Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209875
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116209875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: G. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. X.,

Ž. XX/XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66 p r o t i žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO:
00151653, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná
10, Košice - mestská časť Staré mesto, o primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 11.5.2016 sa domáhala primeraného finančného zadosťučinenia podľa

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. z dôvodu, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že v konaní
10C/264/2014 sa domáhal voči nej ako spotrebiteľke zjavne premlčaného nároku. Napriek tomu však
zotrval na žalobe, čím došlo k porušeniu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Súd v pôvodnom konaní preto
jeho žalobu v časti, kde nárok bol premlčaný, zamietol.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré zakazuje
veriteľovi, aby si uplatnil svoje právo na súde a to aj v prípade premlčania pohľadávky. Žalobkyňa teda

nepreukázala splnenie zákonných predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
navyše ničím nezdôvodnila ani jeho výšku.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán a ich právnych zástupcov, spisom tohto súdu
10C/264/2014 a zistil tento skutkový stav:

4. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/264/2014 Slovenská sporiteľňa a.s. žalobou z

4.7.2014 voči žalobkyni (v pôvodnom konaní žalovanej) uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1478 Eur s
príslušenstvom. Vychádzala zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.6.2007, ktorou poskytla žalobkyni
úver 47.000 Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,45% p.a., ktorý však ona riadne nesplácala.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení v pôvodnom konaní žiadala žalobu zamietnuť s tvrdením, že veriteľ
nemá nárok na poplatok za vedenie účtu a upomienky, lebo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a
poukázala aj na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého veriteľ nemá právo na úrok a

poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Bola totiž toho názoru, že nepostačuje uvedenie úrokovej
sadzby v zmluve. Poukázala na to, že celkovo zaplatila veriteľovi 2.078,52 Eur oproti úveru 1.560,11 Eur.6. Súd prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodoval však tieto argumenty žalobkyne nezohľadnil a zaviazal
ju zaplatiť žalovanému 12 nepremlčaných splátok vo výške dohodnutej v úverovej zmluve, teda po
41,96 Eur, konkrétne za obdobie od 20.7.2011 do 20.6.2012 v celkovej výške 503,52 Eur. Vo zvyšku

žalobu zamietol z dôvodu premlčania s použitím § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Sumu, ktorú žalobkyňa
uhradila považoval za úhradu splátok vrátane úrokov z omeškania do 20.7.2011. Z rozsudku vyplýva
č.k. 10C/264/2014-121 zo dňa 10.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.7.2015.

7. Súd považuje za dôležité zdôrazniť, že aj v tomto predchádzajúcom konaní bola žalobkyňa zastúpená

tým istým advokátom, avšak ten ani raz nevzniesol námietku premlčania, hoci sa písomne vyjadril v
konaní a tiež ústne na pojednávaní.

8. Podľa 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia zákonným predpokladom pre priznanie nároku
je to, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi. V súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 10C/264/2014

nepochybne žalovaná mala postavenie spotrebiteľa, z toho vychádzal aj súd, keďže zmluvu uzavretú
medzi stranami posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý sa týka len spotrebiteľských zmlúv

10. Pre úplnosť súd dodáva, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 25.6.2006 uzavretá medzi stranami

spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.4.2006
do 30.6.2016). Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje.

11. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa má status spotrebiteľa, nie je splnená ďalšia časť zákonného
predpokladu uvedené v § 3 ods. 5 citovaného zákona a to , že by úspešne uplatnila na súde porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej normami na ochranu práv spotrebiteľa.

12. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku vo veci 10C/264/2014, súd žalobu voči G. N. zamietol v
časti a to z dôvodu premlčania s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a nekonštatoval žiadne
porušenie spotrebiteľských noriem na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa pritom zastáva názor, že
týmto porušením je samotné uplatnenie premlčaného nároku na súde, na ktoré súd prihliada ex offo s

poukazom na už citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Súd však tento názor nezdieľa.
Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. neukladá dodávateľovi povinnosť neuplatňovať premlčaný
nárok a toto ustanovenie ani nie je možné tak vykladať, bolo by to totiž v rozpore s ponímaním
podstaty inštitútu premlčania. Premlčaním totiž nárok veriteľa nezaniká, stáva sa len nevymáhateľným
prostredníctvom súdu.

13. Pri hodnotení každého právneho vzťahu je potrebné vychádzať zo zásady dobrých mravov a princípu
spravodlivosti, ktorý je zásadný a dokonca má prioritu pred zákonom. Predstavuje totiž najvšeobecnejšiu
hodnotu právneho štátu.

14. Posúdenie nároku žalobkyne je potrebné vykonať aj cez spomínané princípy. Je možné zhrnúť, že
veriteľ si uplatnil v súdnom konaní svoju legitímnu pohľadávku voči žalobkyni vo výške 1.478 Eur, z nej
mu súd priznal v dôsledku premlčania len 503,52 Eur s príslušenstvom, teda žalobkyňa nemusí zaplatiť
974,48 Eur zo svojho dlhu a navyše v tomto spore ešte žiada od svojho veriteľa o zaplatenie sumy
974,48 Eur. Takéto správanie žalobkyne nemá nič spoločné so spravodlivosťou a súd ho poníma ako jej

zjavnú snahu o neprimerané obohatenie, ktoré nemá oporu v zákone.

15. Finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má byť satisfakciou pre
poškodeného spotrebiteľa a zároveň má plniť sankčnú funkciu voči nečestným dodávateľom, aby ichodradilo od porušovania práv spotrebiteľa. Tým, že veriteľ uplatnil svoje ústavné právo zakotvené v čl. 46
ods. 1 Ústavy SR podaním žaloby na zaplatenie svojej pohľadávky, hoci čiastočne premlčané, v žiadnom
prípade nemožno vyhodnotiť tak, že tým porušil práva spotrebiteľa alebo že porušil svoju povinnosť,

keďžeustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.niejemožnévykladaťtak,ževeriteľnemôžeuplatňovať
na súde premlčanú pohľadávku. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.9.2016 uviedla, že žalovaný
porušil jej spotrebiteľské právo, ak uplatnil plnenie na súde v rozpore s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

16. Právna norma obsiahnutá v § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. však nezakladá nejaké právo spotrebiteľa

voči dodávateľovi, ale ukladá povinnosť orgánu verejnej moci, teda aj súdu a ide o vzťah medzi týmto
orgánom a spotrebiteľom a preto výklad žalobkyne je úplne pomýlený. Napriek ustanoveniu § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. dodávateľ je stále oprávnený uplatniť svoju hoci premlčanú pohľadávku na súde,
keďže pohľadávka stále trvá a žalovaný spotrebiteľ ju môže napriek premlčaniu uhradiť. Normy na
ochranu spotrebiteľa majú postihovať nečestných dodávateľov, v tomto prípade však žalobkyňa svojimi
požiadavkami napriek tomu, že nemusí zaplatiť prevažnú časť svojho dlhu kvôli premlčaniu, sa stavia

do polohy nepoctivého spotrebiteľa.

17. Navyše súd zastáva názor, že formulácia v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.: „Na súde úspešne
uplatní...“ znamená aktívne uplatnenie konkrétneho porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti
dodávateľa a to zo strany spotrebiteľa na súde, ktoré navyše musí byť úspešné, teda že súd ho

akceptuje. V danom prípade to však splnené nebolo. Žalobkyňa v pôvodnom konaní celý čas namietala
iné okolnosti, ktoré však súd nezohľadnil a ani raz nepoukázala na premlčanie, hoci bola zastúpená
tým istým advokátom. Zdôvodnenie uplatneného nároku tým, že žalovaný porušil jej práva ak uplatnil v
rozpore s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. čiastočne premlčanú pohľadávku na súde vyznieva v kontexte
s tým, že sám právny zástupca žalobkyne ani raz sa nezmienil v pôvodnom konaní o premlčaní, veľmi

prekvapujúco. Sám právny zástupca neprišiel na to, že nárok je v časti premlčaný a vytýka protistrane,
že mala vedieť o premlčaní a keď dala žalobu, má ešte za to zaplatiť žalobkyni. Takáto úvaha nemá
s právom a so spravodlivosťou nič spoločné. Súd teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
predpoklady pre priznanie uplatneného nároku a preto žalobu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
konaní bol úspešný žalovaný v plnom rozsahu, preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Nezistil
totiž žiadny dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP na nepriznanie tohto nároku a to
s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku a nepoctivé správanie sa samotnej žalobkyne.

19. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.