Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211201193
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211201193.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: E. E., nar. XX.X.XXXX, C. Z. XX, štátna občianka
SR, C., zastúpenej: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava,
IČO: 36 858 510, proti odporcovi: Z.. A. E., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XX, C., štátny občan SR, o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom H.F. E.,
nar. X.X.XXXX a k mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.9.2014, č.k. 50C/14/2011-930, jednohlasne (pomerom hlasov
3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti (v ktorej rozhodol o tom, že výživné sa neurčuje a
o povinnosti rodičov uhrádzať bežné potreby maloletým deťom Nátálii a Hugovi tretím osobám, každý
v jednej polovici) a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia s a v r a c i a

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa:
- schválil o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rodičovskú dohodu podľa
ktorej mal. H., H.. X.X.XXXX a mal. Hugo, nar. XX.XX.XXXX budú mať trvalé bydlisko u otca na Z. XX
N. C., daňový bonus na mal. H. B. D. bude poberať matka a rodinné prídavky na mal. deti H. B. D. bude

poberať otec,
- deklaroval, že výživné neurčuje a rodičia sú povinní uhrádzať bežné potreby maloletým deťom H. B.
D. tretím osobám, každý v jednej polovici,
- deklaroval, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.1,2, § 25 ods.1, § 62 ods.1,2,6, § 75 ods.1 Zákona o rodine

konštatujúc, že obe maloleté deti sú v striedavej a nie osobnej starostlivosti, takže výdavky nemá len
navrhovateľka, ale aj odporca a povinnosť poskytovať výživné má sa teda deliť medzi rodičov. Pri
plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a
majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na to, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa
každoročne upravujú sumy životného minima). Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
ku dňu vyhlásenia rozsudku preukázané, že matka maloletých detí má netto príjem cca 870 euro
mesačne, otec mal. detí ma netto príjem netto cca 1540 euro mesačne, maloleté deti sú počas striedavej
starostlivosti 2 týždne u matky, v domácnosti matky teda spolu žijú tri osoby počas 15 dní v mesiaci,
u otca sú v spoločnej domácnosti 3 osoby (odporca, jeho družka a mal. Q. X.) a počas 15 dní, keď má

otec maloleté deti u seba, žije v jeho spoločnej domácnosti 5 osôb.Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vyčíslené a preukázané výdavky matkou na mal. Natáliu činia
úhrnom cca 485 euro a na D. v sume 369 euro (uvedené výdavky boli matkou preukazované výpismi
z banky, keď ide najmä o výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienu, MHD, na školné, na lekárske

vyšetrenia a záujmy a pod.). Otec mal. detí súdu prvého stupňa dokladoval a uviedol, že výdavky
na H. činia v sume 250 euro a na D. v sume 250 euro (strava, ošatenie, štúdium, vreckové, kultúrne
podujatia, lekárske vyšetrenia, prázdninové rekreácie v zariadeniach MV SR, letné dovolenky, šport a
pod.). Z uvedených príjmov, výdavkov na spoločné bývanie a počtu osôb v domácnosti súd prvého
stupňa ustálil výšku netto príjmu na jednu osobu takto: Z príjmu matky v sume netto 870 euro mesačne

odrátal výdavky spojené s užívaním bytu spolu v sume 158,39 euro mesačne (nájom vo výške 113,49
euro, elektrinu vo výške 25 euro, SWAN vo výške 14,90 euro, plyn vo výške 5 euro), následne zostatok
príjmu 711,61 euro (870 - 158,39) rozdelil medzi tri osoby, čo predstavuje sumu 237,20 euro mesačne
ako príjem na jednu osobu a počas striedavej starostlivosti (dvoch týždňov v mesiaci), príjem na jedno
dieťa predstavuje sumu 118,50 euro mesačne (711 euro : 2 = 355,50 : 3 osoby = 118,50 euro). Z
príjmu otca v sume netto 1543 euro mesačne súd prvého stupňa odrátal výdavky spojené s užívaním

bytu v spolu sume 339,92 euro ( na nájom v sume 227 euro, poistka na byt vo výške 21 euro, kábl. TV
vo výške 33 euro, plyn vo výške 5 euro, RTV vo výške 5 euro, energia vo výške 48,92 euro), k zostatku
príjmu v sume 1203,08 euro prirátal rodičovský príspevok družky vo výške 203,20 euro, prídavky na
mal. dieťa Q. X. v sume 23,52 euro a po odrátaní výživného na mal. A. E. v sume 180 euro, príjem otca
potom predstavoval sumu 1249,80 euro netto mesačne, ktorá po rozdelení medzi päť osôb predstavuje

sumu 249,96 euro mesačne ako príjem na jednu osobu a počas striedavej starostlivosti (dvoch týždňov
v mesiaci) potom príjem na jedno dieťa činí sumu 124,98 euro mesačne (1249,80 euro : 2 = 624,90 :
5 osoby = 124,98 euro).

Súd prvého stupňa ďalej zohľadnil náklady otca spojené s používaním motorového vozidla vo výške 20

euro mesačne a poistné vo výške 14,61 euro mesačne na jednu osobu, na strane matky konštatoval
náklady na MHD detí vo výške 18 euro mesačne a na osobu matky vo výške 25 euro mesačne. K ďalším
úhradám otca mal. detí, ktorými preukazoval, že mal. Natálii platí telefón, školskú jedáleň, Združenie
rodičov, umeleckú školu, či kontaktné šošovky súd prvého stupňa konštatoval, že ide jednak o pravidelné
položky (telefón, umelecká škola), ktoré pri prirátaní k výdavkom vyčísleným otcom na jedno dieťa v

sume 250 euro a sú porovnaním s výdavkami hradenými matkou týmto deťom Natálii v sume 485 euro
primerané a jednak o individuálne položky (ako je úhrada kontaktných šošoviek, či štúdium v Moskve)
ako jednorazové vyššie úhrady, ktoré pri striedavej starostlivosti rodičov by si rodičia mali refundovať.

Z takto vyčíslených príjmov a výdavkov súd prvého stupňa uviedol, že výdavky sú podstatne vyššie ako

príjmy, keď u matky zostáva z netto príjmu 870 euro po odrátaní výdavkov na domácnosť suma 711 euro
naostatnévýdavkyna3osoby(ztohonamal.H.B.D.počas2týždňov vmesiacisumapoá118,50euro)
a u otca z netto príjmu 1543 euro po odrátaní výdavkov na domácnosť suma 1249,80 euro na ostatné
výdavky pre 5 osôb (z toho na mal. H. B. D. počas 2 týždňov v mesiaci suma po á 124,98 euro).
Poukazujúc na § 62 a § 75 Zákona o rodine uviedol, že počas celého konania nebolo možné medzi

rodičmi mal. detí ustáliť spôsob participácie na nevyhnutných úhradách spojených s výchovou a výživou
maloletých detí počas striedavej starostlivosti, keď rodičia navzájom na seba útočia a vyhľadávajú ďalšie
a ďalšie dôvody ako žiadať jeden od druhého príspevok na výživu pre ich deti . Poukazujú jeden na
druhého, že nehospodária primerane, keď matka detí nesúhlasí s častými výletmi otca detí a keď otec
detí napr. poukazoval na liečebnú kúru, ktorú absolvovala matka a keď spochybnil, že matka detí minie

na deti skutočne toľko, čo uvádza súdu.

Vzhľadom k tomuto stavu súd prvého stupňa vychádzal zo základného pravidla pri určení výživného
na mal. dieťa, ktorým sú mesačné náklady na deti. Obe maloleté deti sú vo veku 15 a 16 rokov, keď s
ich dospievaním treba rátať s vyššími výdavkami najmä na stravu a ošatenie, hygienu ale i na štúdium,

zdravotnú starostlivosť a kultúru. Výdavky predložené matkou preto vyhodnotil ako opodstatnené čo do
rozsahu a dôvodu, naproti tomu sa celkom nestotožnil s niektorými výdavkami preukazovanými otcom
detí, ako napr. často zakupované športové značkové veci, ako aj s výdavkami spojenými s dovolenkami
(ultralastminute), keď je všeobecne známe, že k výdavkom na dovolenku treba prirátať ďalšie náklady
(výbava na dovolenku, vreckové...) a nemôžu pokryť len tie výdavky, ktoré súvisia s

bežným chodom v domácnosti a výdavkami počas pobytu detí u otca. Vzhľadom na uvedené, potom
súd prvého stupňa dospel záveru, že výživné neurčuje žiadnemu z rodičov maloletých detí a z dôvodu
nekomunikácie oboch rodičov pri úhradách nevyhnutných výdavkov pre deti, ich zaviazal povinnosťou
podieľať sa spoločne na tých úhradách, ktoré sú hradené tretím osobám ako napr. Združenie rodičov,umelecká škola, kontaktné šošovky, strava v škole, poplatky v škole a pod., aby nedochádzalo ku
konfliktom, kto a za čo hradil výdavky, ktoré pri normálnej komunikácii rozvedených rodičov a pri
striedavej starostlivosti o deti títo rodičia vedia odkonzultovať a zosúladiť so záujmami ich detí.

Súd prvého stupňa napokon uviedol, že pokiaľ by obaja účastníci konania s nadhľadom
a rešpektovaním svojho súkromia mali snahu sa dohodnúť o podiele na úhradách výdavkov na ich
spoločné deti počas striedavej starostlivosti, nemuselo dôjsť k tak rozsiahlemu dokazovaniu, keď za celý
ten čas došlo napokon ku zmenám ich sociálneho a majetkového postavenia (navrhovateľka

si musela zapožičať finančné prostriedky, odporca absolvoval viaceré dovolenky, narodil sa mu ďalší
syn a pod.), čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo postupne v rozhodovaní súdu o predbežných
opatreniach.

O trovách konania rozhodol podľa § 144 zák.č. 99/1963 Z. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“), v zmysle
ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo

určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka namietajúc, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). K výroku súdu prvého

stupňa, ktorým neurčil povinnosť oboch rodičov uhrádzať bežné potreby maloletých detí tretím osobám
každému v jednej polovici, namietla jeho nevykonateľnosť. Tento výrok znamená, že akýkoľvek výdavok
kdekoľvek spraví jeden z rodičov, je druhý rodič povinný mu vrátiť polovicu. Týmto výrokom naviac súd
uvalilekonomickúzávislosťmatky apodriadenosťotcovi,ktorý jeekonomickysilnejšímsubjektom,ktorý
má dvojnásobnú životnú úroveň. Súd prvého stupňa síce v rozsudku niektoré výdavky otca považuje za

nadhodnotené,avšaktútoskutočnosťnijakonepremietoldovýpočtuktorýmzisťoval,akásumanákladov
pripadá na jednu osobu, resp. aká suma ostane každému rodičovi po úhrade nákladov na maloletých
a nevyhnutných výdavkov na existenciu rodiča. Súd prvého stupňa pritom vôbec nevyhodnotil výšku
nadhodnotenýchnákladovzostranyotca.Súdprvéhostupňazároveňvosvojomvýpočtepočítalspiatimi
osobami v spoločnej domácnosti otca , pričom nie je jasné, z akého dôvodu medzi osoby, ktorým je

povinný poskytovať výživné, započítal i družku otca. Zároveň položil rovnosť medzi potreby ročného
dieťaťa a potreby 16 a 15 ročného dieťaťa. Výpočet súdu na strane otca je preto zmätočný, odporujúci
vykonaným dôkazom a zákonu.

Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že podľa tvrdenia otca na každé z oboch detí minie sumu po

250 euro mesačne. Z uvedeného potom vyplýva, že na každé dieťa má otec 62,50 euro viac, než
výdavky, ktoré vyčíslil (329,13-250=79,13 euro), spolu mu tak ostane 158,26 euro, ktoré neminie na
maloleté deti, 329,13 euro na svoje potreby a 164,56 euro na potreby mal. Oresta . Spolu má tak
otec výlučne na svoje potreby sumu 487,39 euro (158,26 + 329,13 euro mesačne). Na druhej strane,
po úhrade všetkých výdavkov na deti, jej zostáva na svoje potreby cca 20 euro mesačne, čo ju núti,

aby si neustále požičiavala peniaze a žila v chudobe a dlhoch. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal
s návrhom otca prezentovaným na pojednávaní dňa 12.10.2011 kde uviedol, že žiada, aby v prípade
striedavej starostlivosti bol zaviazaný na platenie výživného na každé dieťa po 150 euro mesačne. Za
nepochopiteľné mala i to, ako mohol súd prvého stupňa za zistenej dôkaznej situácie v otázkach príjmov
oboch rodičov dospieť k záveru, že otec s dvojnásobnými príjmami a životnou úrovňou nie je povinný

prispievať na výživu vlastným deťom na výživu, keď sú u matky, ktorej životná úroveň je polovičná. Z
odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, prečo pri rozdielnosti životnej úrovne súd prvého stupňa zaviazal
oboch rodičov na hradení potrieb maloletých detí rovným dielom. Na základe uvedeného navrhovateľka
žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil,
zaviazal navrhovateľku v sume po 50 euro na obe maloleté deti a zročné výživné určil matke pod
podmienkou straty výhody splátok, ak nezaplatí čo i len jednu splátku. Podľa jeho názoru navrhovateľka
výroky o spoločnom uhrádzaní nevyhnutných výdavkov tieto úmyselne prekrucuje, keďže v rozsudku je

jednoznačne napísané, že sa to týka poplatkov za ZRPŠ, umeleckú školu, kontaktné šošovky, školskú
jedáleň, krúžky a pod..Za tri roky od navrhovateľky nikdy nepožadoval peniaze za oblečenie, obuv,
kultúru a iné hmotné a nehmotné potreby. Vo vzťahu k nákladom na osobné motorové vozidlo R. L.,
r.v. 1997, ktoré je prerobené na plyn uviedol, že mesačne najazdí cca 1.000 km, čo je v priemere 32km denne, na údržbu auta vynaložil v roku 2003 sumu 450 euro na výmenu servo riadenia, v roku
2014 150 euro na výmenu chladiča a kábla a 100 euro na ostatné opravy, v priemere ho mesačne
vozidlo stojí 200 euro. Náklady na mal. X. vo veku 18 mesiacov, ktorý prudko rastie a je mu

treba kupovať komplet celé oblečenie, detskú stravu, hračky a kozmetiku , tiež predstavujú sumu cca
200 euro mesačne. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní opomenul to, že v roku 2013 prerábal byt, na
prerábku bol nútený si zobrať od svojej matky pôžičku vo výške 5000 euro, ktorú spláca, jeho príjem
nepredstavuje sumu 1543 euro, ale sumu 1559 euro a výživné na najstaršieho syna Q. (na ktorého
nepoberá rodinné prídavky) uhrádza vo výške 185 euro mesačne (nie 180 euro mesačne). Odporca

spochybnil navrhovateľkou preukazované náklady na mal. H. v sume 450 euro mesačne a mal. D. v
sume 390 euro a vyslovil domnienku, že v tomto smere sa navrhovateľka dopúšťa trestného činu krivej
výpovede. Jeho družka Erika spoločne s maloletým synom býva s ním v jeho spoločnej domácnosti a
jej príjmom je 203 euro materský príspevok a 23 euro prídavok na dieťa.

Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že
zárobkové možnosti a schopnosti otca sú vyššie ako zárobkové možnosti a schopnosti na strane matky
a tieto odôvodňujú uloženie povinnosti odporcovi uhrádzať na výživu oboch maloletých detí k rukám
matky sumu po 50 euro mesačne. Kolízny opatrovník napokon konštatoval, že uloženie vyživovacej
povinnosti otcovi maloletých detí je v prospech a v záujme oboch maloletých detí.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru,
že za súčasného stavu nie je možné posúdiť, či rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti napadnutej
odvolaním, t.j. vo výrokoch o neurčení výživného a o uložení povinnosti obom rodičom uhrádzať bežné

potreby maloletým deťom Natálii a Hugovi tretím osobám, každý v jednej polovici, vecne správne.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava
II dňa 24.1.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletým deťom narodeným z manželstva H., nar. X.X.XXXX

B. E. Z.. D., H.. XX.XX.XXXX.

Okresný súd Bratislava II čiastočným rozsudkom zo dňa 14.12. 2011, č.k. 50C 14/2011-76 rozviedol
manželstvo účastníkov; uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2012. Rozsudkom zo dňa
30.5.2012, č.k. 50C 14/2011-124 následne schválil rodičovskú dohodu o tom, že maloletá H. E., nar.

X.X.XXXX a maloletý D. E., H.. XX.XX.XXXX K.a na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Maloleté deti H. B. D. budú v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň
v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nasledujúceho týždňa do piatka do 18.00 hod. a
v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do
nasledujúceho týždňa do piatka do 18.00. hod. V čase letných prázdnin budú maloleté deti H. B. D. v

osobnej starostlivosti matky v mesiaci august každý nepárny kalendárny rok a v osobnej starostlivosti
matky v mesiaci júl každý párny kalendárny rok a naopak. Dňa 24.12. v kalendárnom roku budú maloleté
deti H. B. D. v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok a v osobnej starostlivosti matky
každý párny kalendárny rok. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Súčasne Okresný súd Bratislava II zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej H.,

nar. X.X.XXXX sumou 90 euro mesačne a na maloletého D., nar. XX.XX.XXXX sumou 90 euro mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode
manželstva, t.j. počnúc dňom 13.1.2012 a zročné výživné na maloletú H. B. D. za obdobie od 13.1.2012
do 31.5.2012 v sume 830 euro povolil otcovi splácať po 100 euro mesačne, splatných spolu s bežným
výživným, počínajúc právoplatnosťou uvedeného rozsudku, pod stratou výhody splátok.

O odvolaní odporcu podanom proti výroku o určení bežného a zročného výživného rozhodol Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.10.2012, č.k. 6Co 418/12-135, rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých častiach zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie; rozsudok Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 30.5.2012, č.k. 50C 14/2011-24 v časti schválenej rodičovskej dohody

nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2012.

Odvolaním navrhovateľky podaným rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.9.2014, č.k.
50C/14/2011-930nebolanapadnutávecnáaprávnasprávnosťvýrokurozhodnutia,vktorom súdprvéhostupňa schválil o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rodičovskú dohodu,
podľa ktorej mal. H.F., H.. X.X.XXXX a mal. D., H.. XX.XX.XXXX budú mať trvalé bydlisko u otca na Z.
XX N. C., daňový bonus na mal. H. B. D. bude poberať matka a rodinné prídavky na mal. deti H. B. D.

bude poberať otec. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výroky rozhodnutia, v ktorých súd
prvého stupňa deklaroval, že výživné neurčuje a rodičia sú povinní uhrádzať bežné potreby maloletým
deťom H. B. D. tretím osobám, každý v jednej polovici.

Ako prvoradé konštatuje, že konanie o rozvod manželstva je zo zákona spojené s konaním

o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods.1
O.s.p.)čoznamená,že aksúdmanželstvorozvedie,jepovinnývrozsudku,ktorýmmanželstvorozvádza
súčasne rozhodnúť aj o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Akékoľvek rozhodnutie súdu viažúce sa k návrhu na rozvod manželstva a na úpravu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode (vrátane rozhodnutia o predbežnom opatrení) potom môže
upravovať pomery účastníkov konania len na obdobie po právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode

manželstva účastníkov. V danej veci to znamená, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
rozhodoval o zostávajúcom predmete úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva - o vyživovacej povinnosti rodičov za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva účastníkov, t.j. za obdobie od 13.1.2012.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,možností amajetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah

nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na
vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej
budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie
schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie
ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá

ichtelesnýmaduševnýmschopnostiam,skúsenostiamvplnenípracovnýchpovinností,akoajmiestnym,
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v
širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak
zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých
je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy

maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého
dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými
potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamejúmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej
žijú jeho rodičia

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie.
Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne
konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a
teda možnosť riadne konať pred súdom. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, bráni

tento nedostatok odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť. V rozhodnutí súd pritom nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03).

Vdanomprípadeprvostupňový súdvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedolstručnerozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k

prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad , avšak závery ktoré prijal, primerane nevysvetlil.

V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, či tento dôsledne
vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah odôvodnených

potrieb na strane oboch maloletých detí limitovaných o.i. i výškou životnej úrovne každého povinného
rodiča a či tieto diferencoval s ohľadom na pomery oboch rodičov a i oboch maloletých detí za
obdobie od 13.1.2012 až do času vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu
prvého stupňa, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom k 13.1.2012 do budúcnosti (bez jej ďalšej diferenciácie) zohľadnil i skutkové

okolnosti, ktoré k 13.1.2012 neexistovali a ktoré sa vzťahovali až na časovo neskoršie obdobie
(napr. pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti odporcovi vzniknutej mu narodením syna Q. X. E., H..
X.X.XXXX, tvrdená vyživovacia povinnosť odporcu k družke). Z odôvodnenia rozhodnutia vzťahujúceho
sa k napadnutej časti rozhodnutia nie je možné dospieť ani k dôvodom vedúcim súd prvého stupňa
pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti nezohľadniť výraznú rozdielnosť životnej úrovne oboch

rodičov, jednoznačne a nespochybniteľne sa odrážajúcu od jednoduchého porovnania výšky ich
príjmov a ich majetkových pomerov za celé posudzované obdobie. Podotýka, že výrazná rozdielnosť
životnej úrovne oboch rodičov je podstatným kritériom pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom i v prípadoch, v ktorých sa rodičia podieľajú na osobnej starostlivosti o deti z časového
hľadiska rovnako (tak ako je tomu v prejednávanom prípade).

Pokiaľ ide o rozsah odôvodnených potrieb oboch maloletých detí uvádzaných matkou, ňou
vynakladaných na uspokojovanie potrieb maloletých detí v období jej osobnej starostlivosti, ktoré
súd prvého stupňa ustálil na sumu 485 euro mesačne na mal. H. a 369 euro mesačne na mal.
D. (podrobne uvedených na str. 5 odôvodnenia), rovnako nie je možné preskúmať dôvody vedúce

súd prvého stupňa rozsah týchto nákladov, výrazne prevyšujúcich finančné možnosti navrhovateľky,
posúdiť ako odôvodnené za celé posudzované obdobie, t.j.od 13.1.2012 až do vyhlásenia rozhodnutia
súdu. K námietkam odporcu poukazujúcich na nadsadenosť týchto nákladov mu odvolací súd dáva
do pozornosti, že v súvislosti s preukazovaním výšky nákladov na maloleté dieťa nie je možné zo
strany súdu trvať na predložení listinných dôkazov preukazujúcich každý výdavok vynaložený rodičom a

niektoré náklady je možné ustáliť súdom pri zohľadnení bežnej výšky nákladov vznikajúcich v súvislosti
s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa v porovnateľnom veku. Pre úplnosť je treba uviesť,
že aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebnýmcharakterom, a preto treba dbať aj o to, aby výživné nad túto hranicu neuspokojovalo sčasti aj potreby
iných osôb.

K súdom prvého stupňa uvádzaným matematickým prepočtom príjmov na jedno maloleté dieťa u
každého z rodiča odvolací súd konštatuje, že tieto nemajú pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti rodičov za obdobie od 13.1.2012 do prijatia rozhodnutia žiaden podstatný význam. Uvedené
prepočty totiž nezohľadňujú podstatné zákonné kritériá, ktorými sa má súd riadiť pri určovaní výživného
na maloleté dieťa ktorými sú majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah časovo

diferencovaných odôvodnených potrieb na strane oboch maloletých detí, so súčasným zohľadnením
životnej úrovne každého povinného rodiča.

Vo vzťahu k výroku súdu prvého stupňa, v ktorom uložil rodičom povinnosť uhrádzať bežné potreby
maloletým deťom H.R. B. D. tretím osobám, každý v jednej polovici odvolací súd konštatuje, že takýto
výrok súdneho rozhodnutia nezabezpečuje dôslednú ochranu práv maloletých detí odkázaných výživou

na svojich rodičov. Súd je v konaniach starostlivosti o maloleté deti (do ktorých je možné zaradiť i
konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ) povinný
postupovať tak, aby prijaté rozhodnutia boli v záujme maloletých detí a aby zabezpečovali ochranu ich
práv. Prijaté súdne rozhodnutie, ktorým súd prvého stupňa mal vyriešiť pri súčasnej konštatácii nezhody
rodičov a ich neschopnosti sa dohodnúť o otázkach týkajúcich sa maloletých detí, uspokojovanie

odôvodnených potrieb maloletých detí definovanej ako „...bežné potreby maloletých detí tretím
osobám ...“ je neurčité a nevykonateľné, bolo prijaté súdom prvého stupňa v znení vyvolávajúcom
pochybnosti a nemá ani povahu podkladu pre prípadný súdny výkon rozhodnutia. Z uvedeného výroku
(ktorý je právne záväzný pre účastníkov konania ) nie je možné jednoznačne vyvodiť, aké konkrétne
bežné potreby a v akej výške ich mal súd prvého stupňa na mysli. V tejto súvislosti je naviac treba

uviesť, že ak pod pojmom „bežné potreby maloletých detí „mal súd prvého stupňa na mysli odôvodnené
potreby maloletých detí (čo je možné odvodiť z odôvodnenia vzťahujúcej sa k tomuto výroku, v
ktorom súd prvého stupňa pod pojmom bežné potreby definoval „Združenie rodičov, umelecká škola,
kontaktné šošovky, strava v škole, poplatky v škole a pod.), tieto je nutné zohľadňovať pri rozhodovaní
o výške vyživovacej povinnosti rodičov a posudzovať ich podľa zákonných predpisov vzťahujúcich sa

k vyživovacej povinnosti rodičov (§ 62, § 75 Zákona o rodine). Nie je ich možné posudzovať
izolovane a bez posúdenia odôvodnenosti takýchto potrieb, ich rozsahu a i pomeru, v akom sa na ich
uspokojovaní majú podieľať povinní rodičia.

Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/

O.s.p. v časti napadnutej odvolaním (v ktorej rozhodol o tom, že výživné sa neurčuje a o povinnosti
rodičov uhrádzať bežné potreby maloletým deťom H. B. D. tretím osobám, každý v jednej polovici)
a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
vo veci, so zameraním na diferencované zistenie majetkových a zárobkových pomerov na strane

rodičov maloletých detí a rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí za obdobie od 13.1.2012
do súčasnosti, prihliadajúc i na prípadné dôkazné návrhy účastníkov konania , následne vyhodnotiť
dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim
ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom
uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami

sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo prípadne nevykonal ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy. Súd
prvého stupňa pri určovaní výživného za uplynulé obdobie nesmie opomenúť ani zistenie, aké sumy
výživného rodičia už poskytli, a či tieto sumy výživného zodpovedali hľadiskám uvedeným v § 75 ods.1
Zákona o rodine , či rodičia neprispievali na výživu maloletých detí aj inak, napr. naturálne. Pritom je
však nutné posúdiť i to, či nešlo zo strany rodičov iba o príležitostné plnenia, ktoré svojou povahou nie

je možné započítať na výživné (napr. z dôvodu, že sa jednalo o darčeky, či iné plnenia, neslúžiace na
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí).

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.