Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1390899787
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1390899787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ M.. N. T., bytom
H., I. XX, 2/ M.. Ľ. Y., bytom H., M. XX, 3/ RT.. N. R.Á., H. H., F. XX, 4/ M.. D. M., bytom H., H. XX,
5/ V.. C. Š., bytom H., N. XX, 6/ M.. D. N., bytom H., Č. XX, 7/ M.. C. C., X.., bytom H., G. XX, 8/
M.. N. Y., bytom H., W. X, všetci zastúpení JUDr. Petrom Muríňom, CSc, bytom Bratislava, Žarnovická
1, proti žalovanému: Slovenský hydrometeorologický ústav, so sídlom v Bratislave, Jeseninova 17,
IČO: 156884, zastúpeného: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o
vyplatenie autorskej odmeny, na odvolanie žalobcov 1/ až 8/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

III zo dňa 15.11.2011, č.k. 11C/145/1990- 738, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobcom 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 6 638,78 eur, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcom 1/ až 8/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
1 194,98 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok I.), povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1 062,21 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok II.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 863,04 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 663,88 eur, do
trochdníodprávoplatnostirozsudkuavozvyškužalobuzamietol(výrokIV.),povinnosťzaplatiťžalobcovi
5/ sumu 1 062,21 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok V.),

povinnosť zaplatiť žalobcovi 6/ sumu 863,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamietol (výrok VI.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 7/ sumu 663,88, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok VII.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 8/ sumu 265,55 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok VIII.). Žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 6 638,78 eur.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 12, § 13 ods.1, § 17 ods.1, § 32 ods. 1 zákona

č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (ďalej „autorský zákon„) a vecne tým,
že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.12.1994, č.k. 11C/145/1990-144
( právoplatným dňa 7.7.1995) bolo určené, že počítačové programy pre zariadenie ARMS vytvorené
žalobcami 1/ až 8/ v pracovnom pomere k žalovanému spĺňajú pojmové znaky autorského diela tak postránke tvorivej duševnej práce človeka, ako aj po stránke vyjadrenia v ľudskými zmyslami vnímateľnej
forme. Z pracovných náplní všetkých žalobcov u žalovaného, z odmeňovacích
listov pre kolektívnu a individuálnu prémiu žalobcov za roky 1988 a 1989 mal za preukázané, že ich

povinnosťou bolo podieľať sa na tvorbe programového vybavenia v oblasti meteorologickej interpretácie
rádiolokačných a družicových meraní. Súd prvej inštancie poukázal na konštatáciu v medzitýmnom
rozsudku, že dôsledok povahy spoluautorského diela ako diela jednotného a nedeliteľného stanovuje
autorský zákon tým, že autorské právo na dielo patrí všetkým spoluautorom spoločne a nedeliteľne.
Spoločné a nedeliteľné je napríklad právo s dielom nakladať, udeľovať súhlas s jeho použitím. Majetkové

nároky a záväzky spojené s použitím spoluautorského diela sú deliteľné a delia sa medzi spoluautorov
podľa výšky ich spoluautorských podielov. Žalobcovia v konaní určili výšku spoluautorských podielov
v podaní zo dňa 19.2.1991 (č.l. 45 spisu) - žalobca 1/ 18 %, žalobca 2/ 16 %, žalobca 3/ 13%,
žalobca 4/ 10 %, žalobca 5/ 16 %, žalobca 6/ 13%, žalobca 7/ 10 % a žalobca 8/ 4 % z výšky
autorskej odmeny. Súd prvej inštancie viazaný v zmysle § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej „O.s.p.“) právnym názorom uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27.4.2006, č.k. 3 Co/343/2005-480, po doplnení dokazovania a zistení, že žalobcovia boli vyslaní na
inštalovanie programu do NDR ako pracovníci žalovaného dospel k záveru, že dielo bolo dané na
použitie žalovaným, ktorý bol oprávnený používať dielo vytvorené svojimi zamestnancami a medzi
žalobcami a žalovaným došlo k dohode o použití diela pre meteorologické služby NDR.

3. Keďže sa v prejednávanom prípade žalobcovia žalobou domáhali vyplatenia autorskej odmeny za
použitie diela, súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní zameral na stanovenie výšky autorskej odmeny,
pričom akceptoval právny názor odvolacieho súdu, že nie je možné hodnotu diela určiť cenou, za
ktorú mali byť realizované hospodárske zmluvy (ako to žalobcovia v žalobe navrhovali), ale je potrebné
prihliadnuť na spoločenský význam diela, jeho prínos a zohľadniť náklady žalovaného, ktorý umožnil

žalobcov vytvoriť dielo. Použitím diela v zmysle autorskoprávnom je konanie, ktorým sa sprostredkuje
zmyslové vnímanie diela (napríklad vydanie diela literárneho, vystavenie diela, záznam diela na hmotný
substrát a pod.). Použitie môže byť verejné alebo neverejné. Právo autora na autorskú odmenu
neprináleží už za vytvorenie diela, ale až za jeho použitie, takže je odmenou za autorov spoločenský
prínos, ktorý sa použitím diela uskutočňuje. K vzniku práva na autorskú odmenu teda nedochádza na

základe vykonania práce, ale až na podklade spoločenského uplatnenia diela ako výsledku tejto práce.
Preto aj zákon stanovuje, že autor má nárok na autorskú odmenu zásadne za každé jednotlivé použitie
svojho diela, a to bez rozdielu právneho dôvodu, na základe ktorého došlo k použitiu diela, nárok vzniká
aj v prípade neoprávneného použitia diela. Právo na autorskú odmenu je spojené s právom na primeranú
odmenu. Výška odmeny sa spravuje podľa hodnoty diela a podľa jeho významu pre spoločnosť, v

kontexte k určitému konkrétnemu použitiu diela, pretože odmena sa stanovuje vždy len za konkrétne
použitie diela.

4. Súd prvej inštancie neprihliadal na závery znaleckého posudku Ing. Juraja Antalíka, nakoľko tento
vo vyjadrení zo dňa 22.10.2002 uvádzal, že jeho úlohou nebolo stanoviť autorskú odmenu, ale vyjadriť

sa k nej. Podľa jeho názoru predmetom posudzovania nebola výlučne iba programová časť systému
ARMS, ale systém ako celok s prihliadnutím na vytvorenie matematicko-fyzikálneho modelu a algoritmov
v diele použitých. Ochranná autorská spoločnosť LITA vo vyjadrení zo dňa 3.2.2004 uviedla, že za
šírenie diela mal autor, zamestnanec, podľa platného autorského zákona nárok na autorskú odmenu
a to určitým dohodnutým percentom z predajnej ceny počítačového programu. Súd prvej inštancie

vychádzal z hodnoty počítačového programu pre fungovanie ARMS určeného Znaleckým posudkom
č. 11/2010 zo dňa 24.6.2010, ktorý vypracovala znalecká organizácia Forenzná informatika s.r.o.,
znalec z odboru elektrotechnika. Všeobecná hodnota aplikačného softvéru, ktorý bol dodaný do NDR,
konkrétne 4 kusy monolicencií k softvéru ARMS, bola stanovená metódou analógie, hodnota bola
znalcom odhadnutá k rozhodnému dátumu na úrovni 4.000.000 Kčs, s intervalom neistoty +- 5 %.

Hodnotu zdrojových textov, vzhľadom k tomu, že neboli dodané, stanovil ako nulovú. V označenom
znaleckom posudku znalec uviedol, že na hodnotu počítačového programu nemá vplyv to, či bol alebo
nebol vytvorený v rámci plnenia pracovných úloh a ani to, na koho materiálnej základni bol vytváraný,
ale funkcionalita, licenčné podmienky, presnosť, súčinnosť, modifikovateľnosť, výkon, prenositeľnosť,
spoľahlivosť, schopnosť reakcie, rozšíriteľnosť, trhový potenciál, unikátnosť riešenia, garancia rýchleho

servisného zásahu, požiadavky trhu atď. To, či počítačový program bol, alebo nebol vytváraný v rámci
plnenia pracovných úloh, má vplyv na mieru návratnosti investície, na výšku podnikateľského rizika
a podobne, čím uvedené aspekty môžu významným spôsobom ovplyvniť výšku autorskej odmeny
za šírenie diela. Podľa odborného odhadu znalca, by sa hodnota autorskej odmeny, v prípade, akbol program vytvorený v rámci plnenia pracovných úloh žalobcov pre žalovaného a bol vytvorený
na materiálnej základni poskytnutej výhradne žalovaným, mala pohybovať v intervale 5 % - 17 % z
hodnoty počítačového programu (teda zo sumy 4.000.000 Kčs +- 5%) Podľa názoru znalca by 17 %

autorská odmena prináležala autorom v takom prípade, ak by výsledok ich činnosti bol trhom významne
žiadaný, bol by predpoklad ekonomicky efektívneho predaja licencií, investor by mal chránenú investíciu
neobmedzeným prístupom ku zdrojovým textom atď. Naopak, najnižšia hodnota z intervalu odhadnutých
podielov znaleckej odmeny z hodnoty diela, teda 5%, by podľa názoru znalca prináležala autorom za
dielo, ktorého úžitok pre vývojovú organizáciu je nízky, nie je predpoklad, že by bol projekt rentabilným a

vývojová organizácia by nedisponovala všetkými zdrojovými textami. Znalec uviedol, že systém ARMS
bol z ekonomického hľadiska neúspešný, náklady na jeho vývoj neboli ani zďaleka kryté výnosmi
z predaja licencií, vývojová organizácia nemala z vývoja softvéru ARMS žiadne dodatočné, teda ani
nehmotné výnosy a systém ARMS (ktorého súčasťou bol aj softvér ARMS) trh neprijal. Pre žalovaného
bol softvér ARMS po zmene politického systému ekonomicky a hospodárne nevyužiteľný, tento sám
v rutinnej prevádzke nevyužíval a ani ho nemohol predávať. Z podkladov a výsledkov znaleckého

skúmania vyplynulo, že systém ARMS nebol v NDR nasadený do rutinnej prevádzky a je možné
konštatovať, že softvér ARMS s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nepriniesol meteorologickej
službe bývalej NDR k rozhodnému dátumu (teda za obdobie od 17.11.1989 do 30.6.1990) kladné
ekonomické úžitky. Z toho vyplýva, že posudzovaná verzia produktu v prostredí NDR, navyše bez
dodania zdrojových textov, nemala pre obstarávateľa žiadny význam a nedodaním zdrojových kódov

meteorologickej službe NDR bola znehodnotená ich investícia do systému ARMS. Súčasťou zmluvy
č. 426-9-1409 neboli licenčné podmienky navyše používatelia z NDR nemohli so systémom ARMS
neobmedzene nakladať, nemali zdrojové texty a preto by bolo sprevádzkovanie systému v inom ako
nainštalovanom prostredí možné iba z aktívnou súčinnosťou spoluautorov softvéru ARMS.

5. Zohľadniac uvedené sa súd prvej inštancie priklonil k záveru znalca, že autorská odmena za šírenie
programu by sa mala pohybovať na úplne spodnej strane odhadnutého intervalu, teda na úrovni 5 %
z hodnoty počítačového programu (5 % zo sumy 4.000.000 Kčs, čo predstavuje 200.000 Kčs). Keďže
majetkové právo na autorskú odmenu je deliteľné a žalobcovia si vyčíslili presné percentuálne podiely
na autorskej odmene, súd prvej inštancie priznal výšku autorskej odmeny žalobcom jednotlivo, vo výške

nimi uplatneného podielu (žalobcovi 1/ vo výške 1 194,98 eur, t.j. 18 % zo sumy 200.000 Sk, žalobcovi
2/ vo výške 1.062,21 eur, t.j. 16 %, žalobcovi 3/ vo výške 863,04 eur, t.j. 13 %, žalobcovi 4/ 663,88 eur,
t.j. 10%, žalobcovi 5/ vo výške 1 062,21 eur, t.j. 16 %, žalobcovi 6/ 863.04 eur, t.j. 13%, žalobcovi 7/ vo
výške 663,88 eur, t.j. 10% a žalobcovi 8/ vo výške 265,55 eur, t.j. 4 % a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo
vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania uviedol, že keďže autorský zákon neupravuje subsidiárne

použitie Občianskeho zákonníka a samotný autorský zákon úroky z omeškania ako inštitút nepozná,
návrh v tejto časti ako nemajúci oporu v zákone zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 151 ods.1,2 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a žalobcom priznal náhradu trov konania vo

výške 6.638,78 eur (200.000 Sk) za zaplatený súdny poplatok. Ďalej konštatoval, že v prejednávanom
prípade boli žalobcovia zastúpení zástupcom, ktorý v čase udelenia plnej moci nebol advokát a sám
sa v priebehu konania vyjadril, že žalobcov zastupuje ako zvolený zástupca. Keďže po tom, ako bol
zvolený zástupca zapísaný do zoznamu advokátov nepredložil súdu plnú moc, ktorá by ho oprávňovala
v konaní zastupovať žalobcov ako advokát, súd prvej inštancie nepriznal žalobcom právo na náhradu

trov právneho zastúpenia.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 1/ zopakujúc chronológiu súdneho konania
a konštatujúc, že podľa Prílohy č.2 k Hospodárskej zmluve č. 178/9/471 je preukázané, že za prevod
práva používať uvedené počítačové programy nemecká strana zaplatila 1 070 000 prevoditeľných

rubľov, čo bolo v československých korunách 10.700.000 Kčs (355 175 eur). Súd prvej inštancie mal v
písomných podaniach žalobcov podrobne a v súlade s pozitívnym právom analyzované právne aspekty
celej kauzy, ale tieto vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Súd prvej inštancie v danom konaní podľa
názoru odvolateľa aplikoval názor opretý o § 50 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve , ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.1.2004, nepochopiteľne pristupoval k aplikácii § 13 ods.1 zákona č. 35/1965

Zb., ktoré vnímal nie ako usmerňujúce zmluvné strany pri dojednávaní autorskej odmeny, ale ako
zákonné ustanovenia, ktoré umožňuje následne spochybniť dojednania o výške autorskej odmeny v
zmluvách uvedených v úvodnej časti odvolania. Poukazujúc na § 17 Občianskeho zákonníka a výťahy
z odbornej literatúry uviedol, že subjektívne absolútne autorské právo je občianske právo a subjektívnerelatívneautorsképrávo-autorskoprávnyvzťahjeobčianskoprávny-súkromnoprávnyvzťah asúdprvej
inštancie v časti úrokov z omeškania rozhodol protizákonne, keď tento nárok žalobcovi 1/ nepriznal.
Zásadného skutkového a právneho pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie aj tým, že zastupovanie

N.. C. I. X.. posúdil ako nezastupovanie advokátom. Na základe uvedeného žalobca 1/ žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie bod I. výroku rozsudku zmenil a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ 64 230,233 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

a právne správne potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia k meritu veci opakovane uvádzajú tie isté účelové
skutkové a právne skutočnosti a reálne skutkové a právne okolnosti danej veci im unikajú. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia vytvorili počítačový program pre zariadenie ARMS ako
zamestnanci v pracovnoprávnom pomere u žalovaného, žalovaný nikdy reálne s týmto programom
nedisponoval a v jeho systémoch nepoužíval, počítačový program vyviezol do bývalej NDR Datasystém
š.p., žalovaný z danej zmluvy neobdržal žiadnu finančnú čiastku a z programu nemal finančný

a ani iný prospech. Súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie o Znalecký posudok č. 11/2010
vypracovaný znaleckou organizáciou Forezná informatika, s.r.o., ktorý odvolateľ bez objektívnych
dôvodov spochybňuje. Ako účelové a špekulatívne posúdil vyjadrenie žalobcov ohľadne aplikácie
zákona č. 35/1965 Zb. a zákona č. 618/2003 Z.z., keď súd prvej inštancie žalobcom čiastočne
priznal autorskú odmenu. Nárok uplatnený v tomto konaní nie je peňažným záväzkom v zmysle

ust. § 517 Občianskeho zákonníka, s ktorým zákon spája nárok na úroky z omeškania. Pokiaľ ide o
otázku trov konania žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu 1/ sú právne irelevantné, pretože v zmysle
zákona je jedinou právne relevantnou skutočnosťou preukazujúcou zastupovanie žalobcov advokátom,
písomná plná moc (prípadne plnomocenstvo udelené ústne do zápisnice), ktorá by ho oprávňovala
v konaní zastupovať žalobcov ako advokát. Keďže takúto plnú moc právny zástupca žalobcov v

konaní nepredložil, nedodržal ustanovenia zákona, a teda mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia.

9. Žalobca 1/ v následnom písomnom vyjadrení sa uviedol, že je spoluatorom počítačového programu
ARMS a prináleží mu zaň autorská odmena. Spochybňovanie aplikovateľnosti zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník a zákona č. 35/1965 Zb. a existencie legality zástupcu žalobcu - advokáta nie je
podľa jeho názoru v danom prípade na mieste.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem a dospel k nasledovným záverom.

11.Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu

prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné
proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu 1/ bolo podané
proti výroku I. rozhodnutia v jeho zamietajúcej časti, v ktorej má žalobca I. samostatné postavenie
a proti výroku IX. o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému má žalobca 1/ postavenie nerozlučného
spoločníka a ktorého účinky sa v tejto časti vzťahujú aj na ostatné strany sporu na strane žalobcu.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri
rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O
odvolaní žalobcu 1/ proti výrokom I. a IX. rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a prihliadajúc na
procesnú úpravu platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. na ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku).

12. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom 1/ odvolací súd konštatuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu

ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Z uvedeného
dôvodu preskúmaval v odvolacom konaní len odvolaním napadnutý výrok I. v jeho zamietajúcej časti
a výrok IX. rozhodnutia, a to v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov namietaných žalobcom 1/.13. Vo vzťahu k prijatému výroku I. v časti, ktorej súd prvej inštancie nad určený prísudok zamietol
žalobu žalobcu 1/ odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový

stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k
tejto časti rozhodnutia, v ktorej súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo zodpovedal na v konaní
nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí
vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie

(§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k tomuto výroku, ktoré odvolateľ zopakoval v podanom odvolaní.
Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie nad určený prísudok
zamietol žalobu žalobcu 1/ o vyplatenie autorskej odmeny v rozsahu 18% zo sumy 356 834,63 eur. V
záujme doplnenia rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami udáva nasledovné.

14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. ( v znení účinnom do
30.6.2016) vyplývajúcemu z obsahu podaného odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam), odvolacísúdkonštatuje,žecitovanýodvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo
opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom

hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený

odvolací dôvod nie je naplnený. V odôvodnení rozhodnutia vzťahujúcom sa k záverom prijatým vo
výroku I. sa súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie o uplatnenej autorskej odmene a ktoré boli pre posúdenie veci podstatné. Podrobne sa
zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal preukázané a ktoré
nie, z odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil
ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v
celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil .

15. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dostatočne a presvedčivo zdôvodnil myšlienkový postup vedúci
ho k záveru o tom, že žalobca 1/ je jedným zo spoluatorov počítačového programu pre fungovanie
meteorologického systému ARMS (pri ktorom vychádzal z výroku a záverov obsiahnutých v odôvodnení
medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.12.1994, č.k. 11C/145/1990-144 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.6.1996, č.k. 10 Co 110/96-192) a vo

vzťahu k záverom týkajúcim sa ustálenia výšky autorskej odmeny za použitie diela vykonal a
doplnil dokazovanie v zmysle pokynov uvedených v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa
27.4.2006, č.k. 3 Co/343/2005-480, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa
27.1.2005, č.k. 11C/145/1990-420. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že požiadavky
na reflektovanie právneho názoru súdu vyššieho stupňa zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené

v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri následnom rozhodovaní súdu prvej inštancie výrazne prísnejšie,
než v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím
súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti prvoinštančného súdu právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom (§ 226 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016). Je treba uviesť i to, že
postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom

uznesení súdu prvej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý
narúša princíp právnej istoty (rozhodnutie č. 76 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016).
Preto pokiaľ sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadil záväzným právnym názorom uvedeným
v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2006, č.k. 3Co/343/2005-480a v priebehu ďalšieho konania vykonal doplnenie dokazovania spôsobom uvedeným v zrušujúcom
rozhodnutí odvolacieho súdu (zameraným najmä na zistenie, či sa žalobcovia v záverečnej fáze
inštalovania programov zúčastnili ako súkromné osoby, či program odovzdávali ako súkromné osoby,

prípadne či plnili vyššie uvedené hospodárske zmluvy ako zamestnanci žalovaného, na ustálenie výšky
autorskej odmeny so zohľadnením nákladov žalovaného, ktorý týmto umožnil žalobcom vytvoriť dielo,
na skúmanie z hľadiska hodnoty a spoločenského významu po akú dlhú dobu bol program používaný v
NDR a na prínos z používania diel) postupoval správne a jeho postupom nedošlo k porušeniu princípu
právnej istoty.

16. K námietkam žalobcu 1/ týkajúcich sa záverov Znaleckého posudku č. 11/2010 vypracovaného
znaleckou organizáciou Forezná informatika, s.r.o., IČO: 444 433 23, so sídlom B. Björnsona 5,
Prievidza, ktoré sú podľa odvolateľa „znôškou subjektívnych názorov a dojmov, ktoré nemajú oporu
v právnom poriadku„ odvolací súd poznamenáva, že zmyslom znaleckého dokazovania, potvrdenia
alebo odborného vyjadrenia, je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné

znalosti a skúsenosti, potrebných k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý
iný dôkaz podľa ust. § 132 O.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdu podľa
citovaného ustanovenia nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení,
či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku
všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s

výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Aby
mohol súd znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku
výlučne na podanie odborného záveru - súd musí mať možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec
vychádzal a akou cestou k takýmto zisteniam dospel.

17. Prihliadajúc na obsah Znaleckého posudku č. 11/2010 má odvolací súd za to, že označený
znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho závery, v ktorých určil hodnotu
počítačového programu pre fungovanie ARMS s prihliadnutím na skutočnosť, že program bol vytvorený
v rámci plnenia pracovných úloh žalobcov pre žalovaného a na materiálnej základni poskytnutej

výhradne žalovaným a na spôsob tvorby cien v hospodárskych zmluvách a určil významu programu
pre spoločnosť s poukazom na preukázaný rozsah jeho využitia, dĺžku používania a prípadne zistené
chyby, sú dostatočne odôvodnené a riadne podložené. Žalobca 1/ v odvolaní a ani v priebehu konania
neuviedol žiadny akceptovateľný argument na to, aby bolo vo vzťahu k záverom Znaleckého posudku č.
11/2010 možnédospieťkúvaheotom,že tieto niesú náležiteodôvodnené,niesú podloženéobsahom

nálezu a ani o tom, že pri jeho vypracovaní nebolo prihliadnuté ku všetkým podstatným skutočnostiam.
Ak za danej situácie súd prvej inštancie na závery Znaleckého posudku č. 11/2010 pri určovaní hodnoty
počítačového programu pre fungovanie ARMS a hodnoty autorskej odmeny prihliadal, jeho postupu nie
je možné nič vytknúť.

18. K námietkam odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v danej časti spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V
posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových
záverov vyvodil vo výroku I. správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná
vada konania nebola odvolacím súdom zistená a námietky žalobcu 1/ neboli posúdené ako dôvodné.

Nárok uplatnený žalobcami súd prvej inštancie správne posudzoval podľa ust. § 12, § 13 ods.1, §
17 ods.1 zákona č. 35/1965 Zb. zodpovedajúcim obsahu žaloby v tejto veci, ktorou bol viazaný (§
153 ods.2 O.s.p.). Pokiaľ žalobca 1/ v odvolaní poukazuje na to, že v danej veci súd prvej inštancie pri
rozhodovaní aplikoval názor vyplývajúci z ust. § 50 zákona č. 618/2003 Z.z., jeho námietke nie je možné
priznať úspech. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (str. 10, odsek 4) totiž vyplýva, že súd

prvej inštancie v tejto časti rozhodnutia, bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodovanie o žalobe, poukázal
na zmenu v postavení zamestnávateľa viazanú k účinnosti citovaného predpisu, ktorému bol v ust.
§ 50 zverený výkon majetkových práv autora pri všetkých zamestnávateľských dielach, ktoré môžezamestnávateľ bez ďalšieho použiť sám, alebo môže inému udeliť súhlas na použitie diela a má právo
aj na odmenu za takéto použitie diela.

19. Pokiaľ ide o námietky žalobcu 1/ týkajúce sa nepriznania úrokov z omeškania odvolací súd
konštatuje, že žalobca 1/ si v danej veci uplatňuje nároky na autorskú odmenu, súvisiace s vytvorením
počítačového programu pre fungovanie meteorologického systému ARMS a s tvrdeným porušením
jeho autorských práv, ku ktorému malo dôjsť pred rokom 1990, kedy pre ochranu autorských práv platil
zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach, ktorý neobsahoval ustanovenie

umožňujúce subsidiárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (a teda ani ustanovenia § 121
ods.3, § 517 citovaného predpisu). Počnúc dňom 1. 1. 2004 je účinný zákon č. 618/2003 Z. z. o ochrane
autorskýchpráv,zktorého ust.§87ods.2 vyplýva,žeustanoveniamitohtozákonasaspravujúajprávne
vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Citované ustanovenie je prechodným (intertemporálnym) ustanovením, ktorým je určená zásada tzv.

nepravej spätnej retroaktivity znamenajúca, že nová zákonná úprava autorských práv realizovaná zák.
č. 618/2003 Z. z. sa použije odo dňa účinnosti tohto zákona aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. 1.
2004. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, t.j. v danom prípade podľa ustanovení zákona
č. 35/1965 Zb. (tak ako to správne urobil súd prvej inštancie). K argumentácii odvolateľa týkajúcej sa

znenia § 1 ods.3 zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník je
mu treba dať do pozornosti i ust. § 868 označeného predpisu, podľa ktorého, ak ďalej nie je uvedené
inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov, t.j. v danom prípade podľa ust. § 17 Občianskeho zákonníka v znení účinnom

do 31.12.1991, podľa ktorého vzťahy vznikajúce z vytvorenia spoločenského uplatnenia literárnych,
vedeckýchaumeleckýchdiel,akoajvzťahyzobjavov,vynálezov,zlepšovacíchnávrhovapriemyselných
vzorov upravujú osobitné zákony.

20. Na základe uvedeného odvolací súd výrok I. v napadnutej zamietajúcej časti podľa ust. § 387 ods.2

C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

21. Podľa § 24 druhá veta O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
22. Podľa § 27 ods.1 O.s.p. účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou
na právne úkony . Tento zástupca môže konať jedine osobne .

23. Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do
zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony.
24. Podľa § 28 ods.2 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca,
ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť
účastník.

25. Občiansky súdny poriadok požaduje, aby plná moc bola udelená buď písomne alebo ústne do
zápisnice, pričom v oboch prípadoch ide o plnú moc, ktorú preukazuje listina (tiež písomnosť). Z
uvedeného vyplýva, že v konaní pred súdom sa nepripúšťa preukázanie plnej moci inak ako dôkazom
zachyteným v písomnej forme (teda listinou). Z listiny (i zo zápisnice súdu) musia byť potom zrejmé
podstatné náležitosti plnej moci, predovšetkým sa musí spoľahlivo preukázať oprávnenie označeného

zástupcu konať za účastníka konania. Zmyslom (účelom) tohto procesného úkonu je preukázať súdu
udelenie plnej moci, teda kto, v akom rozsahu, komu udeľuje plnú moc a či plnú moc splnomocniteľ
prijíma. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nemal pochybnosti o tom, že ustanovenie § 28 ods.1
O.s.p. slovne predpisuje, že ak má byť procesná plná moc účinná (poznámka: platnosť z pohľadu
hmotného práva nerozhoduje) voči súdu i ďalším subjektom zúčastneným na konaní, musí mať

písomnú formu. Plnomocenstvom udeleným pre konanie pred súdom môže byť každá listina účastníkom
vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný (R 56/69).
26. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobcovia 1/ až 8/ udelili podľa § 28 ods. 2 O.s.p. všeobecnú
(pre celé konanie) písomnú plnú moc z 10. 11.1992 - čl. 105 spisu N.. C. I., X.. ako zástupcovi
- fyzickej osobe. Z obsahu spisu nevyplýva, že túto plnú moc v priebehu konania odvolali a N.. C. I.

X.. podľa § 25 ods.1 O.s.p. udelili plnomocenstvo na zastupovanie v konaní v postavení advokáta.
Vychádzajúc z uvedeného, pri zohľadnení, že ustanovenie zástupcu v občianskom súdnom konaní je v
dispozičnej právomoci účastníka konania, je bez významu to, že v priebehu konania bol N.. C. I. X.. v
písomnýchrozhodnutiachsúdunesprávneoznačovanýakozástupca-advokát. Nazákladeuvedeného,kedy tento nedostatok vytýkaný v rozhodnutí súdu prvej inštancie nebol zástupcom žalovaných 1/ až 8/
odstránenýanivpriebehuodvolaciehokonania,jerozhodnutiesúduprvejinštancieonepriznanínáhrady
trov právneho zastúpenia žalobcom 1/ až 8/ vecne a právne správne. K zmene rozhodnutia súdu v

uvedenej časti postupom podľa § 388 C.s.p. odvolací súd pristúpil len v záujme formálnej správnosti
tohto výroku, v ktorom absentuje uvedenie lehoty na plnenie povinnosti uloženej žalovanému (§ 160
O.s.p., resp. od 1.6.2016 § 232 C.s.p.).

27.Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom
1/ až 8/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).