Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/145/1990

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1390899787
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2011:1390899787.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa v prvom rade: M., bytom H., I., navrhovateľa v druhom rade: M., bytom H., M., navrhovateľa
v treťom rade: M., bytom H., F., navrhovateľa vo štvrtom rade: M., bytom H., H., navrhovateľa v piatom
rade: V., bytom H., N. navrhovateľa v šiestom rade: M., bytom H., Q. navrhovateľa v siedmom rade:
M., bytom H. G. a navrhovateľa v ôsmom rade: M. , bytom H. W., všetci navrhovatelia zastúpení JUDr.
Petrom Muríňom, CSc, bytom Bratislava, Žarnovická 1, proti odporcovi : Slovenský hydrometeorologický
ústav, so sídlom v Bratislave, Jeseninova 17, IČO : 156884, o vyplatenie autorskej odmeny takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 1.194,98 eur a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku, vo zvyšku sa návrh zamieta.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade 1.062,21 eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 3. rade 863,04 eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku sa návrh zamieta.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi vo 4. rade 663,88 eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku sa návrh zamieta.

V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 5. rade 1.062,21 eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku sa návrh zamieta.

VI. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 6. rade 863,04 eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku sa návrh zamieta.

VII. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 7. rade 663,88 a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku sa návrh zamieta.

VIII. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 8. rade 265,55 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, vo zvyšku sa návrh zamieta.

IX. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom v 1. rade až v 8. rade spoločne a nerozdielne trovy
konania vo výške 6.638,78 eur.

o d ô v o d n e n i e :Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 27.7.1990, sa navrhovatelia domáhali, aby
súd uložil povinnosť odporcovi v prvom rade (SHMU) a odporcovi v druhom rade (Datasystém, š.p.)
vyplatiť spoločne navrhovateľom celú sumu, ktorú odporcovia prevzali od zahraničného subjektu, ako

odplatu za predaný počítačový program pre fungovanie systému Z.. Výšku odmeny špecifikovali na
pojednávaní dňa 6.2.1991 a to v sume 10.750.000 Kčs, na pojednávaní dňa 3.6.1998 ju spresnili na
sumu 10.750.000 Sk. Zároveň žiadali zaplatiť úroky z omeškania vo výške 3 % zo žalovanej sumy od
1.11.1989 do 30.4.1995 a vo výške 22 % od 1.5.1995 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 15.11.2011 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania s tým, že navrhovatelia
žiadali zaplatenie sumy 356.834,63 eur (10.750.000 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % zo
žalovanej sumy od 1.11.1989 do 30.4.1995 a úrokom z omeškania vo výške 22 % zo žalovanej sumy
od 1.5.1995 do zaplatenia.

Vo svojom návrhu poukázali na skutočnosť, že spoločne, v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 zákona

č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach v znení zákona č. 89/1990 Zb. (ďalej
len „autorský zákon“), vytvorili počítačový program pre fungovanie meteorologického systému - Z..
Slovenský hydrometeorologický ústav počítačový program, podľa názoru navrhovateľov, predal bez ich
súhlasu, prostredníctvom štátneho podniku S. do Nemeckej demokratickej republiky (ďalej len „NDR“)
Meteorologickej službe NDR. Podľa navrhovateľov odporca týmto porušil ustanovenie § 14 autorského

zákona, nakoľko neoprávnene previedol právo na použitie počítačového programu pre fungovanie Z. na
Datasystém a ten neoprávnene previedol právo na použitie počítačového programu pre fungovanie Z.
na zahraničný subjekt a to na Meteorologickú službu NDR, pričom ide jednoznačne o autorskú odmenu.

Odporca žiadal, aby súd návrh zamietol. Uviedol, že navrhovatelia boli jeho pracovníci a

v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, pracovali na vývoji
prototypu programovo-orientovaného komplexu komplexno-automatizovaného systému Meteo-
Automatizovaného radiolokačného meteorologického systému (ďalej len Z.). Predmetom vývoja bol
aj program pre fungovanie Z.. Riešenie, čiže počítačový program pre fungovanie meteorologického
systému ARMS, bol výsledkom výskumných úloh odporcu. Okrem pracovného pomeru u odporcu v

prvom rade, mali navrhovatelia vedľajší pracovný pomer u odporcu v druhom rade, pričom v rámci
plnenia si povinností z tohto pracovného pomeru pracovali na počítačovom programe pre fungovanie
Z. je výsledkom vývoja, ktorý trval zhruba 6 rokov a ťažisko práce na systéme vykonali navrhovatelia.
Odporcovia uzavreli hospodársku zmluvu č. XX/XX/XX o vedecko-technickej spolupráci, na základe
ktorej sa odporca zaviazal, okrem iného, rozširovať Z. výlučne prostredníctvom štátneho podniku

Datasystém.Predmetomďalšejhospodárskejzmluvyč.XXXX/XX/XXbolamontážaoživenieZ.Samotní
navrhovatelia sa výrazne podieľali na montáži v mesiacoch február až jún 1990 v bývalej NDR. V čase
uzatvorenia hospodárskej zmluvy so štátnym podnikom S., počítačové programy nepožívali ochrany
autorského práva. Z toho dôvodu nebolo potrebné žiadať o privolenie spoluriešiteľov počítačového
programu a nevyplývala im ani za použitie programu autorská odmena. Odporca počítačový program

nepoužil a v tom čase, keď počítačový program previedol, mohol tak urobiť i bez toho, aby bola pre
navrhovateľov vyplynula z toho nejaká odmena. Odporca bol toho názoru, že počítačový program pre
fungovanie Z. nespĺňa pojmové znaky diela v zmysle autorského zákona, z tohto dôvodu navrhovateľom
nepatrí autorská odmena za použitie diela a preto žiadal návrh zamietnuť. V prípade, že by súd dospel
k názoru, že navrhovateľom prislúcha autorská odmena, požadoval, aby mu navrhovatelia prispeli na

náhradu nákladov, ktoré na vytvorenie programu vynaložil.

Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 5.12.1994, č.k. 11C/145/1990-144, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
7.7.1995, súd určil, že počítačové programy pre fungovanie automatizovaného riadenia meteorologickej
stanice,vytvorenénavrhovateľmi,súautorskýmdielom.RozsudkomMestskéhosúduvBratislavezodňa

13.6.1996 bol medzitýmny rozsudok potvrdený s tým, že sa jedná o počítačové programy špecifikované
v znaleckom posudku C. a V. zo dňa 9.9.1994.

Na pojednávaní dňa 2.7.1997 zobrali navrhovatelia návrh na začatie konania voči štátnemu podniku S.
späť. Preto súd konanie voči odporcovi v druhom rade zastavil.

Rozsudkom zo dňa 27.1.2005, č.k. 11C/145/1990-420, súd návrh navrhovateľov na vyplatenie
autorskej odmeny zamietol a navrhovateľov zaviazal k náhrade trov konania. Zároveň rozhodol o
povinnosti nahradiť trovy konania štátu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že počítačové programy prezariadenie Z., špecifikované v znaleckom posudku V. a V. použila iba Meteorologická služba bývalej
NDR, dokazovaním bolo preukázané, že odporca v prvom rade nikdy nedisponoval predmetnými
počítačovými programami a ani ich nepoužil vo svojich systémoch, do bývalej NDR ich inštalovali

priamo navrhovatelia. Znalcovi pri vypracovaní znaleckého posudku ich tiež poskytli na výzvu súdu
navrhovatelia. Sprostredkovanie zmyslového vnímania diela a jeho spoločenské uplatnenie bolo
realizované až v bývalej NRD a autorská odmena patrí autorovi pri použití diela, odporca v prvom rade
však dielo nikdy nepoužil a preto súd návrh na vyplatenie autorskej odmeny zamietol.

Rozhodnutím Krajského súdu č. k. 3Co/343/2005-480 zo dňa 27.04.2006 odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom odvolacieho konania zostal nárok navrhovateľov na
vyplatenie autorskej odmeny za použitie diela počítačového programu pre Meteorologickú službu NDR
vo výške 10.750.000 Sk. Odvolací súd považoval za preukázané, že navrhovatelia boli pracovníkmi
odporcu, na základe pracovných zmlúv uzatvorených s odporcom a pracovných náplní v rámci

pracovného pomeru sa zúčastňovali na riešení výskumných úloh a podieľali sa na tvorbe programov
v oblasti meteorologickej interpretácie dát, meraní a pozorovaní. Na základe hospodárskej zmluvy
č. XX/XX/XX o vedecko-technickej spolupráci v zmysle § 164 Hospodárskeho zákona uzavrel
odporca a štátny podnik Datasystém dohodu, ktorej predmetom bola spolupráca pri realizácii C. pre
československých a zahraničných odberateľov. S. uzavrel dňa 9.11.1989 s podnikom zahraničného

obchodu Y. hospodársku zmluvu, na základe ktorej podnik zahraničného obchodu pre NDR objednal
automatické radarové systémy Z. v počte 4 ks. Z vyjadrení navrhovateľov je nesporné, že počítačový
programvNDRinštalovali.Krajskýsúduviedol,žesamujaví,žezostranyodporcudošlokpoužitiudiela.
Súd prvého stupňa však pre takéto konštatovanie nevykonal relevantné dokazovanie. Uviedol, že bude
potrebné skúmať, na základe akých skutočností sa navrhovatelia zúčastnili inštalácie programu v NDR,

či boli vyslaní odporcom, prípadne či boli uzatvorené zmluvy na výkon tejto práce. Ak boli navrhovatelia
vyslaní na inštalovanie programu do NDR ako pracovníci odporcu, je potrebné konštatovať, že dielo bolo
danénapoužitieodporcom.Jenesporné,ženavrhovateliavytvorilipočítačovýprogram,vzmysleplnenia
pracovných úloh na základe pracovných zmlúv uzatvorených s odporcom. Odporca bol oprávnený
používať dielo vytvorené svojimi pracovníkmi. Navrhovatelia síce namietali, že odporca konal bez

ich súhlasu, toto tvrdenie však nepreukázali. Krajský súd ďalej konštatuje, že medzi navrhovateľmi a
odporcom došlo k dohode o použití diela pre meteorologické služby NDR. Súhlas navrhovateľov je
preukázaný aj tým, že to boli navrhovatelia ktorí počítačový program v NDR inštalovali.
Krajský súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o autorskú odmenu za použitie diela v NDR, bude súd prvého
stupňamusieťvykonaťdokazovanienahodnotudielaajejvýznamprespoločnosť.Niejemožnéhodnotu

diela určiť cenou tak, ako to navrhujú navrhovatelia v návrhu, cenou za ktorú mali byť vyššie uvedené
hospodárske zmluvy realizované. Medzi účastníkmi je nesporné, že na tvorbe počítačového programu
navrhovatelia pracovali viac rokov, dielo bolo vytvorené v rámci plnenia pracovných úloh, na základe
pracovných zmlúv medzi navrhovateľmi a odporcom, za ktorú prácu navrhovatelia dostávali vyplatenú
mzdu, rôzne odmeny a prémie. Dielo vytvárali na materiálnej základni, ktorú poskytol v plnej miere

odporca. Nie je možné prisvedčiť navrhovateľom, že náklady na vytvorenie diela zo strany odporcu
sú premlčané, pretože odporca si svoj nárok na náhradu nákladov na vytvorenie programu uplatnil vo
vyjadrení zo dňa 09.1.1991 ( čl. 4 a čl. 21).
Krajský súd zároveň uviedol, že v ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný vykonať dokazovanie v
naznačenomsmere,najmäzistiť,čisanavrhovateliavzáverečnejfázeinštalovaniaprogramovzúčastnili

ako súkromné osoby, či program odovzdávali ako súkromné osoby, prípadne či plnili vyššie uvedené
hospodárskezmluvyakopracovníciodporcu.Akišloonaplneniehospodárskychzmlúv,budesúdmusieť
vykonať dokazovanie na výšku autorskej odmeny, pričom treba zohľadniť nároky nákladov odporcu,
ktorý týmto umožnil navrhovateľom vytvoriť dielo. V neposlednom rade bude potrebné, najmä z hľadiska
hodnoty a spoločenského významu, skúmať akú dlhú dobu bol program používaný v NDR a prínos z

používania diel.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to charakteristikou systému Z. listom PZO KOVO
zo dňa 6.4.1989, listom námestníka riaditeľa odporcu zo dňa 12.4.1989, listom vedúceho OAK odporcu
zo dňa 6.2.1989, hospodárskou zmluvou č. XXX-X-XXXX, hospodárskou zmluvou č. XX/XX/XX vrátane

príloh, hospodárskou zmluvou č. 1480/11/90, hospodárskou zmluvou č. XX/XX/XXXX, hospodárskou
zmluvou č.XXX/X/XXX, záznamom z rokovania o zabezpečení montáže a oživenia ARMS pre NDR,
správami o plnení etapových úloh, plánmi výskumných a vývojových úloh, pracovnými zmluvami
navrhovateľov, ich pracovnými náplňami, odmeňovacími listami pre kolektívnu prémiu TH pracovníkovodporcu, zmluvou zo dňa 30.7.1990 uzavretou medzi Datasystémom, š.p. a navrhovateľmi, stanoviskom
ochrannej autorskej spoločnosti W. oznámením Národnej banky Slovenska, listom prezidenta Nemeckej
meteorologickej služby zo dňa 14.4.2003, dohodou o cene č. 689/1989, znaleckým posudkom V. a C.,

znalcov ad hoc zo dňa 9.9.1994, znaleckým posudkom znalca Ing. Juraja Antalíka, znalca z odboru
elektrotechnika- slaboprúd, znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 24.06.2010 znaleckej organizácie
Forenzná informatika s.r.o., ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov V., S., I., S., S. N., S., V. a zistil nasledovný
skutkový stav.

Na základe štátnej úlohy II.-5-01/02 s názvom „Dialógová detekcia zrážok a dynamický model
prírodného prostredia“ bola uložená hydrometeorologickému ústavu úloha s názvom „Z.. Na tejto úlohe
spolupracovalo aj České učení technické. Od 1.1.1983 bola vytvorená skupina vedená Ing. Vítkom,
ktorá mala vyvíjať systém ARMS. V roku 1984 bola vyhotovená funkčná vzorka systému (radar plus
počítač G.), bolo možné radar zapnúť, vykonať merania, preniesť výsledky do počítača a tieto spracovať.

Čiže systém digitalizoval údaje poskytované rádiolokátorom. Tento systém pozostávať z kumulácie troch
samostatných hardvérových zložiek a to jednotka prvotného spracovania video signálu, zariadenie pre
automatizáciu meteorologického rádiolokátora a výpočtový systém pre SHMÚ, ktorý bol k dispozícii na
Javorníku,pričomišloominipočítačG..Ajvýpoveďounavrhovateľavprvomradebolopreukázané,žesa
u odporcu pracovalo na zjednotení týchto hardvérov softwarom tak, aby vo výstupe boli transformované

digitálne údaje a na túto úlohu bolo vyčlenené celé oddelenie u odporcu v prvom rade.

Zariadenie pre automatizáciu meteorologického rádiolokátora, ktorého autorom bol Ing. Ružička bolo
predmetom autorského osvedčenia vynálezu č. 247275.

V apríli 1985 začal na systéme pracovať aj navrhovateľ v prvom a navrhovateľ v piatom rade. Potom, od
mája1986doapríla1988,sapracovalonatransformáciiazobrazovaníúdajovpreiný,novýpočítač.Bolo
treba pripraviť nový software, pretože pôvodný sa už na nový počítač nedal použiť. V správe o plnení
úloh zo dňa 29.6.1987 sám navrhovateľ v prvom rade uvádzal, že pre riešiteľský kolektív je stanovená
úloha optimalizovať softwarové vybavenie Z. pre riadiaci počítač G., G., G..

Predmetom hospodárskej zmluvy č. XX/XX/XX uzavretej medzi štátnym podnikom Datasystém a
odporcom o vedecko-technickej spolupráci bola spolupráca pri realizácii C. pre československých
aj zahraničných odberateľov. Zmluva bola uzavretá na obdobie od 1.1.1989 do 31.12.1990. SHMÚ
sa zaviazalo, že odovzdá všetky výsledky vývoja prototypu, programovú dokumentáciu a kompletné

programové vybavenie predmetného systému. V nadväznosti na túto zmluvu, uzatvorili hospodársku
zmluvu č. XXXX/XX/XX., v ktorej sa SHMÚ zaviazal dodať okrem iného aj zdrojové programy systému.

Prvý prototyp zariadenia bol vyrobený v roku 1989, pričom obchodné rokovania s bývalou NDR boli
vedenéužodroku1988.Navrhovateľvprvomradesazúčastnilzaodporcurokovaniadňa20.10.1988vo

veci spresnenia údajov do cenovej ponuky pre Z. Rokovania boli dôvodom na vypracovanie komplexnej
dokumentácie systému, dokumentáciu vypracovali navrhovatelia v rámci plnení pracovných povinností
v zmysle uzatvorených dohôd o vedľajšej pracovnej činnosti so štátnym podnikom Datasystém. Túto
skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ v prvom rade vo svojej výpovedi.

Dňa 12.6.1989 za odporcu zaslal navrhovateľ v prvom rade podniku zahraničného obchodu KOVO
dodatok ponuky meteorologického softwaru, kde sám udával názvy a ceny programových produktov.
Hospodárskou zmluvou č. XXX/X/XXX zo dňa 8.11.1989 podnik zahraničného obchodu KOVO objednal
u Datasystému automatické radarové systémy Z. v počte 4 ks. Datasystém sa zaviazal dodať najneskôr
do 29.12.1989 zdrojové programy. Kontrakt s bývalou NDR bol uzatvorený dňa 17.11.1989, zmluvou

medzi podnikom zahraničného obchodu KOVO a firmou Robotron Export-Import Berlín, NDR, č. zmluvy
426-9-1409 a realizácia prebiehala až do konca júna 1990. Túto skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ v
prvom rade vo svojej výpovedi. Systémy boli odovzdávané v priebehu mesiacov marec, apríl a jún 1990.

Pri podpise záznamu z rokovania o zabezpečení montáže a oživenia ARMS pre NDR, dňa 25.1.1990,

boli prítomní viacerí navrhovatelia. SHMÚ prijal plnenie hospodárskej zmluvy za predpokladu, že
oddelenie pod vedením Dr. Nemca sa zaväzuje plniť body hospodárskej zmluvy a dodržiavať dohodnuté
termíny. Hoci navrhovatelia zhodne udávajú, že nevyjadrili súhlas s predajom do NDR, respektíve, že
neboli požiadaní o vyslovenie súhlasu, odporca v treťom rade vypovedal, že v tom čase nevyslovilinesúhlas s predajom a to aj z toho dôvodu, že mali záujem na realizácii kontraktu z dôvodu poskytnutia
17 % zo zisku, ktorý im mala zabezpečiť ochranná autorská spoločnosť LITA.

Navrhovatelia žiadali koncom roka 1989 aj prostredníctvom LITY o vyplatenie 17 % z predanej ceny,
avšak bezvýsledne. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj navrhovateľ v prvom, druhom a treťom
rade.

V decembri roku 1989 vyviezol štátny podnik Datasystém, prostredníctvom podniku zahraničného

obchodu KOVO, počítačové systémy ARMS do bývalej NDR. Predmetom tejto zmluvy bola dodávka
radarového počítačového systému Z. so zobrazením farebnej grafiky v konfigurácii podľa prílohy č.1 a 11
zmluvy, za celkovú cenu 2.710.324,05 rubľov. Súčasťou systému bol tiež vývoz zdrojových programov.
Podľa kontraktu sa štátny podnik Datasystém zaviazal odovzdať jednotlivé nainštalované systémy u
jednotlivých používateľov do 30.6.1990 s tým, že zdrojové programy budú odovzdané pri odovzdávke
posledného systému v Berlíne. Prác sa zúčastnili aj navrhovateľ v siedmom v šiestom rade, navrhovateľ

vo štvrtom rade, navrhovateľ v druhom rade a navrhovateľ v treťom rade, ktorí však načas neuviedli
do čitateľného stavu dodanú pásku obsahujúcu zdrojové programy a tým marili úspešné ukončenie
dodávky posledného počítačového systému. Uvedení navrhovatelia spolu s navrhovateľom v prvom
rade,akovedúcimskupiny,odmetaliajvnáhradnomtermínevykonaťodovzdaniezdrojovýchprogramov.
DatasystémuhrozilovráteniecelejdodávkyanemožnosťvyfakturovaťnaPZOKOVOhodnotuposlednej

inštalácie.

Programové vybavenie zariadenia do NDR napokon uskutočnili osobne navrhovatelia v prvom rade
a v šiestom rade, čo potvrdili aj vo svojich výpovediach. Platba za zdrojové texty mala byť podľa
tvrdení navrhovateľa v prvom rade realizovaná koncom augusta. Odporcovi nebola vyplatená za predaj

systémov žiadna finančná čiastka.

ZostanoviskasprávcukonkurznejpodstatyštátnehopodnikuDatasystémzodňa3.9.1997,vspisenač.l.
225, vyplýva, že štátny podnik predmetný systém vyviezol do bývalej NDR, avšak vzhľadom k tomu, že
neboli dodané zdrojové programy, zo strany NDR nebola realizovaná úhrada v plnom rozsahu, dodávka

bola reklamovaná, kontrakt bol zrušený, čím vznikla Datasystému škoda. Tieto skutočnosti potvrdzuje
aj list Kvetoslava Imriška, obchodného námestníka Datasystému zo dňa 10.7.1990, založený v spise
na č.l.228.

Súd sa oboznámil s dohodou o cene č. 689/1989 podľa V-6/88 FCU, ČCU a SCU zo dňa 21.03.1988,

ktorá bola uzatvorená medzi odporcom a štátnym podnikom Datasystém. Podľa tejto dohody, bola cena
1.150.000 Sk, pričom v cene boli zahrnuté náklady na odovzdanie a uvedenie do prevádzky. Zdrojové
texty ARMS mali byť odovzdané prostredníctvom C., C. konečnému užívateľovi Meteorologischedienst
Potsdam NDR.

Navrhovatelia mali snahu o predaj počítačového programu aj Českému hydrometeorologickému ústavu.
Dokumentuje to aj zmluva uzatvorená medzi navrhovateľmi a Datasystémom zo dňa 17.8.1990
o sprostredkovaní predaja počítačového programu. Datasystém sa ňou zaviazal, že od 1.8.1990
do 31.8.1991 sprostredkuje uzavretie autorskej odmeny medzi sprostredkovanými a Českým
hydrometeorologickým ústavom o použití počítačového programu vytvoreného sprostredkovanými pre

fungovanie Z..

Navrhovateľ v 1.rade na pojednávaní dňa 23.9.1991 uviedol, že dňa 21.11.1990 zaslal odporcovi list,
v ktorom navrhovatelia vyjadrili ochotu uviesť Z. u odporcu do chodu s ich vytvoreným softvérom.
Takýto list zaslali navrhovatelia (ako Družstvo Z.) aj ČHMÚ, list zo dňa 21.9.1990, ktorým sa

ponúkli dodať kompletný software pre zariadenie Z.. ČHMÚ odpovedal navrhovateľom, že systém
je technicky zastaraný, prevádzkovo nespoľahlivý, programové vybavenie vychádza z nesprávnych
predpokladov, respektíve jeho princípy sú utajované. Z týchto dôvodov listom zo dňa 17.1.1991 Český
hydrometeorologický ústav odstúpil aj od zmluvy s Datasystémom, ktorá bola uzavretá na dodávku Z..
Pri doplnení dokazovania navrhovateľ v 1. rade uviedol, že cestu do NDR absolvovali po podpísaní

kontraktu. Do NDR vycestoval spolu s piatimi kolegami niekedy okolo 17.11.1989 a bolo to na príkaz
zamestnávateľa, ako služobná cesta. V decembri roku 1989 vycestovali všetci navrhovatelia, aj to bola
služobná cesta na príkaz zamestnávateľa za účelom inštalácie 4 kusov zariadenia Z. v meste Neuhaus,
LipskoaVarneminde.Služobnácestabolaplánovanádo30.6.1990.Vapríliroku1990ichzamestnávateľstiahol zo služobnej cesty, ktorú prerušili nariadil im inštalovanie zariadenia Z. na pracoviskách Malý
Javorník a Kojšovská hoľa. Inštalácia trvala asi týždeň, dva, následne mohli vycestovať späť do
NDR, pričom bolo dohodnuté, že mzdu bude vyplácať Datasystém a táto bude následne refundovaná

odporcom. Po ukončení inštalácie dňa 30.6.1990 sa vrátili a obdržali od odporcu výpovede. Pracovný
pomer mal skončiť dňa 30.8.1990. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe hospodárskej zmluvy o
vedecko-technickej spolupráci uzavretej medzi odporcom a Datasystémom bolo dohodnuté, že sa môžu
podpisovaťpracovnézmluvyajsDatasystémom,nespomínasi,čitobolipracovnézmluvy,alebodohody
o vykonaní pracovnej činnosti. Uviedol, že boli podpísané zmluvy na tretinový pracovný úväzok, pričom

náplňou práce bolo vypracovanie dokumentácie systému Z., nakoľko bez dokumentácie nebolo možné
systém predať. Podľa navrhovateľa bol systém funkčný, pričom neskúmal či bol systém používaný. V
roku 1991 na vlastné oči videl, že systém bežal v Neuhause. Navrhovateľ ďalej uviedol, že systém
inštalovaný na Slovensku bol ten istý ako v NDR avšak každá stanica potrebovala softvérové úpravy,
aby bola prevádzkovateľná v danej lokalite. Bolo to závislé na zemepisných výškach, nadmorskej výške
a komunikácii s okolitým svetom nakoľko všade to bolo napojené na rôzne typy počítačov.

Navrhovateľ vo 4. rade uviedol, že v Nemecku fungovali štyri, na Slovensku dva a jedinou odmenou im
bolo asi 800 Sk za tretinový úväzok v Datasystéme a napokon účelová výpoveď.

Navrhovateľ v 6. rade uviedol, že systémy v Berlíne a v Lipsku boli rušené nie preto, že by nefungovali,

ale preto, že v Lipsku bol systém umiestnený v strede mesta a v Berlíne boli dva vedľa seba keď sa
Nemecko zlúčilo. Systémy inštalované v Neuhause a Vardeninde fungovali ešte v roku 1992 a 1994
dovtedy pokiaľ ich Nemci nevymenili za nové.

Svedok V. vypovedal, že časť navrhovateľov, čiže pracovníkov ktorí vytvorili dielo, boli jeho podriadení,

išlo o výskumnú úlohu, ktorá bola zadaná skôr ako bol vytvorený tento tím. Začalo to v ČVUT Praha,
kde pracoval V., neskôr úlohu prevzal V.., pracovník odporcu. Bola vytvorená jednotka, ktorá komunikuje
medzi radarom a počítačom. Softvér riešila skupina programátorov. Ich úlohou bolo spracovanie
zdrojových informácií a meteorologický softvér. Úloha bola riešená dlhodobo a tím navrhovateľov
ju finalizoval. Navrhovatelia mali túto úlohu aj v pracovnej náplni. Svedok potvrdil, že navrhovatelia

mali čiastočné úväzky aj v podniku Datasystém. Podľa neho sa nedá povedať, že autorstvo patrí v
plnom rozsahu navrhovateľom, pretože tam bolo viacej pracovníkov, ktorí sa na programe podieľali,
lokátor, minipočítač a počítač G. vytvárali dohromady systém, ktorý je možné nazvať projekt Z.
Potvrdil, že sa robila inštalácia v zahraničí, v NDR, pričom sa nevedel vyjadriť, či sa systém využíval.
Svedok ďalej uviedol, že metodiku spracovania signálu, interpretáciu prác lokátora bola programovou

záležitosťounavrhovateľov,alenametodike,nazákladektorejsaprogramovalo,taktátobolazozbieraná
meteorológmi aj na iných oddeleniach. Potvrdil, že pracovníci odporcu inštalovali program v NDR, avšak
uviedol, že nevie či to boli tie isté moduly (pod pojmom modul rozumie blok, softvérový balík, ktorý rieši
nejaké spracovanie a systém je reťazec takýchto modulov).

Vzťahy vznikajúce s vytvorením a použitím diela tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy
autora upravuje zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 12 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) má
autor právo
a) na ochranu svojho autorstva, najmä na nedotknuteľnosť svojho diela, a ak dielo používa iná osoba,
aby sa tak dialo spôsobom neznižujúcim hodnotu diela,

b) s dielom nakladať, najmä rozhodnúť o jeho uverejnení a udieľať privolenie na jeho použitie,
c) na odmenu za tvorivú prácu (§13).

Podľa § 13 ods. 1 autorského zákona pri každom použití patrí autorovi, s výnimkami uvedenými v § 15,
autorská odmena. Výška tejto odmeny sa spravuje podľa hodnoty diela a jeho významu pre spoločnosť.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 autorského zákona zamestnávateľ môže používať na plnenie úloh
patriacich do predmetu jeho činnosti vedecké alebo umelecké dielo vytvorené jeho pracovníkom na
splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru bez ďalšieho autorovho privolenia.Podľa § 32 ods. 1 autorského zákona autor, právo ktorého bolo porušené, môže sa domáhať najmä
toho, aby rušenie jeho práva bolo zakázané, následky porušenia odstránené a poskytnuté mu primerané

zadosťučinenie. Ak vznikla porušením práva závažná ujma nemajetkovej povahy, má autor právo na
zadosťučinenie v peňažnej sume, pokiaľ by sa priznanie iného zadosťučinenia nejavilo postačujúce;
výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne najmä na rozsah vzniknutej ujmy, ako aj na
okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo.

Len pre ilustráciu, nová právna úprava (zákon č. 618/2003 Z.z.) posilňuje postavenie zamestnávateľa,
na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, ktorá výkon autorovho práva použiť dielo zveruje ex lege
zamestnávateľovi len vo vzťahu k počítačovým programom, nová úprava zakotvená v ustanovení §
50 zveruje výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi pri všetkých zamestnaneckých dielach.
Zamestnávateľ môže dielo vytvorené zamestnancom bez ďalšieho použiť sám, alebo môže inému udeliť
súhlas na použitie diela a má právo aj na odmenu za takéto použitie diela.

Treba ešte uviesť, že oblasť autorskej ochrany počítačových programov prešla práve v období vzniku
tohto konkrétneho autorského diela, zložitým vývojom. Počítačové programy neboli jednoznačne
chránené autorským zákonom. Príklon k autorskoprávnej ochrane počítačových programov bol
podporený uzatvorením Dohody o obchodných vzťahoch medzi vládou Československej federatívnej

republiky a vládou Spojených štátov amerických z 12.4.1990, v ktorej sa vtedajšie Československo
zaviazalo, že bude počítačové programy chrániť na báze práva autorského. Následne bol aj
novelizovaný autorský zákon, zákonom č. 89/1990 Zb., účinným od 1.6.1990, ktorý zaradil počítačové
programy ak spĺňajú pojmové znaky diela za predmet autorského práva.

Medzitýmnym rozsudkom bolo v konaní ustálené, že počítačové programy pre zariadenie Z. spĺňajú
pojmové znaky autorského diela tak po stránke tvorivej duševnej práce človeka, ako aj po stránke
vyjadrenia v ľudskými zmyslami vnímateľnej forme. Z vykonaného dokazovania považoval súd za
preukázané,žepočítačovýprogramprefungovanieZ.bolvytvorenýnavrhovateľmivpracovnompomere
k odporcovi. Z pracovných náplní všetkých navrhovateľov u odporcu vyplýva, že ich povinnosťou bolo

podieľať sa na tvorbe programového vybavenia v oblasti meteorologickej interpretácie radiolokačných
a družicových meraní. Túto skutočnosť potvrdzujú aj odmeňovacie listy pre kolektívnu aj individuálnu
prémiu navrhovateľov za roky 1988 a 1989. Aj v stanovisku navrhovateľov zo dňa 5.8.1997 sa táto
skutočnosť uvádza ako v konaní preukázaná. V zmysle § 232 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka
práce), dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno uzavrieť na činnosti, ktoré

sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Okruh autorov diela súd ustálil na osoby navrhovateľov v medzitýmnom rozsudku, kde bolo
konštatované, že to vyplýva z dispozitívneho princípu obsiahnutom v občianskom právnom poriadku
a okruh spoluautorov diela uzavreli sami spoluautori a to tým, že podali predmetnú žalobu. Dôsledok

povahy spoluautorského diela ako diela jednotného a nedeliteľného stanovuje autorský zákon tým, že
autorské právo na dielo patrí všetkým spoluautorom spoločne a nedeliteľne. Spoločné a nedeliteľné
je napríklad právo s dielom nakladať, udeľovať súhlas s jeho použitím. Majetkové nároky a záväzky
spojené s použitím spoluautorského diela sú deliteľné a delia sa medzi spoluautorov podľa výšky
ich spoluautorských podielov. Navrhovatelia si určili výšku spoluautorských podielov v podaní zo dňa

19.2.1991, v spise na č.l. 45 tak, že navrhovateľ v 1.rade 18 %, navrhovateľ v 2.rade 16 %, navrhovateľ
v 3.rade 13%, navrhovateľ vo 4.rade 10 %, navrhovateľ v 5.rade 16 %, navrhovateľ v 6.rade 13%,
navrhovateľ v 7.rade 10 % a navrhovateľ v 8.rade 4 % z výšky autorskej odmeny.

Pokiaľ išlo o prepracované zariadenie dodané do bývalej NDR, programové vybavenie vykonali priamo

na mieste navrhovatelia v prvom a šiestom rade. Ak by nebolo došlo k prepracovaniu programu, neboli
by splnené požiadavky kupujúceho a vyplývalo to aj z toho faktu, že systém je závislý na danej lokalite
a danom rádiolokátore. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj navrhovateľ v treťom rade, ktorý
uviedol, že v jeho programy bolo treba dopracovať priamo v NDR, pretože boli závislé od podmienok
stanice. Aj svedok Y. potvrdil, že softvér treba prispôsobiť podmienkam užívateľa, respektíve miesta

kde sa zariadenie nachádza. Navrhovateľ v prvom rade založil do spisu charakteristiku počítačového
programu Z. v ktorej udával, že do bývalej NDR boli štyrikrát predané všetky programy v strojovom kóde
a jedenkrát desať vybraných programov aj v tvare zdrojových textov, vo svojej výpovedi však uviedol,
že zdrojové texty programov navrhovatelia nikdy odporcovi neodovzdali. Z listu prezidenta Nemeckejmeteorologickej služby vyplýva, že Meteorologická služba NDR inštalovala Z. na skúšobnom základe
v rokoch 1989/90 pre radary I. nebol spoľahlivý a nesplnil očakávania operačnej služby pokiaľ ide o
stabilitu. Po nahradení radarov iným typom systém ARMS nebol aktuálny, pretože nebola možnosť

adaptovania Z. na existujúcu radarovú sieť. Súd preto na základe vykonaného dokazovania považuje
za preukázané, že počítačový program, vytvorený navrhovateľmi, ktorý bol predmetom znaleckého
dokazovania, bol použitý iba v prípade bývalej NDR.

Prvostupňový súd, v zmysle § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „O.s.p.“) viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, po doplnení dokazovania
a zistení, že navrhovatelia boli vyslaní na inštalovanie programu do NDR ako pracovníci odporcu,
konštatuje, že dielo bolo dané na použitie odporcom. Táto skutočnosť nezostala sporná, potvrdili
ju vo výpovedi navrhovatelia, aj vypočutí svedkovia a odporca ju nenamietal. Navrhovatelia vytvorili
počítačový program v zmysle plnenia pracovných úloh na základe pracovných zmlúv uzatvorených s
odporcom a odporca bol oprávnený používať dielo vytvorené svojimi pracovníkmi, medzi navrhovateľmi

a odporcom došlo k dohode o použití diela pre meteorologické služby NDR, súhlas navrhovateľov je
preukázaný aj tým, že to boli navrhovatelia, ktorí počítačový program v NDR inštalovali.

V danom prípade sa navrhovatelia, hoci deklarovali porušenie ich autorských práv, nedomáhali sankcie
za porušenie autorského práva v zmysle ustanovenia § 32 autorského zákona, návrhom na začatie

konania sa však domáhali vyplatenia autorskej odmeny za použitie diela.

Súd prvého stupňa sa preto v ďalšom konaní zameral na stanovenie výšky autorskej odmeny, pričom
podľa právneho názoru odvolacieho súdu nie je možné hodnotu diela určiť cenou tak, ako to navrhujú
navrhovatelia v návrhu, cenou za ktorú mali byť realizované hospodárske zmluvy, ale je potrebné

prihliadnuť na spoločenský význam diela, jeho prínos a zohľadniť náklady odporcu, ktorý umožnil
navrhovateľom vytvoriť dielo.

Použitím diela v zmysle autorskoprávnom je konanie, ktorým sa sprostredkuje zmyslové vnímanie diela
(napríklad vydanie diela literárneho, vystavenie diela, záznam diela na hmotný substrát a pod.). Použitie

môže byť verejné alebo neverejné. Právo autora na autorskú odmenu neprináleží už za vytvorenie
diela, ale až za jeho použitie, takže je odmenou za autorov spoločenský prínos, ktorý sa použitím diela
uskutočňuje. K vzniku práva na autorskú odmenu teda nedochádza na základe vykonania práce, ale
až na podklade spoločenského uplatnenia diela ako výsledku tejto práce. Preto aj zákon stanovuje, že
autor má nárok na autorskú odmenu zásadne za každé jednotlivé použitie svojho diela a to bez rozdielu

právneho dôvodu, na základe ktorého došlo k použitiu diela, nárok vzniká aj v prípade neoprávneného
použitia diela. Právo na autorskú odmenu je spojené s právom na primeranú odmenu. Výška odmeny sa
spravuje podľa hodnoty diela a podľa jeho významu pre spoločnosť, v kontexte k určitému konkrétnemu
použitiu diela, pretože odmena sa stanovuje vždy len za konkrétne použitie diela.

Podľa navrhovateľov je výška autorskej odmeny nespochybniteľná, odporca uznal hodnotu diela, ako
aj spoločenský význam, čo sa prejavilo v dohodnutej autorskej odmene. Súd by preto mal rešpektovať
túto právne významnú skutočnosť, a to fakt, že výška autorskej odmeny bola slobodne a vážne
dohodnutá medzi zmluvnými stranami, teda medzi odporcom a zahraničným subjektom. Navrhovatelia
ďalej uvádzajú, že odporca si mal náhradu nákladov uplatniť v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,

avšak v súdnom spise nie je založený takýto úkon odporcu. Navrhovatelia zastávajú názor, že ich
majetkové právo vzniklo v momente, keď bola uzavretá zmluva o postúpení práva využívať počítačový
program, teda v momente, keď zahraničný subjekt nadobudol právo využívať výsledok tvorivej duševnej
činnosti a bolo na vôli zahraničného subjektu, aby toto právo využil alebo nevyužil. Nárok navrhovateľov
na vyplatenie autorskej odmeny je založený na konsenzuálnom základe a nie na reálnom plnení.

Súd neprihliadal na závery znaleckého posudku V., nakoľko tento vo vyjadrení zo dňa 22.10.2002
uvádzal, že jeho úlohou nebolo stanoviť autorskú odmenu, ale vyjadriť sa k nej. Podľa jeho názoru
predmetom posudzovania nebola výlučne iba programová časť systému Z., ale systém ako celok s
prihliadnutím na vytvorenie matematicko-fyzikálneho modelu a algoritmov v diele použitých.

Aj ochranná autorská spoločnosť W. vo vyjadrení zo dňa 3.2.2004 uviedla, že za šírenie diela mal autor,
zamestnanec podľa platného autorského zákona nárok na autorskú odmenu a to určitým dohodnutým
percentom z predajnej ceny počítačového programu.Hodnota počítačového programu pre fungovanie ARMS bola určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX
zo dňa 24.06.2010, ktorý vypracovala znalecká organizácia Forenzná informatika s.r.o., znalec z odboru

elektrotechnika. Všeobecná hodnota aplikačného softvéru, ktorý bol dodaný do NDR, konkrétne 4 kusy
monolicencií k softvéru Z., bola stanovená metódou analógie. Hodnota bola znalcom odhadnutá k
rozhodnému dátumu na úrovni 4. 000.000 Kčs, s intervalom neistoty +- 5 %. Hodnotu zdrojových
textov, vzhľadom k tomu, že neboli dodané, stanovil ako nulovú.
Znalec uviedol, že na hodnotu počítačového programu nemá vplyv to, či bol alebo nebol vytvorený

v rámci plnenia pracovných úloh a ani to, na koho materiálnej základni bol vytváraný. Na
hodnotu počítačového programu má vplyv funkcionalita, licenčné podmienky, presnosť , súčinnosť,
modifikovateľnosť, výkon, prenositeľnosť, spoľahlivosť, schopnosť reakcie, rozšíriteľnosť, trhový
potenciál, unikálnosť riešenia, garancia rýchleho servisného zásahu, požiadavky trhu atď. To, či
počítačový program bol, alebo nebol vytváraný v rámci plnenia pracovných úloh, má vplyv na
mieru návratnosti investície, na výšku podnikateľského rizika a podobne, čím uvedené aspekty môžu

významným spôsobom ovplyvniť výšku autorskej odmeny za šírenie diela.
Podľa odborného odhadu znalca, by sa hodnota autorskej odmeny, v prípade, ak bol program vytvorený
v rámci plnenia pracovných úloh navrhovateľov pre odporcu a bol vytvorený na materiálnej základni
poskytnutej výhradne odporcom, mala pohybovať v intervale 5 % - 17 % z hodnoty počítačového
programu ( teda zo sumy 4.000.000 Kčs +- 5%) Podľa názoru znalca by 17 % autorská odmena

prináležala autorom v takom prípade, ak by výsledok ich činnosti bol trhom významne žiadaný,
bol by predpoklad ekonomicky efektívneho predaja licencií, investor by mal chránenú investíciu
neobmedzeným prístupom ku zdrojovým textom atď. Naopak, najnižšia hodnota z intervalu odhadnutých
podielov znaleckej odmeny z hodnoty diela, teda 5%, by podľa názoru znalca prináležala autorom za
dielo, ktorého úžitok pre vývojovú organizáciu je nízky, nie je predpoklad, že by bol projekt rentabilným

a vývojová organizácia by nedisponovala všetkými zdrojovými textami.

Zo všetkých dostupných zdrojov vyplýva, že systém Z. bol z ekonomického hľadiska absolútne
neúspešný. Nielenže náklady na vývoj neboli ani zďaleka kryté výnosmi z predaja licencií, ale navyše
vývojová organizácia nemala z vývoja softvéru Z. žiadne dodatočné, teda ani nehmotné výnosy. Je

paradoxom, že odporca nedisponuje ani zdrojovými textami, ktoré boli vytvorené jej pracovníkmi na
jeho materiálovej základni. Bolo preukázané, že systém Z., ktorého súčasťou bol aj softvér Z., trh
neprijal. V závere znalec konštatuje, že pre odporcu bol softvér Z. po zmene politického systému
ekonomicky a hospodárne nevyužiteľný. Softvér sám v rutinnej prevádzke nevyužíval a ani ho nemohol
predávať. Z podkladov a výsledkov znaleckého skúmania vyplýva, že systém Z. nebol v NDR nasadený

do rutinnej prevádzky. Je preto možné konštatovať, že softvér Z. s pravdepodobnosťou blížiacou sa
k istote nepriniesol meteorologickej službe bývalej NDR k rozhodnému dátumu teda za obdobie od
17.11.1989 do 30.06.1990 kladné ekonomické úžitky. Z toho vyplýva, že posudzovaná verzia produktu
v prostredí NDR, navyše bez dodania zdrojových textov, nemala pre obstarávateľa žiadny význam.
NedodanímzdrojovýchkódovmeteorologickejslužbeNDRbolaznehodnotenáichinvestíciadosystému

Z.. Súčasťou zmluvy č. 426-9-1409 neboli licenčné podmienky navyše používatelia z NDR nemohli so
systémom Z. neobmedzene nakladať, nemali zdrojové texty a preto by bolo sprevádzkovanie systému
v inom ako nainštalovanom prostredí možné iba z aktívnou súčinnosťou spoluautorov softvéru Z..
Pretosasúdpriklonilkzáveruznalca,žeautorskáodmenazašírenieprogramubysamalapohybovaťna
úplnespodnejstraneodhadnutéhointervalutedanaúrovni 5%zhodnotypočítačovéhoprogramu(teda

5 % zo sumy 4.000.000 Kčs, čo predstavuje 200.000 Kčs). Keďže majetkové právo na autorskú odmenu
je deliteľné a navrhovatelia si vyčíslili presné percentuálne podiely na autorskej odmene, súd priznal
výšku autorskej odmeny jednotlivo, vo výške nimi uplatneného podielu a vo zvyšku návrh zamietol. Preto
navrhovateľovi v 1. rade súd priznal autorskú odmenu vo výške 1.194,98 eur, čo predstavuje 18 % zo
sumy 200.000 Sk, čiže 36.000 Sk. Navrhovateľovi v 2. rade sumu 1.062,21 eur (16 %), navrhovateľovi

v 3. rade 863,04 eur (13 %), navrhovateľovi vo 4. rade 663,88 eur (10 %), navrhovateľovi v 5. rade
1.062,21 eur (16 %), navrhovateľovi v 6. rade 863.04 eur (13 %), navrhovateľovi v 7. rade 663,88 eur
(10 %) a navrhovateľovi v 8. rade 265,55 eur (4 %).

Navrhovatelia si uplatnili návrhom na začatie konania aj zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže autorský

zákon neupravuje subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka a samotný autorský zákon úroky z
omeškania ako inštitút nepozná, súd zamietol návrh na zaplatenie úrokov z omeškania, ako návrh
nemajúci oporu v zákone.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom

prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná

náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia.
V prejednávanom prípade boli navrhovatelia zastúpení zástupcom, ktorý v čase udelenia plnej moci
nebol advokát a sám sa v priebehu konania vyjadril, že navrhovateľov zastupuje ako zvolený zástupca.
Po zmene, keď bol zapísaný do zoznamu advokátov, zvolený právny zástupca nepredložil súdu plnú
moc, ktorá by ho oprávňovala v konaní zastupovať navrhovateľov ako advokát, preto mu súd nepriznal

náhradu trov právneho zastúpenia.
Navrhovatelia si trovy konania vyčíslili ako trovy zaplateného súdneho poplatku vo výške 6.638,78 eur
(200.000 Sk) a preto súd zaviazal odporcu k úhrade trov konania v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré neboli uplatnené;
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.