Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4Cb/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414206729
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414206729.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : ČSOB Leasing,
a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, IČO:
47 239 921, proti žalovaným : 1./ Vajex výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť Kežmarok, so
sídlom Slavkovská cesta 57, Kežmarok, IČO: 31 672 019 a 2./ R. H., V.. XX.XX.XXXX, P. T. Y. XXX,

právne zastúpenej JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Tŕní 136, o zaplatenie 150.000,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

. Z r u š u jeplatobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č.k. 4Rob 11/2014 - 44 zo dňa 12.01.2015
vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade.

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 150 000,- Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 150 000,- Eur od 07.01.2014

do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
2.811,11 Eur a iných trov konania vo výške 9.000,- Eur, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronickými prostriedkami dňa 22.10.2014, doplnenou
písomnýmpodanímdoručenýmdňa24.10.2014žiadal,abysúduložilžalovanýmv1.a2.radepovinnosť

zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 150.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške8,25%ročnezosumy150.000,-Eurod07.01.2014dozaplatenia,tovšetkotitulomnezaplateného
zostatku leasingu. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa
10.10.2012 Leasingovú zmluvu a toho istého dňa aj dodatok k nej, predmetom ktorej bolo financovanie
stroja na obohatenú klietkovú technológiu pre chov nosníc, pričom kúpna cena predmetu financovania
bola 420.000,- Eur. Súčasťou Leasingovej zmluvy bola aj Dohoda o platbách nájomného, na základe
ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal platiť žalobcovi pravidelné mesačné splátky v celkovom počte 60

vo výške po 9.134,66 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky
finančného leasingu žalobcu pre dopravnú techniku. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná v 2. rade
ručiteľskou listinou prevzala ručenie za záväzok vyplývajúci z predmetnej Leasingovej zmluvy v prípade,
ak si ho nesplní žalovaný v 1. rade. Žalobca v odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade
uhradil iba prvé tri leasingové splátky a ďalšie splátky už neuhradil vôbec. Z dôvodu neuhradenia 4. až 7.
splátky žalobca vypovedal Leasingovú zmluvu ku dňu 23.05.2013 a následne vo finančnom vyúčtovaní

vyúčtoval žalovanému v 1. rade všetky nároky, ktoré mu vznikli s predčasným ukončením tejto zmluvy.
Žalobca uviedol, že celkový nedoplatok predstavoval sumu 353.192,68 Eur, na úhradu ktorého vyzval
žalovaného v 1. rade do 06.01.2014 s upozornením na jej prípadné vymáhanie súdnou cestou. Tietolistiny boli doručené žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca si však uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy
vo výške 150.000,- Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade dlžnú
sumu neuhradili v lehote, ktorú im poskytol vo finančnom vyúčtovaní predčasne ukončenej zmluvy.

Na základe uvedenej žaloby súd vydal dňa 12.01.2015 platobný rozkaz č.k.
4Rob/111/2014 - 44, proti ktorému podala žalovaná v 2. rade odpor. Tento platobný rozkaz sa nepodarilo
doručiť žalovanému v 1. rade na adresu jeho sídla, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Slovenskej
republiky.

Žalovaná v 2. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu dňa 27.01.2015 uviedla, že súčasťou
zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade boli aj iné zaisťovacie inštitúty a podpísanie ručiteľského
záväzku bolo iba jedným z nich. Podpísanie ručiteľského záväzku bolo vykonané v tiesnivých
ekonomických podmienkach spoločnosti a za nápadne nevýhodných podmienok, pričom uzavretie
zmluvy inicioval žalobca. Žalobca navyše podľa žalovanej v 2. rade nevyužil tieto prostriedky uvedené v

zmluve, ktorá bola ukončená zo strany žalobcu predčasne za pre ňu nevýhodných podmienok. Žalovaná
v 2. rade uviedla, že zákonné nároky žalobcu boli uspokojené a vo veci je potrebné vykonať dokazovanie
na zistenie ekonomickej sily žalovaného v 1. rade a tiež vo vzťahu k vedomosti žalobcu, ktorý konal
v zlej finančnej situácii žalovaného v 1. rade a mal o nej vedomosť. Pretože zákonné nároky žalobcu
boli podľa nej uspokojené, ďalšie sankcie nepovažuje za súladné s dobrými obchodnými zvyklosťami

a navrhla žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.01.2015 podanom prostredníctvom predsedu
predstavenstva S.. L. Q. (napriek jeho označeniu nemôže byť považované za odpor proti platobnému
rozkazu,pretožetentožalovanémuv1.radeneboldoručený)uviedol,žežalobajepodanáneoprávnene,

pretože nezohľadňuje speňaženie predmetu leasingu, ktoré má tak vplyv na výšku škody, ako rozdielu
medzi zostatkom dlžnej sumy a predajnou cenou predmetu leasingu, čo vyplýva aj zo Všeobecných
leasingových podmienok. Žalobca sa s týmito ustanoveniami podľa neho nevyrovnal a cenu určil bez
právneho dôvodu. Z tohto dôvodu žalovaný v 1. rade považuje žalobu za zmätočnú.

Na pojednávanie konané dňa 17.02.2016 sa nedostavil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnila jeho
právna zástupkyňa. Tiež sa nedostavil žalovaný v 1. rade, u ktorého sa zásielka obsahujúca predvolanie
na pojednávanie vrátila súdu ako nedoručená z dôvodu, že adresát (žalovaný v 1. rade) je neznámy.
Pretože predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému v 1. rade doručované na adresu, ktorú má
žalovaný v 1. rade zapísanú v obchodnom registri a iná adresa nebola súdu známa, súd pri doručení

predvolania žalovanému v 1. rade, ako právnickej osobe aplikoval ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. a
doručenie predvolania mal za vykázané aplikáciou fikcie doručenia. Neprítomnosť žalovanej v 2. rade
ospravedlnil jej právny zástupca z dôvodu, že žalovaná je chorá, invalidná a podľa jej slov nie je schopná
sa zúčastniť pojednávania, a to s poukazom na vzdialenosť od jej bydliska. Žalovaná v 2. rade však
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcusúhlasilastým,abysúdpojednávalvjejneprítomnosti.Preto

súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, leasingovej zmluvy č. K. zo dňa 10.10.2012, dodatku k
leasingovej zmluve č. K. zo dňa 10.10.2012, dohody o platbách nájomného k zmluve č. LZF/12/70457,
dodatku k leasingovej zmluve č. K. zo dňa 31.08.2010, dohody o platbách nájomného k

zmluve Č.. K.-X zo dňa 29.10.2012, všeobecných zmluvných podmienok finančného
leasingu ČSOB Leasing a.s. pre stroje a zariadenia 01/12 pre Leasingovú zmluvu číslo K. s účinnosťou
od 01.02.2012, ručiteľskej listiny č. XX/XXXXX/ZAR zo dňa 10.10.2012, ukončenia Leasingovej zmluvy
č. K. zo dňa 23.05.2013, finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy č. K. zo dňa 17.12.2013,
faktúry č. XXXXXXXXXX, kópie poštových doručeniek , úplného a aktuálneho výpis z

obchodného registra o zápise žalovaného v 1./ rade do obchodného registra, odporu žalovanej v 2./
rade zo dňa 27.1.2015, vyjadrenia predsedu predstavenstva žalovaného v 1./ rade zo dňa 29.01.2015,
faktúry č. XXXXXXXXXX, finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy č. K.
zo dňa 8.12.2014, generálnej plnej moci zo dňa 20.10.2011, ostatného spisového materiálu procesného
charakteru a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako leasingový prenajímateľ a žalovaný v 1. rade, ako leasingový nájomca uzavreli
dňa 10.10.2012 Leasingovú zmluvu č. K. (ďalej len „Leasingová zmluva“), ktorej predmetom bolo
financovanieobohatenejklietkovejtechnológieprechovnosnícOKTSK-2.Predbežnýchtermíndodaniapredmetu leasingu bol 31.10.2012, pričom doba finančného nájmu bola dohodnutá na 60 mesiacov od
dátumu prevzatia predmetu leasingu žalovaným v 1. rade. Predbežná vstupná cena predmetu leasingu
bola dohnutá na 420.000,- Eur bez DPH a bola splatná v 60 - tich mesačných splátkach vo výške po

9.134,66 Eur s DPH. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že definitívne hodnoty budú uvedené v dohode o
platbách nájomného, ktorá bude žalovanému v 1. rade doručená poštou po prevzatí premetu leasingu.
Zároveň je v zmluve uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné zmluvné podmienky
finančnéholeasinguupravujúcevzťahymedzizmluvnýmistranami.UvedenúLeasingovúzmluvuvmene
žalovaného v 1. rade podpísala predsedníčka predstavenstva R. H. a členka predstavenstva D. Q.Á..

Žalobca zároveň súdu predložil Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu žalobcu pre stroje
a zariadenia 01/12 s účinnosťou od 01.02.2012, ktoré, podobne ako Leasingovú zmluvu, dňa 10.10.2012
v mene žalovaného v 1. rade podpísala predsedníčka predstavenstva R.I. H. a členka predstavenstva
D. Q., a to na znak súhlasu s ich obsahom.

Žalobca súdu predložil aj Dodatok k Leasingovej zmluve zo dňa 10.10.2012, ktorým sa v súlade so

zmluvou dopĺňa výrobné číslo predmetu leasingu neuvedené v Leasingovej zmluve. Tento dodatok nie je
podpísaný žalovaným v 1. rade. Žalobca v súlade s Leasingovou zmluvou predložil aj Dohodu o platbách
nájomného k zmluve č. K., z ktorej vyplýva dátum splatnosti (k 9. - temu dňu v mesiaci) a výška (9.134,66
Eur) jednotlivých 60 leasingových splátok. Za žalovaného v 1. rade podpísala prevzatie tejto
dohody o splátkach žalovaná v 2. rade, ako predsedníčka predstavenstva.

Dňa 10.10.2012, teda v rovnaký deň ako došlo k uzavretiu Leasingovej zmluvy, podpísal žalobca a
žalovaná v 2. rade, ako fyzická osoba, ručiteľskú listinu, v ktorej žalovaná v 2. rade prehlásila žalobcovi,
ako veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník - žalovaný v 1. rade nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi
niektorú z pohľadávok na základe Leasingovej zmluvy č. K., ktorá bola uzavretá medzi žalobcom

ako veriteľom a žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom dňa 10.10.2012, a ktorej predmetom je prenájom
obohatenej klietkovej technológie pre chov nosníc N. T.-X. Z článku I bod 1 Ručiteľskej listiny vyplýva, že
predbežná hodnota zabezpečenej pohľadávky je 598.479,60 Eur, pričom najvyššia hodnota istiny, do
ktorej je pohľadávka žalobcu zabezpečená ručením je 718.106,40 Eur (bod 2 tohto článku). Žalovaná
v 2. rade v článku I. bod 5 Ručiteľskej listiny prehlásila, že sa podrobne oboznámila so znením zmluvy

a všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a jej ručenie sa vzťahuje
na všetky záväzky, ktoré podľa týchto všeobecných podmienok dlžníkovi vzniknú alebo vzniknúť môžu.
V článku II tejto listiny je zakotvené oprávnenie žalobcu vyzvať žalovanú v 2. rade na splnenie dlžného
záväzku za žalovaného v 1. rade, a to aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy žalovanému v 1. rade,
ak žalovaný v 1. rade neuhradí svoje záväzky v termínoch podľa platnej dohody o platbách nájomného

alebo v termínoch určených Leasingovou zmluvou alebo Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z článku II bod 7 tejto Ručiteľskej listiny vyplýva, že tento ručiteľsko
- právny vzťah je upravený v ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.

Žalobca listom adresovaným žalovanému v 1. rade dňa 23.05.2013 oznámil žalovanému v 1. rade, že

dňom 23.05.2013 v zmysle § 4.4.1 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok vypovedal Leasingovú
zmluvu a to z dôvodu neuhradenia leasingových splátok spolu vo výške 36.721,34 Eur. Žalobca vyhotovil
dňa 17.12.2013 finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy, z ktorého vyplýva
nedoplatok leasingového nájomcu vo výške 353.192,68 Eur. Žalobca v tomto finančnom vyúčtovaní
zároveň vyzval žalovaného v 1. rade na uhradenie uvedenej sumy do 06.01.2014, v opačnom prípade

bude tento nárok vymáhať v súlade s právnym poriadkom SR. Súčasťou tohto finančného vyúčtovania
je aj faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená žalobcom pre žalovaného v 1. rade, ktorou žalovanému v
1. rade vyúčtoval sumu 312.388,69 Eur predstavujúci nárok žalobcu z predčasne ukončenej zmluvy
pozostávajúci z náhrady škody a rozdielu poistného. Uvedené listiny, ktoré žalobca súdu predložil boli
doručené žalovaným v 1. a 2. rade, o čom žalobca predložil kópie poštových doručeniek obsahujúce

podpisy žalovanej v 2. rade, resp. splnomocnenca žalovaného v 1. rade.

Právny zástupca žalovanej v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 17.02.2016 finančné vyúčtovanie
predčasne ukončenej zmluvy nerozporoval, avšak uviedol, že žalovaná v 2. rade si nepamätá na podpis
uvedenej Leasingovej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade bol súčasťou holdingovej skupiny asi

57 obchodných spoločností pod vedením S.. L. Q., pričom žalovaná v 2. rade figurovala vo viacerých
z nich ako štatutárny orgán, prípadne ako členka dozorných orgánov. V prípade žalovaného v 1. rade
bola uzavretá generálna plná moc, na základe ktorej jeho štatutárny orgán odovzdal svoje právomoci
S.. Q.. Podobných zmlúv, ako je táto leasingová, bolo v celej skupine spoločností podpísaných asi300 a na časti zmlúv figurovala žalovaná v 2. rade. Právny zástupca žalovanej v 2. rade zdôraznil, že
niekedypodpisyčlenovštatutárnehoorgánunapodobňovalisekretárkyS..Q.,avšakniekdejepodpísaná
žalovaná v 2. rade, ktorá si však na podpis tejto konkrétnej zmluvy nepamätá a na rokovaní o uzavretí

tejto zmluvy sa nezúčastnila, pretože všetko vybavoval S.. Q.. V mene žalovanej v 2. rade jej právny
zástupca nevylúčil, že tento podpis môže patriť žalovanej v 2. rade, avšak táto odovzdala právomoci
S.. Q. a na neho sa spoliehala. Právny zástupca žalovanej v 2. rade na tomto pojednávaní predložil
generálnu plnú moc, ktorú žalovaná v 2. rade udelila S.. L. Q. a ktorou ho splnomocnila konať
za žalovaného v 1. rade v rozsahu vymedzenom v splnomocnení. Právny zástupca žalovanej v 2. rade

však výslovne nežiadal vykonať znalecké dokazovanie, predmetom ktorého by bolo skúmanie pravosti
podpisu žalovanej v 2. rade a netrval na návrhu na vykonanie dokazovania uvedenom v podanom
odpore, a to zisťovaním ekonomickej situácie žalovaného v 1. rade. Poukázal na to, že žalovaná v 2.
rade si uvedomuje svoju zodpovednosť, ako štatutárny orgán žalovaného v 1. rade.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tomto pojednávaní zdôraznil, že Leasingovú

zmluvu podpísali členky štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade zapísané v tom čase v obchodnom
registri, pričom prenesenie právomocí štatutárneho orgánu V. S.. Q. nie je v zmysle Obchodného
zákonníka záväzné pre tretie osoby. Zdôraznil, že žalobca si pred uzavretím takého typu zmlúv vždy
zisťuje bonitu klienta a tomu tak bolo aj v tomto prípade. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že
žalobca neporušil žiadne z ustanovení Leasingovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok,

a k porušeniu došlo zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý neuhrádzal splátky leasingu, čo viedlo k
vypovedaniu zmluvy. Žalobca zastúpený právnym zástupcom opätovne poukázal na skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe. Zároveň však súdu predložil Finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej Leasingovej
zmluvy zo dňa 08.12.2014, z ktorého vyplýva celkový nedoplatok žalovaného v 1. rade vo výške
291.203,85 Eur, ku ktorému predložil aj faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorou vyúčtoval žalovanému

v 1. rade sumu 40.071,17 Eur predstavujúcu nárok žalobcu v súvislosti s ukončením leasingovej zmluvy
uvedený v konečnom vyúčtovaní. Právny zástupca vo vzťahu k tomuto predloženému finančnému
vyúčtovaniu uviedol, že je v tejto sume zohľadnený predaj predmetu leasingu a z tohto dôvodu je
konečná suma nižšia, ako bola uvedená v odôvodnení žaloby. Zdôraznil, že aj napriek tomu si žalobca
uplatňuje právo na zaplatenie sumu vo výške 150.000,- Eur, ktorá v plnom rozsahu zodpovedá hodnote

leasingovej pohľadávky.

Z úplného výpisu z obchodného registra svedčiacom o zápise žalovaného v 2. rade vyplýva, že v
období od 19.10.2011 do 20.08.2013, teda v období časovo pokrývajúcom podpis Leasingovej zmluvy
(10.10.2012)bolapredsedníčkoupredstavenstvažalovaného v1.radeR.H.aokreminýchčlenov

predstavenstva bola členkou predstavenstva aj D. Q.. Zo spôsobu konania menom tejto spoločnosti
zapísanom v obchodnom registri vyplýva, že v období od 08.11.2011 do 20.08.2013 za spoločnosť konali
všetci členovia predstavenstva. Podpisovanie sa vykonávalo tak, že obchodnému menu žalovaného v
1. rade, menám a funkciám pripojili svoj podpis dvaja členovia predstavenstva.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 489 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v
nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý

súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo
jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti

dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Podľa § 305 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na
požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 13 ods. 1,2 a 4 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo

za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve
určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho
orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených
údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len
"zbierka listín").

Podľa § 27 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka do obchodného registra sa zapisujú obchodné

spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické osoby
založené podľa práva Európskych spoločenstiev, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných
osôb.

Podľa § 27 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo

dňa ich zverejnenia.

Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom
je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať

v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď
po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o

plnenie požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Leasingovej zmluvy, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli
dňa 10.10.2012 Leasingovú zmluvu č. K.. Pri posúdení tejto Leasingovej zmluvy z hľadiska jej obsahudospel súd k záveru, že sa v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka jedná o zmluvu, ktorá nie
je upravená ako typ zmluvy v tretej časti Obchodného zákonníka, a teda ide o tzv. nepomenovanú
(inominátnu) zmluvu. Aj keď leasingová zmluva je zmluvou sama o sebe, súd má z hľadiska použitého

zmluvného pojmoslovia (nájomca, prenajímateľ, nájomné) za to, že pojmovo najbližšie podobným
zmluvným typom k tejto Leasingovej zmluve je zmluva o kúpe prenajatej veci v zmysle § 489
a nasledujúce Obchodného zákonníka.

Nakoľko žalovaná v 2. spochybnila svoj podpis na tejto zmluve a tým aj jej platnosť, súd považuje za

potrebné v odôvodnení rozsudku zamerať pozornosť na skúmanie materiálnych podmienok platnosti
tejto zmluvy z pohľadu žalovaného v 1. rade, ako leasingového nájomcu. Uvedenú Leasingovú zmluvu
v zmene žalovaného v 1. rade podpísala R. H., ako predsedníčka predstavenstva žalovaného v 1.
rade a D. Q., ako členka predstavenstva žalovaného v 1. rade, pričom Leasingová zmluva okrem
podpisov menovaných osôb obsahuje aj pečiatku žalovaného v 1. rade s uvedením obchodného
mena, sídla a identifikačného čísla žalovaného v 1. rade. Zároveň je na nej uvedené aj označenie

funkcie podpisujúcich členov štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade, ktorý je akciovou spoločnosťou
zapísanou v obchodnom registri (predseda predstavenstva a člen predstavenstva). Toto označenie je
v súlade so zápisom členov štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade v obchodnom registri platným v
čase podpisu Leasingovej zmluvy a zodpovedá aj zapísanému spôsobu konania štatutárneho orgánu,
podľa ktorého k obchodnému menu žalovaného v 1. rade, menám a funkciám pripojili svoj

podpis dvaja členovia predstavenstva (aj predseda predstavenstva je zároveň jeho členom). Súd teda
konštatuje, že právny úkon spočívajúci v akceptácii obsahu Leasingovej zmluvy v mene žalovaného v
1. rade vykonal jeho štatutárny orgán v súlade s ustanovením § 13 Obchodného zákonníka spôsobom
zapísaným v obchodnom registri s účinkami voči tretím osobám (§ 27 ods. 3 prvá veta
Obchodného zákonníka). Tieto okolnosti považuje súd za rozhodujúce pri závere o tom, že Leasingová

zmluva je uzavretá platne. Subjektívny názor žalovanej v 2. rade prezentovaný jej právnym
zástupcom na pojednávaní, že si žalovaná nepamätá na podpis tejto zmluvy alebo na rokovania o jej
uzavretí a že bolo u žalovaného v 1. rade zvykom napodobňovať podpisy členov štatutárneho orgánu
sekretárkami S.. Q.Á., nemôže bez ďalšieho dokazovania, ktoré žalovaná v 2. rade nenavrhla, ovplyvniť
platnosť uzavretej zmluvy a teda aj viazanosť žalovaného v 1. rade jej ustanoveniami. Podpísanie

generálnej plnej moci, ktorým žalovaná v 2. rade, ako predsedníčka predstavenstva preniesla časť
svojich právomocí na S.. L. Q., ako osobu v tom čase stojacu mimo spoločnosti, nemôže s poukazom
na ustanovenie § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka zaväzovať tretie osoby, vrátane žalobcu. Navyše,
udelenie plnej moci nezbavuje predsedu predstavenstva práva naďalej realizovať právne úkony v mene
spoločnosti podľa svojho uváženia a so všetkou zodpovednosťou.

Na základe vykonaného dokazovania má súd tiež za preukázané, že žalovaná v 2. rade, ako fyzická
osoba podpísala dňa 10.10.2012 (teda v rovnaký deň ako Leasingovú zmluvu) ručiteľskú listinu,
z obsahu ktorej je nepochybne zrejmé zabezpečenie záväzku žalovaného v 1. rade vyplývajúce
z Leasingovej zmluvy. Z ustanovenia článku II bod 7 tejto ručiteľskej listiny ako aj z obchodno -

právneho charakteru Leasingovej zmluvy, ako hlavného záväzkového vzťahu, vyplýva nutnosť aplikácie
§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje komplexnú úpravu ručenia v obchodno -
záväzkových vzťahoch, ktorým je aj tento vzťah. Je nepochybné, že vyhlásenie žalovanej v 2. rade,
ktoré svojím podpisom akceptoval aj žalobca, ako leasingový veriteľ, spĺňa všetky obsahové náležitosti
platného ručiteľského vyhlásenia, pretože obsahuje špecifikáciu zabezpečovaného záväzku (označenie

Leasingovej zmluvy), obsahu tohto ručiteľského záväzku (konkrétnych práv na povinností zmluvných
strán), ako aj výšku zabezpečovanej pohľadávky (článok I). Zároveň je v súlade s Leasingovou zmluvou
správne označenie jednotlivých subjektov právneho vzťahu (veriteľ, dlžník, ručiteľ). Vzhľadom na
právny záver súdu vyslovený v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, bol ručením
zabezpečený platný záväzok žalovaného v 1. rade (§ 304 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Pri právnom závere súdu o platnosti Leasingovej zmluvy je zrejmé, že žalovanému v 1. rade vznikla
povinnosť platiť leasingové splátky v termínoch a vo výške uvedenej v Dohode o platbách nájomného k
Leasingovej zmluve, ktorých prevzatie, a teda aj vedomosť o tejto povinnosti, potvrdila svojím podpisom
žalovaná v 2. rade. Nakoľko žiaden zo žalovaných v priebehu konania nespochybnil tvrdenia žalobcu

uvedené v žalobe, súd si vychádzajúc zo sporového charakteru konania osvojil ako pravdivé tvrdenie
žalobcu uvedené v žalobe, a to že žalovaný v 1. rade zaplatil žalobcovi iba prvé tri leasingové splátky a k
ďalšejúhradesplátokužzjehostranynedošlo.SúčasťouLeasingovejzmluvyboliajVšeobecnézmluvné
podmienky finančného leasingu 01/12 účinné od 01.02.2012, čo vyplýva nielen z obsahu Leasingovejzmluvy ale aj zo samotných Všeobecných podmienok, ktoré na znak súhlasu s ich obsahom obsahujú
podpisy predsedníčky predstavenstva R.I. H. a členky predstavenstva D. Q..

Za situácie, že v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok je nezaplatenie leasingových splátok
porušením zmluvy, žalobca využil ustanovenie bodu 4.4.1 písm. a) a túto Leasingovú zmluvu ku dňu
23.05.2013 vypovedal, čo žalovanému v 1. rade, ako dlžníkovi a žalovanej v 2. rade, ako ručiteľke
oznámil písomným oznámením označeným ako ukončenie Leasingovej zmluvy č. K., ktoré bolo
žalovaným v 1. a 2. rade doručené, o čom svedčia kópie doručeniek predložených žalobcom obsahujúce

podpis žalovanej v 2. rade a splnomocnenca žalovaného v 1. rade. Žalobca v súlade so Všeobecnými
zmluvnými podmienkami vyhotovil dňa 17.12.2013 Finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy,
ktorétieždoručilžalovanýmv1.a2.radeazktoréhovyplývanedoplatokleasingovéhonájomcuvovýške
353.192,68 Eur. Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2016 žalobca súdu predložil Finančné vyúčtovanie
predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 08.12.2014, ktoré zohľadňuje predaj predmetu leasingu a ktoré
z tohto dôvodu znie na sumu 291.203,85 Eur. Uvedené finančné vyúčtovania zodpovedajú obsahu

Leasingovej zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok vzťahujúcich sa na tento finančný leasing a z
tohto dôvodu ich súd z hľadiska výšky tam uvedeného nároku považuje za správne a právne relevantné
vo vzťahu k nároku uplatnenému v žalobe.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nezaplatil leasingové splátky dohodnuté Leasingovou

zmluvou riadne a včas, čím porušil zmluvný záväzok a žalobca tak využijúc ustanovenia Všeobecných
zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktorých obsah bol žalovanému v
1. rade známy, Leasingovú zmluvu vypovedal. Výpoveď zo zmluvy bola realizovaná za primeraného
použitia § 582 Občianskeho zákonníka aj na tento obchodno - záväzkový vzťah, a to z dôvodu absencie
tejto právnej úpravy skončenia záväzkového vzťahu v Obchodnom zákonníku. Žalobcovi tak vzniklo

právo na vrátenie vstupnej ceny predmetu leasingu (420.000,- Eur) po odpočítaní ceny za predaj
leasingu. Žalobcom uplatnená suma 150.000,- Eur zodpovedá nárokom, ktoré žalobcovi vznikli z
vypovedanej Leasingovej zmluvy a ktoré sú v súlade s touto zmluvou presne definované vo finančnom
vyúčtovaní predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 08.12.2014. Uplatnený nárok žalobcu tak súd považuje
v kontexte vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu za dôvodný.

Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že ukončenie Leasingovej zmluvy a výzva na úhradu zostatku
leasingu bola doručená tak žalovanému v 1. rade, ako dlžníkovi, tak aj žalovanej v 2. rade, ako ručiteľke.
Hoci ručiteľská listina obsahuje ustanovenie, že predchádzajúca výzva dlžníkovi na úhradu jeho záväzku
nie je potrebná, žalobca v súlade s ustanovením § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil nárok voči

žalovanej v 2. rade až po tom, čo žalovaného v 1. rade vyzval na úhradu jeho záväzku a tento záväzok
žalovaný v 1. rade neslnil (zaslanie ukončenia Leasingovej zmluvy a následného finančného
vyúčtovania zo dňa 17.12.2013). Tým vznikla povinnosť uhradiť dlžnú sumu vo výške 150.000,- Eur
nielen žalovanému v 1. rade ale aj žalovanej v 2. rade z titulu ručenia. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade
nezaplatili svoj záväzok riadne a včas, dostali sa v zmysle § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do

omeškania s plnením svojho dlhu a žalobcovi tak v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v
znení účinnom ku dňu uzavretia Leasingovej zmluvy vznikli právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
Pri absencii osobitného zmluvného dojednania o výške úrokov z omeškania, vznikla žalovaným v 1. a
2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Preto súd
priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzavretia Leasingovej zmluvy vo výške 8,25 % z dlžnej sumy od 07.01.2014, teda odo
dňa nasledujúce po dátume poslednej možnej úhrady záväzku uvedenom vo finančnom vyúčtovaní zo
dňa 17.12.2013 (06.01.2014), až do úplného uhradenia dlhu.

Žalobca sa v petite žaloby domáhal zaplatenia dlžnej sumy solidárne od oboch žalovaných, čo vyjadril
formuláciou „spoločne a nerozdielne“. Ručiteľský záväzok je záväzkom akcesorickým, to znamená,
že jeho vznik a trvanie sú podmienené existenciou hlavného záväzku, z čoho vyplýva subsidiárne
(podporné) postavenie ručiteľa vo vzťahu k postavenie dlžníka voči veriteľovi. Pokiaľ je záväzok
zabezpečený ručením, je potrebné, aby vo výroku rozsudku bola vyjadrená táto zvláštna povaha

právneho vzťahu medzi žalobcom (veriteľom), žalovaným v 1. rade (dlžníkom) a žalovanou v 2. rade
(ručiteľkou). Každý zo žalovaných má postavenie samostatného spoločníka, aj keď dlžník a ručiteľ sú
povinný plniť veriteľovi to isté plnenie, avšak každý z nich je povinný plniť z iného právneho dôvodu,
čomu musí zodpovedať aj výrok rozsudku. Z tohto dôvodu súd prípustným spôsobom (neidúc na rámecnávrhu z hľadiska rozsahu uplatneného nároku) modifikoval petit žaloby a vo výroku rozsudku vyjadril
zaviazanosť žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Uvedené zodpovedá subsidiarite ručiteľského

záväzku zaplatiť istinu pohľadávky a úroky z omeškania (ako jej príslušenstvo) žalobcovi.

Preto súd vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a pri aplikácii citovaných právnych
predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, a preto rozhodol tak, ako aj
uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Subsidiarita ručiteľského záväzku v rovine hmotného práva nachádza svoj odraz aj v procesnej rovine,
a to vo vzťahu k odporu voči platobnému rozkazu. Pretože voči platobnému rozkazu tunajšieho súdu
č.k. 4Rob 111/2014-44 zo dňa 12.01.2015 podala v zákonnej lehote odpor iba žalovaná v 2. rade, tento
platobný rozkaz sa zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zo zákona zrušil, avšak iba vo vzťahu k uplatnenému
nároku voči žalovanej v 2. rade, ktorá má samostatné procesné postavenie. Nakoľko platobný rozkaz

sa nepodarilo doručiť žalovanému v 1. rade na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri, súd v
zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. tento platobný rozkaz zrušil aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a rozhodol
tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej vo vyššie citovanom ustanovení O.s.p., právo na náhradu
trov konania vzniklo žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. Preto súd žalobcovi priznal

právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
9.000,- Eur, ktoré predstavujú iné trovy konania.

Ďalej súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia,
a to na základe vyúčtovania, ktoré v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. žalobca doručil súdu dňa

19.02.2016, teda do 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku. Preto súd v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia, a
to za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 22.10.2014 podanie žaloby zo
dňa 24.10.2014 a účasť na pojednávaní dňa 17.02.2016) po 725,33 Eur, vychádzajúc z tarifnej hodnoty

sporu vo výške 150.000,- Eur. Ďalej súd žalobcovi priznal režijný paušál 2 x 8,04 Eur (za úkony právnej
služby vykonané v roku 2014) a 1 x 8,58 Eur (za úkon právnej služby vykonaný v roku 2016). Tarifná
odmena a režijný paušál tak spolu predstavujú sumu 2.200,65 Eur.

Súd tiež v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal žalobcovi náhradu za stratu času strávenú cestou na

pojednávanie konané dňa 17.02.2016 a späť v rozsahu 6 polhodín (jedna cesta z miesta
sídla právneho zástupcu žalobcu v Košiciach do Kežmarku nepresahuje 3 polhodiny), teda 6 x 14,30
Eur, čo spolu predstavuje náhradu za stratu času vo výške 85,80 Eur. Súd ďalej v zmysle
§ 15 a § 16 ods. 4 vyhlášky priznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov za cestu z Košíc (sídlo
advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu) do Kežmarku (sídlo súdu) a späť na pojednávanie

konané dňa 17.02.2016, pri vzdialenosti 230 km (jedna cesta pri vzdialenosti 115 km zistenej z portálu
maps.google.sk, ktorý súd považuje z tohto hľadiska pri jeho obsahovom zameraní za dôveryhodný
zdroj informácií o dĺžke cesty osobným motorovým vozidlom na tejto trase). Vychádzajúc z priemernej
spotreby použitého osobného motorového vozidla značky TOYOTA RAV 4, a to 6,3 litrov
pohonných hmôt na 100 km, vzdialenosti 230 km a cene pohonných hmôt 1,164 Eur za liter (informácie

použitá z internetovej stránky Štatistického úradu SR), predstavuje náhrada pohonných hmôt 16,87 Eur
a náhrada za použitie motorového vozidla predstavuje sumu 42,09 Eur (230 km x 0,183 eur za km), teda
spolu cestovné náhrady predstavujú sumu 58,96 Eur.

Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 2.345,41 Eur (tarifná odmena vo výške 2.200,65 Eur

+ náhrada za stratu času vo výške 85,80 Eur + cestovné náhrady vo výške 58,96 Eur), čo po zvýšení o
20 % daň z pridanej hodnoty, ktorej platcom je právny zástupca žalobcu v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky
(okrem náhrady za spotrebované pohonné hmoty tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcu vo svojomvyúčtovaní) predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 2.811,11 Eur. Všetky trovy konania sú žalovaní
v 1. a 2. rade povinní v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.