Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Cb/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213448
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415213448.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu
MT Plus zh, s.r.o, so sídlom Novomestského 522/11, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 060 855, v
konaní právne zast. JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, so sídlom 965 01 Žiar nad Hronom, Nám.
Matice slovenskej 4, proti žalovanému ULTRASTAV, s.r.o., so sídlom Š. Moysesa 431/14, 965 01 Žiar
nad Hronom, IČO: 45881146, v konaní právne zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom

Žiar nad Hronom, ul. SNP 94, v konaní o zaplatenie 649,91 € s prísl, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 649,91€ s prísl. z titulu nevyplatenej odmeny za odovzdané o dielo.
V žalobe uviedol, že na základe vzájomnej dohody došlo k zabudovaniu vchodových plastových dverí
u žalovaného, ktoré dvere sa do dnešnej doby nachádzajú u žalovaného a sú ním užívané. Potom, čo
vydal faktúru na za dodávku a montáž plastových dverí mu bolo zo strany žalovaného oznámeného, že
za uvedené dvere nezaplatí, že o ne nemá záujem.

2. Súd vo veci vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. 19Cb 67/2015 - 9 zo dňa 18.1.2016,
voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. V odpore poukázal na
to, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal,
že vyfakturovaný tovar - vchodové plastové dvere žalovanému skutočne dodal a vyfakturované práce
- montáž vchodových plastových dverí reálne pre žalovaného vykonal. Žalobca nepreukázal existenciu
vzájomnej dohody so žalovaným , či už ústnej alebo písomnej na základe ktorej by žalobca pre

žalovaného niečo odplatne plnil. Žalovaný po doručení predmetnej faktúry zo strany žalobcu túto faktúru
zaslal žalobcovi späť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, faktúrou č.
XXXXXX, výpisom z LV č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom, dokumentáciou plastových dverí, objednávkou
žalobcu u dodávateľa, zmluvou o pôžičke zo dňa 11.3.2015 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi

založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 19.11.2015 vyfakturoval žalovanému sumu vo výške 649,91€ za
dodávku a montáž vchodových plastových dverí s dátumom splatnosti uvedenej faktúry dňa 23.11.2015.

5. Zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že sa dohodol na zhotovení a dodaní vchodových

dverí so zástupcom žalovaného p. B.F., na základe čoho vypracoval cenovú ponuku. Jedná sa o
vchodové dvere, ktoré boli umiestnené do sídla spoločnosti ULTRASTAV, s.r.o.. Bol priamo oslovenýkonateľom Cabánikom, aby zhotovil takéto vchodové dvere a namontoval ich, preto vypracoval následne
aj ponuku. Na zhotovení plastových dverí a ich montáži sa dojednali ústne. Jedná sa pritom o
vchodové dvere, ktoré sa nachádzajú za hlavnými vchodovými dverami do budovy, ktoré oddeľujú

schodište od prízemia. Za nimi sídlia spoločnosti ULTRASTAV, s.r.o. a ULTRAMED, s.r.o., ktoré sú
vlastnícky prepojené so žalovanými, ďalej sa tam nachádza spoločnosť Hyps, ktorá s nimi nie je
vlastnícky prepojená. Montáž dverí realizoval s dvomi montérmi a boli tam prítomní aj murári, ktorí súd
pravdepodobne zamestnaní u žalovaného, a ktorí predpripravili otvor na tieto dvere. Pri montáži týchto
dverí bol prítomný aj zástupca žalovaného p. B., teda musel vedieť, že tieto dvere montujú a nezastavil

ich. Jedná sa o dvere s elektrickým vrátnikom, preto museli nutne volať elektrikára, aby ich nastavil.

6. Zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že so žalobcom obchodovali, ich spolupráca
bola dlhodobá. So žalobcom spolupracovala firma ULTRASTAV, s.r.o.. Uvedené priestory, kde sídli ich
firma majú v podnájme od spoločnosti ULTRAREAL, s.r.o., teda spoločnosť ULTRASTAV, s.r.o. s tým
nemá nič spoločné. Potvrdil, že so žalobcom sa niekoľkokrát bavili o tom, že by si dali vyhotoviť dvere

vedúce do priestorov kancelárie, pričom sa bavili aj o nejakých konkrétnych cenách, avšak v tom čase
sa nevedel rozhodnúť či pôjde o plastové dvere, resp. dvere kovové. Po určitom čase sa vrátil do
spoločnosti a tieto dvere už boli vykonané bez toho, aby bola spísaná písomná objednávka. Predtým
vždy spisovali písomné objednávky. Zástupca žalovaného taktiež pripustil, že predtým robili prípravu
na tieto dvere, ktorú realizovala firma ULTRASTAV, s.r.o.. Vlastníkom budovy je spoločnosť MONAQ

Leasing, s.r.o., pričom podľa zmluvy im majú oznamovať iba práce pokiaľ zhodnocujú nehnuteľnosť
nad 300,-€, zhotovenie daných dverí pod túto podmienku nespadalo, preto im to oznamovali až neskôr.
Pokiaľideoinštaláciuelektrickéhovrátnikanadanédvere,robilatoináfirma,pravdepodobnepomontáži
dverí. Dvere u žalobcu nereklamoval, povedal si, že má o starosť menej. Žalovaný súčasne pripustil, že
pokiaľideocenovúponukusožalobcomsabaviliocenáchpribližnevdanejcenovejreláciivyhotovených

plastovýchdveríakojeuvedenánafaktúre.Žalovanýsúčasnevkonanívzniesolkompenzačnúnámietku
do výšky žalobcom uplatneného nároku voči pôžičke, ktorá bola žalovanému poskytnutá na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 11.3.2015 s dátumom splatnosti do 31.3.2016, z ktorej žalobca neuhradil
žiadnu čiastku.

7. Z výpisu z LV č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom súd zistil, že vlastníkom objektu - polyfunkčný dom
súp. č. XXX na parc. XXX je spoločnosť MONAQ Leasing, s.r.o..

8. Zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 2.1.2012 súd zistil, že uvedená zmluva
bola uzatvorená medzi prenajímateľom spoločnosťou ULTRAREAL, s.r.o. a spoločnosťou žalovaného

( ULTRASTAV, s.r.o.).

9. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.3.2015 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi spoločnosťou žalobcu
a žalovaným a jej predmetom bolo poskytnutie peňažnej sumy vo výške 21 000,-€ s tým, že žalovaný
ako dlžník sa zaviazal peňažnú pôžičku vo výške 21 000,-€ spolu s príslušenstvom - úrokom vo výške

3% ročne vrátiť veriteľovi ( žalovanému ) najneskôr v lehote do 31.3.2016.

10. Žalobca v konaní pred súdom potvrdil, že uvedenú pôžičku žalobcovi doposiaľ nezaplatiť ani
čiastočne.

11. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve

dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

12. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

13. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci,
ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý sisplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej

republiky nariadením.

14. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej
zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ diela zaviazal ústne vykonať pre žalovaného
určité dielo - vchodové plastové dvere a objednávateľ (žalovaný) sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho

vykonanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že takáto zmluva
o dielo bola medzi stranami sporu uzatvorená ústnou formou, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo
ustálené, že strany sporu (štatutárni zástupcovia obchodných spoločností) sa dohodli o podstatných
náležitostiach zmluvy, ktorými sú predmet diela (výroba a montáž vchodových dverí), ako aj o cene
diela. Žalovaný v konaní pred súdom na jednej strane rozporoval tú skutočnosť, že so žalobcom
uzatvoril zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vyhotovenie vchodových plastových dverí, na druhej

strane uviedol, že dodanie plastových dverí u žalobcu nereklamoval, nevytýkaval mu vady daného
diela, a prakticky „ bol spokojný pretože mal aspoň pokoj“. Z uvedeného je zrejmé, že uvedené dielo
bolo vyhotovené na základe jeho ústnej požiadavky ako aj na základe ním zadaných parametrov,
pretože keby tomu tak nebolo, s určitosťou by vytkol žalobcovi vady daného diela a požiadal by o jeho
odstránenie. Uvedenú skutočnosť podporuje aj ten fakt, že žalovaný dal pred vykonaním diela žalobcom

predpripraviťotvornazabudovanievchodovýchdverí,tedavtomčasemuužmuselibyťzrejmézákladné
parametre dodávaných dverí, podľa ktorých ich nakoniec žalobca zhotovil. Taktiež na tieto dvere bol
neskôr žalovaným nainštalovaný elektrický vrátnik, teda z jeho konania je nepochybné, že s vykonaním
diela žalobcom bol uzrozumený a akceptoval to. A nakoniec, žalovaný v konaní pred súdom potvrdil, že
sa so žalobcom bavili aj o cene diela, ktorá korešpondovala s cenou vyúčtovanou žalobcom žalovanému

faktúrou založenou v spise. Z uvedených skutočností je zrejmé, že medzi stranami sporu bola dojednaná
zmluva o dielo so všetkými náležitosťami vyžadovanými zákonom pre jej platné uzavretie. Pokiaľ aj
žalovaný namietal tú skutočnosť, že v objekte sídli niekoľko spoločností prepojených so žalovaným a
žalovaný je len podnájomníkom v danom objekte, teda nemôže byť pasívne vecne legitimovaný v danom
spore, súd sa nestotožňuje ani s danou výhradou žalovaného. V konaní pred súdom samotný zástupca

žalovaného potvrdil, že žalobca obchodoval so žalovaným dlhodobo, pričom sa vždy jednalo o žalovanú
spoločnosť, iné spoločnosti s ním neobchodovali, preto je zrejmé, že žalobca sa dôvodne domnieval,
že uzatvára zmluvu práve so žalovaným, keďže samotný zástupca žalovaného mu nedal inú dispozíciu.
Predpokladom uzavretia zmluvy o dielo pritom nie je to, že objednávateľ diela musí byť vlastníkom
nehnuteľnosti,dielomôžeobjednaťajnevlastník,resp.tretiaosoba.Žalovanýnakoniecvkonanípotvrdil,

že na drobné diela vlastník nevyžadoval predbežný súhlas.

15. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za nesporný vo výške žalovanej istiny
649,91 €.

16. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného záväzku, prináleží
žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania účtovaný v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
účinného v čase vzniku omeškania. Z predloženej faktúry vyplynulo, že odmena za dielo vo výške
649,91 € sa stala splatnou dňa 23.11.2015, teda dňom nasledujúcim po tomto dátume (24.11.2015)
sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Žalobcovi tak

prináleží zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.11.2015 do zaplatenia ( v danom
prípade do okamihu započítania s nárokom žalovaného).

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

18. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.20. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

21. Podľa § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno
uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po
dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

22. V konaní žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 08.09.2016
vzniesol kompenzačnú námietku do výšky uplatneného nároku žalobcu s jeho splatnou pohľadávkou
plynúcou zo zmluvy o pôžičke, preto sa súd v ďalšom zaoberal jej dôvodnosťou. Z predložených listín
súd považoval za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 11.03.2015 k podpisu zmluvy o
pôžičke, ktorá bola uzavretá v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedená zmluva bola
uzatvorená osobami oprávnenými konať v mene obchodných spoločností, ktoré do zmluvného vzťahu

vstúpili.Zmluvnéstranysivymienili,žeuvedenázmluvasabuderiadiťrežimomObčianskehozákonníka,
hoci na oboch stranách zmluvy vystupovali právnické osoby - obchodné spoločnosti. Zmluva o pôžičke
v zmysle zákonnej dikcie nemusí mať obligatórne písomnú formu, môže byť medzi zmluvnými stranami
uzavretá aj ústne. V danom prípade zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke v písomnej podobe dňa
11.03.2015, pričom sa v nej dojednali o podstatnom obsahu zmluvy. Pre vznik zmluvy o pôžičke ako

reálneho kontraktu pritom nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to,
kedy došlo k plneniu predmetu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci. Žalobca v konaní pred
súdom nerozporoval tú skutočnosť, že na základe danej zmluvy mu žalovaný poskytol peňažnú pôžičku
vo výške 21 000,- a on sa zaviazal peňažnú pôžičku vrátiť spolu s úrokom vo výške 3% ročne najneskôr
do 31.03.2016. Žalobca taktiež potvrdil, že uvedenú pôžičku žalovanému nevrátil. Súdu do skončenia

dokazovania vo veci samej nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalovaného o dlžnej
sume zo zmluvy o pôžičke, preto súd považoval nárok žalovaného z daného titulu za nesporný.

23. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením,
ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Občiansky zákonník upravuje dva prípady

zániku záväzku započítaním, a to jednak započítanie jednostranným právnym úkonom a započítanie
dohodou. Účinky započítania nastávajú až kompenzačným prejavom, a to ku dňu stretnutia pohľadávok.
Právnymnásledkomzapočítaniajezánikvzájomnýchpohľadávok,pokiaľsatietovzájomnekryjú,pričom
zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Právne účinky (zánik
záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok ak sú splnené všetky predpoklady na ich

započítanie. Musí sa jednať o vzájomné pohľadávky, ktorých predmetom je plnenie rovnakého druhu,
spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu, ktorý sa musí adresovať
druhému účastníkovi. Uvedenú právnu úpravu započítania uvedenú v Občianskom zákonníku dopĺňa
právna úprava uvedená v Obchodnom zákonníku § 358 - 364 Obchodného zákonníka, ktoré precizujú
a v určitom slova zmysle modifikujú občianskoprávnu úpravu.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených nesporných skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalovaného
z titulu splatnej pôžičky je spôsobilým nárokom na započítanie splatnej pohľadávky žalobcu. Keďže
žalovaný má voči žalobcovi nesporne vyšší nárok (21 000,- €), súd žalobu žalobcu vzhľadom na
započítací prejav žalovaného zamietol. Pre upresnenie je potrebné uviesť, že týmto spôsobom zanikla

pohľadávka žalobcu do výšky istiny 649,91 € a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.11.2015
do 08.09.2016 (okamihu stretu pohľadávok na podklade kompenzačnej námietky). Z vyššie uvedených
dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo, keďže z nich bola úspešná v časti svojej uplatnenej pohľadávky, ktoré
zanikli ich započítaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.