Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/422/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710214939
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7710214939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu P. Q., V.. XX.X.XXXX, P. Q., X.
XX, zastúpeného JUDr. Viktóriou Lučanskou Hajduovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
v Trebišove, M.R.Štefánika 3179/32, proti žalovanému Občianskemu združeniu Hokejový klub Dukla,
so sídlom v Michalovciach, Športová č. 1, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Danielom Finkom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom, Valaškovská 21, o neplatnosť skončenia
zmluvného vzťahu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 9.5.2016 č.k.
21C 149/2010-131 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a do výroku uviedol, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na určenie, že ukončenie jeho
zmluvného vzťahu so žalovaným na základe trénerskej zmluvy zo dňa 10.11.2009 vykonané žalovaným

odvolaním zo dňa 22.9.2010 je neplatné.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 10.11.2009 „trénerská zmluva“ podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka na dobu od 10.11.2009 do 30.4.2011. Predmetom tejto zmluvy bolo
vykonávanie športovej činnosti hokejového trénera za odmenu, ktorej výška bola určená dodatkom č.
1 zo dňa 10.11.2009 vo výške 1.500,-eur mesačne. Z obsahu článku VII zmluvy súd prvej inštancie

konštatoval, že zmluva môže byť ukončená
a/ uplynutím doby na ktorú bola uzavretá,
b/ dohodou zmluvných strán ku dňu, ktorý je v dohode uvedený,
c/ výpoveďou zmluvy

4. Podaním zo dňa 22.9.2010 označeným ako „Zánik trénerskej zmluvy odvolaním“ žalovaný odvolal
žalobcu z funkcie trénera aj mimo dôvodov uvedených v trénerskej zmluve s poukazom na takúto

možnosť vyplývajúcu z ust. § 33b ods. 3 vety druhej a § 51 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z obsahu účastníckej výpovede samotného žalobcu a v tomto smere
poukázal na jeho stanovisko, že po jeho odvolaní mal záujem naďalej vykonávať svoju dohodnutú
trénerskú prácu, čo mu však bolo znemožnené a to tým, že mu bola odobratá kancelária a bol muznemožnený prístup na zimný štadión. Potvrdil, že v mesiaci november 2010 už uzavrel novú trénerskú
zmluvu s iným hokejovým klubom a v náväznosti na to aj potvrdil, že aj v prípade vyhovenia tejto
žalobe, nemá už záujem na vykonaní trénerskej činnosti u žalovaného a ako dôvod žaloby uviedol

svoje finančné nároky z uvedenej zmluvy. Na otázku súdu ohľadne preukázania naliehavého právneho
záujmu tento uviedol, že v čase podávania žaloby spočíval tento naliehavý právny záujem v jeho
záujme pokračovať vo funkcii trénera, čo mu nebolo umožnené. Na základe toho súd prvej inštancie
s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. konštatoval, že zákonnou podmienkou úspešnosti určovacej
žaloby podľa tohto ustanovenia je procesná podmienka spočívajúca v preukázaní naliehavého právneho

záujmu. Konštatoval, že táto žaloba má preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva
žalobcovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem súvisí
s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého
právnehozáujmumusísúdposúdiť,čipodanýurčovacínávrhjeprocesneprípustnýmnástrojomochrany
práva žalobcu a či snáď v takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať

iné konanie. Konštatoval, že určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,
alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu či tu je alebo nie je
právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie jeho žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že

konkrétny určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, tento návrh zamietne bez toho, aby
sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Konštatoval
v náväznosti na to, že žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na
splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p.. V náväznosti na to vyhodnotiac konkrétne skutkové

okolností veci konštatoval, že v danom prípade by jediná situácia kde by žalobca na určení neplatnosti
mohol mať naliehavý právny záujem by bola v prípade, pokiaľ by táto zároveň riešila aj právny
nárok žalobcu na uplatnenie finančného plnenia vo vzťahu k dohodnutým zmluvných podmienkach
odmeňovania, čo však v danej veci preukázané nebolo. Za rozhodujúcu otázku v tomto smere považoval
žalobcom potvrdenú skutočnosť, že u žalovaného vo funkcii trénera naďalej už pôsobiť nechce. Súd

prvej inštancie na základe toho vyvodil záver, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem
na ním vyšpecifikovanej žalobe na určenie právneho vzťahu a z tohto dôvodu žalobu zamietol.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v
celom rozsahu vyhovieť. Svoje odvolanie zakladá na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda na tvrdení, že

rozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Pochybeniesúduprvejinštancievidívtom,
že pri jeho právnom hodnotení sporu medzi zúčastnenými stranami neprihliadol na skutočnosť, že ním
upravený petit žaloby v zmysle pokynu odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení zo dňa
25.6.2014 je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši spor a vytvára základ pre uplatnenie finančného
plnenia vo vzťahu k žalovanému. Má za to, že z uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že sa stotožnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa v rámci rozhodovania o odvolaní žalovaného, nakoľko z obsahu
jednoznačne vyplýva, že až v prípade úspechu žalobcu v spore o neplatnosť skončenia uvedeného
vzťahu jeho určením za neplatné mu môže vzniknúť nárok na uplatnenie finančného plnenia vo vzťahu
k dohodnutým zmluvným podmienkam. Má za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení bol
preukázaný ešte v roku 2010 a je daný a má za to, že súd preto nesprávne interpretoval ust. § 80 písm.

c/ O.s.p. keďže jeho právo resp. právna neistota domôcť sa plnenia od žalovaného sa nedá dosiahnuť
inak, než postupom ktorý zvolil. S poukazom na odôvodnenie rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje s
dôvodmi uvedenými na strane 5, pretože v nich absentuje nadväznosť na rozhodnutie vo veci samej a
čo robí rozsudok nepreskúmateľným. Konštatoval, že v rozsudku v dôvodoch sú opísané právne normy,
avšak žiaden súpis ani právna nadväznosť na vykonané dokazovanie a skutkový stav zistený z obsahu

spisu a ani aplikácia na predmetný prípad v dôvodoch nie je konkretizovaná. Svoje závery zakladá
na právnej literatúre (Občiansky súdny poriadok Komentár vydávateľstva C.H. Beckmen) podľa ktorej
možno spravidla žalovať priamo žalobou na plnenie len vtedy, čo je porušenie subjektívneho práva
dokonané a to na reparáciu škodlivých právnych následkov zo strany žalovaného, čo však považuje v
danom prípade za sporné, či bol právny základ medzi účastníkmi teda zmluva ukončená platne, resp.

neplatne, nakoľko len z takéhoto určenia možno vyvodiť právny nárok žalobcu na plnenie. S poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu NS ČR sp.zn. 3CdoM 1338/96 má za to, že ak súd zamieta žalobu na
určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
tomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky.6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Má za to, že pokiaľ žalobca počas konania predniesol svoje stanovisko, že aj v prípade svojho

úspechuvtomtokonanínemázáujemvykonávaťnaďalejfunkciutréneražalovaného,keďžesimedzitým
našiel inú prácu trénera v inom klube, je zrejmé, že tento má záujem iba na nároku na finančné plnenie
a teda aj v prípade úspechu v prebiehajúcom konaní by takýto nárok mohol úspešne uplatniť iba ďalšou
žalobou na plnenie.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

9. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vyporiadal s procesnou podmienkou úspešnosti žaloby
o určenie v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a to otázkou unesenia dôkazného bremena na preukázanie
naliehavéhoprávnehozáujmunauplatnenomurčovacomnárokuaajsprávnevovecirozhodol,pokiaľso
záverom o nesplnení tejto zákonnej podmienky žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej

inštancie.

11. Odvolací súd považuje za vecne správne a výstižné aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa
v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom
na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

12. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že
ním uplatnený určovací nárok vytvorí v prípade rozhodnutia súdu základ pre uplatnenie finančného
plnenia z jeho strany. Súdna prax je dlhodobo jednotná v závere, že v prípade, ak je zrejmé, že
žalobca sa podľa jeho skutkových tvrdení mieni domáhať voči žalovanému konkrétneho plnenia v

tomto prípade peňažného plnenia, nie je daný naliehavý právny záujem na určovacom nároku, keďže
týmto nedochádza ku konečnému rozhodnutiu o spore medzi účastníkmi konania a jeho rozhodnutie si
vyžaduje podanie ďalšej osobitnej žaloby na plnenie. Za takejto situácie súdna prax judikuje, že žalobca
sa môže úspešne domáhať iba priamej žaloby na peňažné plnenie a otázka určenia, či takýto právny
nárok je alebo nie je daný sa v takomto konaní rieši ako predbežná otázka a nemôže sa osobitne

úspešne uplatniť určovací nárok. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe bol ním preukázaný ešte v roku 2010 považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že takýto
naliehavý právny záujem v konkrétnej veci by mohol byť preukázaný v prípade, ak by žalobca počas
konania zotrval na svojom záujme pokračovať v svojom zmluvnom vzťahu so žalovaným aj naďalej.
Od momentu, kedy žalovaný takýto svoj záujem vo svojej účastníckej výpovedi poprel a potvrdil, že

jediným jeho záujmom je peňažné plnenie voči žalovanému, stratil tento svoj naliehavý právny záujem
na uplatnenom určovacom výroku. Keďže takýto naliehavý právny záujem musí byť daný a preukázaný v
čase rozhodovania súdu vo veci samej, považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za správny,
pokiaľ uzavrel, že takýto naliehavý právny záujem v čase jeho rozhodovania žalobcom preukázaný
nebol. V ďalšej časti odvolací súd poukazuje na navzájom si odporujúce tvrdenia žalobcu v jeho

odvolaní,keďnajednejstranesúduprvejinštancievytýka,žezdôvodovjehorozsudkunevyplývaprávna
náväznosť na vykonané dokazovanie a ustálený skutkový stav zistený z obsahu spisu, ani aplikácia
na predmetný konkrétny prípad a v rozpore s tým sa domáha aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky z ktorého vyplýva, že v prípade ak súd zistí nedostatok naliehavého právneho záujmu
na uplatnenom určení, je vylúčené, aby súčasne preskúmaval žalobu aj z vecnej stránky. K týmto

odvolacím námietkam odvolací súd udáva, že preukázanie naliehavého právneho záujmu v prípade
uplatneného určovacieho nároku je procesnou podmienkou úspešnosti žaloby a v prípade, že žalobca
svoju procesnú dôkaznú povinnosť v tomto smere neunesie, je to osobitný a samostatný dôvod pre
zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo povinnosťou súdu vyporiadavať sa s vecnou stránkou žalobytak, ako to vyplýva z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3Cdon 1338/96. Nie je preto
možné považovať za pochybenie súdu prvej inštancie, pokiaľ vzhľadom na svoj záver o nepreukázaní
naliehavého právneho záujmu sa už ďalej nevenoval vecnej stránke žaloby.

13. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

14. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p..Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,pretomupatríplnánáhradatrovodvolaciehokonania.
O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).