Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 5, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/196/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211255
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210211255.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľa: P.. P. M., bytom X. XX, V., zastúpený Advokátskou kanceláriou Šiška & Partners, s. r.
o., Palisády 33, Bratislava, proti odporcovi: Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16, Bratislava,
zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, o
zaplatenie 64 457,40 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 40 020,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne
- zo sumy 5 510,- Eur od 31. 07. 2009 do zaplatenia,

- zo sumy 4 640,- Eur od 21. 09. 2009 do zaplatenia,
- zo sumy 5 800,- Eur od 21. 09. 2009 do zaplatenia,
- zo sumy 5 800,- Eur od 31. 10. 2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2 030,- Eur od 21. 12. 2009 do zaplatenia,
- zo sumy 4 640,- Eur od 21. 02. 2010 do zaplatenia,
- zo sumy 5 220,- Eur od 21. 03. 2010 do zaplatenia,
- zo sumy 2 610,- Eur od 01. 05. 2010 do zaplatenia,

- zo sumy 3 770,- Eur od 08. 06. 2010 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 19.05.2010 sa navrhovateľ po zmene
návrhu, ktorú súd pripustil dňa 01. 06. 2011, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 64 457,40 Eur s

príslušenstvom a náhradou trov konania titulom neuhradenia ceny za poskytnuté služby.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe Zmluvy
o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 14.07.2008 (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej sa navrhovateľ
zaviazal poskytnúť odporcovi na základe jeho predložených požiadaviek podporu pri finančnom riadení
nadnárodného programu INTERACT II kde odporca zastáva pozíciu Riadiaceho orgánu v rámci
programového obdobia 2007-2013. Služby sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi na mesačnej
báze a zaznamenávať ich rozsah do priložených výkazov práce. Odporca sa v zmluve zaviazal platiť

navrhovateľovi mesačne odmenu za poskytované služby vo výške 290 Eur za jeden pracovný deň.
Navrhovateľ riadne odovzdal odporcovi vyplnené výkazy poskytovaných služieb za mesiace jún až
november 2009 a január a február 2010. Odporca bez výhrad tieto výkazy prevzal, čo potvrdil podpisom
zodpovednej osoby na výkazoch a úradnou pečiatkou. Napriek tejto skutočnosti odporca odmenu zavyššie uvedené obdobie celkovo vo výške 46.922 Eur neobdržal. Navrhovateľ odporcu niekoľkokrát
vyzýval na úhradu predmetnej čiastky a to upomienkami zo dňa 31.12.2009 a predsporovou výzvou zo
dňa 05.02.2010. Odporca do dňa podania návrhu na súd dlžnú čiastku navrhovateľovi neuhradil.

Súd vo veci vydal dňa 30.06.2010 platobný rozkaz č. k. 31Ro/1351/2010-53, voči ktorému podal odporca
dňa 30. 06. 2010 odôvodnený odpor.

Odporca v podanom odpore k veci uviedol, že popiera žalovanú pohľadávku čo do dôvodu i výšky.

Odporca neeviduje žiadnu zmluvu uzatvorenú s odporcom ako osobou oprávnenou na podnikanie.
Z uvedeného dôvodu nebol tento subjekt ani oprávnený fakturovať finančné čiastky za poskytovanie
služieb. Navrhovateľ si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a ani v jednom prípade včas neodovzdal
vyplnené výkazy prác tak, ako mu to vyplývalo zo zmluvy. Bratislavský samosprávny kraj zastáva
pozíciu Riadiaceho orgánu pre Operačný program INTERACT II, ktorý je súčasťou štrukturálnych fondov
ERDF a patrí do cieľa "Európska teritoriálna spolupráca", v zmysle čl. 6 nariadenia EP a Rady (ES) č.

1080/2006. Operačný program INTERACT II mal plniť funkciu technickej pomoci pre koordináciu aktivít
členských štátov EÚ participujúcich na Európskej teritoriálnej spolupráci, pričom aktivity mali byť plne
financované zo zdrojov EÚ, t. j. neexistuje žiadne spolufinancovanie zo strany odporcu. Prvá etapa
financovania prebiehala na základe zálohových platieb jednak z Európskej komisie, ktorá zaslala sumu
3,6 milióna Eur a bola aj minutá na aktivity programu v polovici leta 2009. Odvtedy sa postupovalo

systémom refundácii, t. j. na základe už zrealizovaných aktivít sa zasiela na Ministerstvo financií SR
žiadosťoplatbu,ktorúMinisterstvofinanciíSRakoCertifikačnýorgánOperačnéhoprogramuINTERACT
II po overení prepláca na samostatný účet vedený odporcom, z ktorého sú následne preplácané všetky
oprávnené aktivity programu. Po prechode zo systému preplácania aktivít cez zálohové platby na
systém refundácie Ministerstvo financií SR odmietlo uhrádzať náklady subjektov podieľajúcich sa na

prácach vykonávaných pre Operačný program INTERACT II zo zdrojov EÚ. Ministerstvo financií SR ako
Certifikačný orgán

Operačného programu INTERACT II spochybnilo oprávnenosť kontraktov uzatvorených so subjektmi
podieľajúcimi sa na prácach vykonávaných pre tento program, t. j. aj konkrétnej Zmluvy o poskytovaní

služieb uzavretej s navrhovateľom z hľadiska súladu s procesom verejného obstarávania pri tvorbe
zmlúv. Z uvedeného dôvodu sa odporca obrátil so svojim podmetom na Úrad verejného obstarávania o
preskúmanie, či bol pri uzatváraní zmlúv rešpektovaný Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní
a z výsledku kontroly podľa Protokolu č. 1 zo dňa 20.04.2010 sa konštatuje, že odporca pri uzatváraní
Zmlúv konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Má za to, že v tomto prípade Zmluva o

poskytovaní služieb je neplatná, ide o absolútne neplatný právny úkon, navrhol preto, aby súd návrh v
celom rozsahu zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedka E.. R.
O., N.. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový

stav:

Zo Zmluvy o poskytovaní služieb súd zistil, že bola uzatvorená dňa 14.07.2008 podľa § 269 ods. 2 v
súbehu s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka medzi navrhovateľom ako poskytovateľom služieb a
odporcom ako klientom, pričom účelom zmluvy bolo upraviť vzájomné práva a povinnosti zmluvných

strán pri poskytovaní služieb v oblasti finančného riadenia nadnárodného programu INTERACT II pre
programové obdobie 2007-2013. Jednotlivé činnosti budú zaznamenané na mesačnej báze vo výkaze
prác. Poskytovateľ sa zaväzuje na základe požiadaviek klienta spolupracovať pri riadení a implementácii
uvedeného programu a preberá zodpovednosť za finančné riadenie a finančné reportovanie programu
INTERACT II. Poskytovateľ je povinný vykonať jednotlivé činnosti pre klienta dohodnuté v predmete

zmluvy samostatne v zmysle popisu prác. Po vykonaní jednotlivých činností klient potvrdí svojim
podpisom tzv. výkaz prác poskytovateľovi. Klient je povinný platiť poskytovateľovi riadne a včas za
poskytovanie služieb. Odmena za služby poskytovateľa sa stanovila dohodou zmluvných strán vo
výške 290 Eur za jeden pracovný deň. Príslušná mesačná odmena, podľa výkazu činností schváleného
klientom, bude poukazovaná na účet poskytovateľa. Klient sa zaviazal uhradiť odmenu za príslušný

mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkovo-
právny vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom.Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie dňa
24. 07. 2008.

Z výkazu prác za mesiac jún 2009 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu (klienta),
t. j. odporcu C.. F. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 5.510 Eur za 19 pracovných dní.
Navrhovateľ odporcovi fakturoval sumu 5.510 Eur (bez DPH).

Z výkazu prác za mesiac júl 2009 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu (klienta),

t. j. odporcu C.. F. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 5.521,60 Eur za 16 pracovných
dní. Navrhovateľ odporcovi fakturoval sumu 4.640 Eur + 881,60 Eur (DPH).

Z výkazu prác za mesiac august 2009 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta), t. j. odporcu C.. F. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 6.902 Eur za 20
pracovných dní. Navrhovateľ odporcovi fakturoval sumu 5.800 Eur + 1.102 Eur (DPH).

Z výkazu prác za mesiac september 2009 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta), t. j. odporcu C.. F. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 6.902 Eur za 20
pracovných dní. Navrhovateľ odporcovi fakturoval sumu 5.800 Eur + 1.102 Eur (DPH).

Z výkazu prác za mesiac október 2009 vyplýva, že nebol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta) a teda navrhovateľovi nebola schválená odmena vo výške 7.592,20 Eur (s DPH).

Z výkazu prác za mesiac november 2009 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta), t. j. odporcu C.. F. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 2.415,70 Eur. Navrhovateľ

odporcovi fakturoval sumu 2.030 Eur + 385,70 Eur (DPH).

Z výkazu prác za mesiac november 2009 vyplýva, že nebol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta) a navrhovateľovi nebola schválená odmena vo výške 345,10 Eur (s DPH).

Z výkazu prác za mesiac január 2010 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta), t. j. odporcu C.. F. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 5.521,60 Eur. Navrhovateľ
odporcovi fakturoval sumu 4.640 Eur + 881,60 Eur (DPH).

Z výkazu prác za mesiac február 2010 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu

(klienta), t. j. odporcu C.. F. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 6.211,80 Eur. Navrhovateľ
odporcovi fakturoval sumu 5.220 Eur + 991,80 Eur (DPH).

Z výkazu prác za mesiac marec 2010 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta), t. j. odporcu E.. R. O., N.. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 3.105,90 Eur.

Navrhovateľ odporcovi fakturoval sumu 2.610 Eur + 495,90 Eur (DPH).

Z výkazu prác za mesiac apríl 2010 vyplýva, že bol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta), t. j. odporcu E.. R. O., N.. a navrhovateľovi bola schválená odmena vo výške 4.486,30 Eur.
Navrhovateľ odporcovi fakturoval sumu 3.770 Eur + 716,30 Eur (DPH).

Z výkazu prác za mesiac máj 2010 vyplýva, že nebol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta) a navrhovateľovi nebola schválená odmena vo výške 4.141,20 Eur (s DPH).

Z výkazu prác za mesiac jún 2010 vyplýva, že nebol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu

(klienta) a navrhovateľovi nebola schválená odmena vo výške 4.141,20 Eur (s DPH).

Zvýkazupráczamesiacjúl2010vyplýva,ženebolpodpísanýpredstaviteľomriadiacehoorgánu(klienta)
a navrhovateľovi nebola schválená odmena vo výške 1.056,87 Eur (s DPH).

Z výkazu prác za mesiac august 2010 vyplýva, že nebol podpísaný predstaviteľom riadiaceho orgánu
(klienta) a navrhovateľovi nebola schválená odmena vo výške 603,93 Eur (s DPH).Obsahomč.l.900až2516súdnehospisusúlistiny,ktorépredstavujúvýsledoknavrhovateľomodporcovi
poskytnutých služieb.

Z Protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní č. 1 zo dňa 20. 04. 2010 vyplýva, že odporca vo všetkých prípadoch uzavretých zmlúv (aj
zmluvy s navrhovateľom) nepostupoval podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, resp. konal
v jeho rozpore čím porušil § 1 ods. 2 písm. l) a následne § 9 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.

Zo Stanoviska Ministerstva financií SR ako certifikačného orgánu k financovaniu riadiaceho orgánu z
prioritnej osi 1 zo dňa 03. 03. 2011 vyplýva, že v rámci certifikačného overovania žiadosti o platbu č. 09/
MA/1 - IP1 boli predložené zmluvy o poskytovaní služieb, pričom neboli predložené relevantné doklady k
procesuverejnéhoobstarávania.Vzmluváchoposkytovaníslužiebbolinavyšeidentifikovanéneúmerne
vysoké mesačné odmeny. Pri určovaní ceny služieb mal riadiaci orgán vychádzať z ceny, za ktorú sa
obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, keď sa oznámenie o vyhlásení

verejného obstarávania posiela na uverejnenie. Na základe zistení s vysokou závažnosťou bola žiadosť
o platbu dňa 08. 10. 2009 zamietnutá.

Z odpovede na žiadosť o písomné stanovisko k právnej veci sp. zn. 52C/196/2010 vyplýva, že odporca
pri uzatváraní o poskytovaní služieb nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní, resp. konal

v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Predmetom follow up auditu nebolo overenie služieb
podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14. 07. 2008. Je vysoko nepravdepodobné, aby zmluva
o poskytovaní služieb zo dňa 14. 07. 2008 bola posudzovaná v intenciách Servisného kontraktu č.
2008/166-846, keďže ten bol uzatvorený dňa 16. 10. 2008, teda takmer tri mesiace po uzavretí zmluvy
s navrhovateľom.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 19C/79/2010 súd zistil, že C.. X. V. ako svedok v konaní
19C/79/2010 uviedol, že práce, ktoré súviseli s programom zadávala p. F.. Financovanie tohto projektu
bolo vykonané na základe kontraktu, resp. servisného kontraktu medzi BSK a Európskou komisiou v
Bruseli. Podmienky pre financovanie boli stanovené Bruselom, preto v tejto zadanej línii len pokračovali.

Bratislavský samosprávny kraj vykonával sekretariát projektu, úlohy boli zadávané monitorovacím
výborom členských štátov EÚ. Pani F. zastrešovala sekretariát projektu, u nej sa zhromažďovali výsledky
vykonaných prác, ktoré následne dávala odsúhlasiť audítorskej spoločnosti ERST&YOUNG a táto
po odsúhlasení správnosti vykonaných činností tieto posunula ďalej do Bruselu. Sekretariát projektu
INTERACT II bol samostatným "subjektom" v rámci BSK, aj keď p. F. bola zamestnancom Bratislavského

samosprávneho kraja.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 19C/79/2010 súd zistil, že C.. Y. F. ako svedok v konaní
19C/79/2010 uviedla, že ako riadny zamestnanec nastúpila na BSK v roku 2007, vtedy ju zaradili na
pozíciu riaditeľky SORO, čo znamená sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre operačný

program bratislavský kraj. Po tom, čo bolo vyhlásené výberové konanie na Program INTERACT II,
podieľala sa na príprave podkladov. Zúčastnili sa na výbere a keď vedeli, že tento program BSK získal,
čo bolo v marci 2008, na jej pôvodné miesto bola prijatá iná pracovníčka a s ňou bola uzavretá nová
pracovná zmluva s tým, že dvojtretinový úväzok mala vykonávať pre INTERACT II a jednu tretinu
pre ostatné programy interregionálnej spolupráce, v jej prípade to bola cezhraničná spolupráca s

Maďarskom a Rakúskom. Schvaľovanie odmien prebiehalo za účasti zástupcov Ministerstva financií SR,
šlo o odmeňovanie v rámci Európskeho štandardu, výšku odmeny schvaľoval monitorovací výbor. BSK
prebral sekretariát projektu v jeho štruktúre tak, ako fungoval predtým, s jeho obsadením, vrátane platov,
aby nedošlo k porušeniu zmluvy o Európskom spoločenstve v časti diskriminácií, prispôsobili sa s platmi
tak, aby sa dosahovala úroveň INTERACTU sekretariátu z predchádzajúcej doby. V čase, keď sa BSK

uchádzal prácu na tomto projekte, nemal v rozpočte finančné prostriedky vyčlenené na túto činnosť,
preto sa ani nemohol v tomto prípade uplatniť zákon o rozpočtových pravidlách. Ministerstvo financií SR
sa na tomto programe zúčastňovalo v rámci auditu a certifikácie. Pri audite kontrolovali zmluvy a vedeli
aké zmluvy sa podpísali, pričom nemali k nim v tom čase žiadne výhrady.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 19C/79/2010 súd zistil, že L.. U. Š. ako svedok v konaní
19C/79/2010 uviedol, že pracuje na BSK ako vedúci právneho oddelenia. Pri posudzovaní zmlúv funguje
na BSK viackoľajový systém. Na právne oddelenie sa predkladajú zmluvy na vykonanie formálneho
skontrolovania, či zodpovedá svojmu obsahu. Ak je to potrebné a súvisí to s verejným obstarávaním,kontroluje zmluvy iné oddelenie a to čo do obsahu a vecnej stránky zmluvy. V tom čase sa do projektu
INTERACT nezapojilo veľa ľudí, nebolo o programe ani veľa informácií. V tom čase preto posudzoval len
formálnu právnu stránku zmluvy a aj ju odsúhlasil. Na posúdenie zmluvu právnemu odboru predložila

p. F., ktorá zastrešovala INTERACT.

Z výpovede svedkyne E.. R. O., N.. vyplýva, že mala na starosti operačný program INTERACT, kde
situácia bola kritická a tento program bol úplne znefunkčnený, nakoľko Ministerstvo financií SR prestalo
vyplácať úhrady miezd pre ľudí, ktorí boli do programu zapojení. Jej úlohou bolo sfunkčniť chod a

financovanie programu. Navrhovateľ sa staral o finančný chod programu. Nakoľko vznikol s preplácaním
odmien problém z dôvodu pochybnosti ohľadne verejného obstarávania, niekoľkokrát apelovala na
vedenie BSK, aby sa rozhodli buď rozviazať zmluvu alebo inak riešiť vzniknutú situáciu. Navrhovateľ
predkladal výkazy o svojej práci, ktoré predtým podpisovala p. F.. Ona však výkazy nepodpisovala,
možno len tie prvé, nakoľko poznala zamietavý postoj vedenia BSK a MF SR k preplácaniu jeho odmeny.
Pokiaľ vie týkalo sa to aj iných ľudí pracujúcich na tomto programe.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a k veci ďalej uviedol,
že pokiaľ ide o odporcom namietanú platnosť zmluvy, iniciátorom a predkladateľom návrhu bol sám
odporca. Navrhovateľ bol pri uzatváraní zmluvy v časovej tiesni, preto živnostenské oprávnenie, ktoré
mu vzniklo dňa 24. 07. 2009 odporcovi bezodkladne predložil tak ako boli ústne dohodnutí. Za verejné

obstarávanie nesie plnú zodpovednosť odporca a nie navrhovateľ. Navrhovateľ v dobrej viere vstúpil
s odporcom do zmluvného vzťahu, svoju prácu si riadne vykonal a odovzdal a preto má nárok na
dohodnutú odmenu, ktorú odporca z obdobných zmlúv bez problémov uhrádza a niekoľko mesiacov
uhrádzal aj samotnému navrhovateľovi. Zmluva navyše doposiaľ nebola odporcom vypovedaná. Výška
odmienvychádzalazoServisnéhokontraktuarozpočtovýchpravidielmonitorovaciehovýboruEurópskej

komisie a bola rovnaká ako v zahraničí. Pokiaľ ide o DPH, navrhovateľ od kedy sa stal platcom DPH bol
povinný DPH účtovať a DPH aj v zmysle zákona riadne odviedol. Tvrdenia odporcu sa netýkajú meria
veci a nie sú z hľadiska podstaty tohto sporu významné.

Odporca v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že uzavretiu zmluvy malo bezpodmienečne

predchádzať verejné obstarávanie, nakoľko navrhovateľ mal odporcovi poskytovať služby, ktoré sú
v celom rozsahu hradené z verejných prostriedkov, ktorými sú aj prostriedky Európskej únie. S
prihliadnutím na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je preto zmluva absolútne neplatným
právnym úkonom v dôsledku čoho navrhovateľovi nemohol vzniknúť žiadny právny nárok na zaplatenie
žalovanej istiny a jej príslušenstva. Služby, na ktorých výkon sa navrhovateľ zaviazal v celom rozsahu

zodpovedajú výkonu závislej práce a spĺňajú všetky definičné znaky závislej práce v zmysle Zákonníka
práce. Je preto namieste tvrdenie, že predmetom zmluvy bola závislá práca. Má za to, že už
pri uzatvorení zmluvy bolo úmyslom navrhovateľa a ďalších spriaznených osôb (C.. Y. F., P.. U.
B.) bezdôvodne sa obohatiť na úkor odporcu a preto bol z ich strany navrhnutý obchodnoprávny
vzťah a nie pracovný. Navyše C.. F. bola povinná kontrolovať reálnosť a opodstatnenosť činností

navrhovateľom uvádzaných v jeho mesačných výkazoch prác, čo však zrejme nevykonávala, resp.
napriek akémukoľvek oprávneniu podpisovala výkazy prác navrhovateľa, ktoré boli v rozpore so
skutkovým stavom. C.. F. teda neoprávnene priznávala navrhovateľovi odmenu na ktorú mu nevznikol
právny nárok. Vzhľadom na zosúladený postup navrhovateľa a ním spriaznených osôb, najmä C..
F., ktorá napriek neobjektívnosti a reálnej kontroly podpisovala navrhovateľovi výkazy prác a tým

priznávala aj neprimeranú a niekoľkonásobne navýšenú odmenu, išlo o konanie v rozpore so všeobecne
akceptovateľnými zásadami morálky, t. j. dobrými mravmi a preto takémuto konaniu nie je možné
priznať žiadnu právnu ochranu. Navrhovateľ navyše uzatvoril Zmluvu namiesto pracovnej zmluvy len
v záujme obohatenia sa, čím simuloval iný právny úkon, ktorým zastieral iný právny úkon, nakoľko
vedel, že v prípade uzavretia pracovnej zmluvy by nebolo možné dojednať až tak výhodné finančné

ohodnotenie. Hoci v prípade simulácie právneho úkonu platí desimulovaný právny úkon, nie je možné
konštatovať ani platnosť tohto desimulovaného právneho úkonu, nakoľko jednak nespĺňa zákonom
predpísané obligatórne náležitosti a jednak rovnako ako simulovaný právny úkon odporuje dobrým
mravom. Navrhovateľ vedel, resp. vedieť mal a mohol, že takouto zmluvou obchádza zákon v dôsledku
čoho je zmluva pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom a zosúladenému

a špekulatívnemu konania navrhovateľa a jemu spriaznených osôb nie je možné priznať žiadnu právnu
ochranu. Pokiaľ ide o DPH, ktorú si navrhovateľ účtoval k cene služieb dohodnutej vo výške 290 Eur,
vzhľadom na to, že zmluva neustanovovala či je cena určená vrátane alebo bez DPH, navrhovateľ
si ju fakturoval duplicitne a v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách.Pokiaľ by aj zmluva bola platná, s čím odporca zásadne nesúhlasí, má za to, že nemohol dostať do
omeškania s platením, nakoľko faktúry za práce vykonané navrhovateľom predkladala fyzická osoba -
podnikateľ P.. P. M., IČO: 36 063 606, tzn. že zmluvnou stranou bola na jednej strane fyzická osoba -

navrhovateľ a na druhej strane faktúry vystavovala fyzická osoba podnikateľ, v dôsledku čoho faktúry
nespĺňali zákonné náležitosti. Bol to teda navrhovateľ, ktorý sa dostal do omeškania s vystavovaním
faktúr a preto sa nemohol dostať do omeškania odporca. Navrhovateľovi preto v žiadnom prípade
nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Skutočnosť, že navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy
nedisponoval živnostenským oprávnením, je dôvodom pre prijatie záveru, že prejav vôle smerujúci k

uzavretiu zmluvu nebol dostatočne vážny a teda nebol perfektný, čo je ďalším dôvodom spôsobujúcim
neplatnosť zmluvy. Uvedeným konaním sa navrhovateľ zrejme dopustil aj trestného činu neoprávneného
podnikania. Právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že C.. F. nebola oprávnená podpisovať za odporcu
výkazy prác a navrhovateľ o tom nepredložil žiadny dôkaz. Navyše súčasný predseda odporcu dňa
23. 12. 2009 zrušil všetky plnomocenstvá a poverenia vydané zamestnancom odporcu. Výkazy za
mesiace jún až november 2009 a január až august 2010 neboli podpísané zodpovednou osobou a

teda neboli schválené odporcom. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na
vyplatenie odmien. Navrhovateľ si navyše umelo navyšoval počet odpracovaných hodín a uvádzal
práce, ktoré v daný čas reálne nevykonával resp. uvádzal činnosti, z ktorých nie je zrejmé, čo v
skutočnosti v daný čas robil. Možno mať teda pochybnosti o objektívnosti výkazov, ktoré boli podpísané
a teda aj prevzaté neoprávnenou osobou C.. F.. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ mal v rámci

svojich činností v zmysle zmluvy kontrolovať reálnosť, oprávnenosť a správnosť nárokovaných výdavkov
z hľadiska ich hospodárskej prípustnosti, má odporcu za to, že v dôsledku zamietnutia refundácie
finančných prostriedkov v celkovej výške 367.841,60 Eur Ministerstvom financií SR, došlo k spôsobeniu
škody odporcovi, a to najmä v dôsledku porušenia zmluvne vymedzených povinností navrhovateľa.
Navrhovateľ ako osoba, ktorá zodpovedala za finančné operácie v rámci finančného riadenie OP

INTERACT II, spôsobil odporcovi škodu vo výške zamietnutej žiadosti o platbu. Túto škodu si odporca
v zmysle § 98 O.s.p. z opatrnosti započítava proti uplatnenej pohľadávke navrhovateľa.

Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom

spájajú.

Podľa § 39 citovaného zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 2 citovaného zákona ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého
právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti

zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca
prezamestnávateľa,podľapokynovzamestnávateľa,vjehomene,zamzdualeboodmenu,vpracovnom
čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa
a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Závislá práca môže
byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za

podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je
podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 148 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(účinného od 01. 07. 2008) ak kontrolovaný v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu alebo rámcovú
dohodu, úrad môže v lehote jedného roka od jej uzavretia podať návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

Podľa § 155d ods. 7 (Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2010) zákona č. 25/2006 Z. z. o
verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 09. 03. 2012) návrh

oprávnenej osoby na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody
podľa § 148a možno podať na zmluvy, koncesné zmluvy na práce alebo rámcové dohody, ktoré
sú výsledkom zadávania nadlimitných zákaziek vyhlásených alebo preukázateľne začatých po 31.
decembri 2009.Podľa § 3 ods. 3 veta druhá zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách ak nie je dohodnuté alebo osobitným
predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty;

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená

ako typ zmluvy.

Podľa § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku

omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí
dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného ku vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Súd má na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení za preukázané, že
návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.

V konaní nebolo sporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 14. 07. 2008 Zmluvu o poskytovaní služieb

s dohodnutou odmenou vo výške 290 Eur za jeden pracovný deň, ktorú mal odporca ako klient uhrádzať
navrhovateľovi ako poskytovateľovi služieb vždy mesačne podľa výkazu činností schváleného klientom
najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.

Medzi účastníkmi bola sporná najmä platnosť tohto právneho úkonu, t. j. zmluvy a to hneď z niekoľkých

dôvodov.

Odporca v konaní namietal platnosť zmluvy najmä z dôvodu, že pri jej uzatváraní nebol dodržaný postup
v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, čo vyplýva z Protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o
výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 1 zo dňa 20. 04. 2010. Zákon č.

26//2006 Z. z. o verejnom obstarávaní upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na
uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom
obstarávaní. Tento zákon zároveň upravuje mechanizmus možnosti domáhania sa neplatnosti právnych
úkonov (zmlúv) ktoré podliehajú verejnému obstarávaniu. Účelom tejto špeciálnej právnej úpravy je
zabezpečenieprávnejistotyastabilityprávnychvzťahovzaloženýchzmluvamipodliehajúcimiverejnému

obstarávniu. Podľa právnej úpravy platnej v čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, mohol podať návrh
na určenie neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní jedine Úrad pre verejné
obstarávanie a to v lehote 1 roka od uzavretia zmluvy. Po zmene právnej úpravy, t. j. po 01. 01. 2010
boli na podanie takého návrhu oprávnené aj ďalšie osoby avšak len za predpokladu, že tieto zmluvy bolivýsledkom zadávaní preukázateľne začatých po 31. 12. 2009, čo sa v tomto prípade nestalo. Nakoľko
teda nebol podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní v zákonnej prekluzívnej lehote na podanie takého návrhu, v súčasnosti už ani nie je možné

napadnúť zmluvu z hľadiska jej platnosti pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní. Súd preto
považuje právnu argumentáciu odporcu v tomto smere za právne irelevantnú.

Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy má byť podľa tvrdení odporcu skutočnosť, že
navrhovateľ uzatvoril Zmluvu namiesto pracovnej zmluvy čím simuloval jeden právny úkon, ktorým

zastieral iný právny úkon (disimulovaný právny úkon). Súd má za to, že v danom prípade nedošlo k
simulácii právneho úkonu tak ako to má na mysli ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o poskytovaní služieb je štandardným zmluvným typom, pričom ako to vyplýva zo zmluvy,
uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb bolo vôľou oboch zmluvných strán. Ako to vyplýva zo zmluvy
jej predmetom bolo poskytnutie podpory pri finančnom riadení nadnárodného programu INTERACT
II, v ktorom odporca zastáva pozíciu Riadiaceho orgánu v rámci programového obdobia 2007 -

2013. Zo strany navrhovateľa teda išlo o výkon zmluvne dohodnutých služieb výlučne v súvislosti s
programom INTERACT II a v jeho rámci. Zmluva sa netýkala žiadnej inej činnosti a na žiadnom inom
úseku činností vykonávaných odporcom, na ktorých navrhovateľ nijakým spôsobom neparticipoval.
Rozsah poskytnutých služieb závisel výlučne od požiadaviek programu, navrhovateľ tieto služby
poskytoval samostatne a nezávisle a teda medzi účastníkmi zmluvy neexistoval vzťah nadriadenosti

a podriadenosti. Je teda zrejmé, že predmetom zmluvy nebol výkon závislej činnosti ale poskytnutie
služieb - podpory pri finančnom riadení programu INTERACT II. V prípade, že by sa súd stotožnil
so závermi odporcu musel by priať právne absurdný záver o tom, že akýkoľvek výkon služieb
poskytnutých na zmluvnom základe fyzickou osobou podnikateľom znamená disimuláciu pracovného
vzťahu. Uvedené je v príkrom rozpore s jedným zo základných princípov civilného práva, t. j. zmluvnej

voľnosti dotknutých subjektov. Je tiež potrebné uviesť, že predkladateľom zmluvy bol samotný odporca
(návrh mali vypracovať jeho zamestnanci), ktorý túto skutočnosť v konaní nepoprel a teda je zrejmé, že
jeho vôľou bolo uzavretie tejto zmluvy. Navrhovateľ so zmluvou súhlasil a jeho vôľou bolo túto zmluvu
uzavrieť za podmienok v nej uvedených. Jeho vôľou nebolo vstúpiť s odporcom do pracovnoprávneho
vzťahu, jeho vôľou bolo poskytovať odporcovi služby výlučne v rámci programu INTERACT II. Nebol

preto splnený základný predpoklad pre prijatie záveru o neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 41a ods.
2 OZ, t. j. nedostatok vôle zmluvných strán na uzavretí zmluvy o poskytnutí služieb, resp. existencia
vôle účastníkov zmluvného vzťahu uzavrieť iný právny úkon (pracovnú zmluvu). S poukazom na vyššie
uvedené skutkové a právne závery súd považuje zmluvu o poskytnutí služieb za platný právny úkon.

Odporca, v konaní ďalej tvrdil, že právny úkon je absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.
Dôvodom má byť skutočnsoť, že navrhovateľ a ďalšie s ním spriaznené osoby (p. F., p. B.), ktoré sa u
odporcu podieľali na programe INTERACT II, konali v súčinnosti s cieľom bezdôvodne sa obohatiť na
úkor odporcu, t. j. v rozpore so všeobecne akceptovanými zásadami morálky. Uvedená zmluva mala
byť podľa tvrdení odporcu pre neho nevýhodná a naopak mala poskytovať navrhovateľovi neprimeranú

výhodu, t. j. niekoľkonásobne navýšenú odmenu a to bez akejkoľvek reálnej kontroly jednotlivých
výkazov prác. Súd má v kontexte vyššie uvedeného za to, že odporca disponuje s dostatočnými
materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom (má viacero zamestnancov s
právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže a mohol svoje práva plnohodnotne a erudovane
uplatňovať a brániť. Pokiaľ sa tak nestalo a došlo k uzavretiu zmluvy, ktorá je podľa jeho názoru pre neho

nevýhodná,niejemožnépriaťzáverotom,žetátozmluvabolaprejejnevýhodnosťuzatvorenávrozpore
s dobrými mravmi. Odporca v zmluvnom vzťahu nevystupoval ako slabšia strana, resp. ako subjekt,
ktorému je potrebné poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a teda všetky tvrdenia odporcu sú v tomto
smere neopodstatnené. Navyše súd považuje za potrebné uviesť, že odporca namietol platnosť zmluvy
až v tomto konaní, t.j. potom, čo sa navrhovateľ začal domáhať svojej ochrany súdom. Navyše napriek

uvedeným tvrdeniam odporca v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by vyvodil akékoľvek právne
( personálne či trestnoprávne ) dôsledky voči dotknutým osobám (majúc ma mysli najmä zamestnancov
odporcu). Pokiaľ odporca mal a má za to, že jeho zamestnanci opomenuli niektoré zo svojich povinností
resp. konali v rozpore s oprávnenými záujmami svojho zamestnávateľa, má právo domáhať sa svojej
ochrany a nárokov voči nim, a to príslušnými právnymi prostriedkami.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy nedisponoval príslušným
živnostenským oprávnením a teda jeho prejav nebol dostatočne vážny a perfektný súd uvádza, že
je zrejmé, že zmluvu uzavrel navrhovateľ (viď. označenie poskytovateľa služieb v zmluve) a tútozmluvu navrhovateľ aj podpísal. Z hľadiska platnosti právneho úkonu je preto irelevantné či v čase
uzavretia zmluvy disponoval živnostenským oprávnením. Pokiaľ má odporca za to, že sa navrhovateľ
dopustil trestného činu neoprávneného podnikania, môže uskutočniť príslušné právne kroky smerujúce

k trestnoprávnemu postihu navrhovateľa. Uvedené však v žiadnom prípade nie je dôvodom pre prijatie
záveru o neplatnosti právneho úkonu.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne závery má súd platnosť zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 14. 07. 2008 uzavretú medzi účastníkmi tohto konania za preukázanú.

Odporca v konaní namietal aj skutočnosť, že navrhovateľ umelo navyšoval počty odpracovaných hodín,
práce riadne nevykonal a tieto práce neboli odporcom ani riadne prevzaté a skontrolované, nakoľko
C.. F. nemala oprávnenie vystupovať v mene odporcu a konala v súčinnosti s navrhovateľom. Súd
má z vykonaného dokazovania za preukázané, že to bola práve C.. F., ktorá u odporcu zastrešovala
program INTERACT II. Uvedený skutočnosť potvrdili svedkovia vypočutí v konaní sp. zn. 19C/79/2010

(C.. X. V., L.. U. Š.) ako aj svedkyňa O., vypočutá v tomto konaní, ktorá prevzala po odchode p. F.
jej prácu. Svedkyňa O. potvrdila aj skutočnosť, že výkazy prác preberala a podpisovala p. F. a po jej
odchode táto úloha pripadla jej. V kontexte uvedeného súd považuje tvrdenia odporcu v tomto smere
za účelové. Odporca navyše svoje tvrdenia ničím nepreukázal a listinné dôkazy na ktoré sa odvolával
súdu nepredložil (príkladom Rozhodnutie súčasného predsedu Bratislavského samosprávneho kraja

C.. P. I. zo dňa 23. 12. 2009). Nakoľko zamestnávateľa konanie jeho zamestnancov zaväzuje, pričom
v konaní nebol preukázaný ani len exces niektorého z jeho zamestnancov, je potom neopodstatnené
aj tvrdenie odporcu o tom, že tieto výkazy neboli riadne skontrolované a boli priznané neoprávnené
odmeny. Na tomto mieste súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ má odporca za to, že jeho
zamestnanci porušili svoje povinnosti, môže uskutočniť príslušné práve kroky voči nim a nie prenášať

zodpovednosť na navrhovateľa. Navrhovateľ všetky svoje zmluvné povinnosti riadne splnil, vyplnené
výkazy poskytnutých služieb za dotknuté mesiace odovzdal a odovzdané výkazy odporca bez výhrad
prevzal. Túto skutočnosť potvrdzujú podpisy zodpovednej osoby C.. F. na výkazoch, a teda súd má
za preukázané, že výsledky poskytnutých služieb navrhovateľa reálne existujú a odporca ich aj riadne
prevzal. Navrhovateľ má preto nárok na úhradu príslušnej zmluvnej odmeny.

Ako to vyplýva z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, odporca prevzal výkazy prác
a schválil odmenu navrhovateľa len za mesiace jún až september 2009 a november 2009 a január
až apríl 2010. Ostatné výkazy prác neboli za odporcu podpísané zodpovednou osobou a preto súd
nemá za preukázané, že navrhovateľ služby za príslušné mesiace odporcovi riadne poskytol a odovzdal.

Skutočnosť, že tieto výkazy od určitého času odporca nepreberal potvrdila aj svedkyňa O., ktorá
po odchode p. F. prevzala jej agendu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ vykazoval
poskytovanie služieb ešte aj v čase po začatí tohto konania, t. j. až do augusta roku 2010, čo sa súdu javí
ako účelové konanie navrhovateľa s cieľom o dosiahnutie čo najväčšieho majetkového prospechu. Súd
preto navrhovateľovi priznal odmenu len za tie mesiace, za ktoré mal v konaní preukázané, že výsledky

poskytnutých služieb navrhovateľa reálne existujú a odporca ich aj riadne prevzal. V zostávajúcej časti
súd návrh navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o DPH, o ktorú navrhovateľ navyšoval odmenu za poskytnuté služby súd uvádza, že
navrhovateľ konal v rozpore so zákonom o cenách. V zmysle § 3 ods. 3 zákona o cenách platí, že

ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej
hodnoty. Na tom nič nemení skutočnosť, že sa navrhovateľ stal platcom DPH až v čase účinnosti zmluvy.
Navrhovateľ ako účastník zmluvy nemohol svojvoľne navýšiť cenu za poskytnuté služby o DPH. Pokiaľ
chcel navrhovateľ odmenu o DPH navýšiť mal s odporcom uzavrieť dodatok k zmluve o poskytovaní
služieb, ktorým by cenu služieb po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán upravil. Skutočnosť, že sa

navrhovateľ v zmysle príslušných daňových zákonov stal platcom DPH nemôže byť na škodu odporcu,
ktorý sa v zmysle zmluvy zaviazal uhrádzať navrhovateľovi za jeden deň poskytnutých služieb sumu 290
Eur. Svoju daňovú povinnosť je povinný znášať ako zdaniteľná osoba navrhovateľ a nemôže túto svoju
povinnosť prenášať na odporcu. Uvedené by bolo v príkrom rozpore s vyššie uvedeným ustanovením
zákona o cenách. S poukazom na uvedené súd navrhovateľovi priznal odmenu za služby v zmluvne

dohodnutej výške, t. j. bez neoprávneného navýšenia o DPH.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 40.020 Eur, t. j.
odmenu za poskytnutie služieb za mesiace jún až september 2009 a november 2009 a január až apríl2010 bez navýšenia o DPH (t. j. 6/2009 - 5.510 Eur, 7/2009 - 4.640 Eur, 8/2009 - 5.800 Eur, 9/2009 -
5.800 Eur, 11/2009 - 2.030 Eur, 1/2010 - 4.640 Eur, 2/2010 - 5.220 Eur, 3/2010 - 2.610 Eur, 4/2010 -
3.770 Eur).

Nakoľkoodporcanavrhovateľovidodnešnéhodňadlžnúsumuneuhradil,dostalsasplnenímpeňažného
dlhu do omeškania. Na tom základe je navrhovateľovi povinný uhradiť úrok z omeškania vo výške 9 %
odo dňa splatnosti odmeny za príslušný mesiac ( t. j. odo dňa nasledujúceho po 20. dni nasledujúceho
mesiaca po mesiaci, v ktorom boli služby poskytnuté). Nakoľko si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania

odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, ktorá vždy nastala až po 21. dni nasledujúceho mesiaca, súd
mu viazaný jeho návrhom priznal úroky počnúc splatnosťou týchto faktúr, hoci by mu v zmysle zmluvy
patrili už skôr. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ odporca tvrdil, že to bol práve navrhovateľ ktorý
bol v omeškaní, keď príslušné faktúry vystavoval subjekt rôzny od osoby navrhovateľa, súd uvádza, že
v zmysle zmluvy bolo podmienkou pre vyplatenie odmeny odovzdanie výkazu a schválenie príslušnej
odmeny, nie vystavenie faktúry. Zmluvné strany si splatnosť odmeny výslovne dohodli, a to najneskôr

do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom boli jednotlivé činnosti vykonané, a teda
vystavenie/nevystavenie faktúry nemá vplyv na vznik omeškania na ktorejkoľvek zmluvnej strane.

Na záver súd k procesnej obrane odporcu spočívajúcej v uplatnení nároku na započítanie jeho škody
vo výške 367.841,60 Eur voči pohľadávke navrhovateľa uvádza, že odporca nijakým spôsobom výšku

vzniknutej škody nepreukázal.

Odporca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že mu bola zamietnutá
refundáciafinančnýchprostriedkovvovýške367.841,60Eur.Obsahomsúdnehospisusúlistinnédôkazy
preukazujúce skutočnosť, že k zamietnutiu platby zo strany MS SR skutočne došlo, ktorá skutočnosť

v konaní sporná ani nebola, nebol však predložený žiadny dôkaz z ktorého by vyplývala odporcom
požadovaná výška škody. Odporca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody v požadovanej
výške a konaním navrhovateľa a s poukazom na skutočnosť, že sa na programe INTERACT II podieľalo
hneď niekoľko osôb nepreukázal ani podiel navrhovateľa na tejto údajne vzniknutej škode. Odporca
nepreukázal výšku vzniknutej škody a teda ani nárok na náhradu škody, z ktorého dôvodu súd jeho

údajný nárok proti pohľadávke navrhovateľa nezapočítal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko obaja účastníci konania boli len čiastočne úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolaniaAk povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.