Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 0Er/1350/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1400895508
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Kotrecová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1400895508.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávnenej: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova
17, Bratislava, zast.: JUDr. Milan Guťan, advokát, Vavilovova 2, Bratislava proti povinnému: N. I. -
G., V.. H. X, H. pre pohľadávku vo výške 546,74 EUR (16.471,- Sk) istiny a trovy exekúcie vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Oľga Reháková so sídlom v Exekútorskom úrade Kominárska (budova
DOPRAVOPROJEKT a.s.), Bratislava nástupca súdneho exekútora JUDr. Jána Jonatu, v zmysle

poverenia zo dňa 02. 10. 2000 takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. Er/1350/200-16, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.12.2015, tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprístupnú z dôvodu, že povinný zomrel
pred začatím exekučného konania.
2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.

aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.
3.Podľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuvzneník31.03.2017(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),
exekúciusúdzastaví,akexekúciusúdvyhlásilzaneprípustnú,pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciu
nemožno vykonať.

4. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h)
a k) až m) je prípustné odvolanie.

7. Vzhľadom na to, že bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú nadobudlo právoplatnosť, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zastavil.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu

vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. Podľa § 243j Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, v exekučnom konaní začatom pred
1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu
trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie
nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v

znení účinnom do 31. marca 2017.
16. Súdny exekútor je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
predložiť vec súdu ihneď po tom, ako zistí, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Z uvedeného
vyplýva, že súdny exekútor bol v zmysle predmetného ustanovenia povinný predložiť vec súdu na
rozhodnutie o zastavení exekúcie ihneď po zistení skutočnosti týkajúcej sa úmrtia povinného, nakoľko

tento zomrel pred začatím exekučného konania, dňa 30.10.1993. Exekučné konanie tak začalo voči
účastníkovi, ktorý v čase jeho začatia nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto je uvedené
konanie od začiatku neprípustné.
17. Nakoľko súdny exekútor takto nepostupoval a súdu vec ihneď po zistení skutočností, ktoré majú
za následok neprípustnosť exekúcie a jej následné zastavenie, súd má za to, že nie je možné

vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o priznanie trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor vyčíslil v podaní
doručenom súdu dňa 24.08.2012. Súd má za to, že súdny exekútor v exekučnom konaní nepostupoval
v súlade s príslušným ustanovením zákona a nepredložil vec súdu ihneď po tom, ako nastali dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a preto má súd
za to, že existujú dôvody na postup súdu v súlade s § 243j Exekučného poriadku v znení neskorších

predpisov. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov
exekúcie.
18. V súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd poukazuje na nižšie
uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
z ktorých táto možnosť rozhodnutia vyplýva.

19. Nepriznaním odmeny súdnemu exekútorovi nedošlo k porušeniu ústavných práv exekútora
zaručených čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na zákaz vyžadovania nútenej práce
podľa čl. 4 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže za majetok (v zmysle
Dohovoru) je možné považovať len existujúci majetok, prípadne legitímnu nádej na jeho získanie,
pričom nárok na odmenu exekútora v prípade zastavenia exekúcie vzniká až vtedy, ak mu je priznaná

všeobecným súdom, ktorý je jediný povolaný o výške odmeny exekútora rozhodnúť. (Rovnako aj II. ÚS
202/08, IV. ÚS 65/08). Za nútenú prácu je možné považovať aj prácu vykonávanú osobou proti jej vôli.
Exekútorská činnosť je pritom vykonávaná so súhlasom exekútora. (Uznesenie Ústavného súdu. IV. ÚS
236/08)
20. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky

nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované v podstate monopolným postavením
pri výkone exekúcie. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ÚS 83/2008)
21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že oprávnený a povinný
nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie voči

povinnému, ktorý v čase začatia konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania zavinil zastavenie
exekučného konania a povinný nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, nakoľko mu žiadne
nevznikli.Poučenie:

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu, a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 363 a § 364 C. s. p.)