Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/541/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208055
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617208055.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
M. S. S., XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX
XX N. A., a otec - S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, zastúpený JUDr. Ľubicou Sopkovou,

advokátkou so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, v konaní o návrhu otca na zmenu zverenia a o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo
dňa 21.09.2017, č.k. 12P/242/2017-25 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 21.09.2017, č.k.12P/242/2017-25 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým na čas do právoplatnosti rozhodnutia o zmene zverenia maloletého M. S. S., nar.
XX.XX.XXXXzverilmaloletéhodoosobnejstarostlivostiotca.Matkeuložilpovinnosťprispievaťnavýživu
maloletého M. S. výživným v sume XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám otca
vopred, počnúc dňom 21.09.2017, na čas do rozhodnutia súdu o zmene zverenia maloletého.

2. Vec právne posúdil podľa § 2, § 361, § 366, § 367 ods. 1 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), § 324 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný s prihliadnutím na maloletým vyjadrenú túžbu bývať s
otcom. Konštatoval, že názoru maloletého venoval patričnú pozornosť, nakoľko maloletý je vo veku
XX rokov, v tomto veku vie svoje názory formulovať a vie vyjadriť, čo si želá. Zároveň určil predbežne
matke povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne v súlade s ust. § 366 C.m.p.

majúc za to, že táto suma pokryje základné potreby maloletého tak, aby nebolo ohrozené jeho zdravie a
priaznivý vývoj. Poukázal na to, že v konaní vo veci samej bude potrebné vykonať dokazovanie ohľadom
majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností rodičov, ako aj odôvodnených potrieb
dieťaťa.

3. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletého, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhla

zrušiť a maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Namietala, že súd prvej
inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, keď spochybnila názor maloletého uvedený v
návrhu doručenom na Okresný súd Malacky dňa 10.08.2017, postúpený Okresnému súdu Pezinok dňa
30.08.2017, v ktorom sa uvádzajú nepravdivé tvrdenia. Potvrdila vznikajúce nedorozumenia, nakoľko
sa snažila s deťmi komunikovať a vysvetliť im pohľad na danú vec a ich konečný názor. Podľa jej
názoru, rola matky spočíva aj v povinnosti odovzdať dieťaťu správne životné návyky, ktoré sa skladajú

z denno-denných povinností členov celej domácnosti, s čím sú spojené aj nepríjemné pocity v prípade
nutnosti vykonania činnosti alebo pomoci, ktorá nie je po vôli dospievajúceho dieťaťa. Uviedla, že v tejtosituácii je prirodzenou reakciou rodiča použiť zvýšenie hlasu, zdvihnúť obočie a v krajnom prípade ruku,
čo považuje za najdostupnejšie a najpraktizovanejšie donucovacie prostriedky rodiča. Príjemnejšie
je, podľa nej, pre adolescenta, ak prichádza moment bez povinností a môže si začať robiť, čo chce.

Maloletý M. bol odkázaný na svoju starostlivosť, keď mal ráno vstať, obliecť sa primerane a načas
prísť do školy. Po niekoľkých naliehaniach triednej učiteľky, aby dohliadla na včasný príchod syna do
školy zaviedla pravidlo, že syna budila telefonicky, ak nezdvíhal telefón, kontaktovala jeho spolužiakov
alebo triednu učiteľku, aby zistila, či je v škole. Týmto chcela viesť syna k zodpovednosti. Uvedené
nepovažovala za ohrozenie psychického zdravia a za nezodpovedné chovanie voči vlastnému dieťaťu.

Považovala za nepravdivé vyjadrenie o komunikačnej bariére rodičov, pretože o plánoch presťahovania
sa syna k otcovi vedela od maloletého. Spochybnila, že maloletý bude viac času tráviť s otcom, nakoľko
od nástupu na strednú školu je umiestnený na internát. Vyjadrenie otca, že syna udrela tak, že mu
tiekla krv z nosa, považovala za neúplne, nakoľko otcovi neboli známe okolnosti, za akých sa to udialo.
Konalavovyhrotenejsituácii,pokontrolnomtelefonátesosynom,ktoréjednaniejustáloveľasílastresu.
Namietala, že otec nepozná zdravotný stav syna, ktorý bol na niekoľkonásobnom leptaní cievok v nose

v ambulancii ORL z dôvodu, že sa mu kedykoľvek spúšťala krv z nosa. K vyjadreniam ohľadne financií
uviedla, že výlety a školské aktivity s čiastočným financovaním školstva a doplatkom rodiča hradila ona,
ak jej to nevychádzalo poprosila syna, aby to uhradil zo svojich finančných prostriedkov, ktoré si usporil
a ktoré mu dodatočne vrátila. Nežijú v nadštandardných pomeroch a z príjmu musí zabezpečiť úhradu
bežných nákladov na bývanie, stravu a dopravu do práce.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako správne.
Poukázal na to, že maloletý M. vyjadril svoj názor, má XX rokov, blíži sa k veku k dospelosti, uvedomuje
si situáciu aj právne následky, ak uvedie nepravdu. Uviedol, že aj on sa so synom rozpráva a vysvetľuje
mu, dieťa vie pochopiť, a akceptovať veci, ktoré sa od neho vyžadujú. Nemožno sa čudovať protichodnej

reakcii dospievajúceho dieťaťa, ak matka používa najpraktizovanejšie výchovné prostriedky. Dal do
pozornosti, že obom synom kúpil počítač aj pre školské potreby, čo matka odmietla M. kúpiť. Za
neskorými príchodmi syna do školy vidí nedostatok spánku. Podľa jeho názoru, ak matka nebola dlho do
noci doma, telefonicky syna nekontrolovala, je pravdepodobné, že syn nepočul budík a mohol do školy
zmeškať. Dal do pozornosti, že za posledné dva mesiace, odkedy maloletý nastúpil na strednú školu

nedostal žiadne upozornenie. Za nepravdivé považoval tvrdenie, že matku neinformoval o odchode
dieťaťa k nemu, nakoľko už v roku 2015, počas prechádzajúceho súdneho konania, maloletý uvádzal, že
chce bývať u neho. Zmena rozhodnutia je želaním maloletého M.. Rovnako je rozhodnutím maloletého
umiestnenie na internát, kde sa venuje štúdiu, chodí do posilovne, na divadelný krúžok a stretáva sa
s rovesníkmi a nestráca tri hodiny denne cestovaním. Neznamená to, že by sa chcel syna zbaviť,

nakoľko všetky voľné dni, víkendy, prázdniny a sviatky trávia spolu. Poukázal na to, že o zdravotný
stav syna sa vždy zaujímal, avšak veľakrát ho matka nechcela informovať. Odkedy je maloletý u neho,
nemá zdravotné problémy. Nevie si predstaviť, v akej vyhrotenej situácii sa matka musela ocitnúť, ak
konala v afekte, ktoré konanie viedlo „len“ k rozbitému nosu. K námietkam ohľadne financií poukázal
na to, že matka sa nepodieľala na nákladoch synových výdavkov súvisiacich so školou ako nákupom

notebooku a podobne. Rovnako sa nepodieľala ani na nákladoch na staršieho syna, ktoré hradil výlučne
on. Podľa názoru otca, neexistujú žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by jeho
starostlivosť o maloletého bola v rozpore so záujmom dieťaťa. Ak by bol maloletý v starostlivosti matky,
zrejme by bol v psychickej nepohode a strese.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť,
nakoľko je v záujme maloletého. Mal za to, že súd pri rozhodovaní zohľadnil vek dieťaťa a jeho názor,
ktorý pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že od začiatku letných prázdnin býva u otca, je tam
spokojný a chce tam zostať.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“), a
dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p., s ktorými
sa stotožňuje.8. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,
ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy. V konaní starostlivosti súdu o maloleté
dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo

uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení
rodičovbezosvedčeniaaspoňzákladnýchskutočností,ktorébyumožniliprijaťzáveropravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

9. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia predbežným zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a určením
výživného na maloletého spĺňa podmienky ust. § 366 C.m.p.. Otec dostatočným spôsobom preukázal
potrebu a naliehavosť predbežnej úpravy pomerov, keďže maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do
osobnej starostlivosti matky, pričom ako potvrdila aj matka, dieťa sa zdržiava v domácnosti otca, ktorý
zabezpečuje výchovu a výživu dieťaťa a starostlivosť o neho. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu

prvej inštancie a s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý
býva u otca od začiatku letných prázdnin, pričom dieťa v rámci vykonaného pohovoru vyjadrilo svoje
prianie zostať v domácnosti otca. Je potrebné zohľadniť i skutočnosť, že maloletý je vo veku XX rokov.
Názor dieťaťa je v takomto prípade potrebné vziať do úvahy a prihliadať naň. Pokiaľ matka namieta
dôvody odchodu syna z jej domácnosti, odvolací súd poukazuje na rozdielne vyjadrenia rodičov v tomto

smere. Dáva však do pozornosti otca, že v prípade, že maloletý sa nachádza v jeho domácnosti a
starostlivosti je nevyhnutné, aby ako rodič výchovne na dieťa pôsobil, syna kontroloval, dozrel na dieťa
pri plnení školských povinností a na spôsob trávenia voľného času. Ako rodič je zodpovedný za zdravý
psychický a fyzický vývin dieťaťa, jeho výchovu, vzdelávanie a vedenie dieťaťa k riadnemu spôsobu
života. Tiež je povinnosťou rodiča viesť dieťa k úcte k druhému rodičovi a v prípade ich vzájomných

konfliktov byť nápomocný na ich vyriešení a podporiť dieťa aj v kontakte s druhým rodičom. Odvolací
súd nespochybňuje, že matka do odchodu dieťaťa z jej domácnosti, zabezpečovala starostlivosť o syna
najlepšie ako vedela, dieťaťu sa venovala a poskytovala mu všetko potrebné. Obdobie dospievania
dieťaťa je však veľmi citlivým obdobím, kedy môžu vzniknúť nezhody a problémy súvisiace s výchovou
dieťaťa a rozdielnymi názormi rodiča a dospievajúceho dieťaťa. Rodič však musí byť empatický a

poskytnúť dieťaťu priestor na premýšľanie o správnosti jeho konania. Pokiaľ je M. S. vo veku XX
rokov, násilným a autoritatívnym rozhodnutím súdu by sa mohol dosiahnuť opak. Preto je mimoriadne
dôležité, aby sa obaja rodičia zhostili role rodiča správne a zodpovedne a vo vzťahu k výchove
dospievajúceho syna spolupracovali a svoje názory zjednotili. Odvolací súd dáva do pozornosti, že
matka žiadnym spôsobom nespochybnila, že by otec nemal vytvorené podmienky na zabezpečenie

starostlivosti o syna. Pokiaľ matka namieta, že otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého
z dôvodu, že od septembra 2017 nastúpil na strednú školu a bol umiestnený do internátu, odvolací
súd zastáva názor, že uvedená okolnosť nemá vplyv na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Dieťa jasne vyjadrilo svoje želanie bývať v domácnosti otca, do ktorej sa vždy z internátu vracia.
Za daných okolností, s prihliadnutím na názor maloletého (dospievajúceho) vyjadrený pred kolíznym

opatrovníkom, sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Vzhľadom na zmenu starostlivosti o dieťa vznikla potreba i predbežnej úpravy výživného na
maloletého. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, keďže

zmyslom ust. § 366 C.m.p. je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa
dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná
poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v
nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom
nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neodkladné opatrenie
nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude
rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidladokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací

súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom všetky námietky, ktoré matka uviedla v odvolaní bude môcť uplatniť v konaní vo
veci samej. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletého
dieťaťa.

12. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako správne potvrdil.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).