Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, October 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200871
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200871.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu I. K., trvale
bytom D. D. E., E. XXX/XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Borisom Bednárom, so sídlom Poprad,
Štefánikova 873/9, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom
Prešov, Námestie mieru 3, za účasti: 1./ G. K., trvale bytom C. XX, 2./ Štátne lesy TANAPu Tatranská
Lomnica,sosídlomTatranskáLomnica66,3./ObecČervenýKláštor,ČervenýKláštor65,4./Pamiatkový
úrad SR Bratislava , so sídlom Bratislava 1, Cesta na Červený most 6, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 26. októbra 2016 číslo: OU-PO-OVBP2-2016/38825/116374/

ŠSS-ZV, na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.10.2016 preskúmal rozhodnutie Obce Červený
Kláštor, Stavebný úrad so sídlom v Kežmarku, Mučeníkov 4 ( ďalej len „stavebný úrad“) zo dňa
14.04.2014 č.j.: SÚ 5163/2013-Ši , ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“)

nariadil žalobcovi a G. K. (ďalej len „účastníčke v 1./ rade“) odstrániť stavbu: „Predajné stánky rýchleho
občerstvenia“ na pozemku parc. č. KN-C XXX v k. ú. V. T., a rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie stavebného úradu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„Správny poriadok“) potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu stavebného úradu podal
žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že konanie bolo začaté na základe nezákonného podnetu

Krajského pamiatkového úradu Prešov, ktorý nebol oprávnený na jeho podanie a Obec Červený
Kláštor nemala zákonné a právne dôvody na začatie konania a vydanie rozhodnutia. Poukázal, že
Stavebný zákon neupravuje konanie o odstránenie stavby z dôvodu, že sa nachádza v ochrannom
pásme kultúrnej pamiatky. Namietal, že Štátne lesy TANAPu, ktoré sú príspevkovou organizáciou
Ministerstva pôdohospodárstva SR nie sú oprávnené zastupovať ministerstvo v právnych sporoch a
konaniach, preto nie sú podľa neho zákonným účastníkom konania. Argumentoval, že predmetná
dočasná stavba „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“ má platné kolaudačné rozhodnutie, ktoré je

podľa § 82 ods. 3 Stavebného zákona osvedčením, že stavba je spôsobilá na prevádzku. Podotkol, že
stavba existuje od roku 1973 a viac ako 15 rokov v nej vykonáva podnikateľskú činnosť, a preto táto
stavba stratila atribút dočasnosti vzhľadnom na nepretržitý výkon podnikateľskej činnosti v tejto stavbe.
Uviedol, že podal podnet na vykonanie obnovy konania, ktorým bolo zriadené ochranné pásmo, pretoženebol účastníkom tohto konania. Dôvodil, že odstránením stavby by došlo k neúmernému a právne
neodôvodnenému zásahu do jeho vlastníckych práv a práva na podnikanie v danom území, nakoľko ide
o podnikateľskú činnosť, ktorá je zdrojom obživy rodiny. Domnieva sa, že ide o zámer likvidácie jeho

podnikateľskej činnosti v tomto území a uvoľnenie tohto priestoru iným podnikateľským subjektom, ktorí
sú organizovane prepojení so štátnou mocou.

3. Pri preskúmavaní predloženého spisového materiálu stavebného úradu žalovaný zistil, že stavebný
úrad si nesplnil povinnosť k danému § 56 Stavebného zákona a neupovedomil účastníkov konania o

podanom odvolaní. Uvedený nedostatok v postupe stavebného úradu odstránil tým, že dňa 31.08.2016
upovedomil účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a vyzval ich, aby sa k obsahu odvolania
vyjadrili v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia.

4. K odvolaniu sa vyjadrila Obec Červený Kláštor, ktorá žiadala, aby žalobca predložil žalovanému
právoplatné kolaudačné rozhodnutie. G. K. vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetné predajné

stánky kúpili v malej privatizácii v roku 1991 v dobrej viere za účelom podnikať v cestovnom ruchu a
čiastočne zabezpečiť rodinu. Nevidí žiadny dôvod na odstránenie predajných stánkov. Má za to, že
jednoznačne ide o zvýhodňovanie iných podnikateľských subjektov, a to najmä neziskovej organizácie
CYPRIÁN a celé konanie stavebného úradu v úzkej súčinnosti s Pamiatkovým úradom SR Bratislava
je podľa nej zavádzajúce a zmätočné. Poukázala na porušovanie zákonov v danej lokalite konaním

Pamiatkového úradu SR, resp. neziskovej organizácie CYPRIÁN, na nepovolenú stavbu tenisového
kurtu, hospodárskej budovy a povoľovanie stavieb a úprav v rozpore s rozhodnutím o ochrannom
pásme. Pamiatkový úrad SR vo svojom vyjadrení zo dňa 14.09.2016 uviedol, že argumenty žalobcu sú
účelové, zavádzajúce. Jeho podnet stavebnému úradu neodporuje slovenskému právnemu poriadku,
čo odôvodnil § 11 ods. 2 písm. a/ a h/, § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového

fondu. Poukázal, že je správcom pozemku parc. č. KN-C XXX o výmere 3870 m2 v k. ú. Červený Kláštor
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX a na ochranu svojich správcovských práv a ochranu vlastníctva
majetku štátu podal na Okresný súd Kežmarok dňa 16.08.2016 žalobný návrh na vypratanie uvedeného
pozemku. Má za to, že predmetné rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby je vydané v súlade so
zákonom o ochrane pamiatkového fondu, stavebným zákonom, správnym poriadkom.

5. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s
§ 59 ods. 1 Správneho poriadku, porovnal ho so všeobecne záväznými právnymi predpismi v tejto veci
aplikovateľnými ako aj dôvodmi žalobcu ako odvolateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Obec Červený Kláštor, ako príslušný stavebný úrad, po predchádzajúcom konaní, vydala dňa
01.10.2010 rozhodnutie č. SÚ/1611/2010-Gal, ktorým podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona nariadila
vlastníkovi stavby I. K. odstránenie stavby: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“ na pozemku parc. č.
KN-C XXX v k.ú. V. T. s odôvodnením, že odstránením stavby predajných stánkov, ako dočasnej stavby,
nebudú ohrozené či obmedzené záujmy spoločnosti, práva a právom chránené záujmy účastníkov

konania a že stavebnému úradu nie sú známe žiadne skutočnosti brániace vydaniu rozhodnutia na
odstránenie predmetnej dočasnej stavby.

7. Proti rozhodnutiu obce Červený Kláštor č. SÚ/1611/2010-Gal zo dňa 01.10.2010 podal Ján
Depta odvolanie. Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. 2011-111/234-1/ SP-ZV zo dňa

10.01.2011 odvolaniu vyhovel, rozhodnutie obce Červený Kláštor zrušil a vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie.

8. Následne obec Červený Kláštor vydala nové rozhodnutie č. SÚ/1611/2010-Gal zo dňa 14.03.2011,
ktoré Krajský stavebný úrad v Prešove na základe odvolania I. K. rozhodnutím č. 2011- 397/1776-3/

SP-ZV zo dňa 04.07.2011 zmenil v bode 1. výroku rozhodnutia s odôvodnením, že predĺženie lehoty
na odstránenie stavby z 30 dní na 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia je primerané
vzhľadom na to, že vlastník stavby je povinný v tejto lehote nie len stavbu odstrániť, ale za dodržania
podmienky č. 10 v rozhodnutí aj dať vypracovať projektovú dokumentáciu - technologický postup
búracích prác, overenú stavebným úradom, ktorú je povinný mať na stavbe.

9. Proti rozhodnútiu Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2011-397/1776-3/SP-ZV zo dňa
04.07.2011 podala G. K., v zastúpení JUDr. Borisom Bednárom, žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorý
následne uznesením č.k. 3S/51/2011-29 zo dňa 29.12.2011 konanie vo veci zastavil podľa § 250d ods. 3O.s.p., s odôvodnením, že žalobu podala osoba neoprávnená, pretože vlastníkom predmetnej stavby je
manželžalobkyneI.K.,ktorýpredmetnúdočasnústavbunadobudolkúpnouzmluvouzodňa22.07.1991.

10. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/51/2011-29 zo dňa 29.12.2011 podala na Najvyšší
súd SR odvolanie G. K.. Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/51/2011-29 zo
dňa 29.12.2011 zmenil tak, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2011-397/1776-3/
SP-ZV zo dňa 04.07.2011 i obce Červený Kláštor č. SÚ/1611/2010-Gal zo dňa 14.03.2011 zrušil a vec
vrátil na nové konanie s odôvodnením, že žalobu podala oprávnená osoba, pretože je bezpodielovou

spoluvlastníčkou predmetného stánku. Podľa názoru odvolacieho súdu zo zhromaždených listinných
dôkazných prostriedkov vyplýva, že správne orgány s ňou konať mali, ako s účastníčkou konania.

11. Stavebný úrad po vrátení spisového materiálu spolu s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, oznámením
č. SÚ 5163/2013-Ši zo dňa 06.11.2013 oznámil podľa § 18 Správneho poriadku dotknutým orgánom a
známym účastníkom konania začatie nového konania vo veci nariadenia odstránenia stavby: „Predajné

stánky rýchleho občerstvenia“ na pozemku parc. č. KN C XXX v k. ú. V. T., a nakoľko mu boli dobre
známemiestnepomeryupustilodústnehopojednávaniasupozornením,žeúčastnícikonaniaadotknuté
orgány štátnej správy môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť v lehote do siedmich dní odo dňa
doručenia oznámenia.

12. Stavebnému úradu bolo dňa 25.11.2013 doručené vyjadrenie Pamiatkového úradu Slovenskej
republiky v zastúpení advokátkou JUDr. Lýdiou Farbakyovou, v ktorom uviedol, že aj naďalej trvá
na všetkých svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach a dal do pozornosti, že osadzovanie
respektíve zotrvanie trvalých stánkov a bufetov akéhokoľvek charakteru v bezprostrednom kontakte a
okolí kláštora v prostredí ochranného pásma NKP nie je pre Krajský pamiatkový úrad Prešov, ako aj

pre Pamiatkový úrad SR z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu akceptovateľné. Pamiatkový
úrad SR aj naďalej v území ochranného pásma, najmä v predpolí Kláštora kartuziánov dlhodobo zastáva
zamietavý postoj k akýmkoľvek novým aktivitám v tejto oblasti. Vydanie rozhodnutia na odstránenie
stavby predajných stánkov z predpolia národnej kultúrnej pamiatky (ďalej len NKP) Červený Kláštor na
pozemkuparc.č.KNCXXXvk.ú.V.T.másvojeopodstatnenienielenzdôvodu,žeideodočasnústavbu,

pri ktorej uplynul čas jej trvania a pominul účel, na ktorý bola zriadená podľa rozhodnutia Okresného
úradu v Kežmarku - odboru životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku č. OÚ-ŽP/3254/98-
Gal zo dňa 11.03.1998, pričom prevádzka mala byť ukončená v termíne do konca mesiaca december
1998, ale aj z dôvodu vybudovania objektov rýchleho občerstvenia aj so zázemím pri parkovisku obce
Červený Kláštor, ktoré slúžia svojmu účelu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby správny orgán vydal

rozhodnutie, ktorým nariadi odstránenie stavby predajných stánkov z predpolia NKP Červený Kláštor na
pozemku parc. č. KN C XXX v k.ú. V. T..

13.Stavebnémuúradubolodňa26.11.2013doručenévyjadrenieKrajskéhopamiatkovéhoúraduPrešov,
v ktorom uvádza, že trvá na svojom stanovisku vo veci odstránenia sezónneho stánkového predaja z

parcely č. KN C XXX v k.ú. V. T. v zmysle stanoviska č. PO- 2011/460-03/2039/Gs zo dňa 18.02.2011
zaslaného stavebnému úradu obce Červený Kláštor. Od toho času nenastali vo veci z hľadiska záujmov
chránených zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu nové skutočnosti, ktoré by
podmieňovali zmenu tohto stanoviska.

14.Stavebnémuúradubolidňa26.11.2013doručenésamostatnétotožnénámietkyI.K.aG.K.,vktorých
uvádzajú, že trvajú na ústnom konaní vo veci na mieste samom t.j. v V. T..

15. Stavebný úrad námietkam I. K. a G. K. vyhovel a oznámením č. SÚ 5163-001/2014-Ši zo dňa
11.02.2014 oznámil podľa § 21 Správneho poriadku dotknutým orgánom a známym účastníkom konania

na objasnenie skutočností ústne pojednávanie na deň 27.02.2014 v rokovacej miestnosti na prízemí
NKP v Červenom Kláštore. Z ústneho pojednávania konaného dňa 27.02.2014 bola spísaná zápisnica,
ktorá bola prítomným prečítaná a na znak súhlasu prítomnými podpísaná. Prílohu zápisnice tvorí
prezenčná listina.

16. Pamiatkový úrad SR, v zastúpení G. do zápisnice uviedli, že naďalej trvajú na všetkých svojich
predchádzajúcich písomných vyjadreniach k predmetnej veci a v súčasnom období dávajú do pozornosti
tú skutočnosť, že osadzovanie respektíve zotrvanie trvalých stánkov a bufetov akéhokoľvek charakteru vbezprostrednom kontakte a okolí kláštora v prostredí ochranného pásma NKP nie je z hľadiska ochrany
pamiatkového fondu akceptovateľné.

17. Krajský pamiatkový úrad Prešov, v zastúpení advokátkou JUDr. Lýdiou Farbakyovou a riaditeľkou
W..R.D.dozápisniceuviedli,žetrvajúnasvojomstanoviskuvoveciodstráneniasezónnehostánkového
predaja z predmetnej parcely a osadzovanie najmä trvalých stánkov a bufetov akéhokoľvek charakteru
v bezprostrednom kontakte v okolí kláštora v prostredí NKP nie je z hľadiska záujmov ochrany
pamiatkového fondu akceptovateľné. Táto tendencia rozhodovania úradu je dlhodobá a z nej vyplýva aj

snaha o presun týchto funkcií do iných a vhodnejších polôh obce. V súvislosti s pripravovaným projektom
komplexnej obnovy a revitalizácie areálu a prostredia kláštora v nasledujúcom období, súhlasia s
odstránením predajných stánkov z predpolia vstupu do areálu kláštora.

18. Štátne lesy TANAPu v zastúpení W.. W. M. do zápisnice uviedli, že ako správca predmetného
pozemku vo vlastníctve štátu, trvajú na odstránení predajných stánkov, pretože na uvedený pozemok

nie je uzatvorená žiadna zmluva a ich organizácia ani nemieni v budúcnosti takúto zmluvu uzatvoriť.

19. Správa PIENAPu v zastúpení W.. X. D. do zápisnice uviedla, že súhlasí s odstránením stánkov z
predpolia NKP.

20. Obec Červený Kláštor v zastúpení starostom obce W.. E. K. do zápisnice uviedla, že minimálne
od roku 2005 bol I. K. upozorňovaný na vymiestnenie svojej prevádzky z predpolia NKP, vzhľadom na
výkon rozhodnutia o vymedzení ochranného pásma. V súčasnosti je stav taký, že I. K. nemá uzavretú
zmluvu na parcelu č. KN C XXX v k.ú. V. T. so správcom majetku štátu - štátnymi lesmi TANAPu, ani
iný právny vzťah a taktiež nemá doriešenú, v súlade so zákonom, ani likvidáciu odpadových vôd zo

svojej prevádzky.

21. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Poprade do zápisnice uviedol, že v zmysle zákona č.
355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa nebude vyjadrovať k majetko - právnym
vzťahom.

22. Zástupca stavebného úradu do zápisnice uviedol, že na základe vykonaného konania a vyjadrení
dotknutých orgánov štátnej správy vo veci odstránenia stánkov sezónneho občerstvenia, po zvážení
všetkých okolností v predmetnej veci rozhodne a toto rozhodnutie bude účastníkom konania následne
doručené.

23. Stavebný úrad po posúdení dokladov a predložených stanovísk dotknutých orgánov rozhodnutím č.
SÚ 5163/2013-Ši zo dňa 14.04.2014 nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. d) Stavebného zákona vlastníkom
stavby I. odstrániť stavbu: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“ na pozemku parc. č. KN C XXX v
k.ú. V. T.. Stavebný úrad sa v konaní zaoberal námietkami účastníkov konania a v rozhodnutí o nich

rozhodol s riadnym odôvodnením.

24. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy
na základe odvolania G. K. 42 rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2014/29385/78283/ŠSS-ZV zo dňa
16.09.2014 potvrdil rozhodnutie obce Červený Kláštor č. SÚ 5163/2013-Ši zo dňa 14.04.2014.

25. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej
stavebnej správy č. OU-PO-OVBP2-2014/29385/78283/ŠSS-ZV zo dňa 16.09.2014 podal I. K. žalobu
na Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 5S/66/2014-47 zo dňa 28.06.2016 konanie vo veci
zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p., s odôvodnením, že namietaný postup prvostupňového správneho

orgánu, a to nedoručenie rozhodnutia postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. zhojil tým, že uložil
žalovanému doručiť rozhodnutie obce Červený Kláštor Č. SÚ 5163/2013-Ši zo dňa 14.04.2014 žalobcovi
I. K., ktorý využil svoje právo, ktoré mu vyplýva ako účastníkovi konania v predmetnom konaní a podal
proti rozhodnutiu obce Červený Kláštor odvolanie, o ktorom bude rozhodovať žalovaný Okresný úrad
Prešov, odbor výstavby y bytovej politiky, ako odvolací orgán.

26. Následne sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu:27. K námietke žalobcu, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé či dôvodom na odstránenie stavby
bolo zriadenie ochranného pásma NKP alebo jej údajná dočasnosť, žalovaný argumentoval, že v tomto
konaní nejde o odstránenie stavby: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“ z dôvodu, že sa nachádza v

ochrannompásmekultúrnejpamiatky,akotvrdížalobca,aleideodočasnústavbu,priktorejjednoznačne
uplynul čas jej trvania a účel, na ktorý bola zriadená. Podľa rozhodnutia Okresného stavebného úradu
v Kežmarku, odboru životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku zo dňa 11.3.1998 č.j.: OÚ-
ŽP/3254/98, v ktorom je uvedená podmienka ukončenia prevádzky a odstránenia predmetnej stavby s
termínom december 1998, a tým sa stala stavba nelegálnou. Zároveň pominul aj účel, na ktorý bola

stavba zriadená, nakoľko sa vybudovali a sú v prevádzke náhradné stánky rýchleho občerstvenia aj so
zázemím pri parkovisku Obecného úradu Červený Kláštor. Poukázal, že došlo k porušeniu vlastníckeho
práva vlastníka pozemku, ktorý ho prenajal len na dobu určitú. Po uplynutí tejto doby vlastníci stavby
užívali a užívajú predmetný pozemok bez právneho dôvodu, preto sú splnené podmienky na nariadenie
odstránenia stavby. Žalovaný zároveň konštatoval, že v roku 1993 bola schválená zmena ÚPN-Z Obce
Červený Kláštor - Lechnica schválená uznesením č. R-ONV č. 111 zo dňa 10.8.1990 s požiadavkou na

odstránenie sezónnych predajných stánkov z predpolia národnej kultúrnej pamiatky. Tieto podmienky
vlastník stavby do daného termínu nesplnil napriek tomu, že stánky bolo možné premiestniť na iné
ponúkané miesta.

28. K námietke, že Krajský pamiatkový úrad Prešov nebol oprávnený podať podnet stavebnému

úradu na odstránenie dočasnej stavby: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“, žalovaný poukázal, že
konanie o odstránenie stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu, na základe žiadosti stavebníka
alebohomôžezačaťnazákladepodnetufyzickejosoby,právnickejosobyaleboinýmorgánom.Vdanom
prípade to bolo na podnet Krajského pamiatkového úradu Prešov po zistení nepovolenej dočasnej
stavby, ktorej uplynul čas jej trvania.

29. K námietke žalobcu, že Štátne lesy TANAPu nie sú zákonným účastníkom správneho konania
žalovaný poukázal, že Štátne lesy TANAPu sú vlastníkom susediacich pozemkov, parc. č. KN-C XXX/X a
XXX/X v k.ú. V. T., a ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté, preto im postavenie účastníka správneho konania prislúcha v súlade s § 97 Stavebného

zákona.

30. K námietke žalobcu, že podal podnet na obnovu konania, ktorým bolo zriadené ochranné pásmo, v
ktorom sa nachádza predmetná stavba, žalovaný dôvodil, že konanie o ochrannom pásme nemá vplyv
na predmetné konanie a rozhodnutie, nakoľko ide o dve navzájom nesúvisiace konania prebiehajúce

na dvoch samostatných správnych orgánoch.

31. K námietke žalobcu, že predmetná stavba existuje od roku 1973, a že žalobca v nej
dlhodobo vykonáva podnikateľskú činnosť a táto stavba tak stratila atribút dočasnej stavby, žalovaný
argumentoval, že stavba nemôže atribút dočasnosti stratiť užívaním bez príslušného povolenia na takéto

užívanie. Predmetnej stavbe na základe rozhodnutia Okresného stavebného úradu v Kežmarku, odboru
životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku zo dňa 11.03.1998 uplynula v decembri 1998
lehota na jej prevádzkovanie a v súčasnosti je užívaná bez príslušného povolenia stavebného úradu
na jej užívanie.

32. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal, že nariadenie odstránenia stavby sa posudzuje na základe
vyjadrení dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré sa v konaní podľa § 140a ods. 3 a § 140b
ods. 1 Stavebného zákona vyjadrili tak, že trvajú na odstránení stavby. Išlo o vyjadrenie Pamiatkového
úradu SR Bratislava, Krajského pamiatkového úradu Prešov, Štátne lesy TANAPu a Správa PIENAPu.

33. Námietka žalobcu, že ide o zámer likvidácie jeho podnikateľskej činnosti a uvoľnenie tohto priestoru
iným podnikateľským subjektom, je podľa žalovaného nepodložená žiadnym vierohodným tvrdením.
Túto námietku možno považovať za námietku občianskoprávnu, ktorej riešenie je nad rámec pôsobnosti
stavebného úradu aj žalovaného.

34. V závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že napadnuté
rozhodnutie nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, Správneho poriadku a
inými právnymi predpismi, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.35. Včas podanou žalobou žalobca žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec žalovanému
na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobca
považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Má za to, že správny orgán v rozhodnutí
neuviedol, akými úvahami a stanoviskami sa riadil pri aplikácii právnych noriem na skutočnosti, ktoré
sú predmetom rozhodovania. Z rozhodnutia nie je jasné, aké sú dôvody rozhodnutia o odstránení
stavby a ich vzťah k právnej stránke veci. Poukázal, že neexistuje príčinný vzťah medzi rozhodnutím

správneho orgánu a dôvodmi, ktoré ustanovuje právny predpis a medzi skutočnosťami, ktoré boli
predmetom posudzovania správneho orgánu. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné posúdiť, či bolo
odstránenie stavby nariadené z dôvodu, že táto sa nachádza v ochrannom pásme kultúrnej pamiatky
alebo z dôvodu dočasnosti stavby. Ďalej namietal, že konajúce správne orgány nedostatočne posúdili
skutočnosti vyplývajúce z výstavby a účelu nehnuteľností, vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
žalobcu, výkonu podnikateľskej činnosti v tejto nehnuteľnosti, právneho konania žalobcu smerujúceho

k nadobudnutiu právnej istoty a vyriešeniu právnych vzťahov k tejto nehnuteľnosti. Poukázal, že
predmetná nehnuteľnosť bola vybudovaná v roku 1973 a nebola časovo obmedzená dĺžka jej užívania
a prevádzkovania a keďže sa v nej od roku 1973 nepretržite poskytujú služby širokej spotrebiteľskej
a turistickej verejnosti, nemôže ísť o dočasnú stavbu. Argumentoval, že stavbu nadobudol v čase,
keď nebol stanovený jej dočasný charakter. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol

v dobrej viere, že bude môcť prevádzkovať podnikateľskú činnosť. Namietal, že správne orgány sa
pri rozhodovaní o odstránení stavby nezaoberali otázkou náhrady škody za odstránenú nehnuteľnosť
a za zamedzenie výkonu podnikateľskej činnosti v mieste nehnuteľnosti, čo je porušením ústavných
princípov.

36. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

37. K žalobe sa vyjadrila účastníčka konania v 1./ rade G.. Uviedla, že predajné stánky so žalobcom
kúpili v malej privatizácii v roku 1991 za účelom podnikať v cestovnom ruchu a čiastočne zabezpečiť

rodinu. Nevidí žiaden právny dôvod na odstránenie týchto predajných stánkov, nakoľko stavený úrad
takto promptne nekoná aj pri odstraňovaní iných stavieb, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme NKP
Červený Kláštor. Podľa nej jednoznačne ide o zvýhodňovanie iných podnikateľských subjektov, a to
najmä neziskovej organizácie CYPRIÁN, ktorý má v prenájme susednú prevádzku krčmy „Pod lipami“.
Celé konanie stavebného úradu, obce, v úzkej súčinnosti s Pamiatkovým úradom SR Bratislava (v

pozadí n.o. CYPRIÁN) je zavádzajúce, zmätočné a preto žiada, aby bolo v celom rozsahu zrušené.
Opätovne dala do pozornosti konanie Pamiatkového úradu SR, resp. neziskovej organizácie CYPRIÁN
v danej lokalite súvisiace s porušovaním stavebného, vodného a lesného zákona, zákona o odpadoch a
ochrany prírody. V závere argumentovala, že sa jedná o existenčné bytie ich rodiny, ktorá v uvedenom
zariadení poskytuje služby rýchleho občerstvenia pre širokú spotrebiteľskú a turistickú verejnosť od roku

1991 po súčasnosť, a ako bufetový systém je jediným na širokom okolí.

38. Účastník v 2./ rade Štátne lesy TANAPu vo vyjadrení zo dňa 27.06.2017 k žalobe uviedol, že trvá na
svojom stanovisku a súhlasí s odstránením stánku z pozemku v ich správe, keďže jeho umiestnenie je
v rozpore so zákonom. Konštatoval, že pri správe majetku vo vlastníctve štátu sa postupuje v súlade so

zákonomosprávemajetkuštátuč.278/1993Z.z.osprávemajetkuštátu,aabydošlokúčelnémuvyužitiu
pozemku KN- C parc. č. XXX previedol tento majetok zmluvou o prevode správy zo dňa 20.01.2016
v súlade s § 9 zákona č. 278/1993 Z.z. na Pamiatkový úrad SR Bratislava, ktorý je terajším správcom
pozemku a rozhoduje aj o tom, ako sa bude pozemok užívať.

39. Účastník v 4./ rade Pamiatkový úrad SR Bratislava vo vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh
správneho konania. Argumentoval, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutkové a právne
dôvody, pre ktoré by mal byť výrok rozhodnutia nezákonný. Námietky žalobcu v žalobe sú príliš
všeobecné, a nie sú spôsobilé ovplyvniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhol,
aby súd žalobu žalobcu zamietol.

40. Účastník v 3./ rade Obec Červený Kláštor sa k žalobe nevyjadril.

41.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlenSSP).42. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

43. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

44. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

45. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

46. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu, žalobcu,
poverenú zástupkyňu žalovaného, právnu zástupkyňu ďalšieho účastníka konania v 4./rade s tým, že

v súlade s § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti ďalších účastníkov konania v 1./, 2./ a 3./ rade,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo
rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

47. Predmetom preskúmania je rozhodnutie stavebného úradu, ktorý podľa § 88 ods. 1 písm. d/ nariadil

vlastníkovi stavby (žalobcovi) odstránenie dočasnej stavby: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“ na
pozemku parc. č. KN-C XXX v k.ú. V. T. z dôvodu, že uplynul určený čas jej trvania a pominul aj účel,
na ktorý bola zriadená.

48. Podľa § 88 ods. 1 písm. d/stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie

dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

49. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

50. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti
a dôsledne vyžadovať plnenie povinností.

51. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa
rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom.
Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to,
či budú v prospech alebo neprospech účastníka.

52. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

53. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

54. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, správca je oprávnený a povinný

majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním
podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu
a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.55. K námietke žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu
bolo odstránenie predmetnej stavby nariadené, správny súd poukazuje, že v odôvodnení rozhodnutia
žalovaný jednoznačne uviedol, že dôvodom nariadenia odstránenia stavby stavebným úradom je

jej dočasný charakter, pričom uplynul čas jej trvania ako aj účel, na ktorý bola zriadená. Táto
skutočnosť je zrejmá aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého vyplýva, že
dňa 11.03.1998 vydal Okresný úrad v Kežmarku, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného
poriadku rozhodnutie č. OU-ŽP/3254/98-Gal, ktorým podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne
povolil stavebníkovi I. K. stavbu „Predajné stánky rýchleho občerstvenia v Obci Červený Kláštor“ ako

dočasnústavbunamedziprístaviskupltípriNKPČervenýKláštornapozemkuparc.č.XXXk.ú.V..Týmto
rozhodnutím bolo zároveň podľa § 82 Stavebného zákona povolené užívanie tejto stavby s uvedením
podmienky, že stavba bude slúžiť účelu stanovenému rozhodnutím, má charakter dočasnej stavby
s termínom do októbra 1998, a že vlastník stavby je povinný prevádzku ukončiť po skončení letnej
turistickej sezóny a zahájiť odstraňovanie stavby s termínom do decembra 1998.

56. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho
obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti
postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci
stavebného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe
logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto

skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy treba v rozhodnutí dostatočne
odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, aj
odôvodnenie, prečo sa niektoré nevykonali, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti
je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú
hranicu voľnej úvahy.

57. Pre súd je potom v súlade s § 27 ods. 2 a 3 SSP rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané
na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom
neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia správneho orgánu. V súvislosti s
namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu, správny súd poukazuje, že

nie je nevyhnutné uviesť, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť
z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí.

58. Na podporu tejto argumentácie správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 6Sžo 227/2010 zo dňa 26.10.2011... „ Odôvodnenie

rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má
presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia.
Hodnotenie dôkazov je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na
základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia,
a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí

dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané
dôkazy ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len
všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je
potom v súlade s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe
zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje

účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou
vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo
svojom rozhodnutí“.

59. Na základe vyššie uvedených skutočností je správny súd toho názoru, že žalovaný v potrebnom

rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne
odôvodnil.

60. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozhodnutie Okresného úradu v
Kežmarku, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku zo dňa 11.03.1998 bolo

expedované aj žalobcovi, pričom toto rozhodnutie o dočasnosti stavby žalobca riadnym opravným
prostriedkom nenapadol, ani sa nedomáhal predĺženia termínu lehoty na odstránenie stavby, ktorá bola
určená na december 1998.61. Na pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2017 na otázku predsedníčky senátu, či žalobca požiadal
žiadosť o tzv. prekvalifikovanie stavby z dočasnej na trvalú, resp. či stavba má kolaudačné rozhodnutie,
právny zástupca žalobcu uviedol, že kolaudačné rozhodnutie podľa informácií, ktoré má od klienta

stavba má, , a trval na stanovisku, že stavba predtým nemala žiadny dočasný charakter a bola
nehnuteľnosťou. Tvrdenie správneho orgánu, že stavba nemá kolaudačné rozhodnutie žalobca ani jeho
právny zástupca žiadnym spôsobom nevyvrátil ani vo svojich písomných podaniach ani priamo na
pojednávaní, aj keď predložil listinné dôkazy priamo na pojednávaní, avšak kolaudačné rozhodnutie,
resp. žiadosť o prekvalifikovanie stavby z dočasnej na trvalú ešte pred skončením konania o odstránení

stavby sa v týchto listinných dôkazoch, ktoré žalobca predložil nenachádzajú.

62. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní
skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda
to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto

rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

63. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

64. S poukazom na vyššie citované ustanovenie správny súd pri rozhodovaní vo veci neprihliadal na
tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že sa vedú ďalšie súdne konania ohľadom určenia ochranného
pásma. Právna zástupkyňa účastníka v 4./ rade Pamiatkového úradu SR Bratislava uviedla, že na
Okresný súd v Kežmarku ešte v auguste v roku 2016 podali žalobu o vypratanie pozemku, pričom táto
vec bola odročená na neurčito z dôvodu, že neboli doložené listinné dôkazy, či žalobca má nájomnú

zmluvu na daný pozemok. Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom na pojednávaní aj
z obsahu administratívneho žalovaného vyplýva, že nájomná zmluva predmetom ktorej bol prenájom
pozemku, na ktorých sa nachádza dočasná stavba- predajný stánok, bola uzatvorená medzi Štátnymi
lesmi TANAPu a žalobcom na dobu určitú, a to od 01.01.2003 do 31.12.2007 a od 01.05.2008 do
01.05.2009. Z týchto skutočností je zrejmé, že od roku 2009 je predmetný pozemok žalobcom užívaný

bez právneho dôvodu.

65. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom Českej
republiky zo dňa 02.04.2001 sp.zn. IV.ÚS 22/01 Sb.22, podľa ktorého ... „pokiaľ stavebník zriadi na
základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený

užívať len dočasne, stráca po uplynutí dohodnutej doby (prípadne po inom spôsobe zániku práva) právo
naďalej mať na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva
vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby. V prípade, že stavebník umiestni stavbu
na základe nájomného práva k pozemku, ktoré môže byť stranami vypovedané, ide o zvláštny prípad
užívaniapozemku;akzaniknenájomnéprávo,zaniknetiežobčianskoprávneoprávneniemaťnacudzom

pozemku stavbu. Neposkytnutie ochrany práv u vlastníka pozemku, ktorý pozemok prenechal inému
len dočasne by bolo neprípustným obmedzením jeho práva. Aj v týchto prípadoch je však súd povinný
zaoberať sa tvrdením, že výkon práv vlastníka je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore
s dobrými mravmi ...“.

66. K námietke žalobcu, že správne orgány sa nezaoberali otázkou náhrady škody za odstránenú
nehnuteľnosť a za zamedzenie výkonu podnikateľskej činnosti v mieste nehnuteľnosti, čo je porušením
ústavných princípov správny súd poukazuje, že posudzovanie týchto otázok nie je v právomoci
správnych orgánov. Otázku náhrady škody môže žalobca riešiť na všeobecnom súde žalobou, resp.
použitím iných právnych prostriedkov.

67. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. V zmysle tohto ustanovenia správny súd v zásade preskúma iba žalobné body a
nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku
žalobcu.

68. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (v lehote 2 mesiacov
od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy - § 181 ods. 1 SSP). Z tohto dôvodu sa správnysúd nezaoberal tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu aj žalobcu o preukázaní existencie vecného
bremena týkajúce sa existencie vodovodu, kanalizácie, elektrickej prípojky, kanalizačnej šachty a iných
inžinierskych sietí, ktoré by podľa názoru žalobcu mali zabezpečiť žalobcovi právo na nájom, resp. na

odkúpenie predmetného pozemku pod predajnými stánkami od vlastníka. Tvrdenia a skutočnosti, ktoré
prezentoval právny zástupca na pojednávaní pred správnym súdom, sú už nad rámec žalobných bodov
uvedených v žalobe zo dňa 20.10.2016.

69. Právny zástupca žalobcu aj žalobca na pojednávaní pred správnym súdom ku skutočnosti, že

žalobca od roku 2009 užíva pozemok, ktorý je v správe štátu (teraz v správe Pamiatkového úradu SR),
bez právneho dôvodu, argumentovali, že žalobca sa domáhal uzatvorenia nájomnej zmluvy k pozemku
pod stavbou, ale „predmetnú nájomnú zmluvu nechcú štátne orgány zazmluvniť “. K tejto argumentácii
žalobcu a jeho právneho zástupcu správny súd poukazuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že tak predchádzajúci správca Štátne lesy TANAPu aj terajší správca Pamiatkový úrad SR viackrát
oznámili žalobcovi, že s ním neuzatvoria nájomnú zmluvu a trvajú na odstránení dočasnej stavby na

parc. č. KN - C XXX v k.ú. V. T..

70. Obsah vlastníckeho práva vymedzuje aj § 123 Občianskeho zákonníka: „Vlastník je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním“. Z uvedeného vyplýva, že je na slobodnom rozhodnutí vlastníka nehnuteľnosti či bude danú

nehnuteľnosť užívať sám alebo uzavrie s iným subjektom nájomnú zmluvu na danú nehnuteľnosť.
Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že právo na ochranu vlastníckeho práva je zakotvené v §
126 Občianskeho zákonníka: „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje“.

71. Zo stanoviska Obce Červený Kláštor zo dňa 28.04.2011 nachádzajúce sa v administratívnom
spise žalovaného vyplýva, že... „V čase tvorby ÚPD obce (1986-1989) bolo zrejmé, že provizórne
dočasné stánky sezónneho charakteru v predpolí Národnej kultúrnej pamiatky Kláštor Kartuziánov budú
v budúcnosti asanované z dôvodu zachovania kultúrnych a historických hodnôt v dotknutom území.
Tento fakt musel byť známy aj vtedajšiemu vlastníkovi drevených stánkov - Jednote SD Poprad, ako aj

I. ktorý bol členom predstavenstva a v júli 1991 odkúpil tieto stánky od Jednoty SD Poprad do svojho
vlastníctva. K návrhu ÚPD obce mali možnosť uplatniť pripomienky a námietky všetci účastníci konania,
teda aj Jednota SD Poprad ako vtedajší vlastník stánkov. V priebehu ďalších mesiacov v roku 1991 sa
rokovania ohľadom návrhu vyhlásenia ochranného pásma NKP zúčastňovali rokovaní za Jednotu SD
pán K., pán C. a pán E.. To znamená, že mali priestor vyjadriť svoj názor v súvislosti s prevádzkovaním

sezónneho predaja. Zo záznamu z kontrolného dňa ochrany prírody areálu NKP Červený Kláštor,
ktorý sa uskutočnil dňa 25.04.1991 vyberáme: k bodu 2: „... zástupcovia Jednoty SD Poprad uviedli,
že do letnej turistickej sezóny svoje zariadenia pred NKP odpredajú súkromníkom a v celej oblasti
Červeného Kláštora budú prevádzkovať iba predajňu potravín a pohostinstva v obci.“ Stánky sezónneho
občerstvenia v predpolí NKP na základe súhlasov všetkých zainteresovaných boli vtedajším stavebným

úradom - Okresným úradom v Kežmarku dňa 11.03.1998 dodatočne povolené ako dočasná stavba s
termínom prevádzkovania do konca októbra 1998 a s termínom odstránenia stavby do 31.12.1998.
Odstránenie stavby nebolo do stanoveného termínu realizované z dôvodu absencie reštauračných
a občerstvovacích služieb v dotknutom území a preto na základe súhlasov samosprávy, štátnych
inštitúciíazainteresovanýchodbornýchorganizáciíbolodňa25.3.1999dohodnuté,žestánkysezónneho

občerstvenia je možné dočasne legalizovať na dobu max. 2 rokov (viď vyjadrenie Pamiatkového ústavu
Bratislava, regionálne stredisko Prešov, zn. 369/99 zo dňa 25.03.1999). Minimálne od roku 2005 bol pán
K. upozorňovaný na vymiestnenie svojej prevádzky z predpolia NKP vzhľadom na výkon citovaného
rozhodnutia a obmedzenie ochranného pásma“.

72. Správny súd v závere konštatuje, že postupom správnych orgánov nedošlo k porušeniu základných
zásad správneho konania. Účastníci konania mali možnosť nahliadať do spisu navrhovať dôkazy na
podporu svojich tvrdení a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia.

73. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú

zamietol.

74. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaloženýchtrov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia

možno priznať len výnimočne. Žalobca v konaní nebol úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v
§ 168 SSP, ani dôvod uvedený v § 169 SSP pre ďalších účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu, ktorým je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 ods. 1, 2 SSP).