Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/794/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219376
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614219376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcov 1) R. H., V. Q., Z. XXX/XX, X) X. H.É., V.
S. W., F. XX, X) L. M., M. X L. X) L. M., M. X, proti žalovaným 1) L. V., Z., Č. X L. X) E.. W. H., M. XX, zast.
JUDr. Jánom Burocim, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku 11C/277/2014-136 z 10.9.2015 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.
M e n í rozsudok vo výroku (IV.) o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaného v

2. rade tak, že náhradu trov konania nepriznáva.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a
v 2. rade 23.11.2011, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. 23,87,95,96
a 100, nachádzajúce sa v katastrálnom území M., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Levoča
29.12.2011 pod číslom V 1833/1, je neplatná, že žalobu na vyslovenie neplatnosti uvedenej zmluvy
v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie M. zamieta,
že žalovaná v l. rade je povinná zaplatiť žalobcovi v l. rade trovy konania pozostávajúce z polovice

zaplateného súdneho poplatku z návrhu 49,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, že žalovaný v 2.
rade je povinný zaplatiť žalobcovi v l. rade trovy konania pozostávajúce z polovice zaplateného súdneho
poplatku z návrhu 49,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že 21.11.2014 podali žalobcovia 1-4 rade uňho návrh a v čo v ňom
žiadali. Konštatoval, že pred začatím pojednávania vo veci samej podaním z 23.3.2015 vzali svoj návrh
v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 19.6.2014 späť a žiadali, aby v tejto časti konanie zastavil,
že uznesením 11C/277/2014-83 z 26.3.2015 konanie v tejto časti zastavil a zároveň rozhodol o vrátenie

časti zaplateného súdneho poplatku v prospech žalobcov.
Žalobcovia návrh odôvodnili, čo uviedli žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade, ako sa vyjadrila žalovaná v 1.
rade vo svojom prehlásení z 26.11.2014 a čo uviedol žalovaný v 2. rade.
Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1. až 4., žalovaného v 2. rade, prehlásením žalovanej
v 1. rade z 26.11.2014, kúpnou zmluvou z 23.11.2011, rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V
1833/11 z29.12.2011, kúpnouzmluvouz19.6.2014, rozhodnutímSprávykatastraLevočapodV641/14
z 15.7.2014, listom vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. M. č. 87, 95, 96, 100,326,23,349, 347, 346,348,

351, 350, zámennou zmluvou uzavretou medzi žalobcom v 4. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej vklad
bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru pod V 1145/13 3.1.2014,
darovacou zmluvou z 28.5.2013, rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V 382/13 z 18.6.2013,
darovacou zmluvou z 28.5.2013, rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V 383/13 z 18.6.2013,darovacou zmluvou z 18.7.2013, rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V 547/13 z 2.8.2013,
Osvedčením vyhlásenia o vydržaní N 365/2012, NZ 30468/2012, NCRIs 31116/2012 z 27.8.2012 spolu
sopravnýmidoložkamiiobsahomceléhospisu azistiltentoskutkovýstav:Zkúpnejzmluvyz23.11.2011

zistil, že medzi žalovanou v 1. rade, ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim bola
uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol odpredaj spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch v
katastrálnom území M., zapísaných na LV č. XX, XX, XX, XX, XXX L. XXX za dohodnutú kúpnu
cenu 1500,- eur, že vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Levoča
pod V 1833/11 z 29.12.2011. Z kúpnej zmluvy z 19.6.2014 zistil, že medzi žalovanou v 1. rade, ako

predávajúcou a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol
odpredaj spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch v katastrálnom území M., zapísaných na LV č. XXX L.
XXX za dohodnutú kúpnu cenu 350,- eur, že vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím
Správy katastra Levoča pod V 641/14 z 15.7.2014. Z LV č. XX, XX, XX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX,
zistil, že žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na týchto
listoch vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou v 1. rade z 23.11.2011. Na každom

z uvedených listov vlastníctva figuruje aspoň jeden zo žalobcov ako spoluvlastník nehnuteľností.
Z LV č. XXX zistil, že žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na parcele č. 375 - orná
pôda o výmere 5027m2 na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou v 1. rade z 23.11.2011,
že na predmetnom liste vlastníctva nefiguruje ani jeden so žalobcov ako spoluvlastník nehnuteľností.
Zo zámennej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 4. rade a žalovaným v 2. rade zistil, že obaja boli

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. M. a to parcela č. 402, orná pôda o výmere 4482 m2,
parcela č. 403 orná pôda o výmere 1066 m2 a parcela č. 531/7 orná pôda o výmere 161 m2 pôvodne
zapísaných na LV č. XXX. Geometrickým plánom č. 77/2013 z 9.11.2013 boli z týchto parciel vytvorené
parcely a to č. 364/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, č. 310/10 orná pôda o výmere 3
m2, č. 364/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, č. 344/22 orná pôda o výmere 1426 m2 a

č. 344/21 orná pôda o výmere 4200 m2, že po vzájomnej zmene sa žalobca v 4. rade stal podielovým
vlastníkom parcely C KN č. 364/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, č. 310/10 orná pôda o
výmere 3 m2 a č. 344/21 orná pôda o výmere 4200 m2 v spoluvlastníckom podiele 5/6 a žalovaný v 2.
rade sa stal podielovým spoluvlastníkom parcely C KN č. 364/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere
1 m2 a č. 344/22 orná pôda o výmere 1426 m2 v spoluvlastníckom podiele 5/6, že vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru pod V 1145/13
z3.1.2014.ZLVč. XXX zistil,žezámennouzmluvouV1145/13sažalobcav4.radestalspoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva. Z LV č. XXX zistil, že zámennou zmluvou
V 1145/13 sa žalovaný v 2. rade stal spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste
vlastníctva. Darovacou zmluvou z 28.5.2013, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra

Levoča pod V 382/13 z 18.6.2013, darovala N. D. žalobcom v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. M. na LV č. XX,XX,XX,XXX. Darovacou zmluvou z 28.5.2013, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V 383/13 z 18.6.2013, darovali žalobcovia
v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. M. na LV č. XX,XXX N. D..
Darovacou zmluvou z 18.7.2013, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Levoča pod V

547/13 z 2.8.2013, darovala N. D. žalobcom v 1., 3. a 4. rade spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
zapísaných v k.ú. M.J. na LV č. XXX, XXX, XX, XXX, XXX L. XXX. Z osvedčenia vyhlásenia o vydržaní
N 365/2012, NZ 30468/2012, NCRIs 31116/2012 z 27.8.2012 spolu s opravnými doložkami zistil, že
žalovaný v 2. rade a F. Š. si osvedčili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v k.ú. M. S. H.
Č.. XX, X, XXX L. XXX.

Citujúc znenie § 80 písm. c/ O.s.p., § 136 ods.1,2, § 140, § 40a Občianskeho zákonníka, prvá a druhá
veta uzavrel, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 23.11.2011
medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Vzhľadom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu v
zmysle cit. ust. zákona, povinnosť preukázať naliehavosť právneho záujmu spočíva na strane žalobcov.
V súlade s argumentáciou žalobcov naliehavosť právneho záujmu považoval za preukázanú, pretože

bez tohto určenia by bolo právo žalobcov ohrozené a ich právne postavenie ako spoluvlastníkov
neistým. Následne sa zaoberal vecnou legitimáciou v prejednávanej veci, z dôvodu žalovaným v 2. rade
vznesenej námietky aktívnej legitimácie žalobcov 3., 4. rade v spore. Definoval, že okruh účastníkov
konania vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne),
vymedzuje právo hmotné. Poučenie účastníka o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym,

kým v zmysle § 5 O.s.p. má povinnosť poučovať účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach.
Poučenie o hmotnom práve nie je povinný, ani oprávnený poskytnúť. Procesnoprávne poučenie
žalobcom i žalovaným poskytnuté súdom bolo a to i napriek skutočnosti, že podľa ods. 2 cit. ust.O.s.p., túto povinnosť minimálne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, keďže tento bol v konaní zastúpený
advokátom, nemal.
Poukázal na argumentáciu žalovaného v 2. rade, že žalobcovia 3. a 4. rade nemajú dôvod vec žalovať,

ich predkupné právo porušené nebolo, pretože v roku 2011 neboli spoluvlastníkmi nehnuteľností. S
touto argumentáciou sa však nestotožnil a bol toho názoru, že aktívna legitimácia žalobcov v 3. a 4.
rade je daná prostredníctvom ich právnej predchodkyne N. D., (matky žalobkyne v 3. rade a starej
matky žalobcu v 4. rade), ktorá previedla svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú
okrem iných predmetom sporu, zákonným spôsobom - darovacou zmluvou z 18.7.2013 na osoby blízke,

teda na nich. Určením neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, by sa teda nemohla domáhať predkupného
práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli kúpnou zmluvou z 23.11.2011 odpredané, pretože spoluvlastnícky
podiel už nevlastní. Súhlas s argumentáciou žalovaného v 2. rade, by tak spôsobil stav, kedy by
bolo toto právo rovnako odňaté i žalobcom v 3., 4. rade. Konštatoval, že z výsledkov vykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi žalovanou v 1. rade, ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade,
ako kupujúcim došlo 23.11.2011 k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností

v k.ú. M., zapísaných na LV č. č. XX, XX,XX,XX,XXX L. XXX. Nehnuteľnosti však neboli výlučným
vlastníctvom žalovanej v 1. rade, táto bola iba ich spoluvlastníčkou. Mala síce zákonné dispozičné
oprávnenie k svojmu spoluvlastníckemu podielu, avšak toto oprávnenie bolo obmedzené predkupným
právom ostatných spoluvlastníkov, zakotveným v ustanovení § 140 O. z.. Predkupné právo obmedzuje
spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že tento je povinný, pokiaľ nejde o prevod

blízkej osobe, podiel prednostne ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom a to bez ohľadu na
veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. V prípade prevodu nehnuteľností musí mať ponuka písomnú
formu. V danom sporovom prípade bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade neponúkla zákonným
spôsobomprednostnesvojpodielnanehnuteľnostiachnapredajostatnýmspoluvlastníkom,čímporušila
svoju povinnosť, čo však nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, ale oprávneným, teda

žalobcom 1. - 4. tak vzniklo právo dovolať sa relatívnej neplatnosti spornej zmluvy v súlade s § 40a O. z..
Vzhľadom na to, že zo strany žalovanej v 1. rade došlo skutočne vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom
k porušeniu zákonnej povinnosti zakotvenej v ustanovení § 140 O. z. je teda súd nútený konštatovať, že
žaloba bola podaná dôvodne a kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a v 2. rade z 23.11.2011,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. 23,87,95,96 a 100, nachádzajúce

sa v katastrálnom území M. je neplatnou.
Uviedol, že výnimkou ostáva iba spoluvlastnícky podiel k parc. č. 375 orná pôda zapísaná na LV č. XXX,
katastrálne územie M., kde vzhľadom na to, že na predmetnom liste vlastníctva nefiguroval ani jeden
zo žalobcov ako spoluvlastník nehnuteľnosti bolo nutné žalobu zamietnuť, z dôvodu nedostatku ich
aktívnej legitimácie na podanie žaloby v tejto časti.

K argumentácii žalovaného v 2. rade, že medzi účastníkmi konania, resp. medzi žalobcami navzájom
došlo v roku 2013 k vzájomným výmenám pozemkov, teda už v tom čase už museli vedieť, že ich
predkupné právo nebolo dodržané a týmto svojim konaním to v podstate akceptovali, čím im padla
možnosť na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy túto neakceptoval poukazujúc na rímsku
zásadu uplatňujúcu sa aj v súčasnom platnom práve „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam

ipse habet“ ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.
Dôvodil, že žalobca v 1. rade síce navrhol v konaní vypočutie svedka Š. H., ktorý mal vypovedať o tom,
že i on bol žalovaným v 2. rade v súvislosti s inými pozemkami podvedený, čo však zamietol, pretože
jeho výpoveď by bola v konaní bezpredmetná a v konečnom dôsledku by nemala význam pre konečné
rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie o trovách konania oprel o § 142 ods.3 O.s.p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že žalobcovia
mali neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, preto priznal žalobcovi v 1. rade ich náhradu vo
výške polovice zaplateného súdneho poplatku z návrhu 49,75 eur od žalovanej v 1. rade a polovicu
zaplatenéhosúdnehopoplatkuznávrhu49,75eurodžalovanéhov2.radeatodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku. V konaní bolo preukázané, že poplatok z návrhu za prvý výrok žaloby bol zaplatený žalobcom

v 1. rade a ostatný žalobcovia trovy konania neuplatnili.

Žalovaný v 2. rade napadol rozsudok včas podaným odvolaním v ktorom citoval ako súd rozhodol a
ako svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolanie podal, nakoľko v konaní došlo k hrubému zásahu do práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces I. Uviedol, čoho sa žalobcovia sa žalobou z 21.11. 2014,

že súd nariadil pojednávanie na 19.3.2015 o 10.30 hod., že právny zástupca žalovaného podaním
z 13.3.2015 požiadal o odročenie pojednávania (list č. 72 v spise) z dôvodu kolízie pojednávania s
pojednávaním v inej veci. Nariadeného pojednávania sa zúčastnili žalobcovia osobe a žalovaná tiež
osobne, že súd po vyvolaní veci zistil ospravedlnenú neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného ana to vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito za účelom opätovného predvolania
účastníkov konania. Následne žalobcovia doručili súdu podanie z 23.3.2015, v ktorom uvádzajú, že „po
zvážení všetkých okolností berieme našu žalobu sčasti späť a to pokiaľ ide o napadnutie neplatnosti

kúpnej zmluvy uzavretej 19.6.2014 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/z 19.6.2014, predmetom ktorej
bol prevod spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX Z..Ú..
M.J. a to vo výške 4170/95040 v pomere k celku u parcely č. E KN 375 orná pôda o výmere 5 027
m2 na žalovaného 2/ a navrhli súdu, aby v tejto časti konanie zastavil a súčasne navrhli, aby podľa §
ods. 3 a 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov rozhodol o vrátení

časti súdneho poplatku žalobcom cestou príslušného Daňového úradu v zmysle § 11 ods. 6 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Samotný návrh na späťvzatie časti žaloby vo veci určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy z 19.6.2014, v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX Z..Ú.. M.J. a to vo výške 4170/95040 v pomere k celku u parcely č. E KN 375
orná pôda o výmere 5 027 m2 na žalovaného 2/, bol podaný vo veľmi krátkom čase po pojednávaní,
ktorého sa žalovaný nezúčastnil. Súdu bol doručený 25.3.2015. Následne súd uznesením sp. zn.

11C/277/2014 - 83 zo 26.3.2015, t.j. hneď na nasledujúci pracovný deň po prijatí späťvzatia časti žaloby,
zastavil konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej 19.6.2014 v celom rozsahu! Aj napriek tomu, že
žalobcovia zobrali svoju žalobu len sčasti späť a to pokiaľ ide o napadnutie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej 19.6.2014 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ z 19. 6. 2014, predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k.ú. M.J. a to vo

výške 4170/95040 v pomere k celku u parcely č. E KN 375 orná pôda o výmere 5 027 m2 na žalovaného
2/. Vo zvyšnej časti kúpnej zmluvy zo 19.6.2014 návrh na späťvzatie žaloby podaný žalobcami nebol
a aj napriek tomu sudkyňa konanie vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 19.6.2014 zastavila
v celom rozsahu. Nikto z účastníkov sa však voči uvedenému uzneseniu neodvolal. Počas ďalšieho
priebehu konania zo strany žalobcu v 1/ rade neustále zaznievali výhrady v tejto veci, kedy namietal,

že „ja som stále trval a i Vám písomne dal obidve zmluvy, vy ste to rozdelili na dve časti", tak ako
zazneli na poslednom pojednávaní 10.9.2015. Uvedené vyjadrenia žalobcu v 1/ rade vyvolali značné
znepokojenie o nezávislosť a nestrannosť súdu v tejto veci, nakoľko tak ako bolo vyššie uvedeného,
samotní žalobcovia stiahli svoj návrh z časti späť po prvom pojednávaní, ktorého sa on ani jeho právny
zástupca nezúčastnil, čo spolu s vyjadrením žalobcu, že „vy ste to rozdelili na dve časti" vyvolalo značnú

obavu. Z uvedeného dôvodu považoval za potrebné preštudovať spis v tejto veci, pričom jednotlivé
vyjadrenia žalobcu v l/ rade, zdokumentované v spise, vylučujú sudkyňu v tejto veci, keďže hrubým
spôsobom zasiahla do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalobca v 1/ rade podaním z
19.7.2015, doručenom 21.7.2015 (list č. 126 v spise) uvádza: „Keďže ste tento spor rozdelili na dve
časti a navrhli ste nám druhú časť žalôb stiahnuť, žiadame, aby ste začali vyšetrovať aj druhú zmluvu

a jej neplatnosť. Zaplatili sme za obidve zmluvy.“ Žalobca v 1/ rade podaním z 19.9.2015, doručenom
22.9.2015 (list č. 132 v spise) uvádza: „Týmto Vám oznamujem, že nie som spokojný so súdnym
pojednávaním 10.9.2015, pretože vôbec ste nereagovali na moju žiadosť začať s vyšetrovaním aj druhej
zmluvy a jej neplatnosti. Druhú zmluvu sme stiahli len na Váš návrh a to bola naša chyba.“
Citoval znenie § 30 ods.3 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, čl. 46 ods.1 Ústavy SR a uviedol, že sám žalobca v 1/ rade preukazuje, že sudkyňa
v tejto veci porušila zákonnú povinnosť sudcu jednostranne poskytovať informácie alebo rokovať o
skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv, a
navrhovala žalobcom, aby stiahli svoje podanie vo veci neplatnosti zmluvy z 19.6.2014. Títo návrhu
sudkyne vyhoveli, avšak v menšom rozsahu a stiahli späť len časť z kúpnej zmluvy z 19.6.2014, pričom

sudkyňa - zjavne vedomá návrhu z jej strany - zastavila celé konanie vo veci zmluvy z 19.6.2014 hneď
nasledujúci pracovný deň ako bol návrh podaný, pričom išla nad rámec späťvzatia návrhu samotnými
žalobcami. Tieto okolnosti - neustále vyjadrenia žalobcu v 1. rade, že oni vyhoveli návrhu sudkyne, ktorá
v tejto veci nemala žiadne oprávnenie akokoľvek zasahovať do podaného návrhu a tým tak ovplyvňovať
priebeh celého konania, v spojení s rýchlym späťvzatím časti žaloby po prvom pojednávaní, preukazuje,

žesudkyňajevylúčenázprejednávaniaarozhodovaniavtejtoveci.Niejemožnégarantovaťnezávislosť
súdneho konania, ak samotný žalobca v 1. rade spochybňuje sudkyňu, že ona im poskytovala rady v
tejto veci (hoc tieto rady boli v jeho prospech), keďže nepriamo sú tieto jeho vyjadrenia potvrdzované
samotným priebehom, nakoľko uvedené odôvodnene vyvolalo u mňa obavy, že sudkyňa je zaujatá a
napomáha žalobcom byť čo najviac úspešný v tejto veci.

Ako žalovaný na začiatku konania mal určité obavy o nestrannosť sudkyne, keďže existuje určitý vzťah
medzi mnou a jej manželom, nakoľko ten odmietol ako úradník štátnej správy na okresnom úrade v
Spišskej Novej Vsi evidovať zmluvu vlastníkov poľovných pozemkov a následne rozhodnutím prenechal
aj moje vlastníctvo do „bezplatného užívania" organizácie, ktorej členom je jeho priamy nadriadený,pričom aj v súvislosti s výkonom štátnej správy na danom úseku, kde rozhodoval manžel sudkyne,
začala Národná kriminálna agentúra trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nepriamej
korupcie,atotoprepojenievyvolávaloumňapocit,žeexistujezáujemtentovýlučneodbornývzťahmedzi

mnou a manželom sudkyne (negatívneho charakteru) transformovať aj do vzťahu negatívne osobného
medzi mnou a samotnou sudkyňou. Nakoľko však som veril v profesionalitu sudcov Okresného súdu
Spišská Nová Ves, nepovažoval takúto mieru prepojenia za tak zásadnú, aby mohlo dôjsť k narušeniu
nezávislosti súdu. Táto viera sa však ukázala ako naivná. Nie je dôvodné neveriť žalobcovi v 1. rade, že
neuvádza pravdu v otázke návrhu sudkyne na späťvzatie časti žaloby, keďže ten si zjavne neuvedomuje,

že tento návrh bol v jeho prospech, pričom on to cíti ako krivdu. Má za to, že sudkyňa ovplyvnila priebeh
konania v prospech samotných žalobcov a jej nezávislosť a nestrannosť nie je garantovaná.
II. Dôvody uvedené v I. časti tohto odvolania následne aj vysvetľujú vecnú stránku rozhodnutia, kedy
sudkyňa považovala aj žalobcov v 3. a 4. rade ako vecne legitimovaných, hoc v čase prevodu neboli
spoluvlastníkmi. Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor v podaní z 26.5.2015, (č. l. 100), jednoznačne
uvádza: „oznamujeme, že L. M., S.. X.X.XXXX L. L. M., S.. XX. X. XXXX, J. M. M. X neboli podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, XX, XX, XX, XXX L. XXX W. Z..Ú.. M. k
23.11.2011“. Sudkyňa uviedla v odôvodnení, že kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne),
vymedzuje právo hmotné. Aké právo hmotné však použila pri odvodzovaní vecnej legitimácie žalobcov
v 3. a 4. rade však už nekonkretizuje, pričom § 604 O. z. (za použitie analógie zákona) jednoznačne
konštatuje, že predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú

osobu, teda právo hmotné vylučuje odvodzovanie vecnej legitimácie právneho nástupcu z porušeného
predkupného práva svojho právneho predchodcu. Rovnako v otázke vysloveného prejavu vôle žalobcov
s ponechaním predkupného práva na základe uzatvorených zmlúv v roku 2013, kedy žalobcovia vedeli
že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovanej na žalovaného, sudkyňa argumentačne
vôbec nepresvedčila. Nie je zrejmé, z akého dôvodu odôvodňuje tento vyslovený prejav vôle zásadou

nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. K uvedenému sudkyňa neposkytla žiadne ďalšie
vecné odôvodnenie, z ktorého by bolo možné usúdiť, aký zmysel má táto zásada s posudzovaním
prejavu vôle so spoluvlastníckymi podielmi žalobcov a ich predkupným právom.
III. Podľa § 221 ods.1 písm. g) O.s.p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že zo samotných vyjadrení žalobcu
v 1. rade je dokázané, že návrh vo veci späťvzatia časti žaloby bol podaný na návrh sudkyne, ktorá

tak pravdepodobne učinila na pojednávaní, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, čím sudkyňa porušila
zákonné povinnosti sudcu a zmarila právo žalovaného na spravodlivý nestranný súdny proces, ktoré je
garantované Ústavou SR, ako aj Dohovorom, čím neumožňuje odvolaciemu súdu postupovať ináč, ako
rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.9.2015 sp. zn. 11C/277/2014 -136 zrušiť, vec
vrátiť na nové konanie a vylúčiť sudkyňu z rozhodovania a prejednávania tejto veci.

IV. Žalobcovia v tejto veci nemajú väčší úspech ako samotný žalovaní, nakoľko v celej polovici podaného
návrhu (t.j. kúpnej zmluvy z 19.6.2014 boli neúspešní, návrh stiahli, voči uzneseniu o zastavení konania
sa neodvolali) a rovnako aj pri kúpnej zmluve z 23.11.2011 nie sú plne úspešní (časť kúpnej zmluvy súd
ponechal v platnosti), aj rozhodnutie o náhrade trov konania nie je vecne správne. Zo strany nezávislého
súdu je potrebné, aby ten posúdil návrh ako celok a vyvodil úspešnosť podaného návrhu, z ktorého

následne je možné určiť povinnosť náhrady trov konania.
Žalovaný v 2. rade doplnil odvolanie a uviedol, že v súvislosti s podaným odvolaním považuje ešte
za potrebné toto odvolanie doplniť, keďže súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy aj napriek tomu, že na
základe prevodov žalobcov (listy v spise č. 101 - 115) došlo k zániku ich predkupného práva k viacerým
nehnuteľnostiam. Napríklad nehnuteľnosti parc. č. 402 orná pôda o výmere 4507 m2, č. 403 orná pôda

o výmere 1064 m2, č. 531/7 orná pôda o výmere 161 m2, v čase rozhodnutia súdu už neexistujú
(ako výsledok prejavu vôle uzatvorenej darovacej zmluvy, list č. 106 v spise, a následne zámennej
zmluvy, list č. 41 v spise). Ďalej napríklad aktívne legitimovaní žalobcovia v 1. a 2. rade už nie sú
spoluvlastníkmi k parc. č. 417 orná pôda o výmere 9262 m2, č. 530/4 orná pôda o výmere 118 m2,
keďže svojho spoluvlastníctva sa vzdali. Rovnako žalobca v 2. rade sa vzdal svojho predkupného práva,

keďže už nie je spoluvlastníkom parc. č. 120/1, 120/2, 252/17, 253/1, 253/2, 254/1, 254/2, 194/2, 320/1,
352, 360, 457, 477/22. Aj uvedené preukazuje, že postup súdu v tejto veci zjavne nie je v súlade s
právom na spravodlivý súdny proces, keďže nie je možné preukázať naliehavý právny záujem na určení
neplatnostiprávnehoúkonuknehnuteľnostiam,ktorézdôvoduvykonanýchprávnychúkonovsamotných
žalobcov, nie sú v čase rozhodnutia už v ich podielovom spoluvlastníctve, prípadne ktoré ako predmet

občiansko-právnych vzťahov ani neexistujú. Svojimi právnymi úkonmi žalobcovia sa preukázateľne
vzdali predkupného práva, v čase rozhodnutia súdu nefigurujú ako podielový spoluvlastníci k viacerým
nehnuteľnostiam a aj napriek tomu, súd rozhodol, že zmluva je neplatná. Týmto rozhodnutím sa však zažiadnych okolností neobnoví ich spoluvlastníctvo, ktoré už zaniklo a teda právny záujem, ktorý sudkyňa
vyvodila, je neidentifikovateľný.
Súd v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v 3. a 4. rade uviedol, že pôvodná oprávnená

spoluvlastníčka „Určením neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, by sa teda nemohla domáhať predkupného
práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli kúpnou zmluvou z 23.11.2011 odpredané, pretože spoluvlastnícky
podiel už nevlastní." Ide o zjavne nelogické vyjadrenie, keďže samotný fakt, že spoluvlastnícky podiel
už nevlastní je tou rozhodujúcou skutočnosťou, prečo sa nemôže domáhať oprávnenia z predkupného
práva. Samotná oprávnená sa rozhodla, že oprávnenia z predkupného práva nebude realizovať, ale

že sa vzdá svojho spoluvlastníctva, ktoré previedla na svojich právnych nástupcoch. Ďalšia logická
anomália v odôvodnení súdu sa prejavila aj na záver posúdenia: „Súhlas súdu s argumentáciou
žalovaného v 2. rade by tak spôsobil stav, kedy by bolo toto právo rovnako odňaté i žalobcom 3,4.“
Ako môže byť právo - domáhať sa oprávnení z porušeného predkupného práva - odňaté niekomu,
kto v čase porušenia žiadne predkupné právo nemal, však už súd právne vôbec nekvalifikoval. Bolo
na rozhodnutí oprávneného spoluvlastníka - či sa bude domáhať predkupného práva, alebo považuje

predkupné právo voči nadobúdateľovi za zachované a následne prevedie svoj spoluvlastnícky podiel
s predkupným právom voči nadobúdateľovi na právnych nástupcov. Uvedené preukazuje, že nielen že
sudkyňa konala v záujme žalobcov v rozpore s jej zákonnou povinnosťou, ale že aj rozhodnutie trpí
takými vecnými nedostatkami, ktoré pri objektívnom posúdení veci nemohli za žiadnych okolností prejsť.
Je proti zásadám logiky vyvodzovať záujem bývalého spoluvlastníka na neplatnosti zmluvy, ak vlastnými

právnymi úkonmi sa dotyčný spoluvlastník vzdal spoluvlastníctva na daných nehnuteľnostiach a teda sa
vzdal aj svojho predkupného práva. Aj toto vecné posúdenie dopĺňa dôvodnosť podaného odvolania,
keďže postup sudkyne v danej veci nielen že bol v hrubom rozpore s jej zákonnou povinnosťou, ale
rozhodnutie súdu trpí vecnými nedostatkami a zjavným nesprávnym právnym posúdením veci.

K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že predpokladá, že to
žalovaný v 2. rade sám napísal, lebo je tam množstvo paragrafov a čísiel, ktoré on riešiť nebude.
Žalovaný v 2. rade obviňuje zase aj samotnú sudkyňu, najprv obviňoval sestru Annu Sedlákovú, že
pozemky stále núkala, potom obviňoval L. M., že nebola ešte vlastníčkou, pritom všetci vedeli, že celá
1/4 bude jej, pretože, už dlho príkladne sa stará o moju chorú sestru N. D.. Všetci súrodenci zverili aj

celý ich podiel v Urbariáte, pretože tam nebývajú. Jej syn L. M. od malička chodil k otcovi žalovaného v
2. rade pomáhať, lebo mal záujem o poľnohospodárske stroje, žalovaný v 2. rade podviedol aj sestru,
všetkých ich obral o celý podiel v Urbariáte a to cez sestru L. V.Á. a to zo 350 eur. Oni sa to dozvedeli od
známych v M., že už nemajú ani les. Navštívil preto aj moju sestru v Košiciach, až vtedy pochopila, že si
ju podviedol. Môj brat X. tvoj podvod tiež najprv spochybňoval, čo si spravil. Osobne bol u žalovaného v

2. rade doma, aby mu to vysvetlil. Žalovaný v 2. rade klamal, že nie si predsedom Urbariátu. O všetkom
hovoriť pravdu. O tom teda fakt nevedel? Mal si prísť hoci aj sám, keď sudca sa ospravedlnil. Doma si
najprv tvrdil, že si bol chorý. Sudkyňa im vysvetľovala niečo iné - všetko ani nerozumel, lebo zle počuje,
to už mohol zistiť, aj na súde. Na vine je teda žalovaný v 2. rade sám a neobviňuj aj sudkyňu. Predkladal
aj moje chronologické dôkazy a vymenoval ich.

K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa v 3. rade, ktorá uviedla, že 19.3.2015 malo byť prvé pojednávanie,
nekonalo sa pre neprítomnosť žalovaného v 2. rade. Žalobcovia a žalovaná v 1. rade neboli
upovedomení, že súd nebude, na pojednávanie prišli. Žalovaná v 1. rade žiadala sudkyňu aspoň o
vypočutie, býva v Košiciach, má zdravotné problémy, nie je schopná chodiť sama na súd. Rozprávali

všetci, ale na jej otázku, že nevie ako to na súde chodí, nikdy na súde neboli, jej sudkyňa odpovedala,
že ona nie je ich právny zástupca. Hneď v ten deň boli za istým advokátom, poradiť sa. Vysvetlil im, že
kúpna zmluva z 23.11.2011 je porušenie predkupného práva a druhá nie. Vysvetlil im, že prečo. Preto
doručili podanie späťvzatie časti žaloby (kúpna zmluva z 19.6.2014). R. H. vždy bude spájať obe zmluvy,
lebo pre neho je to pôda po jeho rodičoch a je presvedčený, že má väčšie právo ako E.. W. H.. Nie

je právnik, nerozumie právnym veciam. E.. W. H. podviedol ich prostredníctvom A. Sedlákovej. Určite
vedel, čo je povinnosťou A. Sedlákovej pri predaji spoluvlastníckeho podielu ornej pôdy. On kupuje pôdu.
Keby bol čestný, tak by neodkúpil spoluvlastnícky podiel od L.. V., kým by nemala L.. V. všetko, čo
potrebuje mať k prevodu nehnuteľnosti. L.. V. sama vo vyjadreniach tvrdí, že nevedela, ako sa predávajú
pozemky, že s nikým sa neporadila, E.. W. H. všetko vybavil a ona s vedomím, že mu môže veriť, kúpne

zmluvy podpísala. L.. V. (jej teta) urobila veľkú chybu, že nedala to preveriť svojim deťom (tiež sú Ing.),
alebo aspoň zavolať svojim súrodencom, čo sa deje v M., že dostala ponuku na predaj spoluvlastníckych
podielov ornej pôdy a v roku 2014 ďalšiu ponuku. Keby tak učinila, možno by nedošlo z jej strany k
podpísaniu kúpnych zmlúv, a teraz prosí, aby to dali oni do poriadku, lebo je chorá. Na súde E.. W. H.Ý.vypovedal, že nadobudnuté nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 19.6.2014 vráti, do dnešného dňa nič pre
to neurobil, aj napriek výzvam. V odvolaní píše, že má spor s manželom sudkyne ohľadom poľovníctva,
pravdepodobne vlastní poľovnícku zbraň, mám obavy. Na konci odvolania použil slovo „s úctou“. Keby

vedel, čo je to úcta k rodine, ktorá mu roky pomáhala, tak dnes nestoja pred súdom. Neviedol by ďalšie
súdny spory, napr. s R. H., M.; V. X. Z., M., s rodinou R., M. a kto vie ešte s kým.

Rozsudokvovýrokoch,žežalobanavyslovenieneplatnostiuvedenejzmluvyvčastitýkajúcejsaprevodu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie M. zamietol a, že žalovaná v l. rade

je povinná zaplatiť žalobcovi v l. rade trovy konania pozostávajúce z polovice zaplateného súdneho
poplatku z návrhu 49,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré neboli odvolaním napadnuté
a nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku, ktorým súd určil, že kúpna zmluva
uzavretá medzi žalovanými v 1. a v 2. rade 23.11.2011, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané
nalistochvlastníctvač.XX,XX,XX,XXL.XXX,nachádzajúcesavkatastrálnomúzemíM.,ktorejvkladbol
povolený Správou katastra Levoča 29.12.2011 pod číslom V 1833/1, je neplatná, ako vecne správny

potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil,
odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
Rozsudok vo výroku o trovách účastníka, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v l. rade
trovy konania pozostávajúce z polovice zaplateného súdneho poplatku z návrhu 49,75 eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku zmenil podľa § 220 O. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219) ani zrušenie ( § 221 ods. 1) tak, že o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu v 1.
rade a žalovaného v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
Aj keď žalovaný v 2. rade v odvolaní výslovne neoznačil odvolacie dôvody, skutočnosti v ňom uvedené
sa dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 205 ods.2 písm. a) a f) O. s. p.

Podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1.
Podľa§221ods.1O.s.p.súdrozhodnutiezruší,lenaka)sarozhodlovoveci,ktoránepatrídoprávomoci
súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c)
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Žalovaný v 2. rade v odvolaní tvrdí, že vo veci rozhodovala zaujatá sudkyňa. Odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie 5NcC/51/2015 zo 7.1.2015, v ktorom o vznesenej námietke zaujatosti rozhodol tak, že
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodov v ňom uvedených.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Na základe uvedeného bol urobený záver, že odvolacie dôvody uplatnené v odvolaní nie sú dané.

Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že predovšetkým je potrebné rozlišovať medzi
zákonným predkupným právom (§ 140) a zmluvným predkupným právom (§ 602 a nasl.).
So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so

svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právom z ktorého vyplýva, že
ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na
jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom
(nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe.
Blízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvrodinnomaleboobdobnom
pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (pozri § 116 a 117). Predkupné právo podielových spoluvlastníkov
je založené priamo zákonom, preto hovoríme o zákonnom predkupnom práve (na rozdiel od zmluvného
predkupnéhopráva,ktorévznikázozmluvypodľa§602anasl.).Mávždypriamozozákonavecnoprávny
charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov
povinnej osoby. Jeho existencia však sama osebe neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože do tých čias,

kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti
právneho úkonu (§ 40a), treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho
vyplývajúcimi. Podľa súčasnej právnej úpravy teda platí, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj
spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo.
Na rozdiel od zmluvného predkupného práva v § 604 O. z., podľa ktorého predkupné právo neprechádza

na dediča oprávnenej osoby, sa týka, čomu nasvedčuje i jeho systematické zaradenie predkupného
práva založeného zmluvou, teda obligačného predkupného práva. Na predkupné právo spoluvlastníka
založené zákonom v § 140 O. z. nie je použiteľné. Jeho nepoužiteľnosť vyplýva z povahy predkupného
práva spoluvlastníka, ktoré je nerozlučne späté s existenciou spoluvlastníctva, a s dedením vlastníckeho
a teda aj spoluvlastníckeho práva. Keďže smrťou spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícke právo

na dedičov, stávajú sa dedičia zároveň zo zákona aj nositeľmi predkupného práva. V tejto súvislosti však
treba zdôrazniť, že § 602 a nasl. O. z. vylučuje dedenie predkupného práva založeného zmluvou, netýka
sa však subjektívnych práv a z nich vyplývajúcich nárokov vzniknutých porušením predkupného práva.
Tieto nároky majúce majetkovú povahu nepochybne sú predmetom dedenia.
Zákonné predkupné právo v zmysle § 140 O. z. má vecnú povahu, ktorá spočíva v tom, že je spojené

so spoluvlastníctvom k veci, zaťažuje každého spoluvlastníka prevádzajúceho spoluvlastnícky podiel a
pôsobí až do tej doby, dokiaľ trvá spoluvlastnícky vzťah k veci v podielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom
na vecno-právny charakter predkupného práva je predkupné právo spojené s vlastníctvom nástupcov
povinnej osoby. Predkupné právo neobmedzuje spoluvlastníka disponovať so spoluvlastníckym
podielom, pretože kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo,

nedovolá neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a O. z., treba na takýto úkon hľadieť ako na platný a
účinný. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, preto ide o zákonné
predkupné právo (na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy podľa § 602 a
nasl.). Má vždy priamo zo zákona vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom
univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby. Jeho existencia však sama osebe

neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa
nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a), treba na tento úkon
hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. § 604 O. z. sa vzťahuje iba na
predkupnéprávo,ktorénemávecnúpovahuapôsobílenmedziúčastníkmizmluvyzakladajúcejzáväzok
(viď R 26/2011); odvolací súd k námietke odvolateľa doplňuje, že predkupného práva sa nemožno vzdať.

V kontexte s uvedeným súd správne určil okruh účastníkov, ktorými sú aj žalobcovia v 3. a 4. rade.

Podľa § 142 ods.2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prejednávanej veci je zrejmé, že v časti bol návrh žalobcov zamietnutý, čo predstavuje ich neúspech,
preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaná v 1. rade odvolanie
nepodala, v tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, preto odvolací súd zmenil len ten výrok,
ktorý sa dotýka vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 2. rade.Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.3 aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný v 2. rade mal v odvolacom konaní čiastočný úspech (len v časti trov konania), a žalobcom
žiadne trovy nevznikli, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.