Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416205294
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416205294.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 6, XXX XX G. J., a otca
O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, zastúpeného Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so

sídlom Björnsonova 2, 940 54 Nové Zámky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/109/2016-164 zo dňa 11.07.2017
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, o zročnom výživnom a o
trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté dieťa C. N. do osobnej starostlivosti
matke počnúc dňom 01.07.2015, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne
počnúc dňom 01.07.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2015 vo výške 573,64
eura otca zaviazal uhrádzať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok. Ďalším výrokom rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1
Zákona o rodine. V odôvodnení uviedol, že návrh matky pokladal za dôvodný, pretože rodičia maloletej
nežijú spolu od 01.07.2015 a od tejto doby sa stará o dieťa matka. Otec na jeho výživu prispieva sumou
100 eur mesačne a tiež platbami spojenými s návštevou materskej školy. Ďalej konštatoval, že matka

poberala do marca 2016 rodičovský príspevok v sume 203,20 eura mesačne a prídavky na dieťa, ktoré
poberá aj v súčasnosti vo výške 23,52 eura. Za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2016 matka poberala
dávku v nezamestnanosti v sume 15 eur mesačne. Od augusta 2015 je matka zamestnaná na dohodu
o pracovnej činnosti a jej príjem do decembra 2015 predstavoval v priemere 24,71 eura mesačne a od
januára 2016 23,33 eura mesačne. V skutočnosti, podľa jej vyjadrenia zarobí v čistom 350 eur mesačne.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v podnájme, za ktorý platí 330 eur mesačne. Ďalšie mesačné

výdavky predstavujú 20 eur za káblovú televíziu UPC, 30 eur za telefón, 20 eur za splátky študentskej
pôžičky. Otec za obdobie od júla 2015 do mája 2016 zarábal priemerne mesačne 413,31 eura. Od júna
2016 zarába u terajšieho zamestnávateľa LIVELLO s.r.o., 364,12 eura mesačne. Býva v podnájme, za
ktorý platí 300 eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z príjmu matky 350 eur mesačne
a z príjmu otca 1.200 eur mesačne, do ktorého zahrnul aj tringelty, ktoré otec v letných mesiacoch
nepoprel. Vyživovaciu povinnosť určil od 01.07.2015 s tým, že zročné výživné za obdobie od 01.07.2015

do 30.06.2017 v sume 573,64 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 eur. Pri úprave
styku s maloletým dieťaťom prihliadol súd na záujem dieťaťa a zohľadnil aj dohodu rodičov.3.Protitomutorozsudkupodalvčastivýrokuourčenívýživnéhoaozročnomvýživnomvzákonnejlehote
odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Namietal, že súd prvej inštancie určil

jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. C. od 01.07.2015, pričom matka v návrhu žiadala určiť vyživovaciu
povinnosť až od 27.03.2016. Poukázal na ustanovenie zákona § 77 Zákona o rodine, podľa ktorého
možno výživné priznať len od začatia súdneho konania. V prípade dôvodov hodných zreteľa aj spätne,
najviac po dobu troch rokov. Matka však takéto dôvody nepreukázala a súd ani nezdôvodnil potrebu
priznania výživného spätne počnúc dňom 01.07.2015. Po opustení spoločnej domácnosti (01.07.2015)

pravidelne prispieval na výživu syna po 100 eur mesačne a tiež uhrádzal všetky výdavky spojené s
návštevou materskej školy. Prispieval aj iným spôsobom, napr. nákupom oblečenia, ortopedickej obuvi
a matke prispel, keď bola s dieťaťom v nemocnici. Matka za obdobie od 01.07.2015 do jeho nástupu do
materskej škôlky nepreukázala, aké mala výdavky na syna, ktoré by odôvodňovali platenie výživného
spätne. Tiež nesúhlasil so záverom súdu, že jeho príjem dosahuje 1.200 eur. Uviedol síce, že v letných
mesiacoch má tringelty, avšak ide len o malé čiastky, ktoré nezvyšujú jeho príjem v takej miere, že by

radikálnym spôsobom ovplyvnili mesačnú výšku jeho príjmu. Zmienku o zárobku 1.200 eur vyslovila
matka a on túto skutočnosť kategoricky poprel. Súd nezohľadnil, že býva v Bratislave, čo spôsobuje
jeho zvýšené výdavky spojené s cestovaním do Nových Zámkov. Vzhľadom na jeho dosahovaný príjem
navrhuje určiť výživné v sume 140 eur mesačne počnúc dňom 01.04.2016, kedy syn začal navštevovať
škôlku, s prihliadnutím na vynaložené náklady, ktoré uhrádzal, a to výživné v sume 100 eur mesačne,

všetky poplatky za materskú školu v sume 626,36 eura, príspevok spojený s hospitalizáciou syna v
nemocnici v sume 50 eur, zakúpenie ortopedickej obuvi v sume 40 eur, zakúpenie vecí potrebných do
škôlky v sume 100 eur. Poukázal tiež na to, že navrhovateľke vyplatil dňa 01.07.2015 sumu 1.750 eur,
keďže od nej kúpil auto. Výdavky na taxík do škôlky v sume 60 eur mesačne pokladá vzhľadom na výšku
príjmu matky za zbytočný.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny.
Nesúhlasila s tým, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného za obdobie
pred podaním návrhu na súd. Poukázala na nutné výdavky v prospech dieťaťa v minulom období, na
ktoré otec čiastočne prispel. Tvrdila, že otec sa nikdy nezaujímal o to, či syn má kde a s kým byť, kým

nenavštevoval škôlku, pričom nemá predstavu, čo stojí jedlo pre dieťa. Nepomohol jej, keď bol syn chorý.
Ďalej uvádzala, že otec si prebudoval dom v Trávniku, kúpil si vstavaný bazén aj auto zn. Golf, navštívil
dvakrát Tatry a v lete bol so synom a priateľkou v Chorvátsku. Syna prihlásil tiež na futbal, čo nemá
problém platiť. Ona dáva synovi všetko, čo má, ale otcova životná úroveň je viac než dobrá. Trvala na
tom, že otec priznal plat 1.200 eur, a okrem toho má aj brigády, z ktorých má tiež príjem. Náklady na

maloletého boli odôvodnené a otcova finančná stránka mu plne umožňuje hradiť výživné podľa rozsudku
súdu.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku o určení výživného a o zročnom výživnom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391

ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok vo výroku o zverení mal.
Kristiána do osobnej starostlivosti matke a vo výroku úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v dôsledku
absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.

7. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine uvádza, že výživné možno priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. V prípade výživného určeného pre maloleté dieťa je možné ho priznať aj spätne,
najviac však tri roky spätne odo dňa začatia konania, avšak za splnenia podmienky, že na takéto spätné
priznanie výživného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba
posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. V tejto veci podala matka návrh na súd dňa 04.04.2016
a žiadala určiť výživné pre mal. C. počnúc dňom 27.03.2016. V priebehu konania z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že otec opustil domácnosť dňa 01.07.2015 a odvtedy prispieval na výživu syna
po 100 eur mesačne a tiež ďalšími platbami spojenými s návštevou materskej školy a inými pre dieťa
potrebnými platbami. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 150 eur mesačne počnúc dňom
01.07.2015 bez toho, aby vykonal dokazovanie, či existovali dôvody osobitného zreteľa, odôvodňujúcepriznanie výživného aj spätne od podania návrhu, t.j. od 01.07.2015, a toto rozhodnutie ani nijako
nezdôvodnil. V bode 8. rozsudku súd uviedol, že otec na pojednávaní dňa 14.12.2016 súhlasil, aby
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky od 01.07.2015 a aj s výživným v sume 150 eur

mesačne. Z obsahu zápisnice o pojednávaní (č. l. 45 spisu) však táto skutočnosť nevyplýva. Otec
súhlasil len s platením výživného v sume 150 eur mesačne. V bode 8. rozsudku súd konštatoval, že
otec na poslednom pojednávaní súhlasil so zverením dieťaťa matke od 01.07.2015 a s výživným 100
eur mesačne a od 01.04.2016 vo výške 140 eur mesačne s tým, že mu mali byť započítané všetky
platby, ktoré doposiaľ uhradil. Súd vo svojom rozsudku len skonštatoval ako otec vypovedal a v bode 9.

odôvodnenia rozsudku uviedol, ako sa vyjadrila zástupkyňa otca, avšak vôbec nevyhodnotil vykonané
dokazovanie v súvislosti so závermi, ktoré vyplynuli z výsluchu otca. Neuviedol, prečo určil vyživovaciu
povinnosť počnúc dňom 01.07.2015, či mal za to, že otec súhlasil s určením vyživovacej povinnosti aj
spätne od podania návrhu. Vyjadrenia otca mal posúdiť podľa ich obsahu a podľa konkrétnych okolností
prípadu. Ak otec uvádzal, že súhlasí s určením výživného od 01.07.2015 v sume 100 eur, ktoré mal
už uhradené, súd sa mal zaoberať tým, či otec skutočne súhlasí s tým, aby súd určoval od tohto dňa

výživné k mal. dieťaťu, alebo tým len deklaroval sumu 100 eur, ktorú už na výživu syna uhradil. Je teda
zrejmé,žesúdprvejinštanciežiadnymspôsobomneodôvodnil,akodospelkzáveruourčenívyživovacej
povinnosti počnúc dňom 01.07.2015.

8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní otca urobil záver, že rozsudoke súdu prvej inštancie v časti

výroku o určení výživného a s ním súvisiacom výroku o zročnom výživnom nie je preskúmateľný pre
nedostatok dôvodov, pričom odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke presvedčivosti súdneho
rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) najmä v časti týkajúcej sa úsudku o určení vyživovacej povinnosti od
01.07.2015 a na to nadväzujúci výrok o zročnom výživnom.

9. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého
rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná a posúdi,
či z obsahu vyjadrení otca a tiež z odvolania otca možno vyvodiť záver, že súhlasí s určením vyživovacej

povinnosti voči mal. Kristiánovi aj spätne od podania návrhu. Zároveň sa bude zaoberať existenciou
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie vyživovacej povinnosti spätne od
podania návrhu. V prípade prijatia záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané, uvedie ich vo
svojom rozhodnutí a rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti súdneho
rozhodnutia. Ak dôvody hodné osobitného zreteľa nezistí, určí vyživovaciu povinnosť otca voči mal.

dieťaťu od podania návrhu, t.j. od 04.04.2016 s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. dieťaťa a aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadajúc
súčasne aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky. V tejto súvislosti sa súd bude zaoberať
aj dôvodmi, ktoré viedli k ukončeniu pracovného pomeru otca dňa 07.06.2016, ktoré malo za následok
zníženie jeho zárobku zo sumy 413,31 eura v čistom (priemer zárobku za obdobie júl 2015 až máj 2016)

na sumu 376 eur v čistom, ktoré dosahuje v súčasnosti. Vyhodnotí, či dôvod ukončenia pracovného
pomeru bol objektívny alebo subjektívny a v závislosti od tohto posúdenia vyhodnotí, z ktorého príjmu
otca bude vychádzať pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu. Ak súd skonštatuje,
že sa otec zo subjektívnych dôvodov vzdal výhodnejšieho zamestnania, kde dosahoval vyšší príjem,
pri stanovení výšky výživného bude potrebné vychádzať z vyššieho dosahovaného príjmu otca. Pri

novom rozhodovaní bude mať na zreteli aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V
novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho
(§ 396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).