Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202685
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514202685.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr. Jozef
Boledovič, advokát, Rovinka 578, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a. s.,
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, zast.: Ružička Csekes, s.r.o., advokátska kancelária,
Vysoká 2/B, 811 05 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 3.015,60 eur s prísl. a odmeny zo zmenky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3 CbZm/272/2014 - 190 zo dňa
22.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3
CbZm/272/2014 - 190 zo dňa 22.06.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomponechalzmenkovýplatobnýrozkazč.k.3Zm/85/2014-19
zo dňa 14.05.2014 v platnosti a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu.
Vodôvodneníuviedol,žežalobcažiadal,abysúdžalovanéhozmenkovýmplatobnýmrozkazomzaviazal
na zaplatenie zmenkovej sumy 3.015,60 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 09.08.2013 do zaplatenia,

zmenkovej odmeny 10,05 eur a náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe
zmluvy o úvere poskytol žalovaný dlžníkovi U. O. úver, dlžník úver riadne a včas nesplácal a žalovaný
svoju pohľadávku postúpil spoločnosti BBF capital, a.s., tá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring,
s.r.o., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s
postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech žalovaného
na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke,
ktorú dlžník uzavrel so žalovaným, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce

údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil
a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu práva. Následne dlžníka vyzval,
aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil. Dlžník povinnosť
nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako
vystaviteľovi správu o nezaplatení. Žalovaný príslušnou doložkou nevylúčil svoju zodpovednosť za
zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jednou zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov,
postih uplatňuje proti nemu.

2. Žalovaný podal voči zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Námietky odôvodnil tým, že
kauzálny vzťah medzi ním a žalobcom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje. Zmenku vystavildlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto
neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou.

3. Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou z 26.09.2006 spoločnosti BBF capital, a.s., ktorej súčasne
indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom
neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči žalobcovi, ani jeho predchodcom. Mal za
to, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy
o postúpení pohľadávok. Uviedol, že pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky,

ktorú sa žalobcovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Žalovaný mal za to, že
žalobca voči nemu len zneužíva abstraktný charakter zmenky ale ani skutočnosť, že zmenku indosoval
bez doložky „sine obligo“, ho nezbavuje práva na ochranu vyplývajúcu z okolností stojacich mimo
zmenky. Žalovaný tiež namietal neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k
zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Ďalej namietal, že ho
zmenka nezväzuje, keďže on žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo

mohol žalobca využiť len voči vystaviteľovi, on by mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine
bol v čase vystavenia. Ohliadnuc od toho považoval právo žalobcu vyplniť blankozmenku za premlčané.
Mal za to, že právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava ako iné majetkové právo alebo nemajetkové
práva. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesol námietku premlčania samotného zmenkového nároku
proti nemu ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 Zmenkového zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke

nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a § 340 ods. 2 ObZ)
a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý žalobca do blankozmenky doplnil, ale od
okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát.

4. Ďalej namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca nijak nepreukázal ani nedoložil, že

výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou
o vyplňovacom práve. Mal za to, že dôkazné bremeno ťaží žalobcu nie len vzhľadom na to, že on už
nie je majiteľom kauzálnej pohľadávky a nie je v jeho možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej
pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil žalobca a v konaní sa
jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietol zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie, lebo

žalobca nepreukázal, že zmenku predložil zmenkovému dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť,
zmeškaním lehoty žalobca podľa čl. I. § 53 Zmenkového zákona stratil práva proti indosantom.

5. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zákon zmenkový a
šekový nepozná pojem platobnej alebo zabezpečovacej zmenky, každá zmenka je dokonalým cenným

papierom, pričom text zmenky v sebe inkorporuje právo jej majiteľa. Pokiaľ ide o námietku žalovaného,
že žalobca nemá vyplňovacie právo k zmenke, nakoľko toto právo nebolo prevedené a patrí len
žalovanémuvovzťahukdlžníkovi,žalobcauviedol,ževystaviteľudelilremitentoviprávochýbajúceúdaje
doplniť a toto právo sa priamo indosovaním zmenky bez potreby osobitnej dohody previedlo na nového
majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči žalovanému, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil.

Pokiaľ ide o kauzálne námietky žalobca odkázal na charakter zmenky, ktorá je abstraktným cenným
papierom a je oddelená od kauzy medzi zmenkovým dlžníkom a veriteľom. Žalovaný sa indosovaním
zmenky za jej vymoženie zaručil, a keďže garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčil,
je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom. Žalobca mal za to, že za takýchto okolností nie je možné
považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nejde o majetkové právo,
súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť
samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky
v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom žalovaný vidí nesprávnosť výšky
sumyabeztvrdeniaapreukázania,že zmenkunadobudolvzlejvierealebosaprijejnadobúdaníprevinil

hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti
vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o
nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“,
ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto podľa neho v zmysle § 46 ods. 2 Zmenkového
zákona zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné

jeho tvrdenie nepostačuje.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval námietku absencie vyplňovacieho práva k
zmenke žalobcu za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný ako priamy účastník zmluvy musel pri indosovaníblankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená a podmienok a spôsobom,
ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez
toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné

považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky a jej účinkami voči nemu.
Žalovaný tiež namietal absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, z dôvodu jej neurčitosti k
akej zmenke sa viaže. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto dohoda je platná, nakoľko je potrebné
prihliadnuť k obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech
koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený. Súd prvej inštancie nepovažoval

námietku premlčania za dôvodnú, pretože právo vyplniť zmenku nie je majetkovým právom, toto právo
súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k nej, od nej je závislé, je k nej
akcesorické.

7. Námietku žalovaného ohľadom výšky zmenkovej sumy považoval prvoinštančný súd za nedôvodnú.
Podstata námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale

v tom, že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal. Pre uplatnenie postihových práv zo zmenky má
zmenkový veriteľ povinnosť preukázať, že je riadnym majiteľom zmenky, o pravosti ktorej nie je dôvod
pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 Zmenkového zákona a § 175 ods. 1 O. s. p.). Zmenka je obligatórne
abstraktný cenný papier a jej majiteľ nie je ani v zmysle § 495 OZ povinný preukázať dôvod záväzku, t. j.
ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak

sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou
zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať, či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie
uskutočnil v súlade s dojednaním.

8. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. II/2009-1648 zo dňa

19.10.2009, ktorým bol dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu s prísl., pričom týmto rozsudkom
žalobca preukázal výšku zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný tiež namietal stratu postihových práv
žalobcu z dôvodu nepreukázania predloženia zmenky jej dlžníkovi na platenie. Súd prvej inštancie k tejto
námietke konštatoval, že žalobca dostatočne preukázal, že lehoty dodržal, preto bez ohľadu na to, že sa
vystaviteľ o prezentovaní zmenky z vlastnej viny nedozvedel, žalobca zmenkové práva proti žalovanému

nestratil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na
platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Napokon sa súd zaoberal tiež s
kauzálnymi námietkami žalovaného.

9. Konajúci súd uviedol, že vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je

subjektívny vzťah nového majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak
indosatárreálnevokamihunadobudnutiazmenky nielenpoznákauzálnesúvislostizmenky,alesúčasne
aj vie, akú konkrétnu obranu, vyplývajúcu z týchto kauzálnych súvislosti, môže dlžník pri splatnosti voči
indosantovi uplatniť. Preto len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré
proti predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome

na škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí v momente nadobudnutia zmenky vedieť, že koná na škodu
dlžníka. Musí si byť vedomý, že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi
zmenky táto škoda dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že uplatnením zmenky
voči konkrétnemu dlžníkovi spôsobí tomuto dlžníkovi škodu. V prípade žalovanej zmenky bol primárne
zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad

uvedených v § 132 O. s. p., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca v okamihu indosovania zmeniek vedel, že
zmenky môže využiť na škodu žalovaného a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol. Vychádzal z
výpovede konateľa žalobcu a svedka F.. S., ktorí zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali
medzi úverovými pohľadávkami a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.

10. V zmluve o postúpení, ktorú žalovaný uzavrel s BBF capital, a.s., sa ustanovenie, podľa ktorého by
postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo
výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Svedok U.. S. však uviedol, že
pohľadávky, ktoré im žalovaný postúpil bez zmeniek, mu vracali a o vrátení sa robili protokoly. Žalovaný

toto tvrdenie nerozporoval. Nie je preto podľa názoru prvoinštančného súdu vylúčené, že obsah bodu
4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov so
žalovaným.11. Konajúci súd zdôraznil, že nadobúdateľ už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne
súvislosti zmenky, ale vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho
vzťahu ponúkajú. Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemal dôvod pochybovať o tom,

že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon,
dôkazom je aj konanie žalovaného pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie
primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo
skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery.

12. Pokiaľ išlo o námietku šikanózneho výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi konajúci súd poukázal
na abstraktnú povahu zmenky, uviedol, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy
prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa
všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna
teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník ako
najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov,

najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis
uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník. Posúdiť zmenkovo-
právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine v prípade, ak by
zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje. Zdôraznil, že v
tomto súdnom konaní sú obaja účastníci podnikatelia, žalovaného nie je možné považovať za slabšiu

stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny. Zmenka v predmetnom prípade
bola vystavená v roku 2005 a až zákonom č. 129/2010 Z.z., účinným od 01.01.2011 bolo neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Nie
je preto namieste posúdiť neplatnosť zmenky z pohľadu čl. III., § 3a Zmenkového zákona. Súd tiež
poukázal na to, že v predmetnom prípade zaviazanosť žalovaného zo zmenky nevznikla v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou (ust. § 17 zmenkového zákona, účinného od 23.12.2015), ale v súvislosti s
garančným účinkom indosamentu. Čo sa týka tejto námietky, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský
úver, vznesenej až v záverečnom zhrnutí žalovaného, súd poukazuje na ust. § 175 ods. 4 O. s. p.
- koncentračnú zásadu námietkového konania, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky
uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Navyše žalovaný

sám koncipoval zmluvu o úvere, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, preto ak by zmluva obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, mohol ich sám v námietkach označiť a len
v takom prípade by sa súd zmluvou ako spotrebiteľskou mohol zaoberať.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2

písm. b), d) a f) O.s.p. (resp. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu žalovaného, a preto sú kauzálne
námietky žalovaného prípustné.

14. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil posúdenie

námietky absencie kauzy zmenky. Žalovaný namietal vecnú správnosť rozsudku prvoinštančného súdu,
nakoľko považoval názor súdu, ktorým súd vyhodnotil kauzálne námietky žalovaného ako neprípustné,
za nesprávny, keď podľa prvoinštančného súdu z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že žalobca pri
nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu žalovaného. Žalovaný z tohto dôvodu považuje rozsudok
súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaný zdôraznil, že z dôkazov vykonaných

pred prvoinštančným súdom dostatočne vyplýva, že žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil
vedomého konania na škodu žalovaného v zmysle § 17 ZZŠ. Žalovaný namietal, že zmenka uplatnená
žalobcom voči žalovanému nemá žiadnu kauzu, že žalobca si prostredníctvom nej uplatňuje voči
žalovanému právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom
žalovaného, hoci takéto právo voči žalovanému nemá, čo je podľa názoru žalovaného dostatočne jasne

stanovené v Zmluve o postúpení pohľadávok žalovaného uzavretej so spoločnosťou BBF capital, a.s.
zo dňa 26.09.2006, pričom súčasne s postúpením pohľadávok žalovaný na túto spoločnosť indosoval
aj zmenky, o čom mal žalobca úplnú vedomosť. BBF capital, a.s. postúpila tieto úverové pohľadávky a
zmenky na spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. a tá postúpila tieto úverové pohľadávky a zmenky na
žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu

SR vyplýva, že skutočnosť, že majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je
možné vyvodiť výlučne z nepriamych dôkazov. Súd preto podľa názoru žalovaného postupoval v konaní
nesprávne, ak sa snažil nájsť len priamy dôkaz o vedomom konaní žalobcu na škodu žalovaného pri
nadobúdaní zmenky, či už v listinných dôkazoch alebo vo výpovedi konateľa žalobcu G.. H., či konateľaspoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. U.. S.. Žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení
rozsudku len faktograficky skonštatoval, že z výpovede U.. S. ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by
si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že žalovaný príslušnou doložkou na zmenke

nevylúčil svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de jure poskytol zabezpečenie. Prvoinštančný súd
vôbec neposúdil vierohodnosť tohto ich vyjadrenia a len zreprodukoval ich výpoveď, pričom súčasne
neprihliadol na ostatné vyjadrenia a zreteľné okolnosti, z ktorých vyplývalo, že toto vyjadrenie svedkov
bolo nepravdivé. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, ktoré
sa prevádzali na nadobúdateľa v rovnaký deň, vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len

pohľadávky z úverových zmlúv a zároveň aj vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok
neručí, a že spätné uplatnenie zmeniek voči žalovanému v plnej výške, by žalovanému spôsobilo
škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym vzťahom, vedel, že nadobudnutím zmenky by mohol oslabiť
možnosť kauzálnych námietok žalovaného a napriek tomu a zrejme s týmto úmyslom, nechal na seba
blankozmenky previesť a následne ich vyplnil. Žalovaný podotkol, že žalobca rovnako ako aj LICITOR
factoring, s.r.o. a rovnako BBF Capital, a.s. má v predmete podnikania faktoring a forfaiting a špecializuje

sa na správu a vymáhanie pohľadávok. Ide teda o osobu podnikajúcu v oblasti vymáhania dlhov, od
ktorej možno očakávať zvýšenú mieru odbornej starostlivosti pri nadobúdaní pohľadávok aj zmeniek, a
aj preto možno dôvodne predpokladať, že o kauzálnych okolnostiach namietaných žalovaným, žalobca
v čase nadobúdania zmeniek vedel. Žalobca si podľa žalovaného bol v kontexte kauzálnych námietok
žalovaného vedomý, že zmenka v súdnom konaní nemôže spravodlivo obstáť a tieto oprávnené obavy

premietol do zmluvy so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., od ktorej nadobudol úverovú pohľadávku
voči úverovému dlžníkovi a zároveň aj zmenku, ktorá túto pohľadávku zabezpečovala.

15. Podľa žalovaného súd nesprávne právne posúdil vec, keď aj napriek tomu, že mal preukázanú
vedomosť žalobcu o tom, že zmenka voči žalovanému nezabezpečuje vymožiteľnosť pohľadávok voči

úverovým dlžníkom, dospel k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu
žalovaného nebolo v konaní preukázané. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil
aj skutočnosť, či žalobca v čase nadobúdania zmenky vedel aj o chýbajúcej doložke „sine obligo“ na
zmenke, teda či v čase nadobúdania zmenky vedel, že zmenka mu formálne umožňuje postih aj voči
žalovanému. Podľa žalovaného, vedomosť žalobcu o absencii príslušnej doložky vylučujúcej garančný

účinok indosamentu zmenky však nemá žiadnu relevanciu z hľadiska zistenia vedomého konania
žalobcu na škodu žalovaného. Žalobca sa nedozvedel o potenciálnej škode na strane žalovaného pre
prípad uplatnenia zmenky vtedy, keď zistil, že garančný účinok indosamentu nebol na zmenke vylúčený,
ale vtedy, keď zistil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť pôvodný indosant
neručí, pretože ju predáva len za 26 % jej nominálnej hodnoty, čiže by mu ručenie za jej vymožiteľnosť

spôsobilo škodu vo výške 74 % nominálnej hodnoty pohľadávky. Podľa názoru žalovaného, vedomosť
žalobcu o škode žalovaného vo výške 74 % nominálnej hodnoty pohľadávok vznikla okamihom, keď si
uvedomil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť žalovaný neručí. Podľa názoru
žalovaného teda postačuje, že žalobca v čase nadobúdania zmenky vedel o vylúčení zodpovednosti
žalovaného za vymožiteľnosť úverových pohľadávok, ktorej špekulatívne vyvodzovanie zo strany

žalobcu pod zámienkou iného právneho titulu - zmenky by prirodzene spôsobilo žalovanému škodu.

16. Žalovaný vytýkal súdu, že si nesprávne skutkovo vyhodnotil význam čl. 4.2 Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 18.12.2008, keď z nej nevyvodil, že hlavným predmetom obchodu uzatvoreného
medzi LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom boli zmenky. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že ak

by žalobca v tomto konaní neuspel voči žalovanému v dôsledku dôvodnosti tejto kauzálnej námietky
žalovaného, žalobca by mal právo na základe extenzívneho výkladu čl. 4.2 Zmluvy o postúpení
pohľadávok požadovať od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. vrátenie celej odplaty za touto zmenkou
zabezpečenúúverovúpohľadávku,akobyúverovápohľadávkasamaosebebolabezzmenkybezcenná,
teda predmetom celého obchodu boli len zmenky. Je teda nepochybné, že úverové pohľadávky

sami o sebe bez zmeniek boli pre žalobcu bezcenné, inak by si zľavu z ceny viazanú len na
zmenky v zmluve nevymienil. To podľa žalovaného preukazuje zjavný úmysel, že LICITOR factoring,
s.r.o. a žalobca urobili obchod, v ktorom v skutočnosti išlo o zmenky, ktoré nemohol uplatniť voči
žalovanému priamo LICITOR factoring, s.r.o., a preto touto úlohou poveril žalobcu. Žalovaný považoval
výklad tohto zmluvného ustanovenia, vykonaného prvoinštančným súdom na strane 13 rozsudku za

nezodpovedajúci hodnotiacej úvahe, vychádzajúcej zo zisteného skutkového stavu veci, ale považoval
ho za ľubovoľnú úvahu súdu bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vytkol prvoinštančnému
súdu, že nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., keď toto ustanovenie vykladal len
izolovane a nie aj vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou G.. H., ktorý vo svojej výpovedi priznal, žežalovať zmenku voči úverovým dlžníkom by pre žalobcu znamenalo len získanie druhého exekučného
titulu, preto zmenky žalobca vypĺňal vždy len s úmyslom uplatniť ich voči žalovanému, voči úverovým
dlžníkom ich nikdy nezamýšľal uplatniť. Prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov nijako neprihliadol

na skutočnosť, že hoci spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. nadobudla úverové pohľadávky a zmenky
práve za účelom ich vymáhania od úverových dlžníkov, počas tohto obdobia sa ani raz nepokúsila
žiadnu úverovú pohľadávku ani zmenku vymáhať od úverových dlžníkov, ale pohľadávky a zmenky len
špekulatívne previedla na tretiu osobu - žalobcu. Podľa žalovaného súd nesprávne vyhodnotil význam
účasti U.. S. na rokovaní so zástupcami žalovaného o zaplatení žalovaných zmeniek. Túto skutočnosť

súd len neakceptovateľne zreprodukoval výpoveďou U.. S., ktorý uviedol, že nikdy so žalovaným za
žalobcu nerokoval. Žalovaný však zdôraznil, že U.. S. vo svojej výpovedi nehovoril o tom, že by so
žalovaným rokoval o zmenkách patriacich stále spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., o ktorých žiadne
súdne spory neprebiehajú, ale U.. S. hovoril o účasti na rokovaní, týkajúcom sa zmenkových sporov
prebiehajúcich pred súdmi výlučne medzi žalovaným a žalobcom.

17. Žalovaný považoval za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého na zmenkovo-
právny vzťah nemožno aplikovať ust. § 3 OZ ako lex generalis, keď podľa súdu ZZŠ ako lex specialis
obsahuje už v ustanovení § 17 limitovanú reguláciu zneužitia práva, ktorá podľa konajúceho súdu
vylučuje aplikáciu ust. § 3 OZ ako lex generalis. Žalovaný odmietol názor súdu prvej inštancie, že §
17 ZZŠ predstavuje lex specialis k § 3 OZ. Zatiaľ čo § 3 OZ posudzuje konanie subjektu vzhľadom

na objektívne hľadisko dobrých mravov, § 17 ZZŠ rieši subjektívny vzťah nadobúdateľa zmenky a
dlžníka. Výklad súdu prvej inštancie, ktorý vylučuje pravidlá správania, priečiace sa dobrým mravom,
zakotvené vo všeobecnom predpise len preto, že ZZŠ obsahuje navyše iné prostriedky obrany v § 17, je
podľa názoru žalovaného neprípustne formalistický a neprávny, pretože sa obmedzuje len na formálnu
aplikáciu predpisov zmenkového práva bez prihliadnutia na ostatné súkromnoprávne princípy. Súd prvej

inštancie tiež podľa názoru žalovaného nevzal do úvahy, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia,
kedy majiteľ zmenky môže pri uplatnení svojich práv porušovať dobré mravy tým, že môže svoje právo
zo zmenky uplatňovať šikanózne a duplicitne. Žalovaný mal za to, že súd neprihliadol na skutočnosť,
že žalobca, ktorý si pod zámienkou zmenky uplatňuje voči žalovanému kompenzáciu nevymožiteľnosti
úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom, hoci vedel o vylúčení takejto zodpovednosti na strane

žalovaného, svojím konaním zneužil inštitút zmenkového práva, aby získal od žalovaného plnenie, ktoré
mal vymáhať len od úverových dlžníkov. Súd podľa názoru žalovaného svojím rozsudkom legalizoval
také podnikania, pri ktorom si obchodníci s pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich
úverovým dlžníkom za 26 % ich nominálnej hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov
a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky aj dlžníkov duplicitne po 100 % nominálnej hodnoty

takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi dohodami. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že
rozsudok je spôsobilý navodiť taký stav, že žalobca získa totožné plnenie dvakrát, pod zámienkou
dvoch nezávislých titulov. Reálne hrozí, že žalobca raz získa totožné plnenie od žalovaného z titulu
uplatnenej zmenky v tomto konaní a druhýkrát od úverového dlžníka žalovaného z titulu kauzálnej
úverovej pohľadávky.

18. Žalovaný vo svojom odvolaní súdu prvej inštancie zároveň vytkol, že nerešpektuje rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR v identickej veci. Predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Obdo/19/2014, ktorým súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č.k.
2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v identickej skutkovej a právnej veci žalobcu proti

žalovanému. Aj v tomto konaní žalovaný uviedol, že v rámci identickej obchodnej transakcie, ktorej
predmetom bolo postúpenie úverových pohľadávok žalovaného z nesplatených úverov poskytnutých
žalovaným fyzickým osobám, žalovaný urobil formálnu chybu, keď svoju zodpovednosť síce vylúčil
pri postúpení úverových pohľadávok, opomenul ju však vylúčiť aj v zmenkách. Najvyšší súd SR mal
pri posudzovaní napadnutého rozsudku za to, že odvolací súd riadne neodôvodnil najmä namietané

nesprávne posúdenie kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenoval
pozornosť námietke žalovaného, a to konanie žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a
konanie žalobcu smerujúce k šikanóznemu výkonu práva. Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach najmä z ďalšieho dôvodu a to, že z obsahu spisu sa javí predmetná zmenka ako
zmenka spotrebiteľská. Z tohto pohľadu sa súdy nižšej inštancie zmenkou nezaoberali a nezdôvodnili, či

predmetná zmenka je platná. Žalovaný namietal nezákonnosť prvoinštančného súdu, keď súd namiesto
toho, aby sa riadnym spôsobom vysporiadal s právnymi názormi NS SR ohľadne kauzálnych námietok
žalovaného a posúdením zmenky ako neplatnej, nakoľko v konaní uplatnená zmenka je zmenkou
spotrebiteľskou,prvoinštančnýsúdsaobmedzilnakonštatovanieokoncentračnejzásadenámietkovéhokonania podľa § 175 ods. 2 O. s. p. a tým, že účastníkom tohto sporu nie je spotrebiteľ. Celkom tým
ignoroval skutočnosť, že ani v spore rozhodnutom uznesením NS SR nebol účastníkom spotrebiteľ, ale
žalobca a žalovaný.

19. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou, ktorou Dohoda
o vyplňovacom práve k blankozmenke uzavretá medzi žalovaným a spotrebiteľom je. Podľa názoru
žalovaného v zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu
konania, a to aj v každom druhu konania, a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa v ňom nejedná o

spotrebiteľský vzťah. Žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že súdy sa v
identickom prípade musia ex offo zaoberať platnosťou zmenky ako zmenky spotrebiteľskej. Z tohto
pohľadu je potrebné, aby súd skúmal, či Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, uzavretá medzi
žalovaným ako zmenkovým veriteľom a vystaviteľom zmenky ako zmenkovým dlžníkom a spotrebiteľom
zároveň je dostatočne zrozumiteľná a určitá, najmä v rozsahu ustanovení tvoriacich predmet Dohody
o vyplňovacom práve k zmenke, a či je vôbec platná. Žalovaný poukázal na to, že prvoinštančný súd

sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou premlčania práva vyplniť blankozmenku a námietkou
týkajúcou sa premlčania práva na zaplatenie zmenky. Žalovaný uviedol, že pokiaľ prvoinštančný súd
neuznal dôvodnosť námietky premlčania, tak potom Dohoda o vyplňovacom práve jednoznačne nemôže
prejsť testom prijateľnosti. Tak ako žalovaný v námietkach uviedol, v prípade blankozmenky, keď
splatnosť zmenky závisí od jej doplnenia majiteľom zmenky, by sa premlčanie práva na zaplatenie

zmenky nemalo odvíjať od času splatnosti doplneného majiteľom zmenky ale od okamihu, keď tak
mohol majiteľ zmenky po prvý raz urobiť, teda keď mohol prvý raz určiť čas splatnosti zmenky -
vyplniť blankozmenku. Ak by išlo v tomto spore, kde je žalovaná právnická osoba o nepodstatnú
vec, či ide o platnú spotrebiteľskú zmenku, Najvyšší súd SR by to vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
neuvádzal ako vec, ktorou sa súdy majú zaoberať. Žalovaný poukázal aj na nové znenie § 17 ZZŠ

po jeho novelizácii zákonom č. 438/2015 Z.z., ktoré výslovne upravuje, že každý, kto je žalovaný zo
zmenky a koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, teda nie len
samotný spotrebiteľ, môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k
vystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,atovždy.Žalovanýmalzato,ževymáhanýnárokpreukázane
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné

zmluvné podmienky Dohody ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom pri neprípustnom zneužití
neplatných spotrebiteľských zmeniek žalobcu voči žalovanému.

20. Žalovaný vo svojom odvolaní znova poukázal na rozšírenú ochranu spotrebiteľa, ktorá bola ako
novelizácia zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z. okrem iných predpisov, tiež do zmenkového zákona v

§ 17 ods. 1 a 2. S poukazom na absenciu prechodných ustanovení zákona č. 438/2015 Z.z. poukázal
žalovaný na to, že zákon sa vzťahuje od svojej účinnosti 23.12.2015 aj na vzťahy vzniknuté a konania
prebiehajúce podľa doterajších predpisov. S odkazom na už uplatnené odvolacie dôvody a tiež dôvod,
že zmenku považuje žalovaný za spotrebiteľskú, žiadal priznať ochranu, ktorá spotrebiteľovi prináleží.
Žalovaný zároveň pre svoju úplnú právnu istotu navrhol podľa § 238 ods. 3 O. s. p., aby odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu a to najmä: a) keďže žalobca v čase nadobúdania pohľadávok
a zmeniek vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel,
že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, pripúšťa kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ,
nakoľko okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že žalobca konal pri nadobudnutí zmenky

vedome na škodu dlžníka, b) či je vylúčená aplikácia § 3 OZ na zmenky s ohľadom na § 17 ZZŠ, c) či sa
aplikuje koncentračná zásada na posúdenie absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy súdom, d) či
má súd dôvod neposudzovať absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ je zmenka vystavená
spotrebiteľom, keď spotrebiteľ nie je účastníkom konania, e) či sú prípustné kauzálne námietky podľa
platného § 17 ods. 2 ZZŠ zo strany toho, kto je žalovaný zo zmenky, ak jeho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to aj v konaniach kde bol vydaný zmenkový platobný
rozkaz. Žalovaný súdu tiež vytkol formálny nedostatok rozsudku, v ktorom v rozpore s § 175 ods. 4 O. s.
p. súd opomenul definovať, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Žalovaný
žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz bude v plnom rozsahu zrušený.
Na záver podotkol, že konajúci súd nevyslovil, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz

v platnosti s poukazom na § 175 ods. 4 druhá veta O. s. p..

21. K odvolaniu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 9.11.2016 vyjadril žalobca a uviedol, že
žalovaný nepreukázal, že by žalobca konal vedome na škodu žalovaného. Poukázal na to, že si prvotneuplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly
a až následne, keď jeho nárok nebol uspokojený týmto spôsobom a uvedomil si účinky indosamentu,
postupoval v zmysle zákona zmenkového a šekového. Žalobca sa ako nadobúdateľ zmenky na

indosovaní zmenky žalovaným vôbec nepodieľal a ani podieľať nemohol, nakoľko indosovanie zmenky
žalovaným prebehlo v čase, keď žalobca majiteľom zmenky nebol a proces indosovania nemohol
nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca mal za to, že tvrdenie žalovaného o účelovosti, zlomyseľnosti
žalobcu a o jeho zámere konať vedome na škodu dlžníka, nemajú oporu ani v právnej, ani v logickej
argumentácii. Žalobca si kauzálnu pohľadávku proti pôvodnému dlžníkovi uplatnil riadne v súdnom

konaní, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Dodal, že
nikomu nemôže byť na ujmu uplatňovanie svojich práv. Žalobca mal za to, že ním uvedené skutkové
tvrdenia dostatočným spôsobom preukazujú, že z jeho strany k uvedenému konaniu na škodu dlžníka
nedošlo a žalovaný v konaní ani nepriamymi dôkazmi nepreukázal opak a neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení.

22. Podľa názoru žalobcu tento spor nie je sporom spotrebiteľským, ale sporom zmenkovým, nakoľko
zaviazanosť zo zmenky vznikla na základe garančného účinku indosamentu a vôbec nie v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca a ani žalovaný nie sú spotrebiteľmi, sú podnikateľmi, pričom ani
jeden z nich nie je slabšou stranou. Bolo by teda v rozpore s dobrými mravmi, keby tento zmenkový
spor medzi podnikateľmi požíval právnu ochranu určenú výlučne pre spotrebiteľa ako fyzickú osobu.

Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný nemôže namietať neplatnosť zmenky, nakoľko on sám túto zmenku
vyhotovil, predložil vystaviteľovi na podpis a podpisom zmenky podmienil poskytnutie úveru. Žalovaný
bol v čase podpisu zmenky presvedčený, že táto je platná, čiže je vylúčené, aby sa domáhal neplatnosti
zmenky. S ohľadom na uvedené, považoval žalobca obranu žalovaného za účelovú a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

23. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomnú repliku žalovaný. Uviedol, že v odvolaní zdôraznil odôvodnenie
súdov vyššej inštancie nie v obdobnom, ale v identickom spore. Najvyšší súd SR už vyjadril svoj právny
názor v identickom spore, a preto je v priamom rozpore s legitímnymi očakávaniami žalovaného, že
okresný súd sa týmto právnym názorom neriadil. Pokiaľ Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského

súdu v Košiciach, tak potom mal za to, že všetky námietky žalovaného týkajúce sa posúdenia kauzy
zmenky je potrebné dôkladne zo strany odvolacieho súdu posúdiť, a to v celom ich kontexte aj jednotlivo.
Zdôraznil, že v posudzovanom spore bolo Najvyššiemu súdu SR zrejmé, že žalovaný je právnickou
osobou, napriek tomu zvýraznil povinnosť súdu posúdiť platnosť zmenky ako spotrebiteľskej.

24. Žalovaný poukázal opätovne na zák. č. 438/2015, ktorým sa mení a dopĺňa O. s. p., ktorým
došlo k novelizácii § 17 zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého ak je žalovaným zo zmenky ten,
koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi zmenky
robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom
vždy. Súd musí na nové znenie § 17 zmenkového a šekového zákona ex offo prihliadať. Opätovne

uviedol, že súd musí skúmať, či dohoda o vyplňovcom práve k zmenke je dostatočne zrozumiteľná, či
formulár dohody o vyplňovacom práve predložený spotrebiteľovi dostatočne chráni jeho práva v rozsahu
§ 52 a nasl. OZ, musí zohľadniť námietku premlčania práva vyplniť blankozmenku. Premlčanie práva
by sa nemalo v prípade blankozmenky odvíjať od času splatnosti doplneného majiteľom zmenky, ale od
okamihu, keď tak mohol majiteľ zmenky po prvý raz urobiť. V opačnom prípade by osoby povinné plniť

zo zmenky mohli byť donekonečna vystavené požiadavke na plnenie z tejto zmenky.

25. K písomnej replike žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo
svojom vyjadrení neuviedol žiaden nový argument, ani nepoukázal na žiadnu novú súvislosť medzi
už uvedenými skutočnosťami v tomto spore, namiesto toho sa v podstatnej časti venuje subjektívnej

interpretácii uznesenia Najvyššieho súdu SR. Žalobca preukázal svoju dobromyseľnosť, ktorá vylučuje
jeho vedomé konanie na škodu žalovaného. Žalobca si totiž v zmysle úverovej zmluvy prvotne
uplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly
v rozhodcovskom konaní, na základe ktorých žalobca následne vymáhaním pohľadávok poveril
exekútorský úrad JUDr. Pavel Halás - súdny exekútor. Žalobca takto konal vo všetkých prípadoch

odkúpených pohľadávok. Až následne, keď jeho nárok nebol uspokojený týmto spôsobom a uvedomil
si účinky indosamentu, postupoval v zmysle Zákona č. 191/1950 Zb. Poukázal na to, že žalovaný
opakovane argumentuje novelizáciou ust. § 17 zmenkového a šekového zákona, avšak touto noveloubol naplnený zámer zákonodarcu poskytnúť väčšiu právnu ochranu spotrebiteľovi, nie podnikateľovi,
ktorý v rámci svojich podnikateľských aktivít rubopisovaním zmenky postúpil svoju pohľadávku.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s
§ 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania a vyjadreniami
sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

27. Podľa ust. § 470 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

28. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

29. Ustanovenie § 471 ods. 2 CSP explicitne zakotvuje princíp, podľa ktorého sa konanie o zmenkovom
platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté za režimu Občianskeho súdneho poriadku

(starého procesného režimu) dokončí podľa tohto režimu aj za účinnosti nového procesného režimu.
Odôvodnené je to vždy v prípadoch, ak zákonodarca určitý inštitút z právneho poriadku vypúšťa a je
logické, že začaté konania ohľadne tohto inštitútu sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.
Keďže inštitút zmenkového platobného rozkazu upravený v § 175 Občianskeho súdneho poriadku (O.
s. p.), bol z Civilného sporového poriadku vypustený, je potrebné aplikovať na toto konanie s poukazom

na § 471 ods. 2 CSP starý procesný režim, avšak len na inštitút zmenkového platobného rozkazu.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd posudzoval inštitút zmenkového platobného rozkazu
podľa § 175 O. s. p., pokiaľ ide o trovy konania a konanie na odvolacom súde, odvolací súd postupoval
podľa príslušných ustanovení CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné v konaní mimo inštitútu

zmenkového platobného rozkazu postupovať podľa príslušných ustanovení CSP, keďže ide o inštitúty,
ktoré sú upravené novým procesným poriadkom a nie je dôvod na aplikáciu starého procesného režimu.

31. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

32. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

33. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie týkajúcou sa abstraktnosti zmenky, či už
sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je potrebné rozlišovať
medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva žalovaný ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím
zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne
zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Zmenka

má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že zmenka
je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym
cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výškupohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď odkázal na prepojenie zmenkového
zákona k lex generalis - Občianskemu zákonníku v § 495.

34. Zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom
stanovenej forme, ktorým sa určité osoby, ktoré sa na zmenke podpísali, zaväzujú majiteľovi zmenky,
t.j. osobe, ktorá ovláda (drží v ruke) zmenečnú listinu, ktorou je legitimovaná, zaplatiť v určitom mieste a
v určitom čase určitú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky bezpodmienečné, nesporné a abstraktné.
Práva a povinnosti zo zmenkovoprávnych vzťahov sú definované výlučne zmenkovou listinou a zápismi

na nej uvedenými, pričom môžu existovať len spolu s touto listinou, ktorá je dostatočným dôvodom na
platenie.

35. Vzniku zmenky spravidla predchádza určitá konkrétna ekonomická potreba - kauza. Akonáhle však
platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným,
ktorý existuje, mení a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré existovali pri jeho vzniku. Tieto dva

právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Zmenka
tedanestelesňujepovinnosťzaplatiťurčitúkonkrétnupohľadávku(napr.vrátiťdlh,zaplatiťcenu,nahradiť
škodu, a pod.), ale do zmenky je inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť určitú konkrétnu sumu.

36. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď mal za to, že

zmenka bola predložená jej oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom
indosamentov. Rovnako preukázal splnenie povinností podľa zmenkového zákona, ktoré sú potrebné
na uplatnenie postihu proti indosantovi.

37. V súlade s § 11 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom

(rubopisom).

38. V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

39. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ, ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie

zmenky.

40. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z
nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po

blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

41. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať
postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

42. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia
svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri
doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal
správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí

predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej
správy.

43. Uvedené zákonné ustanovenia zmenkového zákona svedčia tomu, že žalobca preukázal svoj nárok
nepretržitým radom indosamentov, preukázal že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho

majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ s rubopisom na
nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva - právo vyplniť bianco zmenku nevylučujúc,
žalobca ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Žalobca
tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez
výsledku, a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že žalovaný ako

indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky žalobcu boli len oprávneným
výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy a splatnosť, odvolací
súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola
žalobcovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť v akej výške sanachádza peňažný nárok žalobcu, a teda akú sumu bol oprávnený v zmenke vyplniť. Žalobca vyplnil
zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť
doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd teda dospel k záveru, že odvolací dôvod

žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodný.

44. Nesprávne právne posúdenie vytýkal žalovaný aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych
námietok podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd opäť musí konštatovať, zhodne s názorom súdu prvej inštancie,
že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie

kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením Zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495
Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné
konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že v čase, kedy žalobca zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome
na škodu žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve žalovaný, ktorý prvýkrát zmenku
rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu

určený prvým indosantom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný ako podnikateľ v
bankovom sektore mal mať na zreteli prísnosť zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal
možnosť svoj garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. Odvolací súd po preskúmaní spisového
materiálu dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu žalovaného zo strany žalobcu,
ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky

a napokon ani svedeckými výpoveďami. Žalovaný mal za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o
postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci
zmenkovému právu. Odvolací súd dospel k záveru, že práve postup žalobcu, ktorý najprv vymáhal
kauzálnepohľadávky,neuvedomujúcsi,žedisponujezmenkami,zktorýchjezaviazanýnielenzmenkový
dlžník - fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho

prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa v
snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne
správanie žalobcu, čo však preukázané nebolo, a preto kauzálne námietky účinné nie sú.

45. Pokiaľ ide o žalovaným predložené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR,

na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že
by súdy žalovanému dávali za pravdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal dovolanie žalovaného z
procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa
nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu
vo veci námietok žalovaného, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. V

prejednávanej veci sa súd prvej inštancie veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami žalovaného
a správne konštatoval oprávnenosť nároku žalobcu. Odvolací súd má teda za to, že žalovaným
predložené rozhodnutia nijako nesvedčia jeho tvrdeniam, keďže namietaný nedostatok odôvodnenia,
ktorýakceptovalNajvyššísúdSRakodôvoddovolania,jevadou,ktoroumoholtrpieťrozsudokKrajského
súdu v Košiciach, avšak tunajší súd prvej inštancie sa tejto chyby nedopustil. Je potrebné konštatovať

tiež to, že dovolací súd sa nijako nevyjadril k hmotnoprávnym okolnostiam veci, teda nepotvrdil názory
žalovaného v skutkových tvrdeniach.

46. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že vzhľadom na charakter zmenky
ako zmenky spotrebiteľskej mu prislúcha ochrana pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky.

47. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

48. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok žalovaného nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia
garancie,atedanakoľkožalovanýsámspotrebiteľomnieje,bolobyvpríkromrozporesdobrýmimravmi,
pokiaľ by sa úspešne domáhal právnej ochrany, ktorá prislúcha len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom.49. Na záver odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vo výroku uviedol, že ponecháva zmenkový
platobný rozkaz v platnosti, čo jednoznačne znamená, že ho ponechal v platnosti v celom rozsahu.

Odvolací súd má za to, že výrok je jednoznačný, pričom uvedenie konkrétneho rozsahu by prichádzalo
do úvahy v prípade čiastočného zrušenia zmenkového platobného rozkazu.

50. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

51. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti rozsudku
v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p., odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie bolo zrušené dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom inštitút dovolania je upravený v § 419
a nasl CSP. Odvolací súd teda podľa nového procesného režimu nemôže vysloviť vo výroku svojho
rozsudku prípustnosť dovolania, resp. takémuto návrhu nevyhovieť, ale o prípustnosti dovolania zo

zákonných dôvodov poučuje v písomnom vyhotovení rozsudku (§ 393 ods. 1 CSP) .

52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

53. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).