Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010291
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714010291.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2016 samosudcom JUDr.
Vladimírom Hricom , takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
I. L. S. I. C. S. L. ,nar. XX.XX.XXXX E. J., Č. O., trvalé bydlisko I.
X. Č.. X/XXXX, G., toho času bytom G., E.

č. XX, Č. O., živnostník,

j e v i n n ý

prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

ako otec L. L., narodenej XX.XX.XXXX a I. L., narodeného XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť
vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Poprade číslo P 47/93-76 zo dňa
11.3.1998, právoplatným dňa 4.6.1998, bolo výživné zvýšené u L. zo sumy 500,- Sk (16,60 €) na sumu
850,- Sk (28,21 €) mesačne počnúc dňom 1.9.1996 a u I. zo sumy 450,- Sk (14,94 €) na sumu 750,- Sk

(24,90 €) mesačne počnúc dňom 1.9.1996 a počnúc dňom 20.8.1997 bol otec detí zaviazaný prispievať
na L. sumou 700,- Sk (23,24 €) mesačne a na I.Í. sumou 600,- Sk (19,92 €) mesačne, ktoré výživné
spolu v sume 1.300,- Sk (43,15 €) bol povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v tom -
ktorom mesiaci vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery, následne rozsudkom Okresného súdu
v Poprade číslo 15 P 277/02-27 zo dňa 8.9.2003, právoplatným dňa 7.11.2003, bolo výživné zvýšené
u L. zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 1.500,- Sk (49,79 €) mesačne a u I. zo sumy 600,- Sk
mesačne na sumu 1.100,- Sk (36,51 €) mesačne počnúc dňom 1.9.2002, ktoré výživné je splatné vždy

do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a rozsudkom Okresného súdu v Poprade číslo
15P/399/2005-11 zo dňa 7.2.2006, právoplatným dňa 28.2.2006, bolo výživné na I. zvýšené zo sumy
1.100,- Sk mesačne na sumu 2.500,- Sk (82,98 €) mesačne, počnúc dňom 1.9.2005, ktoré výživné je
splatné vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, túto svoju vyživovaciu povinnosť
si v Poprade, okres Poprad, ani inde úmyselne neplnil od 1.6.2002 do 22.9.2010, kedy skončila jeho
vyživovacia povinnosť na I., pričom vyživovacia povinnosť na L. trvala do 31.08.2006, okrem mesiacov

december 2002, kedy na výživnom matke detí uhradil 1699,- Sk (56,40 €), február 2003, kedy uhradil
1669,- Sk (55,40 €), máj 2003, kedy uhradil 1676,- Sk (55,63 €), január 2004, kedy uhradil 366,- Sk
(12,15 €), apríl 2004, kedy uhradil 361,- Sk (11,98 €), júl 2004, kedy uhradil 1.239,- Sk (41,13 €) a v
mesiaci december 2010 bola matke detí prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže Bratislava vyplatená suma 400,- €, v uvedenom období nebol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh
na výživnom pre matku detí S. L., L.. XX.X.XXXX, J. G., A. G. Č.. XXXX/XX, vo výške 4.987,03 €

(150.239,60 Sk),t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas .

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne

o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 15 ((pätnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vydal trestný rozkaz dňa 24. 06. 2014 na základe obžaloby, ktorá bola podaná dňa 19. 06. 2014.

V zákonnej lehote podal obvinený odpor, ktorý odôvodnil tým, že platenie výživného na jeho deti bolo
predmetom rokovania s Úradom pre medzinárodno-právnu ochranu detí v Brne, ktorého sa zúčastnil aj
jeho otec I. L., nar. XX. XX. XXXX a ktorý predložil čestné prehlásenie podpísané dňa 15. 12. 2011 o
tom, že odovzdal matke detí S. L. finančnú čiastku 125.000,--Kč na jeho deti ako výživné. Jeho otec
zomrel na následky úrazu dňa 01. 01. 2014 a v prípravnom konaní nebol vypočutý ako svedok.

Na hlavné pojednávanie tunajšieho súdu sa obžalovaný nedostavil opakovane, svoju neprítomnosť
ospravedlňoval lekárskymi potvrdeniami o tom, že zdravotné problémy mu znemožňujú cestovať z
Českej republiky. Okresný súd v Prostějove vykonal výsluch obžalovaného v rámci poskytnutia právnej
pomoci.

Z výpovede obžalovaného možno vyvodiť, že zo Slovenska odchádzal v roku 1993, no už vtedy mal
problémy s platením výživného na deti. Podľa jeho tvrdenia nechal im byt a zariadenie a s matkou detí
sa dohodol, že jej vyplatí 300.000,--Sk na výživné a v prípade potreby im zašle ďalšie peniaze. Sumu
150.000,--Sk na výživné zaplatil asi v roku 1994 až 1995 a zostatok sumy na výživné vo výške 150.000,--

Sk matka obdržala v roku 1998, peniaze jej posielal priebežne, ale nevie uviesť kedy, koľko. Uvedené
tvrdenie obžalovaného sa však vzťahovalo na obdobie, ktoré nie je predmetom skutku uvedeného v
obžalobe. Následne tvrdil, že v roku 2008 bol na Úrade pre medzinárodno-právnu ochranu mládeže v
Brne (ďalej len Úrad), kde sa dozvedel, že matka požaduje peniaze na výživné pre deti. Tam bol prítomný
aj jeho otec, keďže matka zomrela v roku 2008. Spolu s otcom predložili prehlásenie, že jeho rodičia

uhradili matke detí v období od roku 2002 do roku 2008 čiastku 50.000,--Kč pri návšteve S. L., matky
detí v Brne a pri ďalšej návšteve jej bola vyplatená suma 75.000,--Kč na výživné detí. Potvrdil, že on
osobne neplatil výživné na deti, pretože uvedenými platbami uskutočnenými jeho rodičmi, to považoval
za vybavené, v rokoch 2009 a 2010 výživné na deti neplatil a ani nikto za neho výživné nehradil. Uviedol,
že pre Úrad žiaden dlh nehradil a nie je si vedomý, aby za neho niekto dlh hradil. V období od júna 2002

dooktóbra2010nemalžiadenpríjem,pracovalnabrigádachapomáhalimurodičia,nebolevidovanýako
uchádzač o zamestnanie, nemal uzavretý žiaden pracovný pomer, ani dohodu o vykonaní práce. Neskôr
však uviedol, že na brigádach získal asi 1.000,--Kč mesačne. Dôvodom jeho pracovnej pasivity bol krach
v podnikaní v roku 2000, kedy prišiel o čiastku 3.000.000,--Kč, zostal mu dlh 220.000,--Kč a tento bol
uhradený cez exekúcie v období rokov 2001 až 2006 predajom hnuteľného majetku. K nehnuteľnosti

- k hotelu v Horšovskom Týne, ktorý prevádzkoval v rámci podnikania uviedol, že na tento objekt sa
vzťahovalo konkurzné konanie. Keďže v uvedenom čase (2002 - 2010) nepoberal žiadne dávky, nemal
žiaden príjem, tak nemôže predložiť požadované dôkazy o platení výživného. Taktiež nemá žiadne
dôkazy o zaplatení finančných čiastok ako vyššie vo svojej výpovedi uviedol a to či boli zaplatené ním
alebo jeho rodičmi. Tieto čiastky mali podľa neho postačovať na úhradu bežného výživného do budúcna

a tak svoju vyživovaciu povinnosť považoval za splnenú už vopred.Pokiaľ v októbri 2010 obžalovaný uhradil na účet Úradu sumu 10.000,--Kč, čo je preukázané potvrdením
tohto úradu, tak to bolo z dôvodu, že takto reagoval na výzvu uvedeného Úradu, že deti potrebujú

výživné.

Jeho výpoveď o zaplatení čiastok 50.000,--Kč a 75.000,--Kč jeho rodičmi je v rozpore s obsahom
čestného prehlásenia na čl. 76 zo dňa 15. 12. 2011. Z čestného prehlásenia vyplýva, že v roku 2003
bola matka detí na návšteve v Brne a tak do jej rúk bola vyplatená čiastka 75.000,--Kč a o rok neskôr

pri ďalšej návšteve jej bola vyplatená čiastka 50.000,--Kč. Tieto údaje o finančných čiastkach a o čase
ich vyplatenia ako aj o poradí ich vyplatenia sú v rozpore s jeho tvrdením vyššie.

Z jeho písomného podania zo dňa 11. 04. 2011 vyplýva, že v tomto čase už vedel o dlhu na výživnom,
vedel, že dlžné výživné je vo výške 7.089,53 eur, čo bola informácia od Úradu a v ďalšej časti svojho
podania uvádza, že dňa 29. 09. 2010 zaslal sumu 10.000,--Kč na úhradu dlžného výživného a priznal, že

pokiaľ bude potrebné, tak postupne bude úhrada dlžného výživného, pokiaľ sa zakladá na pravde, medzi
nimidohodnutá.Pripustilmožnosťexistenciedlhunavýživnomapokiaľtakýtodlhexistuje,takvžiadnom
prípade on sa nevyhýba jeho úhrade. Jeho požiadavkou však bolo, aby mu matka detí podala informáciu
o existencii dlhu na výživnom, čo však ona podľa jeho názoru neurobila. V podaní ďalej uviedol, že ak
pred 10 rokmi vyplatil do rúk matky sumu 150.000,--Kč, tak touto sumou považoval výživné až do 18.

roku veku deti uhradené.

Z vyššie uvedených údajov nielen v tomto podaní, ale aj z obsahu čestného prehlásenia a z výpovede
obvineného vyplýva množstvo rozporov, no jedno je isté, že obžalovaný k týmto tvrdeniam nepredložil
žiadne dôkazy a tieto tvrdenia matka vo svojej výpovedi vyvrátila. Samotné čestné prehlásenie svojim

obsahom je v rozpore s ďalšími tvrdeniami.

Podľa uvedeného čestného prehlásenia mal otec obžalovaného zaplatiť najprv sumu 75.000,--Kč v roku
2003 a o rok neskôr, teda v roku 2004 mal matke detí vyplatiť sumu 50.000,--Kč, no obžalovaný vo
výpovedi tvrdil, že jeho rodičia vyplatili na výživné detí v období od 2002 do 2008 bez presnejšieho

určenia v 6 ročnom období najprv sumu 50.000,--Kč s pri ďalšej návšteve matky v Brne sumu 75.000,--
Kč. Keďže podľa tvrdenia obžalovaného jeho matka zomrela v roku 2008, teda nemohla sa podieľať na
úhrade ďalšej sumy po roku 2008 a to v inej výške než tvrdí podľa čestného prehlásenia jeho otec a v
inom období, t. j. do roku 2003 mali byť tieto dve sumy uvedené v čestnom prehlásení, vyplatené.

Vierohodnosť výpovede obžalovaného, ale aj obsahu čestného prehlásenia, sú pochybné práve z
dôvodu navzájom si odporujúcich údajov, pričom k týmto skutočnostiam vypovedala S. L. viackrát
a tvrdenia obžalovaného vždy vyvrátila ako nepravdivé. Iné dôkazy o existencii takýchto platieb
uvádzaných obžalovaným neboli predložené a javí sa nelogické, aby pri narušených vzťahoch medzi
rodičmi boli tak vysoké sumy na výživu vnúčat zaplatené starými rodičmi namiesto ich syna -

obžalovaného a vôbec bez akéhokoľvek dokladu o prevzatí hotovosti. Z obsahu uvedeného čestného
prehlásenia vôbec nevyplýva, že zaplatením uvedených súm malo ísť o zaplatenie výživného do
budúcna a toto tvrdenie uvádzal iba obžalovaný vo svojej výpovedi, pričom takáto úhrada výživného
vopred (do budúcna na niekoľko rokov) nebola Zákonom o rodine dovolená.

Obžalovaný bez akejkoľvek evidencie platenia výživného uvádzal nepresné sumy a obdobia o platení.
Kým tvrdil, že v rámci komunikácie s Úradom nehradil žiaden dlh a ani nikto dlh za neho nehradil, tak
v ďalšej časti výpovede uviedol, že sumu 10.000,--Kč v októbri 2010 uhradil na účet Úradu a toto je
preukázané i potvrdením uvedeného Úradu, ale i výpoveďou matky detí a taktiež aj písomným podaním
obžalovanéhoz11.04.2011.Tátosumamubolazapočítanákúhradámnavýživnédetíivskutku,pričom

úhrady obžalovaného boli špecifikované najmä výpoveďou matky a dôkazmi, ktoré matka predložila.

S. L., ktorá bola zákonnou zástupkyňou oboch detí a ktorej mal obžalovaný povinnosť platiť výživné na
deti uviedla na pojednávaní, že okrem peňazí, ktoré sú uvedené v skutku, žiadne iné platby na výživu
detí obžalovaný nezaplatil a poprela tvrdenie obžalovaného o zaplatení dlhu na výživnom, ktoré mali

uhradiť za neho jeho rodičia. Pri návštevách starých rodičov obdržali deti sumu 100,--Kč a synovi zakúpili
loptičku. Podľa svedkyne sa starí rodičia vyjadrili, že majú nízky príjem a vysoké náklady na lieky.Pokiaľ obžalovaný preukazuje úhradu dlhu na výživnom za neho prostredníctvom jeho otca a predložil
čestné prehlásenie o úhradách 75.000,--Kč a 50.000,--Kč, tak podľa svedkyne je to všetko nepravda,
klamstvo a pokiaľ toto prehlásenie jeho otec podpísal, tak určite nevedel, čo podpisuje. Nikdy v minulosti

jej obžalovaný neplatil na výživu detí vopred nijaké väčšie sumy, sám mal problémy v podnikaní a neplatil
ani bežné výživné na deti.

Nielen táto svedkyňa potvrdila v prípravnom konaní, ale aj z dôkazov - platobná karta, ktoré predložil
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vyplýva, že z dôvodu neplatenia výživného otcom bolo

matke poskytované náhradné výživné za rôzne obdobia a to od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2006 bolo matke
vyplatených 73.700,--Sk. Od 01. 01. 2007 do 31. 07. 2007 bola matke vyplatená suma 17.500,--Sk a
za obdobie od 01. 09. 2007 do 30. 11. 2007 vyplatená suma 7.500,--Sk. Uvedený dlh na náhradnom
výživnom bol uhradený, čo vyplýva i z prehlásenia zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad.

Výškavýživnéhozajednotlivéobdobiavyplývazobsahurozsudkov,ktorýmibolasumavýživnéhourčená
a zvyšovaná. Ide o rozsudky č. P/47/93 z 11. 03. 1998, č. 15P/277/2002 z 08. 09. 2003 a č. 15P/399/2005
zo 07. 02. 2006 Okresného súdu Poprad.

O dôvodnosti nároku na určené výživné a o dobe ukončenia tohto nároku sú dôkazy o tom, dokedy deti

navštevovali školy.

Obrana obžalovaného o existencii dlhu na výživnom a ním predstieranom záujme dlh uhradiť vyplýva
z písomného podania, ktoré je súčasťou spisu na čl. 74 zo dňa 11. 04. 2011 a obsah tohto podania bol
už vyššie podrobne špecifikovaný.

Písomnými podaniami, ale aj výpoveďou obžalovaný negoval svoje tvrdenia a k ich zobjektivizovaniu a
zosúladeniu so skutočnosťou nepredložil žiadne dôkazy, kým matka jeho tvrdenia vyvrátila výpoveďou,
ale aj predloženými dôkazmi.

Vierohodnosť čestného prehlásenia z 15. 12. 2011 o úhrade dlhu na výživnom otcom obžalovaného
spochybňuje nielen sám obžalovaný, keď výšku vyplatených súm uvádza v inom poradí a uvádza aj iné
časové obdobia a tento obsah bol vyvrátený aj výpoveďou matky.

Zaplatenie výživného vopred na niekoľko rokov neumožňoval Zákon o rodine v čase po roku 2001 ako

to tvrdí obžalovaný o úhrade sumy 150.000,--Kč, ale ani následne platný zákon o rodine to neumožňoval
bez splnenia ďalších konkrétnych podmienok, okrem iného aj povinnosťou zriadenia osobitného účtu a
schválením úkonu rozhodnutím súdu. Tieto podmienky tu neboli splnené.

Podľa prípisu Okresnej správy sociálneho zabezpečenia v Prostějove bol obžalovaný evidovaný ako

osobasamostatnezárobkovočinnáod01.04.1993aždovyhotoveniaprípisu06.03.2014. vUvedenom
čase bol zamestnaný iba od 03. 06. 2002 do 05. 07. 2002 vo firme I. Č..

Tvrdenia obžalovaného o pasívnom prístupe k pracovným aktivitám po roku 2000, keď malo
jeho podnikanie skrachovať, sú nepriamo preukázané aj písomnými správami Správy sociálneho

zabezpečenia i správami o tom, že nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal žiadne
dávky.

Trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa

dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú
povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania, teda po
dlhší čas v zmysle § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z dôkazov vyplýva, že obžalovaný konal v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona a

týmto konaním porušil záujem oprávnených osôb, ktoré sú odkázané na výživu iného, aby ich nárok na
výživu bol uspokojený. Medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť a obžalovaný ako subjekt
je plne trestne zodpovedný za svoje konanie.Obžalovaný je hodnotený všeobecne, za obdobie uvedené v skutku sa zdržiaval na rôznych adresách,
z registra trestov vyplýva, že bol viackrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť tak na území
Slovenskej republiky, na území Českej republiky, ale aj na území celého Československa. V evidencii

priestupkov má evidovaný na území ČR jeden priestupok a to z 28. 10. 2013, kedy mu bola uložená
pokuta 2.500,--Kč a zákaz činnosti na 6 mesiacov. Priestupok bol spáchaný v cestnej premávke.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona,
prihliadal na možnosť nápravy páchateľa, morálne odsúdenie jeho konania, na to, aký trest považuje

za vhodný výchovný prostriedok na obžalovaného pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, ktorá je preukázaná v jeho výpovedi
pred Okresným súdom v Prostějove, pri zohľadnení doby od spáchania skutku a zdravotné problémy
obžalovaného v súčasnosti, ktoré sú preukázané lekárskymi správami má súd za to, že účel trestu v
rozsahu uvedenom vo výroku splní svoj účel.
Pokiaľ bol obžalovaný v minulosti viackrát súdne trestaný, tak išlo o inú trestnú činnosť páchanú na

území Českej republiky a pri odsúdení Okresným súdom Poprad v konaní 5T/92/2010 podľa § 213 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. bol mu uložený za takúto istú trestnú činnosť podmienečný trest
odňatia slobody, podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona bolo vyslovené, že má sa za to, že sa osvedčil a
teda hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a

uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.