Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 4, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8Er/322/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207729
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Rybárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2111207729.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EXPRESS FINANCE,
s.r.o., IČO: 35 775 165, Zámocká 30, Bratislava, pr. zast. Mgr. Ing. Tomáš Vítek, usadený euroadvokát,
Škultétyho 1, Bratislava, proti povinnému: A. A., N.. XX.XX.XXXX, C. W.: V. C., Y. B., vykonávanej
súdnym exekútorom: JUDr. Tomáš Peltzner, Jakubovo námestie 15, Bratislava, o vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť sumu 332,10 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Námietkam povinného proti exekúcii s a n e v y h o v u j e.

II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie s a z a m i e t a.

III. Odklad exekúcie s a n e p o v o ľ u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 114319 zo dňa 11.04.2011 bol súdny exekútor JUDr.
Tomáš Peltzner podľa § 45 ods.1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017,
poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu vydaného
Okresným súdom Trnava - Platobný rozkaz č.k. 16Rob/74/2005-13 zo dňa 24.08.2005. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.10.2006.

2. Dňa 04.08.2016 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii zo dňa
31.07.2016 v zmysle § 50 Exekučného poriadku.

3. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, (1) Povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.(2) Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich

dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od
ich doručenia.(3) Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. (4)Proti rozhodnutiu, ktorým
sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.(5) Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo,
právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.(6) Ak povinný
zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie

a o námietkach sa nerozhoduje.4. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 21.07.2016. Povinný odovzdal
námietky proti exekúcii na poštovú prepravu dňa 02.08.2016 a súdnemu exekútorovi boli doručené dňa
03.08.2016. Lehota na podanie námietok bola v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku zachovaná.

5. Povinný v námietkach proti exekúcii namieta, že pohľadávku voči oprávnenému uhradil v plnej výške,
nakoľko splátky uhradil obchodnému zástupcovi menom Gažo bytom Šafárikova ulica, Trnava, ale ten
náhle zomrel. Povinný v námietkach ďalej požiadal o odpustenie úrokov z omeškania zo sumy 322,11
EUR, nakoľko je nemajetný, je bezdomovec a jeho adresa trvalého pobytu je Mesto Trnava. Povinný

tvrdí,žemástaréauto,vktoromprespáva,nakoľkonemázčohoplatiťubytovanie.Ďalejpovinnýuvádza,
že v práci mu začali strhávať finančné prostriedky kvôli exekúcii a zostáva mu len životné minimum.
Ďalej povinný vo svojom podaní tvrdí, že mal kartu (zrejme platobnú), ktorú už nemá, nakoľko ho jeho
otec zo dňa na deň vysťahoval z bytu, kde býval a všetky jeho dokumenty mu otec zahodil. Nakoľko si
nemôže povinný dovoliť ani právnika, opätovne žiada o odpustenie úrokov z omeškania z istiny.

6. Na základe výzvy súdu dňa 31.10.2016 bolo súdu doručené Vyjadrenie oprávneného k námietkam
povinného zo dňa 17.10.2016, v ktorom oprávnený uvádza, že na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu spoločnosť EXPRESS FINANCE, s.r.o. oprávnene podala návrh na
vykonanie exekúcie. K námietkam povinného ohľadom úhrady celej pohľadávky oprávneného, resp.
odpustenia úrokov z omeškania oprávnený oznámil, že po podaní návrhu na začatie exekúcie neeviduje

žiadnu úhradu a s návrhom povinného nesúhlasí.

7. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide
o procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie.

Námietkyvšakmusiabyťdostatočneodôvodnené,pričomnadodatočneuvedenédôvodysaneprihliada.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného aj hmotného práva. Ich spoločným znakom je,
že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného
titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného
rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesnými skutočnosťami sú okolnosti, ktorých

základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných
podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie
pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik
vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, b) bránia vymáhateľnosti nároku, c) inak spôsobujú
neprípustnosť exekúcie, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi

nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

8. Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným
spisovým materiálom súd dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť.
Povinný síce tvrdí, že uhradil pohľadávku oprávneného, ale nijakým spôsobom nepreukázal, že by k

úhrade pohľadávky došlo. Tak isto ani oprávnený neeviduje úhradu pohľadávky. Čo sa týka odpustenia
úrokov z omeškania, súd nemá právomoc rozhodnúť o ich odpustení, nakoľko exekučné konanie je
návrhové konanie a súd je návrhom oprávneného na začatie exekúcie viazaný. Z uvedeného dôvodu
dal súd žiadosť povinného o odpustenie úrokov z omeškania na vyjadrenie oprávnenému. Nakoľko
oprávnený so žiadosťou povinného o odpustenie úrokov z omeškania nesúhlasil, súd v tejto časti

nemohol exekúciu zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietkam povinného proti exekúcii
nevyhovel.

9. Dňa 26.09.2017 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a
návrh na odklad exekúcie zo dňa 14.09.2017. Povinný v tomto podaní uvádza, že Okresný súd Trnava

vydal dňa 24.08.2005 vo veci sp. zn. 16Rob/74/2005 platobný rozkaz, ktorým priznal oprávnenému ako
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 18.900 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne z
tejto dlžnej sumy od 21.05.2002 až do zaplatenia a rovnako priznal oprávnenému náhradu trov konania
vo výške 945 Sk. Povinný uvádza, že napriek tomu, že zmluva, ktorá bola uzatvorená s oprávneným,
bolaspotrebiteľskouaobsahovalamnožstvoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,atonajmäúžernícke

úroky vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy, Okresný súd Trnava návrhu na vydanie platobného rozkazu
vyhovel. Povinný tvrdí že zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu neboli splnené, nakoľko
zmluva bola minimálne v časti úrokov neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Povinný má
za to, že rozhodovacia prax slovenských súdov, ako aj nová právna úprava (zákon o spotrebiteľskýchúveroch) reagovali na takéto úroky tým, že ich považovali za výslovne neprípustné a úžernícke a
obdobné zmluvné dojednania považovali za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Povinný uvádza,
že suma rovnajúca sa dlžnej istine už bola povinným niekoľkokrát vyplatená (zaplatil už okolo 8.000,-

EUR), povinný sa však nemôže zbaviť predmetného dlhu z dôvodu, že exekútor započítal vymožené
sumy vždy len na úhradu príslušenstva pohľadávky a nie na úhradu istiny a z tohto dôvodu sa povinný
ocitol v bludnom kruhu exekúcie, ktorú nemôže nikdy splatiť. Povinný má za to, že exekútor v danej
veci pochybil a už dávno mal požiadať súd o jej zastavenie. S poukazom na ustanovenia Exekučného
poriadku § 243h ods. 1, § 56 ods. 2 v znení do 31.3.2017 , § 57 ods. 1 písm. g) a l) v znení do 31.3.2017,

má povinný za to, že exekučné konanie je neprípustné, nakoľko úroky z omeškania priznané exekučným
titulom sú úžernícke, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou, ako aj s verejným poriadkom a v prípade
vymáhaných úrokov je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie už len so skutočnosti,
že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Osobitne je
daný rozpor s dobrými mravmi tým, že súd v základnom konaní oprávnenému priznal úžernícke úroky,
ktorých výška za jeden rok predstavuje sumu 182,5% z istiny, čo bolo v rozpore s ust. § 39 Občianskeho

zákonníka. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g)
a l) Exekučného poriadku, ako aj navrhol oprávnenému nepriznať trovy, keďže celá exekúcia je podľa
povinného vedená nezákonne. Taktiež povinný navrhol, aby súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods.
2 Exekučného poriadku, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) v znení účinnom do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) v znení účinnom do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak je výkon
exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

13.Podľa§44ods.3Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,súdpredvydanímpoverenia

na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

14. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ostatný spisový materiál a dospel
k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemožno vyhovieť. Povinný vo svojom návrhu
poukazuje na nezákonnosť exekučného titulu, a to v časti priznaných úrokov z omeškania, nakoľko ich
považuje za úžernícke a v rozpore s dobrými mravmi, a teda považuje celú exekúciu za neprípustnú.
Súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. To platí

bez ohľadu na to, či je exekučný titul po meritórnej stránke správny alebo nie. Inak povedané,
rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so
zákonom. Skúma len náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie a zákonné vedenie exekúcie.
Súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu, pretože nie je odvolacou
inštanciou. Preskúmava iba to, či bol exekučný titul vydaný na to oprávnenou osobou, či je právoplatný

a vykonateľný (formálne i materiálne), a či po vzniku tohto rozhodnutia nenastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať skutočnosti, ktoré nastali pred
vydaním exekučného titulu (t.j. v tomto prípade posudzovanie platnosti zmluvy, prípadne neprijateľných
zmluvných podmienok), nakoľko táto úloha pripadá príslušnému súdu v základom (súdnom) konaní.

15. Výnimka, na základe ktorej je exekučný súd oprávnený preskúmavať skutočnosti, ktoré nastali pred
vydaním exekučného titulu, je ustanovená v § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.3.2017, kde v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskomspore, exekučný súd preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané

rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné.
Nakoľko exekučným titulom nie je rozhodcovské rozhodnutie, ale rozhodnutie vydané súdom, exekučný

súd nemôže preskúmavať skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Súd uvádza, že
pokiaľ povinný namieta vecnú správnosť exekučného titulu a považuje rozhodnutie súdu za nezákonné,
mal na ochranu svojich práv a záujmov voči predmetnému exekučnému titulu podať v zákonnej
lehote opravný prostriedok a namietať skutočnosti uvedené vo svojom návrhu na zastavenie a odklad
exekúcie. Nakoľko túto možnosť povinný nevyužil, exekučný titul je právoplatný, čo je vlastnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá vyjadruje jeho zásadnú nezmeniteľnosť a aj vykonateľný, teda oprávnený sa môže

od povinného domáhať nárokov z exekučného titulu v rámci exekúcie a exekučný súd nemôže nijakým
spôsobom namietať jeho vecnú nesprávnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh povinného na
zastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.g)al)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017
zamietol.

16. Zároveň dáva exekučný súd do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn.
1Sžr/38/2011, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom
práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej

spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí
obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

17. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd

povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
18. Čo sa týka návrhu povinného na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nemožno
dôvodne očakávať, že bude exekúcia zastavená, nakoľko súd nezistil žiadne dôvody (ani na návrh
povinného, ani z úradnej činnosti), na základe ktorých by bolo možné exekúciu zastaviť, a teda nie
možné dôvodne očakávať, že bude exekúcia zastavená, a preto súd odklad exekúcie v zmysle ust. §

56 ods. 2 Exekučného poriadku nepovolil.

19. V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť
môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah,
v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V
sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.