Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/319/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312212218
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312212218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: O.. Z. Z., E.. XX.XX.XXXX, I.
Ž., Na A. B. Č.. XX, proti žalovanému: O.. O. Č., E.. X.X.XXXX, I. I., D. Č.. X/D, zastúpenému Okenica
Šula & Co, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 30, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.júna 2013, č. k. 15C/84/2012-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému (pôvodne ako žalovanému 1/) a proti Ministerstvu spravodlivosti

SR (pôvodne žalovaný 2/) domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ v súvislosti s publikovaným
rozhovorom žalovaného, v tom čase ministra spravodlivosti, v B. E. Č. B. XX.X.XXXX, v ktorom uviedol:
„Predchádzajúci predseda Okresného S. Ž., Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol
nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto
priznanie vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva,
vrátane mňa.“

2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom (zo dňa 1.2.2008 č.k.15Ct/1/03-268) vo vzťahu k
žalovanému 1/ žalobe vyhovel a uložil mu povinnosť formou platenej inzercie v dotknutom periodiku
uverejniť požadované ospravedlnenie. Žalovanému (1/) uložil tiež povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu
vo výške 100.000,- Sk. Žalobu voči žalovanému 2/ pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu excesu
žalovaného 1/ zamietol.

3. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti nenapadol, v konaní sa preto ďalej

pokračovalo len s pôvodným žalovaným 1/.

4. Na odvolanie žalovaného (1) odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu zamietol (rozsudok zo dňa 21.9.2010 sp. zn. 5Co/56/09). Argumentoval, že
rozhovor žalovaného s redaktorom denníka bol uskutočnený ako s ministrom spravodlivosti, a nie ako
s fyzickou osobou, keďže jeho predmetom boli otázky verejného záujmu; k rozhovoru došlo na podnet
redaktora, ktorý kladením otázok určoval obsah rozhovoru. Dospel preto k záveru, že vo veci nie je

pasívne legitimovaný žalovaný (1), ale Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorého vrcholným predstaviteľom
v tom čase žalovaný bol. U žalovaného (1) k žiadnemu excesu nedošlo. Poukázal i na ustanovenia § 4
ods. 1 a § 13 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy.5. Na dovolanie žalobcu dovolací súd uznesením zo dňa 20. júna 2012 sp. zn. 7Cdo/31/2011 zrušil
zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu pre nesplnenie manudukčnej povinnosti podľa § 213 ods. 2 O.s.p.
pri možnej aplikácií v ods. 5 uvedených ustanovení, v dôsledku čoho porušil právo na spravodlivý súdny

proces. Zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel a vo
výroku o náhrade trov konania; v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie.

6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v rozsahu zrušenia jeho rozhodnutia dovolacím súdom
rozhodol o žalobe tak, že žalobu zamietol. S poukazom na analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2

OZ dospel k záveru, že žalovaný nie je vo veci pasívne legitimovaný, keď žalobcom napádané tvrdenia
v rozhovore pre B. E. Č. žalovaný predniesol ako minister spravodlivosti SR, teda vo veci nie je pasívne
legitimovaný. Žalovaný na otázky redaktora informoval verejnosť v medziach svojej riadiacej činnosti a
primeraným spôsobom. Celý článok bol monotematicky venovaný aktuálnemu dianiu v justícii, vrátane
situácie na Krajskom súde v Žiline a Okresnom súde Žilina v súvislosti s ostrým protestom sudcovskej
rady.

7. Vo včas podanom odvolaní sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Poukázal na odlišnosť napadnutého a prvého rozsudku tohto súdu, hoci z jeho odôvodnenia nemožno
zistiť dramatickú zmenu skutkových a právnych okolností, ktoré by k tomu súd viedli. Napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie preto opätovne považoval za nepreskúmateľný.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodoch v ňom vymedzených (§ 470 ods.
2, § 379 a 370 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

9. Žalobca sa pôvodne domáhal ochrany osobnosti v súvislosti s publikovaným rozhovorom žalovaného

s redaktorom B. E. Č. (Č.. XX Y. B. XX.X.XXXX) voči žalovanému (v tom čase ministrovi spravodlivosti),
ako aj voči Ministerstvu spravodlivosti SR. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom voči
žalovanému 2/ žalobu zamietol z dôvodu excesu žalovaného (1). Žalobca proti zamietajúcej časti
nepodalodvolanie.Ďalejsapretovodvolacomidovolacomkonaníkonalolenspôvodnýmžalovaným1/.

10. Otázka pasívnej legitimácie žalovaného ako ministra spravodlivosti SR, alebo Ministerstva
spravodlivosti SR, ktorého vrcholným predstaviteľom žalovaný v čase poskytnutia rozhovoru bol, bola s
ohľadom na obranu žalovaného spornou už pred podaním dovolania žalobcom. V napadnutom rozsudku
súd prvej inštancie túto otázku riešil opätovne a dospel k záveru, zhodnému so záverom odvolacieho
súdu o tom, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný. Za použitia analógie (§ 853 ods. 1 OZ)

vec posúdil podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého je škoda spôsobená právnickou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená tými, ktorých na túto činnosť použili. Keďže žalovaný poskytol
rozhovorakoministerootázkachtohtorezortu,konalzaministerstvo,vdôsledkučohoabsentujepasívna
legitimácia žalovaného.

11. Odvolací sa s uvedeným, dostatočne odôvodneným, záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.
Obdobne ako vo svojom zmeňujúcom rozsudku, odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od záveru, že
pasívna legitimácia žalovaného nie je daná. Rozhovor sa týkal situácie v rezorte spravodlivosti; žalovaný
ako minister prezentoval svoje zámery (oprávnené) o ďalšom smerovaní rezortu. Zjavne sa jedná o
vecný i časový vzťah konania žalovaného k činnosti právnickej osoby (ministerstvo). Vo veci preto ide

o konanie osoby, ktorú právnická osoba (ministerstvo) na svoju činnosť použila. Za tvrdený zásah do
osobnostnej integrity žalobcu potom zodpovedá subjekt od žalovaného rozdielny, ktorý je tiež nositeľom
v žalobe uplatnených sankcií podľa § 13 OZ (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR z 31.5.2007, sp. zn.
3 Cdo 1293/2007).

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP), keď skutkový stav vo veci nebol sporný, spornou bola právna otázka pasívnej
legitimácie žalovaného.

13. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

14. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).