Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417010094
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5417010094.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a Mgr. Miroslava Mazúcha na verejnom zasadnutí konanom 19. decembra 2017
prejednal odvolanie podané obžalovaným Z. E. a prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín, sp. zn. 2T/20/2017 z 24.8.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora a obžalovaného Z. E. z a m i e t a , pretože nie

sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/20/2017 z 24.8.2017 bol obžalovaný Z. E. uznaný
za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na
tom skutkovom základe, že:

dňa 12.1.2016 okolo 18.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. NISSAN Quasqai, EČ: NO-668BO
počas dažďa po ceste č. I/70 v Dolnom Kubíne a pri výjazde z križovatky s kruhovým objazdom v km
16,950 z dôvodu nesprávnej techniky jazdy a oneskorenej reakcie obvineného na situáciu v cestnej
premávke minimálne 1,6 sekundy na priechode pre chodcov vo svojom jazdnom pruhu pravým predným
rohom vozidla zachytil chodcov G. R., nar. XX.X.XXXX a H. O., nar. XX.X.XXXX, ktorí sa pohybovali po
priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča, pričom G. R. utrpel trieštivú zlomeninu

hlavice a horného konca ramennej kosti vľavo, spojenú s vykĺbením hlavice ramennej kosti dopredu
a nadol, tržnú ranku ľavého obočia, pomliaždenie ľavého kolena a predkolenia s dobou liečenia od
12.1.2016 do 29.4.2016 a H. O. utrpela pomliaždenie a krvný výron na čele vľavo, zlomeninu V. a VI.
rebra vľavo v zadnej podpazušnej čiare, pomliaždenie pravého kolena, pomliaždenie a podkožný výron
v oblasti oboch stehien s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 12.1.2016 do 17.4.2016.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
j), l) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., obžalovanému
bol zároveň uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému G. R., nar.
XX.X.XXXX, vo výške 2.891,10 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného S. O. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.Proti tomuto rozsudku riadne a včas podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, čo do
výroku o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Poukázal v ňom na to, že obžalovaný
porušením dôležitej povinnosti pri riadení motorového vozidla spôsobil ťažkú ujmu na zdraví dvom

osobám. K spáchaniu trestného činu došlo na prechode pre chodcov, ktorý je súčasťou kruhového
objazdu. Kruhový objazd, ako aj prechod pre chodcov je dostatočným spôsobom označený tak zvislým,
ako aj pozemným dopravným značením. V zmysle znaleckého posudku vypracovaného k technike
jazdy obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný mohol vidieť poškodených v dostatočnom časovom
predstihu tak, aby zrážke zabránil. Obžalovaný bol už v minulosti priestupkovo riešený za dopravnú

nehodu, pričom z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný závažným spôsobom porušil viacero
povinností uložených zákonom. Trest zákazu činnosti uložený obžalovanému okresným súdom vo
výmere 12 mesiacov, nemožno považovať za dostatočný. Prokurátor na verejnom zasadnutí v konaní
pred odvolacím súdom navrhol, aby krajský súd napadnutý výrok o treste zákazu činnosti zrušil a sám
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel podal odvolanie
aj obžalovaný. Je toho názoru, že v jeho prípade sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, a to podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák. Poukázal na
svojeosobnépomery,ktorésabežnepriposudzovanítrestnejčinnostinevyskytujú.Jeosobouzdravotne
ťažko postihnutou. Je študentom denného štúdia Katolíckej univerzity v Ružomberku, pedagogickej

fakulty, sociálna práca a trvale býva v B.. Uložený trest zákazu činnosti by neprimeraným spôsobom
zasiahol do spôsobu dopravy na štúdium. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý výrok zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že skutočnosť, že obžalovaný je

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, by mala uňho evokovať práve zvýšenú opatrnosť pri jazde
na motorovom vozidle. Dôvody uvádzané v jeho odvolaní neopodstatňujú ním navrhované mimoriadne
zníženie uloženého trestu zákazu činnosti. Obžalovaný o svojom zdravotnom stave vedel aj pred
spáchaním trestného činu, pričom vedenie vozidla ani tomuto v danej situácii neprispôsobil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. poriadku. Odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) a § 308 ods. 1, ods. 2 Tr.
por., obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd

nepostupoval podľa § 316 Tr. poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Dolný Kubín
konanom 24.8.2017 urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm.

b) Tr. por., čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na
hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným vyhlásením
obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu,
keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.K trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom

odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel.

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o výmeru
trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému

a neosvojil si argumenty prokurátora o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska
jeho prísnosti. Rovnako si neosvojil odvolacie námietky obžalovaného, že v jeho prípade sú splnené
podmienky pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom podľa § 39 Tr. zák.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba

osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa názoru krajského súdu, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel zohľadnil všetky rozhodné okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol
ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu,

proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (tzv.
prevahu poľahčujúcich okolností), zistil, že okresný súd uložil obžalovanému zákonný aj primeraný trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 12 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby. U obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
j) Tr. zák. (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) a podľa § 36 písm. l) Tr. zák.
(obžalovanýsakspáchanémutrestnémučinupriznalaúprimnehooľutoval).Priťažujúceokolnostipodľa
§ 37 Tr. zák. u obžalovaného zistené neboli.

Z výpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne potrestaný. Nemá ani
záznam v evidencii priestupkov. Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Je študentom denného
štúdia Katolíckej univerzity v Ružomberku. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že 23.4.2012 bol
postihnutý správnym orgánom za priestupok na úseku cestnej premávky, za čo mu bolo uloženébližšie nešpecifikované nápravné opatrenie. Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom
obžalovaný uviedol, že vyššie citovaný priestupok spáchal dňa 16.9.2011, jazdil na motorke bez
vodičského oprávnenia a spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel zranenia iba on, pričom jeho ťažké

zdravotné postihnutie súvisí práve so zraneniami z predmetnej dopravnej nehody.

Podľa názoru krajského súdu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody len v kombinácii s
trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany
bezpečnosti cestnej premávky, splní u obžalovaného účel trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák.

Tým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní
trestnej činnosti a priviesť ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom uložený trest má správne výchovne
pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Účelom trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá je tiež
dočasné vyradenie páchateľa trestného činu z možnosti vykonávať túto činnosť.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zák. pri ukladaní testu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však

súd nesmie uložiť trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť
mesiacov.

Ustanovenie § 39 Tr. zák. je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie
Trestného zákona. Výnimočnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. o znížení trestu odňatia slobody pod

dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom vyplýva už zo samotného názvu tohto
ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len
bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Postup podľa § 39 Tr. zák. potom umožňuje riešiť situácie, keď trest
odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a
keď dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu

primeranejšieho trestu.

Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosti nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré

sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita naplnenia
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší prístup
pri ukladaní trestu. Medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie trestného činu
pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,
spáchanie trestného činu pod vplyvom ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si páchateľ

nezavinil sám, a pod. Za okolnosti prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť (a ktoré by
umožňovali aplikáciu ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák.), treba považovať okrem už uvedených prípadov
najmä skutočnosti, ktoré, ako už bolo uvedené, sú v zmysle ust. § 36 Tr. zák. významnými poľahčujúcimi
okolnosťami.

Za pomery páchateľa treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa
pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. Ide v podstate o pomery (rodinné, osobné), ktoré
existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu. Za takéto pomery treba považovať
predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých
osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa, tehotenstvo páchateľky a pod. Pomery páchateľa sú

teda okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré v rámci nebezpečnosti
činu pre spoločnosť hodnotené nie sú. Sú to len osobné pomery páchateľa.

Krajský súd je toho názoru, že v prípade obžalovaného nie sú splnené zákonné predpoklady k
mimoriadnemu zníženiu trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel pod zákonom stanovenú

hranicu, tak ako sú predpokladané ustanovením § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák. Skutočnosti
uvádzané obžalovaným (prevaha poľahčujúcich okolností na jeho strane, denné štúdium na vysokej
škole, ťažké zdravotné postihnutie) neodôvodňujú postup pre mimoriadne zníženie dolnej hranice
zákonom stanovenej trestnej sadzby pri trestnom čine, ktorý obžalovaný nepochybne spáchal. Uvedenéskutočnosti boli zohľadnené pri rozhodovaní o výmere trestu zákazu činnosti, a podľa názoru krajského
súdu s prihliadnutím na tieto skutočnosti bolo možné obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti na
dolnej hranici, t.j. vo výmere 12 mesiacov. Treba dať za pravdu prokurátorovi, že obžalovaný patrí medzi

nedisciplinovaných vodičov. Trest zákazu činnosti uložený obžalovanému na dolnej hranici trestnej
sadzby snáď obžalovaného v budúcnosti vyvaruje od páchania ďalšej trestnej činnosti na úseku dopravy,
v opačnom prípade musí očakávať ukladanie prísnejších trestov zákazu činnosti.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a

nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.