Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203966
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715203966.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľky D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo V., X.. C.. D.
XXX/X, občianka SR, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 30.03.2015 doručila tunajšiemu súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zo dňa 17.03.2015, ktorým sa domáhala, aby súd predbežným opatrením uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej medzi navrhovateľkou a poskytovateľom úveru dňa 26.03.2013. Zároveň sa domáhala, aby
súd predbežným opatrením zakázal Železniciam Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501 vykonávať

zrážky zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi navrhovateľkou a poskytovateľom úveru dňa 26.03.2013.

Na odôvodnenie svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 26.03.2013 uzavrela s odporcom Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 601103522 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Uzavretím úverovej zmluvy
navrhovateľka pristúpila taktiež k Dohode o zrážkach zo mzdy. Predmetnou zmluvou došlo k poskytnutiu

finančných prostriedkov navrhovateľke zo strany odporcu vo výške 600,- Eur. Odplata v zmluve bola
dohodnutá na sumu 576,- Eur, označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazala zaplatiť do
18.03.2014. RPMN podľa predmetnej zmluvy o úvere predstavuje 300 % istiny, zatiaľ čo úroková miera
je na úrovni 96 %. Pre porovnanie podľa údajov NBS bola v marci 2013 priemerná ročná úroková miera
spotrebiteľských úverov so splatnosťou do 1 roka na úrovni 8,12 %. Odporca z dôvodu, že navrhovateľka
poskytnutý úver riadne nesplácala, predložil dňa 22.05.2014 Žiadosť o zrážky zo mzdy navrhovateľky

Železniciam Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501 spolu s Výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy za
účelom začatia vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky. V dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy
o úvere je navrhovateľka povinná uhradiť odporcovi len sumu zodpovedajúcu výške istiny prijatej od
odporcu,ato600,-Eur.Kudňu10.02.2015všakbolauhradenásuma824,-Eurazrážkyzomzdynaďalej
pokračujú,keďžesiodporcauplatňujeajnároknazmenkovéúrokyaúrokyzomeškania,atoaždovýšky
1.646,10 Eur. Každým mesiacom sa tak môže odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohacovať.

Jedným z podmienok poskytovateľa úveru pre uzavretie zmluvy o úvere bolo pristúpenie k Dohode
o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vopred predformulovaná a vypracovaná poskytovateľom úveru a
na jej podpísanie bolo viazané poskytnutie finančných prostriedkov. V zmysle predmetnej dohody
bol poskytovateľ úveru oprávnený sám určiť výšku dlžnej sumy a túto predložil platiteľovi mzdy
navrhovateľky - Železniciam Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501. Na základe uvedeného tento
vykonáva od mája 2014 pravidelné mesačné zrážky, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do

majetkovej sféry navrhovateľky, nakoľko odporca od nej vymáha dlh, ktorý neexistuje.Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľka za rozporný s právom Európskej únie a
preto je dohoda aj v predmetnej veci neplatná. Dlžník tieto tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy nedokáže
priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré

by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamy právny priestor pre
postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne
plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Navrhovateľka poukázala na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie, v zmysle ktorej systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z
nutnosti posúdenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vnútroštátnym súdom aj bez

návrhu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,
ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Navrhovateľka v čase
uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné.
V konaní vo veci samej sa navrhovateľka bude domáhať určenia neplatnosti predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy a vydania bezdôvodného obohatenia. Naliehavý záujem navrhovateľky je daný tým,
že odporca požiadal jej platiteľa mzdy o začatie výkonu zrážok, čím môže každomesačne disponovať

značnou časťou príjmu navrhovateľky, čo spôsobuje jej výrazné obmedzenie v zabezpečovaní
základných potrieb rodiny. Navyše v súlade s ustálenou vnútroštátnou aj európskou judikatúrou je
naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok vždy daný.

Navrhovateľka k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia priložila ako listinné dôkazy: fotokópiu

prednej strany zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2013 a výpis splátkového kalendára, pokút a úhrad k
predmetnej zmluve o úvere.

Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2013 súd zistil, že ako veriteľ je uvedený odporca a ako
dlžník je uvedená navrhovateľka. V zmysle zmluvy je veriteľ oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume

600,- Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576,-
Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.176,- Eur v jednej splátke po 1.176,- Eur. Celkový poplatok dlžníka
spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje
sumu 234,90 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere vo výške
341,10 Eur. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku, ak nie je dohodnuté inak do 18.03.2014. Výška

RPMN je v zmluve uvedená 96 % a výška priemernej hodnoty RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy
je 36,73 %.
Z prehľadu splátok a pokút súd zistil, že splátkový kalendár k predmetnej zmluve o úvere bol stanovený
tak, že navrhovateľka zaplatí 12 splátok vo výške 98,- Eur, pričom dátum prvej splátky je 18.04.2013
a dátum poslednej splátky je 18.03.2014. Z prehľadu vyplýva, že navrhovateľka ku dňu 09.01.2015

uhradila celkovú sumu 824,- Eur, a to úhradami vo výške 98,- Eur v dňoch 11.06.2014, 10.07.2014,
11.08.2014, 11.09.2014, 09.10.2014, 11.11.2014 a 11.12.2014 a úhradou vo výške 138,- Eur dňa
09.01.2015.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pred začatím

konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 veta prvá a druhá O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.

1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstvabezprostrednehroziacejujmy(...).Znávrhumusíbyťzrejmé,čohosamieninavrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov

a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, alebo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo

znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacia
funkcia predbežných opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Predbežné opatrenie je rozhodnutím procesnej povahy a nemá charakter rozhodnutia vo

veci samej, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, účastník konania
výkon budúceho súdneho rozhodnutia o nároku navrhovateľa zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností,

z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru,
že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu,
ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Okrem
existencie nároku musí teda navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia predbežného opatrenia by
bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť

reálne a musí hroziť bezprostredne. Súd predbežné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho
nariadenia a ak je jeho nariadenie potrebné. Predbežné opatrenie je predbežným v tom zmysle, že sa
ním neprejudikujú práva účastníkov konania ani tretích osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých
bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Súd posudzoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy
vzťahov účastníkov konania, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

V prejednávanej veci navrhovateľka odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tým,
že sú vykonávané zrážky z jej mzdy na uspokojenie pohľadávky odporcu z uzavretej zmluvy o úvere,
pričom časť tejto pohľadávky navrhovateľka neuznáva a považuje za rozpornú s vnútroštátnou a
európskou právnou úpravou týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa. Vykonávanie nedôvodných zrážok zo
mzdy pritom zasahuje do jej majetkovej sféry a schopnosti zabezpečovať potreby rodiny. Uviedla, že vo

veci samej sa mieni domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej tieto v
súčasnosti majú prebiehať. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala byť uzavretá medzi ňou
a odporcom pri uzavieraní zmluvy o úvere dňa 26.03.2013, a na ktorú sa vo svojom návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia navrhovateľka odvolávala, však k návrhu nepriložila. Nepredložila ju ani potom,
ako jej právnemu zástupcovi bola dňa 24.04.2015 doručená výzva súdu na jej predloženie. Zároveň

nepriložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sú zrážky z jej mzdy skutočne vykonávané,
napríklad príslušné potvrdenie zamestnávateľa, výplatné pásky a podobne. Z predloženej prvej strany
zmluvy o úvere nevyplýva, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy.
Rovnako z predloženého prehľadu splátok a pokút nie je možné ustáliť, či dosiaľ vykonané úhrady zo
strany navrhovateľky v období od 11.06.2014 do 09.01.2015 vo výške 824,- Eur boli uskutočnené formou

zrážok z jej mzdy, prípadne dobrovoľne z jej strany. Súd teda v prejednávanej veci nemal osvedčenú
základnú podmienku pre nariadenie požadovaného predbežného opatrenia, spočívajúceho v povinnosti
odporcu zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky, a to skutočnosť, že tieto zrážky sa
v súčasnosti vykonávajú.

Súd sa tiež zameral na skúmanie, či sú v predmetnej veci naplnené ďalšie zákonné podmienky, ktorých
osvedčenie je nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia. Nutnosť splnenia týchto podmienok
vyplýva zo zákonom vyžadovaných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorými
sú opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie
podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a uvedenie, čoho sa mieni

navrhovateľ domáhať vo veci samej. Všetky uvedené náležitosti spolu súvisia a je nutné ich vykladať
v tom zmysle, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia môže byť úspešný len v prípade, ak
navrhovateľdostatočneosvedčí,žejehoprávoaleboprávomchránenýzáujemjeohrozenýprotiprávnym
konaním zo strany odporcu. Navrhovateľ teda musí v návrhu konkretizovať svoje ohrozené právo aleboprávom chránený záujem, ochrany ktorého sa mieni domáhať v konaní vo veci samej a zároveň musí v
rámci opísania rozhodujúcich skutočností aspoň osvedčiť, že zásahy odporcu do tohto jeho nároku (či už
konaním alebo opomenutím) sú protiprávne, teda že odporca týmito zásahmi koná v rozpore s nejakým

právnym predpisom. Je zrejmé, že medzi takýmito zásahmi odporcu a porušením nároku navrhovateľa
predbežného opatrenia musí byť príčinná súvislosť. Nárok navrhovateľa teda musí byť odôvodniteľný
priamo z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, aby z neho vyplývalo, prečo by navrhovateľ
mal byť úspešný vo veci samej.

V konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je úlohou súdu detailne posudzovať z hľadiska
hmotného práva nárok navrhovateľa, ktorého sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, musí však
skúmať podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Civilné sporové
konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorej obsahom je, že je predovšetkým záležitosťou
procesných strán, aby sa postarali o skutkové podklady pre súdne rozhodnutie vrátane dôkazných
prostriedkov. V prejednávanej veci navrhovateľka nepredložila predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy,

ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi konania, súd preto nemohol ani v základných rysoch posúdiť,
či nárok navrhovateľky, ktorému by sa mala predbežným opatrením poskytnúť predbežná ochrana,
je dôvodný. Nie je možné nariadiť požadované predbežné opatrenie, keď súd ani teoreticky nemôže
posúdiť, či by v konaní vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľka
mohla byť úspešná.

Vykonaným dokazovaním súd teda zistil, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie
predbežného opatrenia v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
prvá veta O.s.p.).

Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.