Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Csp/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211505
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716211505.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Platiť sa

oplatí, s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému U. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX/X, XXX XX M. P. - O. P. o zaplatenie sumy 14,66 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet, vedený v Obchodnej spoločnosti Poštová
banka, a.s. G.: SK96 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX sumu XX,XX Eur a 5 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 14,66 Eur od 26. 9. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 20. 9. 2016 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 34,46 Eur s prísl.
na tom základe, že žalobca nadobudol pohľadávku, uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa
- Obchodnej spoločnosti Telekom, a.s. a to na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27. 8. 2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3. 9. 2015. Postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznámené listom
zo dňa 4. 9. 2015.

2. Právny predchodca žalobcu a žalovaný na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp.
zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov sa dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude
žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované
služby. Jednalo sa o mobilné služby, ku ktorým bolo pridelené číslo 911 843 802. Na základe vzťahov
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému
poskytované služby, ktoré boli fakturované avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas

nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytované služby aj faktúru, avšak túto
žalovaný neuhradil riadne a včas. Jedná sa o faktúru č. 7309359691 na sumu 34,46 Eur so splatnosťou
25. 9. 2013.

3. Svojím podaním zo dňa 5. 5. 2017 žalobca zobral svoju žalobu späť v časti, prevyšujúcej sumu 14,66
Eur s príslušenstvom.

4. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, pred jej doručením žalovanému, koná sa do
zvyšku nárokov bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.5. Nakoľko žalobca zobral svoju žalobu v časti späť ešte predtým, ako súd žalobu doručil žalovanému
súd ďalej vo veci konal len o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Súd
teda ďalej konal len o zaplatenie sumy 14,66 Eur s príslušenstvom.

6. Súd z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 9. 2015 zistil, že spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. oznámila žalovanému, že postúpila svoje pohľadávky v celkovej výške 345,69 Eur, ktoré vyplývajú z
vyúčtovaných faktúr, medzi ktorými je aj žalovaná faktúra č. 7309359691 na spoločnosť žalobcu a to na
základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom,

a.s. a Platiť sa oplatí, s.r.o. zo dňa 27. 8. 2015.

7. Súd z faktúry č. 7309359691 zistil, že touto spoločnosť Slovak Telekom, a.s. si vyúčtovala voči
žalovanému sumu 34,46 Eur so splatnosťou 25. 9. 2013. V žalovanej faktúre boli jednak vyfakturované
mesačné poplatky za obdobie od 8. 8. 2013 do 7. 9. 2013 vo výške 12,2181 Eur bez DPH ako aj iné
poplatky a služby vo výške 16,50 Eur, taktiež bez DPH.

8.Súdzožiadostiúčastníkovozmenuzmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,zmenaúdajovúčastníka,
resp. adresáta zo dňa 10. 1. 2013 zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným
s tým, že je tam uvedená zmena adresy doručovania písomnosti a to na adresu Potočná 71/4, 926 71
Hontianske Moravce - Kostolné Moravce.

9. Súd zo žiadosti účastníka o zmenu zmluvy o poskytovaní verejných služieb - zmena údajov účastníka,
resp. adresáta zo dňa 21. 2. 2013 zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný
s tým, že je tam uvedená zmena bydliska žalovaného na adresu Potočná 71/4, 926 71 Hontianske
Moravce - Kostolné Moravce.

10. Súd z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21. 12. 2012 zistil, že túto uzatvorila
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný s tým, že bol dohodnutý minimálny program služieb DATA
SIM MINEOB1.

11. Súd z dohody o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb - výmena SIM zo dňa 21. 2. 2013
zistil, že túto uzatvoril Slovak Telekom, a.s. a žalovaný a to z dôvodu výmeny SIM karty.

12. Súd z odstúpenia od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29. 9. 2014 zistil, že toto
odstúpenie zaslala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému z dôvodu nezaplatenia ceny za

poskytované služby v celkovej výške 345,69 Eur s tým, že sú tam uvedené faktúry, medzi ktorými je
aj žalovaná faktúra.

13. Súd z dohody o zmene Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26. 4. 2013 zistil, že túto
uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným s tým, že sa jednalo o výmenu SIM karty.

14. Súd zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet zo dňa 21. 12. 2012 zistil, že
túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným na program služieb DATA SIM MINEOB1.

15. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách „Elektronická komunikačná služba (ďalej

len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose
signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných
na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo
vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby
informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.“

16. Podľa § 5 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách „Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely
tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.“

17. Podľa § 5 ods. 6 Zákona o elektronických komunikáciách „Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa
alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej
neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ 4) a v prípade rozhlasových a televíznych
programových služieb aj poslucháč a divák.18. Podľa § 5 ods. 7 Zákona o elektronických komunikáciách „účastník je ten koncový užívateľ, ktorý
uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

19. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách „Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

20. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách „Podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.“

21. Podľa § 42 ods. písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách „účastník je povinný používať

verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,

22. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách „platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní“

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila
so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet dňa 21. 12. 2012 a
následne uzatvorila so žalovaným viacero dodatkov. Následne na to spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
poskytovala žalovanému dohodnuté služby, ktoré si vyúčtovala aj žalovanou faktúrou č. 7309359691
v celkovej výške 34,46 Eur so splatnosťou 25. 9. 2013. V tejto faktúre si jednak spoločnosť Slovak

Telekom, a.s. vyúčtovala iné poplatky a služby vo výške 16,50 Eur, ktoré si však v konaní po čiastočnom
späťvzatí ďalej neuplatňovala a jednak mesačné poplatky za neobmedzený mobilný internet 1 a Magio
internet Security v celkovej výške 12,2181 Eur bez DPH, čo spolu s DPH predstavuje výšku 14,66 Eur.
Ďalej bolo preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. túto svoju pohľadávku postúpila na žalobcu
a to na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 8. 2015, čo vyplýva jednak z tvrdení

žalobcu ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 9. 2015, ktoré urobila spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. Keďže žalovaný nepreukázal, že by bol žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
uhradil žalovanú časť faktúry č. 7309359691 za poskytované služby vo výške 14,66 Eur a tento nárok
žalobcu žalovaný ani žiadnym iným spôsobom nespochybnil, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
čiastku 14,66 Eur.

26. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 14,66 Eur súd zaviazal žalovaného
zaplatiťžalobcoviztejtosumyajúrokyzomeškaniaatood26.9.2013dozaplatenia,keďžetátosumasa
stala splatnou podľa faktúry dňa 25. 9. 2013 a teda od 26. 9. 2013 je už žalovaný v omeškaní s úhradou
uvedenej sumy. Súd stanovil výšku úroku z omeškania na 5 % ročne tak, ako to požadoval žalobca,

keďže v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,50 % a o 5 percentuálnych
bodov viac predstavuje výšku 5,50 % avšak súd nemohol ísť nad rámec podanej žaloby a preto
žalovaného zaviazal platiť žalobcovi úroky z omeškania len vo výške 5 %.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.

a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie jenapadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).