Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515207411
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2515207411.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: Ľ. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, J., právne zastúpená advokátkou: JUDr. Ľudmila Raffáčová,
Advokátska kancelária, Mäsiarska 4, Košice proti povinnému: X.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í Rozsudok Okresného súdu Košice II. č. 27P/93/05-83 zo dňa 23.05.2006 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 8CoP/221/2006 - 116 zo dňa 06.06.2007 tak, že vyživovaciu
povinnosť povinného voči navrhovateľke z v y š u j e zo sumy 149,37 eur na sumu 450,- eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 25.11.2015.

II. Nedoplatok na výživnom v celkovej výške 3.761,63 eur je povinný p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke
v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným na tunajšom súde

dňa 25.11.2015 domáhala proti povinnému zvýšenia výživného na sumu 700 eur mesačne s účinnosťou
od 25.09.2015 s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 10 rokov a životné náklady
navrhovateľkysaodjejmaloletostispribúdajúcimvekompodstatnezvýšili,najmätým,ženavrhovateľka
už nie je študentkou strednej školy, ale aj jej zdravotným stavom po diagnostikovaní intolerancie laktózy
a mliečnej bielkoviny. Navrhovateľka je študentkou Právnickej fakulty Univerzity N. S. Š. C. J. a na
zabezpečenie študijných pomôcok potrebných na štúdium vynakladá sumu 200 eur mesačne. Okrem
štúdia na vysokej škole absolvovala za účelom zlepšenia jazykovej zdatnosti študijný pobyt na Malte v

období od 30.08.2015 do 19.09.2015, čo ju stálo 1.415,76 eur, pričom na uvedené jej povinný neprispel.
Svoje bežné výdavky v mesiaci október 2015 vyčíslila na sumu 704,21 eur, plus náklady na zakúpenie
mobilného telefónu vo výške 197,20 eur a mesačné náklady na užívanie mobilného telefónu vo výške 17
eur. V čase poslednej úpravy výživného mala navrhovateľka 11 rokov a bola žiačkou 5 ročníka základnej
školy a odvtedy nepochybne došlo k značnému nárastu jej odôvodnených potrieb, pričom má zvýšené
nároky na výživu súvisiace s jej zdravotným stavom.

2. Povinný s návrhom navrhovateľky súhlasil iba čiastočne a navrhol výšku výživného 400 eur mesačne
s odôvodnením, že navrhovateľka vyčíslila svoje bežné mesačné výdavky v prehnanej výške. Do
súčasnosti je zaviazaný platiť výživné navrhovateľke vo výške 4.500,-Sk (približne 150 eur), čo v plnejmiere plní a po ústnych požiadavkách matky navrhovateľky začal dobrovoľne platiť vyššiu čiastku
výživného, ide o sumu 300 eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľky, povinného, obsahom listinných dôkazov v
súdnom spise: rodný list navrhovateľky, Rozsudok Okresného súdu Košice II. č. 27P 93/05-83
zo dňa 23.05.2005, opravné Uznesenie Okresného súdu Košice II. sp.zn. 27P 93/05 zo dňa
07.08.2007, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 8CoP/221/2006-116 zo dňa 06.06.2007,
potvrdenie o štúdiu navrhovateľky na Právnickej fakulte B. N.. S.. Š. C. J., pokladničné bloky, lekárske

potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľky, zmluva o zabezpečení účasti na jazykovom programe
navrhovateľkou zo dňa 08.04.2015, faktúry, potvrdenie o zárobku povinného, výpis z LV č. XXX,
výpis z informačného systému o vlastníctve (držbe) motorových vozidiel, potvrdenie Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia a zistil tento skutkový stav veci:

4.Navrhovateľka jedcéroupovinného,čovyplývatakzrodnéholistuakoajzRozsudkuOkresnéhosúdu

Košice II. č. 27P 93/05-83 zo dňa 23.05.2006 , právoplatného dňa 06.07.2007, ktorým bola naposledy
určená vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľke na sumu 4.500,-Sk ( 149,37 eur). Vtedy
mala navrhovateľka 12 rokov, navštevovala základnú školu, súkromne študovala francúzsky a anglický
jazyk, bola zdravá a navštevovala záujmové krúžky. Povinný v období poslednej úpravy výživného
poberal výsluhový dôchodok v sume 12.315,-Sk ( 408,78 eur), bolo mu vyplatené odchodné v sume

166.173,-Sk ( 5.515,93 eur) a jeho priemerná mesačná mzda predstavovala čiastku 19.262-Sk ( 639,38
eur). Povinný mal vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a jeho manželka mala priemerný
mesačný zárobok vo výške 23.910,-Sk ( 567,48 eur).

5. Z potvrdenia Právnickej fakulty Univerzity N.. S.. Š. C. J. súd zistil, že navrhovateľka je riadnou

študentkou v 3. roku štúdia študijného programu Právo- denná forma, bakalársky, I. stupeň so
štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.

6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na podanom návrhu tak, ako ho podala písomne a
žiadala súd, aby zaviazal jej otca výživným 700,-eur mesačne, nakoľko táto suma je podľa nej adekvátna

a plne pokrýva jej mesačné potreby. Jej otec bol naposledy zaviazaný výživným v čase, keď bola ešte
maloletá, pričom výživné vo výške 300,-eur jej posiela nepravidelne. Okrem toho nemôže povedať, že
jej platí 300,-euro mesačne, pretože niekedy je to aj menej a nad rámec bežného výživného neprispieva.
Otázku výživného sa rozhodla riešiť z dôvodu, že sa chce zodpovedne venovať štúdiu a nechce si popri
štúdiuprivyrábaťtak,akotobolodoposiaľikeďnaďalejmábrigáduasi4xdotýždňa,zčohomápríjemasi

250,-eur a z týchto peňazí si hradí telefón a odkladá si do budúcna na svoje cestovanie a študijné pobyty.
V súvislosti so štúdiom má vysoké výdavky, pretože si musí kupovať študijný materiál (knihy, zákony,
skriptá, študijná literatúra), čo ju mesačne vychádza okolo 30,- až 50,-eur. V súvislosti s cestovným má
výdavok 10,-eur na hromadnú dopravu. Keďže má intoleranciu na laktózu, jej náklady na stravovanie sú
značnevysoké,stravujesadomaamesačnemánáklady200,-eur. Okremtohopotrebujeošatenie,obuv

a keďže študuje na právnickej fakulte vyžaduje sa aj adekvátne oblečenie, čo je tiež finančne náročné.
Mesačný výdavok v tejto súvislosti predstavuje sumu 150,- až 200,-eur. Snaží sa aj svoj voľný čas tráviť
športovaním, navštevuje posilňovňu, rôzne skupinové cvičenia, čo ju stojí 40,- až 50,-eur mesačne. Platí
si paušál za telefón 17,-eur mesačne. Jej mama jej na výživu neprispieva žiadnou finančnou čiastkou,
avšak v celom rozsahu hradí jej náklady za bývanie, stravu, oblečenie, cestovné a podobne. Chcela

by pôsobiť na medzinárodnej úrovni, či už európsky parlament, alebo komisia, preto si šetrí do budúcna
na jazykové pobyty, nakoľko znalosť jazyka musí byť na určitej profesionálnej úrovni. V septembri 2015
absolvovala 3 týždňový pobyt na Malte, ktorý zahrňoval intenzívny kurz anglického jazyka, z ktorého
mala potvrdenie o absolvovaní kurzu. Nevlastní žiaden majetok. Nakoľko brigáduje na letisku, kde sa
nevie dostať inak ako motorovým vozidlom, využíva auto svojich starých rodičov. Pracuje buď od 3,30

hod. ráno alebo od 22,00 hod. večer a končí o 02,00 hod. ráno. Keď si požičia auto starých rodičov,
pohonné hmoty hradí ona.

7. Z výpovede povinného bolo zistené, že poberá výsluhový dôchodok vo výške ako potvrdil vojenský
úrad s tým, že od roku 2005 až doposiaľ sú mu zrážané zrážky výživného v sume 36,51 eur, čo vlastne

ani nevedel a zistil to dodatočne. Je zamestnaný, jeho mesačný príjme v čistom je 1.500,-eur, iný príjem
nemá. Vlastní spolu s manželku nehnuteľnosť - rodinný dom so záhradou a garážou v BSM, pričom
spláca hypotéku každý mesiac vo výške 600,-eur. Vlastní motorové vozidlo Š. V., ktoré je 8 ročné a W.
P., ktorý je síce písaný na neho, ale patrí jeho synovi Oliverovi, pričom finančné prostriedky na jeho kúpudostal jeho syn od svojej starej matky. Iný majetok nemá. Jeho manželka je zamestnaná, jej mesačný
príjemjeokolo1.000,- eurvčistom.Mávyživovaciupovinnosťk14-ročnejdcére,ktoránastúpilaštúdium
nultého ročníka na bilingválnom gymnáziu v R. K. R. C., dcéra zvýšené nároky na výživu nemá. Plnoletý

syn musel prerušiť vysokoškolské štúdium z dôvodu zrušenia vysokej školy, pričom chce pokračovať v
ďalšom štúdiu, avšak v súčasnosti brigáduje, robí kuchára, má z toho asi 200,- až 250,-eur mesačne.
Obidve deti žijú s ním a manželkou v spoločnej domácnosti, iné vyživovacie povinnosti nemá. Čo sa
týka platieb výživného navrhovateľke, napriek tomu, že naposledy mu určil súd výšku výživného 150,-
eur mesačne, platil navrhovateľke do roku 2015 mesačne 300,-eur, avšak v roku 2016 jej poslal sumu

výživného 3x (600,- eur - 13.03.2016, 500,- eur - 20.10.2016 a dňa 9.12.2016 - sumu 400,-eur).

8. Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na to, že od roku 2015 sa príjem povinného zvýšil o cca
400,-eur v čistom a tiež poberá výsluhový dôchodok v sume 653,- eur, preto žiadala súd, aby na túto
skutočnosť prihliadol pri určení výšky výživného. Uviedla, že jer pravdou, že sú povinnému vykonávané
zrážky z jeho výsluhového dôchodku vo výške 36,51 eur mesačne a táto suma je poukazovaná na

účet matky navrhovateľky, ktorá túto sumu dáva navrhovateľke a preto navrhla prihliadnuť aj na túto
skutočnosť v súvislosti s nedoplatkom. Ďalej upozornila na nové skutočnosti v súvislosti so situáciou
navrhovateľky, ktorá stratila príjem 200,-eur mesačne, pretože už nepracuje brigádnicky a osobne, keď
sa s navrhovateľkou stretla spozorovala, že má zhoršené akné, pričom absolvovala liečbu hormonálnou
antikoncepciou, čo však v súčasnosti už nemôže, a preto momentálne rieši svoje ťažkosti rôznymi

prípravkami a táto liečba je pre ňu mimoriadne nákladná, na preukázanie čoho predložila pokladničný
doklad z 31.10.2016. Navrhovateľka musí pravidelne absolvovať čistenie pleti priamo v nemocnici,
pričom zakaždým za to platí 10,-eur. Tieto náklady majú periodický charakter a zakúpené prípravky
jej vydržia max. 4-6 týždňov. Okrem uvedeného musela navrhovateľka prestať užívať prípravok na
odbúranie ťažkostí s intoleranciou na mlieko a momentálne má špeciálne diétne stravovanie, a to od

októbra2016,čojetiežmimoriadnefinančnenáročné.Navrhovateľkajedobrouštudentkou,zodpovedne
sa pripravujúcou na svoje budúce povolanie, nepatrí medzi podpriemerných študentov, absolvuje rôzne
zahraničné stáže, jazykové kurzy, je svedomitá a poctivá. Priemerné mesačné výdavky navrhovateľky
vychádzajú v sume 900,-eur. V rámci záverečného vyjadrenia právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala
súd, aby zohľadnil potreby navrhovateľky, prihliadol na jej špecifiká, hlavne zdravotný stav, ako aj

ambície v rámci budúceho povolania, taktiež i výdavky v súvislosti so štúdiom, ako aj štandardnými
potrebami 21 ročnej ženy. Navrhovateľka si v minulosti vlastným úsilím zabezpečovala príjem, čo však
v súčasnosti už nie je možné a preto žiadala súd, aby v súvislosti s určením výživného pristupoval
diferencovane a prihliadol na skutočnosť, že u povinného došlo k podstatnému nárastu jeho priemernej
mesačnej mzdy oproti roku 2015 o 400,-eur a poukázala a apelovala na súd, aby v rámci svojich úvah

pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil, že navrhovateľka má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojho otca, pričom je dôležité ešte uviesť, že otec svojej dcére, teda navrhovateľke neprispel okrem
nepravidelných platieb výživného ničím iným, žiadnym darom, nekontaktuje sa so svojou dcérou, neteší
sa z jej úspechov, nepodporí ju v prípade jej neúspechu a tento jeho postoj je zjavne viditeľný aj z celého
priebehu tohto konania, pričom povinný počas celého konania nepopieral ani nerozporoval okolnosti

tvrdené navrhovateľkou, nepredložil súdu žiadne prostriedky procesnej obrany a preto navrhla, aby
tvrdenia navrhovateľky považoval súd za preukázané a teda, aby bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené
a súčasne si uplatnila i nárok na náhradu trov konania, ktoré navrhovateľka vynaložila v súvislosti s
podaným návrhom, ako aj v súvislosti s účasťou na pojednávaní, pričom poukázala, že tento nárok nie
je v rozpore s dobrými mravmi, právna pomoc bola navrhovateľke poskytnutá účelne, a preto navrhla,

aby bol priznaný navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia potvrdil, že povinný poberá výsluhový dôchodok z
výsluhového zabezpečenia vo výške 653 eur, z ktorého má vykonávané mesačné zrážky vo výške 36,51
eur na uhradenie bežného výživného.

10. Z potvrdenia zamestnávateľa povinného o jeho mzde bolo zistené, že v roku 2015 mal povinný
priemerný mesačný zárobok vo výške 1,702,58 eur v čistom a v roku 2016 vo výške 2.123,07 eur.

11. Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že povinný spolu so svojou manželkou vlastní v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. V., obec V., okres N. vedené ako
parcely reg. C evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXX/X- U.. N. O. R. o výmere XXX m2, parc.
č. XXX/XX- U. o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX- U.. N. O. R. o výmere XX m2, parc. č. XXX/
XX- V. N. o výmere XXX m2 a rodinný dom so súp. č. 429, ktorý je postavený na parc. č. XXX/X O.Z., ktorá je postavená na parc. Č.. XXX/XX. V časti C: ťarchy je zapísané záložné právo v prospech
Tatra banky, a.s. Bratislava na pozemky s parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a rodinný dom
s.č. XXX na parc. č. XXX/X O. Z. na parc. č. XXX/XX podľa záložnej zmluvy, vklad C. XXX/XX- účinný

dňa 13.05.2011- XX/XX.

12. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave vyplýva, že povinný vlastní dve
motorové vozidlá a to: Š. V. a W. P..

13. V lekárskej správe - náleze zo dňa 19.12.2016 ošetrujúca lekárka potvrdila, že navrhovateľka má
problémy s akné vyše 5 rokov, opakovane pre ťažký výsev vyšetrovaná aj na gynekológii a užívala
hormonálnu antikoncepciu, napriek tomu má problémy s menštruáciou, zvýšený testosteron, preto bola
nastavená na Bellara. V minulosti užívala systémové retinoidy, avšak pre intoleranciu liečba ukončená.
Užíva lokálne kozmetické prípravky, pričom sa stav nezlepšil, pretrváva zhoršenie, čo výrazne pôsobí na
navrhovateľku stresujúco. Súčasťou liečby je diétne stravovanie a určený hygienický režim, pravidelné

ošetrovanie s mechanickým čistením, čo pacientka dodržiava. Nakoľko je systémová liečba limitovaná,
náklady na lokálne ošetrenie sú vysoké, prípravky určené k ošetrovaniu aj z hľadiska dodržiava nie
diétnych opatrení sú vysoké a nie sú hradené poisťovňou. Pravidelné kontroly stavu s vykonávaním
špeciálnych ošetrení vyžadujú pravidelné 3-4 týždňové kontroly a priebeh ochorenia je torpídny s
recidívami.

14. Z potvrdenia gynekológa vystaveného dňa 10.01.2017 súd zistil, že navrhovateľka vyžaduje liečbu,
ktorú zdravotná poisťovňa neprepláca a pacientka si ju hradí sama.

15. Z predložených pokladničných bločkov vyplýva, že navrhovateľka v mesiaci október 2016 vynaložila

náklady na lieky spojené s jej liečbou v sume 86,11 eur, v mesiaci december 2016 v sume 52,34 eur
a mesiaci január 2017 v sume 32,75 eur.

16. Z navrhovateľkou predloženého prehľadu vyplatených súm zo strany povinného bolo zistené, že
povinný jej v novembri 2015 uhradil sumu 500 eur, v decembri 2015 sumu 500 eur, v mesiaci marec

2016 sumu 600 eur, v októbri 2016 sumu 500 eur a v decembri sumu 400 eur.

17. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

25. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie

schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti
vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej
povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na
štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku
vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo
závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov

(odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na
sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov
na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu
práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových
znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium,

nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie,
bude náročnejšie ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené
by mohli byť niektoré z týchto foriem predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného
rodiča. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam,
aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka

včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej
povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru).

26. Zmysel § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného
za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery

objektívne vo svojich rukách. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.) v akých majetkových
pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.
Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať,
bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle,
že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013,

sp. zn. I.ÚS 2306/12).

27. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a ide
o vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným
stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska

vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu.
Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže
mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti,
autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon
rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať

majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z
tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. V dôsledku zmenených ekonomických pomerov
väčší význam nadobudli príjmy z inej než závislej činnosti. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v
konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním
(nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a

domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými
platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu
realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce,
miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v
danom povolaní. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty,

rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov
z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov
v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti,
elektronika),akoajcelkovýživotnýštandard(dovolenky,životnénáklady).Nejdeozásahdovlastníckehopráva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho
majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti.

28. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba
rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná
prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako

aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o
odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych
potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej
vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.

29. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti,

zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie
bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký
existoval v minulosti.

30. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd vyvodil právny

záver, že návrh navrhovateľky voči povinnému bol podaný dôvodne. Navrhovateľka je plnoletou
dcérou povinného, ktorá sa na svoje budúce povolanie pripravuje denným štúdiom na vysokej škole,
s čím sú spojené odôvodnené mesačné výdavky s nákupom učebníc a potrebnej literatúry, s
cestovným i nákupom ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod.. Porovnajúc potreby navrhovateľky
v období poslednej úpravy výživného so súčasným stavom, je nepochybne zrejmé, že jej potreby

niekoľkonásobne vzrástli, preto je namieste zvýšenie výživného, a to aj s ohľadom na zvýšené nároky na
výživu, ktoré v období poslednej úpravy navrhovateľka nemala. V konaní bolo nesporne a jednoznačne
preukázané,ženavrhovateľkamázvýšenénárokynavýživuvsúvislostisosvojímzdravotnýmstavom, s
čím sú spojené vysoké mesačné náklady na zabezpečenie si potrebných ošetrujúcich prípravkov, liekov
a pod.. Okrem toho má navrhovateľka vysoké náklady spojené s diétnym stravovaním jednak v súvislosti

s dermatologickým ochorením, ale aj s intoleranciou laktózy a mliečnej bielkoviny. Navrhovateľka
uviedla, že absolvovala zahraničné študijné pobyty, ktoré boli značne nákladné, avšak súd na tieto
výdavky neprihliadol z dôvodu, že jednak priamo nesúvisia s jej študijným odborom a okrem toho neboli
vynaložené v rozhodnom období, teda odkedy patrí navrhovateľke nárok na zvýšenie výživného, t.j.
odo dňa podania návrhu 25.11.2015. Navrhovateľka absolvovala študijný pobyt na Malte v období od

30.08.2015 do 19.09.2015.

31. Súd pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a zárobkové pomery
povinného v období poslednej úpravy výživného so súčasným obdobím a dospel k záveru, že jeho
výsluhový dôchodok sa zvýšil o 207,71 eur ( 616,49 eur mínus 408,78 eur) a zárobok sa zvýšil o 1.483,69

eur ( 2.123,07 eur mínus 639,38 eur). Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť už iba voči maloletej
dcére, nakoľko jeho plnoletý syn podľa vyjadrenia povinného v súčasnosti neštuduje na vysokej škole.
Čo sa týka porovnania zárobkových pomerov manželky povinného v období poslednej úpravy výživného
so súčasným obdobím, súd vychádzal len výpovede povinného, v rámci ktorej uviedol, že jeho manželka
zarába 1.000 eur mesačne, pretože súdu nedoložil potvrdenie o jej príjme a súd tak konštatuje, že i v

jej prípade došlo k nárastu príjmu o 206,33 eur ( 1.000 eur mínus 793,67 eur).

32. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov k dieťaťu neznamená
mechanickú rovnosť a vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov
každého z nich, súd prihliadol na okolnosť, že matka navrhovateľky uspokojuje odôvodnené potreby

navrhovateľky v naturálnej forme, pričom jej príjem je v porovnaní s príjmom povinného podstatne nižší.
Zabezpečovanie potrieb navrhovateľky jej matkou súd chápe ako určitú hodnotu, ktorá sa pri určovaní
výživného nemôže nebrať do úvahy a takýto spôsob starostlivosti sa nepochybne kladie na roveň
finančnému zabezpečeniu výživy. Teda v danom prípade možno z jej strany považovať za naplnenú
vyživovaciu povinnosť v plnej miere výkonom osobnej starostlivosti o navrhovateľku napriek skutočnosti,

že je navrhovateľka plnoletá, avšak nie je schopná si zabezpečiť financovanie svojich potrieb v dôsledku
štúdia na vysokej škole.33. Zohľadniac vyššie uvedené okolnosti, súd dospel k záveru, že suma mesačného výživného 450 eur
je suma adekvátna vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky a preto zaviazal povinného platiť
navrhovateľke výživné v sume 450 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu teda od 25.11.2015,

pričom súd konštatuje, že takto určená výška výživného neohrozí životnú úroveň povinného. Okrem toho
súd vychádzal zo zásady, podľa ktorej má navrhovateľka právo podieľať sa na životnej úrovni svojho
otca, ktorá je v danom prípade podstatne vyššia ako životná úroveň jej matky. Poukazujúc na uvedené,
súd návrh v prevyšujúcej časti sumy navrhovaného výživného ako nedôvodný zamietol.

34. Zvýšením výživného spätne od podania návrhu dňa 25.11.2015 vznikol na zročnom výživnom
nedoplatok za obdobie od 25.11.2015 do 16.02.2017, t.j. 15 mesiacov + 6 dní v mesiaci november 2015.
Pri výpočte sumy tohto nedoplatku prihliadol súd na už povinným vyplatené sumy nad rámec naposledy
určeného výživného, ako aj na vyplácané zrážky výživného z výsluhového dôchodku povinného.
Nakoľko súd zvýšil výživné zo sumy 149,37 eur na sumu 450 eur, rozdiel je 300,63 eur a suma výživného
denne predstavuje tak čiastku 9,88 eur ( 300,63 eur x 12 : 365 dní). V mesiaci november 2015 je teda

suma dlžného výživného 59,28 eur. Za 15 mesiacov vznikol povinnému nedoplatok vo výške 6.750 eur
( 15 x 450 eur). Od tejto sumy súd odpočítal sumu vyplateného výživného zrážaného z výsluhového
dôchodku povinného v celkovej výške 547,65 eur ( 15 x 36,51 eur), sumu 2.240,55 eur ( 15 x 149,37
eur) a sumu 259,45 eur, čo je čiastka vyplatená nad rámec pôvodne určenej výšky výživného. Teda
za obdobie 15 mesiacov vznikol povinnému nedoplatok na výživnom v sume 3.702, 35 eur a celkový

nedoplatok aj s pripočítaním sumy 59,28 eur ( 6 dní v novembri 2015) predstavuje celkovú čiastku
3.761,63 eur, ktorú má povinný v zmysle výroku II. tohto rozsudku uhradiť navrhovateľke v lehote do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného ustanovenia zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného

poriadku.