Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/206/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216139
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6711216139.17

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne J. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX K., štátnej občianky SR, právne zastúpenej Advokátska
kancelária RK LEGAL, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858
323, proti žalovanému Bryndziareň a syráreň, s.r.o., so sídlom SNP 376/7, 962 01 Zvolenská Slatina,
IČO:36040690,právnezastúpenémuadvokátkouJUDr.MáriouUheľGreňovou,Advokátskakancelária

so sídlom Družstevná 2, 831 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 2.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 2.000,- Eur od 01.06.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania r o z h o d n e súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca O.. P.. L. N., V.., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Bratislava (ďalej len
„pôvodný žalobca“) sa žalobou zo dňa 28.10.2011, ktorá bola doručená súdu dňa 08.11.2011 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z
tejto sumy od 01.06.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil
tým, že je uznávanou vedeckou kapacitou zaraďovanou medzi špičku odborníkov pre oblasť výživy v
Slovenskej republike. V časopise K. zdravia, konkrétne v čísle 4/2009, ktorý vyšiel v septembri 2009, na

strane 78 a 79 bol publikovaný jeho článok s názvom „Srvátka a žinčica“. Je tak nositeľom autorských
práv k danému článku. Posledný odsek tohto článku, ktorý sa nachádza na strane 79 tohto časopisu
pod názvom „Žinčica pre dobré zdravie“, žalovaný takmer celý s výnimkou prvej vety a použitia slov:
„ovčie“ a „priaznivejšie zloženie“ v 5. a 6. riadku daného odseku, neoprávnene bez predchádzajúceho
jeho súhlasu ako autora predmetného článku použil na etikete plastovej fľaše nápoja s názvom „Žinčica
SLATINA kyslá“, objem 750 ml. Daný nápoj uviedol na trh práve žalovaný. Konkrétne daný text sa

nachádza na zadnej etikete predmetného nápoja pod názvom „Žinčica“, bez označenia autora diela.
Týmto konaním žalovaný porušil jeho autorské (osobnostné ako aj majetkové) práva podľa § 17 a §
18 Zákona č. 618/2003 Z.z., o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „autorský zákon“) ako autora predmetného diela.
Podľa jeho vedomostí uviedol žalovaný výrobok „Žinčica SLATINA kyslá“, ktorého etiketou došlo a stále
dochádza k porušovaniu jeho autorských práv k tomuto dielu na trh, počnúc aprílom 2010. K porušovaniu

jeho autorských práv tak dochádza už vyše 1 a pol roka. Uvedené sa stalo bez jeho súhlasu ako autora
diela, ako i bez toho, aby mu bola zaplatená za použitie jeho diela akákoľvek odmena. Porušením
jeho autorských práv sa žalovaný neoprávnene obohatil na jeho úkor, nakoľko mu za použitie jeho
diela nezaplatil odmenu, ktorá mu ako autorovi tohto diela patrí. Tým sám seba neoprávnene obohatil,
nakoľko nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, ku ktorému by určite došlo v prípade, že by postupoval lege
artis a uzatvoril s ním licenčnú zmluvu na použitie diela a na jej základe zaplatil mu za toto použitie

autorskú odmenu. Vzhľadom k tomu, že jeho dielo bolo použité na komerčné ciele (propagácia-podpora
predaja výrobku) uvedením na etikete samotného výrobku, ako i berúc ohľad na dobu trvania zásahovdo jeho práv ako autora, má za to, že došlo k porušeniu jeho autorských práv vo veľkom rozsahu.
Prihliadnucnatietofaktorymalzato,ževýškaodmeny,ktorábynazískanielicenciebolazvyčajnávčase
neoprávneného zásahu do tohto práva (uvedenia výrobku na trh) predstavuje sumu minimálne 2.000,-

Eur. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil na jeho úkor o túto sumu. Právne nárok žalobca zdôvodnil
§ 56 ods. 1 písm. f/ autorského zákona, § 458a Občianskeho zákonníka, § 442a ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 17.05.2011 vyzval žalovaného na
upustenie od zásahov do jeho autorského práva, t.j., aby žalovaný bezodkladne upustil od používania
autorského diela, ako i na náhradu vzniknutej ujmy. Na túto výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa

02.06.2011, v ktorom napadol autorské práva k spomínanému dielu s odôvodnením, že obsahom článku
sú verejne dostupné informácie všeobecného charakteru, ako aj tým, že on svoj článok o žinčici údajne
zverejnil ako prvý na stránke www.metoo.sk dňa 25.04.2009. Údajne je daný
článok stále sprístupnení na danej stránke. Na daný list žalovaného reagoval listom zo dňa 21.06.2011,
v ktorom okrem iného uviedol, že sa so žalovaným spolu stretli dňa 21.08.2009 na základe žiadosti
žalovaného v Nitre ohľadom prípadnej propagácie bryndze (ku ktorej neskôr aj tak neprišlo). Na tomto

stretnutí dal žalovanému k dispozícii text svojho článku „Srvátka a žinčica“ výlučne len pre informačné
účely - t.j. na prečítanie a štúdium daného článku. Vôbec sa nenazdal, že tento článok bude neskôr
žalovaným použitý na etikete jeho produktu. Daný text článku napísal v júli 2009 výlučne sám, za použitia
svojich odborných vedomostí. Začiatkom mesiaca august 2009 článok postúpil vydavateľovi za účelom
jeho tlače. Žalovaný teda nemohol mať v apríli 2009 (kedy bol údajne uverejnený takmer zhodný článok

na web-stránke www.metoo.sk ) vedomosť o žiadnom článku, pretože v tomto
období článok nemal napísaný, a ani sa žalovanému nezmieňoval o jeho príprave. Takisto nemá žiadnu
vedomosť o článku, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného uverejnený na www.metoo.sk dňa 25.04.2009. On preukázal svoje autorstvo k použitému dielu tým, že priložil k listu
zo dňa 17.05.2011, ktorý adresoval žalovanému kópiu svojho článku s uvedením publikačného zdroja.

Jeho výzvu, aby žalovaný preukázal svoje autorstvo k článku rovnakou cestou, teda, aby tento predložil
v tlačenej forme kópiu daného článku zo dňa 25.04.2009 spolu s preukázaním autenticity zverejnenia
článku na sieti internet dňa 25.04.2009, žalovaný do dnešného dňa nesplnil. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalovaného, že predmetný článok nie je autorským dielom, pretože jeho obsahom sú verejne dostupné
informácie, všeobecného charakteru, v liste zo dňa 21.06.2011 žalovanému oznámil, že v danej veci

nemôže ísť o použitie verejne dostupných informácií všeobecného charakteru, pretože na etikete je
doslovný text z jeho článku, nie všeobecné informácie, ktoré sú bežne dostupné, ako aj to, že neupiera
žalovanému právo uvádzať na etikete bežne dostupné informácie, nemôže tomu tak však byť v prípade
doslovného skopírovania textu časti jeho článku, lebo tým dochádza k porušeniu jeho autorských práv,
keď ako výlučný autor diela má právo udeliť súhlas s použitím diela podľa § 18 autorského zákona a

zároveň má právo na odmenu za použitie diela. Žalovaný doteraz nepreukázal jeho autorské právo k
dielu. So žalovaným sa stretli dňa 04.10.2011 v Bratislave za účelom mimosúdneho vyrovnania sporu
a dohodnutia prípadnej budúcej spolupráce pri propagácii výrobku žalovaného s názvom Bulharský
jogurt. Vzhľadom k tomu, že žalovaný odmietol poskytnúť mu akékoľvek majetkové vyrovnanie za ujmu
na jeho právach, ktorú mu spôsobil neoprávnením použitím jeho diela, nedošlo k mimosúdnej dohode

ohľadom ukončenia sporu, ako ani k dohode o propagácii nového produktu žalovaného. Nezostalo mu
preto nič iné, ako domáhať sa svojich práv, resp. ich ochrany na súde. Listom zo dňa 17.05.2011 vyzval
žalovaného na peňažné plnenie najneskôr v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorá žalovanému bola
doručená dňa 20.05.2011. Tým, že žalovaný najneskôr dňa 31.05.2011 nesplnil svoju povinnosť, dostal
sapočnúcdňom01.06.2011doomeškaniasplnenímsvojhopeňažnéhodlhu.Nazákladetohtosiuplatnil

voči žalovanému popri nároku na zaplatenie sumy 2.000,-Eur i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
v špecifikovanej výške v žalobe.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.03.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.03.2012 k žalobe uviedol,
že ju žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žaloba podľa neho je účelová a nemá oporu

v zákone. Listom zo dňa 17.05.2011 ho pôvodný žalobca vyzval, aby podľa § 56 a nasl. autorského
zákona bezodkladne upustil od akéhokoľvek používania autorského diela, najmä, aby prestal používať
autorskédielonasvojichvýrobkochaodstránilzobchodnejsietevšetkyvýrobky,naktorýchsanachádza
predmetnáetiketaporušujúcaautorsképrávapôvodnéhožalobcu.Súčasnežiadalpôvodnýžalobca,aby
mu oznámil kroky, ktoré uskutočnil na odstránenie protiprávneho stavu a zaplatil mu náhradu vzniknutej

ujmy vo výške 5.000,- Eur. Z listu ďalej vyplynulo, že sa jedná o článok s názvom „Srvátka a žinčica“
publikovaný v časopise Bedeker zdravia v čísle 4/2009, ktorý vyšiel v septembri 2009 na strane 78 a
79, a ktorého autorom je „P.. L. N., V.., Ústav bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava“
a že časť tohto článku bol uvedený, resp. sa uvádza na etikete výrobku „Žinčica SLATINA kyslá“.Na tento list pôvodného žalobcu reagoval listom zo dňa 02.06.2011, v ktorom okrem iného uviedol,
že nie je zrejmé, či pôvodný žalobca je skutočným autorom predmetného článku, nakoľko on vyrába
žinčicu od približne augusta 2009. Výrobe predchádzal (tak ako u každého výrobcu) marketing na

označovanie výrobku a pod.. Štatutárny orgán jeho spoločnosti sa v tomto čase obrátil na pôvodného
žalobcu s už vypracovaným konceptom etikety, ktorý plánoval uverejňovať na svojom výrobku. Na
vytvorenie konceptu využil verejne dostupné informácie z internetových stránok o žinčici a iných článkov,
pričom zároveň svoj článok zverejnil na internetovej stránke www.metoo.sk dňa
25.04.2009, s uvedením autora článku a takto vypracovaným a už zverejneným konceptom sa v

júli 2009 obrátil na pôvodného žalobcu so žiadosťou o jeho spripomienkovanie. Rozdiely v článku
zverejnenom pôvodným žalobcom a článkom zverejneným ním, sú minimálne. Tiež v tomto liste
poukázal na skutočnosť, že v článku Bedeker zdravia, v ktorom pôvodný žalobca uverejnil dotknutý
článok je ako údajný autor článku „Srvátka a žinčica“ v uvedenom časopise uvedený autor nasledovne:
O.. P.. L. N., V.., X. bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava,
keď z takéhoto označenia autora nie je zrejmé, komu prináleží ochrana autorského práva, teda či

pôvodnémužalobcoviakofyzickejosobe,aleboprávnickejosobe,ktoréjeoznačenáprimene,priezvisku
pôvodného žalobcu na tomto článku. Ďalej vo vyjadrení žalovaný mal za to, že na predmetnú časť
článku sa nevzťahuje ochrana podľa autorského zákona, nakoľko obsahom článku sú verejne dostupné
informácie, všeobecného charakteru. Ochrana podľa autorského zákona sa nevzťahuje (okrem iného)
na myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená,

opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Až z listu pôvodného žalobcu sa dozvedel,
že jeho predmetný koncept článku bol pôvodným žalobcom v rámci celého článku „Srvátka a žinčica“
publikovaný v septembri 2009. V danom prípade nie je zrejmé, že by pôvodný žalobca bol autorom
článku, ktorý na etikete svojho výrobku uvádza, a tiež s poukazom na obsah tohto článku nie je zrejmé,
či tento je možné považovať za autorské dielo. Nestotožňoval sa s tvrdením pôvodného žalobcu, že

sa jedná o článok, ktorý pôvodný žalobca napísal výlučne v júli 2009 za použitia svojich odborných
vedomostí. Skutočnosť, že pôvodný žalobca nemá žiadnu vedomosť o článku o žinčici zverejnenom na
www.metoo.sk dňa 25.04.2009 považuje za irelevantnú, nakoľko ani on nemal
vedomosť o zverejnení článku pôvodného žalobcu v časopise Bedeker zdravia. Predmetný článok je
stále dostupný na uvedenej stránke s uvedením dátumu zverejnenia, ako aj autora článku. Čo sa týka

obsahu predmetného článku, jeho obsahom sú informácie bežného a všeobecného charakteru, ktoré
s odbornými vedomosťami nemajú nič spoločné. Jedná sa o bežne a verejne dostupné informácie
opisného charakteru, ktoré ochrane autorského zákona nepodliehajú. Okrem toho mal žalovaný vo
vyjadrení za to, že ako výrobca žinčice disponuje minimálne informáciami takého charakteru, aké sú
uvedené v predmetnom článku. Nehovoriac o výrobe žinčice, spôsobe výroby a zložení žinčice. Z

podanej žalobe podľa neho tiež nie je zrejmé, či sa žalobca domáha náhrady škody alebo bezdôvodného
obohatenia. Len sa domnieva, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tiež zo žaloby a
z doložených dôkazov nevyplýva odôvodnenie výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia, a to
už aj s poukazom na to, že pôvodný žalobca pred podaním žaloby na súd ho žiadal o zaplatenie z
tohto titulu sumy 5.000,- Eur, žalobou však požaduje zaplatiť z tohto titulu sumu 2.000,- Eur. Nakoľko

nie je zrejmé, že by bol pôvodný žalobca autorom dotknutej časti článku, taktiež, že predmetná časť
článku je autorským dielom a teda že podlieha ochrane autorských práv podľa autorského zákona
navrhol konajúcemu súdu, aby rozhodol o určení, či predmetná časť článku je autorským dielom podľa
autorského zákona a kto je jeho autorom, a to ako o otázke predbežnej. V rámci vyjadrenia žalovaný
z dôvodu právnej istoty namietal aj premlčanie nároku pôvodného žalobcu, nakoľko vyrába žinčicu

približne od augusta 2009.

Pôvodný žalobca doložil k žalobe časopis Bedeker zdravia, číslo 4/2009, strana 78 a 79 (čl. 4-6 spisu),
z ktorého vyplýva, že v tomto časopise, ktorý vyšiel v septembri 2009, ktorá skutočnosť nebola medzi
účastníkmi konania sporná, na strane 78 a 79 bol publikovaný článok „Srvátka a žinčica“, keď na

strane 79 tohto článku pod názvom „Žinčica pre dobré zdravie“ je publikovaný text: „Ovčie mlieko
obsahuje dvojnásobné množstvo bielkovín ako mlieko kravské, čo platí aj pre srvátku a žinčicu. Žinčica
je odvarená sladká srvátka, ktorá sa po zakvasení prírodnými mliečnymi mikroorganizmami premení
na kyslú žinčicu. Keďže ovčie mlieko má priaznivejšie zloženie a vysoký obsah zdraviu prospešných
látok, prejavuje sa to aj na vlastnostiach žinčice. Srvátkové bielkoviny obsiahnuté v žinčici sa vyznačujú

širokým spektrom antimikrobných, antikarcinogénnych a imunitný systém podporujúcich vlastností. Táto
aktivita a vysoký obsah vetvených a syrných aminokyselín podporujú regeneráciu a ochranu svalových
buniek pred oxidačným stresom ako aj častými infekciami, ktoré najmä u „pretrénovaných“ športovcov
nie sú zvláštnosťou. Žinčica do polovice 20. storočia bola každodennou potravou na našich salašoch.Žinčicou sa živili aj drevorubači na Horehroní, ktorí podávali neuveriteľne vysoké pracovné výkony a
to doslova „od svitu do mrku“. O blahodarnom pôsobení žinčice na zdravie a vitalitu svedčí množstvo
„bačovských“ žartov a prísloví. I. W., autor diela Valašská škola mravúv stodola mal už v mladosti

podlomené zdravie, ochorel na tuberkulózu. Na odporúčanie opáta sa začal živiť žinčicou a dožil sa
veku 75 rokov“. Ako autor celého článku „Srvátka a žinčica“, teda aj jeho záverečnej časti „Žinčica pre
dobré zdravie“ je uvedený: „O.. P.. L. N., V.., X. bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzity
Komenského, Bratislava“.

Ďalej k žalobe doložil (čl. 7-11 spisu), prednú aj zadnú etiketu výrobku žalovaného „Žinčica SLATINA
kyslá“, objem plastovej fľaše 750 ml, keď v konaní medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že ide
o výrobok žalovaného, pričom na etikete tohto výrobku, konkrétne na zadnej etikete tohto výrobku sa
nachádzatextpodnázvom„Žinčica“.Porovnanímtohtotextunazadnejetiketetohtovýrobkužalovaného
s textom časti v článku „Srvátka a žinčica“ označeného ako „Žinčica pre dobré zdravie“, ktorý bol
publikovaný v časopise Bedeker zdravia, číslo 4/2009 vyplýva, že obidva texty sú „takmer“ totožné, keď

na zadnej etikete výrobku žalovaného je vynechaná len prvá veta z časti článku „Žinčica pre dobré
zdravie“, konkrétne veta: „Ovčie mlieko obsahuje dvojnásobné množstvo bielkovín ako mlieko kravské,
čo platí aj pre srvátku a žinčicu“, keď v ďalšom texte zadnej etikety výrobku žalovaného z celého textu v
porovnanístextomčastičlánku„Žinčicapredobrézdravie“súvynechanélenjednoslovo:„ovčie“ajedno
slovo: „priaznivejšie“, keď inak v ostatnom text nachádzajúci sa na zadnej etikete označeného výrobku

žalovaného je v ostatnom totožný s textom časti článku „Žinčica pre dobré zdravie“. Pôvodný žalobca k
tomuto dôkazu doložil i 3 ks plastových fliaš daného výrobku žalovaného s uvedením, že tento výrobok
žalovaného sa s takouto etiketou predával ešte v roku 2011, keď porovnaním textu zadnej etikety tohto
výrobkužalovanéhostextomčastičlánku„Žinčicapredobrézdravie“,tiežvyplynuliuvedenéskutočnosti.

Pôvodný žalobca listom zo dňa 17.05.2011, ktorý bol doručený žalovanému dňa 20.05.2011 v súvislosti s
uvedeným upozornil žalovaného na porušenie jeho autorských práv (osobnostných ako aj majetkových)
podľa § 17 a 18 autorského zákona. V tomto liste upozornil žalovaného, že na trh uvádza výrobok
pod názvom „Žinčica SLATINA kyslá“, na ktorom neoprávnene uviedol v minulosti už pod jeho menom
publikované autorské dielo vzťahujúce sa na zdraviu priaznivé účinky žinčice, čím bez pochyby došlo

k porušeniu jeho autorských práv. Berúc ohľad na neoprávnený zásah do jeho autorských práv ho
vyzval v súlade s § 56 a nasl. autorského zákona, aby bezodkladne upustil od akéhokoľvek používania
autorského diela, najmä, aby prestal používať autorské dielo na akýchkoľvek výrobkoch a odstránil z
obchodnej siete všetky výrobky, na ktorých sa nachádza predmetná etiketa porušujúca jeho autorské
práva, ďalej ho žiadal najneskôr v lehote dvoch týždňov od doručenia výzvy písomne oznámiť kroky,

ktoré uskutočnil alebo zamýšľa uskutočniť na odstránenie protiprávneho stavu a súčasne najneskôr
v lehote 10 dní od doručenia výzvy požadoval podľa § 56 ods. 1 písm. f/ autorského zákona zaplatiť
mu náhradu vzniknutej ujmy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vo výške 5.000,-
Eur, keď v opačnom prípade bude nútený uplatniť svoje oprávnené nároky príslušnými právnymi
prostriedkami. Z textu tohto listu vyplýva, že jeho prílohou bola i fotokópia dotknutého článku.

Na tento list pôvodného žalobcu reagoval žalovaný listom zo dňa 02.06.2011, v ktorom žalovaný
uviedol, že z listu pôvodného žalobcu nie je zrejmé, či tento je skutočným autorom predmetného článku,
nakoľko spoločnosť Bryndziareň a syráreň vyrába žinčicu približne od 08/2009. Výrobe predchádzal
marketing na označovanie výrobku. Z listu ďalej vyplýva, že štatutárny orgán spoločnosti sa v tom čase

obrátil na pôvodného žalobcu už s vypracovaným konceptom etikety, ktorý plánoval uverejňovať na
svojom výrobku. Na vytvorenie konceptu využil verejne dostupné informácie z internetových stránok o
žinčici, pričom svoj článok zverejnil na internetovej stránke www.metoo.sk dňa
25.04.2009 s uvedením autora článku a s takto vypracovaným a už zverejneným konceptom sa v júli
2009 obrátil na pôvodného žalobcu so žiadosťou o jeho spripomienkovanie. Žalovaný v tomto liste ďalej

zdôraznil, že obsahom článku sú verejne dostupné informácie, všeobecného charakteru. Z tohto listu
ďalej vyplýva, že žalovaný sa až z tohto listu pôvodného žalobcu dozvedel, že predmetný koncept (po
jeho spripomienkovaní) bol v rámci článku „Srvátka a žinčica“ publikovaný v septembri 2009 pôvodným
žalobcom. Spochybnil autorstvo k tomuto článku. Ďalej v liste poukázal na to, že tiež nie je zrejmé,
komu prináleží ochrana autorského práva, či pôvodnému žalobcovi ako fyzickej osobe, alebo právnickej

osobe, ktorá je označená pri mene a priezvisku pôvodného žalobcu na tomto článku ako: Ústav bunkovej
biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava“. Na záver listu žalovaný poukázal,
že pôvodný žalobca jednoznačne nepreukázal, že by bol autorom dotknutého článku a tiež nie je zrejmé,či obsah dotknutého článku je možné považovať za autorské dielo. List žalovaného je podpísaný jeho
konateľom, Ing. K. C..

Pôvodný žalobca na tento list žalovaného reagoval listom zo dňa 21.06.2011, ktorý bol doručený
žalovanému dňa 23.06.2011. V tomto liste pôvodný žalobca okrem iného poukázal na to, že daný text
článku napísal v júli 2009 výlučne sám za použitia svojich odborných vedomostí s tým, že žalovaný sa
na príprave tohto článku žiadnym spôsobom nepodieľal, keď mal na mysli T.. K. C.. Začiatkom mesiaca
august 2009 postúpil vydavateľovi článok za účelom jeho tlače. V apríli 2009 teda žalovaný nemohol

mať vedomosť o žiadnom článku, pretože v tomto období článok nemal napísaný a ani sa nezmieňoval o
jeho príprave. Poukázal tiež na to, že nemal vedomosť o marketingových aktivitách žalovaného v rámci
uvedenia produktu na trh. Poprel tvrdenie žalovaného v tomto liste, že by sa štatutárny orgán spoločnosti
žalovaného obrátil na neho už s vypracovaným konceptom etikety, ktorý žalovaný plánoval zverejňovať
na svojom výrobku. Prvýkrát text etikety výrobku videl až keď bol produkt uvedený na trh. Tiež poprel
vedomosť o tvrdenom článku žalovaného zverejneného na www.metoo.sk dňa

25.04.2009. Súčasne vyzval žalovaného, aby kópiu svojho článku s uvedením publikačného zdroja
predložil v tlačenej forme v podobe kópie daného článku zo dňa 25.04.2009 spolu s preukázaním
autenticity zverejnenia článku na sieti internet dňa 25.04.2009.

Na tento list pôvodného žalobcu reagoval žalovaný listom zo dňa 11.07.2001, v ktorom uviedol, že

predmetný článok je stále dostupný na stránke www.metoo.sk s uvedením
dátumu zverejnenia, ako aj autora článku. V liste ďalej poukázal na to, že predmetom článku sú
informácie bežného a všeobecného charakteru, ktoré s odbornými vedomosťami nemajú nič spoločné.
Jedná sa o bežne a verejne dostupné informácie opisného charakteru, ktoré ochrane autorského zákona
nepodliehajú.

Listy žalovaného zo dňa 02.06.2011 a zo dňa 11.07.2011 predložil k žalobe pôvodný žalobca, teda
nepochybne mu boli doručené.

Žalovaný k vyjadreniu k žalobe predložil výňatok z internetovej stránky www.metoo.sk (dátum „07.07.2011“) na svoje tvrdenia ohľadne autorstva článku „Spoznajte žinčicu“,
keď text tohto článku je úplne totožný s textom zadnej etikety výrobku žalovaného „Žinčica SLATINA
kyslá“,keďztohtodôkazu(čl.30spisu)vyplýva:„Pridané:25.04.2009/Autor:K.C./O.:M.“.Ztohtodôkazu
predloženého žalovaným (čl. 30 spisu) vyplýva, že článok „Spoznajte žinčicu“ mal byť zadokumentovaný
na stránke: „http://www.metoo.sk//16557/spoznajte-zincicu“.

Nakoľkožalovanýspochybňovalautorstvopôvodnéhožalobcukčastičlánku„Žinčicapredobrézdravie“,
na žiadosť pôvodného žalobcu bol vypracovaný písomný znalecký posudok č. 4/2012 Ing. P. Y., bytom O.
tehelni 3085/6, XXX XX L., znalcom z odboru: elektrotechnika, počítačové programy (softvér), riadiaca
technika, výpočtová technika (hardvér), bezpečnosť a ochrana informačných systémov a to zo dňa

25.09.2012, ktorý pôvodný žalobca predložil v rámci súdneho konania ako listinný dôkaz. Zo záverov
tohtoznaleckéhoposudkuvyplýva,ženazákladevykonanéhoznaleckéhoskúmaniaznalcom(vonkajšie
skúmanieprostredníctvomprístupuvoverejnejsietiinternet)vlastnostíwebovskéhosoftvéru(typuCMS-
TJ. “systém pre správu obsahu webu“, resp. tiež „publikačný systém“) prevádzkovaného na doméne
www.metoo.sk a následne vykonanej štatistickej analýze získaných údajov,

znalec konštatoval, že článok s najväčšou možnou pravdepodobnosťou nebol v roku 2009 uverejnený
vo verejnej sieti internet. Znalec v závere znaleckého posudku sa vyjadril aj k najpravdepodobnejšiemu
termínu skutočného vytvorenia predmetného obsahu na ÚRL: „http://www.metoo.sk/16557“ (resp.
aj ÚRL: ), keď stanovil časový interval ohľadne tohto
od 01.06.2011 15:48:49 do 02.06.2011 16:59:28. Znalec ďalej v záveroch uviedol, že nemal v

čase vonkajšieho znaleckého skúmania vlastnosti softvéru možnosť paralelne vykonať verifikáciu
výsledkov aj prostredníctvom analýzy na úrovni samotného zdrojového kódu webovského softvéru,
v stave tak ako bol v danom čase na webovskom serveri sprevádzkovaný. Nemal možnosť priamo
preskúmať a analyzovať databázu (databázový softvér, štruktúru a dáta v tejto databáze) súvisiacu
s prevádzkovaným webovským softvérom na zariadení prevádzkovateľa. Platí zásada, že každá

osoba (majiteľ, prevádzkovateľ, zamestnanec, atď.) s možnosťou fyzického prístupu k počítačovému
zariadeniu,kdejesoftvér(resp.databáza)prevádzkovanýmôžeľubovoľnevtomtozariadenímodifikovať
súbory, časti kódu softvéru a súvisiace dáta a každý oprávnený používateľ tohto softvéru môže v rozsahu
definovanom jeho oprávneniu (roly) modifikovať príslušný rozsah údajov (dát). Pri vypracovávaníznaleckého posudku nedisponoval informáciami o bezpečnostných aspektoch (a opatreniach)
prevádzky predmetnej webovskej služby (a samotného softvéru) na doméne www.metoo.sk , keď tiež nedisponoval informáciami s presnými spravodlivostnými a bezpečnostnými

charakteristikami a špecifikáciou technických a funkčných parametrov od výrobcu daného webovského
softvéru, ako ani informáciami s presnými spoľahlivostnými a bezpečnostnými charakteristikami a
špecifikáciou technických parametrov počítačových zariadení (hardvéru) a operačných systémov,
na ktorých je daný softvér prevádzkovaný, a ani nevyhnutne súvisiacich služieb poskytovaných
prostredníctvom tretích strán (napr. súvisiace telekomunikačné služby), tiež nemal informácie a presné

prevádzkové parametre a podmienky (faktory prostredia) počítačových zariadení (hardvéru), na ktorých
je daný softvér prevádzkovaný.

Tiež pôvodný žalobca v rámci prvého pojednávania na spochybnenie tvrdení žalovaného, že článok
„Spoznajte žinčicu“ bol zverejnený dňa 25.04.2009 na stránke internetovej www.metoo.sk predložil Odborné vyjadrenie Centra vedecko-technických informácií Slovenskej

republiky, Lamačská cesta 8/A, 811 04 Bratislava (Ing. Ján Laštinec) zo dňa 17.09.2012, z ktorého
vyplýva, že stránka: , ktorá má poradie 16557 a
zobrazuje dátum 25.04.2009 sa svojim poradím jednoznačne zaraďuje na začiatok júna 2011, snáď
01.06.2011, resp. 02.06.2011. Ak by mala byť z dátumu 25.04.2009, jej identifikátor by musel byť z
rozsahu 6100-6300. Pravdivosť tohto možno overiť jednoducho na webe, vložením identifikátora za

www.metoo.sk napr. . Lokalita „metoo.sk“ používa
redakčný systém BaoBab a bola vytvorená firmou HALF.PIXEL STUDIO (MediaCreative s.r.o.), IPEC
DROUP búilding, Roľnícka 116, Bratislava. Stránky pri ich vytváraní v tomto redakčnom systéme
dostanú priradený jednoznačný číselný identifikátor (je súčasťou adresy stránky), ktorý je vytváraný
jednoduchým inkrementálnym spôsobom. T.j. novo vytváraná stránka má tento identifikátor o jednotku

väčší ako predchádzajúca. V tomto prípade môže teda slúžiť ako poradové číslo stránky. Samozrejme
sú možné isté výnimky, kedy poradové číslo stránky a zobrazený dátum nekorelujú, t.j. stránka s
nižším poradovým číslom môže mať neskorší dátum ako stránka s vyšším poradovým číslom. Mohlo
by ísť o oneskorené schválenie moderátorom, úprava už predtým zverejnenej stránky, atď.. Tu by však
pri štandardnom spôsobe vytvárania a zverejňovania stránok bola predpokladaná odchýlka rádovo

niekoľko dní. V odbornom vyjadrení je uvedené, že Centrum nevie ako by sa dala štandardne vysvetliť
situácia keď stránka , má poradie 16557 a zobrazuje
dátum 25.04.2009, keď svojim poradím sa totiž jednoznačne zaraďuje na začiatok júna 2011. Tiež
predložil Vyjadrenie k dátumu zverejnenia príspevku „Spoznajte žinčicu“ zo dňa 19.09.2012 Prof. T.. M.
Z., O.. (Austrian Academy of Sciences), keď tento v tomto vyjadrení uviedol, že príspevok na adrese

nebol podľa jeho názoru zverejnený dňa 25.04.2009,
ale 01. alebo 02. júna 2011, pričom dátum 25.04.2009 bol nastavený dodatočne. Ako argument uviedol,
že redakčné systémy obvykle číslujú príspevky sekvenčne, predmetný príspevok má číslo 16557.
Príspevok 16556 (obrázok 2 ako príloha vyjadrenia) má však ako dátum zverejnenia uvedený 01.
jún 2011. Nasledujúci existujúci príspevok 16559 (obrázok 3 ako príloha vyjadrenia) má ako dátum

uvedený 02. jún 2011. Redakčné systémy obvykle umožňujú používateľovi zadanie ľubovoľného dátumu
pridania.Vapríli2009bolipríspevkomnastránkeprideľovanépodstatneinéčísla
(obrázok 4 ako príloha tohto vyjadrenia). Ďalej predložil vyjadrenie Univerzity Komenského v Bratislave,
Prírodovedecká fakulta zo dňa 18.09.2012 označené ako Vyhlásenie podpísané Doc. RNDr. Beáta
Bretenská, PhD., z ktorého vyplýva, že na základe požiadania O.. P.. L. N., V.. vyhľadala táto na internete

informácie týkajúce sa problematiky žinčice a jej využívania v dennej potrebe. C., že uvedená stránka
prezentuje rôzne články k danej problematike v chronologickom usporiadaní až
na článok zo dňa 25.04.2009, ktorý je nechronologický zaradený do časového systému článkov z roku
2011. Jedná sa o článok „Spoznajte žinčicu“.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.09.2012 (informatívny),
oddiel: Seo, vložka číslo: 6363/S súd zistil, že štatutárnym orgánom žalovaného sú Ing. K. C., bytom V.
XX, XXX XX G. so vznikom funkcie 02.07.2004 a T.. A. I., bytom M. XXXX/XX, XXX 04 Banská Bystrica
s dňom vzniku funkcie 30.09.2005 s tým, že v mene spoločnosti koná každý z konateľov samostatne.

Pôvodný žalobca v konaní tvrdil, že držiteľom internetovej domény www.metoo.sk je spoločnosť Kabel Plus, s.r.o., Košice, o čom predložil listinný dôkaz (čl. 97-98 spisu),
keď z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I (informatívny) zo dňa 26.09.2012 Oddiel:
Sro, vložka č.: 18317/V ohľadne spoločnosti Kabel Plus, s.r.o., so sídlom P. 1, XXX 01 Košice, IČO: 36611 654 súd zistil, že jedným z dvoch štatutárnych orgánov tejto spoločnosti, jedným z jej konateľov
je K. C., bytom V. XX, XXX XX G., s dátumom vzniku funkcie dňa 17.07.2007, keď žalobca v konaní
poukazoval na „personálne“ prepojenie tejto spoločnosti so spoločnosťou žalovaného.

Pôvodný žalobca k žalobe doplnil, že s T.. K. C. sa prvýkrát stretli v G. na Agrokomplexe v súvislosti so
spoluprácou pri prezentácii veci vyrobených zo žinčice, keď na dôkaz predložil e-mail medzi ním a Ing. K.
C. zo dňa 20.08.2009, keď z obsahu tohto e-mailu vyplýva, že T.. K. C., štatutárny zástupca žalovaného
oslovil pôvodného žalobcu s tým, že by sa rád s ním stretol vo veci propagácie bryndze zo Zvolenskej

Slatiny, keď pôvodný žalobca na to reagoval tak, že 21. augusta bude v stánku „cechu bryndziarov“, a
to v Nitre na Agrokomplexe, kde bude azda prvá príležitosť na stretnutie. Ďalej pôvodný žalobca doplnil,
že k tomuto stretnutiu došlo a tu odovzdal Ing. K. Kaliarikovi náčrt článku, resp. samotný článok, pretože
tento už bol v tom čase pripravený a išiel do tlače. K. zverejnený nasledujúci mesiac, v septembri 2009.
To bolo prvýkrát, kedy sa Ing. K. C. dozvedel, že chce písať takýto článok, pričom k tomuto článku sa T..
K. C. dostal na stretnutí v Nitre 21.08.2009. Poskytol mu tento článok pre informatívne účely s tým, že

mu uviedol, že bude zverejnený v časopise Bedeker zdravia ako aj s tým, že autorom tohto článku je on
ako fyzická osoba. Po zverejnení tohto článku zistil, že časť tohto článku v identickej forme je uvedená
na etikete výrobku žalovaného. Chcel predmetnú vec riešiť, pretože ako uznávaná vedecká autorita
nemohol pripustiť, aby jeho myšlienky a jeho dielo, ktoré je výsledkom jeho tvorivej duševnej činnosti
boli bez jeho súhlasu, v rozpore s právom využívané na komerčné účely žalovaného. Žalovaný „klame“,

že predmetný článok „Spoznajte žinčicu“ uverejnil na stránke www.metoo.sk
dňa 25.04.2009. Je pravdou, že v predžalobnej komunikácii požadoval od žalovaného v tejto súvislosti
zaplatiť sumu 5.000,- Eur, avšak vzhľadom k tomu, že nedošlo k mimosúdnej dohode ako aj vzhľadom
ku právnej istote, rozhodol sa podať žalobu o zaplatenie v nižšej sume. Pokiaľ žalovaný namieta, kto by
mal byť autorom článku, teda či on ako fyzická osoba, alebo by to mala byť právnická osoba, ktorá je

označená pri jeho mene a priezvisku ako autora tohto článku, v žiadnom prípade nejde o zamestnanecké
dielo, ide o dielo, ktorého výlučným autorom je on, toto dielo nenapísal v rámci plnenia pracovných alebo
obdobných povinností voči predmetnej inštitúcii, teda Ústavu bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta
Univerzity Komenského, Bratislava. Ide o jeho súkromnú aktivitu. Je vedeckou kapacitou, publikuje
pravidelne v rôznych periodikách, pričom tak nerobí ako zamestnanec fakulty, alebo nejakého ústavu,

ale robí tak ako fyzická osoba vo svojom mene. Za svoju prácu bol odmenený najvyšším štátnym
vyznamenaním prezidenta SR a to v januári 2012. K námietke žalovaného uviedol, že má vedomosť,
že sporná etiketa na výrobku žalovaného bola používaná zhruba od apríla 2010 až do mája 2012. V
priebehu súdneho konania už mal vedomosť o tom, že etiketa na výrobku žalovaného je pozmenená a
teda žalovaný už neruší jeho autorské práva.

Z výsluchu pôvodného žalobcu ako účastníka konania súd zistil, že nie je v žiadnom pracovnom
vzťahu s Ústavom bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava. Je
však pravdou, že má tu čestnú funkciu. Od roku 2002 sa zaujíma o slovenské ovčiarstvo a v tomto smere
študentom vypomáha, a teda aj ústavu a fakulte, ale všetko je to bezplatne. Povolaním je mikrobiológ.

Od roku 1999 pracoval v oblasti probiotík. Poukázal na svoju rozsiahlu publikačnú činnosť, keď predložil,
že je autorom článkov: „S bryndzou do Európy? Prečo nie!“, „Bryndza - unikátny slovenský produkt“,
„Liek menom bryndza“, „Probiotické vlastnosti slovenskej bryndze“ (čl. 118-122 spisu), keď pri výsluchu
doplnil, že je autorom publikácie „Ľudia a mikróby“, ďalšej publikácie „Brazília, Zem neznáma“. Začal sa
problematike bryndze venovať aj v spolupráci s ostatnými kolegami, keď dospeli k záveru, že na základe

výsledkov z 12 produktov bryndze len 2 spĺňajú požiadavku obsahu aspoň 50 % ovčieho syra. Zistil tiež,
že sa začali vyrábať žinčice, ktoré neboli žinčicou. Pokladal si za povinnosť verejnosť na to upozorniť. V
júni 2009 preto zavolal do Bedeker zdravia a navrhol, že napíše článok o žinčici. Dali mu ultimátum do
15. júla. Článok na rozhraní júna až júla odoslal, pričom vyšiel v čísle 4/2009 v septembri 2009 v časopise
Bedeker zdravia. Žiadnu zmluvu ohľadne tohto nemal uzavretú. Väčšinou takúto publikačnú činnosť robil

zadarmo, sem-tam nejakých 50,- Eur mu za to poslali. Ing. Bohuš Kaliarik ho e-mailom oslovil, že by sa
chcel s ním veľmi poradiť o propagácii bryndze, ktorú vyrábal žalovaný. Požiadal o stretnutie, na čo mu
povedal, že príde dňa 21.08.2009 do Nitry. Vzal so sebou balík publikácií, rukopisov a medzi nimi bola aj
táto „nešťastná inkriminovaná žinčica“. V Nitre mal rukopis predmetného odborného článku. T.. K. C. si
článok od neho vzal, neprečítal si ho, len ho požiadal o ďalšie stretnutie v súvislosti s bryndzou. O týždeň

prišiel do Bratislavy, o bryndzi už nebola reč, prišiel s nadšením, že budú vyrábať žinčicu. Rok na to
žalovaný začal vyrábať žinčicu. Vyrábal ho z kravského mlieka. Ing. K. C. na to upozornil, vedel, že urobili
chybu.Svedčiaotomdvezplastovýchfliaš,ktorépredložildosúdnehokonaniaakovýrobokžalovaného,
konkrétne „Žinčica SLATINA kyslá“, kde je uvedené, že sa žinčica vyrába z kravského mlieka. Jedna zpredložený plastových fliaš tohto výrobku žalovaného svedčí už o tom, že žinčica sa vyrába z ovčieho
hrudkového syra. Do apríla 2012 sa časť textu jeho článku určite ešte uvádzala na etikete tohto výrobku
žalovaného. Koncom apríla 2010 mal dvojdňovú prednášku vo Zvolenskej Slatine a vtedy zistil, že časť

jeho článku, ktorý publikoval v Bedekeri zdravia č. 4/2009 je na tejto etikete výrobku žalovaného. On
sám je autorom predmetného článku, nikto iný sa nepodieľal na jeho tvorbe. K otázke, prečo uviedol ako
autora článku „O.. P.. L. N., V.., Ústav bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského,
Bratislava“ uviedol, že tak si to želajú vydavatelia časopisov a to konkrétne časopisov Bedeker zdravia
a Zdravie, keď je to za tým účelom, aby u čitateľov týchto časopisov vzbudili články viacej dôvery. Aj pri

uverejňovaní iných svojich článkov v iných publikáciách používal takéto označenie. Na dôkaz predložil
článok „Probiotické vlastnosti slovenskej bryndze“, článok „Bryndza je biele zlato, lekári ju ospevujú“ (čl.
122-123 spisu), keď ďalej poukazoval na to, že publikoval aj ďalšie články a to v Bedekeri zdravia č.
2/2009 (čl. 124 spisu) a v časopise ExtraPlus v roku 2012 (čl. 125 spisu). Poprel, že by autorom sporného
textu bol Ing. K. C.. Za odmenu neučí na fakulte 7 rokov. Na to, že článok je na výrobku žalovaného,
resp. na etikete výrobku žalovaného ho upozornili i študenti. Na porušenie autorských práv reagoval

listom až v máji 2011 preto, lebo nemá obchodného ducha.

Žalovaný v rámci obrany uviedol, že námietku premlčania nároku vzniesol len z opatrnosti. Skutočnosti,
na základe ktorých by bolo možné posúdiť, či nárok pôvodného žalobcu je premlčaný, alebo nie
v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo žaloby

nevyplývajú, preto námietku premlčania vzniesol len z opatrnosti. Tiež z e-mailovej komunikácie, ktorú
pôvodný žalobca predložil zo dňa 20.08.2009 nevyplýva, že by ho požiadal o stretnutie v nejakej veci
ohľadom predmetného článku. Nepopieral stretnutie medzi jeho štatutárnym zástupcom a pôvodným
žalobcom. Jeho spoločnosť sa zaoberá väčšinou, čo sa týka výroby produkciu bryndze. Problém jej
výroby a zloženia sa ťahá od roku 2009 až doposiaľ. Preto sa obrátil na pôvodného žalobcu, ale

len pokiaľ ide o otázku zloženia bryndze, nie žinčice. Medzi ním a pôvodným žalobcom prebehli
písomné komunikácie v roku 2011, ktoré sú súčasťou spisu. Konkrétne listom zo dňa 11.06.2011 oznámil
pôvodnému žalobcovi, že časť predmetného článku je zverejnený na internetovej stránke www.metoo.sk
. Teda nie je pravdou tá skutočnosť, že by neoznámil pôvodnému žalobcovi, kde
je zverejnená časť sporného článku, o ktorom pôvodný žalobca tvrdí, že je jeho autorom. Tiež mal za to,

že sa nejedná na etikete jeho výrobku o doslovné znenie časti článku, o ktorom pôvodný žalobca tvrdí,
že je jeho autorom. Túto skutočnosť však uviedol pôvodný žalobca v podanej žalobe. Ďalej poukázal, že
informácie v tomto článku sú všeobecné informácie, všeobecné myšlienky o žinčici a preto sa na tento
článoknevzťahujeochranapodľaautorskéhozákona.PredložilznenieceléhočlánkuzBedekerazdravia
č. 4/2009 (čl. 100-102 spisu). Na preukázanie svojich tvrdení, že na etikete jeho produktu sú uvedené

len všeobecné informácie získané z internetu o žinčici predložil obsah týchto informácií (čl. 103-117
spisu). Ďalej poukázal i na to, že celý sporný článok z Bedekera zdravia č. 4/2009 používa na účely
predaja firma Farma Tuška (čl. 100-102 spisu), okrem nej i internetová stránka www.biocentral.sk .Nakoľkosámvyrábažinčicu,musísámmaťtakévedomostiavšeobecnéinformácie
o jej zložení, ako sú uvedené v spornej časti článku. Pôvodný žalobca riadnym spôsobom ani nevysvetlil,

z akého dôvodu je označený ako autor článku v spojení s Ústavom bunkovej biológie, Prírodovedecká
fakulta Univerzity Komenského, Bratislava. Nie je potom zrejmé, či je vôbec aktívne legitimovaný na
vedenie sporu. Tiež nevysvetlil v žalobe, ktoré konkrétne práva z hľadiska autorstva mal on svojim
konanímporušiťpodľa§17a§18autorskéhozákona.Podľajehovedomostí,ajjeniektoautoromčlánku
a zverejňuje ho publikačne, existuje medzi autorom článku a vydavateľom licenčná zmluva. Buď je táto

výhradná alebo nevýhradná, pričom musí byť v písomnej forme. Ani podľa uvedeného nie je zrejmé, kto
je autorom predmetného článku.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.12.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.12.2012 doplnil, že má za
to, že pôvodný žalobca nepreukázal autorstvo a tiež nepreukázal, že by predmetný článok podliehal

ochrane podľa autorského zákona a to s poukazom na § 7 ods. 1 autorského zákona. Podľa tohto
zákonného ustanovenia „predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo,
ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä...“. Pojem „dielo“ vymedzený v §
7 autorského zákona vychádza z Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9.
septembra 1986 v platnom znení, ktorý je základným prameňom práva v tejto oblasti a medzinárodným

dohovorom,naktorýodkazujenielenDohovorWIPOoautorskomprávezroku1996,aleajvšetkyprávne
akty EÚ a vnútroštátne právne predpisy tak členských štátov EÚ, ako aj desiatok iných štátov mimo EÚ,
či Európy. Koncept originality (jedinečnosti) má dlhú právnu tradíciu tak v kontinentálnej Európe, ako
aj na Americkom kontinente. V prípade kontinentálneho systému práva, do ktorého patrí aj slovensképrávo, sa originalita vníma ako „pečať autora“ zanechaná vo vytvorenom diele, tzv. „pečať originality“.
Takýto koncept možno nájsť aj v Slovenskej právnej vede (napr. Š.LUBY: Autorské právo, SAV Bratislava
1962, str. 193-196). Judikatúra európskych súdov, vrátane slovenských sa nesie v podobnom duchu,

keď „samotné (mechanické) pospájanie myšlienok (napr. v článku) nie je tak tvorivé, aby prekračovalo
tvorivú úroveň oddeľujúcu autorské dielo od iných výsledkov tvorivej duševnej činnosti“ (napr. rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11Co/51/2010) alebo kombinácia prvku „minimálnej miery originality“
a „neuznania čisto mechanického pospájania myšlienok“ v judikatúre Najvyššieho súdu Švédska (NJA
II, 1961, s.12). Nakoniec aj Najvyšší súd ČR konštatoval, že: „aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený

autorským zákonom, nemôže byť výsledkom akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti
nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych osobných vlastností autora, bez ktorých by
výsledok vôbec nevznikol“ (Najvyšší súd ČR sp.zn. 30Cdo 4924/2007). Predmetný článok nemá znak
tvorivosti, nie je autorským dielom a teda podľa § 7 ods. 3 písm. a/ autorského zákona sa ochrana
podľa autorského zákona naň nevzťahuje. Na dôkaz predložil súdu články z internetu s obdobným
obsahom, resp. obsahujúce skutočnosti, zhrnuté v predmetnom článku, ktorého autorom je údajne

pôvodnýžalobca.E-mailomzodňa20.08.2009oslovilsícepôvodnéhožalobcusožiadosťouostretnutie,
avšak vo veci propagácie bryndze. Nebolo to vo veci žinčice. Žinčicu vyrába približne od augusta
2009, pričom je najväčšou a najstaršou bryndziarňou na svete. Keďže v zastúpení svojim konateľom
Ing. K. C. (štatutárnym zástupcom) pozná zloženie a výrobu mliečnych výrobkov a teda aj žinčice s
pripraveným konceptom článku sa obrátil na pôvodného žalobcu jeho štatutárny zástupca so žiadosťou

o jeho pripomienkovanie. Na vytvorenie konceptu je štatutárny zástupca Ing. Bohuš C. použil jednak
vlastné zdroje informácií z výroby a jednak verejne dostupné informácie. O tom, že pôvodný žalobca
použil predmetný článok ním dotvorený (doplnený) v časopise Bedeker zdravia sa dozvedel až z výzvy
pôvodného žalobcu na zaplatenie sumy 5.000,- Eur zo dňa 17.05.2011. Na tento list reagoval svojim
listom zo dňa 02.06.2011, v ktorom uviedol a upozornil pôvodného žalobcu, že nie je zrejmé, kto je

autorom diela, nakoľko nebol to pôvodný žalobca ako jediný, ktorý sa podieľal na vytvorení finálnej verzie
predmetného článku, keď on cestou svojho štatutárneho zástupcu jej minimálne jeho spoluautorom“.
Okrem toho mal za to, že sa nejedná o autorské dielo, nakoľko text obsahuje len všeobecné informácie,
ktoré nepovažoval za výsledok tvorivej činnosti. Nestotožnil sa s tvrdením pôvodného žalobcu, že sa
jedná o článok, ktorý napísal v júli 2009 v dôsledku využitia svojich odborných vedomostí, nakoľko

predmetný článok odborné informácie ani neobsahuje. Predmetný článok zverejnil na www.metoo.sk
dňa 25.04.2009. Nesúhlasil s tvrdením pôvodného žalobcu, že sa o konkrétnej
stránke, na ktorej bol predmetný článok zverejnený tento dozvedel až z jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa
26.03.2012, nakoľko mu túto skutočnosť oznámil vo svojom liste zo dňa 02.06.2011. Opätovne poukázal
na to, že tiež nie je zrejmé, komu by mala prináležať ochrana autorského práva k spornej časti článku,

teda, či pôvodnému žalobcovi ako fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je tiež označená ako
autor tohto článku. Ak by aj pripustil, že sa jedná o článok, ktorý je autorským dielom podľa autorského
zákona mal za to, že pôvodný žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko je emeritný profesor
Univerzity Komenského, Bratislava, keď v akreditačnom spise fakulty tejto univerzity vykazuje činnosť
v zmysle § 78 Zákona č.131/2002 Z.z. o vysokých školách, v znení neskorších predpisov a Opatrenia

rektora UK č. 3/2003 zo dňa 01.09.2003, keď z tohto z článku 1 ods. 2 vyplýva, že rektor môže na
návrh vedeckej rady univerzity udeliť čestný titul emeritný profesor aj profesorovi, ktorý skončil pracovný
pomer s univerzitou alebo s jej fakultou pred 01.04.200 a súhlasom rektora alebo dekana fakulty
tento môže naďalej na nej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobiť. Pod aktívnou vedeckou prácou sa
rozumie najmä riešenie grantovej úlohy, publikačná aktivita v recenzovaných vedeckých časopisoch

a podobne. Pod aktívnou pedagogickou prácou sa rozumie najmä vedenie prednášok, diplomových
prác a podobne. Podľa článku 4 ods. 1 tohto opatrenia, čestný titul emeritný profesor oprávňuje
svojho nositeľa po dohode s rektorom alebo s dekanom fakulty používať vybavenie a informačné
technológie univerzity alebo fakulty a zúčastňovať sa na ich vedeckej práci, pedagogickej práci a na
iných činnostiach v súlade s príslušnými vnútornými predpismi. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že

čestný titul udeľuje konkrétna univerzita (vysoká škola) konkrétnemu svojmu bývalému profesorovi, ktorý
na nej stále aktívne pôsobí a podieľa sa touto činnosťou na jej grantoch a podobne. Podľa článku 4 ods.
3 opatrenia pre emeritného profesora nevyplývajú žiadne nároky voči univerzite alebo jej súčastiam.
Týmto žalovaný spochybnil aktívnu legitimáciu pôvodného žalobcu na vedenie sporu, keď na dôkaz
predložil Opatrenie rektora Univerzity Komenského č. 3/2003 z 01.09.2003 (čl. 177-179 spisu). Ďalej

opakovanie žalovaný uviedol, že vyrába žinčicu približne od augusta 2009 a to podľa rozhodnutia
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen č.k. 1030-2/2009 zo dňa 01.07.2009 (čl. 180-183
spisu), ktoré doložil a z ktorého vyplýva, že týmto rozhodnutím podmienečne na 3 mesiace odo dňa
právoplatnostirozhodnutiažalovanémubolaschválenánavykonávaniečinnosť:„Výrobakyslomliečnychvýrobkov z tepelne ošetreného mlieka na báze srvátky, ich balenie do priameho obalu a do druhého
obalu a ich uvádzanie na trh v Slovenskej republike a v ostatných členských štátoch Európskeho
spoločenstva“. Týmto preukazoval, že výrobe žinčice predchádzal marketing, čo znamená, že už keď

sa žinčica vyrábala, článok na etikete už existoval. Ďalej žalovaný sa v tomto vyjadrení vyjadroval k
výsluchu pôvodného žalobcu v rámci súdneho konania, tiež k znaleckému posudku č. 4/2012 znalca Ing.
P. Y., ktorý na dôkaz do konania predložil pôvodný žalobca. Z úvodu znaleckého posudku vyplýva, že
tento bol vypracovaný pre právne účely objednávateľa, teda pôvodného žalobcu. Nie je však zrejmé, o
aké právnej účely sa jedná, nakoľko z prevej strany znaleckého posudku vyplýva, že znalecký posudok

je vypracovaný „vo veci znaleckého posúdenia softvéru (počítačového programu)“ a z jeho samotného
obsahu vyplýva, že sa nejedná o posúdenie počítačového programu, nakoľko autor programu nedal
na takéto posudzovanie súhlas (a ani sa nejednalo o súdom nariadené dokazovanie znalcom). Správa
odborného znalca T.. P. Y. posudzuje stav veci v znaleckom posudku len „zvonku“, teda tie, ktoré sú
voľne dostupné len pre anonymov alebo prihlásených užívateľov, ale do administrácie redakčného
systému tento nemal prístup. Tento fakt sám potvrdil v znaleckom posudku. Nevedel teda posúdiť, či

spomenutý článok bol vypublikovaný v pôvodnom termíne a následne bol stiahnutý z web stránky a
opätovne pridaný pod iným číslom neskôr. Podobný proces neskoršej aktualizácie mohol prebehnúť
aj s obrázkami. Dočasne publikované a neskôr vypnuté články nie sú dohľadatelné cez google, ani
iné vyhľadávač. Nevedel teda zaručiť presný termín publikovania článku po prvýkrát. Opieral sa len
o datovanie výsledného článku , ktorý bol niekoľkokrát

redakčne upravovaný. Znalec síce v rámci vypracovania znaleckého posudku napísal spoločnosti,
ktorá CMS programovala (MediaCreative s.r.o.) e-mail s niekoľkými otázkami, ale nepredstavil sa a ani
neuviedol dôvod záujmu o redakčný systém, takže informácie, ktoré takto získal nie sú nijako relevantné.
Preto namietal relevantnosť znaleckého posudku a žiadal, aby konajúci súd na tento znalecký posudok
neprihliadol. Tento nie je použiteľný ako dôkaz v konaní a vôbec ku skutočnosti preukázania autorstva

k predmetnému článku. Znalecký posudok bol vypracovaný predčasne na žiadosť pôvodného žalobcu,
pričom takéhoto dokazovania sa spoľahlivo pôvodný žalobca mohol domáhať cestou súdu, pričom v
tomto prípade výsledky znalca by boli zrejmé ako 100%-né závery, on však mal za to, že aj keby závery
znalca stanoveného súdom boli obdobné ako závery znalca Ing. P. Y., ani toto by nepreukazovalo
autorstvo k predmetnému článku. Ďalej dal do pozornosti obdobný článok (s obdobným obsahom) zo

SME SK zo dňa pondelok 19.10.2009 12:51- autor L. I., , kde sa nachádzajú podobné segmenty textu ako na
spomenutom článku, keď tento doložil (čl. 184-185 spisu).

Pôvodný žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.12.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.12.2012 uviedol,

že znalecký posudok č. 4/2012 znalca T.. P. Y. vyvracia argument žalovaného, že článok „Spoznajte
žinčicu“ bol zverejnený na webovej stránke www.metoo.sk dňa 25.04.2009,
t.j. v čase pred septembrom 2009, kedy bol v časopise Bedeker zdravia publikovaný jeho článok
„Srvátka a žinčica“. Znalec v predmetnom znaleckom posudku s pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou určil, že článok „Spoznajte žinčicu“ nemohol byť na webovej stránke www.metoo.sk zverejnený dňa 25.04.2009, ale podľa všetkých dostupných informácií sa tak stalo
v období 01.-03.06.2011. To znamená, že článok bol publikovaný prostredníctvom internetovej siete
dodatočne. Cieľom znaleckého posudku bolo posúdenie dátumu uverejnenia sporného článku na
internete, t.j. posúdenie pravdivosti údaja (informácie), na ktorý sa nevzťahuje ochrana podľa autorského
zákona, nakoľko podľa § 7 ods. 3 písm. a/ autorského zákona sa autorskoprávna ochrana nevzťahuje

na myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená,
opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Znalecký posudok bol výlučne vyhotovený
pre potreby jeho použitia v predmetnom súdnom konaní a nie pre komerčné ciele zadávateľa. Z hľadiska
dôkaznej sily v konaní pred súdom sa nerozlišuje medzi znaleckým posudkom vyhotoveným na žiadosť
súdu ustanoveným znalcom a znaleckým posudkom predloženým účastníkom sporu. Obaja majú

rovnakú dôkaznú silu. V danom prípade nebolo vypracovanie znaleckého posudku závislé od súčinnosti
tretej osoby, nakoľko znalec vychádzal pri jeho vypracovávaní z verejne prístupných zdrojov, tak ako je
uvedené v znaleckom posudku. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je súdom ustanovený znalec pri výkone svojej
činností pre súd oprávnený od každého požadovať súčinnosť (§ 2 ods. 6 písm. b/). Toto znalec, ktorý

vykonáva znaleckú činnosť na základe požiadavky súkromnej osoby žiadať nemôže. Avšak i v takomto
prípade znalec podľa § 17 ods. 8 tohto zákona pri vypracovávaní znaleckých posudkov postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom podľa § 13 predmetného zákona je povinný
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonomčinnosti. Toto pôvodný žalobca uviedol na margo tvrdenia žalovaného, že znaleckým posudkom došlo
k porušeniu autorského zákona pri posudzovaní „počítačového programu“, keď tieto tiež podliehajú
ochrane podľa autorského zákona. Ohľadne tvrdenia žalovaného, že na etikete jeho výrobku použitá

časť jeho článku nie je dielom uviedol, že sporný článok, ako aj jeho použitá časť je dielom, nakoľko sa
jedná o jedinečný výsledok jeho tvorivej duševnej činnosti. Cestou svojho právneho zástupcu sa obrátil
listom zo dňa 20.11.2012 na Ministerstvom kultúry SR, odbor autorského práva so žiadosťou o vydanie
stanoviska, či možno časť článku, ktorú žalovaný bez súhlasu autora použil ako etiketu svojho výrobku,
považovať za dielo. K tomuto vyjadreniu pôvodný žalobca predložil odpoveď Ministerstva kultúry SR,

sekcie médií, audiovízie a autorského práva zo dňa 21.11.2012 (čl. 189 spisu). Ide o list č. 17381/2012,
z ktorého vyplýva, že v kompetencii Ministerstva kultúry SR nie je posúdenie, či konkrétny projekt spĺňa
pojmové znaky diela, a teda či je predmetom autorského práva. „To, či sú v konkrétnom prípade splnené
pojmovéznakydielavzmysleautorskéhozákona,jeotázkouprávnou,ktorájenaposúdenísúdu,ajetak
sama o sebe vylúčená z odborného posúdenia.“. V prípade, ak zodpovedanie tejto právnej otázky závisí
aj na mimoprávnych skutočnostiach, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, je vhodné prizvať znalca.

Autorom predloženej časti článku je osoba s odborným vzdelaním, časť článku pravdepodobne nie je len
napr. netvorivým zhrnutím výsledkom výskumu, všeobecne známych informácií, ale javí sa ako prejav
a výsledok autorovho vzdelania, vedeckých skúseností a informácií z predmetnej oblasti. Z predloženej
časti článku sa tiež javí, že je tu prejavená aj autorová literárna tvorivosť napr. v spôsobe výberu slov,
formuláciách, spôsobom, ako odborné informácie podávať atď.. V zmysle § 15 ods. 2 autorského zákona

sa autorské právo vzťahuje aj na časti diela, ak spĺňajú pojmové znaky diela. Ak by teda išlo o časť
diela, ktorá spĺňa pojmové znaky diela a táto časť by bola použitá bez súhlasu autora, mohlo by dôjsť
k porušeniu autorského zákona. Ako však už bolo uvedené, posúdenie, či ide o dielo alebo nie, nie je
v kompetencii Ministerstva kultúry SR (uvádza sa v predmetnom liste). Pôvodný žalobca ďalej v tomto
vyjadrení k námietke žalovaného, že v danom prípade sa jedná o zamestnanecké dielo uviedol, že

toto tvrdenie nie je pravdivé. Na podporu predložil Potvrdenie dekana fakulty Univerzity Komenského v
Bratislave, Prírodovedecká fakulta zo dňa 06.12.2012 (čl. 190 spisu) podpísané V.. P.. M. E., O.., dekan
fakulty, z ktorého vyplýva, že v súčasnosti je emeritným profesorom Univerzity Komenského v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších novelizácií a
predpisov. Z tohto teda vyplýva, že nie je v pracovnom pomere na ustanovený pracovný čas, nepoberá

od fakulty mzdy a ani iné finančné náležitosti. Súčasťou tohto potvrdenia je aj vyjadrenie, že článok
„Srvátka a žinčica“ uverejnený v časopise Bedeker zdravia č. 4/2009 nebol ním (prof. Ebringer) napísaný
v súvislosti s pôsobením na fakulte, ale že ho napísal ako súkromná osoba.

V ďalšom vyjadrení zo dňa 12.02.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.02.2013 pôvodný žalobca

uviedol, že pokiaľ žalovaný v konaní spochybňuje, že sporná časť článku je dielom, keď má za to,
že tento nemá „pečať originality“, nakoľko podľa neho sa síce jedná o výsledok tvorivej duševnej
činnosti, avšak nevykazuje minimálne znaky originality (jedinečnosti) a v tejto súvislosti spomína okrem
iného i rozsudok Krajského súdu v Bratislava sp.zn. 11Co/51/2010, opomenul tento v tejto súvislosti
tú skutočnosť, že predmetom daného súdneho rozhodnutia bolo nepriznanie ochrany článku, ktorý

bol vyhodnotený za dennú správu „informácia o schválení rozpočtu SR, vyjadrenia tretích osôb k
rozpočtu a informácie z verejne prístupného zdroja“. Podľa daného súdneho rozhodnutia možno priznať
ochranupodľaautorskéhozákonalenvýsledkutvorivostinezameniteľnéhoosobitnéhorázuzávisléhood
osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok nevznikol. Má za to, že je významným odborníkom
v oblasti mliečnych produktov, keď sa ako mikrobiológ v živote venoval vedeckej výskumnej činnosti.

Doteraz uverejnil vyše 200 odborných článkov, ktoré boli citované prevažne zahraničnými odborníkmi
viac ako 800-krát. Na preukázanie tohto tvrdenia pôvodný žalobca predložil článok Beneficial Health
Effects of Milk and Sermented Dairy Producs Review z 04.12.2007, ktorého je spoluautorom zverejnený
na , ďalej článok Probiotiká, prebiotiká a sinbiotiká zverejnený v
časopise Všeobecné lekárstvo 2/2011, článok Mlieko, IGF a rakovina zverejnený v časopise Geriatria

4/2011 a obal brožúry CHEESE TYPES, NUTRITION AND CONSUMPTION, ktorý vyšiel v roku 2010,
kde je uvedený ako prispievateľ (čl. 203-219 spisu). Zopakoval, že predmetný článok je výsledkom
jeho tvorivej duševnej činnosti a má jedinečný ráz. Bol ním napísaný, pričom danej oblasti sa venuje
na najvyššej vedeckej úrovni celý svoj profesijný život. Nejedná sa len o zosumarizovanie voľne
prístupných informácií, ako to tvrdí žalovaný. Je prinajmenšom prekvapivé, že žalovaný pripojil k svojmu

stanovisku aj článok uverejnený dňa 19.10.2009 na www.sme.sk s názvom „Nie
vždy je pravá bryndza pravá, môže to byť podvod“, v ktorom jej okrem iného spracované interview s
ním ako známou vedeckou autoritou v oblasti zdravej výživy, najmä čo sa týka mliečnych produktov.
Opätovne zdôraznil, že nie je v pracovnom pomere s univerzitou, že nepoberá od fakulty mzdy, aleboakúkoľvek inú odplatu a že sporný článok nebol napísaný v súvislosti s jeho pôsobením na fakulte. V
posudzovanom prípade neexistuje žiaden pomer medzi ním a univerzitou, z ktorého by bolo možné
vyvodiť, že ide o zamestnanecké dielo, a preto z tohto dôvodu tu nemožno ani hovoriť o univerzite ako

o jeho zamestnávateľovi. Z predloženého rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Zvolen č.k.: 1030-2/2009 zo dňa 01.07.2009 nevyplýva, že žalovaný začal s výrobou žinčice v auguste
2009. Toto rovnako nepreukazuje ani skutočnosť, či bola na výrobku, ktorý mal byť vyrobený v auguste
2009 použitá sporná etiketa. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadom nemožnosti prihliadnuť v
konaní na predložený znalecký posudok uviedol, že všetky tvrdenia žalovaného sú vo vzťahu ku

skutočnosti preukázanej týmto posudkom absolútne irelevantné. Tiež nie je pravdou, že by sa znalec v
e-maily zo dňa 17.09.2012 (str. 50 znaleckého posudku) vydával za zákazníka. Znalec v predmetnom
znaleckom posudku s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou (t.j. viac ako 98 %) určil, že článok
„Spoznajte žinčicu“ nemohol byť na webovej stránke www.metoo.sk zverejnený
dňa 25.04.2009. To znamená, že článok bol takmer naisto publikovaný prostredníctvom internetovej
siete dodatočne. Ďalej poukázal na to, že je samozrejmé, mal v auguste 2009 vedomosť o tom, že

žalovaný má k dispozícii predmetný článok, pretože na stretnutí dňa 21.08.2009 mu tento v rukopise
dal. Článok nebol odovzdaný žalovanému na spripomienkovanie cez jeho štatutárneho zástupcu.
Uvedená konštrukcia je nelogická prečo by tak činil on ako emeritný profesor, ktorý vydal viac než 200
článkov a bol ocenený štátnym vyznamenaním vo vzťahu k osobe (konateľovi žalovaného), ktorá sa
nevenuje vedeckej alebo publikačnej činnosti. Článok bol poskytnutý konateľovi žalovaného v rámci

rokovaní o propagácii bryndze v záujem zváženia spolupráce aj vo vzťahu k propagácii ďalšieho výrobku
žalovaného a to žinčice. O výrobe žinčice žalovaným sa dozvedel koncom apríla 2010.

Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného T.. K. C., bytom Dolnočermanská XXXX/XX, Nitra súd
zistil, že je jedným z dvoch konateľov žalovaného. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie, Z. školu

Poľnohospodársku v Nitre, Agronomickú fakultu, špecializácia genetika a šľachtenie rastlín. Po prvýkrát
sa s pôvodným žalobcom stretli, keď tento začal publikovať články o tom, čo je pravá a nepravá bryndza.
Bolo to niekedy v roku 2003 alebo v roku 2004 na zasadnutí Cechu bryndziarov v Modre. Žalovaný
vyrábažinčicuodaugustaroku2009.Predprípravatakejtovýrobytrvalapribližnerok. Článokpôvodného
žalobcu publikovaný v rámci časopisu Bedeker zdravia č. 4/2009 čítal potom, čo bola žalovanému

doručená žaloba. Záverečná časť tohto článku je veľmi príbuzná tomu, čo je vytlačené na etikete žinčice,
ktorú vyrába žalovaný. Momentálne však túto etiketu na výrobku žalovaný nepoužíva a to práve z
dôvodu, že je v súdnom spore. Prestala sa používať niekedy po podaní žaloby, nevedel uviesť presne.
On je autorom časti článku, ktorý sa používal na etikete výrobku žinčice žalovaného. Spornú časť článku
spracoval o srvátke, napísal všeobecne, ako sa zo srvátky vyrába žinčica a to z akéhokoľvek mlieka,

nielen z ovčieho. Pôvodný žalobca si toto prispôsobil len na ovčie mlieko a publikoval to v článku
uverejnenom v Bedekeri zdravia. Nevedel sa vyjadriť, kedy bola daná zo strany žalovaného požiadavka
na výrobu tejto etikety na žinčicu do tlačiarne. Nevedel uviesť, ani kde etiketa bola tlačená. Potvrdil, že s
pôvodným žalobcom sa stretli v auguste 2009 na Agrokomplexe v Nitre a to na jeho žiadosť. Predmetom
stretnutia v Nitre na Agrokomplexe bolo to, že ho vyzval, aby išli doriešiť, či aj pasterizovaná bryndza má

nejaký vplyv na zdravie, pretože pôvodný žalobca hovoril, že nepasterizovaná bryndza je liek. Žalovaný
chcel v tomto ohľade urobiť aj nejaké klinické výskumy, aby z toho mohol vyplynúť záver, ktorý je možné
pustiť do sveta. Stroskotalo to na peniazoch. Stretli sa v Nitre, načrtol mu o čo ide, odviezol ho na
autobus v Nitre, dohodli sa, že o týždeň sa stretnú v Bratislave. Pri stretnutí v Nitre mu neodovzdal
pôvodný žalobca žiadne materiály. Na to sa o týždeň stretli v BA, keď predmetom stretnutia bola znovu

otázka bryndze. Na tomto stretnutí v Bratislave sa okrajovo dotkli žinčice. Na slávnostiach v Pribyline
pôvodnému žalobcovi odovzdal svoj článok, a tak na tomto stretnutí v BA sa ho opýtal, čo naň hovorí.
Článok pôvodnému žalobcovi odovzdal v Pribyline niekedy v máji 2009. Pri stretnutí v BA pôvodný
žalobca sa vyjadril na jeho článok, že to môže byť, žiadnym spôsobom ho neopravoval. Článok zverejnil
v mesiaci apríl 2009 na internete na stránke www.metoo.sk . Vlastníkom tejto

stránky je firma Kabel Plus, s.r.o., keď je konateľom tejto spoločnosti. K znaleckému posudku znalca Ing.
Radoslava Y. č. 4/2012 sa nevedel vyjadriť, keď v tejto oblasti nie je odborníkom. Okrem toho, čo uviedol
nikde inde článok nezverejňoval. Tento článok je jeho jediným článkom, nemá potrebu takéto články
písať. K motivácii na napísanie článku uviedol, že keď žalovaný produkt žinčice pripravoval na výrobu,
pred touto výrobou dával ľuďom ochutnávať, degustovať produkt žinčice, títo požadovali v tejto súvislosti

vysvetlenie, aké účinky má daný produkt. To bolo motiváciou na napísanie článku. Informácie použité
do článku čerpal z internetu, z knižky. Článok napísal na počítači, na notebooku. Článok napísal sám.
Má za to, že pôvodný žalobca odkopíroval článok od neho. Tento článok nepovažuje za nejaký „super
odborný článok“, ale ide o bežnú vec. Preto nepovažoval za potrebné využiť právne prostriedky ochranyproti kopírovaniu článku. Informácie, ktoré čerpal do článku boli z knižky „Vlkolinec“. Autorom je „Babal“.
Údaje k tejto knižke treba pozrieť na internete. To, že odovzdal článok pôvodnému žalobcovi v Pribyline
v máji 2009 nevie ničím preukázať. Akú motiváciu by mohol mať pôvodný žalobca pri kopírovaní jeho

článku, k tomu sa nevedel vyjadriť, keby odpovedal, bola by to špekulácia. Profesora N. považuje za
odborníka v mikrobiológii, to sú baktérie mliečneho kysnutia, probiotické baktérie a ich vplyv na ľudský
organizmus. Za odborníka na bryndzu ho však nepovažuje. Cieľom stretnutia s pôvodným žalobcom
bolo to, že nikto neposkytol seriózny výskum, aký vplyv má bryndza vyrobená z pasterizovaného mlieka
na ľudský organizmus. O.. N. tvrdil, že nepasterizovaná bryndza, teda bryndza z nepasterizovaného

mlieka, že len táto má pozitívny vplyv na ľudský organizmus. Rozdiel medzi jeho článkom a článkom,
ktorý zverejnil pôvodný žalobca je v tom, že jeho článok bol zameraný na výrobu žinčicu z akéhokoľvek
mlieka, prof. N. článok zameral len na ovčie mlieko.

PrikonfrontáciipôvodnýžalobcaaštatutárnyzástupcažalovanéhoT..K.C.zotrvalinasvojichtvrdeniach
pri výsluchoch. Pôvodný žalobca opätovne pri konfrontácii potvrdil, že sporný článok napísal v júni

2009, začiatkom júla 2009 ho odovzdal vydavateľstvu, pretože išiel do septembrového čísla časopisu
Bedeker zdravia. Od „nežnej revolúcie“ vydal asi 50 takýchto popularizačných článkov. Štatutárny
zástupca žalovaného potvrdil, že článok napísal on. Vytvoril ho niekedy začiatkom roku 2009, v máji
2009 ho odovzdal v Pribyline prof. Ebringerovi. Pôvodný žalobca pri konfrontácii uvedené poprel.
Potvrdil, že sa v Pribyline v máji 2009 so štatutárnym zástupcom žalovaného stretli, avšak žiaden

článok mu neodovzdal. V roku 2009 pre časopis Bedeker zdravia napísal 5 článkov včítane tohto
článku. V druhom čísle časopise Bedeker zdravia vyšli 2 články, „Význam mlieka a tuku pre zdravie“,
„Ovčie mlieko a bryndza“. Prvý z týchto dvoch článkov robil v spoluautorstve s odborníkom na tuky. V
šiestom čísle vyšiel jeho článok „Piť, či nepiť surové mlieko“ a ďalší článok v tom istom čísle „Mlieko
a rakovina“. Štatutárny zástupca žalovaného poprel, že by mu pôvodný žalobca odovzdal článok na

Agrokomplexe v Nitre. Pôvodný žalobca pri konfrontácii doplnil, že okrem tohto sporného článku, na
Agrokomplexe v Nitre štatutárnemu zástupcovi žalovaného odovzdal aj rukopisy ďalších svojich článkov
„Piť, či nepiť surové mlieko“ a „Mlieko a rakovina“, a to okrem článku „Srvátka a žinčica“. Nechal mu ich
na sedadle v aute, pretože štatutárny zástupca žalovaného ho viezol na autobusovú stanicu. Mal asi
200 publikácií odborných v zahraničných časopisoch a to s tisíckami ohlasov. Tiež mu vyšli 3 knižky,

keď v priebehu niekoľkých rokov objavil nové účinky antibiotík na „semiautonómne bunkové organely“. V
apríli 2010 sa uskutočnila vo Zvolenskej Slatine prednáška v penzióne Zlatý Dukát, kde ho pozval Cech
bryndziarov. Štatutárny zástupca žalovaného tam nebol, avšak počas prestávky ho náhodne stretol, keď
mal dodávkové auto a v tejto dodávke bola žinčica. Mesiac predtým našiel v Bille krásny letáčik, že
ZvolenskáSlatinabudepredávaťžinčicu.Bolotovmarci2010.ŽinčicuvBillevtedynenašiel.Pristretnutí

so štatutárnym zástupcom žalovaného v apríli 2010 zbadal v jeho dodávkovom aute žinčicu. Povedal
mu, že chodil do Billy a že žinčica tam nebola. Štatutárny zástupca žalovaného mu na to povedal, že
„veď sme stratili 40 tisíc“. Pri tomto stretnutí štatutárny zástupca žalovaného mu jednu fľašu žinčice
dal. Štatutárny zástupca žalovaného túto skutočnosť potvrdil pri konfrontácii. Pôvodný žalobca ďalej pri
konfrontácii uviedol, že etiketu vtedy na fľaše žinčice si nevšimol. Potom mu niekto tú fľašu vzal. Asi dva

týždne išiel na to do Billy a kúpil si 4 fľaše žinčice, keď vtedy si všimol etiketu na žinčici, že je to jeho. Prvá
veta z jeho článku na etikete nebola uvedená, keď tam nebola uvedená veta z jeho článku „Ovčie mlieko
obsahujedvojnásobnémnožstvobielkovín,akomliekokravské,čoplatíajpresrvátkuažinčicu“.Ostatné
gro vo výške 90 % z jeho článku na tejto etikete článku bolo. On je autorom celého článku „Srvátka a
žinčica“, v závere časti tohto článku „Žinčica pre dobré zdravie“, je len zhrnutie tohto článku. Štatutárny

zástupca žalovaného pri konfrontácii doplnil, že pôvodný žalobca to má celé pomýlené, že on článok
napísal a napísal ho o žinčici všeobecne, z akéhokoľvek mlieka, nielen z kravského alebo ovčieho. Jemu
sapotomjehočlánoknáramnehodildozáverujehočlánkuaupravilsitonaovčiemlieko.Keby„pripustil“,
že autorom článku je prof. Ebringer, tento sa sám vyjadril, že do tohto článku pozliepal informácie z
internetu a že tento článok nie je nijakým vedeckým dielom. Pôvodný žalobca doplnil, že týmto článkom

chcel poukázať aké kvalitné zložky obsahuje ovčie mlieko, pretože je rozdiel medzi kravským a ovčím
mliekom. Ovčie mlieko je zdravšie, je rozdiel medzi zložením kravského a ovčieho mlieka. Tiež upozornil
v tomto článku aká má byť originál žinčica slovenská, teda, že z ovčieho mlieka.

Právny zástupca pôvodného žalobcu v rámci konfrontácie doplnil, že čo sa týka daného článku, nie

je dôležité, či tento prináša nejaké prevratné vedecké informácie, ale je dôležité posúdenie, či tento je
dielo v zmysle autorského zákona, teda výsledkom duševnej tvorivej činnosti a či požíva autorskoprávnu
ochranu. Na právnu kvalifikáciu diela sa v žiadnom prípade nevyžaduje aby dielo obsahovalo nejaké
prevratné vedecké informácie, a to vysoko odborne sofistikované, ktoré sú aj tak pre bežného čitateľanepochopiteľné. Časopis Bedeker zdravia je určený pre širokú verejnosť, nie je určený pre úzku odbornú
verejnosť. Daný článok možno skôr považovať za popularizačný článok, ktorý je určený širšej vrstve
obyvateľov a preto aj výrazy a terminológia nie sú až na takej vedeckej úrovni a to práve preto, aby

článok bol zrozumiteľnejší aj širšej verejnosti. Je pochopiteľné, že prof. N. formuluje svoje myšlienky
inak, keď pôsobí na vedeckej pôde. V každom prípade prof. N. trvá na tom, že ide o dielo.

Právnazástupkyňažalovanéhovrámcikonfrontáciedoplnila,žesámpôvodnýžalobcauviedol,žepokiaľ
ide o článok, že to nie je žiadna veda, a že dal dokopy známe okolnosti.

K znaleckému posudku č. 4/2012 zo dňa 25.09.2012 znalca T.. P. Y. súd znalca vypočul ako svedka.
Tento potvrdil závery vo svojom znaleckom posudku, že sporný článok na stránke www.metoo.sk v roku 2009 nebol zverejnený. Ako podklad dostal k tomuto znaleckému posudku
podklad od samotného zadávateľa k tomuto posudku, ktorým bol prof. Ebringer, a tento je súčasťou
písomného znaleckého posudku ako podklad č. 1, keď tento si všimol určitú chronológiu, ktorá

indikujeurčitúfunkcionalitusoftvérovéhosystému.Predmetomznaleckéhoskúmaniaboloposudzovanie
funkcionality tohto softvérového systému, ale len vo vzťahu k časovému hľadisku, teda, či mohol byť
daný obsah článku zverejnený v danom čase alebo nie. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
daný text článku nebol zverejnený na danej stránke v roku 2009. Pri znaleckom posudku vychádzal
len z vonkajšieho skúmania funkcionality daného softvéru. Uviedol to v písomnom znaleckom posudku.

Pokiaľ by sa mala preskúmať i vnútorne funkcionalita systému, to by znamenalo sadnúť si k počítaču,
pozrieť si príslušný kód a porovnať ho, či tento zodpovedá vonkajšiemu prejavu systému. K tomuto kódu
sú ešte ďalšie zdrojové ložiská, používa to zrejme i externú databázu, čo znamená, že by sa muselo
v jednej dobe, teda súčasne vykonať extrémne komplikované skúmanie všetkých atribútov softvéru a
okremtechnickéhoaspektumuselibysaskúmaťajaspektytohopoužívateľa,ktorýpracujesosoftvérom,

tiež bezpečnostné aspekty tohto softvéru. Ak by sa takto postupovalo a takýmto spôsobom porovnanie
ešte vykonalo, došlo by sa opätovne k záveru s pravdepodobnosťou hraničiaceho s istotou. Pokiaľ
ide o históriu pridávania textov na stránke metoo.sk, v podstate akýkoľvek autorizovaný a oprávnený
vlastník systému alebo používateľ systému, ktorý má prístup k systému buď fyzicky alebo vzdialene
by mohol takúto modifikáciu vykonať, teda príspevky zmazať, doplniť, zmeniť, prípadne zmeniť dátumy

ich uverejnenia i so spätnou platnosťou. Autorizovaným subjektom sa rozumie, že vlastník softvéru
má nejaký rozsah oprávnení, teda prístup k softvéru, potom je to prevádzkovanie, to znamená, že
záleží na tom, či si tento platí nejakého prevádzkovateľa a toto sa zverejní u prevádzkovateľa a potom
teda, či zamestnanci tohto prevádzkovateľa majú k tomuto prístup alebo nie. Potvrdil, že je možné, aby
niekto v neskoršom období vložil na stránku metoo.sk nejaký text, v ktorom uvedie dátum zverejnenia

25.04.2009, pričom tento článok bol vložený na stránku neskôr. Takáto situácia môže nastať. Aj dnes je
reálne možné, aby sa na tejto stránke menili údaje, čo sa týka vkladania textov, resp. histórie vkladania
príspevkov, pričom tieto zmeny môže vykonávať používateľ alebo tie subjekty, ktoré sa podieľajú na
prevádzke daného softvérového systému. Dá sa teda povedať, že autorizovaná osoba môže dnes
zmeniť históriu vkladania príspevkov, dátumov vkladania týchto príspevkov a iných dát, ak hovoríme

o dostatočne autorizovanej osobe. Je to používateľ softvéru, ktorý má prístup k softvéru na úrovni
prostredia, v ktorom je softvér prevádzkovaný a samozrejme aj k hardvéru, na ktorom je prevádzkovaný.
Prof. N. objednal znalecký posudok prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ku ktorému nemá
žiaden vzťah. V rámci znaleckého skúmania podal žiadosť o zistenia, či k softvéru existuje určitá
špecifikácia, ktorá by umožňovala nejaké elementárne situácie, keď na jeho žiadosť mu bola predložená

prezentácia v rozsahu marketingovej propagácie daného softvéru. Pre neho základnou informáciou
bolo však zistenie, či daný softvér je vyvinutím danej firmy, t.z. jej výhradným produktom alebo nie,
lebo takého softvéry sa dajú stiahnuť aj zdarma z internetu. Keď sa mu zo všetkého javilo, že ide o
modifikáciu voľne dostupného a vyvinutého softvéru s názvom „Drupal“. Na jeho žiadosť v súvislosti
so znaleckým posudkom dostal informáciu, že nejde o modifikáciu softvérového systému, ale že ide o

vlastnýsoftvérovýprodukt.Prečonepožiadalosprístupnenievnútorné,vpraxijemálosituácií,ževývojár
softvérového systému je aj jeho prevádzkovateľom. Preto nežiadal o vývojára o sprístupnenie systému,
keďže tento systém prevádzkuje niekto iný. Keby mal prístup do administratívy, teda administrácie
redakčného systému, nemyslí si, že by záver jeho znaleckého posudku bol iný. Podľa neho zistenia by
boli tie isté. Svedčí o tom rozsah použitej argumentácie v posudku, keďže posudok sa neupiera len o

samotný softvér, ale aj o iné zistiteľné digitálne stopy umiestnené v inej lokalite siete internet.

Na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 19.02.2013 Ministerstvo kultúry SR, sekcia médií,
audiovízie a autorského práva v liste zo dňa 20.02.2013 č. MK-1137/2013-230/3062 označenom ako„Žiadosť o zaujatie stanoviska, resp. jeho prehodnotenie“ uviedlo, že predmetom stanoviska MK SR č.
17381/2012 zo dňa 21.11.2012 (ďalej len „stanovisko“) bol výklad pojmových znakov diela, na základe
ktorých sa posudzuje, či určitý výtvor je autorským dielom v zmysle autorského zákona. Predmetom

stanoviska nebola otázka autorstva diela. MK SR k stanovisku konštatuje, že nie je možné použiť dielo
(resp. jeho časť) bez súhlasu autora, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v § 24 až 37 autorského
zákona. Je však potrebné posúdiť pojmové znaky diela na to, aby bol určitý výtvor považovaný za dielo
chránené autorským zákonom. MK SR sa k stanovisku jednoznačne vyjadrilo, že v jeho kompetencii nie
je posúdenie, či konkrétny výtvor spĺňa pojmové znaky diela, a teda či je predmetom autorského práva,

pretože táto otázka je na posúdení súdu. MK SR sa tiež vyjadrilo, že v prípade, ak sú na zodpovedanie
tejto otázky potrebné odborné znalosti z určitej oblasti (napr. z oblasti literatúry, z určitého vedného
odboru) je vhodné prizvať znalca. MK SR teda nekonštatovalo, či konkrétny výtvor (článok, resp. jeho
časť) spĺňa pojmové znaky diela alebo nie, keď žalovaný tento list doložil (čl. 224 spisu).

Na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 19.02.2013 rektor Univerzity Komenského v

Bratislave, O.. P.. C. M., O.., v liste zo dňa 05.03.2013 uviedol, že profesor N. je emeritným profesorom
Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý do zrušenie Ústavu bunkovej biológie v roku 2012 aktívne
pôsobil na tomto ústave na čiastočný úväzok do 31.12.2011, ako to predpokladá aj interná legislatíva
Univerzity Komenského. Podľa článku 4 ods. 1 Zásad udeľovania čestného titulu profesor emeritus na
UK: „Čestný titul emeritný profesor oprávňuje svojho nositeľa po dohode s rektorom alebo s dekanom

fakulty používať vybavenie a informačné technológie univerzity alebo fakulty a zúčastňovať sa na ich
vedeckej práci, pedagogickej práci a na iných činnostiach v súlade s príslušnými vnútornými predpismi“.
Pôsobenie emeritných profesorov na UK univerzita považuje za vhodný prvok vo vedecko-pedagogickej
činnosti univerzity, ktorý prispieva k formovaniu mladej generácie nielen po stránke odbornej, ale aj po
stránke hodnotovej, keď žalovaný tento list na dôkaz predložil (čl. 227 spisu).

Žalovaný ďalej predložil vnútorné predpisy Univerzity Komenského v Bratislava, konkrétne Vnútorný
predpis č. 3/2008 o bibliografickej registrácii a vykazovaní publikačnej činnosti a ohlasov, ktorý
nadobudol platnosť a účinnosť 06.02.2008 (Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave), ako
i Príkaz rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. 4/2012 o bibliografickej registrácii a vykazovaní

publikačnej činnosti a ohlasov článkov publikovaných v karentovaných časopisoch, ktorý nadobudol
platnosť a účinnosť dňa 15.10.2012, ktorý sa však nedotýka posudzovaného obdobia.

Žalovaný k listu rektora Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 05.03.2013 (čl. 27 spisu) uviedol,
že o toto vyjadrenie požiadal z dôvodu o zaujatie stanoviska, akým spôsobom emeritný profesor má

právo označovať články v nadväznosti na Univerzitu Komenského a jeho vzťahu k nej, tiež o zaujatie
stanoviska k povinnosti profesorov evidovať svoje články, o čom podľa neho svedčia i predložené
vnútorné predpisy č. 3/2008 a č. 4/2012 Univerzity Komenského v Bratislave.

Na dôkaz tvrdenia, že žalovaný zverejňuje prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu Ing. K. C.

svoje požiadavky, názory a články ako cez podpredsedu R. bryndziarov, žalovaný predložil o tom
správu z internetu zdroj: ryndze (čl. 248 spisu), keď správa
je označená ako „Porada výrobcov bryndze“, a list svojho štatutárneho zástupcu Ing. Bohuša C.
v postavení podpredsedu Cechu bryndziarov adresovaný Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR, Bratislava zo dňa 09.05.2011 pod „hlavičkou“ Cechu bryndziarov, Považská Bystrica (čl. 249

spisu), keď i správa z internetovej stránky (čl. 248 spisu) je uvedená s autorom „Ing. Bohuš Kaliarik,
podpredseda R. bryndziarov“.

Žalovaný ďalej na dôkaz predložil Stanovisko k odbornému posudku znalca Ing. P. Y. spoločnosti M.
s.r.o., K. zo dňa 15.04.2013, keď toto stanovisko je podpísané Ing. O. O., konateľom firmy. Z tejto

správy vyplýva, že posudok znalca Ing. P. Y. posudzuje stav vecí len „zvonku“, teda tých, ktoré sú
voľne dostupné len pre anonymov alebo prihlásených užívateľov, ale do administrácie redakčného
systému nemá prístup. Tento fakt sám potvrdil znalec. Nevie teda posúdiť, či spomenutý článok bol
vypublikovaný v pôvodnom termíne a následne bol stiahnutý z web stránky a opätovne pridaný pod
iným číslom neskôr. Podobný proces neskoršej aktualizácie mohol prebehnúť aj s obrázkami. Dočasne

publikované a neskôr vytknuté články nie sú dohľadané cez google, ani iné vyhľadávače. Nevie teda
zaručiť presný termín publikovania článku po prvýkrát. Opiera sa len o datovanie výsledného článku
, ktorý bol niekoľkokrát redakčne upravovaný. Znalec
síce spoločnosti napísal e-mail s niekoľkými otázkami, ale nepredstavil sa a ani neuviedol dôvod záujmuo redakčný systém, takže informácie ktoré takto získal nie sú nijako relevantné. Zaujímavý je aj článok
zo sme.sk zo dňa pondelok 19.10.2009 12:51 - autor Laco Hámor, , kde sa nachádzajú podobné segmenty textu

ako na spomenutom článku.

Na preukázanie tvrdení o kvalite časopisu Bedeker zdravia žalovaný predložil diskusiu na internetovej
stránke . 305-311 spisu), keď
týmto dôkazom preukazoval, že ako sa publikuje cez tento časopis, keď publikácia v tomto časopise je

cez tých, ktorí toto platia. Okrem toho, že táto diskusia sa týka vyjadrenia M.. P. M., O.. v dvojmesačníku
Bedeker zdravia 3/2011, z tejto vyplýva, že časopis je nepredajný, nedá sa nájsť v novinovom stánku. Dá
sa nájsť v lekárňach, možno aj v čakárňach niektorých lekárov. To, že je časopis nepredajný obzvlášť,
keď je vytlačený plno farebne na kvalitnom kriedovom papieri znamená, že je celý zaplatený reklamou
inzerujúcich firiem. Medzi členmi redakčnej rady nechýba dobre známy prof. MUDr. A. V., CSc., člen
pracovnej skupiny pre imunizáciu, ktorý je aj na výplatnej páske výrobcu vakcín a najväčšieho výrobcu

syntetickým medikamentov na svete - firmy O.. Ako odborný partneri Bedekera zdravia sú okrem iných
uvedený:ÚradverejnéhozdravotníctvaSlovenskejrepubliky,SvetovázdravotníckaorganizáciaaŠtátny
ústav pre kontrolu liečiv, čo sú úrady, ktoré sú dlhodobo kritizované za ich nezodpovedný, nežiadujich
účinkov nedbalý a vo výsledku verejného zdraviu vyslovene škodlivý, nekritický prístup k očkovaniu a
k očkovacím látkam.

Pôvodný žalobca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 26.04.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.05.2013
uviedol, že je potrebné vrátiť sa k problematike právneho posúdenia časti jeho článku, ktorý je
predmetom súdneho konania, ako diela v zmysle autorského zákona. Dielo predstavuje nehmotný statok
- výsledok tvorivej duševnej činnosti autora, pričom jeho tvorivosť spočíva práve vo vlastnom výbere

výrazových tvorivých prostriedkoch autorom, ktoré sú obrazom jeho osobných vlastností a skúseností.
Musí sa teda jednať o individuálne tvorivé stvárnenie určitého obsahu, a to cestou literárnou, inou
umeleckou alebo vedeckou formou. Bez ohľadu na to, či sú predmetom vybratej časti článku voľne
dostupné informácie všeobecného či odborného charakteru, predmetnú časť článku je nutné považovať
minimálne za dielo literárne. Podáva v ňom najprv informácie týkajúce sa zdraviu prospešných vlastností

žinčice, pričom v druhej časti pútavo - formou podania viacerých historických pikošiek vykresľuje, že už
ľudia v minulosti si boli vedomí blahodarného pôsobenia žinčice na ich zdravie a preto túto pili. Tvorivosť
autora sa prejavuje v spôsobe vystavania predmetnej časti článku (2 kategórie informácií, ktoré sú
navzájom prepojené), formou prezentovania týchto informácií a ich výberom, pričom tieto jednoznačne
odrážajú jedinečnú osobnosť autora, ktorý sa danej oblasti venuje na najvyššej vedeckej úrovni celý svoj

profesijnýživot.Nejednásalenoholé,netvorivézosumarizovanievoľneprístupnýchinformácií,akotvrdí
žalovaný. Tento pohľad sa javí ako veľmi zjednodušený, ktorý popiera osobnostný prejav autora. Mal za
to, že tak predmetná časť článku napĺňa znaky literárneho diela s prvkami vedeckého diela, nakoľko v
ňom narába s voľne dostupnými ako aj odbornými informáciami, ktorými disponuje z titulu dlhoročného
pôsobenia a výskumu na poli mikrobiológie. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR

sp.zn. 5Tdo 631/2003, podľa ktorého sa považuje požiadavka naplnenia podmienky tvorivosti diela za
splnenú už dosiahnutím kritéria minimálnosti prejavu tvorivého charakteru, a to bez ohľadu na obsah
alebo účel diela. Jeho dielo toto spĺňa a zároveň to aj prevyšuje. V súvislosti s autorskoprávnou ochranou
informácií - denných správ dal ešte do pozornosti skutočnosť, že dňa 03.04.2013 schválila Vláda SR
novelu autorského zákona, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 01.11.2013 a ktorá medzi súborné

diela podľa § 7 ods. 2 autorského zákona chránené autorským zákonom zaradila aj noviny, pričom
autorskoprávna ochrana sa bude vzťahovať na celý obsah novín, teda aj na články a prvky doteraz
nechránené autorským zákonom, ako sú denné správy a informácie. K tomuto predložil návrh novely
autorského zákona - materiál predložený na rokovaní Vlády SR dňa 03.04.2013 a uznesenie Vlády SR
č. 157 z 03.04.2013 o schválení novely autorského zákona.

Žalovaný v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 21.05.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.05.2013
sa opätovne v podstatnej miere vyjadroval k okolnostiam, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa
07.12.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.12.2012. Navyše uviedol, že pôvodný žalobca predkladá
konajúcemu súdu účelové a nepravdivé podklady. Predložil sám v rámci dokazovania dôkaz, že prof. N.

aktívne pôsobil na univerzite, Ústave bunkovej biológie na čiastočný úväzok do 31.12.2011 (do zrušenia
Ústavu bunkovej biológie). Pôvodný žalobca na preukázanie tvrdení, že je autorom predmetnej časti
článku predložil časopis K. zdravia č. 4/2009, v ktorom bol predmetný článok publikovaný pod autorom:
P.. L. N., V.., Ústav bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava. On na preukázanieskutočnosti, že jeho štatutárny zástupca je autorom predmetnej časti článku predložil konajúcemu súdu
doklady preukazujúce zverejnenie článku „Spoznajte žinčicu“ na www.metoo.sk
dňa 25.04.2009 s označením autora T.. K. C.. Medzi článkom pôvodného žalobcu a článkom Ing.

Bohuša C. je niekoľko rozdielov (vety a chýbajúce slová), z ktorým najpodstatnejší význam má obsahová
stránka dotknutých článkov. Najpodstatnejší rozdiel v oboch článkoch spočíva v ich obsahu. Ďalej v
tomto vyjadrení žalovaný sa opätovne vyjadroval k znaleckému posudku č. 4/2012 znalca Ing. P. Y..
Aj v tomto ohľade zopakoval svoje stanovisko, ktoré v konaní už uviedol a to vo vyjadrení zo dňa
07.12.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.12.2012. K výpovedi tohto znalca ako svedka v konaní

doplnil, že tento svedok, nakoľko cestoval na pojednávanie v jednom mot. vozidle spolu s pôvodným
žalobcom, tento mohol byť ovplyvnený stanoviskami, rozhovormi, vedenými v tomto mot. vozidle počas
jazdy približne 2 a pol hodiny. Skutočnosti, ktoré uviedol tento svedok v súvislosti s pravdepodobnosťou
uverejnenie predmetného článku ním na stránke www.metoo.sk pokiaľ si súd
nemôže sám overiť, resp. prostredníctvom znaleckého posudku vypracovaného znalcom ustanoveným
súdom,nemátátosvedeckávýpoveďpraktickyžiadnuhodnotuvpredmetnejveci.Namietalrelevantnosť

tak znaleckého posudku Ing. Y. ako aj jeho svedeckú výpoveď. Opätovne poukazoval, že síce znalec
napísal spoločnosti, ktorá CMS programovala (MediaCreative s.r.o.) e-mail s niekoľkými otázkami, ale
nepredstavil sa a ani neuviedol dôvod záujmu o redakčný systém, takže informácie, ktoré takto získal nie
sú nijako relevantné. V prípade, ak by konajúci súd bol iného názoru a síce, že k preukázaniu autorstva
je potrebný znalecký posudok, navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. Mal však za to, že pôvodný

žalobca svojim bezdôvodným namietaním vlastne potvrdil, že nie je možné znaleckým posudkom 100%-
ne preukázať, kedy bol predmetný článok „zavesený“ na stránku, inak povedané, že ani znaleckým
posudkom nie je možno zistiť autorstvo k článku. Rovnako v tomto vyjadrení sa opätovne vyjadroval k
právnej povahe autorského diela v súlade so svojim vyjadrením zo dňa 07.12.2012, ktoré bolo doručené
súdu dňa 11.12.2012. Predmetný článok nemá znak tvorivosti, nie je autorským dielom podľa § 7 ods. 3

písm. a/ autorského zákona a ochrana podľa autorského zákona sa naň preto nevzťahuje. Sám pôvodný
žalobca v rámci konania uviedol, že to čo napísal o žinčici nie je žiadna veda, že dával dokopy známe
okolnosti. Účelom článku bolo upozorniť čitateľov na rozdiel medzi ovčím a kravským mliekom a že
originál žinčica slovenská má byť z ovčieho mlieka. Text článku publikovaného pôvodným žalobcom v
časopise Bedeker zdravia a používaným ním na svojom výrobku - žinčica obsahuje informácie veľmi

všeobecného charakteru. Dvojmesačník Bedeker zdravia je nepredajným časopisom, je ho možné nájsť
iba v čakárňach u lekárov (iba niektorých a v určitom meste), lekárňach a pod.. To, že časopis je
nepredajný, že je celý zaplatený reklamou inzerujúcich firiem a teda sú v ňom publikované články,
ktoré si tieto firmy objednajú a ktoré slúžia na ich účely a propagáciu ich cieľov. Pokiaľ pôvodný
žalobca poukazuje na novelu autorského zákona, táto nadobudne účinnosť od 01.11.2013 a právne

vzťahy ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.11.2013 sa posudzujú podľa autorského zákona v
znení účinnom do 31.10.2013. Pokiaľ ďalej pôvodný žalobca poukazuje na Judikát G. súdu ČR 5Tdo
631/2003, z obsahu tohto judikátu vyplýva, že kvalita diela súvisí do určitej miery s tvorivosťou autora. Ak
tvorivosť autora chýba, nie je možné hovoriť o autorskom diele. V podstate nevie prečo pôvodný žalobca
naň poukázal, keď sám uviedol v rámci prejednania veci, že nič nové nenapísal, iba pospájam veci

všeobecne známe. Namietal tiež, že pôvodný žalobca nepreukázal ani výšku požadovaného nárok. Tiež
zo strany pôvodného žalobcu jednoznačne nie je preukázané a zrejmé, kedy sa dozvedel o používaní
predmetného článku žalovaným, ak bol jeho autorom.

Nakoľko v konaní bolo súdom predovšetkým nevyhnutné vyriešiť autorstvo k spornému článku, súd

za týmto účelom nariadil vo veci znalecké dokazovanie uznesením č.k. 14C/206/2011-372 zo dňa
28.08.2014, keď do konania ustanovil znalca z odboru: elektrotechnika, odvetvie: riadiaca technika,
výpočtová technika (hardware) odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, počítačové
programy (softvér) Ing. B. U., bytom Námestie republiky XX, XXX XX Lučenec.

Tento znalec ustanovený súdom vo veci podal písomný znalecký posudok č. 1/2015 zo dňa 01.01.2015.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že v rámci skúmania, či rozporovania skúmania nebola doložená
informácia (informácia tohto typu nie je obsiahnutá v súdnom spise) o existencii forenzne použiteľnej
zálohy systému stránky www.metoo.sk na „administrátorskej úrovni“ vo forme
(napr. vo forme digitálnej kópie), ktorá by bola použiteľná pre forenzné skúmanie - skúmanie súčasne

prevádzkového systému je s ohľadom na predmet a povahu veci irelevantné a na jeho základe nie je
možné dospieť k jednoznačným preukazným záverom. Nie je jednoznačne a korektne preukázateľné
aké štrukturálne, funkčné a obsahové zmeny boli na danom systéme web-stránky vykonané za časové
obdobie vedenia sporu, medzi termínom súčasného skúmania a potenciálnym časovým okamihom,kedy zmeny mohli byť vykonané uplynula značná časová lehota, čo vytvára predpoklad na principiálnu
nepreukázateľnosť vykonaných zmien, neexistencia kvalifikovanej a verifikovateľnej zálohy a teda
nemožnosť komparatívneho porovnania prípadných zmien. V čase skúmania znalec neidentifikoval na

web-stránke www.metoo.sk žiadny článok s identickým obsahom ako sporný
článok. Či je možné zverejnenie článku s identickým obsahom aj pod iným číslom je závislé na metodike
a postupe redakčného schvaľovania (odsúhlasovania) článku zo strany prevádzkovateľa a teda daná
otázka nie je technickou otázkou. Akým spôsobom vylučuje prevádzkovateľ prípadnú duplicitu obsahu
a zverejnenie rovnakého obsahu pod iným číslom pozná len kvalifikovaná osoba zodpovedajúca za

tento proces u prevádzkovateľa. Z technického hľadiska redakčné systému podobného typu umožňujú
zavedenie článku s rovnakým obsahom - procesne je však ich zverejnenie podmienené schvaľovaním
zo strany prevádzkovateľa (s ohľadom na morálnosť a zákonnosť zverejneného obsahu). S ohľadom
na tieto skutočnosti jeho skúmanie mohlo vychádzať len z rovnakej metodiky aká bola použitá pri
odbornýchvyjadreniachaznaleckomposudku,ktorýjeužsúčasťousúdnehospisu-analýzychronológie
zverejňovaných článkov a ich dátumových parametrov. V tomto sa stotožnil s vyslovenými názormi

uvedenými už v súdnom spise v znaleckom posudku Ing. Y. a v odborných vyjadreniach, ktoré boli
doložené, že predmetný článok s vysokou mierou pravdepodobnosti nebol zverejnený v predmetnom
termíne 25.04.2009. K otázke, či zobrazovanie obsahu sporného článku na danej web-stránke bolo
odo dňa 25.04.2009 prerušené do 01.06.2011, resp. do dňa 08.11.2011 uviedol, že táto otázka by bola
zodpovedateľná len komparatívnym porovnaním a skúmaním korektných forenzných záloh systému

v období medzi 25.04.2009 a 08.11.2011 vrátane. Nakoľko takáto technologická záloha, v prípade
že by spĺňala všetky atribúty forenzného dôkazu by bola jednoznačným dôkazom tvrdenia, že článok
existoval v štruktúre stránky už v termíne 25.04.2009, keď je predpokladateľné, že žalovaná strana
by takýto nespochybniteľný dôkaz v rámci rozporovania znaleckého posudku predložila. V rámci
skúmania podkladov znalec dospel k nasledovným konštatáciám a záverom: A. analýza smerujúca k

potvrdeniu alebo vyvráteniu deklarovaného termínu zverejnenia (25.04.2009) a zároveň k stanoveniu
pravdepodobného dátumu zverejnenie sporného článku na linku www.metoo.sk/16577/spozanjte-
zincicu vychádza z analýzy chronológie sekvenčného
prideľovania identifikátora článku, čo je popísané i v znaleckom posudku č. 4/2012 strana č. 32
znalca Ing. Feďa (str. č. XX súdneho spisu), keď z rovnakého analytického princípu vychádzajú aj

ďalšie odborné vyjadrenia doložené v súdnom spise na str. č. 90 a č. 92, B. stanovisko spracovateľa
systému, na ktorom leží portál www.metoo.sk uvedené v súdnom spise na str.
č. 270 nespochybňuje metódu skúmania chronológie zverejnených článkov vykonanú znalcom, ani
nedoplňuje žiadne relevantné fakty ovplyvňujúce tieto skutočnosti, napr. existenciu preukaznej zálohy
systému do sporného dátumu. So skúmaním uvedenom v znaleckom posudku č. 4/2012 sa znalec

stotožnil v použitej metóde skúmania a jeho záveroch týkajúcich sa spochybnenia deklarovaného
dátumuzverejnenia.Vposudkuč.4/2012všakjenedostatočnezdokumentovanéštatistickéspracovanie
výsledkov experimentu t.j. metóda a postup spracovania výsledkov vedúce ku konštatácii percentuálnej
pravdepodobnosti. Najmä s ohľadom na značný časový odstup je skúmanie súčasného prevádzkového
systému web-stránky irelevantné. Žiadna zo strán sporu v priebehu celého konania zdokumentovaného

súdnym spisom nedeklarovali, že by disponovali preukaznými a verifikovateľnými zálohami komplexnej
štruktúry web-stránky v časových obdobiach pred a po zahájení sporu, ktoré by spĺňali požiadavky
na možnú porovnávaciu analýzu stavu, najmä súborovej štruktúry predmetnej web-stránky v sporných
termínoch. Autorizovaná osoba, t.j. osoba oprávnená na prístup k akejkoľvek webovej aplikácii - teda
napr. i k jednotlivým súborom tvoriacim web stránku môže v rozsahu svojich oprávnení vykonať

akékoľvek nezvratné zmeny: vo funkčnosti predmetnej stránky (napr. jej štruktúry), v jej obsahovej
stránke, na úrovni atribútov jednotlivých článkov (napr. dátumov, autorov), na úrovni systémových
atribútov súborov tvoriacich štruktúru stránky. V prípade zmena predmetného dátumu sa jedná
len o zmenu textovej informácie v zdrojovom kóde - túto môže vykonať osoba, ktorá disponuje
zodpovedajúcimi právomocami na prístup k týmto zdrojom. Osoba s právomocami na úrovni správcu

systému (neobmedzené právomoci) môže vykonať zmeny daného charakteru.

Pôvodný žalobca k znaleckému posudku T.. U. nemal žiadne výhrady. Mal za to, že týmto znaleckým
posudkom boli potvrdené všetky ním tvrdené skutočnosti ohľadom spätného vloženia článku „Spoznajte
žinčicu“ na stránke www.metoo.sk . Pre účely daného súdneho konania je

relevantný najmä ten záver, že dvaja znalci dospeli k zhode v tom, že predmetný obsah (článok) nebol
zverejnený v roku 2009 a to T.. Y.: s najväčšou možnou pravdepodobnosťou a Ing. U.: s vysokou mierou
pravdepodobnosti. Žalovaný k znaleckému posudku Ing. U. sa nevyjadril.V rámci dokazovania k znaleckému posudku č. 1/2015 zo dňa 01.01.2015 Ing. Jaroslava Ostera súd
znalca i vypočul, keď znalec pri výsluchu potvrdil svoje závery z písomného znaleckého posudku.

V priebehu súdneho konania pôvodný žalobca P.. prof. L. N., V.., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Podľa
osvedčenia o dedičstve č.k. 65D/438/2015-56 (Dnot XX/XXXX) zo dňa XX.XX.XXXX vydaného súdnym
komisárom B.. Janou I., so sídlom v K., Z. 4, na základe poverenia U. súdu Bratislava IV., ktoré
nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 30.10.2015 na základe dedičskej dohody
medzi dedičmi, ktorá bola schválená pohľadávku nebohého vo výške 2.000,- Eur voči spoločnosti

Bryndziareň a syráreň s.r.o., uplatnenú v súdnom konaní sp.zn. 14C/206/2011 Okresného súdu Zvolen
spolu s príslušenstvom nadobudla dedička J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, K., s ktorou
súd v predmetnej veci po právoplatnom skončení konania o dedičstve po nebohom ďalej konal ako so
žalobcom.

Na preukázanie výšky požadovaného nároku ešte pôvodný žalobca predložil vyjadrenie spoločnosti

DANONE, spol. s r.o., so sídlom Prievozká 4, Bratislava zo dňa 11.02.2013, z ktorého vyplýva, že
za použitie časti jeho článku na komerčné účely by bola zaplatená v roku 2010 odmena v rozpätí
od 3.000,- Eur do 5.000,- Eur, resp. i vyššia. Presná výška by bola stanovená v závislosti od toho,
či by licencia bola udelená ako výhradná alebo nevýhradná a od konkrétneho spôsobu komerčného
využitiadiela(etiketaproduktu,reklamnéčlánkyapod.).TiežpredložilstanoviskáspoločnostiNUTRICIA

s.r.o., so sídlom Prievozká 4, Bratislava zo dňa 14.01.2013, z ktorého vyplýva, že zvyčajná odmena
pre autora článku za použitie jeho článku alebo časti na propagáciu produktu sa na slovenskom trhu v
roku 2010 pohybovala na úrovni priemerne okolo 2.500,- Eur a viac (čl. 220-221 spisu). Žalobkyňa ďalej
na dôkaz výšky nároku predložila stanovisko spoločnosti Seesame, s.r.o., Prievozká 4D, Bratislava zo
dňa 18.03.2015, z ktorého vyplýva, že stanovenie autorskej odmeny je vždy predmetom dohody medzi

zmluvnými stranami. Akokoľvek pri stanovení výšky autorskej odmeny za oddelenie licencie na použitie
autorského diela spoločnosť vždy zvažuje viacero faktorov, medzi ktoré patrí najmä renome autora,
kvalita diela, a konkrétny spôsob použitia diela na komerčné účely (či sa jedná o televíznu, rozhlasovú,
internetovú, novinovú kampaň, resp. o propagáciu prostredníctvom brožúr, resp. iných reklamných
materiálov, využitie na etikete produktu ...), rovnako tak výška odmeny závisí aj od povahy licencie, či

sa jedná o licenciu výhradnú alebo nevýhradnú a od dohodnutého územného rozsahu licencie, teda či
je propagácia orientovaná len regionálne, na celé územie SR, alebo i na zahraničie. V rámci obchodnej
praxe sa vo všeobecnosti uprednostňuje stanovenie jednorazovej pevnej čiastky autorskej odmeny pred
dohodnutím výnosovej (proporcionálnej) odmeny. Pri určení obvyklej výške autorskej odmeny podľa
zadaných požiadaviek spoločnosť zohľadnila renome profesora Ebringera ako popredného slovenského

mikrobiológa a pedagóga, odborníka na poli probiotík a zdravej výživy s orientáciou na zdravotne
prospešné vlastnosti mliečnych produktov. Po zohľadnení tohto faktoru pri udelení nevýhradnej licencie
na použitie časti jeho článku (resp. obdobného diela) na etikete mliečneho produktu za účelom jeho
uvedenia na celoslovenský potravinársky trh podľa obchodnej praxe spoločnosti by sa cenová relácia
obvyklej autorskej odmeny pre autora obdobných kvalít za použitie obdobného diela pohybovala od

2.000,- Eur do 5.000,- Eur. Konkrétna výška odmeny v tejto relácii je ustálená v závislosti od viacerých
subjektívnych faktorov na strane zadávateľa reklamy ( o akú veľkú spoločnosť sa jedná, aký majú
rozpočet na reklamnú kampaň, aký je vzťah použitého diela k celkovému komunikačnému mixu a pod.).

Žalovaný spochybňoval tieto dôkazy na preukázanie výšky nároku, keď poukázal na kontakt pôvodného

žalobcu na spoločnosť DANONE, NUTRICIA, keď obidve tieto spoločnosti boli v kontakte s pôvodným
žalobcom vo forme prednášok, na ktorých tento vystupoval napr. na tému pečeň a výživa a ktorých
hlavným sponzorom bola spoločnosť NUTRICIA, keď aj z vyjadrenia pôvodného žalobcu vyplýva kontakt
pre spoločnosť DANONE v súvislosti s výrobou výrobku ACTIMEL. Predložil z internetu desiatky článkov
tvrdiac, že ide o články obdobného charakteru, kde licenčnou odmenou bola suma približne 14,- Eur, čo

dokladal za obdobie od septembra 2006 do apríla 2009 a suma 28,- Eur, čo dokladal za obdobie od júla
2010 do mája 2011 (čl. 271-297 spisu). Na preukázanie svojich tvrdení ďalej predložil i Autorskú zmluvu
a vydavateľskú zmluvu zo dňa 20.11.2011, z ktorej vyplýva, že vydavateľ sa zaviazal zaplatiť autorovi
autorský honorár v dohodnutej výške 79,- Eur za jedno zväzkové slovesné dielo - heslá v anglickom
jazyku do publikácie Kuffnerovský hospodársky komplex (čl. 298-299 spisu), ďalej licenčnú zmluvu zo

dňa 01.08.2011 (čl. 300-301 spisu), z ktorej vyplýva autorská odmena za vytvorenie diela 2,50 Eur za
jednu stranu v rozsahu diela 200 strán, keď predmet diela v tejto licenčnej zmluve je textové podklady k
vydaniu publikácie tam označenej písané vo word a odovzdané na CD nosiči a licenčnú zmluvu zo dňa28.03.2011 (čl. 302-304 spisu), z ktorej vyplýva udelenie licencie bezodplatne, keď išlo o poskytnutie
licencie na šírenie rozprávok OVCE.sk vo forme osvety.

Žalovaný ďalej na preukázanie svojich tvrdení, že s výrobou daného výrobku začal v auguste 2009
predložil faktúru č. 45091251 zo dňa 17.07.2009 splatnú dňa 15.09.2009 vystavenú pre žalovaného
ako odberateľa spoločnosťou Purgina spol. s r.o., Brigádnická 68, Bratislava, z ktorej vyplýva,
že táto spoločnosť žalovanému za grafické služby fakturovala sumu 975,80 Eur, dodací list č.:
90403440038467CS:4821101000 „žinčica 100 x 60“ a to za tlač formy, výsek a za grafický návrh (čl.

268 spisu) a ďalej doklad zo dňa 31.07.2009 (čl. 269 spisu), keď išlo o doklad z registračnej pokladne
žalovaného, preukazujúci, že týmto dňom bola žinčica u neho už v predaji.

V závere konania súd na návrh žalovaného vypočul aj druhého konateľa žalovaného Ing. Svena I.,
bytom M. 3752/32, Banská K. ako štatutárneho zástupcu žalovaného. Z jeho výsluchu súd zistil, že u
žalovaného má na starosti vnútornú prevádzku, styk s prvotnými dodávateľmi surovín. Čo sa týka danej

etikety, rozprávali sa s druhým konateľom, že aby sa výrobok mohol dobre predávať ľudia by mali vedieť
čo sa predáva, tiež aby to malo nejakú historickú výpoveď pre ľudí, teda pre spotrebiteľa. Q. tejto etikety
je Ing. K. C.. Uviedol, že ohľadne tejto komunikácie medzi nimi dvomi existuje e-mail, ktorý predložil
(čl. 543 spisu). Z tohto e-mailu vyplýva, keď ten je zo dňa 20.11.2008, že už v tomto e-maily T.. K. C.
uviedol text etikety na výrobku žalovaného. Žinčica sa začala predávať niekedy v roku 2009. K prof. N.

vypovedal, že tento obrátil všetko proti výrobcom pasterizovanej bryndze, keď po tomto on ho už nechcel
ani vidieť. Prof. N. totiž prišiel s myšlienkou, že jediná zdravá bryndza je nepasterizovaná. To, že prof.
Ebringer sa domáhal autorstva článku sa dozvedel od T.. K. C.. Pobavili sa spolu na tom. On osobne to
považoval z jeho strany za nejakú pomstu na revanž toho, že pre neho prestali robiť s bryndzou. Aj on je
poľnohospodár, a i keď i T.. K. Kaliarik je poľnohospodár, článok na etikete, resp. text na etikete žinčice

zhŕňal len všeobecné informácie, nie je pre nich obidvoch problém takýto článok zostaviť. Poukázal na
súbor receptov „SLOVENSKÁ BRYNDZA“, keď úvodník k tomuto súboru zostavili oni, spracovala ho
Lenka O.. Tento i doložil (čl. 127a spisu). Za tie roky sa aj s Ing. C. podieľali na tvorbe niekoľko článkov
na spropagovanie predaja výrobkov, konkrétne ovčích výrobkov.

Žalovaný na podporu tvrdenia, že Ing. Bohuš C. je spoluautorom aj ďalších článkov, ktoré boli zverejnené
v časopise Život, a opätovne boli spracované L. O. doložil listinné dôkazy (čl. 544-545 spisu). Predložil
tiež technologický postup pri výrobe žinčice, keď zdôraznil, že ide o obchodné tajomstvo, keď poukázal
na to, že tento technologický postup (čl. 546-550 spisu) platil u neho od roku 2009, kedy sa žinčica
začala vyrábať.

Zákonč.618/2003Z.z.,oautorskompráveaprávachsúvisiacichsautorskýmprávom(autorskýzákon)v
zneníneskoršíchpredpisovbolzrušenýsúčinnosťouod01.01.2016Zákonomč.185/2015Z.z.(autorský
zákon), keď podľa § 190 ods. 1 tohto autorského zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich

vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú
podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

Podľa§5ods.22Zákonač.618/2003Z.z.,oautorskompráveaprávachsúvisiacichsautorskýmprávom
(autorskýzákon),vznenído30.11.2012,(ďalejlen„autorskýzákon“),zamestnaneckédielojedielo,ktoré

autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného
vzťahu alebo zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu
medzi družstvom a jeho členom.

Podľa § 7 ods. 1 autorského zákona, predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a

vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä
a/ slovesné dielo a počítačový program,
b/ ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,
c/ divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a
choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie,

d/ hudobné dielo s textom alebo bez textu,
e/ audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,
f/ maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,
g/ fotografické dielo,h/ architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a
interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu,
i/ dielo úžitkového umenia,

j/ kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.

Podľa § 7 ods. 3 autorského zákona, ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na
a/ myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená,
opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,

b/ text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis,
slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu a prejavy prednesené pri
prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je
potrebný súhlas toho, kto ich predniesol.

Podľa § 8 autorského zákona, dielo spoluautorov je dielo, ktoré vzniklo vlastnou tvorivou duševnou

činnosťou dvoch alebo viacerých autorov ako jediné dielo, ku ktorému patria práva všetkým autorom
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 15 ods. 2 autorského zákona, autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, na jeho jednotlivé
vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

Podľa§16autorskéhozákona,autorsképrávozahŕňavýhradnéosobnostnépráva(„osobnostnépráva“)
a výhradné majetkové práva ( „majetkové práva“).

Autorský zákon definuje osobnostné práva v § 17, majetkové práva v § 18.

Podľa § 56 ods. 1 písm. f/ autorského zákona, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo
ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 autorského zákona, autor má právo použiť svoje dielo.

Podľa § 18 ods. 4 autorského zákona, iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva
nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane

ustanovenie § 442a ods. 2.

Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva,
ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa
najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného

zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť
predmetom prevodu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Dňa 01.11.2013 nadobudla účinnosť novela autorského zákona vykonaná Zákonom č. 289/2013 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z.z. o
povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych
diel v znení neskorších predpisov, ktorým bolo zavedené do autorského zákona ustanovenie § 87c

(prechodnéustanoveniakúpravámúčinnýchod01.11.2013),keďpodľa§87cods.2autorskéhozákona,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. novembrom 2013; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nárok z nich sa však posudzujú podľa predpisu účinného do 31. októbra
2013, ak § 63 ods. 5 neustanovuje inak.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Vo veci bolo súdom nepochybne zistené, že v časopise Bedeker zdravia č. 4/2009, ktorý bol vydaný
v septembri 2009, na strane 78 a na strane 79 bol publikovaný článok pôvodného žalobcu prof. P.. L.
N., V.. s názvom „A. a žinčica“. Posledný odsek tohto článku, ktorý sa nachádza na strane 79 tohto

časopisu má názov „Žinčica pre dobré zdravie“. Text tohto posledného odseku článku „Žinčica pre
dobré zdravie“ žalovaný celý s výnimkou celej vety a použitia slov: „ovčie“ a „priaznivejšie zloženie“,
ktoré sú uvedené v 5. a v 6. riadku daného odseku tohto článku používal v „určitom“ období na zadnej
etikete plastovej fľaše nápoja, ktorý vyrába s názvom „Žinčica SLATINA kyslá“, objem 750 ml. Táto
skutková okolnosť v súdnom konaní bola nepochybne zistená porovnaním predloženého celého článku

„Srvátka a žinčica“ a predloženou zadnou etiketou plastovej fľaše nápoja žalovaného, ktorý tento vyrába
s názvom „Žinčica SLATINA kyslá“, objem 750 ml. Konkrétne daný text sa nachádza na zadnej etikete
predmetného nápoja pod názvom „Žinčica“. A i keď žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že sú
tu rozdiely v texte na zadnej etike jeho výrobku, ktorú na danom výrobku používal v istom období oproti
textu posledného odseku článku pôvodného žalobcu (ďalej len „časť článku“), keď najmä úvodné dve

vety sú úplne rozdielne a niektoré slová pri porovnaní vypadli, pričom najpodstatnejší rozdiel spočíva
v ich obsahu, čo vyplýva z vyjadrení pôvodného žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného, súd
na základe porovnania obidvoch textov dospel k záveru, že text v časti článku pôvodného žalobcu a
text na zadnej etikete výrobku žalovaného, ktorú žalovaný v istom období používal na svojom výrobku
(ďalej len „etiketa“) majú textové rozdiely tak minimálne, že možno konštatovať, že ide o texty „takmer

totožné“. Sám štatutárny zástupca žalovaného pri výsluchu uviedol, že záverečná časť článku, ktorý bol
publikovaný v časopise Bedeker zdravia č. 4/2009 pôvodným žalobcom „je veľmi príbuzná tomu, čo je
vytlačené na etikete žinčice“, ktorú vyrába žalovaný. Súd na porovnanie doslovný text časti článku pod
názvom „Žinčica pre dobré zdravie“ a text zadnej etikety výrobku žalovaného „Žinčica SLATINA kyslá“
uvádza na strane 4 a na strane 5 odôvodnenia svojho rozsudku, keď porovnaním obidvoch textov súd

dospel jednoznačne k záveru, že obidva texty obsahujú „minimálne rozdiely“, tak ako súd už uviedol. V
tomto námietka žalovaného nebola opodstatnená.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný text časti článku, ktorý pôvodný žalobca
publikoval v časopise Bedeker zdravia č. 4/2009 istý čas používal na zadnej etikete svojho výrobku.

Pôvodný žalobca sa žalobou domáhal ochrany autorského práva k tejto časti článku podľa Zákona č.
618/2003 Z.z., o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákona), v znení
neskorších predpisov, s tým, že žalovaný časť jeho článku neoprávnene, bez jeho súhlasu používal na
etikete svojho výrobku. Porušením jeho autorských práv sa žalovaný na jeho úkor neoprávnene obohatil.
Vzhľadom k tomu, že jeho dielo bolo použité na komerčné ciele (propagácia a podpora predaja výrobku)

uvedením na etikete samotného výrobku, ako i berúc ohľad na dobu trvania zásahov do jeho práv ako
autora, keď k porušovaniu došlo v priebehu roka a pol, mal za to, že došlo k porušeniu jeho autorských
práv vo veľkom rozsahu, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodnej obohatil minimálne o žalovanú
sumu 2.000,- Eur.Žalovaný v zásade namietal, že pôvodný žalobca je autorom spornej časti článku. Popieral autorstvo
pôvodného žalobcu k tejto časti článku. Tvrdil, že autorom textu na zadnej etikete jeho výrobku je jeho

štatutárny zástupca Ing. K. C.. Medzi stranami bol teda spor o autorstvo k predmetnej časti článku.
Pôvodný žalobca k skutkovým okolnostiam ohľadne tvorby predmetnej časti článku, a vôbec článku
ako takého uviedol, že on sám je autorom predmetného článku, keď v júni 2009 zavolal do redakcie
časopisu Bedeker zdravia a navrhol, že napíše článok o žinčici, keď si pokladal za povinnosť verejnosť
upozorniť na zloženie žinčice, ktorá sa začala vyrábať, pričom táto nebola žinčicou. Článok mal napísať

do 15. júla 2009. Na rozhraní mesiacov jún a júl 2009 článok odoslal, pričom bol publikovaný v časopise
Bedeker zdravia č. 4/2009 v septembri 2009. Žiadnu licenčnú zmluvu nemal uzavretú. Na požiadanie
štatutárneho zástupcu žalovaného T.. K. C., ktorý ho oslovil e-mailom sa stretli na Agrokomplexe v
Nitre dňa 21.08.2009, kedy medzi inými odovzdal štatutárnemu zástupcovi žalovaného T.. K. C.ovi i
spornú časť článku. Žalovaný prostredníctvom štatutárneho zástupcu T.. K. C. tvrdil, že autorom textu
zadnej etikety jeho výrobku je jeho štatutárny zástupca T.. K. Kaliarik. Tento pri výsluchu potvrdil, že sa

s pôvodným žalobcom na jeho žiadosť stretli na Agrokomplexe v Nitre dňa 21.08.2009, avšak pôvodný
žalobca pri tomto stretnutí mu žiadne materiály neodovzdal a teda mu neodovzdal ani spornú časť
článku. Naopak tvrdil, že daný text, ktorý žalovaný používal na zadnej etikete svojho výrobku ohľadne
„žinčice“ on odovzdal pôvodnému žalobcovi niekedy v máji 2009 na stretnutí v Pribyline, čo zase poprel
pôvodný žalobca, i keď tento stretnutie v Pribyline potvrdil. Štatutárny zástupca žalovaného k motivácii

na napísanie tohto textu uviedol, že mal slúžiť na objasnenie pre verejnosť, aké účinky má žinčica,
teda produkt žalovaného, ktorý mienil dať do predaja, pretože verejnosť v tomto ohľade požadovala
vysvetlenie. Informácie použité do tohto textu čerpal z internetu, tiež z knižky „Vlkolinec“, ktorého
autorom je „Babal“. Tvrdenia pôvodného žalobcu a žalovaného v tomto ohľade boli rozporné, pričom
rozpor v týchto tvrdeniach neodstránila ani konfrontácia vykonaná súdom medzi pôvodným žalobcom

a štatutárnym zástupcom žalovaného. Ani pôvodný žalobca, ani žalovaný, resp. štatutárny zástupca
žalovaného neuvádzali v súdnom konaní žiadne osoby, ktoré by mohli byť prítomné či už pri udalostiach
v Pribyline, alebo pri udalostiach na Agrokomplexe v Nitre. Nakoľko v konaní bol teda spor o autorstvo
k danému textu, súd zameral dokazovanie na zistenie, kto je autorom daného textu, teda časti textu
článku zverejneného v Bedekeri zdravia č. 4/2009 a textu zadnej etikety výrobku žalovaného „Žinčica

SLATINA kyslá“.

Žalovaný tvrdil, že jeho štatutárny zástupca Ing. Bohuš C. je prvotným autorom tohto textu. Štatutárny
zástupca Ing. Bohuš Kaliarik predmetný článok, ktorý neskôr žalovaný použil na svojom výrobku
pod názvom „Spoznajte žinčicu“ uverejnil na stránke www.metoo.sk už dňa

25.04.2009. Na dôkaz predložil predovšetkým výňatok z internetovej stránky www.metoo.sk (dátum „07.07.2011“), keď z tohto dôkazu (čl. 30 spisu) vyplýva: „Pridané: 25.04.2009/
Autor: K. C./O.: Medo“. Z tohto dôkazu predloženého žalovaným vyplýva, článok „Spoznajte žinčicu“,
ktorý je takmer totožný s časťou článku, ktorý publikoval pôvodný žalobca v Bedekeri zdravia č.
4/2009 pod názvom „Žinčica pre dobré zdravie“ mal byť zadokumentovaný na stránke: . Pôvodný žalobca spochybňoval dátum zverejnenie článku
„Spoznajte žinčicu“, na danej internetovej stránke dňa 25.04.2009. Ohľadne dátumu zverejnenia
tohto článku na tejto internetovej stránke predložil písomný znalecký posudok č. 4/2012 vypracovaný
Ing. P. Y., znalcom z odboru: elektrotechnika, počítačové programy (softvér), riadiaca technika,
výpočtová technika (hardvér), bezpečnosť a ochrana informačných systémov a to zo dňa 25.09.2012,

ktorý na jeho žiadosť vypracoval tento znalec. Z tohto znaleckého posudku pre súd vyplynulo,
že k najpravdepodobnejšiemu termínu skutočného vytvorenia predmetného obsahu na F.: (resp. aj URL: ), keď znalec
stanovil i časový interval ohľadne tohto, došlo od 01.06.2011 do 02.06.2011. Zo záverov tohto
znaleckého posudku pre súd vyplynulo i to, že znalec nemal v čase vonkajšieho znaleckého skúmania

vlastnostisoftvérumožnosťparalélnevykonaťverifikáciuvýsledkovajprostredníctvomanalýzynaúrovni
samotného zdrojového kódu webovského softvéru v stave tak, ako bol v danom čase na webovskom
serveri sprevádzkovaný. Nemal možnosť priamo preskúmať a analyzovať databázu (databázový softvér,
štruktúru a dáta v tejto databáze) súvisiacu s prevádzkových webovským softvérom na zariadení
prevádzkovateľa. Pri vypracovávaní znaleckého posudku nedisponoval informáciami o bezpečnostných

aspektoch (a opatreniach) prevádzky predmetnej webovskej služby (a samotného softvéru) na doméne
www.metoo.sk . Z výsluchu tohto znalca ako svedka v konaní boli tiež potvrdené
pred súdom skutočnosti, ktoré vyplývali z písomného znaleckého posudku tohto znalca, ktorý trval i pri
výpovedi ako svedok na jeho záveroch. Žalovaný spochybňoval síce tento dôkaz, že tento nemá povahuvýsledkov znaleckého dokazovania, avšak v tomto ohľade súd pokiaľ ide o hodnotenie tohto dôkazu
musí prisvedčiť žalujúcej strane, že podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), za
dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav vecí, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Predmetný znalecký posudok síce nevzišiel zo znaleckého dokazovania nariadeného v
predmetnej veci súdom, ale jednoznačne slúži ako dôkazný prostriedok zachytený v písomnej jazykovej
forme, listine a teda spĺňa náležitosti dôkazu podľa § 129 ods. 1 O.s.p., a keď i nie dôkazu podľa §
127 ods. 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok z hľadiska dôkaznej sily v konaní pred súdom nerozlišuje

medzi znaleckým posudkom, ktorý bol podaný v rámci súdneho konania na základe nariadenia súdu a
znaleckým posudkom predloženým účastníkom sporu vo forme listinného dôkazu. Jednoznačne obidva
dôkazné prostriedky majú rovnakú dôkaznú silu. Teda pokiaľ žalovaný namietal, že tento dôkaz nemá
dôkaznú silu znaleckého skúmania podľa § 127 a nasl. O.s.p., táto námietka žalovaného nie je dôvodná.
ZozáverovtohtoznaleckéhoposudkuazdoplňujúcejvýpovedesvedkaT..P.Feďaktomutoznaleckému
posudku pre súd vyplynuli závažné pochybnosti o zverejnení článku „Spoznajte žinčicu“ na internetovej

stránke www.metoo.sk , tak ako to tvrdil žalovaný dňa 25.04.2009. Na podporu
týchto záverov slúžia aj ďalšie listinné dôkazy predložené pôvodným žalobcom a to Odborné vyjadrenie
Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, Bratislava zo dňa 17.09.2012, z ktorého
vyplýva, že stránka: sa svojim poradím jednoznačne
zaraďuje na začiatok júna 2011, 01.06.2011, resp. 02.06.2011, keď i z Vyjadrenia prof. T.. M. Z.,

PhD. (Austrian academy of sciences) zo dňa 19.09.2012 vyplýva, že príspevok na adrese , ale 01. alebo 02. júna 2011,
pričom dátum 25.04.2009 bol nastavený dodatočne, keď na podporu tohto záveru slúži aj Vyhlásenie
Doc. P.. K. K., O.. (Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta) zo dňa 18.09.2012,
z ktorého tiež vyplýva, že uvedená stránka prezentuje rôzne články k danej

problematike v chronologickom usporiadaní až na článok zo dňa 25.04.2009, ktorý je nechronologicky
zaradený do časového systému článkov z roku 2011, keď sa jedná o článok „Spoznajte žinčicu“. Tieto
dôkazy podľa názoru súdu jednoznačne spochybnili tvrdenie žalovaného, že článok „Spoznajte žinčicu“
bol zverejnený na internetovej stránke www.metoo.sk dňa 25.04.2009. Pokiaľ
žalovaný spochybňoval znalecký posudok T.. P. Y. v tom, že „naznačoval“ ovplyvnenie znalca pôvodným

žalobcom, či už jeho právnym zástupcom, žiadne takého skutočnosti v konaní neboli zistené a ani
preukázané. Znalec Ing. P. Y., ako i R. vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, Bratislava,
tiež prof. Ing. M. Z., PhD., ako i V.. P.. K. K., PhD. podávali svoje stanoviská k danej problematike
na základe dôkazu, ktorý predložil sám žalovaný (čl. 30 spisu). Do podania znaleckého posudku T..
P.om Y., ako i do podania spomínaných odborných vyjadrení žalovaný na svoje tvrdenia o autorstve

k článku, resp. k jeho prvému dátumu zverejnenie nepredložil žiadne iné dôkazy, než ten, ktorý je
súčasťou spisu na čl. 30. Ing. Radoslav Feďo pri výpovedi ako svedok doplnil k písomnému znaleckému
posudku, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou daný text nebol zverejnený na danej stránke
v roku 2009. Pre neho základnou informáciou bolo zistenie, či daný softvér je vyvinutím danej firmy, to
znamená, či je výhradným produktom alebo nie, keď sa mu javilo, že ide o modifikáciu voľne dostupného

avyvinutéhosoftvérusnázvom„Drupal“.Pretosauvedenésnažilkorektneobjasniťazistiť,očomsvedčí
e-mail, ktorý je súčasťou jeho písomného znaleckého posudku, keď ide o e-mail zo dňa 17.09.2012,
na ktorý mu reagoval T.. O. O., HALF PIXEL STUDIO (MediaCreativ s.r.o.), Bratislava. Pokiaľ žalovaný
k tomuto znaleckému posudku predložil Stanovisko spoločnosti MediaCreativ s.r.o., Bratislava zo dňa
15.04.2013 podpísané T.. O. O., konateľom firmy, z ktorého vyplýva, že posudok znalca Ing. Radoslava

Y. posudzuje stav vecí len „zvonku“, teda tých, ktoré sú voľne dostupné len pre anonymov alebo
prihlásených užívateľov, ale do administrácie redakčného systému tento nemal prístup, čo napokon
znalec vo svojom znaleckom posudku i uviedol, toto stanovisko podľa názoru súdu nevyvrátilo závery
znaleckéhoposudkuT..P.Y.,ktorývznaleckomposudkupotvrdil,žeposudzoval„danúvec“len„zvonka“,
keď ju neposudzoval na úrovni „administrátora“. Znalec v znaleckom posudku uviedol len to, čo zistil pri

znaleckom skúmaní. Čo je najzávažnejšie pre dané posúdenie je i vyjadrenie znalca v rámci výsluchu
ako svedka, že pokiaľ by sa mala preskúmať i vnútorne funkcionalita systému, znamenalo by to sadnúť
si k počítaču, pozrieť príslušný kód a porovnať ho, či tento zodpovedá vonkajšiemu prejavu systému.
K tomuto kódu sú ešte ďalšie zdrojové ložiská, používa to zrejme i externú databázu čo znamená,
že by sa muselo v jednej dobe, teda súčasne vykonať extrémne komplikované skúmanie všetkých

atribútov softvéru a okrem technického aspektu museli by sa skúmať aj aspekty toho používateľa, ktorý
pracuje s daným softvérom a bezpečnostné aspekty tohto softvéru. Ak by sa aj takto postupovalo a
takýmto spôsobom by sa porovnanie vykonalo, došlo by sa opätovne k záveru s pravdepodobnosťou
hraničiaceho s istotou, k akému dospel v písomnom znaleckom posudku.Hoci vyššie uvedené dôkazy pre súd boli presvedčivé, nakoľko žalovaný namietal, že znalecký
posudok T.. P. Y. predložil ako listinný dôkaz na vyvrátení tvrdení žalovaného pôvodný žalobca, pričom

objednávateľom tohto znaleckého posudku bol pôvodný žalobca a teda znalec podával znalecký
posudokakopísomnýlistinnýdôkazbeztoho,žebymalvedomosťostanoviskužalovanéhoaoprípadne
iných dôkazoch než posudzovaného (čl. 30 spisu) zo strany žalovaného, súd na návrh žalovaného
vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom T.. B. U., znalcom z rovnakého odboru a z rovnakého
odvetvia ako bol znalec T.. P. Y.. Tento znalec na základe nariadenia súdu podal písomný znalecký

posudok č. 1/2015 zo dňa 01.01.2015, ktorý doplnil i výsluchom. Vo svojich záveroch tento znalec sa
stotožnil v použitej metóde skúmania a záveroch so znaleckým posudkom č. 4/2012 znalca T.. P. Y..
Stotožnil sa so závermi týkajúcimi sa spochybnenia deklarovaného dátumu zverejnenia daného článku
na internetovej stránke www.metoo.sk dňa 25.04.2009. Výhrady mal k metóde
a k postupu spracovania výsledkov v znaleckom posudku T.. P. Y. vedúcich ku konštatácii percentuálnej
pravdepodobnosti, keď Ing. P. Y. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že daný článok s najväčšou

možnou pravdepodobnosťou (teda pravdepodobnosťou hraničiacou so skutočnosťou, t.j. v číselnom
vyjadrení viac ako 98 %) nebol v roku 2009 uverejnený na . V ostatnom sa však stotožnil so znaleckým posudkom Ing. P. Y.. Rovnako poukazoval na
odborné vyjadrenia, ktoré boli predložené do súdneho spisu na posúdenie danej otázky. Znalec pri
výsluchu zotrval na záveroch písomného znaleckého posudku, keď uviedol, že analýza smerujúca k

potvrdeniu alebo k vyvráteniu deklarovaného termínu zverejnenia (25.04.2009) a zároveň k stanoveniu
pravdepodobného dátumu zverejnenia sporného článku na linku www.metoo.sk/16577/spoznajte-
zincicu vychádza z analýzy chronológie sekvenčného
prideľovania identifikátora článku, čo je uvedené i v znaleckom posudku č. 4/2012 znalca T.. Y., keď
z rovnakého analytického princípu vychádzajú aj ďalšie odborné vyjadrenia doložené v súdnom spise,

keď znalec poukázal na odborné vyjadrenie Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky
zo dňa 17.09.2012 a na vyjadrenie prof. Ing. M. Z., O.. zo dňa 19.09.2012 (čl. 90, 92 spisu), keď ďalej
zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že stanovisko spracovateľa systému, na ktorom leží
portál www.metoo.sk a ktoré je tiež uvedené v súdnom spise (čl. 270 spisu),
keď ide o Stanovisko k odbornému posudku Ing. P. Y. spoločnosti MediaCreativ s.r.o., Bratislava zo

dňa 15.04.2013, nespochybňuje metódu skúmania chronológie zverejnených článkov, ani nedoplňuje
žiadne relevantné fakty ovplyvňujúce tieto skutočnosti. Znalec teda prijal názor, že sa stotožňuje s
názormi, že predmetný článok s vysokou mierou pravdepodobnosti nebol zverejnený v predmetnom
termíne 25.04.2009. Pripustil, že najmä s ohľadom na značný časový odstup je skúmanie súčasného
prevádzkového systému web-stránky irelevantné. Podotkol však, že žiadna zo strán sporu v priebehu

celého konania zdokumentovaného súdnym spisom nedeklarovala, že by disponovala preukaznými a
verifikovateľnými zálohami komplexnej štruktúry web-stránky v časových obdobiach pred a po zahájení
sporu, ktoré by spĺňali požiadavky na možnú porovnávaciu analýzu stavu, najmä súborovej štruktúry
predmetnej web-stránky sporných termínoch. Tiež v záveroch znaleckého posudku poukázal na to, že
v rámci skúmania, či rozporovania skúmania nebola doložená informácia (informácia toho typu nie jej

obsiahnutá v súdnom spise) o existencii forenzne použiteľnej zálohy systému stránky www.metoo.sk
na „administrátorskej úrovni“ vo forme (napr. vo forme digitálnej kópie),ktorá by
bolapoužiteľnápreforenznéskúmanie.Skúmanieprevádzkovéhosystémuvsúčasnostijesohľadomna
predmet a povahu vecí irelevantné a na jeho základe nie je možné dospieť k jednoznačným preukazným
záverom.

Na základe znaleckého posudku T.. P. Y., ako listinného dôkazu, na základe odborných stanovísk a
vyjadrení, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, konkrétne Centra vedecko-technických informácií SR, prof.
Ing. M. Z., O.. a V.. P.. K. K., PhD., ako aj na základe záverov znaleckého dokazovania vykonaného v
súdnom konaní súd dospel jednoznačne k záveru, že žalovaný nepreukázal, že článok jeho štatutárneho

zástupcu Ing. Bohuša C. bol zverejnený na internetovej stránke: www.metoo.sk
v tvrdenom dátume XX.XX.XXXX. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prevádzkovateľom tejto
domény je spoločnosť C. Plus, s.r.o., Košice, keď jedným z dvoch štatutárnych orgánov tejto spoločnosti,
jedným z jej konateľov je T.. K. C., s dátumom vzniku funkcie dňa 17.07.2007. Nakoľko štatutárny
zástupca tejto spoločnosti je totožný so štatutárnym zástupcom žalovaného, jedným z dvoch jeho

konateľov, žalovaný mal tak možnosť v súdnom konaní predložiť nespochybniteľný dôkaz o tom, že k
zverejneniučlánku„Spoznajtežinčicu“došlonatejtointernetovejstránketakakotvrdildňom25.04.2009.
Takýto dôkaz počas celého súdneho konania nepredložil ani do súdneho spisu, ani v rámci vykonaného
znaleckého dokazovania. Tým neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že autorom a to „prvotným“autorom článku „Spoznajte žinčicu“ je jeho štatutárny zástupca Ing. K. C., keď tento článok bol použitý na
zadnej etikete výrobku žalovaného, ktorý predáva pod názvom „Žinčica SLATINA kyslá“. Súd na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že autorom sporného článku, resp. jeho časti je pôvodný

žalobca prof. P.. L. N., V... O. i druhý z konateľov žalovaného pri výsluchu Ing. Sven Harman potvrdil,
že autorom článku „Spoznajte žinčicu“ je druhý konateľ žalovaného Ing. Bohuš C., súd zdôrazňuje, že
opätovne ide len o tvrdenie žalovaného prostredníctvom druhého štatutárneho zástupcu, ktoré však
v konaní nebolo ako súd už dôvodí preukázané, keď túto skutočnosť nepreukazuje ani e-mail, ktorý
predložil štatutárny zástupca žalovaného Ing. A. Harman v záveroch súdneho konania, po znaleckom

dokazovaní zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 543 spisu), keď podľa názoru súdu ide len o „účelový“ dôkaz,
ktorého hodnovernosť žalovaný nepreukázal a spochybnil už len tým, že ho nepredložil skôr, len v
úplnom závere súdneho konania. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný sa k písomnému znaleckému
posudku T.. B. U. nevyjadril napriek tomu, že súd o toto vyjadrenie žiadal, ani pri výsluchu znalca v
zásade ho nespochybnil. Po podaní tohto znaleckého posudku nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
spochybňovali záver súdu o autorstve k spornej časti článku.

Pokiaľ žalovaný preukazoval svoje tvrdenie, že autorom sporného článku je jeho štatutárny zástupca T..
K. C. i tým, že predložil dôkazy o tom, že daný výrobok začal vyrábať v auguste 2009, ohľadne čoho
predložil faktúru č. 45091251 zo dňa 17.07.2009 splatnú dňa 15.09.2009, ktorou mu bola vyúčtovaná
cena podľa jeho tvrdenia za grafické služby spojené s výrobou danej „etikety“, keď tiež dokladal doklad

zo svojej registračnej pokladne preukazujúci, že dňom 31.07.2009 žinčica, teda produkt, bol už v predaji,
keď tiež predkladal technologický postup ohľadne výroby žinčice, že tento platil u neho už od roku
2009 (dôkazy čl. 268 spisu, čl. 269 spisu a čl. 546-550 spisu), tiež rozhodnutie Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Zvolen č.k.: 1030-2/2009 zo dňa 01.07.2009, z týchto listinných dôkazov podľa
názoru súdu nevyplýva, najmä z faktúry, ktorou bola fakturovaná cena za grafické služby žalovanému, i

keďjetamodvolávkanadodacílistčíslo...„žinčica100x60“,žepredmetnáfaktúrasatýkaprávespornej
„etikety“, keď nič nebránilo žalovanému v konaní predložiť predmetný dodací list, prípadne i stanovisko
spoločnosti, ktorá grafické služby žalovanému dodávala, čo bolo predmetom týchto grafických služieb,
keď potom žalovaný týmto listinným dôkazom nepreukázal tvrdenie, že cena grafických služieb touto
faktúrou bola fakturovaná práve v súvislosti so „spornou etiketou“. Ani doklad z registračnej pokladne

žalovaného zo dňa 31.07.2009 o predaji „žinčice“, ani ostatné dôkazy, technologický postup ohľadne
výroby žinčice, ktorý platil u žalovaného v roku 2009 a ani príslušné rozhodnutie Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Zvolen nepreukazujú tvrdenie žalovaného, že už v auguste 2009 na produkte
„Žinčica SLATINA kyslá“ používal práve spornú etiketu. Ani týmito dôkazmi žalovaný nepreukázal svoje
tvrdenie, že jeho štatutárny zástupca T.. K. C. je autorom textu použitého na etikete daného výrobku

žalovaného.

Žalovaný spochybnil svoje tvrdenia, že jeho štatutárny zástupca je autorom predmetného článku i
tým, že v priebehu konania uvádzal, že pôvodný žalobca nebol jediný, ktorý sa podieľal na vytvorení
„finálnej verzie predmetného článku“, keď žalovaný, resp. jeho štatutárny zástupca je minimálne

jeho spoluautorom a ďalej i svojim vyjadrením štatutárneho zástupcu T.. K. C. v záveroch súdneho
dokazovania v tom ohľade, že tento sa s pôvodným žalobcom nedohodol na žiadnej odmene za
predmetný článok. Už samotné tieto vyjadrenia žalovaného v priebehu súdneho konania spochybňujú
počiatočné tvrdenie žalovaného, že je autorom sporného článku.

Po uzavretí otázky autorstva k spornej časti článku bolo dôvodné súdom sa zaoberať tým, že či sporná
časť článku, keďže pôvodný žalobca sa domáhal k tejto ochrany autorských práv podľa autorského
zákona podlieha ako autorské dielo ochrane podľa autorského zákona, pretože nie každé dielo podlieha
tejto ochrane.

Pôvodný žalobca tvrdil, že sporná časť článku podlieha ochrane podľa autorského zákona, pretože ide
o autorské dielo, čo žalovaný namietal.

Veľmi dôležitou časťou autorského zákona, keď sa má na mysli pôvodný zákon č. 618/2003 Z.z., ktorý sa
na danú vec vzťahuje, sú legálne definície jednotlivých predmetov, na ktoré sa autorský zákon vzťahuje.

Autorské práva sú špecifické tým, že patria do tzv. oblasti práv k nehmotným statkom. Za základný
predmet ochrany podľa autorského zákona možno označiť autorské dielo. Musí ísť však o dielo, ktoré
spĺňa nasledovné kritériá:
- autorské dielo je výsledkom tvorivej duševnej činnosti jeho pôvodcu (samotný autor),- dielo musí byť výsledok tvorivej duševnej činnosti autora,
- zákon nevylučuje taký výsledok tvorivej duševnej činnosti z autorskoprávnej ochrany.

Podrobnú definíciu jednotlivých diel možno nájsť v autorskom zákone, v jeho § 5. Dôležitým aspektom
autorského práva je autorskoprávna ochrana. Túto používa každé dielo, ktoré možno podriadiť ako dielo
podľa autorského zákona.

Právna úprava autorského zákona v § 7 ods. 1 uvádzala, že predmetom autorského práva je literárne a

iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä
a/ slovesné dielo a počítačový program,
b/ ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,
c/ divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a
choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie,
d/ hudobné dielo s textom alebo bez textu,

e/ audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,
f/ maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,
g/ fotografické dielo,
h/ architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a
interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu,

i/ dielo úžitkového umenia,
j/ kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.

Podľa § 7 ods. 3 autorského zákona, písm. a/, ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na myšlienku,
spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná,

vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela.

Žalovaný poukazoval na to, že sporná časť článku nemá znak tvorivosti a nie je teda autorským dielom,
preto podľa § 7 ods. 3 písm. a/ autorského zákona sa ochrana podľa autorského zákona naň nevzťahuje.

Základným prameňom práva v tejto oblasti a medzinárodným dohovorom je Bernský dohovor o
ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886. Správne na tento prameň práva
poukazoval žalovaný. Judikatúra Európskych súdov, vrátane slovenských sa nesie v duchu že „samotné
(mechanické) pospájanie myšlienok (napr. v článku) nie je tak tvorivé, aby prekračovalo tvorivú úroveň
oddeľujúcu autorské dielo od iných výsledkov tvorivej duševnej činnosti“ (rozsudok Krajského súdu

Bratislava sp.zn. 11Co/51/2010). I z rozhodnutia Najvyššie súdu ČR sp.zn. 30Cdo 4924/2007 vyplýva,
že „aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom akejkoľvek
tvorivosti,alemusíbyťvýsledkomtvorivostinezameniteľnéhoosobitnéhorázu,závislejodindividuálnych
osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol“.

To, či sú v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela v zmysle autorského zákona je otázkou
právnou,ktorájenaposúdenísúdu.Lenakzodpovedanietejtoprávnejotázkyzávisíajnamimoprávnych
skutočnostiach, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, za týmto účelom môže súd nariadiť znalecké
dokazovanie.

V zmysle § 7 ods. 1 autorského zákona, predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a
vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Autorský zákon neobsahuje
definíciu „tvorivej duševnej činnosti“. Tvorivú činnosť možno charakterizovať ako činnosť spočívajúcu
vo vytvorení nehmotného „výtvoru“ s tým, že dosiahnutie tohto výsledku závisí od osobných vlastností
tvorcu, bez ktorých by tento výtvor nebol vôbec dosiahnutý. Osobnostnými vlastnosťami tvorcu je najmä

schopnosť tvoriť literárne, umelecky alebo vedecky, s touto schopnosťou býva spojené nadanie a iné
prvky patriace medzi osobnostné vlastnosti, ktoré sú tvorcovi dané, ale aj ktoré nadobudol vzdelaním,
skúsenosťami a podobne. Ako taký je výsledok autorskej tvorby štatisticky jedinečný (unikátny) v tom
zmysle, že nemôže pochádzať od nikoho iného, iba od toho konkrétnej tvorcu. Výsledok tvorivej činnosti
ako taký nesmie byť vyňatý spod autorskoprávnej ochrany v zmysle § 7 ods. 3 autorského zákona.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporná časť článku „Žinčica pre dobré zdravie“, bola
publikovaná pôvodným žalobcom cez časopis Bedeker zdravia č. 4/2009, ktorý bol vydaný v septembri
2009 ako záverečná časť článku pôvodného žalobcu „Srvátka a žinčica“. Spor o tom, že autoromtejto zvyšujúcej časti článku jej pôvodný žalobca, v konaní nebol. Z obsahu celého článku „Srvátka
a žinčica“, ktorého záverečnou časťou je časť označená ako „Žinčica pre dobré zdravie“, vyplýva, že
autor tohto článku ako takého, teda celého článku, teda pôvodný žalobca uvádza v celom tomto článku

výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti s prvkami vedeckého diela. Podľa názoru súdu dielo, teda
celý článok „Srvátka a žinčica“ vrátane záverečnej časti „Žinčica pre dobré zdravie“ z hľadiska ochrany
podľa autorského zákona treba posúdiť ako celok. Sú v ňom obsiahnuté informácie s takými vedeckými
prvkami, ktorú sú nepochybne výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora celého tohto článku,
teda pôvodného žalobcu prof. RNDr. L. N., V... V žiadnom prípade posudzujúc tento článok v celom

kontextenemožnoposúdiťlentak,žeobsahuje„všeobecnéinformácie“,obsiahnuténapr.ina„internete“,
tak ako sa to snažil v konaní prezentovať žalovaný. Nie je v možnostiach a v schopnostiach iného,
než akým bol autor tohto článku dospieť k výsledkom uvedeným v tomto článku bez vlastnej tvorivej
duševnej činnosti autora. Toto dielo, celý článok má prvky tak literárneho, ako aj vedeckého diela, ktoré
sú tu pospájané vhodnou formou, vlastnou len autorovi tohto článku. Nepochybne pôvodný žalobca
bol uznávanou vedeckou kapacitou zaraďovanou medzi špičku odborníkov pre oblasť výživy v SR.

Svedčíotomcelápublikačnáčinnosťpôvodnéhožalobcu,ktorútentovkonaníprezentoval.Nepochybne
celé dielo, ako také vrátane spornej časti nesie „pečať autora“ a zanechá na vytvorenom diele „pečať
originality“. Je výsledkom tvorivosti autora tohto článku osobitného rázu závislej od individuálnych
osobnostných vlastností autora. V zmysle § 15 ods. 2 autorského zákona, autorské právo sa vzťahuje
na dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak

spĺňajú pojmové znaky diela. Záverečná časť článku nadväzuje na predchádzajúcu časť článku, je jeho
zhrnutím vhodnou formou tak ako sa vyjadril pôvodný žalobca. V článku ako takom sa pôvodný žalobca
ako jeho autor venuje najvýznamnejším srvátkovým bielkovinám, uvádza, ktoré sú to, uvádza zloženie
týchto srvátkových bielkovín a ich účinky na ľudský organizmus. Definuje ich, čo bez odborných znalostí,
ktoré nepochybne autor tohto článku prof. RNDr. L. N., V.. mal, nebolo by možné takého dielo vytvoriť. I

keď pôvodný žalobca k obsahu spornej časti článku sa vyjadril, že obsahuje „všeobecné“ informácie, táto
časť článku nadväzuje na predchádzajúcu časť, kde nie sú uvedené len „všeobecné“ informácie, naopak
predmetný článok ako celok je výsledkom tvorivej duševnej činnosti pôvodného žalobcu, ktorý má
jedinečný ráz, keď pôvodný žalobca sa v článku venuje oblasti v ktorej bol významným odborníkom, čo
dokladoval rozsiahlou publikačnou činnosťou. Ako mikrobiológ v živote sa venoval vedeckej výskumnej

činnosti v tejto oblasti, a žalovaný sám potvrdil, že ho uznáva za odborníka v danej oblasti. Predmetný
článokvčítanejehozáverečnejčasti,ktorájespornámátakjedinečnýráz.Bolnapísanýosobou,ktorása
danej oblasti venovala na najvyššej vedeckej úrovni celý svoj profesijný život. Nejedná sa podľa názoru
súdu len o zosumarizovanie voľne prístupných informácií, ako to tvrdí žalovaný. V článku sa prejavuje
tvorivý prístup jeho autora, pričom tu uvádza vlastné zistenia nielen z oblasti biológie, pričom je tu

prejavená aj jeho literárna tvorivosť v spôsobe ako tieto odborné informácie podal, keď časopis Bedeker
zdravia je určený pre širokú laickú verejnosť, nie pre odbornú verejnosť. Pokiaľ žalovaný vyvracal
tvrdenie pôvodného žalobcu, že ide o dielo, ktoré podlieha ochrane autorského zákona dokladaním
tvrdiac „obdobných“ článkov zverejnených na internete k žinčici, srvátke, čo dokladoval do súdneho
spisu, tieto „obdobné“ články sú neporovnateľné s posudzovaným článkom pôvodného žalobcu ako

autora. Tieto sa nevyznačujú jedinečnosťou, ktorá je vlastná autorovi sporného článku vrátane spornej
časti, keď posudzované dielo podľa názoru súdu nie je len mechanickým pospájaním myšlienok, tak ako
jetovpredloženýchzostranyžalovaného„obdobných“článkoch,naopakjevýsledkomtvorivostivlastnej
autorovi. V žiadnom z predložených „obdobných“ článkov sa nenachádzajú vedecké prvky spojené s
literárnymi prvkami, tak ako je to uvedené v posudzovanom diele. Pokiaľ žalovaný ďalej poukazoval na

to, že dvojmesačník, časopis Bedeker zdravia je nepredajným časopisom a že je ho možné nájsť iba v
čakárňach u lekárov (iba niektorých a v určitom meste), lekárňach a podobne, a keďže ide o nepredajný
časopis, znamená to, že je celý zaplatený reklamou inzerujúcich firiem, a teda sú v ňom publikované
články, ktoré si tieto firmy objednajú a ktoré slúžia na ich účely a propagujú ich ciele, o čom sa snažil
dokladať dôkazy vo forme predložených internetových diskusií ohľadne tohto časopisu (čl. 305-311

spisu), tieto dôkazy pre súd v danej veci nemali žiadnu výpovednú hodnotu, informácie v predložených
dôkazoch neboli žiadnym spôsobom zo strany žalovaného preukázateľne doložené, je nepredstaviteľné,
aby súd pre účely tohto súdneho konania vychádzal z takýchto „neoverených“ informácií bez overenia
riadnym spôsobom, kto za týmito diskusiami „stojí“, aký je ich „cieľ“, a akú majú vôbec „výpovednú
hodnotu“.

Na záver k tejto otázke súd ešte dodáva, že tvorivosť pôvodného žalobcu ako autora tohto článku
vrátane spornej časti sa prejavuje v spôsobe vystavania predmetnej časti článku, sú tu uvedené dve
kategórie informácii, ktoré sú navzájom prepojené, vedecké a literárne, tiež formou prezentovania týchtoinformácií a ich výberom, napr. vyberá len určité vlastnosti žinčice spomedzi viacerých, odporúča pitie
žinčice konkrétnej kategórii ľudí, upozorňuje na tradíciu pitia žinčice na SR v minulosti. Keď i tieto
okolnosti jednoznačne odrážajú jedinečnú osobnosť pôvodného žalobcu ako autora. Podľa názoru súdu

treba prisvedčiť žalujúcej strane, že v článku sa nejedná len o holé, netvorivé zosumarizovanie voľne
prístupnýchinformácií,akototvrdížalovaný.Takýmtopohľadombysapopieralosobnostnýprejavautora
tohto článku. Pôvodný žalobca v tomto diele ako súd už dôvodí spája prvky literárneho i vedeckého
diela, keď tento tu narába s voľne dostupnými ale aj odbornými informáciami, ktorými disponoval z titulu
dlhoročného pôsobenia a výskumu v oblasti mikrobiológie, kde bol považovaný za jednu z významných

vedeckých kapacít.

Nazákladetýchtoskutočnostiaichprávnehovyhodnoteniapotomsúdmalzato,žedielo,resp.jehočasť
podlieha ochrane autorského zákona, keď tým, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, že žalovaný
použil časť tohto diela bez súhlasu jeho autora, teda pôvodného žalobcu na zadnej etikete svojho
produktu určeného na predaj, teda na komerčné účely, zasiahol do autorských práv pôvodného žalobcu

k tejto časti diela a to v rozpore s autorským zákonom.

Pokiaľ ide o stanoviská Ministerstva kultúry SR, sekcia médií, audiovízie a autorského práva, Bratislava
č. 17381/2012 zo dňa 21.11.2012 a č. MK-1137/2013-230/3062 zo dňa 20.02.2013, keď prvé bolo
poskytnuté na základe žiadosti právneho zástupcu pôvodného žalobcu a druhé na základe žiadosti

právnej zástupkyne žalovaného, z týchto si súd osvojil len záver, že v kompetencii Ministerstva kultúry
SR nie je posúdenie, či konkrétny projekt spĺňa pojmové znaky diela a teda či je predmetom autorského
práva, keď uvedené patrí jedine v konkrétnom prípade do kompetencie súdu.

S judikatúrou, na ktorú poukazoval v konaní žalovaný ohľadne pojmových znakov diela, ktoré podlieha

ochrane podľa autorského zákona a diela, ktoré nepodlieha ochrane autorského zákona sa súd
stotožňuje, avšak zdôrazňuje, že posúdenie, či konkrétne dielo podlieha ochrane autorského zákona,
alebo je z tejto ochrany v zmysle autorského zákona vylúčené, patrí v konkrétnom prípade vždy
len prejednávajúcemu súdu. Je len na súde v každej konkrétnej veci na základe skutkových zistení
a vykonaného dokazovania dospieť k záveru, či dané dielo podlieha ochrane autorského zákona,

alebo nepodlieha, keď poukazovanie na európsku judikatúru, slovenskú judikatúru je iste pre každý
konkrétnyprípadpreprejednávajúcisúd„vodítkom“,alekonkrétneokolnostivždymusízistiťavyhodnotiť
prejednávajúci súd daný prípad.

Ďalšiu skutočnosť, ktorú žalovaný v konaní namietal za stavu, že by pripustil, že pôvodný žalobca

je autorom predmetného diela bola i tá, že pôvodný žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby, pretože nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide, pretože z označenia
autora pod uvedeným článkom, ako „P.. L. N., V.., X. bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta, UK
Bratislava“ vyplýva, že ide o tzv. zamestnanecké dielo. Oproti dôkazu, ktorý predložil pôvodný žalobca
a ktorým bolo Potvrdenie dekana fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta

zo dňa 06.12.2012 ( čl. 190 spisu), z ktorého vyplýva, že v období vyhotovenia predmetného potvrdenia
pôvodný žalobca bol emeritným profesorom Univerzity Komenského Bratislava v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, v znení neskorších novelizácií a predpisov, čo
malo znamenať, že v tomto čase pôvodný žalobca nebol v pracovnom pomere na ustanovený pracovný
čas a nepoberal od fakulty mzdy a ani finančné náležitosti, predložil žalovaný Stanovisko rektora

UniverzityKomenskéhovBratislavezodňa05.03.2013(čl.227spisu),vktoromjeuvedené,žeprof.N.je
emeritným profesorom Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý do zrušenia Ústavu bunkovej biológie
v roku 2012 aktívne pôsobil na tomto ústave na čiastočný úväzok do 31.12.2011 ako to predpokladá
aj interná legislatívy Univerzity Komenského, s tým, že čestný titul emeritný profesor oprávňuje svojho
nositeľa po dohode s rektorom alebo s dekanom fakulty používať vybavenie a informačné technológie

univerzityalebofakultyazúčastňovaťsanaichvedeckejprácivzmysleZásadudeľovaniačestnéhotitulu
profesor emeritus na UK, keď ďalej predložil i vnútorné predpisy Univerzity Komenského v Bratislave,
konkrétne Vnútorný predpis č. 3/2008 o bibliografickej registrácii a vykazovaní publikačnej činnosti a
ohlasov, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť 06.02.2008, poukazujúc týmito listinnými dôkazmi na
to, že pôvodný žalobca v súvislosti so svojim označením ako autora daného článku predmetné dielo

vytvoril ako „zamestnanecké dielo“. Príkaz rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. 4/2012, ktorý
nadobudol platnosť a účinnosť dňa 15.10.2012 sa posudzovaného obdobia nedotýka a preto ho súd
osobitne nevyhodnocuje.Pôvodný žalobca namietal, že by išlo o tzv. „zamestnanecké dielo“ v zmysle autorského zákona. Za toto
dielo neobdržal žiadnu odmenu.

Podľa § 50 ods. 1 autorského zákona, majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva
vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo
výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak ide o predaj
podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku.

Autorský zákon zamestnanecké dielo vymedzuje ako dielo vytvorené na splnenie pracovných
povinností zadaných zamestnávateľom v pracovnoprávnom (nezávisle na tom, či ide o trvalý pracovný
pomer alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), ale aj v služobnom a
štátnozamestnaneckom vzťahu. K tomuto je vhodné poznamenať, že z hľadiska posúdenia diela ako
zamestnaneckého je bezvýznamné, či zamestnanec má „tvorivú činnosť“ dohodnutú ako druh práce.
Na druhej strane zamestnaneckým dielom nie je dielo, ktoré zamestnanec vytvorí k inému účelu ako

ku splneniu pracovných povinností, a to hoci by k jeho vytvoreniu použil napr. aj pracovné prostriedky
zamestnávateľa.

Je pravdou, že zo stanoviska rektora Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 05.03.2013 prof. P..
C. M., O.. (čl. 227 spisu) vyplýva, že prof. Ebringer bol emeritným profesorom Univerzity Komenského v

Bratislave, ktorý do zrušenia Ústavu bunkovej biológie v roku 2012, teda do 31.12.2011 aktívne pôsobil
na tomto ústave na čiastočný úväzok, ako to predpokladá interná legislatíva univerzity, čo súd pokladal
v konaní týmto stanoviskom za preukázanú skutočnosť a teda pôvodný žalobca mohol vytvoriť toto
dielo aj ako tzv. zamestnanecké dielo podľa § 50 autorského zákona, avšak tento preukázal potvrdením
Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, dekanát, zo dňa 06.12.2012, ktoré je

podpísané V.. P.. M. E., O.., dekanom fakulty, že článok „Srvátka a žinčica“ uverejnený v časopise
„Bedeker zdravia č. 4/2009“ nebol profesorom Ebringerom napísaný v súvislosti s pôsobením na fakulte,
ale ho napísal ako súkromná osoba, keď z § 5 ods. 22 autorského zákona vyplýva, že zamestnanecké
dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho
vzťahu, služobného vzťahu alebo zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z

pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom. Nakoľko Univerzita Komenského Bratislava,
Prírodovedecká fakulta, dekanát, týmto potvrdením potvrdila, že článok „Srvátka a žinčica“ prof. Ebringer
napísal ako súkromná osoba, teda potvrdila, že nejde o tzv. zamestnanecké dielo v zmysle § 5 ods. 22
autorskéhozákona,týmtopôvodnýžalobcapodľanázorusúdujednoznačnepreukázal,žespornýčlánok
nebol napísaný v súvislosti s pracovnými povinnosťami, prípadne inými povinnosťami vyplývajúcimi z

jehopostaveniaakotzv.emeritnéhoprofesoranadanejfakulte.Nebolovkonanípreukázanéanevyplýva
toanizožiadnychdôkazovpredloženýchžalovaným,žebypôvodnýžalobcanavytvoreniepredmetného
článku používal vybavenie, informačné technológie univerzity, resp. príslušnej fakulty a ústavu, a keby
aj takto bolo, nesvedčí to ešte o tom, že by išlo o tzv. „zamestnanecké dielo“. O zamestnanecké dielo by
išlo len v tom prípade, ak by pôvodný žalobca prof. N. dielo vytvoril na základe pokynov a s vedomím

univerzity, príslušnej fakulty, avšak uvedené v konaní nebolo zistené ani preukázané. Naopak univerzita
v spojení s príslušnou fakultou potvrdili, že toto dielo vytvoril prof. N. ako súkromná osoba. To, že uviedol
autorstvo k predmetnému článku tak, ako je na ňom uvedené, nemá vplyv na posúdenie povahy tohto
diela z hľadiska či je zamestnanecké, alebo nie je zamestnanecké dielo. Ak prof. Ebringer, ako autor
článku prekročil svoje kompetencie vo vzťahu k univerzite, príslušnej fakulte a ústavu týmto označením,

môžetozakladaťlenvzájomnéprávaapovinnostimedzinímauniverzitou,príslušnoufakultou,prípadne
ústavom. Neznamená to však, že ide o tzv. zamestnanecké dielo. Ak by pôvodný žalobca mal toto
vytvoriť ako zamestnanecké dielo, musela by mu patriť za toto dielo, ktoré by plnil v rámci pracovných
povinností odmena. V konaní nebolo preukázané, že by od univerzity, príslušnej fakulty za predmetný
článok obdržal pôvodný žalobca akúkoľvek odmenu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a ich právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že
pôvodnému žalobcovi podľa §56 ods. 1 písm. f/ autorského zákona vznikol nárok na náhradu ujmy,
ktorá mu vznikla tým, že žalovaný bezdôvodne, bez jeho súhlasu spornú časť článku používal na zadnej
etikete svojho produktu istý čas na reklamné účely a propagáciu svojho výrobku, keď pôvodný žalobca

tvrdil, že toto porušenie trvalo rok a pol, žalovaný prostredníctvom štatutárneho zástupcu sa nevedel
konkrétnevyjadriťkedyspornúetiketunasvojomvýrobkuprestalpoužívať.Pretosúdvychádzalztvrdení
pôvodného žalobcu.Ustanovenie § 56 ods. 1 písm. f/ autorského zákona, pokiaľ ide o náhradu ujmy podľa osobitného
predpisu odkazuje na Občiansky zákonník. Tento v § 442a ods. 2 uvádza, že pri porušení alebo ohrození
práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak

ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola
zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného
vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

Podľa § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva

nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane
ustanovenie § 442a ods. 2.

Slovenská republika do nášho právneho poriadku implementovala smernicu Európskeho parlamentu
a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Ako určiť
výšku peňažnej náhrady v prípade, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva

nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa, ustanovenie § 458a rieši iba odkazom na § 442a ods. 2.
základný a všeobecný predpis súkromného práva do § 451 nedoplnil samostatnú skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia sa vznikajúce ho v súvislosti s porušením alebo ohrozením práva duševného
vlastníctva, musí aplikovať iba všeobecná skutková podstata na takýto prípad uvedená v § 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Osobitné zákony upravujúce ochranu duševného vlastníctva odkazujú, pokiaľ ide o vydanie
bezdôvodného obohatenia, na úpravu v Občianskom zákonníku. Z uvedeného vyplýva, že musia
byť splnené predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď pôvodný žalobca preukázal
všetky tieto predpoklady a to porušenie povinnosti zo strany žalovaného, bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného (zákonnej) a

bezdôvodným obohatením.

Napreukázanievýškypožadovanéhonárokupôvodnýžalobcapredložil2listinnédôkazy,atovyjadrenie
spoločnosti DANONE spol. s r.o., Bratislava zo dňa 11.02.2013, z ktorého vyplýva, že za použitie
časti jeho článku na komerčné účely by bola zaplatená v roku 2010 odmena v rozpätí od 3.000,- do

5.000,- Eur, resp. i vyššia, ďalej spoločnosti NUTRICIA s.r.o., Bratislava zo dňa 14.01.2013, z ktorého
vyplýva, že zvyčajná odmena pre autora článku za použitie jeho článku alebo časti na propagáciu
produktu na slovenskom trhu v roku 2010 by sa pohybovala na úrovni priemerne okolo 2.500,- Eur
a viac, ktoré listinné dôkazy žalovaný namietal, avšak z dôvodov, ktoré žiadnym spôsobom v konaní
nepreukázal, keď napokon už právna nástupkyňa pôvodného žalobcu doložila na preukázanie výšky

bezdôvodného obohatenia i stanovisko spoločnosti SEESAME s.r.o., Bratislava zo dňa 18.03.2015, z
ktorého vyplýva stanovenie autorskej odmeny za obdobné dielo pre autora obdobných kvalít, akým
bol pôvodný žalobca v rozpätí od 2.000,- do 5.000,- Eur. Tieto listinné dôkazy podľa názoru súdu boli
dostačujúce na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia a súd z nich ako hodnoverných dôkazov
pri ustálení tejto výšky vychádzal. Nárok bol uplatnený na spodnej hranici, preto súd nemal dôvod

neustáliťvýškubezdôvodnéhoobohatenianapožadovanúsumu2.000,-Eur.Pokiaľžalovanýrozporoval
výšku nároku a dokladal ohľadne tohto informácie o „autorských“ odmenách za desiatky článkov v
podobe internetovej informácie a to, že táto sa pohybovala od septembra 2006 do apríla 2009 v sume
14,- Eur, za obdobie od júla 2010 do mája 2011 v sume 28,- Eur (čl. 271-297 spisu), tieto pre súd nemali
žiadnu výpovednú hodnotu, ani jeden z článkov nebol porovnateľný s predmetným článkom, rovnako

obdobne sa to týka i autorskej zmluvy zo dňa 20.11.2011, kde sa vydavateľ zaviazal autorovi zaplatiť
honorár v dohodnutej výške 79,- Eur za jednozväzkové slovesné dielo - heslá v anglickom jazyku (čl.
298-299 spisu), tiež licenčnú zmluvu zo dňa 01.08.2011 (čl. 300-301 spisu), z ktorej vyplýva autorská
odmena za vytvorenie diela 2,50 Eur za jednu stranu, keď predmetom diela boli textové podklady k
vydaniu publikácie tam označenej, ani pokiaľ ide o licenčnú zmluvu zo dňa 28.03.2011 (čl. 302-304

spisu), ktorá bola bezodplatná, pretože ani v jednom prípade nešlo o porovnateľné dielo, ako bolo v
predmetnej veci.

Na základe dôkazov, ktoré pôvodný žalobca doložil na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia
súd ustálil túto výšku na sumu 2.000,- Eur.

V neposlednom rade žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v § 107 Občianskeho zákonníka
ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna v ods. 1 a objektívna v ods. 2. Začiatok
ich plynutia je ustanovený odlišne a odlišný a od seba nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj

ich skončenie. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na
jeho úkor bezdôvodného obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak
trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih,

keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

Pôvodný žalobca v danej veci podal žalobu na súde dňa 08.11.2011. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, a to z výsluchu pôvodného žalobcu ako účastníka konania, že o používaní časti
svojho článku na etikete produktu žalovaného sa dozvedel niekedy v mesiaci apríl 2010, potom, čo
mu štatutárny zástupca žalovaného vo Zvolenskej Slatine na stretnutí „Cechu bryndziarov“ odovzdal

jednu fľašu žinčice so spornou etiketou, a i keď si hneď nevšimol túto spornú etiketu, následne asi o
dva týždne si zakúpil sporný produkt žalovaného v predajni „Billa“, a to po upozornení študentmi, že
ide na ňom o jeho článok, resp. jeho časť. Bolo to niekedy v mesiaci apríl 2010. Štatutárny zástupca
žalovaného potvrdil, že pri stretnutí v apríli 2010 pôvodnému žalobcovi odovzdal sporný produkt. Na
základe týchto skutkových zistení potom súd mal za to, že subjektívna premlčacia doba pôvodnému

žalobcovi na včasné uplatnenie nároku začala plynúť od mája 2010, a dvojročná neuplynula do podania
žaloby na súde, ktorá bola podaná dňa 08.11.2011. Preto pôvodný žalobca uplatnil nárok na súde včas,
žalovaný tak nedôvodnej vzniesol námietku premlčania nároku pôvodného žalobcu, jeho námietka nie
je dôvodná.

Na záver súd ešte dodáva, že po smrti pôvodného žalobcu pohľadávku z daného titulu nadobudla
žalobkyňa Zuzana N., ako dedička po pôvodnom žalobcovi, čo vyplýva z dedičského uznesenia,
ktoré bolo doložené do súdneho spisu. Z tohto jednoznačne vyplýva, že túto pohľadávku pôvodného
žalobcu nadobudla táto dedička osvedčením o dedičstve č.k. 65D/438/2015-56 zo dňa 14.10.2015,
ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV. dňa

30.10.2015. Súd zdôrazňuje, že predmetom dedenia neboli autorské práva, ale predmetom dedenia
bola predmetná pohľadávka. Že predmetná pohľadávka bola zaradená do dedičstva nepochybne nie
je nesporným dôkazom o vlastníctve pôvodného žalobcu tejto pohľadávky, ale práve účelom celého
tohto súdneho konania bolo zistenie a vyhodnotenie, či pôvodný žalobca má nárok voči žalovanému na
zaplatenie predmetnej pohľadávky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Na základe všetkých týchto skutkových dôvodov a právneho vyhodnotenia týchto dôvodov súd dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná a uložil povinnosť žalovanému žalobkyni sumu 2.000,- Eur zaplatiť.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník neupravuje osobitne čas plnenia.
Preto analogicky treba vychádzať pri tomto z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník

povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Pôvodný žalobca už listom zo dňa 17.05.2011, ktorý bol doručený žalovanému dňa 20.05.2011 vyzval
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia do 10 dní od doručenia výzvy, v súlade s § 56 ods. 1
písm. f/ autorského zákona. Je v konaní právne bezvýznamné, že pôvodný žalobca žiadal toto vydať v

sume 5.000,- Eur, nakoľko súd ustálil na základe vykonaného dokazovania, že ide o sumu 2.000,- Eur.
Žalovaný nepochybne v tejto lehote neplnil, preto je v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia
po uplynutí lehoty, ktorú pôvodný žalobca určil v tejto výzvy na splnenie. Táto uplynula dňa 31.05.2011,
preto odo dňa 01.06.2011 je žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia a preto odo dňa01.06.2011aždozaplateniazprisúdenejsumyprináležiaiúrokyzomeškaniažalobkynipodľa§517ods.
1 prvá veta v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania,
táto je daná § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení do 31. januára 2013, keďže k omeškaniu došlo pred týmto dňom s
odkazom na § 10c citovaného vládneho nariadenia, avšak v platnom znení. Podľa § 3 ods. 1 citovaného
vládneho nariadenia v znení do 31. januára 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Táto ku dňu 01.06.2011 bola 1,25 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov

bola 9,25 % ročne, preto vo výške 9,25 % ročne má žalobkyňa nárok voči žalovanému na zaplatenie
úrokov z omeškania.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, keďže nepochybne ide o zložitý prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods.
3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).