Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207010125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4207010125.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.

Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému I.. L. T., pre trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 účinného
do 01.01.2006, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07.08.2017, sp. zn.
3T/37/2007, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný:
I.. L. T., narodený XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom B., L. číslo XXXX/X,

prechodne bytom B. - M. P.,
F. 2,

o d s u d z u j e :

Podľa § 250 odsek 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 (ďalej len „Trestný zákon“) a § 40 odsek

1, odsek 5 písmeno c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody 4 (štyri) roky.

Podľa § 39a odsek 3 Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do I.
(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný I.. L.
T. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 účinného do 01.01.2006

na tom skutkovom základe, že:

ako štatutárny zástupca spoločností:I. Y., s.r.o., so sídlom v B., ul. V. cesta č. XX, I.: XX XXX XXX, ktorej predmetom vykonávanej činnosti
bolo zabezpečovanie a sprostredkovanie predaja akcií spoločnosti P. E. S., a.s., tretím stranám ako i
reklamná činnosť,

I. K. P., s.r.o., so sídlom v B., ul. V. cesta č. XX, I.: XX XXX XXX, ktorej predmetom vykonávanej činnosti
bolo poskytovanie úverov a pôžičiek z cudzích zdrojov, získaných od spoločnosti P. E. S., a.s.,

P. E. S., a.s., so sídlom v B., ul. V. cesta č. XX., IČO: XX XXX XXX, ktorej predmet vykonávanej činnosti

spočíval v predaji vlastných výrobkov a služieb, z ktorej činnosti ako i z výnosov úrokov boli dosahované
príjmy spoločnosti,

v období od 3. júna 2002 do 19. júla 2004 spolu s ďalšou osobou po predchádzajúcom vzájomnom
dohovore v úmysle podvodne vylákať a zhromažďovať finančné prostriedky od fyzických a právnických
osôb s prísľubom výnosov vysoko prekračujúcich rámec bežných ziskov využívajúc pritom klamlivú

reklamu, ktorou fyzické a právnické osoby uvádzali do omylu, prostredníctvom obchodných zástupcov
uvedených spoločností pôsobiacich v mieste sídla spoločností, ako i na ďalších prevádzkach otvorených
vo viacerých mestách na území Slovenska, uzatvorili Zmluvy o predaji akcií P. E. S., a.s., ako i
Zmluvy o odkúpení akcií P. E. S., a.s., v ktorých zmluvách sa po zmluvne dohodnutom termíne
zaviazali od akcionárov predané akcie späť odkúpiť a vyplatiť im zmluvne dohodnutú kúpnu cenu

akcií pozostávajúcu z vkladu a prisľúbeného výnosu, a to i napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že
vzhľadom na charakter a spôsob podnikateľských aktivít vyššie uvedených spoločností, vykazovaných
hospodárskych výsledkov, sľubované zhodnotenie finančných prostriedkov nebudú môcť splniť, nakoľko
prijaté finančné prostriedky - vklady v prevažnej miere presunuli do uvedených spoločností na základe
rôznych uzatvorených zmlúv o pôžičkách a takisto tieto finančné prostriedky použili na financovanie

prevádzkovej činnosti uvedených podnikateľských subjektov, v dôsledku ktorých skutočností v 672
prípadoch uzatvorených zmlúv o predaji a následnom odkúpení akcií P. E. S., a.s., platných k 19.7.2004
v celkovom finančnom objeme vo výške 57.113.000.-Sk (t.j. 189.580,42 Eur), akcie od akcionárov tak
ako sa zaviazali v zmluvách o ich odkúpení späť neodkúpili, finančné prostriedky - vklady ako aj sľúbené
výnosy získané pri predaji akcií týmto osobám nevyplatili.

Za to mu bol podľa § 250 odsek 5 Trestného zákona s použitím § 40 odsek 1, odsek 5 písmeno c/
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona a § 59 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie čo
do výroku o treste prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vo vzťahu k uloženému
trestu považuje za nedôvodný, trest uložený súdom považuje za neprimerane mierny, v rozpore
s jeho účelom a závažnosťou spáchaného skutku a najmä následku, ktorým je výška spôsobenej

škody. Poukazujúc na dôvody napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o uloženom treste, vytýka
súdu I. stupňa jeho argumentáciu vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s použitím mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia. Poukazuje na to, že obžalovanému bol nepochybne preukázaný nepriamy úmysel v mene
svojich spoločností nevyplatiť sľubované výnosy poškodeným. Obžalovaný takýmto postupom fyzické

a právnické osoby uviedol do omylu a výška škody predstavuje škodu veľkého rozsahu. Preto uložený
trest je neprimerane mierny a nie je adekvátnym miere zavinenia obžalovaného, ako aj spôsobenému
následku. Vytýka súdu I. stupňa postup v rozpore s ustanovením § 40 Trestného zákona, pretože neboli
splnené zákonom požadované podmienky, pretože neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti a ani u
obžalovaného žiadne výnimočné pomery. Takýmito okolnosťami by mohli byť napríklad nízky stupeň

nebezpečnosti činu pre spoločnosť, vážna a nevyliečiteľná choroba páchateľa a tá skutočnosť, že je
živiteľom väčšieho počtu osôb odkázaných na neho svojou výživou alebo ktoré sú dokonca v jeho
osobnej starostlivosti. Za takúto okolnosť nemožno považovať čas, ktorý uplynul od spáchania skutku.
Dohovor a ani Európsky súd pre ľudské práva v článku 6 odsek 1 nekonkretizuje všeobecne záväznú
dobu, ktorú je možné považovať za primeranú lehotu. V tomto smere zodpovedá filozofia zákona

princípom spravodlivosti v zmysle trestnoprávnej ochrany spoločenských záujmov na základe zákona a
pre konkrétne prípady ochrany práv poškodených trestnou činnosťou, vrátane ochrany štátu. Postupom
súdu bol porušený zákon v prospech obžalovaného, súd sa neriadil dôsledne ustanoveniami § 23 odsek
1 a § 31 odsek 1 Trestného zákona a nedostatočne zohľadnil stupeň spoločenskej nebezpečnosti tak,ako to má na mysli ustanovenie § 3 odsek 4 Trestného zákona. Ten je zvýšený predovšetkým povahou
a rozsahom zavineného následku a mierou zavinenia obžalovaného. Z uvedených dôvodov je namieste
pôsobiť na nápravu a prevýchovu obžalovaného uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok čo do výroku o treste a obžalovanému uložiť primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny.

K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom
navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku s tým, že uviedol, že zo

žiadneho dôkazu nevyplýva v odvolaní tvrdená výška spôsobenej škody, poukazujúc na obsah výpovedí
svedka B. na hlavných pojednávaniach.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil
prostredníctvom svojho obhajcu, na termín verejného zasadnutia bol riadne a včas predvolaný a
písomnou žiadosťou z 08.11.2017 požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Krajský súd za splnenia podmienok § 293 odsek 7 Trestného poriadku verejné zasadnutie vykonal v
neprítomnosti obžalovaného.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR na verejnom zasadnutí zotrval
na písomných dôvodoch svojho odvolania, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a

obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do
I. NVS.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na vyjadrení obžalovaného k odvolaniu
prokurátora a uviedol, že dĺžka konania je v rozpore so zásadou na spravodlivé konanie a poukázal na

rozhodovaciu činnosť Európskej únie.
Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné v časti týkajúcej sa neprimeranosti
uloženého trestu.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového

materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v
tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Podaným odvolaním prokurátora bol napadnutý výrok o treste rozsudku súdu I. stupňa a krajský súd

z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
výlučne napadnutý výrok rozsudku súdu I. stupňa a to výrok o uloženom treste.

Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že okresný súd nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá
rozhodnépreurčeniedruhutrestu,jehovýmeryaúčelutak,akotopredpokladajúustanovenia§31odsek

1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 (ďalej len „Trestný zákona“) a § 23 odsek 1 Trestného
zákona, keď pri určení druhu trestu a jeho výmery neprihliadol dostatočne na stupeň nebezpečnosti
trestného činu pre spoločnosť vyjadrenú v ustanovení § 3 odsek 4 Trestného zákona.

Krajský súd sa stotožňuje s úvahami odvolateľa, že práve vzhľadom na stupeň nebezpečnosti

konania obžalovaného určený v danom prípade práve spôsobom konania obžalovaného, širokým
okruhom poškodených osôb a spôsobeným následkom vyjadreným vo výške spôsobenej škody, v
prípade obžalovaného neodôvodňuje ani s ohľadom na jeho osobu uloženie trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi odvolania prokurátorav tej časti, kde tento poukazuje na spôsob konania obžalovaného, keď tento v spolupráci s ďalšou
osobu vytvoril sieť spoločností založených práve s úmyslom zabezpečiť financovanie týchto spoločností
spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, t.j. prostredníctvom vkladov fyzických

a právnických osôb a následným nesplnením záväzkov týchto spoločností vo vzťahu k poškodeným
osobám, pričom práve spôsobený následok v podobe ujmy na majetku poškodených osôb v rozsahu
škody veľkého rozsahu, zvyšuje nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť. V tejto súvislosti
je potrebné zohľadniť aj postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, keď sa tento zodpovednosť
za škodu spôsobenú poškodeným osobám snažil preniesť výlučne na štát v tom smere, že v prípade,

keby do podnikania spoločnosti nebol zasiahol štát prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní,
nebolo by došlo k spôsobeniu škody poškodeným osobám.
Krajský súd sa však nestotožňuje s úvahami odvolateľa, že v prípade obžalovaného neboli splnené
podmienky na aplikáciu § 40 odsek 1 Trestného zákona z dôvodu, že v prípade obžalovaného
absentovali tak výnimočné okolnosti prípadu a aj také pomery páchateľa, vzhľadom na ktoré by bolo
možné toto ustanovenie Trestného zákona použiť.

Vzhľadom k tomu, že od spáchania skutku obžalovaným uplynula doba viac ako 13 rokov, krajský súd
uvádza nasledovné:
Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje
prípadné potrestanie páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen

právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov. Je celkom v rozpore so zmyslom čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), aby orgán činný v trestnom konaní,
ktorý prieťahy v konaní spôsobil, sa tejto svojej povinnosti zbavil bez toho, aby vyvinul iniciatívu k
naplneniu účelu trestného konania, ktorým je práve rozhodnutie o otázke viny a trestu.
Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia

podľa zákona spravodlivo potrestaní, pritom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických a
právnických osôb (§ 1 Trestného poriadku).
Trestné konanie je potom ovládané základnými zásadami zaručujúcimi vyššie uvedeného účelu
trestného konania, ktoré sa uplatňujú nielen z pohľadu samotného obvineného, ale aj z pohľadu práv
a povinností ostatných subjektov a strán trestného konania. Predovšetkým s ohľadom na práva týchto

subjektov, prípadne strán na trestnom konaní zúčastnených, nemožno prijať záver o zastavení trestného
stíhania z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania.

Je síce pravdou, že článok 6 odsek 1 Dohovoru nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by stíhal
porušenia práv na spravodlivý proces, avšak primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,
s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre ESĽP, akými súd zložitosť prípadu, správanie
sťažovateľa, správanie sa štátnych orgánov. ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval
všeobecne záväznú dobu, ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať a ako nápravu za
porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo forme zastavenia trestného stíhania

nevyvodil. Avšak judikatúra ESĽP je v tomto ohľade jednoznačná v tom, že práve zmiernenie trestu z
dôvodu neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle
článku 6 Dohovoru. V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že skutok bol v posudzovanom
prípade spáchaný 19.07.2004, pričom obžaloba bola podaná 22.02.2007. Prvýkrát súd I. stupňa o
podanej obžalobe rozhodol 30.03.2010, pričom tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Nitre

zo 17.02.2011 zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Súd I. stupňa opätovne o podanej obžalobe rozhodol až dňa 06.04.2016 (krajský súd
pripomína, že súd I. stupňa musel rozhodovať v zmenenom zložení senátu a teda opakovať celé
dokazovanie pôvodne vykonané súdom I. stupňa, čo však nemožno pričítať na ujmu obžalovaného).
Tento rozsudok bol súdu I. stupňa z dôvodu nerešpektovania právneho názoru odvolacieho senátu

opätovne dňa 16.02.2017 zrušený Krajským súdom v Nitre a súd I. stupňa o podanej obžalobe opätovne
rozhodol dňa 07.08.2017.
V tomto smere krajský súd dospel k záveru, že dĺžka konania s prihliadnutím na obťažnosť veci, na
rozsah dokazovania, postoje obžalovaného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných
v trestnom konaní a súdu neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach a je takou

okolnosťou, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia
§ 40 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a uloženie trestu pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v tomto ustanovení.Z týchto dôvodov krajský súd na podklade odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného, zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému podľa § 250 odsek
5 Trestného zákona a § 40 odsek 1, odsek 5 písmeno c/ Trestného zákona uložil nepodmienečný trest

odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby v trvaní 4 roky a na výkon tohto
trestu ho podľa § 39a odsek 3 Trestného zákona zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.