Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/212/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615214875
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615214875.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : Štátny fond rozvoja bývania, so
sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, zastúpený AENEA Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jozefská
3, proti žalovanej : X.. E. H., S. XX.XX.XXXX, M. W. L. XXX, o 12.760,26 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 8C 362/2015-96 zo dňa 23.3.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným
v záhlaví zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 12.760,26 €, zmluvný úrok vo výške 875,50 eur, zmluvný

úrokvovýške3,06%ročneod30.1.2015zistinyvovýške12.760,26eurdozaplatenia,úrokzomeškania
vo výške 149,15 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.1.2015 z istiny vo výške 12.760,26
eur do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 394,06 eur, zmluvnú pokutu vo
výške 1.594,85 eur, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
žalobcu vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke a.s. IBAN: V. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak rozsudkom pre uznanie v zmysle ust. § 282 CSP, keďže žalovaná nárok žalobcu uznala
dňa 23.3.2017 čo do základu, aj čo do výšky.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 257 CSP.
Aj keď žalobca bol v konaní úspešný, súd nepoužil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

zásadu zodpovednosti za výsledok. Dôvodom bol postoj žalovanej, ktorá v priebehu celého konania
sa zaplateniu pohľadávky žalobcu nebránila, apelovala však na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, do
ktorej sa spolu so svojimi tromi maloletými deťmi dostala. Uznala nároky žalobcu, čo do základu i výšky.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal,
súd videl tiež vo finančnej tiesni žalovanej, ktorej majetkové, sociálne i osobné pomery sú nepriaznivé
v tak značnej miere, že rozhodnutie, ktorým by súd priznal žalobcovi okrem žalovanou uznanej istiny s

príslušenstvom aj trovy konania, by mali pre jej rodinu neprimerane tvrdý dopad.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania, v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd mu prizná
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP. Špecifikoval jednotlivé úkony právnej služby, ktoré mu boli poskytnuté právnym

zástupcom v súvislosti so zastupovaním v tomto prejednávanom spore a zároveň vyčíslil aj výšku
týchto trov. Poukázal na svoju povinnosť ako správcu pohľadávky štátu zabezpečiť jej vymoženie,čo realizoval prostredníctvom advokátskej kancelárie. Argumentoval, že trovy právneho zastúpenia,
ako jedna zo zložiek nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tvoria v zmysle ust. § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky. Právo na priznanie náhrady trov konania, ktoré

úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces. S poukazom na viacero
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky trval na
priznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 4.251,86 € a trov odvolacieho
konania vo výške 202,81 €.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny
potvrdiť. Poukázala na to, že mala snahu dohodnúť sa na zaplatení predmetnej pohľadávky formou
splátok, o čom so žalobcom začali rokovať už dňa 7.6.2016. Žalobca ju ubezpečil, že nechce, aby
ľudia prichádzali o svoje nehnuteľnosti a trval na obnovení zmluvy. Bola ochotná pristúpiť na podmienky
žalobcu a jedinou jej podmienkou bolo, aby žalobca zrušil dobrovoľnú dražbu na jej dom v obci
Arnutovce, s čím žalobca súhlasil, avšak dohodu nedodržal, pretože naďalej bola vedená dobrovoľná

dražba na jej dom. Aj od dražobnej spoločnosti zistila, že dražba zrušená nebola a žalobcu sa jej
nepodarilo kontaktovať. Žalobca sa však nesnažil dohodnúť. Uviedla, že pracuje ako učiteľka, má tri
maloleté deti vo veku 12, 5 a 5 rokov a počas materskej dovolenky dvojičiek sa dostala do platobnej
neschopnosti, z ktorého dôvodu žalobcu žiadala o zníženie splátok alebo o odklad aspoň na dobu
6 mesiacov, keďže takáto možnosť vyplývala aj z úverovej zmluvy, s čím však žalobca nesúhlasil.

Z materského príspevku úver nezvládala splácať. Pôžičku si brala na dobu 20 rokov. Nikdy sa teda
nebránila zaplateniu pohľadávky a túto nemohla splácať výlučne z dôvodu nepriaznivej finančnej
situácie. Poukázala na to, že v súčasnosti spláca aj niekoľko ďalších dlhov a priznanie trov žalobcovi
by neprimerane zaťažilo celú jej rodinu. V súčasnosti poberá mesačnú mzdu vo výške 590 €, nakoľko
zvyšok je poukazovaný exekútorovi. Spláca svoje dlhy zdravotnej poisťovni vo výške 50 € mesačne a

za televízor rovnako 50 € mesačne. Jej výdavky predstavujú na elektrinu 177,70 € mesačne, na školskú
stravu detí 70 € mesačne, na internet, telefón a SIPO 20 € mesačne. Okrem toho má výdavky na stravu,
cestovné, školské potreby a oblečenie pre deti. So splácaním dlhov jej pomáha otec, inak by to sama
nezvládala. Zo všetkých týchto dôvodov a s poukazom na to, že sama živí tri maloleté deti, pričom sa
nebráni zaplateniu pohľadávky, trvá na nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379
a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok je v napadnutom výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi vecne
správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách sporových strán ust. § 255 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 257 CSP, teda správne uzavrel, že úspešný žalobca síce má právo na náhradu

trov konania, avšak vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej,
spočívajúcich v jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, so zohľadnením jej postoja v
konaní, nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

10. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

12.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257vyžadujekumulatívnesplnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.13.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

14. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

15. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných

osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na
strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom spore dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajú v dôvodoch na strane žalovanej, konkrétne v jej majetkových, sociálnych,
osobných a zárobkových pomeroch.

18. Žalovaná pracuje ako učiteľka, sama sa stará o tri maloleté deti vo veku 12, 5 a 5 rokov, pričom
zo svojho mesačného príjmu 590 € sama zabezpečuje všetky potreby svoje i maloletých detí, zároveň
spláca aj ďalšie dlhy. Jej mesačné výdavky spojené s bývaním predstavujú na elektrinu 177,70 €, na
vodu 20 €, cestovné do zamestnania mesačne 40 €, výdavky na lieky od 10 € do 50 €. Okrem dlhu voči
žalobcovi má aj dlh voči VÚB - spotrebný úver vo výške 12.000 € a tiež aj dlh voči PSS - stavebný úver vo

výške 76.000 €, okrem toho na stavbu domu si požičala aj od súkromnej fyzickej osoby 25.000 €. Takto
jej mesačné splátky úverov predstavujú voči VÚB 200 €, voči PSS 501 €, voči žalobcovi 120 € a voči
vyššie uvedenej fyzickej osobe 106 €. Jej priemerný zostatok na účte v Prima banke pritom predstavuje
60 €. Nemá žiadne iné príjmy, ani majetok vyššej hodnoty či úspory, z ktorých by bola schopná uhradiť
okrem priznanej istiny aj trovy konania.

19. Vyššie uvedené osobné, majetkové a zárobkové pomery odôvodňujú záver, že nie je v možnostiach
a schopnostiach žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania bez toho, aby tým došlo k ohrozeniu
uspokojovania jej základných potrieb, ako aj základných potrieb jej troch maloletých detí, ktoré sú
odkázané na ňu výživou. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi by znamenalo ďalšie zhoršenie už

aj tak veľmi nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie žalovanej a jej maloletých detí.

20. Jediným nehnuteľným majetkom žalovanej je pritom rodinný dom, v ktorom uspokojuje svoje bytové
potreby, ako aj bytové potreby troch maloletých detí a na výstavbu ktorého čerpala stavebný úver, ako
aj príspevok od žalobcu.

21. Zároveň nepriznanie náhrady trov konania nebude mať nepriaznivý dopad na žalobcu, ktorý je
právnickou osobou a v konaní nedeklaroval také svoje pomery, ktoré by odôvodňovali iný záver.

22. Správne súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní hodnotil aj postoj žalovanej v spore a jej

správanie, keď sa počas celého konania nebránila zaplateniu žalovanej pohľadávky a prejavila snahu
aj mimosúdne sa so žalobcom dohodnúť, nakoniec pohľadávku aj uznala, avšak jediný dôvod, pre
ktorý túto nie je schopná uspokojiť, je jej nepriaznivá finančná situácia, pričom nie je v nej možnostiach
a schopnostiach túto si vylepšiť vykonávaním ďalšej zárobkovej činnosti, keďže sama zabezpečuje
starostlivosť o tri maloleté deti.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste
nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej
inštancie.24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o nepriznaní
nároku na náhradu trov konania žalobcovi ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

26. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má proti neúspešnému žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).