Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/321/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713202350
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713202350.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne Slovenská republika v mene ktorej
koná Regionálna veterinárna a potravinová správa v Michalovciach, so sídlom v Michalovciach, S.
Chalupku 22, IČO: 31 295 207, zastúpenej PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti žalovanému Z. O., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v O., T. XXXX/
X, zastúpenému JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Osloboditeľov 10, o
zaplatenie 28.738,87 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 30.06.2016 č. k. 8C/20/2014-604 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má nárok proti žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 30.06.2016
č.k. 8C/20/2014-604 žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť v lehote 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 28.738,87 €, t. j.

vo výške zodpovedajúcej jeho ušlému zisku z nerealizovaného prenájmu za obdobie od 1.10.2008 do
30.9.2012, kedy sporné nehnuteľnosti užíval žalovaný. Výška bezdôvodného obohatenia bola ustálená
znaleckým posudkom č. 6/2012 zo dňa 23.12.2012 vypracovaným L.. M. Y..

X. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy č. N 107/2005, NZ
51867/2005, NCRls 51228/2005 zo dňa 2.11.2005 odpredala žalobkyňa L.. S. N. AGROTECHNA
nehnuteľnosti špecifikované v zmluve vyhotovenej formou notárskej zápisnice. Následne L.. S. N.

AGROTECHNA ako vlastník uvedených nehnuteľností, časť týchto nehnuteľností („špecifikovaných
v zmluve“) odpredal kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2005 č. N 154/2005, NZ 67590/2005,
NCRls 66756/2005 žalovanému. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.1.2010 sp.zn.
20C/80/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.12.2011 sp.zn.
11Co/127/2010 súd určil, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2005 z dôvodu, že uzavretá kúpna zmluva je absolútne neplatná.

4. Súd vzal za preukázané, že po rozhodnutí súdu (v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 20C/80/2009
- poznámka odvolacieho súdu) žalovaný spolu s ďalšími spoluvlastníkmi požiadali žalobkyňu listom
zo dňa 13.3.2012 o uzavretie nájomnej zmluvy so žalobkyňou, keďže mali záujem na užívanie týchto
nehnuteľností, a vedeli aj o tom, že žalobkyňa nemá záujem o tieto nehnuteľnosti. Dodatočný súhlas naprevod majetku udelený z príslušných inštitúcií nebol, a z uvedeného dôvodu žiadali o vrátenie kúpnej
ceny a následne vypratali predmetné nehnuteľnosti.

5. Právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 458 ods.
1 OZ.

6. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
Uviedol, že žalovaný sporné nehnuteľnosti užíval na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá bola

spísaná do notárskej zápisnice. V spornom období od 1.8.2008 do 30.12.2012 žalovaný predmetné
nehnuteľnosti, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou dňa 21.12.2005, užíval. Skutočnosť, že kúpna zmluva
uzavretá medzi žalobkyňou a L.. S. N. je absolútne neplatná, a preto žalovaný nemohol platne
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nemôže byť dôvodom, že žalobkyňa mala prísť o ušlý
zisk z nerealizovaného prenájmu. Z konštatovania neplatnosti kúpnej zmluvy nemožno vyvodiť záver,
že žalovaný užíval nehnuteľnosti z titulu neplatného právneho úkonu, pretože pokiaľ by tomu tak bolo,

žiaden z účastníkov kúpnej zmluvy by v budúcnosti nemal právnu istotu, že nehnuteľnosť, ktorú kúpi s
dobrým úmyslom a úradne spíše zmluvu poverenou osobou - notárom, mu skutočne vlastnícky patrí.
Nemožno preto vyvodiť záver, že žalovaný nehnuteľnosť užíval neoprávnene a vznikol mu neoprávnený
majetkový prospech. Navyše neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a L.. S.
N. AGROTECHNA zavinila samotná žalobkyňa. Nebolo by ani v súlade s dobrými mravmi požadovať

od žalovaného, ktorý nebol zainteresovaný v pôvodnom právnom vzťahu (medzi žalobkyňou a Ing.
Vincentom Bajusom), aby znášal dôsledky z neplatného právneho úkonu.

7. S poukazom na § 39 OZ uviedol, že zmluva zo dňa 2.11.2005 je absolútne neplatná, a v tom
prípade účastníci zmluvy sú povinní vrátiť si všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostali. Za danej

situácie žalobkyňa mala vrátiť kúpnu cenu, ktorou disponovala a na druhej strane žalovaný mal vrátiť
nehnuteľnosti, ktoré na základe (platnej) kúpnej zmluvy užíval. Teda tak, ako žalobkyňa neoprávnene
disponovala s kúpnou cenou, tak žalovaný užíval nehnuteľnosti. K vráteniu „náležitostí“ z neplatnej
kúpnej zmluvy došlo až 30.9.2012, kedy bola vrátená žalobkyňou kúpna cena žalovanému a následne
žalovaným boli vydané nehnuteľnosti žalobkyni. Podľa názoru súdu (teda) nedošlo k naplneniu

predpokladu bezdôvodného obohatenia. K takémuto bezdôvodnému obohateniu by podľa názoru súdu
došlo až potom, keby žalobkyňa kúpnu cenu vrátila, a následne žalovaný nehnuteľnosti užíval. Zároveň
súdpoznamenal,žežalobkyňavôbecnepreukázala,žetietonehnuteľnostimalamožnosťprenajať,resp.
dať niekomu do nájmu.

8. O trovách konania si súd s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil rozhodnúť po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, e/, f/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 28.738,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od
18.1.2013 do zaplatenia a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

10. V odvolaní poukázala na to, že v rozsudku súdu prvej inštancie nie je jednoznačne a presvedčivo
uvedené právne posúdenie veci. Z tohto dôvodu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa §

365 ods. 1 písm. b/ CSP, a to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uviedla, že medzi základné princípy práva na spravodlivý súdny proces patrí aj právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia. V danom prípade z rozsudku súdu prvej inštancie právne posúdenie
nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právne posúdenie veci je

vnútorne rozporné, nedostatočne zdôvodnené a teda nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie posudzoval
nárok žalobkyne ako bezdôvodné obohatenie, avšak nestotožnil sa (ani) s právnou kvalifikáciou nároku
uvádzanou žalobkyňou v žalobe (bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia z neplatného právneho úkonu)
a ani s právnou kvalifikáciou nároku uvádzanou žalobkyňou v jej následných písomných podaniach
(bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu). Z napadnutého rozhodnutia nie je

zrejmé,podktorú(inú)zoskutkovýchpodstátbezdôvodnéhoobohateniasubsumovalsúdprvejinštancie
nárok uplatňovaný žalobkyňou v tomto konaní.11. Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno bezpochyby konštatovať,
že žalovaný nehnuteľnosti užíval neoprávnene, teda bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaný sporné
nehnuteľnosti užíval na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá bola spísaná do notárskej

zápisnice. Žalobkyňa vyslovila názor, že tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 20C/80/2009 zo dňa 28.1.2010 bola vyslovená
absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2005 a kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2005. Absolútna
neplatnosť nastupuje priamo zo zákona od počiatku a je irelevantné, či právny úkon bol vyhotovený vo
forme notárskej zápisnice alebo nie. Právne účinky zamýšľané absolútne neplatným právnym úkonom

nikdy nevzniknú, t.j. nedôjde k vzniku, k zmene a ani k zániku tých práv a povinností, ktoré zákon s
takýmto právnym úkonom spája. V tejto súvislosti poukázala na záver vyslovený v náleze Ústavného
súdu SR zo dňa 10.03.2011 sp. zn. II. ÚS 329/2010 a Ústavného súdu ČR zo dňa 1.8.2006 sp.zn. II.
ÚS 349/2003. Vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 21.12.2005 je absolútne neplatným
právnym úkonom, a v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by medzi žalobkyňou
a žalovaným bola uzatvorená nájomná alebo iná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaného k užívaniu

nehnuteľností, je nepochybné, že žalovaný nehnuteľnosť užíval bez právneho dôvodu.

12. Poukázala aj na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia predstavuje záväzkovo právny vzťah,
ktorého vznik nie je viazaný na predpoklad porušenia právnej povinnosti, ale k jeho vzniku dochádza
na základe objektívnych skutočností v zákonom predvídaných situáciách. Užívanie cudzej veci bez

právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, je typickým príkladom plnenia bez právneho dôvodu.
Vzhľadomnaskutočnosť,žekúpnazmluvazodňa21.12.2005jeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,
a medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzatvorená nájomná ani žiadna iná zmluva oprávňujúca
žalovaného užívať nehnuteľnosti, je zrejmé, že žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobkyne bez právneho
titulu. Medzi žalobkyňou a žalovaným ide o právny vzťah bezdôvodného obohatenia titulom plnenia

bez právneho dôvodu. V zmysle § 456 OZ sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Majetkovú
hodnotu z hľadiska bezdôvodného obohatenia predstavuje samotné užívacie právo, ktoré žalovanému
k nehnuteľnostiam vzniklo. Keďže nie je možno vrátiť spotrebované plnenie v podobe užívacieho práva k
nehnuteľnostiam, preto je žalovaný povinný poskytnúť žalobkyni peňažnú náhradu vo výške nájomného,

ktoré by bol žalovaný povinný platiť za obvyklých okolností, ak by užíval nehnuteľnosti na základe
platného právneho titulu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 20.3.2001 sp.zn. 25Cdo/845/99.

13. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít výška peňažnej náhrady

zodpovedajúca nájomnému obvyklému v mieste a čase užívania nehnuteľností žalovaným, bola
ustálená znaleckým posudkom L.. M. Y. č. 6/2012 zo dňa 23.12.2012 vo výške 28.738,87 eur.

14. Odvolateľka sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že vydanie bezdôvodného obohatenia,
kde neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy zavinila samotná žalobkyňa, by bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Uviedla, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo súdu moderovať výšku
bezdôvodného obohatenia. Musí sa vydať všetko. Ustanovenie § 458 ods. 1 OZ má kogentnú povahu a
predstavuje tak imperatív zákonodarcu na dosiahnutie úplnej reštitúcie narušenej majetkovej rovnováhy.
Vzhľadom na moderáciu nároku žalobkyne súdom prvej inštancie s prihliadnutím na okolnosti, za akých
k protiprávnemu stavu došlo, s prihliadnutím na zavinenie žalovaného vo vzťahu k vzniku protiprávneho

stavu, je žalobkyňa toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Žalobkyňa poukázala na to, že záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia je objektívnej
povahy, bez ohľadu na to, ktorú zo strán záväzkového právneho vzťahu zaťažuje dôvod jeho vzniku.
Existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu sa na vznik záväzkového právneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia nevyžaduje. Zároveň poukázala na záver vyslovený v náleze Ústavného

súdu SR zo dňa 26.4.2013 sp.zn. IV. ÚS 554/2012 a to, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je objektívneho charakteru, a predpokladom jeho vzniku, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho
zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR z 24.6.2008 sp.zn. 33 Odo/882/2006. V prejednávanom prípade žalovaný a ani
žalobkyňa neplatnosť kúpnej zmluvy nezavinili. Žalobkyňa (štát Slovenská republika) v právnom vzťahu

so žalovaným nikdy nebola. Zmluva bola uzatvorená Regionálnou a veterinárnou potravinovou správou
Michalovce ako predávajúcim a L.. S. N. - AGROTECHNA ako kupujúcim dňa 2.11.2005, a následne dňa
21.12.2005 bola uzatvorená zmluva medzi L.. S. N. - AGROTECHNA a žalovaným. Žalobkyňa uvedená
v zmluve je subjektom, ktorý vykonáva správu majetku štátu. Z označenia predávajúceho a ani z obsahukúpnej zmluvy nevyplýva, že účastníkom tohto vzťahu bol štát, resp. že by predávajúci Regionálna
veterinárna a potravinová správa Michalovce konal v mene štátu. Ak by to malo byť tak, musel by
byť štát riadne označený, čo sa tak nestalo, a preto štát nebol účastníkom kúpnej zmluvy. Regionálna

veterinárnaapotravinovásprávaMichalovceakoprávnickáosobasosamostatnouprávnousubjektivitou
bola účastníkom zmluvného vzťahu, a preto štát Slovenská republika nezavinila a ani nemohla zaviniť
neplatnosť týchto právnych úkonov.

15. Nesprávne rozhodnutie vo veci mala za následok aj vada konania spočívajúca v nesprávnom

posúdení vzájomnej reštitučnej povinnosti z neplatného právneho úkonu medzi stranami sporu.
Žalobkyňa nebola účastníkom - zmluvnou stranou ani kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2005, ani kúpnej
zmluvy zo dňa 21.12.2005. Žalobkyňa nie je, a ani nikdy nebola nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
vrátiť všetko, čo podľa neplatného právneho úkonu dostala, t.j. žalobkyňa nie je a ani nikdy nebola
povinná vrátiť žalovanému ním zaplatenú kúpnu cenu. Žalovaný nikdy nebol zmluvnou stranou kúpnej
zmluvyz2.11.2005,apretopovinnosťpredávajúcehovrátiťzaplatenúkúpnucenusavzťahovalavýlučne

len na L.. S. N., ktorý ako jediný vystupoval na strane kupujúceho.

16. Žalobkyňa sa nestotožnila ani so záverom súdu, že by nebolo ani v súlade s dobrými mravmi
požadovať od žalovaného, ktorý nebol zainteresovaný v pôvodnom právnom vzťahu, aby znášal
dôsledky z neplatného právneho úkonu. V predmetnom konaní si žalobkyňa v súlade s príslušnými

právnymi predpismi uplatňuje nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uplatnený
nárok predstavuje peňažnú náhradu za spotrebované užívacie právo žalovaným v sume obvyklej
všeobecnej trhovej hodnote nájomného v čase a mieste užívania nehnuteľností žalovaným. Zo strany
žalobkyne sa jedná o riadny výkon práva. V rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon
práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania. Samotná dôvodnosť

uplatneného nároku rozpor s dobrými mravmi nezakladá.

17. Záverom poukázala na princíp práva na spravodlivý súdny proces a princíp právnej istoty.
Konštatovala, že vo svojich vyjadreniach poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného
súdu SR, Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR. Súd poukázal iba na to, že predmetné

rozhodnutia nie sú totožné s vecou, ktorá je predmetom konania. Žalobkyňa poznamenala, že princíp
právnej istoty znamená, že na rovnakú právne relevantnú otázku sa dáva rovnaká odpoveď. V
danom prípade právne relevantnou otázkou bolo právne posúdenie nároku žalobkyne, bez ohľadu
na skutkový stav, na základe ktorého k užívaniu nehnuteľností bez právneho dôvodu došlo. Ďalšou
právne relevantnou otázkou bolo určenie výšky takéhoto nároku uplatneného žalobkyňou. Z rozhodnutí

najvyšších súdnych autorít vyplýva jednoznačná a jednotná odpoveď, že daný nárok žalobkyne je
nárokom z bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného
žalobkyňa dospela k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít, ani dôkladne a presvedčivo neodôvodnil svoj odklon od tejto
ustálenej rozhodovacej praxe, čím porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že to bola (samotná) žalobkyňa, ktorá
v priebehu konania menila právnu kvalifikáciu žalobného návrhu. Uvedená zmena právnej kvalifikácie
zo strany žalobkyne má výpovednú hodnotu a potvrdzuje, že od počiatku bola v dôkaznej núdzi.
Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že sa žalovaný bezdôvodne

obohatil. Súd poukázal na právnu istotu, že nehnuteľnosti žalovaný kúpil s dobrým úmyslom a mal
ich riadne zapísané na liste vlastníctva, a navyše, kúpnu zmluvu vyhotovil notár. Súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a L.. S.
N. zavinila samotná žalobkyňa. Konštatoval, že by nebolo v súlade s dobrými mravmi požadovať
od žalovaného, ktorý nebol zainteresovaný v pôvodnom právnom vzťahu, aby znášal dôsledky z

neplatného právneho úkonu. Rovnako poukázal aj na to, že žalobkyňa sa domáha ušlého zisku z
nerealizovaného fiktívneho nájmu. Žalobkyňa nepreukázala, že mala možnosť (prípadne) prenajať
niekomu tieto nehnuteľnosti. Z výpovede konateľa žalobkyne na pojednávaní dňa 5.5.2016 vyplynulo,
že predmetné nehnuteľnosti od momentu, keď boli vrátené, t.j. od 4.10.2012 do 5.5.2016 neboli dané
inej osobe do nájmu, a žalobkyňa nemala z nehnuteľností žiaden príjem. K tvrdeniu, že súd označil

nárok žalobkyne ako ušlý zisk z nerealizovaného prenájmu, a posudzoval nárok na náhradu škody,
ktorý sa nespravuje ustanoveniami § 451 a 458 OZ uviedol, že v rozhodnutí sa nikde neuvádza,
že nárok žalobkyne sa posudzuje ako nárok na náhradu škody. Ide len o špekulatívne a ničím
nepotvrdené tvrdenie. Žalovaný poukázal na to, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí vlastníckehopráva. Žalobkyňa vlastnou vinou nezabezpečila všetky náležitosti, ktoré boli potrebné na uzatvorenie
zmluvy, teda súvisiace s formálnou a obsahovou stránkou. Teda samotná žalobkyňa zapríčinila stav
podaniažaloby.Žalovanýboldobromyseľný,lebonehnuteľnostinadobudolvdobrejviere.Ichvlastníctvo

mal riadne zapísané na LV a zaregistrované v katastri nehnuteľností. Platí nevyvrátiteľná domnienka, že
údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Opak sa preukázal právoplatným rozhodnutím
súdu, ktorý rozhodol, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobkyňa. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 6.2.2012. Dobromyseľnosť žalovaného potvrdzuje aj ďalšia skutočnosť, a to tá, že
žalovaný kúpil predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 21.12.2005 od predávajúceho L.. S.

N.. Žalobkyňa listom z 21.5.2012 oznámila právnemu zástupcovi žalovaného, že pozastavuje konanie o
vypratanie predmetných nehnuteľností, až do doby získania stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva
SRaMinisterstvafinanciíSR.MinisterstvopôdohospodárstvaSRlistomzodňa18.7.2012daložalobkyni
na vedomie, že dodatočný súhlas Ministerstva financií SR k prevodu majetku štátu nie je možný. Z
uvedeného dôvodu možno ustáliť, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti so súhlasom žalobkyne.
Prekážka na vrátenie predmetných nehnuteľností bola na strane žalobkyne. Žalobkyňa vrátila kúpnu

cenu L.. N. až dňa 27.9.2012, a ten následne vrátil finančné prostriedky žalovanému. Po vrátení kúpnej
ceny boli predmetné nehnuteľnosti hneď vrátené žalobkyni, čo vyplýva zo zápisnice o vyprataní a
odovzdanínehnuteľnostízodňa2.10.2012.RovnakopoukázalnarozhodnutieOkresnéhosúduTrebišov
sp.zn. 9C/218/2013, ktorého predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia medzi žalobcami, (medzi
ktorými je aj Z. O.) proti Slovenskej republike v zastúpení RVPS Michalovce. Predmetom je vyplatenie

bezdôvodného obohatenia t. j. rozdielu medzi kúpnou cenou zo dňa 2.11.2005, a cenou ku dňu vrátenia
nehnuteľností, teda 2.10.2012. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že žalobcovia (jedným z nich
je aj žalovaný z tohto konania) užívali cudziu vec bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že by bolo v
rozpore so zdravým rozumom, ak by teraz žalovaný mal poskytnúť nejaké peňažné plnenie žalobkyni,
že údajne užíval predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Žalovaný dané nehnuteľnosti užíval

v dobrej viere skoro sedem rokov. Vlastníctvo mal riadne zapísané na LV, a za uvedené obdobie
do nehnuteľností investoval značné finančné prostriedky. Zrekonštruoval ich a prispôsobil na svoje
podnikateľské účely. Poukázal na to, že by to bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobkyňa po
šiestich rokoch spomenula, že na prevod majetku štátu potrebuje súhlas Ministerstva financií SR, a s
aroganciou moci sa ešte domáha v tomto konaní vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania

predmetných nehnuteľností bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že RVPS Michalovce je správca
majetku štátu, ktorý vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Teda neobstojí
námietka žalobkyne, že nemohla porušiť povinnosti zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, lebo
nebola účastníkom neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2005. Keďže správca majetku štátu vykonáva
právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu, tak svojimi úkonmi zaviazal štát a ten nesie za tieto

právne úkony plnú zodpovednosť.

19. Zároveň žalovaný poukázal aj na to, že v čase kúpy predmetných nehnuteľností, tieto neboli
spôsobilé na užívanie, čo preukázal aj viacerými fotografiami. Tieto nehnuteľnosti boli zdevastované.
On ich zrekonštruoval a „nadhodnotil“. V uvedenom období užíval svoj vlastný majetok. Je absurdné,

aby žalovaný mal platiť žalobkyni nájom za užívanie vlastného majetku. Čo sa týka tvrdení, že
žalobkyňa poukázala na princíp právnej istoty a na množstvo súdnych rozhodnutí a súd prvej inštancie
neakceptoval tieto závery (uvedených) súdov, k tomu žalovaný uviedol, že súd sa s touto námietkou
presvedčivo vysporiadal, keď v závere rozhodnutia uviedol, že predmetné rozhodnutia nie sú totožné s
vecou, ktorá je predmetom konania. Je na mieste, aby sa práve žalovaný domáhal právnej istoty, ktorá

je garantovaná v Článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Vyslovil názor, že konanie žalobkyne je učebnicovým
príkladom konania v rozpore s dobrými mravmi, keď až po niekoľkých rokoch si spomenula, že na prevod
majetku štátu nebol udelený súhlas Ministerstva financií SR. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

20. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zo dňa 23.09.2016 (replika) opätovne
poukázala na skutočnosti prezentované v jej odvolaní.

21. Vyjadrenie žalobkyne (replika) bolo žalovanému doručené dňa 09.11.2016.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP az hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

23. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.11.2017 o 13,05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 07.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

25. Súd prvej inštancie rozhodol v spore dňa 30.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

26. Žalobkyňa podala odvolanie dňa 14.07.2016, t. j. za účinnosti CSP.

27. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1
písm. e/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

29. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

30. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov aleboprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133
až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

34. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania;
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver.

35. Žalobkyňa vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakovala a podrobnejšie rozviedla
svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal. Súd prvej inštancie poukázal na všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,

a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené
odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za vecne správne.

36. Zákonné a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

37. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne
odvolací súd uvádza nasledovné:

38. V predmetnom spore nebolo spornou skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce
zo dňa 28.01.2010 sp. zn. 20C/80/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
14.12.2011 sp. zn. 11Co/127/2010 bolo určené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou (aj) nehnuteľností,
ktoré žalovaný nadobudol od L.. S. N. AGROTECHNA na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2005

sp. zn. N 154/2005, NZ 67590/2005, NCRls 66756/2005 (ďalej len „zmluva zo dňa 21.12.2005“). L..
S. N. AGROTECHNA sporné nehnuteľnosti nadobudol od žalobkyne na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 02.11.2005 sp. zn. N 107/2005, NZ 51867/2005, NCRls 51228/2005 (ďalej len „zmluva zo dňa
02.11.2005“).

39. Vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2005, sa stala neplatnou aj kúpna
zmluva zo dňa 21.12.2005.

40.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonu(negotiumnullum)nastávabezďalšiehopriamozozákona(ex
lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.

Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky, ani v prípade, že na jeho základe bolo už
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ak je určitý úkon absolútne
neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia.41. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností, nemá
súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná“, alebo „neuzná“, (resp. či ju
zohľadní, alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy

prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti ex officio).

42. K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom
na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alienum transferre potest, quam ipse habet), v zmysle

ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť
vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.

43. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie (“modus”) a zodpovedajúci právny titul (titulus), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus”

preukazuje právo inej osoby, než (“modus”), je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v
takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon
ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti.

44. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených” ďalej na iných
nadobúdateľov, svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus” chýba im “titulus”. Dobrá viera
týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti
oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. OZ). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne
následky nepriznáva.

45. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak nárok žalobkyne
posudzoval podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

46. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

47. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vymedzená vo všeobecnosti v § 451 ods. 1 OZ je
konkretizovaná v ustanovení § 457 OZ. Ide o dve formy získania bezdôvodného obohatenia, a to o
bezdôvodné obohatenie získané neplatnou zmluvou alebo zrušenou zmluvou.

49. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy, treba skúmať, či zmluva je (vôbec) neplatná a ak áno, z akého
dôvodu. Pritom treba rozlišovať, či ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, alebo iba o jeho relatívnu
neplatnosť.

50. Z neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal.

Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia
toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal,
v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. V prípade, keď niečo dostal iba jeden z
účastníkov, túto povinnosť má iba on. Ak ide o vzájomnú povinnosť vrátiť to, čo účastníci na základe
neplatnej zmluvy už dostali, pri spôsobe vrátenia vzájomných plnení treba vychádzať z § 560 OZ.

51. Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený tým,
že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. To platí aj pre opačné prípady, kedy by predávajúci žaloval
na vrátenie predanej veci. Aj takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku
mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy k vráteniu plnení

z oboch strán (správa občianskoprávneho kolégia NS ČSR, sp. zn. Cpj 34/74 (R 26/1975)).

52. Podmienkou vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je to, že sa niekto obohatil na úkor
oprávnenej osoby. Pod obohatením v uvedenom zmysle treba rozumieť neoprávnené nadobudnutiemajetkového práva, ktoré by inak nadobudla oprávnená osoba. Pod majetkovým právom pritom treba
rozumieť nielen nadobudnutie finančnej hotovosti, ale akékoľvek majetkové právo, ktoré je možné
vyjadriť v peniazoch. Tým, kto plnenie získal, nie je osoba, ktorá má predmet plnenia aktuálne vo svojej

držbe, alebo osoba, ktorá plnenie skutočne spotrebovala, ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu
plnené.

53. V prejednávanom spore bolo vykonaným dokazovaním preukázané, (a nebolo to ani medzi stranami
sporu sporné), že po vyslovení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2005 (a teda následne

aj kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2005) došlo ku dňu 02.10.2012 k odovzdaniu sporných nehnuteľností zo
strany žalovaného priamo žalobkyni. Rovnako nebolo sporné, že kúpna cena bola žalobkyňou vrátená
predávajúcemu L.. N. a ten ju následne vrátil žalovanému.

54. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobkyne bolo preto dôležité v prvom rade ustáliť, či na
strane žalovaného (ne)došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, či teda on je tým, komu bolo plnené

bez právneho dôvodu, plnené z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo plnené z neplatného právneho
úkonu (tento titul nebol ustálený ani žalobkyňou - poznámka odvolacieho súdu).

55. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia žiadnym z vyššie uvedených spôsobov.

56. Za predpokladu, že by bol predmetom sporu nárok žalobkyne na vrátenie (vydanie) nehnuteľností
alebo nárok L.. N. voči žalobkyni na vrátenie kúpnej ceny, uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného plnením z neplatného úkonu, by bolo dôvodné. Rovnako by to platilo aj v prípade
vzťahu medzi L.. N. a žalovaným. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že tak ako L.. N.

resp. žalovaný odovzdal nehnuteľnosti žalobkyni, potom čo žalobkyňa vrátila kúpnu cenu L.. N. a ten
následne žalovanému.

57. Žalobkyňa si však uplatnila nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu,
že v období od 01.10.2008 do 30.09.2012 nemohla užívať sporné nehnuteľnosti. Výška bezdôvodného

obohatenia mala byť vyčíslená vo výške obvyklého nájomného v spornom období.

58. Odvolací súd poukazuje na osobitosti spojené v absolútnou neplatnosťou právneho úkonu
vyslovenou vyššie.

59. V prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených” ďalej na iných
nadobúdateľov, svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov dobrá viera. Dobrá viera týchto ďalších
nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného
držiteľa (§ 129 a nasl. OZ).

60. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. Samotná
držba nie je právny ale faktický stav, ktorý však požíva právnu ochranu. Ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným (§ 130
ods. 1 OZ). Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby (§ 130 ods. 2 OZ). Vlastník je v medziach

zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním (§ 123 OZ).

61. V prejednávanom spore bolo nepochybné, že žalovaný s nehnuteľnosťami, ktoré kúpil na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2005, a mal ich vo svojej moci, nakladal ako s vlastnými. Sporné

nehnuteľnosti žalovaný užíval ako vlastné, v dobrej viere, že mu patria. Zrekonštruoval ich, investoval
do nich ďalšie finančné prostriedky a zriadil si tam priestory pre svoju podnikateľskú činnosť. Staral sa
o nehnuteľnosti spôsobom riadneho hospodára. Ako vlastník nehnuteľností, až do momentu vyslovenia
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v spore vedenom na
Okresnom súde v Michalovciach sp. zn. 20C/80/2009, bol oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Určením vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam
v prospech žalobkyne, sa jeho postavenie z pozície vlastníka zmenilo na pozíciu oprávneného držiteľa.
Pre kvalifikáciu držby sa vyžaduje, aby ten, kto má vec v držbe, mal vôľu mať vec alebo právo pre seba,
ale túto aj navonok prejavil, pričom stačí, ak je z konania držiteľa zjavná realizácia práv držiteľa.62. Zákon poskytuje ochranu oprávnenému držiteľovi rovnakú, akú zákon poskytuje vlastníkovi. Táto
ochrana mu však patrí len po dobu oprávnenej držby. V prípade oprávnenej držby, má držiteľ voči

vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu vrátenia (§ 130 ods. 3 OZ).

63. Skutočnosť, že žalovaný spĺňal predpoklady oprávneného držiteľa, bola preukázaná aj v spore
vedenom na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 9C/218/2013, kde sa žalobcovia (vrátane žalovaného

v tomto konaní) domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia od žalobkyne (v tomto konaní) z titulu
zhodnotenia nehnuteľnosti.

64. Aj v prejednávanom spore, možno priznať žalovanému všetky práva a povinnosti oprávneného
držiteľa. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý v dobrej viere
nadobudol sporné nehnuteľnosti, užíval ich ako vlastník so všetkými k tomu zodpovedajúcimi právami

a povinnosťami, a následne ich riadne žalobkyni odovzdal.

65. Z uvedeného dôvodu je právne irelevantné, z akého dôvodu malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie,
nakoľko súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že k vzniku žiadneho bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného, ktoré by mal vydať, nedošlo. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobkyne, v

ktorej namieta, že z rozsudku nie je zrejmé, pod ktorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
súd subsumoval nárok uplatnený žalobkyňou, čo má za následok nejednoznačnosť a nepresvedčivosť
právneho posúdenia veci okresným súdom.

66. Súd prvej inštancie vec posúdil v nadväznosti na listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu,

tieto náležitým spôsobom vyhodnotil, a dospel k správnemu právnemu záveru, že na strane žalovaného
nedošlo k vzniku žiadnej z foriem bezdôvodného obohatenia. Jeho rozhodnutie je presvedčivé, pričom
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k
záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nebol naplnený.

67. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobkyne, v ktorej namietala záver súdu,
že žalovaný užíval nehnuteľnosti na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy, a že toto tvrdenie nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní.

68. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný mal s L.. N. AGROTECHNA uzatvorenú

kúpnu zmluvu zo dňa 21.12.2005, na základe ktorej nadobudol vlastnícke práva k sporným
nehnuteľnostiam. Na základe tejto zmluvy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností v prospech
žalovaného. Aj keď právne účinky vyslovenia absolútnej neplatnosti pôsobia od počiatku (ex
tunc), nemožno prehliadnuť, že od uzatvorenia (neplatnej) zmluvy do (právoplatného) vyslovenia jej
neplatnosti, existoval určitý právny stav. V tomto medziobdobí žalovaný požíval postavenie oprávneného

držiteľa, a preto sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaný v tomto období užíval
nehnuteľnosti bez právneho titulu. Argumentácia ohľadne dôsledkov vyslovenia absolútnej neplatnosti
právneho úkonu vo vzťahu k dobromyseľným vlastníkom, bola odvolacím súdom prezentovaná vyššie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa vydania bezdôvodného
obohateniazískanéhoplnenímbezprávnehodôvoduavydaniemajetkovejhodnotyzasamotnéužívacie

právo považuje za nedôvodnú a nenáležitú.

69. Odvolací súd v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa poukazuje
aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016. Z uvedeného nálezu vyplýva,
že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke práva

pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než

koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieťo tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní.

70. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva

sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.

71. Argumentácia žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného by
pripadala do úvahy iba vtedy, ak by žalovaný po vyslovení absolútnej neplatnosti a vrátení kúpnej
ceny, nehnuteľnosti nevydal a naďalej užíval sporné nehnuteľnosti bez uzavretia nájomnej alebo inej
zmluvy so žalobkyňou. Takéto užívanie nehnuteľností by bolo vykonávané bez právneho dôvodu, a

teda plnenie takto vzniknuté by predstavovalo majetkový prospech žalovaného získaný plnením bez
právneho dôvodu. V prejednávanom spore však takáto situácia nenastala.

72. Rovnako aj odvolacia námietka žalobkyne, v ktorej tvrdí, že súd moderoval výšku bezdôvodného
obohatenia, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo

k vzniku bezdôvodného obohatenia žiadnou z foriem predvídaných zákonom, a preto vydanie
bezdôvodného obohatenia, či už vo výške uplatnenej žalobou alebo v akejkoľvek inej výške,
nebolo dôvodné. Z uvedeného dôvodu nepripadala do úvahy žiadna moderácia výšky bezdôvodného
obohatenia.

73. Skutočnosť, kto spôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2005, či žalobkyňa - štát alebo
subjekt konajúci v mene štátu (RVPS Michalovce), nebola pre toto konanie právne významná. Právne
významným je záver vyslovený v rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20C/80/2009 zo
dňa 28.01.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/127/2010 zo dňa
14.12.2011, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Tento záver, o určení vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, je základom pre posúdenie nároku žalobkyne v tomto konaní. Právne posúdenie
nároku žalobkyne, je predmetom výkladu v odôvodnení tohto rozhodnutia.

74. Odvolací súd nad rámec prieskumu konštatuje, že stranou sporu v spore vedenom na Okresnom
súde Michalovce bola žalobkyňa (SR) a nie RVPS Michalovce, a preto námietku žalobkyne, že

nespôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy považoval odvolací súd za účelovú. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že povinnosťou žalobkyne bolo vyhotoviť kúpnu zmluvu so všetkými
náležitosťami vyžadovanými zákonom, pričom pod označením žalobkyne vystupovala stále Slovenská
republika.

75. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne týkajúcou sa porušenia princípu právnej
istoty. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a dôkladne a presvedčivo neodôvodnil svoj odklon od tejto ustálenej
rozhodovacej praxe.

76. Podľa názoru žalobkyne, v predmetnom konaní bolo relevantnou otázkou právne posúdenie
nároku žalobkyne, ktorý jej vznikol tým, že žalovaný v období od 01.10.2008 do 30.09.2012 užíval jej
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a to bez ohľadu na skutkový stav.

77. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, zastáva názor, že v prejednávanom spore zo strany

žalovaného nedošlo v spornom období k užívaniu nehnuteľností žalobkyne bez právneho dôvodu z
dôvodov, ako ich podrobne rozviedol odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie. Odvolací
súd opätovne poukazuje na špecifickosť skutkového stavu a na to nadväzujúce právne odôvodnenie,
založené na ustanovení § 457 OZ, a to, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

78. Z uvedeného dôvodu aplikácia rozhodnutí najvyšších súdnych autorít týkajúca sa vzniku
bezdôvodného obohatenia pri užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, nemohla byť vprejednávanom spore uplatnená. Nedošlo tak zo strany súdu prvej inštancie k narušeniu právnej istoty,
ani k rozhodnutiu v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

79. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil.

80. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne

úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

81. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).