Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207885
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714207885.5

Rozhodnutie

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudkyňouMgr.ĽudmilouOstroluckou,vprávnejvecižalobcuSociálna
poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, keď spor sa týka pobočky Zvolen, so
sídlom Š. Moyzesa 1369/52, 960 62 Zvolen, IČO: 30 807 484, proti žalovanému T.. F. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom ul. T. XX, XXX XX W., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie sumy 35,48 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 Eur Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Zvolen, v Štátnej pokladnici Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 28. 05. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 03. 06. 2014 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 35,48 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že podľa § 291 ods. 3 písm. a) a b)
Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov prevzal spisy ohľadne
vymáhania pohľadávok, ktoré neboli do 31. 12. 2003 vybavené a vznikli z činnosti Národného úradu
práce Bratislava, Okresného úradu práce Zvolen, Detva a Krupina. Národný úrad práce Bratislava,
Okresný úrad práce Zvolen ako oprávnený podal dňa 04. 04. 2003 návrh na vykonanie exekúcie voči

povinnej L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U. a to u JUDr. Viliama Königa, súdneho
exekútora, Exekútorský úrad Hlbiny 2, 960 01 Zvolen pre vymoženie dlžnej sumy z titulu príspevku na
poistenie v nezamestnanosti vo výške 1.069,- Sk (35,48 Eur). Dňa 23. 06. 2003 za týmto účelom bola
uzatvorená Zmluva o vykonaní exekúcie č. EX 748/2003, v ktorej sa súdny exekútor JUDr. Viliam König,
teda žalovaný zaviazal, že platbu povinnej poukáže v prospech účtu oprávneného, teda Národného
úradu práce Bratislava, Okresného úradu práce Zvolen do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho

exekútora. Šetrením u Mgr. Milana Somíka, náhradného súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa
bolo z evidencie spisu sp. zn. KO-EX 748/2003 zistené, že exekúcia bola skončená vymožením sumy
35,48 Eur súdnym exekútorom JUDr. Viliamom Königom, avšak do dnešného dňa nebola poukázaná v
prospechoprávnenéhoavsúčasnomobdobívprospechnehoakonástupcuoprávneného.Zadržiavanie
úhrad od povinnej a nečinnosť súdneho exekútora je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku, podľa
ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Podľa jeho názoru je

nesporné, že žalovaný po vymožení finančného nároku nepostupoval v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z.,
v znení neskorších zmien a doplnkov a ako súdny exekútor sa svojim konaním dopustil bezdôvodného
obohatenia, keď finančné prostriedky získané právnym dôvodom plnenia povinnou osobou v rámci
exekúcie mu nevydal ako osobe oprávnenej . Z týchto dôvodov podal žalobu voči žalovanému na súd.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 7Ro/106/2014-7 zo dňa 12. 06. 2014, ktorým

žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.Proti platobnému rozkazu č.k. 7Ro/106/2014-7 zo dňa 12. 06. 2014 žalovaný podal včas odpor, ktorý
odôvodnil vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 7Ro/106/201č-7 zo dňa 12. 06. 2014 žalovaný podal včas odpor,
ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz a súd
vo veci nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný v odpore zo dňa 16. 08. 2014, ktorý bol doručený súdu dňa 19. 08. 2014 uviedol, že vznáša
námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie sumy 35,48 Eur. Iné dôvody na obranu neuviedol.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30. 09. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 08. 10. 2014 k odporu
žalovaného uviedol, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného

obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor
iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť, resp. vydať. Podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo. Na základe tohto má za to, že podaná námietka premlčania zo strany žalovaného je
neodôvodnená, lebo v danom prípade plynie 10 ročná objektívna lehota na uplatnenie jeho práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal žalobe preto vyhovieť.

Po zrušení platobného rozkaz v dôsledku včas podaného odporu žalovaným, ktorý odôvodnil vo veci
samej, súd vo veci nariadil na pojednávanie na deň 11. 12. 2014, ďalej na deň 27. 01. 2015 a ďalej na
deň 26.02. 2015, keď ani jedného z týchto pojednávaní sa žalovaný nezúčastnil. Posledné pojednávanie
bolo nariadené na deň 26. 02. 2015, žalobca sa tohto pojednávania zúčastnil, žalovaný nezúčastnil,
tentobolnatotopojednávaniepredvolanýriadnedňa12.02.2015(čl.41spisu),neúčasťnapojednávaní

ospravedlnil písomným podaním zo dňa 22. 02. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 24. 02. 2015 (čl. 49
spisu), ako dôvod neúčasti uviedol svoj nepriaznivý zdravotný stav, čo dokladoval pri predchádzajúcich
ospravedlneniach k vytýčeným termínom pojednávania, nepožiadal však z tohto dôvodu, ani z iného
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súhlasil s prejednaním veci, a aj s rozhodnutím vo
veci v jeho neprítomnosti, keď potom za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na

konanie súd na tomto pojednávaní vec prejednal v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného,
pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Žalovaný súčasne vo vyjadrení, resp. v oznámení zo dňa 22. 02. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.
02. 2015 k žalobe ešte uviedol, že je zrejmé, že škodu spôsobil pri výkone svojej funkcie, a teda nemôže
za túto škodu zodpovedať ako občan fyzická osoba. Preto žalobcove právo nemožno posúdiť ako právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade ide o objektívnu jeho zodpovednosť za škodu

ako súdneho exekútora, lebo ku škode došlo pri výkone verejnej moci, keď ako súdny exekútor, pretože
je stále súdnym exekútorom, je za túto škodu zodpovedný.

Žalobca v rámci prejednania žaloby doplnil, že má neoverenú informáciu, že žalovaný by mal byť
stále súdnym exekútorom, napriek tomu ho žaluje ako fyzickú osobu, občana, teda nie ako súdneho

exekútora. Právo uplatňuje ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania
vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú, keďže v danom prípade zo strany žalovaného išlo
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keď právo na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia sa
premlčuje v 10 ročnej objektívnej dobe. Od podania žaloby sa skutkový stav nezmenil, žalovaný nič na
uplatnenú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia neplnil.

Súd vykonal dokazovanie listinami, keď zistil tento skutkový a právny stav:Národný úrad práce Bratislava, Okresný úrad práce Zvolen ako oprávnený dňa 04. 04. 2003 podal u
súdneho exekútora Viliama Königa, Exekútorský úrad so sídlom Hlbiny 2 960 01 Zvolen návrh na
vykonanie exekúcie zo dňa 04. 04. 2003 č. 4094/2003-Úr-Pr voči povinnej L. S., nar. XX. XX. XXXX,

bytom U. XXX, XXX XX U. na vymoženie pohľadávky v sume 1.069,- Sk (35,48 Eur). Súdneho exekútora
Viliama Königa požiadal o vykonanie exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky.

Dňa 23. 06. 2003 Národný úrad práce Bratislava, Okresný úrad práce Zvolen ako oprávnený uzatvoril
so súdnym exekútorom Viliamom Königom, Exekútorský úrad pri Okresnom súde vo Zvolene, so sídlom

Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, Zmluvu o vykonaní exekúcie č. EX 748/2003. V článku II. tejto zmluvy sa strany
zmluvy dojednali na tom, že súdny exekútor poukáže platbu povinného v prospech účtu oprávneného
do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora, keď zmluva bola uzatvorená na vymoženie
pohľadávky oprávneného voči povinnej L. S., a to na vymoženie sumy 1.069,- Sk (35,48 Eur).

Žalobca šetrením u Mgr. Milana Somíka, „náhradného“ súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, so

sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin zistil, že v exekučnej veci sp. zn. KO-EX 748/2003 exekúcia
bola skončená vymožením pohľadávky a to na istine v sume 35,49 Eur, ktorá skutočnosť vyplýva i z
oznámenia Mgr. Milana Somíka, súdneho exekútora, ako zástupcu súdneho exekútora JUDr. Viliama
Königa zo dňa 25.03. 2011, ktoré oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 30. 03. 2011 s tým, že v
tomto oznámení, ktoré je vyúčtovaním exekúcie je uvedené, že povinná zaplatila pôvodnému súdnemu

exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi sumu vo výške 79,68 Eur, z toho na istine 35,48 Eur, keď úhradou
celkovej pohľadávky si povinná splnila svoj záväzok uložený exekučným titulom včítane trov exekúcie.
V zmysle tohto bolo exekučné konanie ukončené vymožením.

Mgr. Milan Somík, súdny exekútor ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa vo veci sp.

zn. KO-EX 748/2003 Okresnému súdu Zvolen ako Exekučnému súdu vrátil poverenie na vykonanie
exekúcie dňa 27. 03. 2012 s tým, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky v
prospech oprávneného.

Žalobca listom č. 1941-3/2013-ZV zo dňa 02. 05. 2013 vyzval povinnú na predloženie dokladov o úhrade

pohľadávky, na čo táto reagovala predložením dokladov o úhrade pohľadávky v rámci exekučného
konania, keď plnila podľa týchto dokladov Exekútorskému úradu Hlbiny 2, 960 01 Zvolen k sp. zn. EX
748/03 čiastkovými úhradami, keď poslednú úhradu zaplatila dňa 28. 01. 2010 (čl. 29 - 31 spisu). Plnila
dňa 09. 10. 2007, 26. 11. 2007, 17. 12. 2007, 21. 01. 2008, 18. 02. 2008, 07. 03. 2008, 18. 04. 2008,
19. 05. 2008, 18. 06. 2008, 15. 07. 2008, 08. 09. 2008, 23. 09. 2008, 30. 10. 2008, 21. 11. 2008, 19. 12.

2008, január 2009 (presný dátum nečitateľný), dňa 13. 02. 2009, dňa 31. 03. 2009, dňa 06. 05. 2009,
dňa 28. 05. 2009, dňa 30. 06. 2009, dňa 31. 07. 2009, dňa 31. 08. 2009, dňa 26. 10. 2009, dňa 26. 11.
2009, dňa 23. 12. 2009 a dňa 28. 01. 2010 po 3,32 Eur, spolu 27 x po 3,32 Eur, spolu 89,64 Eur.

Podľa Prehľadu úhradu evidovaných k spisu č. EX 748/2003, ktorý predložil Mgr. Milan Somík, súdny

exekútor,akozástupcasúdnehoexekútoraJUDr.ViliamaKöniga(čl.45spisu)povinnámalaplniť24xpo
3,32 Eur, spolu sumu 79,68 Eur pri poukázaní poslednej platby dňa 26. 11. 2009, predtým s poukázaním
platby dňa 26. 10. 2009, dňa 31. 08. 2009, dňa 30. 06. 2009, dňa 28. 05. 2009, dňa 06. 05. 2009, dňa 31.
03. 2009, dňa 13. 02. 2009, dňa 30. 01. 2009, dňa 19. 12. 2008, dňa 21. 11. 2008, dňa 30. 10. 2008, dňa
23. 09. 2008, dňa 08. 09. 2008, dňa 15. 07. 2008, dňa 18. 06. 2008, dňa 19. 05. 2008, dňa 18. 04. 2008,

dňa 07. 03. 2008, dňa 18. 02. 2008, dňa 21. 01. 2008, dňa 17. 12. 2007, dňa 26. 11. 2007 a dňa 09.
10. 2007, keď tento predložil aj rozpis odoslaných finančných prostriedkov na účet oprávneného, avšak
podľa JUDr. Viliama Königa, z ktorého vyplýva, že oprávnenému bola zaslaná celkovo suma 50,91 Eur
a to dňa 18. 04. 2008 29,80 Sk, dňa 19. 05. 2008 76,20 Sk, dňa 18. 06. 2008 88,10 Sk, dňa 15. 07. 2008
76,80 Sk, dňa 08. 09. 2008 76,20 Sk, dňa 23. 09. 2008 88,10 Sk, dňa 30. 10. 2008 100,- Sk, dňa 30. 01.

2009 3,32 Eur, dňa 13. 02. 2009 3,32 Eur, dňa 06. 05. 2009 3,32 Eur, dňa 28. 05. 2009 3,32 Eur, dňa
30. 06. 2009 3,32 Eur, dňa 26. 10. 2009 0,38 Eur a dňa 26. 11. 2009 0,76 Eur, ktorá skutočnosť však z
exekučného spisu sp. zn. EX 748/03, ktorý predložil na základe žiadosti súdu Mgr. Milan Somík, súdny
exekútor ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa nevyplýva. V tomto exekučnom spise
sa nenachádzajú žiadne záznamy o poukázaní týchto finančných prostriedkov oprávnenému.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučnýporiadok“), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobu na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“).

Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je
ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho
exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému
je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom

a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V danom prípade žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvodzuje z právneho

vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania (oprávneným) a súdnym
exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, ktorým je JUDr. Viliam König. Tento sa netýkal niektorej
z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby, alebo existencie právnickej osoby, a nevyplýval
ani zo súkromného práva. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s
týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromno-právny vzťah. Išlo tu o verejnoprávny vzťah

sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne
postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa
vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému (účastníkovi
exekučného konania) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu
jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi

účastníkmi exekučného konania (oprávnený a povinný) a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú
činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451
Občianskeho zákonníka tým, že súdny exekútor po vymožení časti sumy od povinného túto v celom
rozsahu nepoukázal na účet oprávneného.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Napriek tomu, že žalobca uplatnil právo ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd právne
posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody, keď pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na
základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza

do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je
tvrdená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe
táto uvedená alebo neuvedená, prípadne či je uvedená správne alebo nesprávne, keď právny dôvod
požadovaného plnenia patrí právne posúdiť súdu.

Vzhľadom na skutkového zistenia v súdnom konaní podľa názoru súdu, tým, že súdny exekútor vymohol
od povinnej v prospech žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ako oprávneného čiastku 35,48
Eur, ktorá bola vymáhaná v rámci exekučného konania a z ktorej súdny exekútor oprávnenému, teda
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nič neplnil, hoci v zmysle Zmluvy o vykonaní exekúcie č.
EX 748/2003 zo dňa 23. 06. 2003 mal túto sumu poukázať do 7 dní oprávnenému od jej poukázania

na účet súdneho exekútora, čo neurobil, keď žalovaný v konaní nerozporoval, že túto sumu nevyplatil
oprávnenému, porušil tak zmluvnú povinnosť, ako aj zákonnú povinnosť, čím spôsobil škodu na úkor
žalobcu, ako oprávneného, za ktorú zodpovedá podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Na základe uvedeného súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody podľa § 33 ods. 1
Exekučného poriadku, keď ide o zodpovednosť za škodu objektívnu.

Obranažalovanéhovtom,ženejdeonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,alenároknanáhradu
škody bola dôvodná.

Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je pasívne legitimovaný v konaní, teda že nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, pretože žalobca ho v žalobe označil ako fyzickú osobu,
nie ako súdneho exekútora, hoci stále je súdnym exekútorom, i keď fakticky nevykonáva exekučnú
činnosť, táto námietka žalovaného nie je opodstatnená, žalovaný tak ako bol označený v žalobe má
hmotnoprávnu, i procesnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom konania, bol označený nezameniteľne, z

celého konania vyplýva, že žalobca nárok uplatnil z exekučnej činnosti súdneho exekútora, to že žalobca
neoznačil žalovaného aj dodatkom súdny exekútor neznamená, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný
v spore, súd len z toho dôvodu, že ho žalobca neoznačil v žalobe ako súdneho exekútora nemohol
žalobu zamietnuť, a to už z tu uvedených dôvodov.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

To neplatí, ak ide o škodu za na zdraví.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalovaný v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody. Bolo preto

nutné v súdnom konaní vyhodnotiť, či námietku premlčania podal dôvodne, alebo nedôvodne.

Exekučný poriadok je zákonom lex specialis k Občianskemu zákonníku, pričom tento osobitne
neupravujeotázkupremlčanianárokunanáhraduškody.Pretoohľadneprávnehoposúdeniatejtootázky
je nutné vychádzať z všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne z § 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka, v spojení s § 106 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o dobu premlčania práva
na náhradu škody.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, subjektívna premlčacia doba v prípade práva na náhradu
škody je dvojročná, keď táto začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá.

V ustanovení § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená objektívna premlčacia doba pri práve na
náhradu škody, ktorá je trojročná, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, tak je 10-ročná, pričom tieto
začínajú plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí len v prípade, ak ide o
škodu na zdraví, o ktorú v súdenej veci nejde.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k udalosti, z ktorej škoda vznikla došlo od dňa 09.
10. 2007 do dňa 28. 01. 2010, kedy žalovaným ako súdnym exekútorom v exekučnej veci v prospech
oprávneného od povinnej boli vymožené čiastkové sumy na uspokojenie pohľadávky oprávneného v
exekučnom konaní sp. zn. KO-EX 748/03, keď celkovo bola vymožená suma 89,64 Eur (27 x po 3,32Eur), tak ako to vyplýva z dokladov o úhradách od povinnej. Z pripojeného exekučného spisu nie je
možné zistiť žiadne platby povinnej, a ani sa nepreukázalo, resp. z exekučného spisu nevyplynuli platby
zo strany exekútora pre oprávneného. V exekučnom spise sa o tom nenachádzajú žiadne záznamy.

Vzhľadom na uvedené odo dňa 09. 10. 2007 začala žalobcovi plynúť objektívna premlčacia doba na
uplatnenie nároku na náhradu škody na súde, a to postupne jednotlivo od dátumov úhrad jednotlivých
čiastkových plnení zo strany povinnej, ktorá v prípade 10-ročnej objektívnej premlčacej doby by uplynula
až dňa s ohľadom na prvú úhradu dňom 09. 10. 2007 až dňa 09. 10. 2017. Žalobca podal v súdenej
veci žalobu na súde dňa 03. 06. 2014, teda v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe, keď súd aplikoval

túto objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu z toho dôvodu, že išlo o škodu spôsobenú úmyselne, keď
žalovanýakosúdnyexekútormuselsibyťvedomýtoho,ževymoženéfinančnéprostriedkymápovinnosť
poukázať oprávnenému a nie si ich ponechať. Súd dáva do pozornosti, že v danej veci nejde o
ojedinelý spor, na tunajšom súde je vedených niekoľko desiatok súdnych sporov s obdobnými nárokmi
uplatnenými voči súdnemu exekútorovi, keď z uvedeného má súd za to, že nešlo o nedbanlivostné
konanie žalovaného ako súdneho exekútora, ale vedomé a úmyselné konanie.

Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcovi síce uplynula, pretože dňa 30. 03. 2011
sa už dozvedel kto za škodu zodpovedá a tiež o škode, avšak prihliadnutie na jej uplynutie by v danom

prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko
ide o škodu spôsobenú úmyselne, bolo by v rozpore s dobrými mravmi prihliadnuť na premlčanie nároku
v subjektívnej premlčacej dobe.

Zuvedenýchskutkovýchaprávnychdôvodovsúdžalobežalobcuvyhovelauložilpovinnosťžalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 35,48 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.,
keď žalobca bol v konaní úspešný, nenavrhol však priznať trovy konania, keď o trovách konania súd
rozhoduje len na návrh, keďže žalobca takýto návrh nepodal, súd rozhodol o trovách konania žalobcu

tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalovanému nepriznáva.

Žalobca bol oslobodený zo zákona od platenia súdnych poplatkov, podľa výsledku konania, a to podľa

§ 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v
znení neskorších predpisov, povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 Eur vznikla
žalovanému, ktorý nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov a v konaní bol neúspešný. Výška
súdnehopoplatkujedanáSadzobníkomsúdnychpoplatkov,položkouI/1a,sumou16,50Eur,ktorúsumu
je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen, vedený v Štátnej

pokladnici Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)