Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111240518
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:1111240518.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavprávnejvecižalobcu:T.Y.,narodenýX.X..XXXX,bytomF.XX,W.,protižalovanej:

Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nepripúšťa zmenu návrhu v časti sumy 3787,17 eur.

II. Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 0 eur a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28. 11. 2011 doručeným súdu dňa 29. 11. 2011 v spojení s doplnením návrhu zo dňa 4.
6. 2012 a prednesom na pojednávaní dňa 11. 10. 2012 sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia
sumy 96 256,56 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 96 256,65 eur od 6. 6. 1997 do zaplatenia
(vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 13C/11/2008), sumy 285 444 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy
21.444,- eur od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-

eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur
od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od
1.7.2012 do zaplatenia /vo vzťahu ku konaniu (5C/28/2008), nemajetkovej ujmy v sume 130 000 eur
(vo vzťahu ku konaniam sp. zn. 13C/11/1998 a sp. zn. 5C/28/2008), náhrady sumy 680,48 eur ako

nákladov spojených s konaním 13C/11/1998.
Návrh odôvodnil tak, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998 súd nezákonne rozhodol rozsudkom č. k.
13C/11/1998-29 zo dňa 17. 3. 1998, čiastočným rozsudkom č. k. 13C/11/1998-90
zo dňa 16. 11. 2000, koná nesprávnym úradným postupom, robí zbytočné prieťahy v konaní. Konanie
sp. zn. 5C/28/2008 nie je právoplatne ukončené, z dôvodu nesprávneho úradného postupu, zbytočných
prieťahov v konaní a nezákonného rozhodnutia. Uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co
113/2007-88 zo dňa 28. 9. 2007 mu bolo doručené dňa 13. 10. 2009, hoci bolo doručené na OS Trnava

dňa 19. 10. 2007, o jeho odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/28/2008-129 zo dňa
8. 6. 2010 nebolo rozhodnuté.Žalovaná v písomnej vyjadrení zo dňa 10. 8. 2012 uviedla, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť.
V súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/2008, je potrebné i prípadný nárok na náhradu škody posudzovať
podľa zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko rozhodnutia v konaní, ktoré majú byť nezákonné boli vydané pred

1.7.2004,okremkonečnéhorozhodnutiavoveci.Konaniesp.zn.5C/28/2008začalopo1.7.2004,preto
i prípadný vznik nároku na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je
preukázaný nezákonný úradný postup orgánov verejnej moci, resp. vydanie nezákonného rozhodnutia,
v namietaných konaniach, vznik škody, ako ani priama príčinná súvislosť medzi namietaným konaním
súdu a vznikom ujmy. Konanie vo veci 13C/11/1998 skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu

v Trnave zo dňa 27. 6. 2006, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Ani konečný
rozsudok vo veci ako ani žiadne iné rozhodnutie okresného a krajského súdu v konaní, nebolo zrušené
po nadobudnutí právoplatnosti a žiadne rozhodnutie nespĺňa podmienku nezákonnosti ustanovenú v §
4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., resp. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je orgánom príslušným na ustálenie zásahu do ústavou garantovaného práva
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a prípadné priznanie primeraného zadosťučinenia za

porušenie tohto práva. Vo vzťahu k nárokom vyplývajúcich z namietaných prieťahov v konaní Okresného
súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. 13C/11/2008 žalovaná vznáša námietku
premlčania. V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. ako aj § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa
právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalobca bližšie nešpecifikoval obdobie počas, ktorého

malo v konaní sp. zn. 13C/11/1998 dochádzať k prieťahom v dôsledku, ktorých mu mala byť spôsobená
škoda - nemajetková ujma, konanie však skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave
zo dňa 27. 6. 2006, teda najneskôr tento deň začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota na
uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy. Táto premlčacia lehota neplynula odo dňa podania žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do skončenia predbežného prerokovania, najdlhšie

však po dobu šiestich mesiacov. Doba troch rokov a šiestich mesiacov odo dňa 27. 6. 2006, teda od
právoplatného skončenia konania, v ktorom malo dochádzať k prieťahom uplynula dňa 27. 12. 2009.
Žalobca podal návrh na súd dňa 29. 11. 2011. Ako nesprávny úradný postup súdov, v dôsledku ktorého
mal žalobca utrpieť nemajetkovú ujmu označuje i činnosť súdov v konaní sp. zn. 5C/28/2008, v ktorom
podľa tvrdenia navrhovatelia súdy konajú neefektívne a spôsobujú prieťahy. Žalobca nepreukázal, že

by postupom súdov dochádzalo k zbytočným prieťahom, nepreukázal vznik a rozsah ujmy, príčinnú
súvislosť medzi konaním orgánov verejnej moci a žalobcom tvrdenou ujmou v podobe zhoršenia jeho
zdravotného stavu, ku ktorému malo dôjsť práve v dôsledku dlhodobo prebiehajúcich súdnych konaní.

Na pojednávaní dňa 26. 10. 2012 súd pripustil zmenu návrhu, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

sumu 127.813,65 eur, úrok z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 95.446,62 eur od 10.3.1988 do
zaplatenia, zo sumy 32.379,64 eur od 27.11.1999 do zaplatenia, sumu 285.444,- eur, úroku z omeškania
17,6 % ročne zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do

zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2011 do

zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2012 do zaplatenia, sumu 260.000,- eur (nemajetková ujma)
a sumu 680,48 eur.

Rozsudkom č. k. 8C/26/2012-291 zo dňa 26. 10. 2012 súd návrh zamietol. Uznesením č. k.
10Co/13/2013-322 zo dňa 30. 1. 2014 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ruší a

vec mu vracia na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vykonať pokus o odstránenie
vady označení účastníka, voči ktorému požiadavky uplatnené žalobou majú smerovať. Zároveň uviedol,
že niet dôvodu spochybňovať závery súdu prvého stupňa o pasívnej legitimácii žalovanej (ak touto
má byť Slovenská republika, teda štát), o potrebe posudzovania nárokov žalobcu podľa oboch
zodpovednostných zákonov, i o tom, že nedostatok predbežného prerokovania nároku v tej výške, v akej

bol napokon (žalobcom so súhlasom súdu) urobený predmetom konania treba považovať a obchádzanie
celkom jednoznačnej (kategorickej) úpravy z oboch zodpovednostných nárokov, ktorej zmyslom je
poskytnutie osobe zodpovedajúcej za prípadnú škodu reálnej možnosti nárok uspokojiť. Toto obdobne
platiloajvprípadezáverovurobenýchsúdomprvéhostupňavovzťahukprvémuzkonaní,vktorýchmalodôjsť k pochybeniam odôvodňujúcim podľa žalobcu nároky, pretože žalobca ani odvolaním nedokázal
spochybniť ako fakt, že tu až na jedno rozhodnutie žiadne nemalo byť zrušeným či zmeneným, tak ani to,
že porušenie práva na tzv. bezprieťahový proces nekonštatoval ani Ústavný súd. V druhom konaní tu boli

prinajmenšom dve zrušujúce rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvedené síce nemusí vylučovať správnosť
záveru o nedostatku príčinnej súvislosti medzi tzv. škodnou udalosťou a škodou. Pri nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch - keďže tu je nutné riadiť sa tou časťou zákonnej úpravy, ktorá možnosť
priznania náhrady v tejto forme činí závislou len na nedostatočnosti zadosťučinenia predstavovaného
(tu doposiaľ neprítomným) konštatovaním porušenia práva (čl. I § 17 ods. 2 NZoZŠ).

Na výzvu súdu zo dňa 4. 6. 2014, žalobca doplnil svoj návrh v časti označenia žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Uznesením č. k. 8C/26/2012-375 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. 3. 2015
súd konanie neprerušil.

Podaním doručeným súdu dňa 27. 5. 2015 žiadal žaloba rozhodnutie vo veci, a zároveň sa domáha
zaplatenia sumy 3878,17 eur, ktorú zaplatil spoločnosti ALLEN & OVERY, s.r.o.

Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže za konania so

súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do
vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd nepripustí zmenu návrhu, ak by
výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí

zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom
prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Podaným rozšírením návrhu sa žalobca domáha ďalšej náhrady v sume 3878,17 eur, avšak súd z
dôvodu hospodárnosti jeho návrh zmeny návrhu nepripustil, keď výsledky doterajšieho dokazovania nie

sú podkladom pre konanie o prípadnom zmenenom návrhu v časti sumy 3878,17 eur, nakoľko by bolo
potrebné doplniť dokazovanie na preukázanie požadovanej sumy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisovéhomateriálu,najmänávrhomzodňa28.11.2011,kópiamipreukazuobčanasťažkýmzdravotným

postihnutím navrhovateľa na č.l. 5, žiadosťou o dôchodok navrhovateľa zo dňa 15.7.1998 na č.l. 6,
písomnosťou sociálnej poisťovne zo dňa 2.9.1998 na č.l. 7, písomnosťou navrhovateľa zo dňa 18.1.1999
na č.l. 8, lekárskym záznamom zo dňa 20.4.1998, psychiatrická kontrola na č.l. 9, lekárskou správou z
31.3.1998, psychologické vyšetrenie na č.l. 10, lekárskym nálezom J.. P. H. na č.l. 11, lekárskou správou
zo dňa 2.10.1983 na č.l. 10, lekárskou správou zo 4.3.2003, zo 6.7.2001 na č.l. 12, lekárskym nálezom

z 24.3.2009, 23.2.2009 na č.l. 13, lekárskym nálezom J.. R. R. zo dňa 18.3.2011 na č.l. 14, sťažnosťou
žalobcu zo dňa 30.11.2000 na č.l. 15, oznámením o vybavení sťažnosti Okresného súdu v Trnave z
13.1.2001 na č.l. 16, sťažnosťou žalobcu zo dňa 13.5.2002 na č.l. 17, urgenciou žalobcu vybavenie
sťažnosti zo dňa 2.7.2002 na č.l.18, oznámením OS Trnava prešetrenie sťažnosti zo dňa 2.7.2002 na č.l.
19, žiadosťou o vybavenie sťažnosti zo dňa 29.3.2005 na č.l. 20, sťažnosťou žalobcu zo dňa 12.12.2005

na č.l. 21, urgenciou žalobcu zo dňa 9.8.2006 na č.l. 22, oznámením OS Trnava zo dňa 3.1.2006 na
č.l. 23, urgenciou žalobcu zo dňa 23.4.2007 na č.l. 24, urgenciou žalobcu zo dňa 2.2.2007 na č.l. 25,
odpoveďou Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.5.2007 na č.l. 26, upovedomením o postúpení spisu zo
4.1.2008 na č.l. 27, sťažnosťou žalobcu zo dňa 22.6.2010 na č.l. 28, odpoveďou OS Piešťany zo dňa
28.6.2010 na č.l. 29, odvolaním žalobcu vo veci 5C/28/2008 zo dňa 8.7.2010 na č.l. 30, rozsudkom OS

Piešťany vo veci sp. zn. 5C/28/2008 zo dňa 8. júna 2010 na č.l. 32, doplnením petitu zo dňa 23.10.2010
vo veci 5C/28/2008 na č.l. 37, Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/113/2007-88 zo
dňa 28.9.2007 na č.l. 38, Uznesením OS Trnava č.k. 26C/9/2005-61 zo dňa 11.2.2005 na č.l. 42,
Uznesením OS Trnava č.k. 26C/9/2005-69 zo dňa 15.11.2006, písomnosťou žalobcu zo dňa 4.2.2005
na č.l. 44, návrhom žaloby o náhradu mzdy zo dňa 1.2.2005 na č.l. 47, Uznesením Krajského súdu v

Trnave č.k. 10Co/125/04-215 zo dňa 31.12.2004 na č.l. 54, Uznesením Okresného súdu v Trnave č.k.
13C/11/1998-192 zo dňa 16.12.2003 na č.l. 55, výpoveďou zo dňa 24.3.1997, návrhom žaloby zo dňa
13.1.1998 na č.l. 58, rozsudkom OS Trnava č.k. 13C/11/1998-29 zo dňa 17.3.1998 na č.l. 61, uznesením
KS v Trnave č.k. 6Co/187/1998-38 zo dňa 26.2.1999 na č.l. 62, čiastočným rozsudkom OS Trnava č.k.13C/11/1999-90 zo dňa 16.11.2000 na č.l. 64, odvolaním navrhovateľa vo veci 13C/11/1998 na č.l. 65,
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/312/2001-109 zo dňa 2.10.2001 na č.l. 67, žiadosťou
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 3.5.2011 na č.l. 69, oznámením Ministerstva

spravodlivosti zo dňa 23.5.2011 na č.l. 70, odpoveďou žalobcu zo dňa 9.6.2011 na č.l. 71, stanoviskom
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24.10.2011 na čl. 73, vyjadrením Slovakofarmy Hlohovec zo
dňa 28.9.1998 na č.l. 74, podaním žalobcu zo dňa 4.6.2012 na č.l. 90, vyjadrením žalovanej zo dňa
10.8.2012, spisom tunajšieho súdu 13C/11/1998 (návrhom na č.l. 1, rozsudkom zo dňa 17.3.1998
na č.l. 29, Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.2.1999 na č.l. 98, upresnením petitu zo

dňa 16.12.1999 na č.l. 47, čiastočným rozsudkom zo dňa 16.11.2000 na č.l. 90, odvolaním žalobcu
zo dňa 21.1.2001 na č.l. 92, rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.10.2001 na č.l. 109,
dovolaním žalobcu zo dňa 9.3.2001 na č.l. 114, podnetom na podanie mimoriadneho dovolania žalobcu
zo dňa 19.11.2002 na č.l. 56, uznesením o nepripustení zmeny petitu zo dňa 16.12.2003 na č.l. 192,
uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.12.2004 na č.l. 215, rozsudkom OS Trnava zo dňa
5.5.2005 na č.l. 243, nálezom Ústavného súdu SR III.US 8/05 zo dňa 13.4.2005 na č.l. 245, rozsudkom

Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. júna 2006 na č.l. 288), spisom 5C/28/2008 (návrhom žaloby
doručenej 1.2.2005, uznesením o pripustení zmeny návrhu zo dňa 11.2.2005 na č.l. 61, Uznesením
OS Trnava zo dňa 15.11.2006 na č.l. 69, uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.9.2007 na
č.l. 88, Rozsudkom OS Piešťany zo dňa 8.6.2010 na č.l. 129, odvolaním navrhovateľa zo dňa 8.7.2010
na č.l. 134, uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.1.2012 na č.l. 177, Súd oboznamuje s

obsahom prípravy pojednávania, podstatným obsahom založených listinných dokladov, Uznesením KS
v Trnave č.k. 10Co/13/2013 zo dňa 30.1.2014, rozsudkom 5C/28/2008 Okresného súdu Piešťany zo dňa
26.2.2013, rozsudkom KS v Trnave č.k. 24Co/168/2013 zo dňa 23.10.2013, úradným záznamom zo dňa
14.9.2015, Uznesením 5C/28/2008 -196 zo dňa 3.12.2012 na č.l. 196, úpravou z 31.12.2012 na termín
5.2.2013, zápisnica o pojednávaní z 5.2.2013, podaním navrhovateľa - odvolanie zo dňa 10.3.2013,

predkladacou správou na krajský súd zo dňa 17.4.2014, uznesením č.k. 5C/28/2008 zo dňa 20.1.2014,
písomnosťou žalobcu zo dňa 18.1.2014 (5C/28/2008), písomnosťou žalobcu zo dňa 2.2.2014, podaním
žalobcu zo dňa 1.2.2014, Uznesením OS Piešťany č.k. 5C/28/2008-297 zo dňa 10.3.2014, Uznesením
KS v Trnave č.k. 23Co/373/2014-307 zo dňa 9.6.2015, Uznesením OS Piešťany č.k. 5C/28/2008-311 zo
dňa 28.7.2015, podaním žalobcu zo dňa 25.5.2015, výzvou Alen & overy Bratislava zo dňa 7.10.2014,

príkazom na úhradu zo dňa 27.10.2014, dovolaním zo dňa 3.1.2014, s obsahom spisu OS Trnava
13C/11/1998, spisu OS Piešťany 5C/28/2008, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

Žalobca uviedol, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998 ako nezákonné rozhodnutie považuje rozsudok č. k.

13C/11/1998 zo dňa 17.3.1998, čiastočný rozsudok č. k. 13C/11/1998-90 zo dňa 16.11.2000, rozsudok
č. k. 13C/11/1998-243 zo dňa 5.5.2005, rozsudok Krajského súdu č. k. 9Co/312/2001-109 zo dňa
2.10.2001, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/334/2005-288 zo dňa 28.6.2006. V konaní
sp. zn. 5C/28/2008 je nezákonné rozhodnutie uznesenie Krajského súdu v Trnave 23Co/113/07-88 zo
dňa 28.9.2007, uznesenie Krajského súdu v Trnave 23Co/238/2010-177 zo dňa 31.1.2012. Konanie

5C/28/2008 nadväzuje na konanie pod sp. zn. 13C/11/1998. Z toho dôvodu, že spor nie je ukončený
od roku 1998 do dnešného dňa, je jednoznačne preukázané, že súdy robia vo veci zbytočné súdne
prieťahy, neefektívne konajú a tak mu úmyselne spôsobujú majetkovú aj nemajetkovú škodu. Pokiaľ ide
o nemajetkovú ujmu vo vzťahu ku konaniu 13C11/1998 a 5C/28/2008 mu je spôsobovaná opakovane
psychická trauma, na čo sa musel liečiť u psychiatra, ktorého začal príležitostne navštevovať v priebehu

konania 13C/11/1998. Okrem toho je osobou ťažko zdravotne postihnutou so sprievodcom.

Žalovaná uviedla, že návrh navrhuje v celom rozsahu zamietnuť a pridržiava sa písomného podania
zo dňa 10.8.2012. Niektoré nároky sú toho času premlčané. Ani vo vzťahu konaniu 13C/11/1998, ani
vo vzťahu ku konaniu 5C/28/2008 neboli vydané nezákonné rozhodnutia, t.j. prípadné právoplatné

rozhodnutia neboli zrušené na základne mimoriadneho opravného prostriedku. Konkrétne zákonné
dôvody sú uvedené v zákone č. 58/1969 a v zákone č. 514/2003. V prípade, že tieto nie sú
naplnené nie je možné o rozhodnutí hovoriť ako o nezákonnom rozhodnutí. Všeobecný súd nie je
oprávnený rozhodovať o prieťahoch v konaní, o uvedenom môže rozhodovať ústavný súd, prípadne
predseda príslušného súdu a až na základe takéhoto konštatovania ústavného súdu, prípadne predsedu

súdu možno hovoriť a konštatovať, že došlo k prieťahom a v tejto súvislosti aj následne požadovať
náhradu škody v súvislosti so vzniknutými prieťahmi v konaní. Ústavný súd rozhodoval o konaní sp. zn.
13C/11/1998 nálezom zo dňa 13.4.2005 a konštatoval, že vo veci nedošlo k prieťahom na strane súdu.
Žalobca nepreukázal vznik škody, nakoľko túto škodu odôvodňuje ako náhradu mzdy, ktorej úhradysa domáhal v konaní 13C/11/1998 a 5C/28/2008. Ani v jednom z týchto konaní nebolo právoplatne
rozhodnuté o priznaní mu náhrady mzdy. Konanie sp. zn. 13C/11/1998 bolo právoplatne skončené
dňa 27.6.2006 a návrh vo veci 8C/26/2012 bol podaný dňa 29.11.2011, t.j. po uplynutí premlčacej

lehoty v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Vo veci sp. zn. 5C/28/2008 bolo právoplatne skončené dňa 20.
12. 2013 tak, že súd návrh žalobcu zamietol (navrhovateľ sa domáhal náhrady mzdy v sume 2 899
825Sk/96 256,56 eur s príslušenstvom za obdobie od 1. 1. 1982 do 6. 6. 1997, určenia, že dohoda
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. 1. 1982 je naďalej právoplatná vrátane mzdových nárokov z
nej vyplývajúcich, uloženie povinnosti odporcu vypočítať podľa platných mzdových predpisov výšku

náhrady mzdy od 6. 6. 1997 do umožnenia navrhovateľa naďalej vykonávať prácu podľa dohody o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. 1. 1982 a zaplatenia náhrady mzdy so 17,6 % úrokom z omeškania
od 23. 6. 1997 do doby umožnenia navrhovateľovi pracovať ako úmyselne spôsobenú škodu) a v
tomto prejednávanom konaní nie je možné domáhať sa náhrady škody vyčíslenej ako náhrada mzdy,
ktorá bola predmetom konania v konaní 5C/28/2008. Pričom už v žiadosti o predbežné prerokovanie je
potrebné vyčísliť náhradu škody.

Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody zo dňa 3. 5. 2011 vyplýva, že
sivsúvislostiskonaniamisp.zn.13C/11/1998,sp.zn.5C/28/2008uplatnilmajetkovúujmu,nemajetkovú
ujmu, ďalšie náklady a výdavky podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Zo žiadosti o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie škody zo dňa 3. 5. 2011 vyplýva, že žalobca
od žalovanej žiada majetkovú ujmu v sume 96 256,56 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne odo
dňa vzniku nároku až do zaplatenia, sumu 285 444 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne odo dňa
vzniku nároku až do zaplatenia, nemajetkovú ujmu v sume 130 000 eur v súvislosti s konaniami sp.
zn. 13C/11/1998, sp. zn. 5C/28/2008, náklady a výdavky v sume 680,48 eur v súvislosti s konaním

13C/11/1998.

Zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR k žiadosti o predbežné prekovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 24. 10. 2011 vyplýva, že žiadosť žalobcu doručená mu dňa 5. 5. 2011 je neopodstatnená.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu

spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli, ods.
2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným

v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor, alebo sťažnosť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán,
ods. 2 ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe

opravného prostriedku podľa § 3 zrušené alebo zmenené. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci
o náhrade škody viazaný.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to:

1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17 zákona č.
58/69 Zb., /o vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia a teda konkrétne nezákonné rozhodnutie bolo podstatnou
a rozhodujúcou príčinou vzniku škody/, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradnýmpostupom podľa § 18 a § 19 zákona č. 58/69 Zb. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a
teda nesprávny úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v
trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným

orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej
republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej

socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie
(§ 1 ods. 1), ods. 2 ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie
je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

Podľa ustanovenia § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do
šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia, ods. 2 najneskôr sa právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide

o škodu na zdraví, ods. 3 ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods.
1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie po dobu šiestich
mesiacov, neplynie.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá

podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán
Československejsocialistickejrepubliky;vostatnýchprípadochzodpovedáČeskásocialistickárepublika
alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ods. 2 v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu
ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Taktiež zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to: 1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím podľa § 5, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
§ 9.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom, ods. 2 zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tento zákon neustanovuje inak.Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní, ods. 2 právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané

ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť, ods. 3 ak bolo
nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo
na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení ak tento zákon neustanovuje

inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgán, ods.
2 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak
ide o prípady hodné osobitného zreteľa, ods. 3 ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,

ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný postup do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ods.

2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ods. 2 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,
je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.

Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, ods. 2 každý je

povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení náhrada škody zahŕňa aj
náhradutrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydanénezákonnérozhodnutie
alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu, ods. 2 náhrada škody
zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom, ods. 3
súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred

príslušným orgánom.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom zmení právo na náhradu škody sa
premlčí za tri rok odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia právana náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ods. 2 najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8, ods. 3 lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení zodpovednosť za škodu podľa

tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, ods. 2 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

O objektívnej zodpovednosti štátu za škodu ide za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2./ nesprávny úradný postup
orgánuštátualebonezákonnérozhodnutiea3./príčinnásúvislosťmedziškodouanesprávnymúradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Ak chýba čo len jeden atribút vzniku škody, škoda nemôže
vzniknúť.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým

štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie
orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa
v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka

predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj
dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Zákon č. 58/1969 Zb. ako aj zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah

jej náhrady. Keďže obidva zákony sú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym,
ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V
danom prípade je preto potrebné pri škode a jej náhrade aplikovať § 442 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, uhrádza sa pritom škoda skutočná a to čo poškodenému ušlo,

tzv. ušlý zisk.

V súvislosti so zákonom č. 58/1969 Zb. a so zákonom č. 514/2003 Z. z. žalobca mal povinnosť prejednať
nároknajskôrvzmysle§9a§10zákonač.58/1969Zb.ataktiežpredbežneprejednaťvzmysle§15ods.
1 zákona č. 513/2004 Z. z. Až po neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia

žiadosti príslušným orgánom, je poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia nároku na súde. Žalobca
si povinnosť splnil, keď svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného doručil dňa 5. 5.
2011 Ministerstvu spravodlivosti SR (doplnená žiadosť zo dňa 9. 6. 2011). Listom zo dňa 24. 10. 2011
bola žiadosť žalobcu označená ako nedôvodná. Následne návrhom doručeným súdu dňa 29. 11. 2011 si
uplatnil svoj nárok na súde. Zo žiadosti o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie škody zo dňa 3. 5.

2011vyplýva,žežalobcaodžalovanejžiadanáhraduškodyvsume96256,56eursúrokomzomeškania
17,6 % ročne odo dňa vzniku nároku až do zaplatenia, v sume 285 444 eur s úrokom z omeškania 17,6
% ročne odo dňa vzniku nároku až do zaplatenia, nemajetkovú ujmu v sume 130 000 eur v súvislosti s
konaniami sp. zn. 13C/11/1998 a sp. zn. 5C/28/2008, náklady a výdavky v sume 680,48 eur v súvislostis konaním 13C/11/1998. Na rozdiel od uvedeného sa v tomto konaní žalobca domáha zaplatenia sumy
127.813,65 eur, úrok z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 95.446,62 eur od 10.3.1988 do zaplatenia,
zo sumy 32.379,64 eur od 27.11.1999 do zaplatenia v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998, sumy

285.444,- eur, úroku z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1999 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2001 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo

sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2007 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy
21.444,- eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2012 do zaplatenia, v súvislosti s
konaním 13C/11/1998 nemajetkovej ujmy 130 000 eur, v súvislosti s konaním 5C/28/2008 nemajetkovej
ujmy 130 000 eur, sumy 680,48 eur v súvislosti s konaním 13C/11/1998. Na základe uvedeného vyplýva,

že žalobca si v súvislosti s požiadavkou na zaplatenie sumy 31 557,65 eur /127 813,65 eur - 96 256,56
eur/aúrokuzomeškania17,6%ročnezosumy31569,70eur/96256,56eur-95.446,62eur-32.379,64
eur/ od 27. 11. 1999 do zaplatenia nesplnil povinnosť v zmysle § 9 a § 10 zákona. Zároveň túto povinnosť
žalobca nesplnil ani v časti požiadavky na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 130 000 eur ako súčet
sumy 65 000 eur vo vzťahu ku konaniu 13C/11/1998 a 65 000 eur vo vzťahu konaniu 5C/28/2008, keď v

tomto konaní sa domáha nemajetkovej ujmy po 130 000 eur vo vzťahu ku každému z oboch konaní sp.
zn. 13C/11/1998 a sp. zn. 5C/28/2008. Žalobca vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 3. 5.
2011 nekonkretizoval resp. nerozdelil sumu 130 000 eur nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku konkrétnemu
konaniu, preto možno konštatovať, že vo svojej žiadosti sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy 65
000 eur vo vzťahu ku konaniu 13C/11/1998 a nemajetkovej ujmy 65 000 eur vo vzťahu ku konaniu

5C/28/2008. Zákonný termín je potrebné vopred predbežne prejednať - § 15 ods. 1 zákona č. 513/2004
Z.z. predstavuje povinnosť prejednania nároku najskôr s orgánom vymedzeným v § 4 alebo v § 11
zákona č. 513/2004 Z.z. Uvedené je zrejmé nielen z gramatického a logického výkladu dotknutého
zákonného ustanovenia, ale osobitne zo znenia § 16 zákona č. 513/2004 Z.z., podľa ktorého až po
neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti príslušným orgánom, je

poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia nároku na súde. Rovnaká povinnosť predchádzajúceho
prerokovania bola upravená i v predošlom zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom - § 9 a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. V článku
46 ods. 1, 4 Ústavy SR je výslovne zdôraznené, že súdnej ochrany sa možno domáhať zákonom
ustanoveným spôsobom resp., že podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Rovnako

Listina základných práv a slobôd v článku 36 ods. 4 uvádza - podmienky a podrobnosti práva na
súdnu ochranu upravuje zákon. To znamená, že pri uplatňovaní základného, ústavného práva na súdnu
ochranu a na náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom štátu resp. jeho orgánu nie je prípustné
obchádzať zákonnú úpravu - v súdenej veci zákon č. 58/1969 Zb., ktorý okrem iného neupravoval inštitút
nemajetkovej ujmy. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou podmienkou

jej uplatnenia na súde, ktorú však žalobca v zmysle uvedeného nesplnil a to v časti sumy 31 557,65
eur a úroku z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 31 569,70 eur od 27. 11. 1999 do zaplatenia vo vzťahu
ku konaniu sp. zn. 13C/11/1998, nemajetkovej ujmy v sume 130 000 eur vzťahu ku konaniu sp. zn.
5C/28/2008,resp.vsume65000eurkukonaniusp.zn.13C/11/1998avsume65000eurkukonaniusp.
zn. 5C/28/2008, keď súd zohľadní to, že v rámci predbežného prerokovania žiadal žalobca ku každému

konaniu po 65 000 eur. Preto súd návrh v tejto časti považuje za nedôvodný a návrh v tejto časti zamietol.

Požiadavku žalobcu na náhradu škody (ako majetkovej škody) v sume 127.813,65 eur, úroku z
omeškania 17,6 % ročne zo sumy 95.446,62 eur od 10.3.1988 do zaplatenia, zo sumy 32.379,64 eur od
27.11.1999 do zaplatenia, v sume 130 000 eur (ako nemajetkovej ujmy) a sumy 680,48 eur vo vzťahu ku

konaniu sp. zn. 13C/11/1998 posudzoval súd podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo nesprávnym úradným postupom zároveň aj podľa
ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2004 (a to na úkony od 1. 7. 2004). Pokiaľ
ide o pasívnu legitimáciu žalovanej v tomto konaní vo vzťahu požiadavky na náhradu škody ku konaniu

13C/11/1998 súd ju mal preukázanú v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a podľa
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. nakoľko vo veci sp. zn. 13C/11/1998 vydávali
a vykonávali úkony Okresný súd Trnava, Krajský súd v Trnave. Na základe uvedeného má za to, že
jediným orgánom, ktorý v tejto veci koná v mene Slovenskej republiky je Ministerstvo spravodlivosti SR.Konanie vedené pod sp. zn. 13C/11/1998 na Okresnom súdu Trnava začalo návrhom žalobcu
doručenýmsúdudňa16.1.1998,ktorýmsa žalobcadomáhalurčenianeplatnostiskončeniapracovného

pomeru zo dňa 13. 1. 1998. Dňa 24. 2. 1998 bolo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 12. 3.
1998 za účelom vypočutia žalobcu k návrhu. Dňa 12. 3. 1998 bolo nariadené pojednávanie, ktoré
bolo odročené na deň 17. 3. 1998 za účelom vynesenia rozsudku. Dňa 17. 3. 1998 bol vyhlásený
rozsudok č. k. 13C/11/1998-29, ktorým súd návrh zamietol. Uznesením č. k. 6Co/187/1998 zo dňa 26.
2. 1999 Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podaním doručeným súdu dňa 20. 12. 1999 právny zástupca
žalobcu upresnil návrh (mzdové nároky - 3 850 514 Sk/127 813,65 eur s príslušenstvom). Dňa 16. 11.
2000 súd čiastočným rozsudkom č. k. 13C/11/1998-90 rozhodol tak, že návrh na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamieta. Dňa 26. 1. 2000 bolo doručené odvolanie žalobcu
voči čiastočnému rozsudku. Dňa 31. 1. 2001 predsedníčka Okresného súdu Trnava oznámila žalobcovi
výsledokprešetreniasťažnosti.Dňa2.10.2001KrajskýsúdvTrnaverozsudkomč.k.9Co/312/2001-109

ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti trov prvostupňového
konania zrušil. Dňa 10. 12. 2001 doručené dovolanie žalobcu voči čiastočnému rozsudku. Uznesením
č. k. 4Cdo 152/2002 zo dňa 19. 6. 2003 Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu odmietol. Dňa 26. 11. 2003
predsedníčka súdu oznámila žalobcovi, že jeho sťažnosť je neopodstatnená. Dňa 11. 12. 2003 bolo
pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené za účelom rozhodnutia o pripustení zmeny návrhu. Dňa 16.

12. 2003 bolo na pojednávaní rozhodnutí o zmene návrhu, tak že návrh na pripustenie zmeny návrhu sa
nepripúšťa. Uznesením č. k. 13C/11/1998-192 zo dňa 16. 12. 2003 bolo rozhodnuté, že súd nepripúšťa
zmenu návrhu žalobcu, ktorým podaním doručeným na súd dňa 20. 12. 1999 žiadal zaviazať žalovaného
na zaplatenie doplatku mzdy za obdobie od 10. 3. 1988 do 23. 6. 1997, nepripúšťa zmenu návrhu, ktorým
žiadal žalobca podaním doručeným súdu dňa 22. 8. 2003 určiť, že výpovedná lehota odo dňa výpovede,

ktorá mu bola doručená dňa 27. 3. 1997 trvá. Dňa 10. 2. 2004 bolo doručené súdu odvolanie žalobcu
voči uzneseniu zo dňa 16. 12. 2003. Dňa 31. 12. 2004 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co
125/2004-215 odvolanie navrhovateľa odmietol. Uznesením Ústavného súdu sp. zn. III.ÚS 8/05-42 zo
dňa 11. 1. 2005 okrem iného bola prijatá sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní sp. zn. 13C/11/1998.
Dňa 21. 3. 2005 predsedníčka súdu sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti žalobcu. Dňa 5. 5. 2005 rozsudkom

č. k. 13C 11/1998-243 bol návrh žalobcu zamietnutý (žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo
výške 3 850 514 Sk/127 813,65 eur za obdobie 10. 3. 1988 do 23. 6. 1997). Dňa 15. 5. 2005 bol doručený
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 8/05 zo dňa 13. 4. 2005, ktorým bolo rozhodnuté, že právo
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní sp. zn.
13C/11/1998 porušené nebolo. Dňa 18. 7. 2005 bolo doručené odvolanie žalobcu voči rozsudku zo dňa

5. 5. 2005. Dňa 27. 6. 2006 Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 9Co/334/2005-288 rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil /právoplatné 9. 8. 2006, doručené žalobcovi 9. 8. 2006/.

Pokiaľ ide o konanie sp. zn. 13C/11/1998 začalo na Okresnom súde Trnava dňa 16. 1. 1998 bolo
právoplatne skončené dňa 9. 8. 2006. Zákon č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1.7.2004. V zmysle

prechodného ustanovenia § 27 ods. 2 označeného právneho predpisu sa zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzuje
podľa doterajších predpisov. Nároky žalobcu vo vzťahu k predmetnému konaniu súd teda posudzoval
podľa ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. aj zákona č. 514/2003 Z. z.

Žalobca ako nezákonné rozhodnutia vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 13C/11/1998 označil rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 13C/11/1998-29 zo dňa 17.3.1998, čiastočný rozsudok Okresného
súdu Trnava č. k. 13C/11/1998-90 zo dňa 16.11.2000, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/312/2001-109 zo dňa 2.10.2001, ohľadom ktorých sa na požiadavku žalobcu na náhradu škody

vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb., ďalej označil ako nezákonné rozhodnutia rozsudok Okresného
súdu Trnava č. k. 13C/11/1998-243 zo dňa 5.5.2005, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/334/2005-288 zo dňa 28.6.2006, ohľadom ktorých sa na požiadavku žalobcu na náhradu škody
vzťahuje zákon č. 514/2003 Z. z. Zároveň žalobca bez toho aby, bližšie konkretizoval svoj návrh,
uviedol, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998 došlo k nesprávnemu úradnému postupu a zbytočným

prieťahom, súd teda posudzoval prípadný nesprávny úradný postup, prieťahy v konaní do 30. 6. 2004
podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. a od 1. 7. 2004 podľa ustanovení zákona č. 514/2003. Z. z.Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia t. j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná

súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím
riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 3 zákona č. 58/1969
Zb. a § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa. Vznik tejto
zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie, zmenilo pre nezákonnosť príslušným
orgánom (§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Všetky označované rozhodnutia súdov (nielen rozhodnutia Okresného súdu Trnava ale aj rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave) v konaní sp. zn. 13C/11/1998 a to rozsudok č. k. 13C/11/1998-29 zo dňa
17.3.1998, čiastočný rozsudok č. k. 13C/11/1998-90 zo dňa 16.11.2000, rozsudok Krajského súdu v
Trnave č. k. 9Co/312/2001-109 zo dňa 2.10.2001 rozsudok č. k. 13C/11/1998-243 zo dňa 5.5.2005,
rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/334/2005-288 zo dňa 28.6.2006 vychádzajú z právnych

predpisov, ktoré upravujú súdne konanie a ich správnosť nebola nijako relevantne spochybnená, keď
len samotné tvrdenie žalobcu, že ide o nezákonné rozhodnutia nemôže podmieniť ich nesprávnosť či
nezákonnosť. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žiadne z rozhodnutí označených žalobcom
za nezákonné nebolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, keď v konaní sp.
zn. 13C/11/1998 bol návrh žalobcu v celom rozsahu právoplatne zamietnutý dňa 9. 8. 2006. Žalobca

nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia v konaní sp. zn. 13C/11/1998, ktorého existenciu
vyžaduje (§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) ako jeden z
predpokladom zodpovednosti štátu za prípadnú škodu vzniknutú žalobcovi.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je formou zodpovednosti štátu za

činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať
ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú realizované v
rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného rozhodnutia. O

zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu, že poškodenému
vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným
postupom. Nesprávny úradný postup môže byť v širšom význame chápaný ako akákoľvek činnosť
spojená s výkonnom právomoci určitého orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu.

Aj keď zákon nesprávny úradný postup bližšie nedefinuje, pretože nie je spravidla možné právnym
predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone
právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. V prípade nesprávneho úradného postupu
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone

alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie
alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto
formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia
nevedúaakjerozhodnutievydané,bezprostrednesavjehoobsahuneprejaviaaleboideoinúnečinnosť
orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. O zodpovednosti štátu však možno

hovoriť iba vtedy, ak ide o taký nedostatok v činnosti orgánu štátu, ktorý mal dopad do majetkovej sféry
občana a iba ak je nesprávny úradný postup orgánu štátu príčinou vzniku zmenšenia majetku občana.
Zodpovednosť štátu teda vzniká, ak sa preukáže, že pri správnom úradnom postupe orgánu štátu by
ku škode nedošlo.

Podľa platnej judikatúry za nesprávny úradný postup (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003
a sp.zn. 3 Cdo 134/2003) je potrebné považovať aj nečinnosť štátneho orgánu, ak jeho úkony nie sú
vykonávané vôbec, alebo v určitej lehote či v lehote primeranej zodpovedajúcej právu na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov. Samotná dĺžka konania však neoprávňuje záver, o zodpovednosti štátu,
za vznik škody. Súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v namietanom konaní sp. zn.

13C/11/1998 vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/05 zo dňa 13. 4.
2005, ktorým bolo rozhodnuté, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998, právo žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov nebolo porušené. Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že v danom
prípade žalobca svoj nárok proti žalovanej vyvodzuje aj z neefektívneho konania súdu prvého stupňaako aj odvolacieho súdu. Postup súdov upravuje Očiansky súdny poriadok, pričom súdy rozhodujú na
základe platných právnych predpisov. Z obsahu spisu 13C/11/1998 mal súd preukázané aj s poukazom
na vyššie uvedené, že vo veci sp. zn. 13C/11/1998 nedošlo k takému postupu konajúcich súdov, ktorý

možno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle § 19 zákona č. 58/1969 Zb. alebo § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že v namietanom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu a teda neboli splnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupom,keďžalobcanepreukázalexistenciunesprávnehoúradnéhopostupusúdovvkonaní
sp. zn. 13C/11/1998, ktoré by odôvodňovali požiadavku žalobcu na náhradu škody.

Zároveň má súd za to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu škody v súvislosti s konaním sp.
zn. 13C/11/1998, keď vyčíslená žalovaná suma v tomto konaní predstavuje náhrada škody z titulu
neplatnéhorozviazaniapracovnéhopomeru,ktorámunebolaanivkonanísp.zn.13C/11/1998priznaná,
keď jeho návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Žalobca nepreukázal ani ďalší predpoklad vzniku
škody a to preukázanie jej existencie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol preukázal ani príčinnú

súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným postupom.
Súd má za to, že v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 žalobca nepreukázal ani jeden z troch
predpokladov požadovaných zákonom na priznanie nároku na náhradu škody.

Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu

záveru, že u žalobcu nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie žalovaného nároku podľa
teraz platného zákona č. 514/2003 Z.z., a to konkrétne podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého
platí, že v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. V danom prípade súd

dáva za pravdu obrane žalovanej, ktorá poukázala práve na nemožnosť žalobcu uplatňovať si tento
nový právny inštitút - nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa teraz platného právneho predpisu, pretože
mal žalobca postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pretože
konanie sp. zn. 13C/11/1998 začalo na Okresnom súdu Trnava dňa 16. 1. 1998 a bolo právoplatne

skončené dňa 9. 8. 2006. Teda na daný prípad sa v plnom rozsahu na úkony súdov od 16. 1. 1998 do 30.
6.2004vzťahuječasovápôsobnosťvtomčaseplatnéhozákonač.58/1969Zb.Uvedenýprávnypredpis,
podľa ktorého mal žalobca pri uplatňovaní svojich možných nárokov postupovať, však neupravoval
novozavedený inštitút, a to náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a ktorú zaviedol až nový právny
predpis, a to zákon č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2004. Preto je nad rámec tohto súdneho

konania bližšie vyhodnocovať, aké dôsledky pre žalobcu majú prípadné nezákonné rozhodnutia ako
aj prípadný nesprávny úradný postupom, prípadná nečinnosť príslušných súdov za obdobie od 16. 1.
1998 do 30. 6. 2004. Keďže však súd v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 na úkony od 1. 7.
2004 aplikoval zákon č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého, konkrétne § 17 ods. 2 má žalobca právo
žiadať aj nemajetkovú ujmu skúmal v konaní či zo strany žalobcu boli splnené zákonné predpoklady

zodpovednosti žalovanej za vznik nemajetkovej ujmy žalobcovi, ktorej sa v súvislosti s konaním sp. zn.
13C/11/1998 domáha. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998 ani od
1. 7. 2004 do 9. 8. 2006 nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho
úradného postupu ani nečinnosť príslušných súdov a teda ako už bolo vyššie konštatované žalobcovi
nevzniklo právo na náhradu majetkovej škody a teda nemožno konštatovať porušenie jeho práva a teda

žalobcanepreukázalvznikprávananemajetkovúujmuvsúvislostiskonanímsp.zn.13C/11/1998.Súdv
konaní aj z dôvodu hospodárnosti nevykonával ďalej ohľadom vzniku nemajetkovej škody dokazovanie.
Návrh žalobcu aj v časti nemajetkovej ujmy v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 považoval súd
za nedôvodný, súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 680,48 eur ako náhrady trov konania v súvislosti
s konaním sp. zn. 13C/11/1998 súd návrh ani v tejto časti nepovažoval za dôvodný, nakoľko ako
už bolo vyššie uvedené v konaní sp. zn. 13C/11/1998 nebola preukázaná existencia nezákonného
rozhodnutia ani existencia nesprávneho úradného postupu a teda v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. žalobcovi nevznikla škoda, ktorá by zahŕňala aj požadovanú náhradu trov

konania 680,48 eur a teda v z dôvodu hospodárnosti súd v konaní neviedol dokazovanie ohľadom
zisťovania konkrétneho vyčíslenia sumy 680,48 eur a návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol, keď
neboli splnené zákonné predpoklady na vznik škody.Aj keď už v zmysle vyššie uvedeného súd nepovažoval návrh žalobcu vo vzťahu ku konaniu sp. zn.
13C/11/1998 za dôvodný, s ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej (v zmysle §
22 ods. 1, veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. a v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom je

upravená subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ako
aj nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode
dozvedel) má za to, že námietka premlčania je dôvodná, keď konanie sp. zn. 13C/11/1998 skončilo
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave dňa 27. 6. 2006, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 9. 8. 2006,
t. j. najneskôr sa žalobca dozvedel o škode, ktorá mu mala vzniknúť dňa 9. 8. 2006, od ktorého mu

začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá plynula do 9. 8. 2009, avšak k tejto je potrebné pripočítať
dobu predbežného prerokovania nároku žalobcu najdlhšie 6 mesiacov a teda najneskôr dňa 9. 8. 2010
uplynula žalobcovi premlčacia lehota, keď návrh na súd v tejto veci bol podaný po jej uplynutí a to dňa
29. 11. 2011.

Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh žalobcu, ktorý sa v

súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný
zamietol, keď v konaní nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia ako ani existencia
nesprávneho úradného postupu ako predpokladu na vznik škody, za ktorú by zodpovedala označená
žalovaná. Zároveň sa súd stotožnil so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej.

Vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 5C/28/2008 (pôvodne označené 26C/9/2005) súd posudzoval uplatnenú
požiadavku na zaplatenie náhrady škody v sume 285.444,- eur, úroku z omeškania 17,6 % ročne zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo

sumy 21.444,- eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy

21.444,- eur od 1.7.2012 do zaplatenia, nemajetkovú ujmu v sume 130 000,- eur podľa ustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2004. Predmetné konanie začalo dňa 1.
2. 2005 a bolo právoplatne skončené dňa 20. 12. 2013.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej v tomto konaní ohľadom požiadavky na náhradu škody ku

konaniu5C/28/2008súdjumalpreukázanúvzmysleustanovenia§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003
Z. z. nakoľko vo veci sp. zn. 5C/28/2008 konali Okresný súd Trnava, Okresný súd Piešťany, Krajský
súd v Trnave. Na základe uvedeného má za to, že jediným orgánom, ktorý v tejto veci koná v mene
Slovenskej republiky je označená žalovaná.

Ohľadom konania sp. zn. 5C/28/2008 žalobca označil ako nezákonné rozhodnutie uznesenie
Krajského súdu v Trnave 23Co/113/07-88 zo dňa 28.9.2007, uznesenie Krajského súdu v Trnave
23Co/238/2010-177 zo dňa 31.1.2012, rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26C/9/2005-69 zo dňa
15. 11. 2006.

Konanie vedené pôvodne vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26C/9/2005 a následne vedené
na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/28/2008 začalo na návrh žalobcu doručeného súdu dňa
1. 2. 2005, žalobca sa domáhal náhrada mzdy v sume 2 899 825 Sk/96 256,56 eur (za obdobie 1.
1. 1982 do 6. 6. 1997) s 17,6 % ročným úrokom odo dňa vzniku nároku na mzdu až do zaplatenia.
Dňa 7. 2. 2005 doručený na súd návrh na rozšírenie návrhu na začatie konania. Dňa 11. 2. 2005 súd

rozhodol uznesením č. k. 26C/9/2005, že pripúšťa zmenu návrhu, dohoda o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 1. 1. 1982 je naďalej právoplatná, vrátane mzdových nárokov z nej vyplývajúcich. Dňa 3. 1. 2006
predsedníčkasúduoznámilažalobcovi,žejehosťažnosťjenedôvodná.Dňa15.11.2006súduznesením
č.k. 26C/9/2005-69 konanie zastavil. Dňa 30. 3. 2007 doručené odvolanie žalobcu voči uzneseniu zo
dňa 15. 11. 2006. Dňa 28. 9. 2007 Krajský súd v Trnave uznesením č.k.23Co/113/07-88 zrušil uznesenie

súdu prvého stupňa /doručené na Okresný súd Trnava 19. 10. 2007/. Dňa 30. 9. 2009 úprava pre
kanceláriu doruč uznesenie KS v Trnave zo dňa 28. 9. 2007 účastníkom konania /žalobcovi doručené
dňa 13. 10. 2009/. Dňa 9. 10. 2008 bol spis pridelený na vybavenie sudkyni Okresného súdu Piešťany
pod sp. zn. 5C/28/2008. Dňa 10. 3. 2010 úprava pre kanceláriu, vytýčený termín pojednávania na 27.4. 2010. Dňa 25. 3. 2010 doručené podanie žalobcu doplnenie návrhu v časti petitu. Dňa 27. 4. 2010
bolo pojednávanie, ktoré bolo odročené. Dňa 8. 6. 2010 súd rozhodol rozsudkom č. k. 5C/28/2008-129,
ktorým súd návrh žalobcu zamietol. Dňa 28. 6. 2010 predsedníčka Okresného súdu Piešťany oznámila,

že sťažnosť žalobcu je nedôvodná. Dňa 12. 7. 2010 doručené odvolanie žalobcu voči rozsudku zo
dňa 8. 6. 2010. Dňa 25. 8. 2010 súd uznesením č. k. 5C/28/2008-161 priznal žalobcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov. Dňa 31. 1. 2012 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/238/2010-177
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /doručené žalobcovi dňa 15. 3.
2012/. Uznesením č. k. 5C/28/2008-196 zo dňa 3. 12. 2012 súd pripustil zmenu návrhu, žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 96 256,56 eur so 17,6 % úrokom ročne od vzniku nároku
na mzdu do zaplatenia, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. 1. 1982 je naďalej právoplatná
vrátane mzdových nárokov z nej vyplývajúcich, žalovaný je povinný vypočítať podľa platných mzdových
predpisov výšku náhrady mzdy od 6. 6. 1997 a do doby umožnenia žalobcovi naďalej vykonávať prácu
podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. 1. 1982, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
vypočítanú výšku náhrady mzdy so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od doby vzniku nároku na mzdu,

teda od 23. 6. 1997 do doby umožnenia žalobcovi naďalej vykonávať prácu (doručené žalobcovi dňa
17. 1. 2013). Dňa 31. 12. 2012 súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 5. 2. 2013. Na pojednávaní dňa
5. 2. 2013 bolo ukončené dokazovanie a bolo odrečené na termín 26. 2. 2013 za účelom vyhlásenia
rozhodnutia vo veci. Rozsudkom č. k. 5C/28/2008-217 zo dňa 26. 2. 2013 súd návrh žalobcu zamietol.
Dňa 7. 3. 2013 žalobca podal voči rozsudku zo dňa 26. 2. 2013 odvolanie. Dňa 17. 4. 2013 bola

vyhotovená predkladacia správa na Krajský súd v Trnave. Rozsudkom č. k. 24Co/168/2013-255 zo dňa
23. 10. 2013 Krajský súd v Trnave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 3. 1. 2014 doručil žalobca
dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. 10. 2013. Uznesením č. k. 5C/28/2008
zo dňa 20. 1. 2014 súd uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok zo dovolanie voči rozsudku vo výške
11 550 eur. Dňa 5. 2. 2014 doručil žalobca odvolanie voči uzneseniu zo dňa 20. 1. 2014 a zároveň

zobral návrh v časti určenia dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1. 1. 1982 je naďalej právoplatná
vrátane mzdových nárokov z nej vyplývajúcich. Uznesením č. k. 5C/28/2008-297 zo dňa 10. 3. 2014
súd priznal žalobcovi oslobodenie o súdneho poplatku za dovolanie v rozsahu 99 %. Uznesením č.
k. 23Co/373/2014-307 zo dňa9. 6. 2015 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že súd priznáva
žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie. Uznesením č. k. 5C/28/2008-311 zo dňa 28.

7. 2015 súd zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/8/2008-274 zo dňa 20. 1. 2014. Vec
je toho času právoplatne skončená dňom 20. 12. 2013. Rozsudkom ESĽP v Štrasburgu zo dňa 25. 6.
2013 sťažnosť č. 1640/07 Sika proti Slovenskej republike zamietol nárok v časti majetkovej škody (381
700 eur). Súd konštatoval, že v uvedenom prípade bola dĺžka konania prehnaná a nesplnila požiadavku
„primeranej lehoty“. Sťažovateľ musel utrpieť nemajetkovú ujmu, priznáva mu z tohto titulu 2000 eur

(bol porušený článok 6 ods. 1 Dohovoru, článku 13 Dohovoru). Požiadavku na zaplatenie 680,48 eur
považoval za zjavne neopodstatnenú.

Z predložených listinných dokladov žalobcu vyplýva, že dňa 3. 11. 1999 bol žalobcovi vydaný preukaz
občana s ťažkým zdravotným postihnutím. V zmysle nálezu J.. P. Q., neurológa vyplýva, že žalobca

v roku 1973 utrpel autonehodu so zlomeninou femulu v komplikáciami, odvtedy opakovane liečený
aj v neurologickej ambulancii. Dňa 31. 3. 1998 bol žalobca na psychologickom vyšetrení, bola mu
doporučená farmako-terapia podľa psychiatra. Dňa 20. 4. 1998 bol u J.. P. H. psychiatrická ambulancia
na kontrole, pričom bol vyšetrený pred dvoma týždňami so záverom reakcia na chronický stres, pričom
v anamnéze je perzistujúca chronická problémové situácia na pracovisku. Z nálezu J.. X. X. zo dňa 4.

3. 2003 vyplýva, že žalobca je liečený a evidovaný na psychiatrii od júla 2001.

V konaní bolo preukázané, že žalobcom označované rozhodnutia súdov v konaní sp. zn. 5C/28/2008
a to uznesenie č. k. 26C/9/2005-69 (ktorým konanie zastavil), ktoré Krajský súd v Trnave uznesením
č.k.23Co/113/07-88 zrušil a rozsudok č. k. 5C/28/2008-129, ktorý Krajský súd v Trnave uznesením

č. k. 23Co/238/2010-177 zrušil, sú nezákonnými rozhodnutiami tak ako to vyžaduje § 6 ods. 1
zákona č. 514/2003 keď otázku nezákonnosti súdy nemôžu (v konaní o náhradu škody uplatňovanú
titulom nezákonného rozhodnutia) riešiť ako predbežnú otázku, lebo ju už vyriešil orgán v zrušujúcom
rozhodnutí. Pre súd rozhodujúci o náhrade škody je potom takéto rozhodnutie záväzné a súd musí
vychádzať zo zistenej nezákonnosti príslušného príslušným orgánom (vyjadrenej tým, že rozhodnutie

ruší alebo mení) viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/27/201 zo dňa 20. 3. 2012.rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /doručené žalobcovi dňa 15. 3. 2012/. Pričom
ohľadom predmetných rozhodnutí žalobca podal riadne opravné prostriedky. Súd má za to, že žalobcapreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia v konaní sp. zn. 5C/28/2008 ako jeden z predpokladom
zodpovednosti štátu za prípadnú škodu vzniknutú žalobcovi.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup súdov v súvislosti s konaním sp. zn. 5C/28/2008 žalobca
poukazoval na to, že vo veci sa robia zbytočné prieťahy, súdy neefektívne konajú, keď uvedené bližšie
nekonkretizoval pokiaľ ide o konkrétnu činnosť konajúcich súdov a ani obdobie odkedy malo dochádzať
k nesprávnemu úradnému postupu. Pričom nestačí len všeobecne poukázať na to, že orgány štátu
nepostupovali v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny a musí byť presne

pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona. Analogicky možno za
nesprávny úradný postup považovať taký postup úradu, ktorý je nesprávny vo vzťahu k vtedy existujúcim
právnym prepisom diktujúcim obligatórny spôsob konania tohto úradu. Samotný názov nesprávny
úradnýpostupniejeprávenajvhodnejší,pretožesanemyslíjehonevhodnosťaneúčelnosť.Onesprávny
úradný postup ide, ak konkrétny úradný postup má vadu, t.j. nie je v súlade s upravujúcou právnou
úpravou.Súdsipojem„nesprávnyúradnýpostup“vyložilakonezákonnýúradnýpostupštátnehoorgánu.

Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo
súvisiaci s výkonom verejnoprávnej pôsobnosti orgánu štátnej správ. V zmysle rozsudku NS SR sp.
zn. 4Cdo/60/2003 nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami. Naopak správnosť úradného postupu treba posudzovať aj

z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Súd podporne poukazuje
aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/24/2004, podľa ktorého nesprávny úradný
postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom

rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj
jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie). Vyššie uvedené závery rovnako platia aj pre definovanie
nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom podľa ust. § 9 ods. 1 za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Základnou otázkou zostáva, čo v konaní súdu ako štátneho orgánu
možno považovať za nesprávny úradný postup. Zohľadniac vyššie uvedené vymedzenie tohto pojmu,
o nesprávny úradný postup súdu ide vtedy, ak súd postupuje v rozpore s platnými právnymi predpismi
upravujúcimi jeho konanie, pričom za základný predpis upravujúci konanie súdu možno považovať

Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Už v základných ustanoveniach O.s.p. (§ 1 až §
6) zákonodarca vymedzuje základné princípy občianskeho súdneho konania, ktorého účelom má byť
zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1), pričom v konaní
postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná
(§ 6). Ústavou garantované právo účastníka na spravodlivé konanie v sebe okrem iného zahŕňa aj právo

na konanie bez zbytočných prieťahov. V tomto prípade Ústavný súd SR takéto prieťahy nekonštatoval.
Avšak porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru skonštatoval ESĽP v Štrasburgu rozsudkom zo dňa 25. 6. 2013.
Preto ak v konaní súdu boli konštatované zbytočné prieťahy, takéto konanie je zároveň aj v rozpore s
vyššie uvedenými základnými zásadami občianskeho súdneho konania podľa § 1 a § 6 O.s.p., a preto sa
jedná o nesprávny úradný postup súdu. Avšak ohľadom iného nesprávneho úradného postupu žalobca

neuniesol dôkazné bremeno. Súd má teda preukázané, že okrem skonštatovania porušenia čl. 6 ods. 1
Dohovoru ESĽP predmetné konanie prebiehalo v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., súdy konali
v rámci zákonom danej právomoci, skutočnosť, že odvolací súd prípadne zrušil rozhodnutie súdu prvého
stupňa nemožno samo o sebe považovať za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že za nesprávny úradný postup súdu v napadnutom rozhodnutí možno

považovať len to, že v tomto konaní boli konštatované zbytočné prieťahy.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co 113/2007-88 zo dňa 28. 9. 2007 mu bolo doručené
dňa 13. 10. 2009, doručené na OS Trnava dňa 19. 10. 2007. Tvrdenie žalobcu ohľadom skutočnosti,
že nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/28/2008-129

zo dňa 8. 6. 2010 bolo vyvrátené, nakoľko o odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k.
23Co/238/2010- 177 zo dňa 31. 1. 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15. 3. 2012. V konaní bolo
zistené,žeuznesenieKrajskéhosúduvTrnaveč.k.23Co113/2007-88zodňa28.9.2007bolodoručené
žalobcovi dňa 13. 10. 2009, doručené na OS Trnava bolo dňa 19. 10. 2007. Postup súdov upravujeObčiansky súdny poriadok, pričom súdy rozhodujú na základe platných právnych predpisov. Z obsahu
spisu 5C/28/2008 mal súd preukázané aj s poukazom na vyššie uvedené, že vo veci došlo k takému
postupu konajúcich súdov, ktorý možno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č.

514/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu
a teda žalobca preukázal nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladom zodpovednosti štátu za
prípadnú škodu vzniknutú žalobcovi.

Pokiaľ ide o ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu má súd za to, že žalobca v konaní nepreukázal

existenciu škody v súvislosti s konaním sp. zn. 5C/28/2008, keď ním vyčíslená žalovaná suma v tomto
konaní predstavuje náhradu škody v sume 285 444 eur /mzdy 1762 eur od 1. 7. 1997 x 162 mesiacov/
vyčíslenej žalobcom ako mzdu od 1. 7. 1997. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Za škodu je potrebné považovať
skutočnú škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla

poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému.
Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou škodou treba
rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel
v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý
zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku

spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti
dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do
úvahy. Rovnako ako v prípade skutočnej škody tak aj v prípade ušlého zisku poškodený musí spoľahlivo
preukázať výšku vzniknutej škody, v prípade neunesenia dôkazného bremena mu náhradu škody
nemožnopriznať.Škodužalobcacharakterizovalako:mzduod1.7.1997.Súdprihliadalnato,žeškodou

sa rozumie nielen majetková ujma vzniknutá poškodenému ale aj to, že je vyjadriteľná v peniazoch.
Súd mal z obsahu spisu 13C/11/1998 preukázané, že čiastočným rozsudkom č. k. 13C/11/1998-90
zo dňa 16. 11. 2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/312/2001-109 bol
návrh žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou doručenej žalobcovi
dňa 27. 3. 1997 zamietnutý. Žalobca, na ktorom ako poškodenom spočívalo dôkazné bremeno, toto

neuniesol, keď žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že mu vznikla tvrdená majetková škoda
teda nastalo zmenšenie jeho majetku či ujma, tým, že mu vznikla škoda na mzde od 1. 7. 1997, ktorá
mu nebola súdom priznaná. Žalobca teda nepreukázal tento predpoklad vzniku škody a to preukázanie
jej existencie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol preukázal ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom majetkovej škody a dvoma nezákonným rozhodnutím a vyššie uvedeným nesprávnym úradným

postupom. O vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu
za škodu sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného
postupu, teda, ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného
postupu, ku škode by nedošlo. Zákonným a prvým predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, že rozhodnutie, ktorým mala byť účastníkovi konania

spôsobená škoda bolo pre nezákonnosť zrušené odvolacím respektíve dovolacím súdom, ďalším
predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je,
že účastník v konaní preukáže, že takýmto rozhodnutím mu bola spôsobená škoda. V každom prípade
však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním t.j. nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody. Žalobca vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 5C/28/2008 nepreukázal zodpovednosť žalovanej

vo vzťahu k majetkovej škode 285.444,- eur, úroku z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 21.444,- eur
od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur
od 1.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur
od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od
1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od

1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od
1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od
1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od
1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od
1.7.2012 do zaplatenia, preto súd návrh v tejto časti považoval za nedôvodný a túto zamietol.

Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v súvislosti s konaním sp.
zn. 5C/28/2008 súd má za to, že žalobca nepreukázal odôvodnenosť požiadavky na zaplatenie
nemajetkovej ujmy 65 000 eur (ako rozdielu 130 000 eur - 65 000 eur) podľa ustanovenia § 17ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. /ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak/. Z

vykonaného dokazovania tak ako už bolo vyššie skonštatované vyplynulo, že v konaní sp. zn.
5C/28/2008 bola preukázaná existencia dvoch nezákonných rozhodnutí, ako aj nesprávneho úradného
postupu v súvislosti s porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru avšak toto samo osebe nepostačuje na to,
aby žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom požiadavky na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorej
výšku odôvodňoval dĺžkou súdneho konania 17 rokov (avšak konanie sp. zn. 5C/28/2008 prebiehalo

od 1. 2. 2005 do 20.12. 2013), psychickou traumou. Uvedené pokiaľ ide zdravotný stav nepreukázal
žiadnymi dôkazmi, keď naopak súd má zo spisového materiálu preukázané, že už pred rokom 2005,
v roku 1999 bol žalobca osobou ťažko zdravotne postihnutou, od roku 2001 sa liečil u psychiatra, je
starobný dôchodca. Žalobca nepreukázal škodu, teda predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu
v tomto konaní v časti nemajetkovej ujmy. V otázke skúmania danosti príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom, nezákonnými rozhodnutiami a škodou súd poukazuje na rozsudok

NajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo292/2006(publikovanýpodč.2ZSP1/2008),podľaktoréhoatribútom
príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) sa v právnej
teórii definuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)

vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti a
škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastáva, zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju
vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R

21/1992). Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí
byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného,
t. j. že nastalo zmenšenie majetku či ujma, tým, že vznikla škoda na zdraví a aká. Žalobca ani
nijako nepreukázal, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, neuniesol dôkazné bremeno keď
nepreukázal, že medzi tvrdenou nemajetkovou ujmou (ktorú tiež nepreukázal) a nesprávnym úradným

postupom, spočívajúcim v nekonaní bez zbytočných prieťahov, nezákonnými rozhodnutiami existuje
akákoľvek príčinná súvislosť. Pre úplnosť súd poznamenáva, že nemajetková ujma, ktorá bola žalobcovi
spôsobená v dôsledku prieťahov v napadnutom súdnom konaní (5C/28/2008) mu bola priznaná už
citovaným rozhodnutím ESĽP, ktorým mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške
2000 eur. Na základe uvedeného súd návrh žalobcu aj v časti týkajúcej sa konania sp. zn. 5C/28/2008

ako nedôvodný zamietol.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaná uspokojila nárok žalobcu či už v lehote 6-tich
mesiacov ako vyplýva z vyššie uvedeného vyjadrenia žalovanej, alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nárok na úrok z omeškania má oporu v ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
tohto ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nakoľko súd zamietol návrh žalobcu v časti
žalovanej istiny, nepovažoval návrh za dôvodný ani v časti požadovaných úrokov z omeškania a teda zdôvodu hospodárnosti ďalej neviedol dokazovanie ohľadom výšky úrokov z omeškania ani dňa vzniku
z omeškania.

Súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol s ohľadom na vyššie uvedené a v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami.

Podľa ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky
účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku
1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho
zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len

"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"), ods. 5 cenu pohonnej látky preukazuje
zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej
len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe,
cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec

nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá
platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
"štatistický úrad“).

Vo veci plne úspešnej žalovanej súd síce priznal náhradu trov konania, avšak pokiaľ ide o účasť na

pojednávaní dňa 11. 10. 2012 a dňa 26. 10. 2012 a vyčíslené trovy vo výške 47,16 eur, žalovaná
nepreukázala svoju požiadavku na zaplatenie cestovného a to predložením technického preukazu k
motorovým vozidlám a dokladu o zakúpení pohonných hmôt ku dňu pojednávania. Za pojednávanie
dňa 10. 11. 2015 si žalovaná nevyčíslila náhradu trov konania za cestovné. Preto súd rozhodol tak,
že žalobcovi síce uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanej avšak vo výške 0 eur, z dôvodu, že

žalované tieto v zákonnej lehote nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomu rozhodnutiu I. výrokovej vety odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu II. a III. výrokovej vete možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.