Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Alena Paveleková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/116/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206900
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206900.7
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X, právne zastúpenej
JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, proti žalovanej: C. B., nar. XX.
XX. XXXX, J. X, zastúpenou JUDr. Jozefom Onďakom, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 69,
o obmedzenie práva z vecného bremena, takto
r o z h o d o l :
Súd s c h v a ľ u j e tento zmier:
I. Žalobkyňa a žalovaná sa dohodli na obmedzení vecného bremena žalovanej spočívajúcom v práve
držby - bývania v celej prízemnej časti prízemia rodinného domu súp. č. X, postaveného na parcele KN
C č. XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XX, k.ú. J., tak, že právo držby bývania má žalovaná v jednej
izbe v prízemnej časti rodinného domu súp. č. X, postaveného na parcele KN C č. XX, evidovaného na
liste vlastníctva č. XX, k.ú. J..
II. Žalobkyňa a žalovaná zhodne p r e h l a s u j ú , že uzavretým zmierom majú vysporiadané všetky
práva a povinnosti vyplývajúce z nároku uplatneného v tomto konaní.
III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 4. 4. 2016 domáhala vydania rozsudku, ktorým
by súd obmedzil vecné bremeno žalovanej spočívajúce v práve držby - bývania v celej prízemnej časti
prízemia rodinného domu číslo X, postaveného na parcele KN-C č. XX, evidovaného na liste vlastníctva
č. XX, kat. územie J., tak, že právo držby - bývania má žalovaná v jednej izbe v prízemnej časti tohto
rodinného domu. V znení zmeny žaloby doručenej súdu dňa 13. 9. 2017 sa domáhala zrušenia vecného
bremena spočívajúceho v práve držby - bývania v celej prízemnej časti prízemia rodinného domu
súpisné X, postaveného na parcele KN C č. XX, evidovaného na list vlastníctva č. XX k.ú. J., okres
Prešov za náhradu 100 eur.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX, kat. ú. J.
ako parcela KN-C č. XX a na nej postaveného rodinného domu č. X, ktoré získala darom od svojich
rodičov, pričom žalovaná je jej tetou, teda sestrou jej otca. Ďalej uviedla, že rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 3. 6. 2011 č.k. 14C/202/2009-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 6. 3. 2012 č.k. 19Co/70/2011-165 bolo určené, že žalovanej vzniklo právo držby - bývania
v celej prízemnej časti rodinného domu súpisné č. X, postaveného na parcele č. XX, evidovaného
na LV č. XX, kat. úz. J., okres Prešov, ako vecné bremeno do času, pokiaľ si žalovaná nevytvorí
samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny. Súčasne jej uložil povinnosť trpieť výkon práva držby
- bývania žalovanej v celej prízemnej časti predmetného rodinného domu. Uviedla, že súdy vo svojich
rozhodnutiach konštatovali, že žalovanej vzniklo právo držby - bývania v celej prízemnej časti rodinného
domu ako vecné bremeno vydržaním.3. Taktiež uviedla, že ide o dvojpodlažný dom, v ktorom prízemie spolu so žalovanou obývajú aj jej
rodičia (ktorým vzhľadom na vek a zdravotné problémy vyhovuje užívanie prízemia, t. j. bez prístupu po
schodoch). V prípade, že by žalovaná mala umožnený voľný pohyb po celom prízemí, porušovala by
právo jej rodičov na ochranu svojho obydlia a súkromia a došlo by k porušovaniu domovej slobody jej
rodičov. Žalovaná nie je príslušníčkou ich spoločnej domácnosti.
4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a poukázala na to, že nemá kde bývať.
5. Strany sporu však v priebehu konania dospeli k dohode a žiadali, aby súd schválil súdny zmier.
6. Podľa čl. 7 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) - Súdne konanie
sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom
ustanoveným zákonom. Základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu
sporu.
7. Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd
vždy pokúsiť.
8. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
9. Zmier je dohoda strán, ktorá sa týka uplatnených súkromnoprávnych nárokov, a to za predpokladu
prípustnosti hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu stranami v konaní. Zmier je tak právnou
skutočnosťou(zmluvou)občianskehoprávahmotnéhoavoblastiprávaprocesnéhoideožiaducispôsob
riešenia sporu medzi stranami. Povaha prejednávanej veci pripúšťa, aby strany skončili spor týmto
dispozitívnym úkonom, teda zmierom. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho
vždy schváli, keď nemôže zvažovať, či zmier je rovnako výhodný pre obe strany sporu. Schválený zmier
má účinky právoplatného rozsudku.
10. Keďže navrhnutý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, súd tento schválil podľa § 148 ods. 2
CSP vrátane dohody strán o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou.
11. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Súd má za to, že v danej právnej veci strany sporu boli rovnako čiastočne úspešné a čiastočne
neúspešné, preto nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti uzneseniu vo výrokovej časti ktorým súd schválil zmier odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto
uzneseniu v časti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.