Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203709
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114203709.5

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. T. B. nar.
XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., X. A. č.
X, Košice dieťaťa rodičov: B. L. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v O. na O. č. XX prechodne v X. na Q.
č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Hopferovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach

na Bajzovej č. 2 a E. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v O. na O. č. X zastúpeného advokátkou JUDr.
Veronikou Perdukovou PhD. so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach Ku Potoku č. 5 v konaní o
dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I
z 25.10.2016 č.k. 21P 21/2014-317 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25.10.2016 č.k. 21P 21/2014-317 určil zo strany otca pre mal. T. B.
nar. XX.X.XXXX dlžné výživné za obdobie od 10.2.2014 do 31.10.2016 vo výške 1.615,13 €, ktoré povolil
otcovi splácať spolu s bežným výživným v 100 € mesačných splátkach až do zaplatenia. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP písm.

f/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
písm. h/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril
názor, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil, ako dospel k sume celkového dlžného
výživného 4.335,71 € za obdobie od 10.2.2014 do 30.6.2014, keď podľa rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach z 1.6.2016 č.k. 8CoP 447/2015-255 bol zaviazaný prispievať na výživu mal. T. 200 € mesačne
za obdobie od 10.2.2014 do 30.6.2014 a 100 € mesačne od 1.7.2014 do budúcna a teda dlžné výživné

tak predstavuje v skutočnosti 3.845,44 €. Súd prvej inštancie ako sumu výživného, ktoré za rozhodné
obdobie skutočne zaplatil uviedol sumou 2.719,70 €. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie rovnako nie
je zrejmé, akými úvahami a akými metódami dospel k tejto sume, nakoľko na pojednávaní 11.10.2016
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne presne a jasne uviedol sumy výživného, ktoré za rozhodné
obdobie platil a potvrdenia o ich zaplatení doložil do spisu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je
zrejmé, ktoré sumy súd považoval za preukázané, ktoré nie, a ktoré bral v úvahu a započítal na dlžné

výživné. Pre prehľadnosť zdôraznil, že z dôkazov predložených súdu jednoznačne vyplýva, že platil
výživné šekom a jednoznačne uvádzal sumy výživného, ktoré poukazoval matke. Z týchto súm nie je
vôbec zrejmé tak, ako to tvrdí matka, že platil výživné a spolu s tým poukazoval aj prídavky na dieťa,
platil celkovú sumu výživného a túto poukazoval matke, preto mal za to, že táto čiastka mala byť od
dlžného výživného odpočítaná, teda v čase rozhodnom od 10.2.2014 do 30.6.2014, kedy mal podľa
rozhodnutia Krajského súdu platiť 200 € výživné mesačne, platil 75 € a teda jednoznačne je potrebné

túto sumu započítať na dlžné výživné. Skutočná výška dlžného výživného tak, ako to vyplýva z rozpisu
platieb, ktoré preukázal v priebehu konania na súde prvej inštancie je 467,64 €. Rozhodnutie súdu prvejinštancie vo výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného je absolútne nepreskúmateľné, arbitrárne.
Súd mal za preukázané, že jeho príjem je 877,24 € a výdavky preukázal vo výške 1.014,53 €, pričom
za oprávnený výdavok možno považovať aj výživné pre mal. T. do budúcna 100 € mesačne, z čoho

je zrejmé, že jeho výdavky ďaleko prekračujú jeho príjmy. Vzhľadom na jeho oprávnené výdavky, je
nepochopiteľné, z akých zásad vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky splátky dlžníka výživného
a navyše porušil zásadu právnej istoty účastníka, keď bezdôvodne zmenil svoje rozhodnutie, nakoľko
v rozsudku z 24.11.2015 mu povolil splácať dlžné výživné v mesačných 50 €-vých splátkach a odvtedy
sa jeho majetkové pomery nijakým spôsobom nezmenili, práve naopak, 26.10.2016 sa mu narodili dve

deti a vznikla mu vyživovacia povinnosť voči nim. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie ani v tomto
prípadenerešpektovalrozhodnutieKrajskéhosúduaarbitrárnerozhodolnazákladenepreskúmateľných
skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. h/). Žiadal, aby Krajský súd, ako súd odvolací, zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a určil pre mal. T. dlžné výživné za obdobie od 10.2.2014 do 31.10.2016 vo výške
467,64 €, ktoré povolí splácať spolu s bežným výživným v mesačných 50 €-vých splátkach až do
zaplatenia.

3. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že platby výživného rozpísané v odvolaní otca nie sú
správne. Súd rozhodoval o výživnom odo dňa podania návrhu, teda od 10.2.2014, preto nepovažuje za
správne, že otec započítal do plnenia výživného aj sumu za január 2014 a v júli 2014 mal podľa rozsudku
odvolacieho súdu zaplatiť výživné 200 € a nie 100 € mesačne, ako si to vyložil. Aj napriek skutočnosti,

že otec rozpísal sumy predpísaného a plateného výživného, nie je zrejmé, akým spôsobom dospel k
výpočtu dlžného výživného 467,64 €. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jednoznačne rozpísal
a uviedol, ktoré platby otca bral do úvahy a tiež uviedol, že od platieb dlžného výživného neodpočítal
finančné čiastky zodpovedajúce prídavku na dieťa, preto sa nemôže stotožniť s tvrdeniami otca, že nie
je zrejmé, ktoré sumy súd považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré bral do úvahy a započítal na

dlžné výživné. Tiež uviedla, že súd prvej inštancie nie je viazaný svojim prechádzajúcim - zrušeným
rozhodnutím v tejto veci, ale je viazaný novým dokazovaním, z toho dôvodu sa domnieva, že súd prvej
inštancie môže rozhodnúť inak aj o výške splátky napriek tomu, že v predchádzajúcom rozhodnutí určil
splátku nižšiu. Poukázala aj na to, že nie všetky výdavky, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní, možno
považovať za nevyhnutné a v tom prípade na nich súd ani nemá prihliadať, ako to konštatoval aj samotný

odvolací súd a súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Poukázala aj na tú
skutočnosť, že pri vyčíslovaní výdavkov otca sa brali do úvahy aj jeho výdavky na cestovanie, ktoré
bude musieť vynakladať v čase stretávania sa so synom, no od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
súdu prvej inštancie o styku otca s maloletým, sa otec ani raz styku s maloletým nezúčastnil a ani sa
ho žiadnym spôsobom nedomáhal. Dieťa nekontaktuje ani telefonicky a žiadnym spôsobom o kontakt

s maloletým neprejavil záujem. Neozýva sa mu dokonca ani na sviatky. Z toho dôvodu mu teda žiadne
výdavky nevznikajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa.

5. Otec dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu matky konštatoval, že výživné sa platí do 15. dňa v mesiaci
dopredu, teda v januári platil výživné na február dopredu a rovnako to platí aj vo vzťahu k splátke v júni
2014. V ostatnom sa pridržiaval podaného odvolania vo všetkých jeho bodoch, nakoľko má za to, že

je vecné a prehľadné. Vyjadrenie matky k odvolaniu považuje za nedostatočné a mätúce, nakoľko sa
vôbec nevyjadrila k výške výživného a v ostatných veciach sa vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré nie sú
meritom veci, nakoľko v tomto konaní je súd oprávnený riešiť len výšku dlžného výživného a nie výšku
samotného výživného na maloletého, keďže v tomto výroku je rozsudok právoplatný a nie je možné ho
meniť v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutočnosti uvedené v odvolaní žiadal, aby

odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho

zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, ak sa súd odkloní
od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto
odklonu.

11. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia § 36 CMP vyplýva, že v mimosporových konaniach, ktorým

konanie o výživnom pre maloleté dieťa nepochybne je, platí vyšetrovacia zásada, ktorá znamená, že súd
je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré z navrhnutých dôkazov
je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci
konania nenavrhli. Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov,
ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti a zároveň nie sú v rozpore s

vykonaným dokazovaním. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo,
zastáva odvolací súd názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. § 36 CMP a nezisťoval
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o dlhu na výživnom pre mal. T. od 10.2.2014 do 31.10.2016.
Konajúci súd sa iba obmedzil na konštatovanie, v akej výške platil otec výživné pre mal. T. od 1.1.2014
do 31.10.2016 a jeho záver, že otec zaplatil na výživu dieťaťa v rozhodnom období 2.719,78 € nie je

správny, pretože sa nezhoduje so súčtom jednotlivých platieb výživného otcom. Súd prvej inštancie
rovnako nesprávne vypočítal, že otec mal zaplatiť na výživu mal. T. za rozhodné obdobie 4.335,71
€, pretože podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27.5.2016 č.k. 8CoP 447/2015-255 otec bol
zaviazaný prispievať na výživu mal. T. 200 € mesačne od 10.2.2014 do 30.6.2014 a 100 € mesačne od
1.7.2014 do budúcna, čo predstavuje spolu 3.736 €. Otec mal zaplatiť za 20 dní vo februári 2014 pri

výživnom na jeden deň 6,8 € (200:29=6,8 € x20 dní) 136 €, od 1.3.2014 do 30.6.2014 mal zaplatiť 800
€ (4x200 €) a od 1.7.2014 do 31.10.2016 mal zaplatiť 28x100 € (2.800 €), teda za rozhodné obdobie
mal spolu zaplatiť 3.736 € (136 €+800 €+2.800 €). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku konštatoval, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, preto matka požiadala o
exekúciuanáslednebolocelédlžnévýživnéoddecembraaždooktóbrazaplatenévsúladesrozsudkom

súdu prvej inštancie po 170 € mesačne, z čoho nie je zrejmé, konkrétne ktoré obdobie mal na mysli
konajúci súd, resp., či malo toto vplyv na jeho rozhodnutie o dlhu na výživnom. Súd prvej inštancie
iba všeobecne konštatoval, že hodnotu vecných darov nezapočítal do plnenia vyživovacej povinnosti
otca bez toho, aby ich druhovo rozlíšil, v dôsledku čoho sa nedá zistiť, o aké plnenia išlo a či skutočne
svojim charakterom nespĺňali účel výživného. Rovnako len všeobecne konštatoval, že rodinné prídavky,

ktoré poberal otec dieťaťa neodpočítal od sumy dlžného výživného a iba stroho uviedol, že otec ich
poberal v súlade so zákonom. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodiča voči dieťaťu do 15. dňa v mesiaci dopredu znamená, že výživné je povinný rodič
zaplatiť do 15. dňa v tom mesiaci, pre ktoré je určené (napr. výživné určené pre dieťa na február je rodičpovinný zaplatiť do 15. februára). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dôsledne nezistil
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o dlhu na výživnom, vytýkané vady spôsobujú zmätočnosť
konania a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku jeho nepreskúmateľnosť ako celku. Takéto

nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a násl. Ústavy
SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu
v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a

nepreskúmateľnosti rozsudku, zistiť dôsledne skutočný stav, vysporiadať sa s argumentáciou otca
uvedenou v jeho odvolaní, ako aj vo vyjadrení matky o plnení vyživovacej povinnosti otca voči mal. T.,
opäť rozhodnúť o dlhu na výživnom od 10.2.2014 až do rozhodnutia súdu a svoje rozhodnutie odôvodniť
podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými
sa riadil pri rozhodnutí, boli preskúmateľné a logicky správne.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.