Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Prvostupňové nenapadnuté… Judgement was issued on Friday, November 18, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201434
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716201434.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobkyni F.. S. T.,

nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. P., I. XXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, sídlo
Advokátskej kancelárie Zvolen, Dukelských hrdinov 22, proti žalovanému G.. S. T., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom M. P., I. XXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Foltánom, so sídlom Advokátskej kancelárie
Galanta, SNP č. 708, o zaplatenie 15.000,-- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 15.000,- € spolu s 5,25% ročným úrokom
z omeškania
zo sumy 5.000,-- € od 1.1.2014 do zaplatenia,

5,05% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.000,-- € od 1.1.2015 do zaplatenia,
5,05% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.000,-- € od 1.1.2016 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ýnahradiť žalobkyni trovy konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.2:2016 žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy

15.000,-- € spolu s príslušenstvom. Uvedenú čiastku požičala na základe zmluvy o pôžičke dňa
15.6.2016 žalovanému a žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu vo forme splátok. Celkovo sa
jednalo o pôžičku 16.600,-- € s tým, že čiastka 1.600,-- € nebola v čase podania žaloby splatná.
Vo zvyšku zostal dlh neuhradený. Následne na pojednávaní dňa 18.11.2016 uviedla, že finančné
prostriedky, ktoré poskytla v tom čase manželovi na základe zmluvy boli prostriedky, ktoré nepatrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale tvorili výlučné vlastníctvo žalobkyne. Žalovaný nepoprel
pôžičku, spochybňoval len výšku finančných prostriedkov, ktoré mu mali byť poskytnuté a podľa jeho

vyjadrenie sa nejednalo o 16.600,-- €, ale len o 6.600,-- €. Žalobkyňa mala podpísané doklady o
poskytnutej pôžičke, ako aj o výške pôžičky s tým, že poprela akýkoľvek nátlak a vydieranie na
žalovaného.

2. Po vydaní platobného rozkazu dňa 18.3.2016 podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s
tým, že namietal samotný nárok uplatnený žalobou. Podľa jeho slov zmluva o pôžičke medzi stranami
nebola platne uzatvorená, nakoľko nedošlo k reálnemu odovzdaniu čiastky 16.600,-- €. V skutočnosti

malo dôjsť k odovzdaniu sumy 6.600,-- € s tým, že žalobkyňa uviedla žalovaného do omylu a ľsťou
získala podpis na zmluve o pôžičke. Žalovaný uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobkyni reálne existujúci
dlh v sume 6.600,-- € s príslušenstvom do 60-tich dní od podania žaloby. Odpor bol podaný dňa
26.4.2016. Následne na pojednávaní dňa 18.11.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uvádzal,že podľa neho žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko zmenka, ktorú mal podpísať nie je
relevantným dôkazom, pretože údaj o sume mohol byť dopisovaný aj neskôr. Darovacia zmluva, ktorou
preukázalafinančnéprostriedkyzískanénavýplatuprotihodnotydedičstvaodbratanepreukazujúreálne

odovzdanie finančnej čiastky s tým, že táto suma bola vyplatená žalobkyni tri dni pred uzavretím
samotnej zmluvy o pôžičke. Rozporovali aj pravosť darovacej zmluvy. Navyše nepreukázala žalobkyňa,
že finančné prostriedky a uvedená darovacia zmluva sú pravé. Opätovne prejavil ochotu splácať čiastku
16.600,-- € žalobkyni v splátkach aj napriek vyjadreniu, ktoré bolo uvedené v písomnom odpore, kde
uviedol, že do 60-tich dní od podania odporu uvedenú sumu zaplatí.

3. Žalobkyňa doložila do spisu zmluvu zo dňa 15.6.2011 označenú ako zmluva o výpožičke hotovosti
uzavretá medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom. Žalobkyňa na základe zmluvy
požičala žalovanému finančnú hotovosť vo výške 16.600,-- €, ktorú sa zaviazal splácať v splátkach
5.000,-- € do 31.12.2013, 5.000,-- € do 31.12.2014, 5.000,-- € do 31.12.2015 a 1.600,-- € najneskôr do
31.12.2016. Zmluva je riadne podpísaná.

4. Následne vzhľadom na podaný odpor zaslala žalobkyňa vyjadrenie spolu s pripojenou fotokópiou
príjmového pokladničného dokladu z 15.6.2011, ktorým preukazovala výplatu žalovanému sumy
16.600,-- €. Opätovne príjmový pokladničný doklad je podpísaný tak žalobkyňou ako aj žalovaným, kde
účelom platby je uvedené výpožička hotovosti pre Ing. T. S..

5. Žalobkyňa k žalobe pripojila výzvu zo dňa 27.1.2016 na úhradu dlžnej sumy, ktorú adresovala
žalovanému spolu s potvrdením o zasielaní zásielky doporučene, ktorú si prevzal žalovaný dňa
29.1.2016.

6. Žalovaný doručil e-mailovú korešpondenciu, ktorú mal s právnym zástupcom žalobkyne ako reakciu
na pokus o zmier. E-mail doručil právnemu zástupcovi dňa 2.2.2016. Podľa e-mailu žalovaný uviedol, že
dlh mojej manželke (žalobkyni) som doteraz nesplatil, nakoľko firma Umbila skončila výrobu a časť firmy
je na predaj. Firma má dlžoby a po odpredaji firmy uvedený dlh splatí. Navyše poukazoval žalovaný na
to, že všetky hypotekárne úvery platí výlučne on a za rodinné domy celkovo vyplatil vyše 32.000,-- €.

S tým, že uvedené úvery platil on a žalobkyňa si šetrila peniaze. Navyše zaplatil jej telefóny, notebook
a užíva jeho auto.

7. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného žalobkyňa doložila na pojednávaní na nahliadnutie a vo fotokópii
darovaciu zmluvu uzavretú medzi ňou ako obdarovanou a darcom jej bratom Y. I.. V zmysle uvedenej

darovacej zmluvy zo dňa 12.6.2011 brat žalobkyne daroval žalobkyni finančné prostriedky vo výške
16.600,-- €, ktorý bol vyplatený v deň uzatvorenia darovacej zmluvy.

8. Žalovaný doložil do spisu na pojednávaní výpisy z VÚB, a.s. z osobného účtu za celý rok 2011
ako aj výpisy z podnikateľského účtu zo slovenskej sporiteľni za rok 2011, ktorými chcel preukázať, že

nedisponoval takouto vysokou čiastkou a z výpisov nevyplývalo, že by disponoval takouto čiastkou.

9. Žalovaný doložil do spisu fotokópiu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexi hypotéky registračné č.
001/013888/11-003/000 uzavretú medzi VÚB ako veriteľom a žalobkyňou a žalovaným ako dlžníkmi.
Zmluva je zo dňa 21.9.2011. Ďalšiu zmluvu, ktorú doložil do spisu je zmluva o poskytnutí hypotekárneho

úveru registračné číslo úverovej zmluvy 01/013888/02-001/000, je to ako príloha č. 1 k zmluve o flexi
úvere uzavretá medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou a žalovaným o poskytnutí hypotekárneho úveru vo výške
v tom čase 500.000,-- Sk. Uvedená zmluva je datovaná 19.9.2002.

10. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva

veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej veci rovnakého druhu.

11. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.12. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Podanou žalobou žalobkyňa žiadala vrátiť pôžičku vo výške 15.000,-- €, ktorú poskytla žalovanému
dňa 15.6.2012 vo výške 15.000,-- €. Poslednú splátku 1.600,-- € nežiadala vrátiť, nakoľko táto bola
splatná v lehote do 31.12.2016. Uvedenú pôžičku poskytla žalovanému v čase, keď boli manželia,
avšak pôžičku poskytovala z výlučných prostriedkov, ktoré získala od brata ako výplatu protihodnoty

z rodičovského domu. V rámci konania doložila jednak darovaciu zmluvu zo dňa 12.6.2011 uzavretú
medzi ňou ako obdarovanou a Y. I. ako darcom na čiastku 16.600,-- €. Zároveň doložila do spisu zmluvu
o pôžičke označenú ako zmluva o výpožičke hotovosti. Súd však podľa obsahu zmluvy vyhodnotil
zmluvný vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení zmluvy o pôžičke s tým, že mal nesporne za
preukázané, že dňa 15.6.2011 poskytla žalobkyňa žalovanému čiastku 16.600,-- €. Zmluvný vzťah aj
napriek chybnému označeniu subsumoval pod ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka a mal za to,

že sa jedná o zmluvu o pôžičke. Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je určenie zmluvných strán veriteľa
a dlžníka čo v prípade strán v konaní dodržané bolo. Ďalej označenie predmetu veci suma 16.600,-- €
dočasnosť zmluvného vzťahu, kde v článku 3 zmluvy bolo presne rozložené jednotlivé čiastky tak ako
ich mal žalovaný ako dlžník žalobkyni vrátiť aj v akej výške. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že skutočnosti mal
poskytnutú pôžičku len vo výške 6.600,-- € súd poukazuje na listiny doložené zo strany žalobkyne nielen

na zmluvu o pôžičke, ale aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.6.2011, z ktorého rovnako ako zo
zmluvyvyplýva,ževuvedenýdeňmalvyplatenúhotovosťvovýške16.600,--€.Žalovanýpostavilobranu
na nátlaku zo strany žalobkyne s tým, že nedoložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že podpísal, či
už zmluvu alebo príjmový pokladničný doklad o výplate hotovosti pod nátlakom, v tiesni tak ako tvrdil na
pojednávaní dňa 18.11.2016. Rovnako žalovaný nedoložil žiaden relevantný dôkaz nasvedčujúci tomu,

že sa jednalo o finančné prostriedky pochádzajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže
ku dňu podpísania zmluvy a príjmového pokladničného dokladu, t.j. k 15.6.2011 boli manželmi. Síce
uviedol zápisnične, že spochybňuje darovaciu zmluvu, nakoľko brat žalobkyne si neplatil ani výživné
na deti a teda pochybuje o relevantnosti výplaty protihodnoty dedičského podielu žalobkyni, avšak
žiadne dôkazy nenavrhol týmto smerom vykonať. Táto skutočnosť ostala len v rovine tvrdenia bez

ďalšieho. Žalovaný bol riadne poučený o procesných právach a povinnostiach s tým, že bol poučený aj
o zákonnej, ako aj sudcovskej koncentrácii konania. Návrhy na dôkazy týmto smerom neurobil. Navyše
doložil k odporu odpoveď na pokus o zmier, ktorý adresoval právny zástupca žalobkyni žalovanému
a na ktorý reagoval s tým, že v tomto pokuse o zmier nepoprel výšku ani dôvodnosť uplatňovaného
nároku zo strany žalobkyne, uviedol: „Dlh mojej manželke som doteraz nesplatil“ a následne uvádzal:

„Dostal som sa do nedobrej situácie, nakoľko neustále hypotekárne úvery platím stále iba ja“. Navyše
poukazoval na zlé finančné hospodárenie vo firme a uviedol: „Po odpredaji uvedený dlh splatím svojej
manželke“. Ani v jednej časti tejto odpovede nenamietol výšku ani dôvodnosť uplatňovaného nároku
vo výške 15.000,-- €. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne
uplatňovaný v tomto konaní je v plnom rozsahu dôvodný. Žalobkyňa predložila relevantné listinné

dôkazy preukazujúce uzavretú zmluvu o pôžičke, preukázaný pôvod finančných prostriedkov s tým, že
tieto netvorili masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tieto finančné prostriedky nadobudla
do výlučného vlastníctva. Pokiaľ žalovaný žiadal doplniť dokazovanie urobením dopytu na slovenskú
sporiteľňu s pripojením výpisu z účtu na meno žalobkyne súd z dôvodu nehospodárnosti tento návrh na
doplnenie dokazovania zamietol. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že finančné prostriedky čerpala zo svojho

účtu, resp. že ich mala na účte a preto doplnenie dokazovania týmto smerom by bolo v danej veci
nehospodárne a neúčelné. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že bol žalobkyňou vydieraný a podpísal doklady
v tiesni, ani túto skutočnosť nepreukázal. Opätovne to bolo len jeho tvrdenie ničím nepreukázané a
nepodložené. Tak ako to uvádzal žalobkyňou bolo v jej výpovedi popreté. Naopak ona uviedla, že počas
manželstva mali samé exekúcie, dlhy a veriteľov. Túto situáciu nevládala znášať ani psychicky, ani

fyzicky a preto sa rozvádzali. Vzhľadom k dôkazom, ktoré doložila žalobkyňa súd považoval nárok v
celom rozsahu za dôvodný a vyhovel mu. Zaviazal žalovaného na vrátenie pôžičky v sume 15.000,--
€, ako aj príslušenstva a to zákonného úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých dlžných čiastok. Pri prvej čiastke 5.000,-- € do omeškania

sa žalovaný dostal 1.1.2014, pri druhej čiastke sa dostal do omeškania 1.1.2015 a pri tretej čiastke sa
dostal do omeškania 1.1.2016. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú, vyhovel jej.14. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd teda priznal úspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením príslušným súdnym
úradníkom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).