Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 39Csp/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222142
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117222142.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. M. XX, zastúpený:
AdvokátskakanceláriaKONCOVÁ&PARTNERS,s.r.o.,Legionárska7158/5,Trenčín,protižalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.11.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. 8100060487 zo dňa
24.07.2013, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1 500,- EUR so splatnosťou 42

mesačných splátok s výškou splátky 80,37 EUR, s celkovou čiastkou na úhradu 3 375,54 EUR (vrátane
odmeny za poskytnuté služby podľa dohody o poskytovaní služieb). Zmluva o úvere, ktorá má byť
podkladomprezrážkyzomzdyjebezúročnáabezpoplatkovzdôvoduabsenciezákonnomstanovených
náležitostí, a to údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o konečnom
termíne splatnosti, pričom v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov, údaj 42 mesiacov nie
je možné považovať za termín konečnej splatnosti úveru. Navyše zmluva obsahuje úrokovú sadzbu

vo výške 70,01 % ročne. Uvedená odplata výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za
spotrebiteľský úver. Poukázal na nesprávne uvedenie výšky RPMN, do tejto sadzby je potrebné zahrnúť
aj odmenu za poskytovanie služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb. Táto dohoda je nepochybne
doplnkovou službou k spotrebiteľskému úveru a odmenu za tieto služby mala byť zahrnutá v celkových
nákladoch spotrebiteľa. Uzatvorenie takejto dohody je nekalou praktikou žalovaného, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi, keďže takýmto spôsobom má žalovaný v úmysle obísť zákonné limity stanovené

na odplatu za spotrebiteľský úver. V zmysle tejto dohody mal žalovaný poskytnúť žalobcovi služby.
Žalobca však nikdy nevyužil žiadne služby zo strany žalovaného. Takúto dohodu o poskytovaní služieb
považuje teda za neplatnú, vzhľadom na to, že je v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon. Úver
poskytnutý žalobcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň považuje Dohodu o poskytnutí
služby súvisiace s predmetným úverom za absolútne neplatné právne úkony. Žalobca je zamestnancom
zamestnávateľa ZF Slovakia, a.s., Strojárenská 2, Trnava. Žalovaný predložil zamestnávateľovi dohodu

o zrážkach zo mzdy za účelom zrážania zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly,
kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú
nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou podmienkou,
nakoľko sa v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 OZ v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia §
551 OZ. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s

úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranémukonaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody
o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah
vykonávaných zrážok. Taktiež nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu

pohľadávku,takakojetovtomtoprípade.Uvedenázmluvnápodmienkaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením §
53 ods. 1 a § 54 ods.1 OZ. V zmysle uvedeného je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatným ustanovením
zmluvy o úvere. Zrážky vykonávané podľa § 551 Občianskeho zákonníka dlžník nedokáže priamo voči
jeho zamestnávateľovi zastaviť. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na

stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva podľa
žalobcu poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt
veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami
zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa

nie je delegovaná nijakou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Ani v
prípade upustenia od používania dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá
žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie
zrážok zo mzdy a autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Podľa
názoru žalobcu je nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, keďže žalovaný

prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu realizuje zrážky zo mzdy z uvedeného spotrebiteľského úveru,
napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy. Žalovaný si uplatnil nároky z dohody o zrážkach
zo mzdy voči zamestnávateľovi žalobcu listom zo dňa 20.08.2015. Zamestnávateľ žalobcu od tohto
času až doposiaľ vykonáva zrážky zo mzdy. Na predmetný úver už bolo do dnešného dňa zaplatené
spolu 3.295,17 Eur. V nadväznosti na uvedené zrážky, ktoré žalovaný prostredníctvom zamestnávateľa

žalobcu vykonáva, nie sú dôvodné a sú v rozpore so zákonom, keďže neexistuje platný právny titul na
ich uskutočňovanie. V nadväznosti na danú skutočnosť by pokračovaním vo vykonávaní zrážok vzniklo
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu a žalobcovi by mohla vzniknúť ďalšia
ujma. Žalobca nie je v priaznivej finančnej situácii, pričom jeho mzda sama o sebe nepostačuje na
uspokojenie základných ľudských potrieb jeho a jeho rodiny. S ohľadom na zaslanie pokynu na realizáciu

zrážok, ktorú žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu, je nutné skonštatovať, že realizácii zrážok zo
mzdy nie je možné zabrániť inak, než nariadením neodkladného opatrenia. Uvedením týchto okolností
preukazuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia tak, že
žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. 8100060487 zo
dňa 24.07.2013, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Zároveň žiadal,

aby bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

Na osvedčenie skutočností tvrdených žalobcom predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o úvere
č. 8100057246 zo dňa29.04.2013 a žiadosť zamestnávateľovi zo dňa 20.08.2015.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých
situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie
má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie

je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o
nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie

je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma
povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá

strana.

Zustanovenia§551Občianskehozákonníkavyplýva,žedohodaozrážkachzomzdymusímaťpísomnú
formu a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ako aj
rozsah vykonaných zrážok. Dohoda nadobúda účinnosť až potom, ako veriteľova pohľadávka bude

zročná. Zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Podľa názoru žalobcu, dohodou
o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, preto je táto v rozpore s ust.§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od ust. § 551
Občianskeho zákonníka, ust. § 53 ods. 1 a ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z príloh osvedčené, že medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzavretá Zmluva o úvere č. 8100057246 zo dňa 29.04.2013 za
účelom poskytnutia úveru žalobcovi vo výške 1 500,00 €, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť žalovanému
formou 42 splátok. Dohoda o zrážkach zo mzdy súdu predložená nebola. Z výzvy na vykonanie zrážok
zo mzdy zo dňa 20.08.2015 doručenej zamestnávateľovi dňa 26.08.2015 vyplýva, že žalovaný požiadal

zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu spolu do výšky 2 275,94 € + úrok z
omeškania s mesačnými zrážkami minimálne vo výške 80,37 € (alebo maximálne možné). Súdu neboli
predložené údaje o tom, aká časť z tejto sumy bola žalobcovi zrazená zo mzdy. Súd mal osvedčené
tvrdenie žalobcu, že na predmetný úver už bolo do dnešného dňa zaplatené spolu 3.295,17 Eur. Celková
suma, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť bola 3 375,54 EUR (vrátane odmeny za poskytnuté služby

podľa dohody o poskytovaní služieb).

Na základe vyššie uvedeného mal súd osvedčenú skutočnosť, že nie je splnená zákonná podmienka
pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP a to potreba neodkladnej úpravy
pomerov, pretože ak zamestnávateľ postupoval v zmysle zákonných ustanovení o zrážkach zo mzdy

na základe výzvy žalovaného na vykonanie zrážok, úver mal byť v čase rozhodovania súdu splatený,
teda obava z „bezdôvodného obohatenia žalovaného a ďalšej ujmy žalobcu spočívajúcej v postihnutí
jeho majetku, pretože žalobca nie je v priaznivej finančnej situácii, pričom jeho mzda sama o sebe
nepostačuje na uspokojenie základných ľudských potrieb jeho a jeho rodiny“ už nie je aktuálna, keďže
„postihnutie majetku“ už bolo prakticky dokonané a obava zo žalobcom tvrdeného „bezdôvodného

obohatenia a ďalšej ujmy“ sa tak reálne naplnila. V tomto štádiu teda nie je na mieste konanie o
nariadenie neodkladného opatrenia.

Súd uvádza, že v návrhu absentuje opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a najmä
trvanie nároku, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana, ako to vyžaduje § 326 ods. 1 CSP. Uvedený

nedostatok, že nárok, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana, v čase rozhodovania súdu netrvá,
nebráni žalobcovi, aby uplatnil ďalšie právne prostriedky ochrany spotrebiteľa, ak preukáže ich zákonné
predpoklady.Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil riešenie
nariadením neodkladného opatrenia ako nadbytočné. Z uvedených dôvodov súd neposudzoval ďalšie
tvrdenia týkajúce sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne zmluvy o úvere.

Z obsahu spisového materiálu teda nevyplýva osvedčenie základných skutočností, ktoré sú potrebné
pre záver o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu. Z uvedených dôvodov
súd návrh na nariadenie neodkladného zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd nepriznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli (výrok II.).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).