Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4C/219/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611207138
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8611207138.28

Uznesenie

Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcu O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX A.,
právne zastúpený B.. Q. M., advokátom, Q. kancelária so sídlom G. A. 7, XXX XX A., proti žalovanej Q.
O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. č. XX, XXX XX C., právne zastúpená B.. L. Y., advokátkou,
Q. kancelária so sídlom Y. XX, XXX XX O., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o výške náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. A. žalovanej proti uzneseniu U. súdu A. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1) F. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX U. súd A. rozhodol o výške náhrady trov konania
žalobcu. Vo výroku uznesenia súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume
X XXX,XX eura v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu

žalobcu B.. Q. M., advokáta, so sídlom A. 7, XXX XX A..

2) O. uzneseniu U. súdu A. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vydal vyšší súdny
úradík, podala žalovaná v zmysle § 242 zákona č. XXX/XXXX Z. z. R. sporového poriadku (ďalej len „R.“)
prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť. A. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „sťažnosť“) bola
odovzdaná v zákonnej lehote na pošte dňa XX.XX.XXXX (podaním na pošte lehota ostala zachovaná).

3) J. v sťažnosti namietla v rámci žalobcom uplatnených trov právneho zastúpenia účelnosť dvoch
úkonov právnej služby priznaných uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré súd
špecifikoval v odseku XX bod X.X a bod X.XX (ďalej len „ napadnuté uznesenie“), a to účelnosť úkonu
účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na U. súde A. /v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod.; čistý čas
XXX min. - X hod. a XX min./ (bod X.X) a úkonu písomné podanie na súd - podanie žalobcu zo dňa

XX.XX.XXXX (bod X.XX).
XC/XXX/XXXX
- X -

4) O. námietke neúčelnosť úkonu - účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na U. súde A. /v čase
od XX:XX hod. do XX:XX hod.; čistý čas XXX min. - X hod. a XX min./ žalovaná poukázala na sumu

priznanieodmenyzadanýúkonvovýškedvojnásobkutarifnejodmeny(XxXXX,XXeura)zdôvodudĺžky
súdneho pojednávania viac ako dve hodiny. O. žalovanej bola výška odmeny vo výške dvojnásobku
neadekvátna, nakoľko „sám konajúci súd spôsobil vznik trov konania, keďže neustále predlžoval ústne
pojednávania snažiac sa primäť strany k dohode (tak to bolo napr. aj na pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX trvajúce viac ako dve hodiny)“. O. úkone - písomné podanie na súd - podanie žalobcu
zo dňa XX.XX.XXXX, žalovaná namietala, že „z odôvodnenia uznesenia konajúceho súdu nie je vôbec

zrejmé, za akým účelom bolo súdu predkladané písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, ak žalobcamohol svoj názor prezentovať na ústnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a následne tiež na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX“.

5) V sťažnosti žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 251 R., jeho zákonné znenie, ďalej na to,
čo sa v zmysle § 251 R. pokladá za trovy konania, medzi ktoré patria aj trovy právneho zastúpenia
a na to, že trovy konania musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené. E. žalovaná
poukázala na zmenu právnej úpravy, ku ktorej došlo v rámci procesného práva (civilného procesu) od
XX.XX.XXXX a na to, že aj po tejto zmene je kritériom, ktorým sa spravuje rozhodovanie o náhrade

trov konania zásada úspechu zakotvená v ustanovení § 255 ods. X R.. M. žalovaná uviedla, že znenie
§ 255 ods. X R. nemožno vykladať prísne formalisticky, pričom žalovaná poukázala na rozsudok G.
súdu SR z XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX a na rozhodnutia X. súdu SR (napr. nález zn IV ÚS
XXX/XXXX-XX, IV. ÚS XX/XXXX, IV ÚS XX/XXXX a íné). O. žalovanej nemožno k výkladu právnych
predpisov a ich inštitútov pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže
javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona a dané východiska

sú relevantné určite aj pri výklade § 255 ods. X R.. J. mal za to, že „bolo nevyhnutné vyhodnotiť a
odôvodniť účelnosť vynaloženia vyššie uvedených právnych úkonov, za ktoré bola priznaná náhrada
trov právneho zastúpení“. M. žalovaná vyslovila názor, že sa ustanovenie § X20 ods. 2 R. vzťahuje
nielen na rozhodnutie vo veci samej, ale aj na rozhodnutie súdu o trovách konania a pokiaľ v súvislosti s
rozhodnutím o trovách konania tieto náležitosti v rozhodnutí súdu absentujú, v tejto časti je rozhodnutie

súdu arbitrárne a nepreskúmateľné.

6) F. o výške náhrady trov konania žalovaná navrhla zmeniť a to tak, že žalobcovi nebude priznaná
náhrada trov konania za napadnuté úkony právnej služby uvedené v odôvodnení napadnutého
uznesenia v odseku XX bod X.X a X.XX a režijný paušál za tieto úkony.

7) O. § XXX ods. X R., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8) O. § XXX ods. X R., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

9) O. § XXX R., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

XC/XXX/XXXX
- X -

XX) O. § 249 R., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

XX) O. § 250 ods. X R., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

XX) O. § X50 ods. 2 R., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade

zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

XX) U. súd A., ako súd príslušný na rozhodnutie o sťažnosti, preskúmal na základe a v rozsahu
podanej sťažnosti uznesenie U. súdu A. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 249 R. a zistil, že sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.

XX) E. konania sú podľa § 25X ods. 1 R. všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. A. posúdenie účelnosti je
pritom závislé od konkrétnych okolností tej-ktorej veci. M. výdavky žalobcu, ktoré vznikli v súvislosti
s uplatňovaním jeho práva na súde patria aj trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z jednotlivých

úkonov právnej služby a hotových výdavkov.

XX) G. právna úprava R. sporového poriadku účinná od XX.XX.XXXX zakotvila v článkoch X až XX
úvodných ustanovení R. základné princípy na ktorých spočíva R., a ktoré tvoria rámec výkladovýchpravidiel,vsúladesktorýmimajúbyťaplikovanéainterpretovanéprávnenormyR.,pričomtietozákladné
princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť. V zmysle článku X ods. X základných
princípov R. základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. V. princíp

je okrem iných ustanovení R., priamo premietnutý aj do ustanovenia § 179 R., ktoré upravuje vedenie
pojednávania. O. § 179 ods. X R., ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom. O.
§ X79 ods. 1 R. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. G. neúčelnosť úkonu - účasť na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX na U. súde A. /v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod.; čistý čas XXX min. - X hod. a XX min./

( odsek XX bod X.X odôvodnenia uznesenia), respektíve namietaná výška dvojnásobku tarifnej odmeny
za daný úkon z dôvodu, že sám konajúci súd spôsobil vznik trov konania, keďže neustále predlžoval
ústne pojednávanie snažiac sa primäť strany k dohode súd považoval za nedôvodnú a účelovo podanú.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd v zmysle zásady zakotvenej v čl. X základných princípov R. a
v zmysle ustanovenia § 179 ods. X R. v rámci vedenia pojednávania sa snažil a pokúsil sa o zmierlivé
vyriešenie sporu medzi stranami. A. poukazuje na to, že pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX bolo

prvým pojednávaním, ktorého sa riadne zúčastnila aj žalovaná strana a jej právny zástupca, pričom
predchádzajúce pojednávania boli odročené s výnimkou pojednávania konaného dňa XX.XX.X., ktorého
sazažalovanúzúčastnilustanovenýopatrovník.A.,žedĺžkapojednávaniapresiahladvehodinynemôže
byť na ujmu úspešnej strane sporu (čo do trov konania), respektíve odmeny právneho zástupcu žalobcu
za tento úkon, a taktiež nemôže byť dĺžka a spôsobenie navýšenia odmeny pripisovaná úkonom súdu

na pojednávaní, ktorý konal v intenciách zákona a v súlade so základnými princípmi R., pričom v zmysle
§ X79 ods. 1 R. viedol pojednávanie tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s
XC/XXX/XXXX
- X -

prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. X. vedenia pojednávania je vo všeobecnosti
náležité zistenie skutkového stavu, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s
prihliadnutím na povahu konania a účel R., pričom odročenie pojednávania je v rámci priebehu civilného
konania a pre jeho rýchlosť nežiaduce a konanie by sa malo odročiť len z dôležitých dôvodov. A.
poukazuje na to, že ak žalovaná strana namietala v sťažnosti dĺžku pojednávania konaného dňa

XX.XX.XXXX a jeho vedenie súdom, je potrebné s ohľadom na námietku žalovanej prihliadnuť aj na to,
že od začatia predmetného konania. t.j. od podania žaloby na tunajšom súde, mal súd značne ťažkosti
s vypátraním pobytu žalovanej a s doručovaním písomnosti žalovanej. Je preto logické, že aj samotné
pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti oboch sporových strán bolo vedené súdom tak,
aby došlo k riadnemu zisteniu a objasneniu rozhodujúcich skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej,

prípadne k dohode sporových strán, alebo k zmierlivému vyriešeniu sporu.

XX) G. úkon účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na U. súde A. /v čase od XX:XX hod. do XX:XX
hod.; čistý čas XXX min. - X hod. a XX min./ ( odsek XX bod X.X odôvodnenia uznesenia), bol vzhľadom
na závery súdu (odsek XX tohto uznesenia) vykonaný riadne, v súlade so zákonom a účelne, pričom

právnemu zástupcovi v zmysle § X3a ods. 1 písm. d/ vyhlášky M. spravodlivosti A. republiky č. XXX/
XXXX Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (v znení účinnom od
XX.XX.XXXX), patrí za tento úkon odmena rovnajúca sa dvojnásobku tarifnej odmeny, t. j. ako odmena
za zastupovanie v konaní pred súdom za každé začaté dve hodiny, nakoľko pojednávanie na U. súde
A. dňa XX.XX.XXXX trvalo celkom X hodiny a XX minút.

XX)Q.súduviedolvodsekučísloXXtohtouzneseniaposúdenieúčelnostikaždéhoúkonuprávnejslužby
je závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. A. preskúmal obsah súdneho spisu a pri namietanom
úkone právnej služby - písomné podanie na súd - podanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, zistil, že po
obsahovej stránke sa v danom úkone právny zástupca žalobcu vyjadril k návrhu žalovanej na vykonanie

dôkazu znaleckým dokazovaním na určenie ceny trojizbového bytu, ktorý patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (K.). V podanej sťažnosti žalovaná voči úkonu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX
namietla, že „z odôvodnenia uznesenia konajúceho súdu nie je vôbec zrejmé, za akým účelom bolo
súdu predkladané písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, ak žalobca mohol svoj názor prezentovať
na ústnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a následne tiež na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa

XX.XX.XXXX“. Z. na dané tvrdenie žalovanej súd poukazuje na to, že súd nie je povinný odôvodňovať
relevantnosť (účelnosť) každého úkonu, ak po obsahovej stránke nemá pochybnosti o tom, že odmena
za uplatnený úkon úspešnej strane sporu patrí, ak sa vykonaný úkon týka predmetu konania.XX) Z obsahu spisu sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo zrejmé, že v predmetnej veci úkon zo dňa XX.XX.XXXX
bol adresovaná súdu vzhľadom na výsledky pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX. Na danom pojednávaní
bol právny zástupca žalobcu len substitučne zastúpený, teda nebol na danom pojednávaní prítomný

osobne. O. zástupca žalovanej navrhol na pojednávaní ustanovenie znalca na určenie ceny (hodnoty)
nehnuteľnosti patriacej do K., pričom k danému návrhu sa subtitučne poverený zástupca priamo na
pojednávaní nevyjadril. K návrhu žalovanej na ustanovenie znalca sa žalobca respektíve jeho právny
zástupca vyjadril až podaním zo dňa XX.XX.XXXX, pričom daný úkon a v ňom uvedené tvrdenia sa
týkali, ako

XC/XXX/XXXX
- X -

predmetu konania, tak aj veci samej. O. priznávaní odmeny za daný úkon súd prihliadol na konkrétnu
okolnosť, ktorá úkonu zo dňa XX.XX.XXXX predchádzala. V. úkony právneho zástupcu žalobcu k návrhu
žalovanej strany na ustanovenie znalca súd vyhodnotil za účelný pretože svojou povahou a účelom

sa blížil úkonu právnej služby odmeňovanému podľa ustanovenia § X3a ods. 1 písm. c/ vyhlášky M.
spravodlivosti A. republiky č. XXX/XXXX Z.z. V danom úkone súd nevidel neúčelné, ani úmyselné
navýšenie trov konania. E. o tom že žalobca mohol svoj názor prezentovať na ústnom pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX a následne tiež na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX súd
nepovažoval za dôvodné, nakoľko strany sporu môžu (v rámci civilného procesu) uvádzať rozhodné

skutočnosti, či navrhovať dôkazy týkajúce sa predmetu konania aj mimo pojednávania a taktiež smú
adresovať súdu svoje stanoviska, ak nebolo dokazovanie skončené. Z hľadiska vecnosti by podanie
právneho zástupcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX vykonané za účinnosti starej právnej úpravy bolo
možné v zmysle novej právnej úpravy R. sporového poriadku subsumovať pod „námietku k návrhu
protistrany na vykonanie dôkazu“, ktorú nová právne úprava R. kvalifikuje medzi prostriedky procesnej

obrany podľa § 149 R..

XX) K tvrdeniu žalovanej týkajúcich sa formalistického výkladu, arbitrárnosti rozhodnutia a k tvrdeniu že
sa ustanovenie § X20 ods. 2 R. vzťahuje nielen na rozhodnutie vo veci samej, ale aj na rozhodnutie súdu
o trovách konania, a pokiaľ v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania tieto náležitosti v rozhodnutí

súdu absentujú, v tejto časti je rozhodnutie súdu arbitrárne a nepreskúmateľné súd uvádza nasledovné:

XX) Po právoplatnosti rozsudku č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozsudkom
C. súdu v O. č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyšší súdny úradník rozhodol o výške
náhrady trov konania uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § X62 ods.

2 R. sporového poriadku. V danom štádiu konania súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia
skúmal účelnosť uplatnených a právnym zástupcom žalobcu reálne vykonaných úkonov právnej služby
nielen v intenciách vyhlášky M. spravodlivosti A. republiky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa - „ďalej len AT“) ale aj s prihliadnutím
na § 251 R. (pozri citované zákonné ustanovenia napadnutého uznesenia). V danom štádiu konania

súd prvej inštancie respektíve, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania
preskúmava len odôvodnenosť uplatnenej výšky odmeny za jednotlivé úkony právnej služby a hotové
výdavky právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky AT, konkrétne pri civilnoprávnych sporoch v zmysle
§ 13a, § 15 a nasl. AT. X. úkonov súd preskúmaval z hľadiska, či uplatnené úkony právnej služby boli
potrebné a nevyhnutné na účelne bránenia či ochranu práva žalobcu a taktiež z hľadiska ich priradenia

pod úkony právnej služby taxatívne vymenované v § X3 ods. 1 a X AT prípadne ich subsumcie podľa
§ 13a ods. X AT. V uznesení o výške náhrady trov konania súd v odôvodnení špecifikoval z čoho
pozostávajú trovy právneho zastúpenia, konkrétne špecifikoval odmenu za jednotlivé úkony právnej
služby a hotové výdavky (odsek XX odôvodnenia napadnutého uznesenia). J. súd uviedol aj zákonné
ustanovenia AT na základe ktorých bola odmena priznaná.

XX) O. súdu (vyššieho súdneho úradníka) pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania (odsek XX)
súd nepokladal za formalistický, respektíve namietaný prísne formalistický výklad pri výklade použitých
právnych noriem pri aplikácii súd nezistil. O.
XC/XXX/XXXX

- X -

prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych
stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy(nález X. súd A. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX). V napadnutom uznesení súd
postupoval pri priznávaní úkonov právnej služby v súlade s ustanovením §X5X, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 2 R. a § 13a, § 15 a násl. AT a jednotlivé úkony právnej služby vyhodnotil z hľadiska ich účelnosti

a vecnosti a taktiež z hľadiska správnosti ich uplatnenia podľa § 13a AT.

XX) O. § X34 ods. 2 R. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku, tade primerane aj znenie ustanovenia § X20 ods. 2 R. upravujúce obsah odôvodnenia.

XX) A. obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. XX ods. X X. je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z. súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. P. súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia X. súdu A.
republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/XXX/XX, či sp. zn. T.. ÚS/XX/XX - www.concourt.sk). E. poţiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj N. súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „O.

na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. U. rozhodnutia však
neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. A. povinnosti
odôvodniťrozhodnutiejepretovždyposudzovanésozreteľomnakonkrétnyprípad.“(napr.W.v.W.zXX.
mája XXXX, P. T./XXXX). N. súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý
súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom

konaní. A., aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci P. E. c. Z. a I. K./Z., oba z XX. decembra
XXXX, Q., séria A č. XXX A a č. XXX B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri

bližšie rozhodnutia X. súdu A. republiky vo veciach sp. zn. T.. ÚS/XXX/XX, sp. zn. IV. ÚS/XXX/XX, sp.
zn. I. ÚS/XXX/XX, sp. zn. T.. ÚS/XXX/XXXX, či sp. zn. II. ÚS/XXX/XXXX - www.concourt.sk).

XX) G. uznesením súd rozhodoval o výške náhrady trov konania, pričom predmetom rozhodnutia
neboli otázky týkajúce sa veci samej, ale len posúdenie účelnosti á zákonnosti uplatnených trov

konania úspešnej strany sporu. V odôvodnení uznesenia súd jasne špecifikoval právny základ aj
položky z ktorých pozostávali priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenie. O. vyhotovovaní
uznesenia súd primerane použil aj ustanovenia § X20 ods. 2 R., pričom nešlo (ako bolo uvedené) o
rozhodnutie vo veci samej,
XC/XXX/XXXX

- X -

ale len o rozhodnutie „dopĺňajúceho“ charakteru, ktoré nasleduje po rozhodnutí vo veci samej. F. o výške
náhrady trov konania rieši len otázku konkrétnej výšky už priznanej náhrady trov konania, a preto musí
byť aj po obsahovej stránke koncipované a zamerané len na riešenie otázky výšky trov konania. V. téze

sa podriaďujú aj formálne a obsahové náležitosti uznesenia súdu. E. uznesenie špecifikuje vo svojom
odôvodnení jednotlivé uplatnené a priznané trovy konania vrátane úkonov právneho zastúpenia, pričom
danému predmetu úpravy musí zodpovedať aj príslušná právna a skutková argumentáciu odôvodnenia.
V napadnutom uznesení súd stručne a zreteľne uviedol z čoho pozostávali uplatnené a priznané trovy
konania vrátane trov právneho zastúpenia, pričom súd jasne objasnil aj právny a skutkový základ

uznesenia, t. j. súd uviedol o ktoré právne predpisy sa pri rozhodovaní opieral, uviedol ich konkrétne
paragrafové znenie a jednotlivo špecifikoval trovy konania vrátane úkonov právneho zastúpenia (pozri
odseky X až XX napadnutého uznesenia). G. absencia náležitostí uznesenia v zmysle § X20 ods. 2 R.
bola preto z vyššie uvedených skutočností nedôvodná.

XX) A. má za to, že pre účel rozhodnutia o výške náhrady trov konania bola v napadnutom uznesení
použitá dostatočná právna ako aj skutková argumentácia potrebná na odôvodnenie otázky riešenej
uznesením o výške náhrady trov konania, teda otázky, ktorej predmetom je preskúmanie a stanovenia
konkrétnej výšky trov konania. Z dikcie ustanovenia § X34 ods. X R. je zrejmé, že súd nie je zo zákonapovinný striktne uplatňovať (aplikovať) ustanovenie § 220 ods. 2 R. ak rozhoduje uznesením, ale len
primerane použije uvedené ustanovenie R. pri vyhotovovaní uznesenia (v závislosti na obsah a predmet
riešenej otázky takýmto uznesením) za podmienky, že zákon (rozumie sa R.) neustanovuje inak.

XX) Z. na skutočnosti uvedené v odsekoch XX až XX tohto uznesenia súd mal za to, že napadnuté
uznesenieovýškenáhradytrovkonanianebolozaloženénasvojvôlisúdu,atedasanejednáoarbitrárne
rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné, teda že trpí inou procesnou vadou konania.

XX) Preto vo veci bolo potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.