Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/682/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210366
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112210366.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu Y. W., B.. XX. XX. XXXX, W., B. V.
XX, zast. JUDr. Janou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štefánikova 40, proti
žalovanému T. Č., B.. XX. XX. XXXX, W., B. V. XX, zast. JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou ,
Advokátska kancelária, Košice, Štúrova č. 20, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku 15C/45/2012 - 191 z 21.5.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom návrh na prerušenie konania zamietol, žalovanému
uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť nepovolenú stavbu - „Oceľový prístrešok“ postavený na

parcele W. „. Č.. XXXX C. P. XX T.X, J. L. - Z. L. H. B., Z. B. I. Č.. XXXX, W. Ú. Ť.H., C. W. - Ť., C. W. N. ,
do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a vyslovil, že o trovách
konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

2. Odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca sa žalobou , doručenou mu 18. 4. 2012 domáhal proti
žalovanému odstránenia nepovolenej a neoprávnenej stavby „Oceľový prístrešok“ postavený B. L. W.-S.
Č.. XXXX C. P. XX T.X, J. L. Z. L. H. B. Z. B. I. Č.. XXXX L. W. Ú. Ť., C. W. - Ť., C. W. N. , J. X T. C. L. G. H.

B.V. O. W., B. O. U. H. L. Z., Ž. Y. P. J. Č.. U.. XXXX L. B. L. W.-S. Č.. XXXX Z. B. I. Č.. XXXX, H. H. L. U.
B. B.Ú. U. P. W.. Ú.. Ť., C. W. - Ť., C. W. N. Z. B. I. Č.. XXXXX, L. W.-Q. Č.. XXX/X C. P. XX T.X, J. L. - Z..
L. H. B., L.P. Z. P. L.. P.. Č.. XXXX, ako aj starého domu postaveného na tejto parcele, že je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1/2 týchto nehnuteľností s právnym predchodcom žalovaného, a to s jeho
otcom Jurajom Čorbom, ktorý je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2. L. W.-Q. Č.. XXX/X, H. H. G.
J., W. X. Z. P. L.. P.. H. V. X., B. G. Ž. Y. W. H. T. W., G.. O. H. G. Ž. Y. Č. H. H. Č., W. P. L. X/X W. Z. P. G..
XXXX H. XXXX. Žalobca je spolu s právnymi predchodcami žalovaného, ako aj inými spoluvlastníkmi,

ktorí okrem podielovej spoluvlastníčky T.. I. W., X. L. Č.. XX, U. B.T., L. U. H. U. J. L. W.-Q. Č.. XXX/X Z. B.
I.Č..XXXXP.L.X/XXH.L.W.-S.Č..XXXX,Z.B.I.Č..XXXXP.L.X/XX.Žalovaný,ktorýniejevlastníkom
ani spoluvlastníkom ani jednej zo spomenutých parciel, si zriadil prevádzku na vykonávanie živnosti -
zámočnícke, kúrenárske a vodoinštalačné práce v r. 1988 v starom dome, ktorý nie je zapísaný na liste
vlastníctva a na spoločnom dvore, ktorý nie je jeho vlastníctvom, ako aj postavil oceľový prístrešok na L..
Č.. XXXX, v tesnej blízkosti za rodinným domom žalobcu a ktorá taktiež nie je v jeho vlastníctve. Súhlas
žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti mu nebol daný, ani na zriadenie prevádzkárne,

ani na postavenie oceľového prístrešku. Oceľový prístrešok, ktorý je postavený na parcele č. 1386,
kat. úz. Ťahanovce je stavbou nepovolenou, nie je na ňu vydané stavebné povolenie a ani nie sú
splnené podmienky na vydanie dodatočného stavebného povolenia a stavbou neoprávnenou, pretože je
postavená na cudzom pozemku. Tvrdil, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom parc. č. 1386, naktorej je zriadený oceľový prístrešok a ani nemá snahu vysporiadať spoluvlastníctvo po svojich rodičoch,
keďže pochádza z 8 súrodencov, s ktorými pravdepodobne nedochádza k dohode. Z výsluchu, o. i.,
zistil, že oceľový prístrešok je zastrešený, má vchod, žalovaný ho postavil v r. 2005 a 2006. Hneď,

keď ho začal stavať, žalobca oznámil žalovanému, že si prístrešok na tejto parcele nepraje. Jedná
sa o plochu o rozlohe okolo 36 m2, zo strechy prístrešku mu dlhodobo zateká voda, preto v jednej
miestnosti, keď je von daždivo, má v nej všetko zamoknuté. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je
podielovým spoluvlastníkom L.. Č.. XXXX, že parcelu užívali jeho rodičia., je na nej postavený prístrešok,
kde má uložené drevo. V dome, v ktorom žije, vyrastal, má 8 súrodencov, jeho právni predchodcovia,

jeho rodičia tento dom kúpili a bývali tam od začiatku. Zo spisu T. Č. W. - Ť. H.-XX/I/Bro Z., Ž. G. Z.
XX. X. XXXX T. W., L. W.N. - U. T., V. Č.. X, W. H. U. Ú. X. U. B. C. U. -C. L. B. L. L.. Č.. XXXX P.
W.. Ú.. Ť. U. T. Č.C., X. B. V. Č.. XX, W.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia , polovica prístrešku bola
postavená pred 11 rokmi, pred dvoma rokmi bol prístrešok predĺžený smerom do dvora a prístrešok
sa nachádza na celej ploche parc. č. 1386. Stavebník sa nepreukázal stavebným ani kolaudačným
rozhodnutím. Rozhodnutím zo 16. 1. 2012 T. W., L. W. - U. T. G. C. L. W. C. J.B. L. U. „. L. B. V.

Č.. XX, W. a účastníkov konania, spoluvlastníkov odkázalo súdnou cestou riešiť postavenú nepovolenú
stavbu oceľového prístrešku. Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že stavba oceľového prístrešku má
strechu, stĺpy, zo strechy prístrešku zateká do rodinného domu žalobcu . Zo spisu 19C/272/2014 súd
zistil, že 24. 10. 2014 bola žalobcom proti žalovaným Y. W. H. U.. L. Ž. C. D. P. L. W. B. Z. B. I. Č.. XXXX
H. L.. Č.. XXXX, L.. Č.. XXX/X, že vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Vychádzal z § 80 písm. b)

O.s.p., § 119 ods. 2 , § 126 ods. 1 a § 135c Obč. zák., § 43, § 43a ods. 2, § 139 ods. 1 písm. c), §
139b ods. 6, § 55 ods. 1, 2 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona (ich znenie citoval). Z výpisu z I.
Č.. XXXX, W.. Ú.. Ť. T. P., Ž. Ž. H. Ž. U. L. U. L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, L. Y. P. L. U. T.. I. W. H. Ď. C.,
W. U. P.Á. U.. Ď. Z., Ž. Ž. Y. P. P. G. J., W. Y. L. B. L. Č.. XXXX/X, XXXX/X , H. P. Z. P. Z. I. Č.. XXXX,
W.. Ú.. Ť.. Vychádzajúc zo žalobného návrhu, ale najmä zo žalobných tvrdení a dôkazov, vyhodnotil,

že ide o negatórnu žalobu, ktorou sa žalobca domáha odstránenia objektu opísaného v žalobe podľa
§ 126 ods. 1 O.s.p. Urobil záver, že žalobca je na podanie žaloby o odstránenie stavby - oceľového
prístrešku aktívne legitimovaný, lebo preukázal výpisom z LV vlastnícke právo k parcele č. 1386, ktoré
nadobudol dedením po svojich rodičoch a preukázal výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorý
stojí B. L. Č.. XXXX/X, XXXX/X, že žalovaný je pasívne legitimovaný, lebo zasahuje do vlastníckeho

práva žalobcu, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom parcely č. 1368 spolu s ďalšími podielovými
spoluvlastníkmi a v priebehu súdneho konania sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom L. Č..
XXXX , B. Z. C.Q. C. J. XXD/XXX/XXXX, XXD/XX/XXXX, preto žalobu o odstránenie neoprávnenej
stavby zamietol. Poukázal na to, že žalovaný postavil oceľový prístrešok ako trvalú stavbu na L.. Č..
XXXX P. G.. XXXX (P. G.. XXXX Y. G.) , P. čase, keď pozemok užívali jeho právni predchodcovia,

rodičia, že žalovaný nebol dobromyseľný, lebo žalobca stavbu prístrešku od začiatku odmietal. V r. 2008
podal písomný podnet na stavebný úrad na prešetrenie oprávnenosti stavby, ktorú postavil žalovaný.
Stavený úrad vykonal miestne šetrenie 9. 7. 2009 a žalobcovi vyhovel, rozhodol, že stavba prístrešku je
nepovolená. Neskorším rozhodnutím prerušil konanie a odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie.
Dôvodil, že žalovaný nemal na postavenie stavby oprávnenie vydané správnym (stavebným) orgánom,

jedná sa o nepovolenú stavbu (čiernu stavbu) a ani v priebehu konania o vydanie oprávnenia nepožiadal.
Urobil záver, že žalobca je obmedzený vo výkone vlastníckeho práva tým, že má sťažený prístup k
štítovej stene svojho rodinného domu susediacej s prístreškom, pri jeho údržbe a opravách, že stena
rodinného domu žalobcu je dlhodobo navlhnutá a mokrá. Stavba prístrešku nebola zhotovená podľa
projektovej dokumentácie, ktorá by preukázala statickú bezpečnosť a stabilitu prístrešku, požiarnu

bezpečnosť a jej realizáciou dochádza k ohrozeniu vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je
výlučnýmvlastníkom.Konštatoval,žesúdnyznalecvzáverochznaleckéhoposudkuavosvojejvýpovedi
pred súdom špecifikoval, že oceľový prístrešok je stavbou podľa stavebných predpisov, stavba je pevne
spojená so zemou (§ 119 ods. 2 Obč. zák.), preto námietka žalovaného, že sa nejedná o stavbu, je
neopodstatnená. Poukázal na to, že žalovaný súdu iný dôkaz, že sa nejedná o stavbu, nepredložil, hoci

bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že žalovaný tu mal dôkazné bremeno. Zdôraznil, že ak by
prístrešok nebol pevne spojený so zemou, konštrukcia prístrešku by bola nebezpečná a život ohrozujúca
a v prípade nepriaznivého počasia, položená konštrukcia by spôsobila rozsiahle škody, že sa jedná o
nebezpečnú stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a zdevastovať celé okolie. Stavba nespĺňa
požiadavky bezpečnosti. Zdôraznil, že odstránenie stavby je technicky nutné pre statickú bezpečnosť a

stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť žalobcu, žalovaného a všetkých podielových spoluvlastníkov.
Poukázal na to, že oceľový prístrešok je stavbou postavenou bez súhlasu podielových spoluvlastníkov,
ktorú užíva jeden spoluvlastník, a to žalovaný, že žalobca preukázal, že žalovaný nemá žiaden
relevantný dôvod zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je výlučným vlastníkom rodinnéhodomu a žalovaný odmieta stavbu prístrešku odstrániť. To, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom
parcely neznamená, že môže zasahovať neoprávnene do vlastníckeho práva ďalšieho podielového
spoluvlastníka a výlučného vlastníka nehnuteľnosti. Urobil záver, že odstránenie nehnuteľnej stavby

postavenejnapozemkužalobcu(akojednéhozospoluvlastníkov),moholžalobcadosiahnuťlenžalobou
na jej odstránenie, preto sa domáhal súdnej ochrany a súd jeho žalobe vyhovel. Zdôraznil, že v § 126
ods. 1 Obč. zák. poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom,
že ide o zapieraciu negatórnu žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom
do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení, ako v neoprávnenom zadržiavaní jeho veci.

Vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný, sa môže (ak nejde
o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Obč. zák.) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa §
126 ods. 1 Obč. zák. žalobou na odstránenie stavby. Negatórnu žalobu môže uplatniť rušený vlastník pri
akomkoľvekzásahudovlastníckehopráva.Takétoprípadymôžeriešiťajstavebnýúradvprebiehajúcom
stavebnom konaní. Stavebný úrad môže účastníka konania odkázať na súd s takou námietkou, ktorej
riešenie presahuje rozsah jeho pôsobnosti, príp. zasahuje do právomoci spolupôsobiacich orgánov

štátnej správy. Aktívne legitimovaným na podanie negatórnej žaloby je vlastník veci, zapieraciu žalobu
môže proti inej osobe podať aj len jeden zo spoluvlastníkov veci, o ktorej ochranu ide (R 58/57).
Citujúc znenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., uviedol žalovaný žiadal konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konania prebiehajúceho pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 19C/272/2014 o určenie
vlastníckeho práva, že návrh na prerušenie konania zamietol, lebo predmetom konania bola žaloba

o odstránenie stavby oceľového prístrešku postaveného B. L.. Č.. XXXX, W. Y. P. L. U. Ž., Ž. H. Ď.
C. H. W. U. W. C. D. P. L. W. L. Č.. XXX/X B. I. Č.. XXXX B. Ž. L. U.Ú.. Ž. U. J. D. P. L. W. L.. Č..
XXXX B. I. Č.. XXXX, L. L. L., P. L. X/X W. S. L. H. Č. H. X/X W. S. L. Y. Č.. Predmetom tohto konania
je odstránenie nepovolenej stavby oceľového prístrešku, ktorá ohrozuje vlastnícke právo výlučného
vlastníka nehnuteľnosti (rodinného domu). Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne

samostatným uznesením , do 30 dní po právoplatnosti rozsudku (§ 151 O.s.p.).

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. V odvolaní opakoval, že predmetný prístrešok je postavený už veľmi dlho, že sa nejedná o stavbu
ale o prístrešok, pretože nie je pevne spojený so základom .Okrem toho , uviedol, že nemôže sa
jednať o neoprávnenú stavbu, pretože aj on je podielovým spoluvlastníkom k predmetnej nehnuteľnosti.
Ďalej konštatoval , že súd si následne pripojil spis MČ Košice - Ťahanovce A/2010/04675-04/I/Bro,
v ktorom bola riešená otázka odstránenia oceľového prístrešku, pričom v tomto konaní sa stavebník

nepreukázal stavebným ani kolaudačným rozhodnutím, že neskôr toto konanie bolo prerušené s tým,
že účastníci boli odkázaní na súdnu cestu pre riešenie postaveného oceľového prístrešku. Následne
súd nariadil znalecké dokazovanie na otázku, či prístrešok je alebo nie je stavbou, ktorý znalecký
posudok vypracoval Ing. Tomáš Varga, PhD., 10/2013. Zo záverov posudku vyplýva, že podľa názoru
tohto znalca oceľový prístrešok je stavbou, pretože je pevne spojený so zemou a odkázal na § 43

a, Stavebného zákona. Na základe takto predloženého znaleckého posudku sa vyjadril 15.01.2015 a
nesúhlasil so záverom znaleckého posudku, pretože podľa § 43 a Stavebného zákona, stavba musí byť
spojená pevným základom, že v tomto prípade sa nejedná o pevný základ a keďže si nedal námahu
zistiť, či to tak je, alebo nie je, v tomto podaní aj uviedol, že na pojednávaní predloží fotodokumentáciu
o tom, že predmetná oceľová konštrukcia je len položená na pôde a teda nie je stavbou. Vzhľadom

k tejto skutočnosti súd dopočúval znalca na pojednávaní 21.05.2015, kde znalec vysvetlil, že údajne
sa jedná o jednoduchú stavbu, ktorá si vyžaduje stavebné povolenie. Pre objektívnosť povedal, že v
čase vypočúvania svedka - znalca už nebol prítomný jeho právny zást., pretože kvôli kolízii termínov s
iným pojednávaním , ešte pred zahájením vypočutia svedka, musel odísť na iné pojednávanie a teda
už nemohol predložiť fotografie svedčiace o tom, že predmetný prístrešok nie je pevne spojený so

zemou. Z uvedeného dôvodu tieto fotografie predložil do odvolania, aby si krajský súd mohol ozrejmiť, že
skutočne znalec pochybil, ak dospel k takémuto záveru. Navyše poukázal poukázal na to, že žaloba nie
je dôvodná, pretože aj keď formálne je jeden z podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti
žalobca, právny stav tomuto zápisu nezodpovedá a v súčasnosti pred OS Košice I prebieha pod č.
19C/272/2014 konanie vo veci určenia vlastníckeho práva, v ktorom sa domáha určenia, že je výlučným

vlastníkom spornej nehnuteľnosti, žaloba bola podaná 24.10.2014 a vo veci nebolo rozhodnuté, do
času vyhlasovania napadnutého rozsudku. Vzhľadom na túto skutočnosť, žiadal toto konanie prerušiť,
pretože ak žalovaný bude úspešný v konaní o určenie vlastníckeho práva, potvrdí sa právny stav jeho
výlučného vlastníctva k pozemku, potom predmetná žaloba nie je dôvodná a žalobca nemá aktívnulegitimáciu na podanie takejto žaloby. Citujúc sčasti odôvodnenie napadnutého rozsudku, poukázal na
to, že nie je mu zrejmé , z akých odborných posudkov súd vychádzal pri konštatovaní, že ak by stavba
nebola pevne spojená so zemou, konštrukcia by bola životu nebezpečná, navyše, táto konštrukcia je

umiestnená na pozemku viac ako 20 rokov a teda tvrdenie, že je nebezpečná je neopodstatnené. Podľa
jeho názoru súd vykonané dôkazy nesprávne právne vyhodnotil a navyše nezohľadnil tú skutočnosť, že
pred OS Košice I, prebieha žaloba o určenie vlastníckeho práva, pričom vlastnícke právo má prednosť
pred všetkým ostatným a pokiaľ by žalobca tvrdil, že sa jedná o nebezpečné zariadenie, potom takéto
rozhodnutie je prinajmenšom predčasné, pretože musel by existovať odborný posudok na to, či takáto

konštrukcia je životu nebezpečná, alebo či môže spôsobiť škodu na majetku ostatných.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe vykonaných dôkazov, tak písomnými
podaniami, výsluchmi účastníkov, doloženou fotodokumentáciou, ohliadkou na mieste samom ako
aj vykonaným znaleckým dokazovaním, že súd zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, na základe takto vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový a právny stav

veci, správne rozhodol a jeho žalobnému návrhu sčasti vyhovel a svoje rozhodnutie aj podrobne na
základevykonanýchdôkazovodôvodnil.Opakoval,žepredpodanímžalobnéhonávrhuboloodstránenie
oceľového prístrešku riešené prostredníctvom Stavebného úradu už od r. 2008, kedy žalobca podal
podnet na Stavebný úrad na prešetrenie stavby, ktorú postavil žalovaný na L. Č.. XXXX. Dal do
pozornosti dôkaz, ktorý sa nachádza v súdnom spise, a to stanovisko stavebného úradu zo 16.7.2009,

ktoré bolo vypracované na
základe miestneho šetrenia z 9.7.2009, kde je výslovne uvedené, že na
L.. Č.. XXXX U. B. U. - L. Z. C. O. P. X.
J. P. S. Xm H. B.Á. U. B. S. L. L.. Č..XXXX a že
stavba prístrešku nie je povolená. Už stavebným úradom bolo nariadené odstránenie stavby oceľového

prístrešku, avšak z dôvodu nečinnosti stavebného úradu I. stupňa došlo k zrušeniu Rozhodnutia o
odstránení stavby a bol alibistickým stavebným úradom odkázaný na súd, čo aj v r. 2012 urobil. V
priebehu konania bola vykonaná ohliadka na mieste samom, takže konajúci sudca na vlastné oči videl
stavbu oceľového prístrešku a následne bol vyhotovený znalecký posudok znalcom Ing. Tomášom
Vargom, PhD, znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvia: Pozemné stavby, Projektovanie v stavebníctve,

Statikastavieb.Znalecvosvojomznaleckomposudkunavšetkyštyriotázkyuzneseniasúduzodpovedal
kladne, t.j. Oceľový prístrešok je stavbou v zmysle stavebného zákona - je pevne spojený so zemou,
na jeho osadenie bolo potrebné vydanie stavebného povolenia, realizáciou oceľového prístrešku došlo
k porušeniu všeobecne záväzných predpisov - nebola vypracovaná projektová dokumentácia, jeho
užívanie nebolo schválené stavebným úradom, realizáciou prístrešku došlo k ohrozeniu vlastníckych

práv žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom. Na základe požiadavky žalovaného sa
znalec Ing. Tomáš Varga, PhD. dostavil aj na
pojednávanie, ktoré sa konalo 21.05.2015, ktorý v celom rozsahu trval na
záveroch znaleckého posudku č. 10/2014 a opätovne potvrdil, že oceľový prístrešok je jednoduchou
stavbou, ktorá si vyžadovala územné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie, jej

realizáciou boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy a ohrozil vlastnícke právo žalobcu k
nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom, dokonca znalec skonštatoval, že ak by prístrešok nebol
pevne spojený so zemou, konštrukcia prístrešku by bola nebezpečná a život ohrozujúca a v prípade
nepriaznivého počasia položená konštrukcia by spôsobila rozsiahle škody. Jedná sa o nebezpečnú
stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a zdevastovať celé okolie. Stavba nespĺňa požiadavky

bezpečnosti. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie tohto konania z dôvodu podaného žalobného
návrhu na určenie vlastníckeho práva k parcele W.-S. Č.. XXXX, opätovne uvádza, že v danom prípade
sa nejedná o skutočnosť, či je tu vlastnícky vzťah k tomuto pozemku, L..Č.. XXXX, ale o skutočnosť, či
oceľový prístrešok postavený na tejto parcele je stavbou, či bolo potrebné stavebné povolenie, či boli
porušené záväzné právne predpisy a či došlo k ohrozeniu vlastníckych práv, takže , aj keby bol žalovaný

úspešný v spore o určenie vlastníckeho práva k L.. Č.. XXXX, táto skutočnosť neovplyvní rozhodnutie
vo veci samej.

6. Krajský súd v Košiciach prípisom 9Co/682/2015 - 245 z 2.2.2017 vyzval strany sporu, aby sa v lehote
5 dní vyjadrili k možnému použitiu § 127, § 139 a § 417 ods. 2 Obč. zák.

7. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu , podaním z 13.2.2017, došlým odvolaciemu súdu 14.2.2017 (č.l.
248 - 249 spisu), uviedol, že už od počiatku spolunažívania na spoločnom dvore si žalovaný počínal vrozpore s § 139 Obč. zák., aj keď do r. 2013 bol podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely iba v
podiele 1/12, žalobca mal, aj má väčší vlastnícky podiel na
uvedenej parcele ako žalovaný, 5 podielových spoluvlastníkov je nezistených a ich podiely spravuje

Slovenský pozemkový fond, ktorý k určeniu vlastníckeho práva vydržaním uvedenej parcely nemôže
dať súhlas, takže ani nie je predpoklad, aby bol žalovaný úspešný v spore o určení vlastníckeho
práva uvedenej parcely. Skutočnosť, že si žalovaný bez stavebného povolenia a súhlasu ostatných
podielových spoluvlastníkov postavil oceľový prístrešok, s čím on nemôže za žiadnych okolností
súhlasiť, pretože realizáciou prístrešku došlo k ohrozeniu jeho vlastníckych práv k nehnuteľnosti, ktorej

je výlučným vlastníkom, nezakladá titul vstupu do oprávnenej držby uvedenej parcely žalovaným. Citujúc
znenie § 127 Obč. zák., uviedol, že výstavbou oceľového prístrešku na celej parcele W.-S. Č.. XXXX,
bez stavebného povolenia a bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov došlo k ohrozeniu jeho
rodinného domu, čo bolo dôvodom podania žaloby o odstránenie oceľového prístrešku, v ktorom konaní
bol úspešný a súd zaviazal žalovaného na vlastné náklady odstrániť nepovolenú stavbu - oceľový
prístrešok v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že odstránením oceľového

prístrešku , by bolo vykonané vhodné opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Citoval zo znaleckého
posudku, že ak by prístrešok nebol pevne
spojený so zemou, ako to prezentuje žalovaný, konštrukcia prístrešku by bola
nebezpečná a život ohrozujúca a v prípade nepriaznivého počasia položená konštrukcia by spôsobila
rozsiahle škody. Jedná sa o nebezpečnú stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a zdevastovať

celé okolie. Stavba nespĺňa požiadavky bezpečnosti. Na základe uvedených skutočnosti sa pridŕžal
všetkých svojich vyjadrení, prednesov a tvrdení v tomto konaní a navrhol rozsudok potvrdiť v celom
rozsahu a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný , v podaní zo 16.2.2017, došlým odvolaciemu súdu 17.2.2017 (č.l. 253 - 254), poukázal

na to, že už pred súdom uviedol, že evidovaný spoluvlastník, t.j. žalobca v zmysle práva nie je
spoluvlastníkom, pretože parcelu, na ktorej je postavený prístrešok, odkúpil od pôvodných vlastníkov
neperfektnou zmluvou a v súvislosti s touto skutočnosťou aj podal žalobu na Okresný súd Košice I pod
sp.zn. 19C/272/2014 a žiadal, aby bolo konanie vo veci 15C/45/2012 prerušené až do právoplatného
skončenia a že z uvedeného dôvodu má za to, že § 139 Obč. zák., v tomto prípade, nie je možné

uplatniť. Čo sa týka uplatnenia § 127 Obč. zák. poukázal na to, že tento prichádza do úvahy, aby bol
aplikovaný, avšak v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie a nebolo ani preukázané, žeby
nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ohrozoval výkon jeho práv a že rovnako nebolo
preukázané,žebyjehoprístrešoknejakýmspôsobombránilvyužívaniususediacichpozemkovastavieb,
lebo k takému zásahu vôbec nedokázalo a ani nedochádza. K možnému použitiu § 417 ods. 2 Obč. zák.

uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby prístrešok vážne ohrozoval jeho alebo jeho
majetok, a že týmto smerom súd nevykonal žiadne dokazovanie.

9. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
akovecnesprávnypotvrdilpodľa§387ods.1,2C.s.p.lebosúdúplnezistilskutkovýstavveci,vpodstate

ho správne právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody rozsudku
sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaného, v ktorom iba opakuje skutočnosti,
uvádzané pred súdom prvej inštancie , s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku riadne a presvedčivo
vysporiadal.

11. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne
právne posúdil, od 01.07.2016 upravených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

12. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., od 1.7. 2016 uvedený v § 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkovézistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

17. K výhradám žalovaného, že prístrešok stojaci na L.. Č.. XXXX B. Y. U. I. B. Y. L. U. U. Z., Ž.Q.
B. C. B. U., C. U. P. L. G. L. B. Z. U. L. N. D. P. C. G.. Z. P. J. Y. P., Ž. L. C. L.Í. U. B. L. Č..
XXXX Y. U., čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku č. 10/2013 vypracovaného znalcom Ing.
Tomášom Vargom PhD., znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, statika stavieb. V
záveroch uvedeného znaleckého posudku sa, o. i., uvádza, že stĺpiky, ktoré súčasne tvoria oplotenie

sú zabetónované do základového pásu, že oceľový prístrešok je stavbou, pretože je pevne spojený so
zemou podľa § 43 písm. a) Stavebného zákona (oplotenie, ktoré je súčasťou zadnej časti prístrešku) a §
43 písm. b) Stavebného zákona (roh prístrešku je oceľovým profilom privarený k stĺpu, ktorý je ukotvený
do betónového základu). Z uvedeného dôvodu sú výhrady žalovaného neopodstatnené. Súdny znalec
na pojednávaní 21.5.2015 (zápisnica na č.l. 183), o. i., na otázku žalovaného, pokiaľ ide o jeho výhrady,

že stavba by mala byť spojená so zemou pevným základom a že žalovaný doložil fotodokumentáciu
svedčiacu o tom, poprel ním tvrdené skutočnosti a uviedol, že mal k dispozícii kompletný spis , že urobil
obhliadku na mieste samom a trval na záveroch svojho znaleckého posudku.
18. Strany sporu, vrátane žalovaného , boli súdom poučené podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky
dôkazy musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí

dokazovanie, že na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada , že skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.19. Strany sporu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Žalovaný pred súdom prvej
inštancie nespochybnil žiadnym konkrétnym spôsobom správnosť záverov vyplývajúcich zo znaleckého
dokazovania.

20. S výhradami žalovaného, že oceľový prístrešok sa nachádza na pozemku, ktorý je v súčasnej dobe
v jeho podielovom spoluvlastníctve a aj žalobcu, že doposiaľ nebolo skončené konanie o určenie
vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom oceľový prístrešok stojí, vedené pred Okresným súdom

Košice I pod sp.zn. 19C/272/2014, sa už súd riadne a presvedčivo vysporiadal vo svojom rozhodnutí, na
ktoré dôvody odkazuje aj odvolací súd. Žalovaný, aj keď je podielovým spoluvlastníkom L.. Č.. XXXX,
na uvedenej parcele postavil oceľový prístrešok, bez súhlasu ďalšieho podielového spoluvlastníka, t.j.
žalobcuažalovanýnemôžezasahovaťneoprávnenedovlastníckeho-spoluvlastníckehoprávaďalšieho
podielového spoluvlastníka. Žalobca sa mohol iba žalobou na odstránenie tejto neoprávnenej stavby
domáhať súdnej ochrany a z uvedeného súd žalobe vyhovel.

21. Je potrebné vziať do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, že L.. Č.. XXXX , B. W. U. C. L. , Y. P. X. X. G. J. Ž.
Č.. U.. XXXX U. B. L.. W. -S. Č.. XXXX, Z. B. I. Č.. XXXX , Ž. Ž. U. J. C. U. P. L. H. P. P. W. G.. J. Č.. U..
XXXX L. B. L. W.- Č.. XXXX ako susediacej parcele , pri aplikácii § 127 Obč. zák. Aj keď súd výslovne
znenie § 127 Obč. zák. vo svojom rozhodnutí neuviedol a necitoval, v podstate zistený skutkový stav

podradil aj pod ust. § 127 Obč. zák. lebo urobil záver, že žalobca je obmedzený vo výkone vlastníckeho
práva tým, že má sťažený prístup k štítovej stene svojho rodinného domu susediaceho s prístreškom,
pri jeho údržbe a opravách, stena rodinného domu žalobcu je dlhodobo navlhnutá a mokrá, stavba
prístrešku nebola zhotovená podľa projektovej dokumentácie, ktorá by preukázala statickú bezpečnosť
a stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť a jej realizáciou dochádza k ohrozeniu vlastníckych práv

žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom.

22. Podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,

žeby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami a nesmie nechať chované zvieratá vznikať na
susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene
stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

23. V prípade § 127 Obč. zák. ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k tretím osobám, ktorým
patrí iné právo, do ktorého vlastník zasahuje výkonom do vlastníckeho alebo iného práva. Vo svojej
podstate ide o kolíziu dvoch na sebe nezávislých práv, ktorých výkon môže ovplyvňovať uplatnenie
práva iného. Pre posúdenie aktívnej legitimácie na poskytnutie ochrany pred zásahmi do opravy je

významné to, že zo znenia § 127 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že zákon obmedzuje vlastníka veci vo vzťahu
k neobmedzenému a neurčitému počtu subjektov s tým, že výkonom vlastníckeho práva nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok. Aktívna legitimácia je tak určená osobou (suseda), stavby alebo
pozemku. Ide o „imisie“ podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. a je osobitným prípadom negatórnej (zapieracej)
žaloby, ktorú treba považovať v pomere k § 126 Obč. zák. za osobitnú. V § 127 ods. 1 Obč. zák. sú

upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone svojho právnického práva obťažuje iného,
prípadne ohrozuje výkon jeho práv, pričom ide o nepriame zásahy, ktoré musí každý znášať, pokiaľ
nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia, (nesmie ísť o obťažovanie nad mieru primeranú
pomerov a o vážne ohrozovanie výkonu práv imisiou dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti, čo
je vecou posúdenia súdu).

24. Vzhľadom na uvedené , predmetom tohto konania a jeho cieľom bolo, o. i., aj odstránenie
protiprávneho stavu, v súvislosti so zásahom do výkonu vlastníckych práv žalobcu, a to vo vzťahu aj
k jeho G. J. Č.. U.. XXXX U. B. L.. Č.. XXXX podľa § 127 ods. 1 Obč. zák., žalovaným ako susedom,
vlastníkom neoprávnenej stavby stojacej na L.. Č.. XXXX (P. L. U. U. U.). U. - C. L.W. obťažuje nad

mieru primeranú žalobcu aj ako suseda žalovaného, tým, že žalobca má sťažený prístup k štítovej stene
svojho rodinného domu susediaceho s prístreškom pri jeho údržbe a opravách , že stena rodinného
domu žalobcu je dlhodobo navlhnutá a mokrá. Stavba prístrešku nebola zhotovená podľa projektovej
dokumentácie, ktorá by preukázala statickú bezpečnosť , stabilitu prístrešku a požiarnu bezpečnosť,ktoré závery vyplynuli z vykonaného znaleckého dokazovania a ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia
vyhodnotil a urobil aj právne závery.

25. Je potrebné uviesť, že súdna prax (rozsudok NS ČR 22Cdo/3700/2009) vychádza z dvojčlennej
teórie predmetu sporu, podľa ktorej je tento predmet vymedzený ako žalobným návrhom (petitom) , tak aj
skutkovými tvrdeniami, ktorými bol uplatnený, pritom nie je významné , ako bol súdom skutok (skutkový
dej), ktorý je predmetom veci samej posúdený po právnej stránke.

26. So zreteľom aj na uvedenú súdnu prax , bolo potrebné podradiť zistený skutkový stav aj pod §
127 ods. 1 Obč. zák., pokiaľ ide o susedské vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a ohrozenie výkonu
vlastníckych práv žalobcu vo vzťahu k L. Č.. XXXX, B. W. U. Y. G. J. U.. Č.. XXXX, W. Y. G. Ž. H. L. U.
L.. Č.. XXXX, na ktorej si postavil oceľový prístrešok bez stavebného povolenia a ktorý nezodpovedá
technickým normám. Tieto skutočnosti zo súdom vykonaného dokazovania vyplynuli , ktorý skutkový

dej a skutok boli predmetom veci samej, i keď neboli vyslovene podradené aj pod zák. ust. § 127 Obč.
zák. Predmet sporu bol vyčlenený žalobcom a vymedzený jednak návrhom (petitom) , tak aj skutkovými
tvrdeniami. Odvolací súd takto vymedzený predmet sporu , ako aj skutkové tvrdenia podradil aj pod ust.
§ 127 ods. 1 Obč. zák. a aj v súlade so súdnou praxou.

27. Aj keď vlastník, resp. spoluvlastník susednej L.. Č.. XXXX - Ž. P. P. W. L. Č.. XXXX H. J. U.. Č..
XXXX B. S. P. - L. H. J. Ž., Ú. Y. Č. - L. C. L. U. L. B. U. U. - U. žalobcu a bolo potrebné poskytnúť
ochranu vlastníckych práv žalobcovi aj ako vlastníkovi susediacej L. Č.. XXXX a na ňom stojacom dome
U.. Č. XXXX, lebo ide o ohrozenie výkonu práv, t.j. vážne obťažovanie nad mieru primerané pomerom.

28. Vzhľadom na to, že v prejednávanom spore nejde len o preventívnu ale represívnu ochranu, môže sa
vlastník podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. brániť, lebo nastal už škodlivý účinok - dlhodobo navlhnutá a mokrá
stena rodinného domu, sťažený prístup k štítovej stene rodinného domu susediacej s prístreškom, ide
o nebezpečnú stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a môže zdevastovať celé okolie, stavba

nespĺňa požiadavky bezpečnosti. Boli vyvodené závery, že odstránenie stavby je technicky nutné
pre statickú bezpečnosť a stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť žalobcu, žalovaného a všetkých
podielových spoluvlastníkov. Z uvedených dôvodov možno urobiť záver, že aj v zmysle § 417 ods. 2
Obč. zák. (ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a
primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody), je možné v prejednávanej veci kumulovať aplikáciu

§ 127 ods. 1 Obč. zák. s § 417 ods. 2 Obč. zák., čo nie je vylúčené, lebo ide o riešenie jednej z
možných situácii, kedy je možné susedovi žalobcu uložiť nielen aby sa podľa § 127 ods. 1 OZ zdržal
ďalšej činnosti vážne ohrozujúcej výkon práv žalobcu ale súčasne aby podľa § 417 ods. 2 Obč. zák.
vykonal primerané opatrenia na odvrátenie škody. V predmetnom prípade bolo preukázané, že hrozí
vážna škoda, aktuálne a skutočne hroziace nebezpečenstvo - jedná sa o nebezpečnú stavbu a s tým

súvisí aj uložená povinnosť, niečo konať, odstrániť stavbu - oceľový prístrešok za účelom bezpečnosti
žalobcu, žalovaného a všetkých podielových spoluvlastníkov.

29. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím o trovách pred
súdom prvej inštancie a o trovách štátu.
29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Ref. JUDr. Táňa VeščičikováKanc. opíš a predlož na opravu
2 x zb. spis, vylúč
spis vráť OS

Prepísala :Spišáková dňa:25/4/17
Opravila: