Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10Csp/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517200702
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1517200702.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaVvkonanípredsamosudkyňouJUDr.AlenouPurgatMartinusovouvprávnejveci

žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 6, IČO: 000
01 350, zastúpená advokátom: Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadený Euroadvokát, so sídlom Košická
56, Bratislava, proti žalovanému: V. N., nar. X.XX.XXX, bytom Z., L. XX, o zaplatenie 15 616,04 Kč s
prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.616,04 Kč, kapitalizovaný zmluvný úrok v
sume 1454,70 Kč za obdobie od 24.07.2014 do 29.01.2016, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume
1.118,56 Kč za obdobie od 30.01.2016 do 16.01.2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%

ročne zo sumy 15 616,04 Kč od 17.01.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobuz a m i e t a.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorom rozhodne súd
osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 19.01.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi istinu 15616,04 Kč, a dlžné úroky vyčíslené v sme 2678,80 Kč za obdobie od
24.07.2014 do16.01.2017, zmluvný úrok z úveru vo výške 17,90 % od 17.01.2017, úrok zmeškania v
sume 1118,53 Kč od 30.01.2016 do 16.01.2017, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 15
616,04 Kč z dôvodu, že žalovaný nesplácal riadne a včas poskytnutý spotrebiteľský úver.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.07.2014 žalovaný, uzavrel s žalobcom Zmluvu
o produktových balíčkoch pre deti, študentov a dospelých pre zriadenie bežného účtu v mene Kč a

poskytnutie služieb el. bankovníctva s dohodnutým povoleným prečerpaním študentského konta vo
výške 20.000,- Kč, následne na základe žiadosti o povolené čerpanie ČSOB študentského konta z
24.07.2014 uzavrel so žalobcom Zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXR s povoleným
prečerpaním pri dohodnutej úrokovej sadzbe 17,9 % ročne a sadzbe úrokov z omeškania repo + 7 %
p.a, s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 23,20 %. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu
a z tohto dôvodu žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 29.01.2016. Následne v konečnom
finančnom vyúčtovaní zmluvy, vyúčtoval žalobca žalovanému všetky nároky, ktoré žalobcovi vznikli

predčasnou splatnosťou poskytnutého úveru a to v sume 15 616,04 Kč. Žalovaný mal možnosť čerpať
úver počnúc 24.07.2014.3.Vzhľadomnato,žežalobcajesubjektzČeskejrepubliky(preukázanévýpisomzobchodnéhoregistra,
podľa ktorého žalobca je vedený v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe odd. B: XXXVI, vložka
46.), súd sa v prvom rade zaoberal právomocou Slovenského súdu rozhodnúť uvedenú vec. Podľa čl. 66

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje
len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne
zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015. Nakoľko konanie bolo začaté dňa 19.01.2017
(doručením žaloby na súd), bolo potrebné aplikovať Nariadenie č. 1215/2012 z 12. decembra 2012,

podľa ktorého čl. 18 ods. 2, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V danom prípade to bolo na území Slovenskej republiky, teda
je daná právomoc tunajšieho súdu (žalovaný má trvalý pobyt v obvode tunajšieho súdu ).

4.Súdsaďalejzaoberalotázkouajrozhodnéhoprávaprezmluvnévzťahy,ktoréjeupravenéNariadením
EurópskehoparlamentuaRadyESSč.593/2008zodňa17.6.2008(RímI).Podľačlánku3ods.1,zmluva

sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. V zmysle Všeobecných podmienok
žalobcu si strany sporu zvolili rozhodné právo Českej republiky. Právne vzťahy strán sporu sa podľa §
4 a podľa § 9 zákona č.97/1963 Zb. spravujú právnym poriadkom Českej republiky. Okresný súd preto
na danú vec aplikoval, §2395 a nasl. Občianskeho zákonníka platného na území ČR.

5. Žalovaný nepredniesol k veci písomnú obranu, preto základom pre posúdenie dôvodnosti nároku boli
tvrdenia a prostriedky procesného útoku predložené žalobcom.

6. Dôvodnosť žaloby žalobca preukazoval výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvu o
produktových balíčkoch pre deti, študentov a dospelých pre zriadenie bežného účtu v mene Kč zo

dňa 24.07.2014, Zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXR zo dňa 24.07.2014, výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 09.12.2015, predžalobnou upomienkou zo dňa 22.11.2015, Oznámením
o zosplatnení úveru zo dňa 01.02.2016, Obchodnými podmienkami, vyčíslením pohľadávky, výpisom z
úverového účtu žalovaného.

7. Nakoľko sa v prejednávanej veci jedná vzťah medzi bankou a spotrebiteľom a teda o spotrebiteľský
úver a vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, súd preskúmal právne úkony medzi stranami za
účelom zistenia neprimeraných zmluvných podmienok, avšak nezistil, že by uzavreté zmluvy obsahovali
neprijateľné zmluvné podmienky. Právny vzťah medzi poskytovateľom finančných prostriedkov ako
veriteľom a spotrebiteľom ako dlžníkom podlieha osobitnej právnej úprave. Jednoznačne možno ustáliť,

že v konaní bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase
vzniku právneho úkonu v Českej republike. V tomto prípade však tento vzťah bol osobitne upravený
zákonom č. 321/2001Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru. Právny vzťah
medzi stranami je potrebné považovať za vzťah zo spotrebiteľských zmlúv aj v súlade s konštantnou
judikatúrou ESD (Océano Grupo Editorial SA - C-240/98, Cofidis - C 473/00, Faccini Dori C-91/92, Von

Colson and Kamann C - 14/83 a iné) a eurokomfortným výkladom smerníc Európskej únie č. 87/102/
EHS do platnosti smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere).

8. Súd vec prejednal v neprítomnosti strán podľa § 180CSP a v súlade s čl.17CSP.

9. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

10. Podľa § 191 CSP (1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa § 2395 Občanského zákoníka: Smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému
poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se
zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

12. Podľa § 2396 Občanského zákoníka: Úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve
které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky.
13. Podľa § 2397 Občanského zákoníka: Úvěrovaný může uplatnit právo na poskytnutí peněz ve lhůtě
určené ve smlouvě. Není-li lhůta ujednána, může právo uplatnit, dokud závazek ze smlouvy trvá.14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 24.7.014
zmluvu o produktových balíčkoch pre deti, študentov a dospelých pre zriadenie bežného účtu v mene
Kč a poskytnutie služieb el. bankovníctva s dohodnutým povoleným prečerpaním študentského konta

vo výške 20.000,- Kč, následne na základe žiadosti o povolené čerpanie ČSOB študentského konta s
povoleným prečerpaním pri dohodnutej úrokovej sadzbe 17,9 % ročne a sadzbe úrokov z omeškania
repo + 7 % p.a. uzavrel zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXR zo dňa 24.07.2014. Súd ďalej
zistil, že žalobca listom zo dňa 09.12.2015 vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 2670,10 Kč,
vrátane príslušenstva a poplatkov, listom zo dňa 01.02.2016 vyzýval žalovaného na zaplatenie 23317,31

Kč, vrátane príslušenstva a poplatkov a zároveň oznámil veriteľ dlžníkovi zosplatnenie úveru pri celej
dlžnej čiastke vo výške 23317,31 Kč.

15. Podľa čl. 4 bod 4.1. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čerpané
peňažnéprostriedkyaždovýškyúverovéholimitusúúročenéúrokovousadzboudohodnutoupriuzavretí
zmluvného vzťahu.

16. Podľa čl. 4 bod 4.3. uvedených podmienok čiastky, so zaplatením ktorých je majiteľ účtu v omeškaní,
budú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve zvýšenou o úrok z omeškania, dohodnutý v
Zmluve.

17. Podľa čl. 3 bod 3.5. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čerpanie
úveru sa uskutočňuje tým, ako majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami na účte, t. j. pri prevode
peňažných prostriedkov prevyšujúcom disponibilný zostatok na účte, dochádza k čerpaniu úveru.

18. Podľa čl. 5 bod 5.1. uvedených podmienok splácanie úveru sa uskutočňuje tým, ako majiteľ účtu

nakladá s peňažnými prostriedkami na účte, t. j. pri prevode peňažných prostriedkov na účet je najskôr
splácaný vyčerpaný úver. Majiteľ je povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je povolené
prečerpanie, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok disponibilných peňažných prostriedkov
k automatickej úhrade mesačných splátok úrokov, vrátane úrokov z omeškania.

19. Poskytnutie prostriedkov vrátane čerpania žalovaným mal súd preukázané výpisom z účtu, kde
celkovú pohľadávku dlžnej istiny, úrokov a poplatkov zistil ku dňu odstúpenia vo výške 23317,31 Kč.
Žalovaný nepreukázal úhradu svojho záväzku vo väčšom rozsahu ako to vyplývalo zo žaloby a z
listinných dôkazov, ani nepreukázal zánik nároku z iného dôvodu. Súd vzhľadom na uvedené
považoval nárok navrhovateľa na vrátenie istiny (akumulovanej istiny - zostatku na účte) za preukázaný

a dôvodný, rovnako aj na príslušenstvo a to: zmluvné úroky vyčíslené do mimoriadnej splatnosti úveru
a úroky z omeškania.

20. V zmysle uvedeného súd vyhovel návrhu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 15616,04
Kč, a dlžné zmluvné úroky vyčíslené v sme 1454,70 Kč za obdobie od 24.07.2014 do 29.01.2016,

kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1118,53 Kč od 30.01.2016 do 16.01.2017, úrok z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 15 616,04 Kč 17.01.2017 do zaplatenia.

21. V zásade je potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať podľa § 1810 a nasl. Občanskeho
zákoníka ( Zák.č.89/2012 Sb.platného v

Českej republike) vzhľadom na to, že predmetná Zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu je
svojím charakterom i spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca - dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Banka zmluvu uzatvárala vo viacerých prípadoch a klient - spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Pokiaľ ide o úroky z úveru je potrebné súhlasiť s
tým, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, tak ako sa to konštatuje v súdnej praxi, avšak
povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli
vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po
zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade, by došlo ku kumulácii

nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe
úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi konania /porovnaj rozhodnutia súdov v podobných prípadoch: Krajského súdu Prešov č.
1Co 29/2014 z 19.3.2014, Najvyššieho súdu SR č. 4Obo 143/1998, IV. ÚS 476/2012 /. To znamená,
že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol
dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Za obdobie po zosplatnení úveru, prichádzajú

do úvahy úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Preto pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov aj vo výške 2678,80 Kč za obdobie od
24.07.2012 do 16.01.2017teda aj po zosplatnení úveru/ dňa 29.01.216 a ďalej vo výške 17,90 % ročne
zo sumy 15.616,04,- Kč od 17.01.2017 do zaplatenia, súd návrh ako neopodstatnený zamietol. Súd aj
s poukazom na uvedené rozhodnutia je názoru, že nepochybne veriteľ má právo na zaplatenie úroku

z omeškania aj zo splatných úrokov, nakoľko povinnosťou dlžníka je uhradiť dohodnutú splátku, ktorá
obsahujenielenčasťistinyaleajúrok,naktorývznikolnárokdosplatnostisplátky.Omeškaniasúhradou
splátky znamená omeškanie s peňažným plnením. Súd je však názoru, že ak došlo k odstúpeniu od
zmluvy a zániku právneho vzťahu so zachovaním nárokov ku dňu odstúpenia (zmluva nezanikla od
počiatku ako podľa predpisov Občianskeho práva ex tunc), žalobca nepreukázal žiadnu dohodu ani
zákonný či zmluvný nárok, podľa ktorého by mu vzniklo právo voči žalovanému na úroky a poplatky

a to aj po odstúpení od zmluvy. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol odstúpením
žalobcu ako veriteľa od zmluvy o úvere a dlžník bol povinný vrátiť všetky nároky, ktoré vznikli veriteľovi
k tomuto dňu. Ak ich neuhradil, vzniklo veriteľovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Súd
pri svojej úvahe poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015
sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav

absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav
nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže
s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu
v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a

od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade

svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom

by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol

založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu

plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej stranami

sporu, podľa ktorých sa aj po termíne splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako
aj úrokom z omeškania. Hoci ide o argumentáciu slovenských súdov, v zásade vychádza z rovnakej
úpravy úverovej zmluvy, ako v českom práve .

22. Súd preto žalobcovi nepriznal kapitalizovaný zmluvný úrok v sume 2678,80Kč za obdobie od

24.7.2014 do16.01.2017, ale len v sume 1454,7 0Kč, čo je suma za obdobie od 24.7.2014 do 29.01.2016
(do dňa zosplatnenia úveru) a rovnako ani nárok na zmluvný úrok vo výške 17,90 % zo sumy 15 616,04
Kč od 17.01.2017.23. Úroky z omeškania priznal súd vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou k
prvému dňu omeškania zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a sadzby takto stanovenej a zvýšenej o 7
percentuálnych bodov k prvému dňu ďalšieho kalendárneho polroka v zmysle § 517 Obč. zák. a nařízení

vlády č. č. 351/2013, tak ako je vo výroku č.I.uvedené.
24. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len
„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Žalobca bol v konaní neúspešný v nepatrnom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.