Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200887
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8012200887.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu COMPRO Trade, s.r.o.,
Budovateľská č. 50, Prešov, IČO: 36 503 312, právne zastúpený JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom,
so sídlom Hlavná č. 29, Prešov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova č. 10,
Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. S/XXXX/XXXXX-X.X zo dňa
19.októbra 2012 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci žalobca podal v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.10.2012 č. S/XXXX/XXXXX-X.X,
ktorým žalovaný menil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov vo vzťahu k uloženej sankcii za správny
delikt zo dňa 13.08.2012 č.k.: P: XX/XXXX-R a v petite žaloby navrhoval obe rozhodnutia správnych
orgánov zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a súčasne si uplatnil právo na náhradu trov
konania.

V žalobe dôvodil tým, že nezákonnosť postupu a rozhodnutí oboch správnych orgánov vidí v tom, že
podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z., teda Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná
výlučne v pracovnom pomere v obdobnom pracovnom vzťahu za podmienok ustanovených v tomto
zákone, aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.

Dôvodil tým, že závislou prácou nie je podnikanie, alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom
občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Konštatoval, že inšpektorátom práce vytýkaný rozpor s týmto zákonným ustanovením je absolútne
neopodstatnený, nezákonný a ničím nepodložený, lebo žalobca žiadnym spôsobom zákonné
ustanovenie neporušil. Uviedol, že správnymi orgánmi posúdené porušenie ustanovenia § 223 ods.
1 Zákonníka práce nie je dôvodné s poukazom aj na judikát R: 22/1980, ktoré upravuje posúdenie
otázky, či zamestnanec vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, alebo či zamestnanec pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere, nemožno vychádzať

len z označenia písomnej dohody uzavretej účastníkmi, ale aj z jej obsahu.

Podľa názoru žalobcu použijúc analógiu je potrebné postupovať aj v predmetnej veci, to znamená,
že aj keď sú dohody medzi uvedenými zamestnancami a zamestnávateľom, teda žalobcom označenéako dohody o vykonaní práce, z ich obsahu možno vyvodiť, že v skutočnosti vzhľadom na charakter
vykonávaných prác ide o dohody o pracovnej činnosti. Akcentoval, že nesprávne formálne označenie
právneho úkonu nemá vzhľadom na ním citovaný judikát vplyv na platnosť právneho úkonu. Uviedol,

že je nesporné, že z jeho strany nejde o simulovaný právny úkon, ani o žiadne nezákonné konanie
a nesprávne označenie právneho úkonu v predmetnom prípade nezakladá vo vzájomnom vzťahu
zamestnávateľ - zamestnanec žiadnu nerovnomernosť, diskrimináciu zamestnanca alebo ukrátenie jeho
nárokov. Rovnako aj vo vzťahu k štátnym orgánom a to daňovému úradu, sociálnej poisťovni, zdravotnej
poisťovnizákonnespájasnesprávnymoznačenímtýchtodvochprávnychúkonovžiadnenásledky,resp.

vobochprípadochnastávavovzťahukpovinnostiamzamestnávateľarovnakýprávnyrežim,azdôraznil,
že z jeho strany ako zamestnávateľa nedošlo k porušeniu ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce.

Argumentoval aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf 71/2009 z
08.04.2010, z ktorého citoval, že (citácia): „Ak nebol prejav vôle sporný, potom aj prejavená vôľa bola
zrozumiteľná a určitá. Ak by prejavená vôľa nebola zrozumiteľná a určitá, potom prejav vôle mohol byť

sporný a sporným mohol byť aj úmysel konajúcej osoby a obsah právneho úkonu. V danom prípade
žalovaný (daňový úrad) bol povinný postupovať podľa ustanovenia §35 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a úmysel konajúcej osoby možno považovať za rozhodujúci faktor pre posúdenie právneho úkonu
účastníkov zmluvného vzťahu. Pokiaľ prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu nebol sporný, nebolo
možné, aby prejav ich vôle správca dane posúdil iným spôsobom, ako ho vyjadrili samotní účastníci

dohody. Bude teda potrebné, aby žalovaný v ďalšom konaní doplnil dokazovanie tak, aby mohol byť
posúdený skutočný obsah právneho úkonu medzi žalobcom a jeho zamestnancami a to vykonaním
takých dôkazov, podľa ktorých by bol zistený skutočný úmysel, ako aj skutočná vôľa účastníkov úkonu,
podľa ktorých by bol zistený skutočný úmysel, ako aj skutočná vôľa účastníkov úkonu. K prekvalifikácii
uvedeného vzťahu by mohlo dôjsť správcom dane iba v prípadoch, keby boli pochybnosti o prejavenej

vôle zmluvných strán k dohode, čo však nie je možné uskutočniť bez výsluchu účastníkov dohody k
týmto okolnostiam.“

Dôvodil tiež tým, že využijúc uvedený právny názor a s aplikáciou ustanovenia § 15 Zákonníka práce v
spojení s § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je podľa jeho názoru zrejmé, že ak inšpektorát

práce mieni vytýkať neopodstatnenosť právneho úkonu, musel by vykonať dokazovanie vo vyššie
uvedenom smere. Inšpektorát práce v predmetnej veci nevykonal dokazovanie v naznačenom smere s
tým, že otázka výnimočnosti práce nie je v zákone ani definovaná, preto nevidí dôvod, prečo bola pri
vydávaní rozhodnutia posudzovaná. V tejto veci ide o výnimočnú prácu, ktorá je vymedzená výsledkom,
t.j. dokladaním tovaru v konkrétnom hypermarkete a s poukazom na uvedené skutočnosti a právne

ustanovenia, ako aj súdne rozhodnutia, napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal, sú
podľa názoru žalobcu absolútne nezákonné, ich odôvodnenie nedostatočné, nepreskúmateľné, pretože
ide o šablónové rozhodnutie, kde inšpektorát práce iba mení účastníkov konania a výšku pokuty. V
napadnutých rozhodnutiach chýba skutočnosť, ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníkov
konania zo dňa 10.01.2011, a je teda potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/ a

d/ Občianskeho súdneho poriadku, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo,
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvodil tým, že pri
aplikácii ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh,

alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak sa jedná o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda
o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu poukázal na to, že na posúdenie právneho úkonu ako dohody
o vykonaní práce nevychádzal správny orgán iba z názvu, teda nesprávneho formálneho označenia
tohto právneho úkonu, ale aj z jeho obsahu, konkrétne z ustanovenia rozsahu práce (pracovnej úlohy),
prípadne z ustanovenia predpokladaného rozsahu práce v hodinách, ktoré sú v zmysle ustanovenia §

226 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 znakmi dohody o vykonaní práce.

Uviedol, že aplikácia judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 71/2009 vo vzťahu k určeniu úmyslu
konajúcej osoby (zamestnávateľa) je neopodstatnená, pretože žalovaný správny orgán prejav vôleúčastníka konania neposúdil iným spôsobom, ako ho tento vyjadril, prejav vôle účastníka konania
považoval za zrozumiteľný a určitý, resp. nedošlo k prekvalifikovaniu predmetného právneho vzťahu
žalovaným správnym orgánom ako v prípade uvedeného judikátu a z tohto dôvodu tento nepovažoval

za potrebné vykonať výsluch účastníkov dohôd v naznačenom smere.

V súvislosti s návrhom žalobcu na vykonanie výsluchu účastníkov dohody žalovaný argumentoval
ustanovením § 21 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie,
ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný

zákon. V danom prípade je žalovaný toho názoru, že vykonaním uvedeného dôkazu by sa neprispelo k
objasneniu veci, keďže bol predmetný nedostatok dostatočne preukázaný. Ak žalobca tvrdí, že v oboch
prípadoch a to v prípade dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti nastáva vo vzťahu
k povinnostiam zamestnávateľa rovnaký právny režim, žalovaný zdôraznil, že uvedené tvrdenie nie je
pravdivé.Povinnosťouzamestnávateľavprípadeuzavretiadohodyovykonaníprácejeurčiťprácu,ktorá
je vymedzená výsledkom, zatiaľ čo v prípade dohody o pracovnej činnosti ide o príležitostnú činnosť,

ktorá je vymedzená druhom práce. Jednotlivé druhy dohôd sa vzájomne odlišujú ustanovením rôzneho
limitu rozsahu prác.

Žalovaný zdôraznil, že správnymi orgánmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil
ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 tým, že zamestnávateľ

využíval v období od augusta do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby M. C., nar. XX.XX.XXXX
v zmysle dohody o vykonaní práce zo dňa 02.08.2010... .

Uzavrel, že porušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 bolo
zo strany žalobcu jednoznačne odôvodnené, preukázané a dôkazovo podložené.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych
orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a
postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy

a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa
preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Žalovaný súdu predložil originál administratívneho spisu, z ktorého súd zistil, že prvostupňový správny
orgán Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím zo dňa 13.08.2012 č.k.: P: XX/XXXX-R podľa ustanovenia
§ 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov vo veci účastníka konania COMPRO Trade, s.r.o.... rozhodol tak, že žalobcovi
uložil pokutu vo výške 500,-- EUR podľa §19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce
a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. osprávnom konaní v znení neskorších predpisov a to za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) Zákona o inšpekcii práce a
to konkrétne porušenie § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce) v znení účinnom do

31.08.2011 a to tým, že ako zamestnávateľ využíval v období od augusta do novembra 2010 závislú
prácu fyzickej osoby M. C., nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 02.08.2010, v mesiaci
august 2010 závislú prácu fyzických osôb - Y. J., nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa
07.08.2010 (s uvedením mena, priezvisk, dátumu narodenia ďalších fyzických osôb) a to v rozpore s
podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce a to tým, že uzatvoril s menovanými fyzickými osobami

dohodyovykonaníprácenavýkonprác,ktoréniesúvymedzenévýsledkom,ktorébolizistenéprivýkone
inšpekcie práce u žalobcu v období od 17.12.2010 do 07.01.2011.

Uvedený výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že u žalobcu bola vykonaná v uvedenom období inšpekcia
práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v spojení s ustanovením §13 ods. 2 a § 14 Zákona o inšpekcii práce. Z
výkonu vyhotovil protokol č. K.-X-XX-X.X/P-EXX, E zo dňa 07.01.2011, ktorý prerokoval so žalobcom,

tento ním bol podpísaný a prevzatý v ten istý deň konateľom U. I.. K protokolu sa vyjadril písomným
podaním doručeným Inšpektorátu práce Prešov dňa 12.01.2011 a podľa názoru správneho orgánu
prvého stupňa sa inšpektor práce s námietkami zamestnávateľa vyrovnal a to v stanovisku inšpektora
práce zo dňa 13.01.2011. Pokuta bola navrhovaná a ukladá sa za nedostatok, ktorý je uvedený v tomto
protokole v časti III/B/1.

Na základe uvedeného listom zo dňa 13.06.2012 bolo začaté správne konanie pod č. P: XX/XXXX-Z
a to vo veci uloženia pokuty žalobcovi. Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania žalobca
uviedol, že otázka výnimočnosti práce nie je v zákone definovaná, a preto nevie, prečo bola pri kontrole
posudzovaná. Pre neho, ako aj pre zamestnanca, išlo jednoznačne o výnimočnú prácu, ktorá bola

vymedzená výsledkom, t.j. dokladaním tovaru v konkrétnom supermarkete a vzhľadom na závažnosť
údajného porušenia povinnosti z jeho strany nie je potrebné ukladať pokutu podľa § 19 ods. 6 Zákona
o inšpekcii práce.

Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že dohoda o vykonaní práce sa uzatvára podľa § 223 ods.

1 Zákonníka práce na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce. (Podľa § 223 ods. 1
Zákonníka práce - zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb
výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak
ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú

činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa
vzťahujú ustanovenia prvej časti.)

Inšpektorát práce Prešov mal za to, že pri dohodách o vykonaní práce, ktoré uzatvoril zamestnávateľ

s vyššie menovanými zamestnancami, a v ktorých bola uvedená dohodnutá pracovná úloha -
dokladanie tovaru v konkrétnom supermarkete, sa nejedná o prácu jednorazového charakteru
vymedzenú výsledkom. Jedná sa o pracovnú činnosť určenú druhovo a o výkon práce pozostávajúci
z opakovania určených činností, čo je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákonníka
práce. Podľa názoru Inšpektorátu práce Prešov povaha prejednávanej veci si nevyžaduje nariadenie

pojednávania a nariadením ústneho pojednávania sa neprispeje k objasneniu prejednávanej veci,
pretože Inšpektorátom práce Prešov nedostatok uvedený v predmetnom protokole v časti III/B/1. bol
dostatočne preukázaný na základe predložených dokladov (dohôd o vykonaní práce zamestnancov).
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov -
správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k

jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť
ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Uložená výška pokuty podľa Inšpektorátu práce Prešov zohľadňuje závažnosť zisteného nedostatku
a jeho rozsah. Podľa prvostupňového správneho orgánu je výška navrhnutej pokuty primeraná

skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce.

Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že povinnosti zamestnávateľa vyplývajú predovšetkým
zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce - zamestnávateľmôže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými
osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu
o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená

výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce
(dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah
založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej
časti.

Inšpekciou práce bolo z predložených dokladov (dohody o vykonaní práce) zistené, že zamestnávateľ
využíval v období od augusta do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - M. C., v mesiaci august
2010 závislú prácu fyzických osôb - Y. J., nar. XX.XX.XXXX, v období od septembra do novembra 2010
závislú prácu fyzickej osoby - T. M.... v rozpore s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce, a
to tým, že uzatvoril s menovanými fyzickými osobami dohody o dokladanie tovaru v supermarketoch,
dokladanie tovaru, dokladanie tovaru v HP T., dokladanie tovaru v supermarkete V., dokladanie tovaru

v hypermarkete V., dokladanie tovaru v supermarkete L. M., dokladanie tovaru v supermarkete L.,
dokladanie tovaru v supermarkete, dokladanie tovaru v HP V., ktoré nie sú vymedzené výsledkom, ale
jedná sa o pracovné činnosti určené druhovo a o výkon prác pozostávajúci z opakovania určených
činností, čo je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce.

Správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce,
podľa ktorého inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v §
2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode (pracovnoprávne vzťahy, štátna služba a predpisy na
zaistenie BOZP) a šiestom bode (dodržiavanie povinného doplnkového dôchodkového sporenia) alebo

za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- EUR.

Uviedol, že pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty
prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, počet
zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne

zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty za tento nedostatok, skutočnosť, či zistené
porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa
alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. Na základe
preukázaného porušenia povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zo strany účastníka konania je
uloženie pokuty odôvodnené.

Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán opakovane prihliadal na všetky zistené skutočnosti. Bolo
opäť prihliadnuté na fakt, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce u tohto účastníka konania. Taktiež sa
zhodnotilo, že zamestnávateľ spolupracoval pri výkone inšpekcie práce s inšpektormi práce, predložil
doklady, ktoré mal k dispozícii a prejavil snahu odstrániť nedostatky. Vzhľadom na tieto skutočnosti

bola už pri navrhovaní výšky pokuty zvážená závažnosť nedostatkov, ich počet (v danom prípade jeden
nedostatok), ale aj skutočný stav firmy. Pokuta preto bola za tento nedostatok uložená v sume 500,--
EUR. Uvedený nedostatok sa týkal porušenia pracovnoprávnych vzťahov (Zákonníka práce). Jednalo
sa o to, že zamestnávateľ využíval v uvedených obdobiach závislú prácu 13 fyzických osôb, s ktorými
uzatvoril dohody o vykonaní práce a to na výkon prác, ktoré nie sú vymedzené výsledkom, čím porušil

ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce.

Vzhľadom na vyššie uvedené, veľkosť zamestnávateľa (približne 21 zamestnancov v čase výkonu
inšpekcie práce) nemožno považovať pokutu uloženú v sume 500,-- EUR za neprimerane vysokú ani
za zvlášť zaťažujúcu alebo likvidačnú. Výška pokuty zohľadňuje všetky zistené skutočnosti, ako aj

zákonné limity. V súlade s vyššie uvedeným vo veci bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia. Rozhodnutie sa vydáva na základe protokolu č.: K.-X-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX zo
dňa 07.01.2011, dokladov predložených pri inšpekcii práce, vyjadrení účastníka konania a stanovísk
inšpektora práce.

Na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 19.10.2012 pod č. S/XXXX/XXXXX-X.X, O-XXX/
XXXX žalovaný ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol tak, podľa ustanovenia § 59 ods. 2zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov menil napadnuté rozhodnutie
Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: XX/XXXX-R zo dňa 13.08.2012 s tým, že vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia sa vypúšťa uloženie pokuty za porušenie povinnosti stanovenej v § 223 ods.

1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 vo vzťahu k zamestnancom
- fyzickým osobám N. M., nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 29.03.2007, K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 05.04.2008 a K. Y. nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní
práce zo dňa 11.09.2009.

Uložil pokutu vo výške 380,-- EUR podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a
o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) Zákona o inšpekcii práce,
konkrétne v § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 s tým,

že zamestnávateľ využíval v období od augusta do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - M. C.,
nar. XX.XX.XXXX v zmysle dohody o vykonaní práce zo dňa 02.08.2010, v mesiaci august 2010 závislú
prácu fyzických osôb - Y. J., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 07.08.2010), K. L., nar.
XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 06.09.2010), v období od septembra do novembra 2010
závislú prácu fyzickej osoby - T. M., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 01.09.2010),

v období od júna do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - X. T., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o
vykonaní práce zo dňa 24.06.2010), v období od júna do októbra 2010 závislú prácu fyzickej osoby -
E. L., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 16.06.2010), v mesiacoch máj a jún 2010
závislú prácu fyzickej osoby - T. Y., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 03.05.2010), v
období od mája do júla 2010 závislú prácu fyzickej osoby - M. G., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní

práce zo dňa 03.05.2010), v období od mája do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - E. U., nar.
XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 03.05.2010), v období od marca do júna 2010 závislú
prácu fyzickej osoby - L. H., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 28.02.2010), v rozpore
s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce tým, že uzatvoril s menovanými fyzickými osobami
dohody o vykonaní práce na výkon prác, ktoré nie sú vymedzené výsledkom, čo bolo zistené pri výkone

inšpekcie práce u účastníka konania v období od 17.12.2010 do 07.01.2011.

Pokuta vo výške 380,-- EUR je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia... .
V ostatných častiach ostáva napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov nezmenené.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na postup prvostupňového orgánu, na obsah odvolacích námietok,
ktoré sú totožné so žalobnými námietkami, s ktorými sa vyrovnal nasledovne.

Zdôraznil, že dohoda o vykonaní práce sa uzatvára podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce na práce
jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, kde podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce môže

zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať
s fyzickými osobami dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a to dohodu o
vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o
prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť
vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov).

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa
vzťahujú ustanovenia prvej časti.

Žalovaný zdôraznil, že podľa jeho názoru pri dohodách o vykonaní práce, ktoré uzatvoril žalobca s
menovanými zamestnancami, a v ktorých bola uvedená dohodnutá pracovná úloha - dokladanie tovaru

v konkrétnom supermarkete, sa nejedná o práce jednorazového charakteru vymedzené výsledkom. Ide
o pracovnú činnosť určenú druhovo a o výkon práce pozostávajúci z opakovania určených činností, čo
je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Zákonníka práce.

V dohodách o vykonaní práce uzatváraných s uvedenými zamestnancami bol namiesto pracovnej úlohy,

ktorá má byť vymedzená výsledkom práce dojednaný druh práce na pravidelne sa opakujúcu činnosť,
konkrétne dokladanie tovaru v konkrétnom supermarkete, pričom výsledok, resp. produkt pracovnej
aktivity nebol bližšie určený, ani do kvality, ani kvantity. Pracovnú úlohu určenú ako dokladanie tovaru
v konkrétnom supermarkete nie je možné považovať za vymedzenie pracovnej úlohy v súlade sozákonom. Ide o výkon práce, ktorá ma charakter opakujúcej sa činnosti, a ktorá je vymedzená konkrétne
stanoveným výsledkom práce.

Žalovaný konštatoval, že na základe uvedeného mal za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ
využíval v kontrolovanom období závislú prácu menovaných zamestnancov v rozpore s podmienkami
ustanovenými v Zákonníku práce, nesplnil požiadavky platných právnych predpisov a dohodol s
menovanými zamestnancami v dohodách o vykonaní práce pracovné úlohy, ktoré by boli vymedzené
výsledkom tak, ako mu to nariaďuje ustanovenie platných právnych predpisov. Dohodnutá práca, ktorú

žalobca uviedol v dohodách o vykonaní práce uzatvorených ako pracovnú úlohu, nie je možné vymedziť
výsledkom, keďže sa jedná o dojednanie opakovanej činnosti. Takto dojednanú činnosť je možné
vykonávať iba v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo výnimočne na základe dohody o
pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov, nie na základe dohôd o vykonaní práce.

V súvislosti s námietkami žalobcu v odvolaní, že prvostupňový správny orgán nevykonal v predmetnej

veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, žalovaný poukázal na ustanovenia Zákona o správnom
konaní a to konkrétne § 32, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu

orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán. Uviedol, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom
konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 Zákona o správnom
konaní na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav

veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky,
listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú
mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti netreba dokazovať.

Národný inšpektorát práce poukázal na to, že podľa § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní
preskúmal skutkový stav, posúdil súvisiaci dôkazový materiál, ktorý sa nachádza v spise predloženým
prvostupňovým správnym orgánom a zistil, že správny orgán prvého stupňa odôvodnil porušenie
právneho predpisu a vo výrokovej časti oprel svoju právnu kvalifikáciu o skutkový stav. Poukázal na to,

že podľa §19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu
zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v §
2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode (pracovnoprávne vzťahy, štátna služba a predpisy
na zaistenie BOZP) a šiestom bode (dodržiavanie povinného doplnkového dôchodkového sporenia),
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- EUR. Uviedol, že pri

ukladaní pokuty inšpektorát práce zohľadňuje preventívne pôsobenie a prihliada najmä na závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a
riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb (ak
ide o uloženie pokuty za tento nedostatok), skutočnosť, či zistení porušenie povinnosti je dôsledkom
neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt

nedostatku, resp. opakované zistenie toho istého nedostatku.

Žalovanýzdôraznil,žejednoznačnebolopreukázané,žežalobcakonalvrozporesuvedenýmipredpismi
tak, ako uvádza napadnuté rozhodnutie.

Pokiaľ ide o skutkový a právny stav, konštatoval, že tento bol zistený riadne a bol preukázaný, a
preto žalovaný považoval dôvody uloženia pokuty za opodstatnené. Žalovaný v priebehu odvolacieho
konania zistil, že z procesného hľadiska nie je možné uložiť pokutu z dôvodu, že inšpektorát práce v
popise skutku napĺňajúceho znaky správneho deliktu vo výroku uviedol fyzické osoby - zamestnancov
a to N. M., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 29.03.2007), K. Q., nar. XX.XX.XXXX

(dohoda o vykonaní práce zo dňa 05.04.2008) a K. Y., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce
zo dňa 11.09.2009), pretože podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. uplynula trojročná prekluzívna
lehota dňom 29.03.2010, 05.04.2011 a 11.09.2012, v ktorej bolo potrebné právoplatne rozhodnúť o
uložení pokuty. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaný prehodnotil výšku uloženejpokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcich zo Zákonníka práce a so zreteľom na to, že prvostupňový
orgán preukázal porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 vo vzťahu
k uvedeným dvom (správne trom) menovaným zamestnancom, avšak žalovaný postupoval v súlade

s ustanovením § 19 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce a upravil jej výšku, ktorú uvádza vo výroku
rozhodnutia.

Podľa názoru žalovaného porušenie Zákonníka práce Inšpektorát práce Prešov posúdil správne a
odôvodnil dostatočne s tým, že pokuta nebola uložená za porušenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce, ale

za porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce.

Žalovaný k uvedenej námietke konštatoval, že inšpekciou práce bolo zistené, že účastník konania
využíval závislú prácu fyzických osôb v rozpore s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce
tým, že uzatvoril s fyzickými osobami uvedenými v rozhodnutí dohody o vykonaní práce na výkon
prác (dokladanie tovaru v Kauflande L. M., dokladanie tovaru, dokladanie tovaru v supermarketoch,

dokladanie tovaru , dokladanie tovaru v HP T., dokladanie tovaru v supermarkete V., dokladanie tovaru
v hypermarkete V., dokladanie tovaru v supermarkete L. M., dokladanie tovaru v supermarkete L.,
dokladanie tovaru supermarkete, dokladanie tovaru v HP V.), ktoré nie sú vymdzené výsledkom, ale
jedná sa o pracovné činnosti určené druhovo a o výkon prác pozostávajúci z opakovania určených
činností, čo je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce. K návrhu účastníka

konania na ústne pojednávanie tak, ako Inšpektorát práce Prešov, tak aj žalovaný zastáva právny
názor, že si to povaha prejednávanej veci nevyžaduje a nariadením ústneho pojednávania sa neprispeje
k objasneniu prejednávanej veci, lebo Inšpektorát práce Prešov považoval nedostatok uvedený v
predmetnom protokole v časti III/B/1. za dostatočne preukázaný na základe predložených dokladov
(dohôd o vykonaní práce zamestnancov).

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov nariadi
správny orgán ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej
objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť
ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na miestne ohliadky.

Uložená výška pokuty podľa žalovaného zohľadňuje závažnosť zisteného nedostatku a jeho
rozsah. Výška uloženej pokuty je primeraná skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce. Povinnosti
zamestnávateľa vyplývajú predovšetkým zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Žalobca v žalobe namieta, že správne orgány vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného stavu
veci, vec nesprávne právne posúdili a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že na základe vyžiadania Inšpektorátu
práce Prešov zo dňa 17.12.2010 žalobca predkladal kópie pracovných zmlúv a dohôd zamestnancov,

ktorí pre neho vykonávali prácu v roku 2010. Z kópie dohody o vykonaní práce uzavretej medzi
zamestnávateľom COMPRO Trade, s.r.o., Levočská 77, Prešov a zamestnancom Y. J. vyplýva, že
dojednaná pracovná úloha je dokladanie tovaru, dojednaný rozsah práce (pracovné úlohy) v hodinách
spolu podľa harmonogramu, rubrika pracovná úloha bude vykonaná do - táto je nevyplnená, odmena
1,95 EUR /hod., nástup od 10.08.2010, v dohode uzavretej medzi žalobcom T. M. dohoda o vykonaní

práce, dohodnutá pracovná úloha dokladanie tovaru v Kaufland L. M., dohodnutá odmena 1,95 EUR/
hod., doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať - nevyplnená rubrika, predpokladaný rozsah práce
(pracovnej úlohy) v hodinách spolu 20 hod./týždeň, s nástupom od 06.09.2010, vo vzťahu k dohode
o vykonaní práce uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnancom K. L. dojednaná
pracovná úloha je dokladanie tovaru v HP T., dojednaný rozsah práce (pracovnej úlohy) v hodinách -

nevyplnená rubrika, pracovná úloha bude vykonaná do - nevyplnená rubrika, dojednaná odmena 1,95
EUR/hod., atď..

Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §1 predmet zákona upravuje

tak, že tento zákon
a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu,
c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 citovaného zákona - inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili

15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie... .

Správne orgány oboch stupňov dospeli k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka
práce upravujúceho dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tak, že zamestnávateľ
môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými
osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu

o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená
výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce
(dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa

vzťahujú ustanovenia prvej časti.

Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 je nesporné, že inšpekcia práce vykonáva dozor
nad čistotou pracovnoprávnych vzťahov a v súvislosti s námietkami žalobcu, že správne orgány boli
povinné k veci vypočuť zamestnancov, s ktorými žalobca uzavrel dohody o vykonaní práce, sa súd

nestotožňuje. V preskúmavanej veci nejde o spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale o
zistenie, či zamestnávateľ dodržiava pracovnoprávne predpisy, v predmetnej veci ustanovenie § 223
ods.1Zákonníkapráce.Zdohôdoznačenýchakodohodaovykonaníprácejenesporné,žeideodohody
o pracovnej činnosti a za ďalšie je rovnako nesporné, že musí ísť o dohody uzatvárané výnimočne,
pričom v prejednávanej veci nemožno hovoriť o výnimočnosti.

Ak žalobca tvrdí, že medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti nie je rozdiel, v
tejto súvislosti je treba poukázať na to, že dohodu o vykonaní práce uzatvára zamestnávateľ s fyzickou
osobou, ak predpokladaný rozsah práce nepresahuje 350 hod. v kalendárnom roku. Ak zamestnanec už
predtým podpísal so svojim zamestnávateľom inú dohodu, do rozsahu prác sa započítava aj táto práca.

Dohoda sa uzatvára písomne, najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. V dohode o vykonaní
prácemusíbyťvymedzenéatopracovnáúloha,dohodnutáodmenazavykonanúprácu,doba,vktorejsa
má pracovná úloha vykonať, predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia
pracovnej úlohy. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od
dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že

mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu,
ktorá mu tým vznikla (§ 226 ods. 1 až 5 Zákonníka práce).

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10
hod. týždenne. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedené dohodnutá práca, dohodnutý rozsah

pracovného času, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Okamžité
zrušenie dohody možno dohodnúť len pre tie prípady, v ktorých možno okamžite zrušiť pracovný
pomer, jednostranne možno zrušiť dohodu len s pätnásťdňovou výpovednou dobou, ktorá začína dňom
doručenia písomnej výpovede (§ 228a ods. 1 až 3 Zákonníka práce).

Len z citácie niektorých dohôd je zrejmé, že ak žalobca tvrdí, že z obsahu dohody je zrejmé, že ide o
dohodu o pracovnej činnosti a nie dohodu o vykonaní práce, z vyššie citovaného jednoznačne vyplýva,
že tomu tak nie je.

Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene Zákona o nelegálnej práci v ustanovení § 19

upravujúcom správne delikty v odseku 1 písm. a/ upravuje, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť
pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených
v § 2 ods. 1 písm. a/ treťom až šiestom bode až do 100.000,-- EUR, a ak v dôsledku tohto porušeniadošloksmrteľnémupracovnémuúrazuzamestnanca,najmenej33.000,--EUR,zanesplneniepovinnosti
uloženej podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/, možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie písm.
a/ povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom a druhom bode alebo za
porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- EUR.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pokutu podľa odseku 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa

prerokovaniaprotokoluovýsledkuinšpekciepráce,najneskôrdotrochrokovododňa,keďbolaporušená
povinnosť.

Ustanovenie § 19 ods. 5 upravuje, že inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadne najmä na
a/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,

b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa, alebo či nejde o ojedinelý výskyt nedostatku,
d/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

Je nepochybné, že v rámci uvedeného je výška pokuty ukladaná na základe správneho uváženia, teda
správnej úvahy.

Podľa § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na
základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
uváženia.

Z citovaných ustanovení Zákona o inšpekcii práce nevyplýva, že by správny orgán mohol upustiť od
uloženia pokuty za správny delikt a podľa názoru súdu správna úvaha žalovaného vo vzťahu k výške

uloženej pokuty nevybočila z medzí a hľadísk logického úsudku.

Námietka žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 1 ods. 3 Zákonníka práce je nedôvodná, lebo správne orgány
pokutuneuložilizaporušenietohtoustanovenia.Aplikáciaustanovenia§15Zákonníkapráce(prejavvôle
treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom)

v tejto veci neprichádza do úvahy vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1
zákona č. 125/2006 Z.z..

Ak žalobca vytýka správnym orgánom, že sa nevyrovnali s jeho námietkami v podaní zo dňa 10.01.2011
(vyjadrením k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.01.2011). Z obsahu odôvodnení je zrejmé,

že aj táto námietka nie je dôvodná. Podkladom pre vydanie rozhodnutia je protokol zo dňa 07.01.2011 č.
IPV-I-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX, ktorý bol s konateľom žalobcu prerokovaný a k jeho obsahu sa žalobca
mal možnosť vyjadriť, čo aj urobil uvedeným vyjadrením.

Z odôvodnení rozhodnutí je nesporné, že správne orgány otázku výnimočnosti práce podľa § 223 ods.

1 Zákonníka práce vôbec nezdôrazňovali ani tým neargumentovali. V súlade s ustanovením § 21 ods.
3 zákona č. 125/2006 Z.z. správne orgány v konaní aplikovali zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších
predpisov, lebo na konanie podľa § 19 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento
zákon neustanovuje inak. Rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci.

Zustanovenie§34Správnehoporiadkuvyplýva,žesprávnyorgánjeoprávnenýrozhodnúť,ktorédôkazy
netreba vykonať a to najmä v prípade, ak ide o preukazovanie skutočnosti zjavne nepotrebných pre
rozhodnutie vo veci. Rozhodnutia sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3
Správneho poriadku.

Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady
č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej
vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj zásady a to: každá osoba, ktorá čelísprávnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu
prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá má byť uložená, osoba,
prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť

sa, resp. byť vypočutá predtým, ako sa príjme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá
sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Z predloženého administratívneho spisu je nesporné, že protokol zo dňa 07.01.2011 bol konateľom
žalobcu podpísaný a prerokovaný, k protokolu sa vyjadril v písomnom podaní zo dňa 10.01.2011, ktoré

bolo Inšpektorátu práce Prešov doručené dňa 12.01.2011, v ktorom namietal identické skutočnosti, ako
v odvolaní a následne aj v žalobe. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 13.06.2012 bolo
žalobcovi doručené dňa 15.06.2012 a k oznámeniu o začatí správneho konania sa vyjadril v podaní
zo dňa 20.06.2012 (došlé Inšpektorátu práce Prešov 21.06.2012), v ktorom uviedol právny názor na
porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Citoval ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní § 2 ods. 1, 2, 3, 4. V tomto podaní tiež namietal, že podľa § 19 ods. 1 písm.

a/ Zákona o inšpekcii práce ide o oprávnenie uložiť pokutu a nie povinnosť a že konateľ sa chce k veci
osobne vyjadriť.

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania je sporná právna otázka vo vzťahu k výkladu § 223 ods. 1
Zákonníka práce a nie skutková a nariadenie ústneho pojednávania aj súd považuje za neúčelné.

V súvislosti s názorom žalobcu, že uloženie pokuty nie je povinnosťou inšpektorátu práce, ale „iba
oprávnením“, je treba zdôrazniť, že tento názoru žalobcu nekorešpenduje s ustanovením § 19 ods.
1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce..., pretože by musel obsahovať obligatórne, že môže od
uloženia pokuty upustiť.

Tento názor jednoznačne vyplýva aj z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Argumentácia žalobcu ním uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR na predmetnú vec

je nedôvodná a neaplikovateľná. Správne orgány neposudzovali platnosť právnych úkonov ale
dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru.

Krajský súd preskúmal postup a rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených

v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto podľa §250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca v konaní nemal úspech a žalovaná
aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.