Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 16P/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916216640
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Miklošová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916216640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletých detí: F. M.,

nar. XX.XX.XXXX a M. M., nar. X.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trebišov, dieťa matky: F. M., nar. X.X.XXXX, na neznámom mieste, na návrh: P. U., nar.
XX.X.XXXX, H. XXXX/XX, K., v konaní o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Zveruje maloletú F. M., nar. XX.XX.XXXX a maloletú M. M., nar. X.X.XXXX, do náhradnej osobnej
starostlivosti P. U., nar. XX.X.XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti,
zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach.

II. Matka je povinná počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia
plnoletosti dieťaťa, poukazovať výživné na maloletú F. a maloletú M., na každú z nich vo výške
zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom
č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov na
účetč.KXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,počnúcdňomprávoplatnostirozsudku.Podovŕšeníplnoletosti
dieťaťa, je matka povinná poukazovať výživné dieťaťu.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáhala zverenia maloletých vnučiek do svojej osobnej
starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že matka od mája 2016 sa zdržiava vo Veľkej Británii. S matkou
detí nie je v žiadnom kontakte, matka o deti neprejavuje žiaden záujem.

2. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

3. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že navrhovateľka žije v jednej domácnosti so svojimi
troma maloletými deťmi a dvoma maloletými vnučkami. Rodina žije vo veľmi skromných podmienkach.
Navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 70,56€ a prídavky na deti. Finančne ju podporuje
syn A., ktorý žije v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Deti si na starú mamu tak
zvykli, že ju oslovujú mama.
Kolízny opatrovník v závere správy konštatuje, že matka k maloletým deťom nemá vytvorený citový
vzťah. Svojim deťom nie je schopná poskytnúť adekvátnu výchovu a starostlivosť.

4. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že dcéra prišla na Slovensko deň pred prvým pojednávaní spolu
s druhom indickej štátnej príslušnosti. Urobila nákup potravín a o dve hodiny odišla. O niekoľko dní ju
kontaktovala navrhovateľku polícia, ktorá jej oznámila, že dcéra sa zdržiavala v Rakúsku, nakoľko malanejaké problémy s druhom. Toho času by sa mala matka nachádzať s partnerom v Indii. O deti naďalej
neprejavuje záujem.

5. Zo správy ÚPSVaR súd zistil, že navrhovateľka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
31.1.2016. Z. F. M. nie je vedená v evidencii a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.

6. Podľa § 45 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ), ak to vyžaduje
záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou,

ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady,
najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v
domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo
starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa

do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

7. Podľa § 45 ods.2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa

alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

8.Podľa§45ods.3Zákonaorodine,vrozhodnutísúdvymedzíosobe,ktorejbolomaloletédieťazverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

9. Podľa § 45 ods.4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom

ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

10. Podľa § 45 ods.7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

11. Podľa § 45 ods.8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

12. Podľa § 45 ods.9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti odieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.

13. Podľa § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení).

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osobnú starostlivosť o deti M. zabezpečuje výhradne
stará matka, ku ktorej majú deti vytvorené silné citové puto, nakoľko s ňou žijú od malička.

Napriek skromným podmienkam vie stará matka zabezpečiť deťom základné životné potreby. V jej
starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrhu
navrhovateľky vyhovel a zveril maloleté deti M. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, u ktorej
sú splnené všetky zákonné podmienky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
V zmysle §65 ods.1, §45 ods.8, §62 ods.3 ZoR súd určil vyživovaciu povinnosti matke vo výške

zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom
č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení. Výživné je povinná uhrádzať mesačne na účet
ÚPSVaR a po dovŕšení plnoletosti detí k ich rukám.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok)

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie.