Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by JUDr. Katarína Janečková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/473/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7802899959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7802899959.23
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci žalobcu G.. Z. D., P.. XX.
XX. XXXX, Y. J. D., S.. A. XX, zastúpeného JUDr. Igorom Raábom, advokátom Advokátskej kancelárie
v Košiciach, Ul. Matuškova 2, proti žalovaným: 1/ M.. Š. U., P.. X. X. XXXX, Y. J. Č.. XX a 2/ D..
Š. U., P.. XX. X. XXXX, Y. J. XX, zastúpených JUDr. Andreou Cúgovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie v Bratislave, Špitálska 25, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.
s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e , že žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalobcovi za
vzniknutú škodu vo výške 20 %.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k zaplateniu 6,042.750.- Sk s 15,5 %
úrokom z omeškania od podania žaloby až do zaplatenia a nahradiť trovy tohto konania.
Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol a rozsudkom zo dňa 24. 1. 2005 zamietol žalobu
žalobcu. Žalobcu zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 25.373.- Sk, nahradiť
žalovaným trovy konania vo výške 438.130.- Sk a vedľajšiemu účastníkovi vo výške 3.263.- Sk, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30. 11. 2005
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní nariadil vykonať
dôkazy navrhované žalobcom výsluchom znalcov Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline za účelom
odstránenia rozporu podaného znaleckého posudku č. 11/2003 s výsledkami ostatných vykonaných
dôkazov, zaoberať sa jednotlivými príčinami vzniku dopravnej nehody a škody na zdraví žalobcu /nielen
technickou príčinou dopravnej nehody/ a posúdiť ostatné faktory subjektívnej i objektívnej povahy, ktoré
sa podieľali na vzniku škody na zdraví žalobcu, prihliadajúc aj na preukázané porušenia povinností
vyplývajúcich zo zákona č. 315/1996 na strane žalobcu i žalovaného v 1. rade. Pritom bude potrebné
prihliadať na význam povinnosti, ktorej dodržanie je nevyhnutné a ktorú účastníci svojim konaním
alebo opomenutím porušili, pretože podľa názoru odvolacieho súdu ani nedanie prednosti v jazde
žalobcom nezbavuje vodiča vozidla premávajúceho po hlavnej ceste dôležitej povinnosti dodržiavať
platné predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví a na majetku, t. j. dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce zo všeobecnej prevencie
uložené ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Za tým účelom bude potrebné oboznámiť sa s obsahom
priestupkového spisu OR PZ Dopravného inšpektorátu v Michalovciach sp. zn. ČTS 8/2000 a zistiť,
s akým záverom bolo skončené vyšetrovanie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku na úseku
dopravy vedené proti žalovanému v 1. rade.V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že ust. § 132 O.s.p. vyjadruje zásadu voľného hodnotenia
dôkazov, v rámci ktorej ukladá súdu, aby určitý dôkaz hodnotil sám podľa vlastnej úvahy. Pri hodnotení
dôkazu znaleckým posudkom musí súd skúmať, či posudok znalca má všetky formálne náležitosti a či
závery znalca vo vlastnom posudku sú náležite odôvodnené a podložené obsahom nálezu, či znalec
prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal podľa zadanej úlohy vyporiadať a či jeho závery sú
logické, podložené výsledkami konania a nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov.
Súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, ale to neznamená, že súd
je viazaný znaleckým posudkom a že ho musí bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ má pochybnosti o jeho
vecnej správnosti, musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho
nedostatky, prípadne môže dať znalecký posudok posúdiť iným znalcom. V občianskom súdnom konaní
o náhradu škody možno vykonať dokazovanie aj znaleckým posudkom v trestnom konaní, avšak tento
dôkaz má iba povahu listinného dôkazu.
Je nepochybné, že v danom prípade vznik škody na zdraví žalobcu má bezprostredný vzťah k prevádzke
motorových vozidiel žalobcu a žalovaného v 2. rade. Pri strete prevádzok pri dvoch alebo viacerých
prevádzateľov, ak ide o vyporiadanie medzi nimi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody. Ust. § 431 OZ síce nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a 428
OZ založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, avšak tento princíp nemožno použiť, ak dôjde k
stretnutiu prevádzok. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých
prevádzok, nejde ani o zodpovednosť za zavinenie v zmysle ust. § 420 OZ, ale rozhodná je účasť,
ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Každý z prevádzateľov v tomto prípade nesie
zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody. Na rozdiel
od ostatných prípadov zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, pri
posúdení "účasti na spôsobení škody" treba vychádzať z jednotlivých príčin škody a zo všetkých
skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok s prihliadnutím k faktorom subjektívne i objektívnej
povahy. Objektívna miera účasti na vzniknutej škode subsumuje aj prípadné zavinené konanie alebo
opomenutie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie alebo opomenutie bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody. Ak ide o také okolnosti, alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorým škodlivý
výsledok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a
nevzniká zodpovednosť podľa § 431 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť podľa účasti na spôsobení
vzniknutej škody nepredpokladá teda nutne zavinenie. Keďže môže byť daná i tam, kde nie je zavinenie.
Z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade riadil motorové vozidlo
po požití alkoholu rýchlosťou vyššou, ako bola v danom úseku dovolená, preto bola vec odovzdaná
Okresnému riaditeľstvu PZ ODI v Michalovciach na prejednanie priestupku. Prvostupňový súd však
nezistil, či v tomto konaní bolo právoplatné rozhodnutie týkajúce sa priestupku, ktorého sa mal dopustiť
žalovaný v 1. rade, lebo v tomto konaní v zmysle ust. § 135 O.s.p. bol viazaný rozhodnutím o tom,
že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. V prípade, ak rozhodnutie o tejto otázke nebolo vydané,
mal túto otázku posúdiť sám. Jeho záver, že protiprávne konanie žalovaného v 1. rade nebolo v
príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, teda ani škody na zdraví žalobcu, nemá oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania, keďže ani znalci túto otázku /príčinnú súvislosť protiprávneho
konania žalovaného v 1. rade s následkami škody na zdraví žalobcu/ vo vlastnom posudku jednoznačne
neposúdili, i keď v časti 3.5 znaleckého posudku týkajúcej sa posúdenia techniky jazdy oboch vodičov sa
konštatuje, že jazda vodiča U. rýchlosťou 68 až 75 km/hod. bola "nesprávnym prvkom v technike jazdy
vo vzťahu k povolenej rýchlosti". V tejto súvislosti odvolací súd považuje za právne významnú aj odbornú
otázku, akou rýchlosťou mal žalovaný v 1. rade jazdiť v predmetnej križovatke /v mieste dopravnej
nehody/, pokiaľ by bol rešpektoval obmedzenie rýchlosti za križovatkou na 30 km/hod. označené zvislým
dopravným značením a existenciu príčinnej súvislosti medzi uvedeným zavineným porušením právnych
povinností žalovaného v 1. rade a následkom vzniku škody na zdraví žalobcu. Je potrebné zdôrazniť,
že otázka, či rýchlosť vozidla v danom úseku cesty bola dovolená, je otázkou právnou, ktorú je povinný
súd posúdiť v zmysle platnej právnej úpravy - zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných
komunikáciách, v znení neskorších predpisov, pričom otázku priemernej rýchlosti súd posudzuje na
základe znaleckého posudku a jeho odborných záverov,
avšak podľa názoru odvolacieho súdu priemerná rýchlosť jazdy nikdy nesmie prekročiť dovolenú
rýchlosť.
Súd v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, a to výsluchom znalca,
ktorý vypracoval znalecký posudok, doplnením znaleckého posudku a na základe takto doplnenéhodokazovania znova vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 8. 2008, ktorým žalobu žalobcu zamietol.
Zaviazal žalobcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške 72.287.- Sk.
Zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy tohto konania na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr.
Jána Gajdoša vo výške 438.130.- Sk a 397.2008.- Sk na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr.
Michala Vaľu, CSc. Žalobcu ďalej zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkov trovy konania vo výške
8.081.- Sk.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24. 2. 2010
znova zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nariadil znova doplniť znalecký
posudok, aby znalec znova posúdil: 1. či jazda žalovaného v 1. rade pod vplyvom alkoholu najmenej
1,79 promile v krvi mala a aký vplyv na nehodový dej a možnosť zabránenia nehode žalovaným, resp.
odvrátenia zrážky vozidiel, a či touto okolnosťou bola ovplyvnená jeho schopnosť včasnej reakcie na
vozidlo Škoda vchádzajúce z vedľajšej cesty do koridoru pohybu ním riadeného vozidla Daewoo. 2. či
jazda žalovaného čiastočne za pomysleným stredom Ul. Čajkovského a nie vpravo, pri pravom okraji
vozovky mala a aký vplyv na nehodový dej a na možnosti zabránenia stretu vozidiel z časového hľadiska
na strane žalovaného. 3. či žalovaný pri dodržaní dovolenej rýchlosti 60 km/hod. a pri včasnej reakcii na
vozidlo Škoda vchádzajúce z vedľajšej cesty do koridoru ohybu ním riadeného vozidla Daewoo mohol
zrážke vozidiel zabrániť tzv. "nenáhlou" zmenou rýchlosti alebo smeru jazdy, to znamená či mohol znížiť
rýchlosť jazdy a spomaliť plynulo natoľko, že vozidlá by sa minuli a k stretu vozidiel by nebolo došlo. 4.
či žalovaný pri jazde primeranou rýchlosťou v mieste, z ktorého mal možnosť vyhodnotiť situáciu a kedy
mu bolo zrejmé, že vozidlo Škoda nezastaví pred koridorom pohybu ním riadeného vozidla Daewoo, z
ktorejbymoholnenáhlymzníženímrýchlostijazdynímriadenéhovozidla,plynulýmspomalenímnatoľko,
že vozidlá by sa minuli a k stretu vozidiel by nebolo došlo. 5. či žalovaný pri jazde dovolenou, resp.
primeranou rýchlosťou a jazde vpravo a pri včasnej reakcii mohol zrážke zabrániť nenáhlym znížením
rýchlosti alebo zmenou smeru jazdy natoľko, že vozidlá by sa minuli a ku kolíznej situácii by nebolo
došlo, pričom posúdia aj všetky ostatné okolnosti nehodového deja, ktoré znemožňovali kolíznu situáciu
odvrátiť a mohli mať alebo mali vplyv na vznik škody na zdraví žalobcu.
Žalobca trval na podanej žalobe, ktorú odôvodnil tým, že dňa 15. 2. 2000 došlo v Michalovciach na
križovatke ulíc Fraňa Kráľa a Čajkovského k dopravnej nehode, a to k zrážke jeho motorového vozidla
zn. Škoda Felícia ev.č. TV - 876 AK, ktoré on riadil a motorového vozidla žalovaného v 2. rade zn.
Daewoo Lanos, ev.č. MI 213 AH, ktoré riadil žalovaný v 1. rade. Priebeh nehody je opísaný v spise sp.
zn. ČTS 8/2000 ORP PZ Okresného dopravného inšpektorátu Michalovce, v spise sp. zn. ČVS OÚV
PZ Košice - okolie 116/10-2000 a znaleckých posudkoch od M.. M. L. a M.. D. J.. Pri dopravnej nehode
utrpel ťažké ublíženie na zdraví tak, ako to vyplýva z lekárskeho nálezu a posudku vyhotoveného dňa
19. 4. 2001 D.. Š. Y. a z posudku o vyčíslení bodového hodnotenia vyhotoveného dňa 25. 3. 2001 D..
Š. I., a to bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Ako dôkaz o priebehu zrážky motorových vozidiel bol vypracovaný znalecký posudok znalcom M.. M.
L., z ktorého vyplýva, že dopravnú nehodu mal spôsobiť on. On s týmito závermi nesúhlasil, a preto
požiadal o vypracovanie znaleckého posudku znalcom M.. D. J., ktorý vypracoval znalecký posudok č.
127/2000. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že on uvedenú dopravnú nehodu nezavinil. Podľa
záveru tohto znaleckého posudku príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola skutočnosť,
že motorové vozidlo žalovaného v 2. rade, ktorí riadil žalovaný v 1. rade sa pohybovalo v čase
nehody v ľavom jazdnom pruhu vozovky s rýchlosťou nepomerne vyššou, ako bola maximálna povolená
rýchlosť na predmetnom úseku vozovky. Obe uvedené skutočnosti mali zásadný a rozhodujúci vplyv na
skutočnosť, že došlo k zrážke uvedených motorových vozidiel, nakoľko podľa záverov znalca M.. D. J.L.,
ak by sa motorové vozidlo žalovaného v 2. rade bolo pohybovalo v tzv. svojom, t. j. v pravom jazdnom
pruhuarýchlosťoupovolenouvpredmetnomúsekuvozovky,kzrážkeuvedenýchmotorovýchvozidielby
nebolo došlo. Okrem toho podľa jeho informácií žalovaný v 1. rade riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu.
S poukazom na vyššie uvedené, je toho názoru, že má právo na náhradu škody voči žalovaným
podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, osobitne § 431 Občianskeho zákonníka, nakoľko zo
znaleckého posudku znalca M.. D. J. vyplýva, že k dopravnej nehode došlo zavinením žalovaného v 1.
rade a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade riadil uvedené motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu, žiada priznať celú škodu.Náhradu škody žiada priznať v zmysle ust. § 444 Občianskeho zákonníka a síce za bolestné 838,75
bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia 600 bodov po 60.- Sk za jeden bod, spolu 86.325.-
Sk. Vzhľadom na osobitne ťažký úraz a vážne trvalé následky úrazu, aby súd zvýšil odškodnenie
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia o 70 - násobok, ktorý návrh odôvodnil tým, že
sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje najmä vtedy, ak má ujma na zdraví poškodeného
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia je náhradou nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol
zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení
v živote, nakoľko sa vychádza z toho, že človek ako spoločenský tvor sa uplatňuje v rodine, v práci,
vo verejnom živote, v kultúre, športe a pod. Následky poškodenia zdravia sa prejavujú práve v tom, že
poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, prípadne, že poškodený je z takéhoto
spoločenského uplatnenia úplne vylúčený. Okrem toho nemožno neprihliadnuť na to, že náhrada môže
poškodenému poslúžiť na úhradu liečebnej starostlivosti, prípadne aj v cudzine.
Úraz spôsobený vyššie uvedenou dopravnou nehodou podstatným spôsobom zmenil jeho život. V
dôsledku poškodenia zdravia došlo k strate, resp. zásadnému obmedzeniu možností, ktoré mu boli
pred úrazom vlastné. V minulosti bol vrcholovým športovcom, cyklistom. Po skončení vrcholového
pretekania zostal aktívne činný v rámci súťaží tzv. vyšších vekových kategórií. Súčasne začal pôsobiť
ako tréner triatlonu, ktorých súťaží i tréningov sa aktívne zúčastňoval. V dôsledku úrazu a jeho
následkami, nezrastenej panvy nie je spôsobilý sa nielenže aktívne zúčastňovať týchto podujatí, ale
ani rekreačne či rehabilitačne bicyklovať, plávať, ale ani intenzívnejšie chodiť. Vôľou sa dokázal vrátiť
k trénovaniu mládeže a trénersky presadiť. Z obavy pred náhlou nevoľnosťou, akútnou potrebou
lekárskeho ošetrenia, či potrebou rýchleho preliečenia už sa nezúčastňuje podujatí v zahraničí. Zvýšená
dýchavičnosť po pneumotoraxe, bolestivosť bežnej chôdze pri nezrastenej panve, problémy s trávením
v dôsledku poškodenia vnútorností a odstránenia sleziny, problémy s močením, v dôsledku poškodenia
obličiek sú len súčasťou každodenne sa prejavujúcich zdravotných problémov.
Jedným z mnohých následkov úrazu je posun a pootočenie srdcového svalu, čo je podľa názorov
lekárov pri akejkoľvek fyzickej námahe neodhadnuteľný zdravotný riziková faktor. Minimálnu fyzickú a
psychickú pohodu narúšajú nepravidelné nevoľnosti, dnes už zrejme doživotné lekárske vyšetrenia a
kontroly zdravotného stavu spojené s bolestivými procedúrami, rozsah aplikácie liečebných procedúr a
prijímania liekov, čo sa prejavuje v problémoch so zrážanlivosťou krvi, trombózou a ďalšími zdravotnými
komplikáciami. V mesiacoch september a október 2001 sa musel podrobiť nemocničnému liečeniu, kam
bol na jednotku intenzívnej starostlivosti prevezený z dôvodu akútneho zhoršenia zdravotného stavu,
spôsobeného narušením cievneho systému. Tieto zdravotné problémy a obmedzenia ho podstatným
spôsobom obmedzujú, resp. znemožňujú uplatňovať sa v každodennom živote tak, ako by si s
prihliadnutím na svoj vek predstavoval. Týka sa najmä pracovného, spoločenského, športového ale
aj rodinného a sexuálneho života. Trpí tým najmä jeho psychika. Aj bežné činnosti, ako je dlhšie
sedenie, státie, chôdza a pod. sú bolestivými. Obava z náhleho zhoršenia zdravotného stavu vyvoláva
permanentný stres a vedie k preventívnemu odmietaniu možností zúčastňovať sa spoločenských,
kultúrnych ale aj odborných podujatí.
Žalobca trval na podanej žalobe v plnom rozsahu a uviedol, že dňa 15. 2. 2000 jazdil so svojím
motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia aj so spolucestujúcim G.. D. D. po Ul. Fraňa Kráľa v
Michalovciach. On túto cestu dobre pozná, pretože tam pracuje, a preto pokiaľ prišiel ku križovatke, on
nezastal pred dopravnou značkou, ale po nej. Pokiaľ by sa bol zastavil pred dopravnou značkou, nemal
by výhľad do križovatky. Z miesta,
kde sa zastavil, je viditeľnosť asi 40 - 50 m na vozidlá prichádzajúce z ľavej strany po Ul. Čajkovského
a asi na 30 m na vozidlá prichádzajúce z pravej strany. Je možné, že v čase dopravnej nehody, z ľavej
strany na Ul. Čajkovského bolo odstavené motorové vozidlá, ale tieto nebránili vo viditeľnosti, nakoľko
neboli zaparkované na ceste. Vzhľadom k tomu, že on nevidel ani zľava ani sprava prichádzať žiadne
vozidlá, on sa pomaly pohol a vtedy došlo k zrážke. Na viac sa nepamätá, pretože sa prebral až o
niekoľko dní v nemocnici. Ďalej poukázal na to, že dopravná značka bola osadená hlboko v ulici, asi
10 - 12 metrov. On zastal asi v polovici medzi dopravnou značkou a hranicou križovatky. Podľa jeho
vedomostí na Ul. Čajkovského bola obmedzená rýchlosť na 40 km/hod., pričom v ďalšej časti ulice
sprava bola obmedzená rýchlosť na 30 km/hod. Pri svojom výsluchu dňa 1. 6. 2000 uviedol, že na
križovatke nezastal, ale len spomalil a teraz tvrdí, že zastal, pričom k týmto rozporom došlo z tohodôvodu, že pri svojom prvom výsluchu bol vo veľmi zlom zdravotnom stave a spoliehal sa na prácu
vyšetrovateľov ako aj na znalecký posudok. Pokiaľ už vtedy boli rozpory medzi jeho tvrdením a tvrdením
vypočutého svedka G.. D., tieto už vtedy mali byť odstránené. Pokiaľ bolo trestné stíhanie voči nemu
podmienečne zastavené, on aj vtedy stále vypovedal v tom zmysle, že pokiaľ on zavinil dopravnú
nehodu, nesie za to zodpovednosť a že sa spoliehal na prácu vyšetrovateľov ako aj znalca. V tom čase
bol v takom zlom zdravotnom stave, keď mu lekári dávali len 1 % na prežitie, a preto nemohol riadne
reagovať na celú záležitosť. Až potom, ako mu dovolil jeho zdravotný stav, sa začal znova zaoberať
celou dopravnou nehodou a vtedy si dal vyhotoviť aj nový znalecký posudok. On sa rozhodol pre tento
postup aj z toho dôvodu, že sa o ňom šírili reči, že jazdil opitý a ako prokurátor sa z toho dostal. V
súvislosti s touto dopravnou nehodou nikto iný okrem neho nebol stíhaný.
Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že súd rozhodol na základe znaleckého posudku Žilinskej
univerzity v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva č. 11/2003 zo dňa 3. 2. 2004, ktorému vytkli pochybenia,
ktorých sa pri vypracovaní znaleckého posudku dopustil. Okrem iného poukázal na to, že znalecký
posudok bol vypracovaný na základe nesprávneho ustálenia polohy vozidla Škoda Felícia v čase zrážky,
nesprávneho ustálenia polohy vozidla Daewoo v čase zrážky, nepresne ustálenej vzájomnej polohy
vozidiel v čase zrážky a nesprávne ustáleného vzájomného prekrytia vozidiel v čase zrážky. Bol toho
názoru, že ak by znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo skutočného znázornenia
predmetnej križovatky, dospel by k iným záverom, zodpovedajúcim ich tvrdeniam, a to nielen pokiaľ
ide o ustálenie vzájomnej polohy vozidiel, ale aj v otázke priebehu nehodového deja. Pohyb vozidiel
modelovaný znalcom nerešpektuje šmykové stopy a ryciu stopu zistené príslušným policajným orgánom
bezprostredne po dopravnej nehode na mieste dopravnej nehody a následne zakreslené v pláne
miesta dopravnej nehody. Dôležitým bolo v tejto súvislosti zistiť ako rýchlosťou sa malo v mieste
nehody pohybovať vozidlo Daewoo, keďže v úseku za predmetnou križovatkou bola povolená rýchlosť
dopravným označením obmedzená na 30 km/hod, pritom znalec sa s touto otázkou nezaoberal. Preto
navrhovalvovecivypočuťznalcov,ktorívypracovaliznaleckýposudok.Ďalejnavrhovalnariadiťznalecké
dokazovanie z odboru toxikológie na okolnosti, do akej miery znížili schopnosť vodiča - žalovaného v
1. rade reagovať na dopravnú situáciu.
Žalovaní navrhovali žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázali na to, že z uznesenia
o podmienečnom zastavení konania Okresnej prokuratúry Košice - okolie jednoznačne vyplýva, že
žalobca, eventuálnu, resp. možnú škodu v súvislosti s kolíziou áut dňa 15. 2. 2000 v Michalovciach
spôsobil výlučne sám. Žalobca totiž bol za svoje konanie, t.j. porušenie pravidiel v cestnej premávke
- nedanie prednosti v jazde pred značkou "Stoj, daj prednosť v jazde" trestne stíhaný, pričom už
spomínané zastavenie trestného stíhania bolo tiež aplikované iba preto, že svoje jednoznačné zavinenie
na kolízii áut plne uznal. V tomto uznesení sa ďalej konštatuje, že porušenie pravidiel v cestnej premávke
zo strany poškodeného, t. j. žalovaného v 1. rade nemalo vplyv na vznik dopravnej nehody, nakoľko
ten /t.j. žalovaný v 1. rade/ nemohol vykonať žiadne opatrenia na jej zabránenie ani v prípade, ak by
sa pohyboval najviac dovolenou rýchlosťou. Žalobca zahlásil poistnú udalosť do poisťovne s tým, že zo
strany poisťovne bolo aj plnené. Zavinenie žalovaného v 1. rade nebolo zistené, ktoré by bolo v príčinnej
súvislosti so vznikom škody. Jedine bol postihnutý v priestupkovom konaní, pretože jazdil pod vplyvom
alkoholu.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že on išiel po hlavnej ceste s tým, že pokiaľ prišiel ku križovatke, zbadal
približovať sa auto z pravej strany. Vedel však o tom, že vozidlo musí spomaliť, a preto on predpokladal,
že prejde, a preto išiel plynulo, a to povolenou rýchlosťou asi 60 km/hod. Auto však nezastalo, a preto
do neho vrazil s tým, že on nestihol ani brzdiť. Táto križovatka nie je prehľadná, pretože z ľavej strany
sú bloky a z pravej strany je plot. Popieral skutočnosť, že by bol jazdil v ľavom jazdnom pruhu, pretože
jazdil vo svojom jazdnom pruhu. Žalobca so svojím vozidlom vôbec nezastal pri dopravnej značke a
ťažko sa dá povedať, či vôbec spomalil, pretože to boli zlomky sekundy. On zbadal vozidlo žalobcu asi
okolo jedného až troch metrov od hranice križovatky. On predpokladal, že vozidlo zastane, a preto ani
nebrzdil. Potom ako zistil, že je zle, už nestihol zabrzdiť.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade je jeho synom a jeho motorové vozidlo používal s
jeho súhlasom.
Vedľajší účastník navrhoval žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný v 1.
rade nezavinil dopravnú nehodu. Na základe oznámenia k poistnej udalosti zo dňa 6. 7. 2001 zostrany žalobcu, kde žalobca ich poveril na vysporiadanie nárokov na náhradu škody pre poškodených,
poukázaljednaknáhraduškodyzapoškodenémotorovévozidloM1213AHvsume180.250.-Sk,jednak
náhradu škody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na zárobku, vecnej škody
v celkovej sume 38.891.- Sk, všetko pre poškodeného Š. U.. Pri vyplatení týchto nárokov vychádzal z
uzneseniaOkresnejprokuratúryvKošiciach-okoliezodňa7.7.2000,podľaktoréhokdopravnejnehode
došlo tak, že žalobca dňa 15. 2. 2000 v Michalovciach ako vodič porušil dôležitú povinnosť uloženú mu
podľa zákona, pretože napriek označeniu križovatky pre jeho smer jazdy dopravnou značkou "Stoj daj
prednosť v jazde" pokračoval v jazde do križovatky, kde došlo k zrážke s vozidlom EVČ MI 213 AH,
jazdiacim po hlavnej ceste, pričom pri tejto nehode došlo k vážnym zraneniam jednak u spolujazdca
žalobcu p. D. D. a vodiča žalovaného p. Š. U.. V odôvodnení citovaného uznesenia sa ďalej konštatuje,
že obvinený - žalobca sa k spáchaniu trestného činu podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona priznal
v celom rozsahu a svoje konanie úprimne oľutoval a súčasne vykonal potrebné opatrenia na náhradu
škody pre poškodených p. U. a p. D.. Žalobca svoj žalobný návrh opiera o znalecký posudok znalca M..
D. J., avšak závery znalca sú nejednoznačné a účelové, nakoľko znalec v každom prípade opomenul
závažným spôsobom najmä ten fakt, že žalobca absolútne nerešpektoval dopravnú značku "Stoj daj
prednosť v jazde" i keď žalobca v priebehu vyšetrovania príčin vzniku a miery zavinenia na Okresnej
prokuratúre v Košiciach - okolie nemal žiadne námietky voči záverom šetrenia a nepodal sťažnosť
proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Košice - okolie. Na základe znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva v Žiline bolo preukázané, že dopravnú nehodu jednoznačne zavinil sám žalobca, a preto
nie je daná zodpovednosť žalovaných v zmysle ustanovení § 420 a 427 Občianskeho zákonníka. Na
základe vykonaného dokazovania navrhovali žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať im
náhradu trov tohto konania.
Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresnej prokuratúry v Košiciach - okolie, číslo OUV
116/10-2000 zistil, že uznesením zo dňa 7. 7. 2000 bolo podľa § 307 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného
poriadku podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené proti obvinenému G.. Z. D. pre trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 15. 2. 2000 o
17.35 hod. v Michalovciach riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia EVČ: TV - 876 AK po ulici F.
Kráľa smerom ku križovatke s ulicou Čajkovského, pričom ako vodič porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona, pretože napriek označeniu križovatky pre jeho smer jazdy dopravnou značkou "Stoj,
daj prednosť v jazde" pokračoval v jazde do križovatky, kde došlo k zrážke s vozidlom zn. Daewoo Lanos
EVČ: MI - 213 AH, jazdiacim po hlavnej ceste. V dôsledku nehody utrpel spolujazdec obvineného G..
D. D. vnútrolebečné poranenia, otras mozgu, tržnú ranu hlavy, ako aj stratu dôležitého orgánu sleziny, s
dobou liečenia a trvaním práceneschopnosti 2 mesiace. Vodič vozidla Daewoo Lanos M.. Š. U.Í. utrpel
otras mozgu a rôzne tŕžnomliaždené rany s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 5 týždňov.
Podľa § 307 ods. 2 Trestného poriadku určil obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 8 mesiacov.
Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým posudkom z odboru
cestná doprava bolo preukázané, že dopravnú nehodu zapríčinil obvinený tým, že pred vjazdom do
križovatky z vedľajšej cesty napriek umiestneniu dopravnej značky "Stoj, daj prednosť v jazde" s
vozidlom nezastavil v mieste, z ktorého by bol dobrý výhľad na situáciu, ale pokračoval v jazde, pričom
v okamihu zrážky s vozidlom zn. Daewoo Lanos sa pohyboval rýchlosťou najmenej 33,4 až 37,5 km/
hod. Počas vyšetrovania bolo zistené, že poškodený M.. Š. U.U. riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu s
obsahom najmenej 1.79 promile v krvi, teda vyššou ako je povolená. V zmysle § 159 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku vyšetrovateľ vec odovzdal Okresnému riaditeľstvu PZ - Okresnému dopravnému
inšpektorátu v Michalovciach, ktorý by mohol jeho konanie posúdiť ako priestupok na úseku dopravnej
nehody, nakoľko ten nemohol vykonať žiadne opatrenia na jej zabránenie ani v prípade, že by sa
pohyboval najviac dovolenou rýchlosťou. Obvinený sa k spáchaniu trestného činu priznal v celom
rozsahu a svoje konanie úprimne oľutoval. Zároveň vykonal potrebné opatrenia na náhradu škody
takýmspôsobom,žeSlovenskejpoisťovni,a.s.pobočkevMichalovciachoznámilpoistnúudalosť.Počas
vyšetrovania požiadal a dal súhlas k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania.
V tomto konaní bol vypočutý ako svedok M.. Z. E., ktorý uviedol, že v čase dopravnej nehody on išiel
pešo po Ul. Fr. Kráľa v Michalovciach a z tejto ulice zabočil vľavo do Ul. Čajkovského. V čase, keď už
bol na chodníku na Ul. Čajkovského počul rozbiehať sa vozidlo zn. Daewoo, ktorého jazda mu potom
pripomínala jazdu pretekárskeho auta. Vtedy sa obzrel a videl prichádza vozidlo Škoda Felícia po Ul. Fr.
kráľa, vodič ktorého vozidla na križovatke nezastavil, ale pomalou jazdou vchádzal do križovatky, kde
do neho vrazilo vozidlo Daewoo prednou časťou a vozidlo Felícia pritlačilo do plota rodinného domu.V spise sa nachádza znalecký posudok znalca M.. M. L., zo záveru ktorého vyplýva z analýzy pohybu
vozidielvúsekunehody,ževodičipredzrážkounebrzdili,takžerýchlosťou,ktorousasosvojimivozidlami
pohybovali v okamihu zrážky, sa s najväčšou pravdepodobnosťou pohybovali aj bezprostredne pred
vznikom nehody. Z postavenia vozidiel po nehode je nesporné, že obidve vozidlá boli v okamihu zrážky
v pohybe a vozidlo Daewoo Lanos sa pohybovalo vyššou rýchlosťou ako vozidlo Škoda Felícia. Polohu
miesta zrážky je možné s dostatočnou presnosťou určiť podľa polohy zanechaných šmykových stôp,
ktoré zanechali kolesá vozidiel po zrážke, s prihliadnutím na konečnú polohu vozidiel po nehode, tvar
deformácií vozidiel, z ktorého je možné usudzovať na ich vzájomné postavenie v okamihu zrážky a
smer jazdy pred nehodou. Po zohľadnení uvedených údajov je možné určiť, že k zrážke vozidiel došlo
s najväčšou pravdepodobnosťou v mieste, kde sa začínala šmyková stopa po vozidle Daewoo. Po
porovnaní s deformáciou prednej časti vozidla Daewoo je možné určiť, že pri náraze od boku vozidla
Škoda Felícia došlo k posunu prednej nápravy Daewoo na ľavej strane a k zablokovaniu predného
ľavého kolesa zdeformovaním predným ľavým blatníkom. Z toho vyplýva, že v okamihu zrážky sa
nachádzala predná ľavá časť vozidla Daewoo a predné ľavé koleso vozidla Škoda Felícia. Vozidlo
Daewoo sa pohybovalo v čase zrážky rýchlosťou 68,6 km/hod. až 75,7 km/hod. a vozidlo Škoda Felícia
rýchlosťou 33,4 km/hod. až 37,5 km/hod. K nárazu vozidla Daewoo do ľavého boku vozidla Škoda
Felícia došlo v okamihu, keď sa predná časť vozidla Škoda Felícia nachádzala najviac 3,5 m od hranice
križovatky, takže, ak by sa bol vodič s vozidlom Škoda Felícia pred vjazdom do križovatky zastavil, po
zaradení prvého rýchlostného stupňa v rozjazde z miesta, by došlo k zrážke po prejdení uvedenej dráhy.
Vozidlo Škoda Felícia dosahuje pri rozjazde z miesta zrýchlenie v rozpätí 1,11 až 1,97 m/sk, takže, ak
by sa bol vodič s vozidlom pred vjazdom do križovatky zastavil na jej hranici, v okamihu zrážky by sa s
vozidlom mohol pohybovať rýchlosťou najviac 10,0 až 13,4 km/hod. Po porovnaní s rýchlosťou, ktorou
sa vozidlo Škoda Felícia pohybovalo v okamihu zrážky vychádza, že vodič s vozidlom pred vjazdom
do križovatky nezastavil na hranici križovatky. Ak by pred nehodou stál na Ul. Fr. Kráľa, potom na
dosiahnutie rýchlosti, ktorou sa pohyboval v okamihu zrážky, by sa musel s vozidlom rozbiehať na dráhe
najmenej 27,6 m. Z takejto vzdialenosti vodič nemohol mať rozhľad na situáciu na hlavnej ceste v oboch
smeroch a je nelogické, aby sa pred vjazdom do križovatky zastavoval v takejto vzdialenosti. Z analýzy
pohybu vozidla Škoda Felícia v úseku nehody vyplýva, že vodič s vozidlom nezastavil pred hranicou
križovatky a do križovatky vchádzal plynulo, rýchlosťou v rozpätí 33,4 až 37,5 km/hod. Vzhľadom k
tomu, že pred križovatkou zo smeru jazdy vozidla Škoda Felícia je umiestnená dopravná značka STOP,
vodič tohto vozidla mal pred križovatkou zastaviť bez ohľadu na to, či videl, alebo nevidel vozidlo idúce
po hlavnej ceste. Z toho ako došlo k dopravnej nehode je nesporné, že ak by sa bol s vozidlom pred
križovatkou zastavil, mohol by vidieť vozidlo idúce po hlavnej ceste a mal mu dať prednosť v jazde,
čo znamená, že mal konať tak, aby vodič idúci po hlavnej ceste nemusel náhle meniť smer a rýchlosť
jazdy. V čase, keď vodič vozidla Škoda Felícia mohol zastaviť pred hranicou križovatky, vo výhľade na
vozidlo Daewoo idúce po hlavnej ceste mu už nebránil obytný blok nachádzajúci sa po ľavej strane
cesty a vozidlo Daewoo, ktoré sa pohybovalo s rozsvietenými svetlami, mohol vidieť v medzerách medzi
vozidlami, ktoré mohli byť zaparkované po pravej strane cesty v smere jazdy vozidla Daewoo. Z analýzy
situácie v čase nehody vyplýva, že ak by bol vodič vozidla Škoda Felícia venoval pred vjazdom do
križovatky dostatočnú pozornosť situácii a rešpektoval by dopravnú značku "Stoj, daj prednosť v jazde"
mohol v čase, keď sa približoval ku križovatke, z dostatočnej vzdialenosti vidieť vozidlo idúce po hlavnej
ceste. Pri posudzovaní možností na odvrátenie vzniku nehody zo strany vodiča vozidla Daewoo Lanos
je potrebné brať do úvahy, že vodič sa s týmto vozidlom pohyboval po hlavnej ceste a kolízna situácia
pre neho sa vytvorila v okamihu, keď mohol zaregistrovať, že vozidlo idúce po vedľajšej ceste mu nedá
prednosť v jazde. Vodič vozidla Daewoo mohol vidieť svetlá vozidla idúceho po vedľajšej ceste už vtedy,
keď sa nachádzal vo vzdialenosti viac ako 42,5 až 48,3 m, v tom čase však ešte nemohol vedieť, že toto
vozidlo mu nedá prednosť v jazde a nemal dôvod reagovať na situáciu brzdením, ale zmenou smeru
jazdy. To, že vodič idúci po vedľajšej ceste mu nedáva prednosť v jazde bolo nesporné až v okamihu,
keď toto vozidlo nezastavili najneskôr na hranici križovatky a pokračovalo plynulo v jazde. Vtedy ostával
do zrážky čas 0,34 s. Tento čas je podstatne kratší ako reakčný čas vodiča, takže bez ohľadu na to, akou
rýchlosťou sa vodič s vozidlom Daewoo pohyboval po hlavnej ceste, v čase, keď vozidlo Škoda Felícia
prekračovalo pravý okraj vozovky v smere jazdy vozidla Daewoo, už vodič vozidla Daewoo nemohol
vykonať žiadne opatrenia na zabránenie vzniku nehody. Po porovnaní so vzdialenosťou, ktorú by vodič
mal k dispozícii v mieste, kde mohol reagovať na rozjazd vozidla pohýnajúceho sa od hranice križovatky
do jeho jazdnej dráhy vychádza, že vodič vozidla Daewoo by nemohol ani pri zabrzdení maximálne
dosažiteľnou intenzitou zastaviť pred miestom zrážky a zabrániť tak vzniku nehody. Z uvedeného
vyplýva, že ak by aj bol vodič vozidla Škoda Felícia zastavil na hranici križovatky a odtiaľ sa pohol zmiesta, prinútil by vodiča vozidla idúceho po hlavnej ceste náhle zmeniť rýchlosť jazdy a vzhľadom k
tomu, že vodič idúci po hlavnej ceste by nemohol zastaviť pred miestom zrážky, je možné konštatovať,
že takýmto konaním by vodič vozidla Škoda Felícia vytvoril pre vodiča idúceho po hlavnej ceste náhlu
prekážku. Ani v prípade, že by sa vodič s vozidlom Daewoo pred nehodou pohyboval najviac dovolenou
rýchlosťou, nemohol by zastaviť ani v prípade, ak by bol zabrzdil maximálne dosažiteľným spomalením
pred miestom zrážky a zabrániť tak vzniku nehody. Aj v takomto prípade, by vodič vozidla Škoda Felícia
vytvoril pre neho náhlu a neočakávanú prekážku.
Z technického hľadiska bol vznik nehody vyvolaný tým, že vodič osobného motorového vozidla Škoda
Felícia pred vjazdom do križovatky z vedľajšej cesty, napriek umiestneniu dopravnej značky "Stoj, daj
prednosť v jazde" nezastavil svojím vozidlom v mieste, z ktorého by mal dobrý výhľad na situáciu na
hlavnej ceste. K nehode by nebolo došlo, ak by vodič vozidla Škoda Felícia rešpektoval dopravnú značku
a bol by pred vjazdom do križovatky zastavil najneskôr na úrovni pravého okraja Čajkovského ulice.
Zo záveru znaleckého posudku znalca M.. D. J. /ktorý dal vyhotoviť žalobca/ vyplýva, že osobné
motorové vozidlo Daewoo Lanos sa pohybovalo po hlavnej ulici
Čajkovského a prichádzalo ku križovatke s ulicou Fr. Kráľa. Rýchlosť pohybu vozidla Daewoo v čase
zrážky s vozidlom Škoda Felícia bola 81 km/hod. a motorového vozidla Škoda Felícia 23 km/hod. Na
základe skutočností, že pred zrážkou neboli poznamenané brzdné stopy po vozidle Škoda Felícia, ako
aj stavu povrchu vozovky je možné predpokladať,
že rýchlosť vozidla pred nehodovým dejom bola 23 km/hod v prípade, že vozidlo sa pohybovalo
konštantnou rýchlosťou a križovatkou prechádzalo plynulo. Vozidlo Daewoo sa pohybovalo rýchlosťou
vyššou ako je na predmetnom úseku dovolená. V okamihu zrážky sa nachádzalo celým objemom v
ľavom jazdnom pruhu vozovky Ul. Čajkovského, kde došlo aj k zrážke s vozidlom Škoda Felícia. Oblasť
zrážky sa nachádza v ľavom jazdnom pruhu Ul. Čajkovského. Z uvedeného vyplýva, že obidve vozidlá
sa v čase zrážky nachádzali už v ľavom pruhu Ul. Čajkovského. Vozidlo Škoda Felícia sa v čase
zrážky nachádzalo celým objemom v ľavom jazdnom pruhu Ul. Čajkovského, pričom ľavý zadný roh
sa nachádzal v oblasti stretu vozovky, t.j. na myslenej stredovej deliacej čiare. Vozidlo Škoda Felícia
vchádzalo do križovatky z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, kde malo dať prednosť vozidlám pohybujúcim
sapohlavnejceste.Naúrovnikrižovatkymalozastať.Príčinoudopravnejnehodyztechnickéhohľadiska
bola skutočnosť že vozidlo Daewoo Lanos sa pohybovalo rýchlosťou vyššou ako bola povolená na
predmetnom úseku a v čase nehody sa pohybovalo po ľavom jazdnom pruhu vozovky. Vodič vozidla
Škoda Felícia by nehode zabránil, ak by do križovatky nevchádzal v čase, keď sa po hlavnej ceste
pohybovalo vozidlo Daewoo Lanos. Vodič vozidla Daewoo lanos by nehode zabránil, ak by sa po
pohyboval po pravom jazdnom pruhu vozovky Ul. Čajkovského a pohyboval by sa dovolenou rýchlosťou
60 km/hod. pred nehodovým dejom, pričom by začal na nehodový dej reagovať na pôvodnom mieste
reakcie, teda 27 m pred oblasťou miesta zrážky. Ak by bol vodič vozidla Daewoo Lanos v čase pred
zrážkou reagoval na nehodový dej nie náhle, teda brzdením s polovičným spomalením, pri dodržaní
pôvodného koridoru pohybu vozidla, znížil by v oblasti miesta zrážky svoju rýchlosť na 52,1 km/hod.,
pričom však vozidlo Škoda Felícia by sa už v oblasti miesta zrážky nenachádzalo, svojou zadnou časťou
by bolo za oblasťou miesta zrážky vo vzdialenosti 1,2 m a pri rozbiehaní by malo už rýchlosť 25,99 km/
hod. a k zrážke medzi vozidlami by nebolo došlo. K zrážke medzi vozidlami by nebolo došlo taktiež, ak
by sa bolo vozidlo Daewoo Lanos pohybovalo po pravom jazdnom pruhu vozovky určenom pre smer
jeho pohybu.
Vypočutý znalec M.. M. L. pri výsluchu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom znaleckom
posudku. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom M.. J. uviedol, že ich závery sa rozchádzajú
ohľadom okolností nárazového postavenia vozidiel, ako aj miesta zrážky. Pri podávaní znaleckého
posudku vychádzal zo šmykovej stopy, ktoré boli zistené pri ohliadke na mieste dopravnej nehody a
z toho zistil, že motorové vozidlo Daewoo Lanos nemenilo smer jazdy a v čase zrážky motorových
vozidiel toto vozidlo jazdilo vo svojom jazdnom pruhu. Vylúčil, že by toto vozidlo jazdilo v ľavom jazdnom
pruhu, čo by pripustil len vtedy, pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že vodič motorového vozidla reagoval na
prichádzajúce vozidlo Škoda Felícia strhnutím volantu doľava. Táto okolnosť však nebola preukázaná.
Ďalej sú rozdiely ohľadom rýchlosti vozidiel pred stretom týchto vozidiel, ovšem nejedná sa o podstatný
rozdiel v ich znaleckých posudkoch. Motorové vozidlo Škoda Felícia narazilo do oplotenia, a preto sa
ťažko dalo presne zistiť, ktorá deformácia je od ktorého nárazu. Teda či od nárazu motorového vozidla
Daewoo, alebo od nárazu do oplotenia. Od toho samozrejme závisí aj rýchlosť pred stretom týchto
vozidiel. Vzhľadom k tomu, že vodič motorového vozidla Felícia mal povinnosť zastaviť sa na hranicikrižovatiek a pokiaľ by tak urobil, je ťažko predpokladať, že za takúto krátku dobu mohol dosiahnuť
rýchlosť, ktorá sa zistila pri strete motorových vozidiel. Pokiaľ by sa bol zastavil na hranici križovatiek,
mohol by dosiahnuť maximálnej rýchlosť 10 až 13 km/hod. Vzhľadom k tomu, že vozidlo Felícia malo
vyššiu rýchlosť ako on uviedol, vychádzal z toho, že do križovatky vchádzal bez zastavenia na hranici
križovatky. Táto okolnosť je rozhodujúcim momentom pre posúdenie vzniku dopravnej nehody. Trval na
tom, že motorové vozidlo Daewoo jazdilo vo svojom jazdnom pruhu a aj za predpokladu, že po pravej
strane vozovky motorového vozidla Daewoo bola odstavená Avia, vodič mal dostatok času, aby sa opäť
zaradil do svojho jazdného pruhu. Postavenie motorového vozidla Avia nebolo zistené ani pri ohliadne
a jedine to vyplýva z vyjadrení svedkov v trestnom konaní. Ďalej sa ich posudky rozchádzajú v tom, že
podľa jeho názoru motorové vozidlo Daewoo narazilo do ľavej strany motorového vozidla Felícia a z
toho sa potom odvádzajú aj výpočty rýchlosti v čase nárazu. V smere jazdy motorového vozidla Daewoo
bola obmedzená rýchlosť 30 km/hod., ovšem za touto dopravnou značkou je ďalšia križovatka, ktorá toto
obmedzenie ruší. Teoreticky by mohol uviesť, že aj pokiaľ by motorové vozidlo Felícia bolo zastavilo na
hranici križovatky a motorové vozidlo Daewoo by jazdilo v ľavom jazdnom pruhu, aj vtedy by zrejme bolo
došlo k zrážke, ovšem by bol posun, čo sa týka stretu týchto vozidiel a vozidlo Felícia by bolo narazilo
do vozidla Daewoo z opačnej strany. Túto teóriu pripustil pri vypočítanej rýchlosti vozidla Felícia.
Znalec ďalej uviedol, že pri posudzovaní príčiny dopravnej nehody vychádzal z toho, že vodič
motorového vozidla Felícia nezastavil na hranici križovatky tak, aby mal náležitý rozhľad a nie je
podstatné, či motorové vozidlo Daewoo jazdilo v ľavom alebo pravom jazdnom pruhu. Reakcia vodiča
Daewoo pri zistení, že vozidlo Felícia mu nedáva prednosť mohla byť aj taká, že vybočil do ľavého
jazdného pruhu, ovšem stopy tomu nenasvedčujú. Ďalej vychádzal z toho, že šírka vozovky na Ul.
Čajkovského je 5 m s tým, že v čase zrážky ľavá strana vozidla Daewoo bola 10 cm od stredovej
čiary v smere jazdy tohto vozidla, ovšem celá pravá strana bola v pravom jazdnom pruhu. Pokiaľ
vozidlo Daewoo zasahovalo len 10 cm do ľavého jazdného pruhu, on vychádzal z toho, že vozidlo
jazdilo v pravom jazdnom pruhu. V okamihu zrážky ľavé predné koleso bolo začiatkom šmykovej stopy
vozidla Daewoo. Rýchlosť pohybu vozidiel pred nehodou je možné s dostatočnou presnosťou určiť
pomocou diagramu rovnováhy hybnosti a impulzov, čo môže byť odchýlka plus alebo mínus 10 %.
Presnejšie výsledky sa nedajú určiť ani pomocou rôznych programov, pretože presnosť výpočtov závisí
od vstupných údajov, ktoré sa takisto zadávajú odhadom a stále je tam subjektívny faktor. Preto pri
výpočtoch sa stále vychádza z priemerných hodnôt. Pri nárazovej rýchlosti vychádzal len z nárazu do
pevnej prekážky, t.j. do oplotenia. Nevedel sa presne vyjadriť k tomu, či začiatok šmykovej stopy vozidla
Felícia bola predným alebo zadným kolesom v okamihu zrážky, nakoľko pri zrážke boli obidve vozidlá v
pohybe a on vychádzal z deformácie vozidla Felícia a polohy prednej časti vozidla Daewoo. S najväčšou
pravdepodobnosťou túto šmykovú stopu zanechalo pravé predné koleso. Pokiaľ by vodič vozidla Felícia
bol zastal na hranici križovatky aj za predpokladu, že by boli zaparkované vozidlá v pravom jazdnom
pruhu Ul. Čajkovského v smere jazdy vozidla Daewoo, vodič vozidla Felícia mohol vidieť prichádzajúce
vozidlo, až pokiaľ bola táto ulica prehľadná. A určite bola prehľadná na viac ako 100 m. Pokiaľ uviedol v
znaleckom posudku, že vodič vozidla Daewoo mohol zbadať vozidlo Felícia vo vzdialenosti 42,4 až 48,3
m od križovatky, to znamená, že vodič motorového vozidla Daewoo mal približne 0,5 s na to, aby mohol
reagovať na tú okolnosť, že vodič vozidla Felícia na hranici križovatky nezastane, vychádzajúc z toho,
že vodič vozidla Felícia mohol vidieť vozidlo Daewoo do vzdialenosti 17,8 až 19,7 m od miesta zrážky a
vtedy ešte vodič Felície mohol zastaviť vozidlo tak, aby nedošlo k zrážke. Vzdialenosť, ktorú uviedol, sa
vzťahuje aj na motorové vozidlo Daewoo, pretože vodiči sa mohli vidieť z takejto vzdialenosti, Pokiaľ by
sa aj vodič vozidla Daewoo pohyboval povolenou rýchlosťou, aj tak by bolo došlo k zrážke. Vzhľadom
na situáciu v čase nehody, vodič motorového vozidla Daewoo nemohol zabrániť dopravnej nehode.
Vypočutý znalec M.. D. J. uviedol, že on znalecký posudok vypracoval na požiadanie žalobcu. Pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z počítačovej simulácie a zaoberal sa otázkou, ako mohli
vodiči motorových vozidiel zabrániť dopravnej nehode. Vychádzal z toho, že motorové vozidlo Daewoo
sa pohybovalo po hlavnej ceste a že by nebolo došlo k nehodovému deju, pokiaľ by toto vozidlo znížilo
rýchlosť, ale nie náhle. Ďalej vychádzal z toho, že nárazová rýchlosť vozidla Daewoo v čase zrážky
bola 81 km/hod. a vozidla Felícia 23 km/hod. Dospel k jednoznačnému záveru, že motorové vozidlo
Daewoo v čase zrážky jazdilo v ľavom jazdnom pruhu. Netvrdil, že vozidlo Felícia sa skutočne zastavilo
na hranici križovatiek, ale jednoznačne zistil, že jazdilo rýchlosťou 23 km/hod. Za predpokladu, že by
vozidlo Felícia zastavilo pre miestom zrážky, malo to byť 5,15 m od hranice križovatky. Šmykové stopy
Felície boli zanechané zadnými kolesami Felície od zrážky pri pohybe konečnej polohy.Vzhľadom o tomu, že boli zásadné rozpory medzi dvoma znaleckými posudkami, súd vo veci nariadil
kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. Zo záveru tohto
znaleckého posudku vyplýva, že podľa údajov v spisovom materiály k dopravnej nehode došlo v
intraviláne obce za tmy, v úseku s pouličným osvetlením v prevádzke na križovatke ulíc Čajkovského
a Fr. kráľa v Michalovciach na suchej asfaltovej vozovke. Z pohľadu jazdy vodiča Koníka, tento jazdil s
vozidlom Daewoo po Ul. Čajkovského a vchádzal do križovatky po ceste označenej dopravnou značkou
hlavná. V smere jazdy vozidla Daewoo v úseku pred predmetnou dopravnou značkou nebola dopravným
označením obmedzená povolená rýchlosť a v úseku za predmetnou križovatkou bola povolená rýchlosť
dopravným označením obmedzená na 30 km/hod. Z pohľadu jazdy vozidla Škoda jazdil jeho vodič po
Ul. Fr. kráľa a vchádzal do križovatky po vedľajšej ceste, pričom pred križovatkou bolo osadené zvislé
dopravné značenie "Stoj, daj prednosť v jazde". Vzhľadom na údaje v spisovom materiály na priebeh
dopravnej nehody nemala vplyv budova, ktorá sa nachádzala vpravo vedľa cesty Ul. Čajkovského v
smere jazdy vozidla Daewoo. Vozidlo Daewoo Lanos malo v čase zrážky vozidiel okamžitú rýchlosť 68
až 75 km/hod. Vzhľadom k tomu, že ku zrážke vozidiel došlo ešte počas reakčného času vodiča tohto
vozidla, jazdilo vozidlo Daewoo aj na začiatku nehodového deja rýchlosťou 68 až 75 km/hod. Vzhľadom
na stav vozovky, rozsvietené stretávacie svetlá a pouličné osvetlenie v činnosti je možné z technického
hľadiskapovažovaťuvedenúrýchlosťvozidlaDaewoozaprimeranúrozhľadu.Nárazovárýchlosťvozidla
Škoda Felícia bola 38 až 42 km/hod. Z technického hľadiska nie je možné ustáliť, či vodič vozidla Škoda
pred vjazdom do križovatky zastavil /ak zastavil, tak vo vzdialenosti minimálne 14,1 m pred pravým
okrajom Ul. Čajkovského/. Vzhľadom na nárazovú rýchlosť vozidla Škoda je technicky neprijateľné, aby
vodič D. zastavil s týmto vozidlom na hranici križovatky. Z technického hľadiska je prijateľnejšie, že pred
vjazdom do križovatky s vozidlom nezastavil a teda vchádzal do križovatky nárazovou rýchlosťou 38 až
42 km/hod. Technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna jazda vodiča D., ktorý vojdením do
križovatky z vedľajšej cesty z technického hľadiska ohrozil vodiča Koníka jazdiaceho po hlavnej ceste,
t.j. nedal mu prednosť v jazde. Vodič U. mal nasledovné možnosti zabránenia dopravnej nehody: jazdou
rýchlosťou do cca 15 km/hod., resp. cca 28 km/hod., kedy by intenzívnym brzdením zastavil s vozidlom
Daewoo pred miestom zrážky. Jazdou rýchlosťou do cca 38 km/hod., resp. 52 km/hod., kedy by počas
reakčného času vodiča U. vozidlo Škoda stihlo popred vozidlo Daewoo opustiť jeho koridor pohybu.
Vodič D. mohol zrážke s vozidlom Daewoo zabrániť, ak by vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť zľava
po hlavnej ceste prichádzajúce vozidlo Daewoo nevošiel do koridoru pohybu tohto vozidla. Vodič D. mal
pritom z technického hľadiska možnosť pred vojdením do križovatky a koridoru pohybu vozidla Daewoo
vidieť zľava prichádzajúce vozidlo Daewoo s rozsvietenými svetlami. Závery znaleckého posudku znalca
M..L.opríčinedopravnejnehodysúztechnickéhohľadiskasprávneazáveryznalcaM..J.súnesprávne.
Vzhľadom na námietky žalobcu k tomuto znaleckému posudku, znalec doplnil svoj znalecký posudok
písomným stanoviskom zo dňa 22. 6. 2004, v ktorom uviedol, že v plnej miere sa pridržiavajú písomne
podaného znaleckého posudku, Podľa ich názoru bola vzájomná poloha vozidiel Daewoo a Škoda v
čase zrážky, ich postavenie a vzájomné prekrytie, stanovené správne. V znaleckom posudku znalca
M.. J. bola vzájomná poloha vozidiel v čase zrážky a ich prekrytie nesprávne stanovené. V znaleckom
posudku sú uvedené všetky vstupné údaje, ktoré boli použité pri analýze nehodového deja, a preto
znalecký posudok je v plnom rozsahu preskúmateľný. Podľa uznesenia Okresného súdu v Rožňave bolo
úlohou znalca stanoviť o.i. aj primeranú rýchlosť v mieste dopravnej nehody. Podľa Trestného poriadku
znalcom neprináleží riešiť právne otázky. Posúdenie primeranosti rýchlosti v danom úseku dopravnej
nehody je výlučne otázkou právnou, a preto je aj v predmetnom znaleckom posudku uvedené, že otázka
primeranosti rýchlosti jazdy zostáva otázkou právnou. Technicky znalec môže vyhodnotiť iba rýchlosť
primeranú nejakej technickej skutočnosti, ako napr. rozhľadovej vzdialenosti, ako je to uvedené v
znaleckom posudku. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný zodpovednými riešiteľmi s využitím
najnovších poznatkov v oblasti analýzy dopravných nehôd, najmodernejších znalcom dostupných
simulačných programov, a to na základe najlepšieho svedomia a vedomia.
Vypočutý znalec M.. N. E. pri výsluchu uviedol, že oproti jeho predchádzajúcemu výsluchu nastali nové
skutočnosti, a to geodetické zameranie miesta dopravnej nehody. Z priloženého nákresu je zrejmé,
že medzi polohopisom miesta dopravnej nehody, ktorý bol použitý pre zostrojenie plánika miesta
dopravnej nehody a následnú analýzu nehodového deja a polohopisom miesta dopravnej nehody, ktorý
zakreslil geodet, sú zjavné rozpory. Tieto rozpory sú v šírke jednotlivých ulíc ako aj v skutočnosti, že
hlavná cesta, po ktorej jazdilo počas nehodového deja vozidlo Daewoo po predmetnej križovatke nie je
priama, ale je natočená doľava. Pri zostrojení počítačového plánu miesta dopravnej nehody, ktorý bol
následne použitý pre analýzu nehodového deja v znaleckom posudku, vychádzali z podkladov, ktoré bolisúčasťou predloženého spisového materiálu. Pri vypracovaní znaleckého posudku nevykonali ohliadku
miesta dopravnej nehody, pretože pri štúdiu spisového materiálu dospeli k záveru, že tento obsahoval
dostatočné množstvo údajov pre spracovanie polohopisu miesta dopravnej nehody a následne plániku
miesta dopravnej nehody. Vzhľadom na zadokumentované konečné polohy vozidiel po dopravnej
nehode, ako
aj rozsah ich poškodenia si myslia, že nepresnosť v polohopise miesta dopravnej nehody s najväčšou
pravdepodobnosťou nemá vplyv na vypočítané nárazové rýchlosti vozidiel, ako aj ďalšie skutočnosti
uvedené v znaleckom posudku. So 100 % pravdepodobnosťou však bez toho, aby zrážka vozidiel
a ich pohyb do konečných polôh boli opätovne prepočítané a vyhodnotené, nie je možné tvrdiť, že
z technického hľadiska bola príčinou dopravnej nehody len nesprávna technika jazdy vodiča vozidla
Škoda.
Zo záverov doplneného znaleckého posudku vyplýva, že po zohľadnení geodetického plánu miesta
dopravnej nehody spracovanom D. H. - GEOMAX Michalovce, bol v tomto doplnení znaleckého
posudku spracovaný nový polohopis miesta dopravnej nehody. Týmto porovnaním neboli zistené zjavné
rozdiely v polohopise miesta dopravnej nehody v uvedených podkladoch. Príčinou dopravnej nehody z
technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča D., ktorý vojdením do križovatky z vedľajšej
cesty z technického hľadiska ohrozil vodiča U. jazdiaceho po hlavnej ceste, t.j. nedal mu prednosť
v jazde. Rozdiel vo vypočítaných nárazových rýchlostiach vozidiel v znaleckom posudku č. 11/2003
a v tomto doplnku je okrem zmeneného polohopisu miesta dopravnej nehody spôsobený aj nižšími
uvažovanými hodnotami EES, pričom tieto ležia v technicky prijateľnom intervale. V čase začiatku vjazdu
vozidla Škoda Felícia na hlavnú cestu sa pri analýze nehodového deja v tomto doplnení znaleckého
posudku nachádzalo vozidlo Daewoo Lanos jazdiace po Ul. Čajkovského vo vzdialenosti cca 0,4 m
od vozidla Škoda. K zrážke vozidiel došlo počas trvania reakčného času vodiča vozidla Daewoo, a
preto tento už nemohol zabrániť zrážke vozidiel ani v prípade, ak by v čase začiatku vjazdu vozidla
Škoda Felícia na Ul. Čajkovskú jazdil v danom úseku dovolenou rýchlosťou 60 km/hod. Podľa analýzy
vzájomného pohybu vozidiel pred zrážkou v tomto doplnení znaleckého posudku, ktorá bola okrem
zmeneného polohopisu miesta dopravnej nehody spracovaná aj na základe predpokladu intenzívneho
zrýchľovania vozidla Škoda pre zrážkou vozidiel, vozidlo Škoda začalo vchádzať na Ul. Čajkovského
v čase cca 0,48 s pred zrážkou vozidiel /ak vozidlo Škoda vchádzalo do hlavnej cesty rovnomernou
rýchlosťou cca 35 km/hod, potom by tento čas mal hodnotu cca 0,43 s/. Z uvedeného vyplýva, že zmena
polohopisu miesta dopravnej nehody má zanedbateľný vplyv na čas, ktorý ubehol od momentu začiatku
vchádzania vozidla Škoda Felícia na Ul. Čajkovskú po moment, kedy došlo k zrážke vozidiel. Vzájomná
poloha vozidiel v čase ich zrážky a tým aj ich vzájomné prekrytie v čase zrážky nie sú vymedzené
polohopisom miesta dopravnej nehody, ale poškodeniami vozidiel. Práve na základe vyhodnotenia
zadokumentovaných poškodení vozidiel a vzájomnej korešpondencie týchto poškodení je ustálená
vzájomná poloha vozidiel v čase ich zrážky, pričom táto vzájomná poloha a ich prekrytie leží v určitom
technicky prijateľnom intervale. V danom prípade je možné na základe fotodokumentácie poškodení
vozidiel a vzájomnej korešpondencie týchto poškodení usudzovať, že vozidlo Daewoo narazilo svojou
prednou časťou s úplným obrysovým prekrytím cca kolmo do ľavej strany vozidla Škoda Felícia, a to
medzi nápravami vozidla Škoda. Na základe zmeny polohopisu miesta dopravnej nehody bola v tomto
doplnení znaleckého posudku vykonaná opätovná analýza zrážky vozidiel a ich pohybu po zrážke.
Nárazová rýchlosť vozidla Škoda Felícia ustálená v tomto doplnení bola cca 35 km/hod., pričom v
pôvodnom znaleckom posudku bola táto nárazová rýchlosť cca 42 km/hod. Teda zmena polohopisu
miesta dopravnej nehody má vplyv na rýchlosť vozidla Škoda v čase zrážky vozidiel. Pri zachovaní
reálnych parametrov pohybu vozidla Škoda pri jeho rozjazde z nulovej rýchlosti na vypočítanú nárazovú
rýchlosť cca 35 km/hod. muselo toto vozidlo zastaviť vo vzdialenosti minimálne cca 12,0 m pred jeho
polohou v čase zrážky vozidiel, t.j. minimálne cca 7,7 m pre vjazdom na Ul. Čajkovskú. Je teda technicky
prijateľné, aby vodič vozidla Škoda zastavil s vozidlom vo vzdialenosti mene ako 14,1 m pred polohou
tohto vozidla v čase zrážky s vozidlom Daewoo. Z analýzy zabránení dopravnej nehode vodičom
vozidla Daewoo v tomto doplnení vyplýva, že vodič tohto vozidla mal možnosť zabrániť dopravnej
nehode zastavením pred polohou vozidla Škoda v čase zrážky, ak by v čase začiatku svojej reakcie
na vchádzanie vozidla Škoda na Ul. Čajkovského jazdil rýchlosťou do cca 22 km/hod. Z uvedeného
vyplýva, že vodič vozidla Daewoo nemal možnosť zastaviť pred koridorom pohybu vozidla Škoda, ak by
v čase začiatku svojej reakcie jazdil s vozidlom Daewoo dovolenou rýchlosťou 60 km/hod. Vodič vozidla
Daewoo ak by začal reagovať na vchádzanie vozidla Škoda na Ul. Čajkovskú, potom mal možnosť
zastaviť pred koridorom pohybu vozidla Škoda intenzívnym brzdením z rýchlosti do cca 22 km/hod. V
čase,keďvodičvozidlaŠkodamoholvyhodnotiťdopravnúsituáciunaUl.Čajkovského,savozidloŠkodanachádzalo cca 1 dĺžku od pravého okraja cesty Ul. Čajkovského v smere jazdy vozidla Daewoo. V tomto
čase sa pri analýze nehodového deja v tomto doplnení, vozidlo Daewoo nachádzalo vo vzdialenosti s
= cca 27,9 m od konca križovatky, za ktorou bola dovolená rýchlosť jazdy 30 km/hod. Ak by vozidlo
Daewoo spomaľovalo na celej tejto dráhe bežným "nenáhlym" spôsobom a za križovatkou by malo
jazdiť dovolenou rýchlosťou 30 km/hod., tak v polohe, keď vodič vozidla Škoda mal možnosť vyhodnotiť
situáciu na Ul. Čajkovského, by muselo mať rýchlosť cca 60 km/hod. Ani za predpokladu, že by vodič
Koník v čase, keď mal vodič Škoda možnosť vyhodnotiť situáciu pred vjazdom na Ul. Čajkovského,
jazdil rýchlosťou 60 km/hod., počas pohybu vozidla Škoda pred vjazdom na Ul. Čajkovského aj počas
reakcie vodiča Koníka na vjazd vozidla Škoda na Ul. Čajkovského by vozidlo Daewoo spomaľovalo
so spomalením 3,75 m/s /aby za križovatkou jazdilo rýchlosťou 30 km/hod/, vodič Koník by reagoval
na vozidlo Škoda intenzívnym brzdením, nemal vodič Koník možnosť zastaviť pred koridorom pohybu
vozidla Škoda. V predmetnej križovatke bola v smere jazdy vozidla Daewoo Lanos po Ul. Čajkovského
dovolená rýchlosť jazdy 60 km/hod., t.j. dovolená rýchlosť jazdy v obci. V čase, keď vozidlo Škoda
Felícia začalo vchádzať na Ul. Čajkovského, sa nachádzalo vozidlo Daewoo jazdiace po tejto ulici vo
vzdialenosti cca 1,4 m pred hranicou predmetnej križovatky a cca 6,4 m pred Ul. Fr. Kráľa. V tomto čase
vozidlo Daewoo mierne zasahovalo svojou ľavou stranou za pomyslený stred vozovky Ul. Čajkovského
pred predmetnou križovatkou a svojou pravou prednou časťou sa nachádzalo cca 1,35 m od pravého
okraja vozovky Ul. Čajkovského pred predmetnou križovatkou. Vozidlo Škoda sa v čase zrážky vozidiel
nachádzalo svojou ľavou stranou mierne za pomyslenou spojnicou stredov vozovky Ul. Fr. kráľa pred
a za predmetnou križovatkou. Pri predpokladanom
priamočiarom pohybe vozidla Škoda pred zrážkou teda aj v čase začiatku vjazdu vozidla Škoda do
križovatky, toto mohlo jazdiť čiastočne v protismere. Z analýzy časového zabránenia dopravnej nehody
v znaleckom posudku č. 11/2003 vyplýva, že ak by v čase začiatku reakcie vodiča Koníka na vchádzanie
vozidla Škoda na Ul. Čajkovského jazdil s vozidlom Daewoo rýchlosťou cca 38 km/hod., resp. ak by
v čase začiatku reakcie vodiča Koníka na vozidlo Škoda nachádzajúce sa cca 1 dĺžku vozidla v čase
od Ul. Čajkovského jazdil rýchlosťou do cca 52 km/hod., potom by zabránil dopravnej nehode, kedy by
vozidlo Škoda stihlo počas reakcie vodiča Koníka opustiť koridor pohybu vozidla Daewoo. Toto časové
zabránenie je podmienené nižšou rýchlosťou jazdy vodiča U. ako tomu bolo počas nehodového deja, a
to práve v začiatku jeho reakcie. Je zrejmé, že keď k minutiu vozidiel dôjde ešte počas trvania reakčného
času vodiča U., tento nemohol zabraňovať zrážke brzdením, ale vytvoril by podmienky pre zabránenie
dopravnej nehode práce nižšou rýchlosťou jazdy v čase začiatku jeho reakcie.
Z výpovede svedka D. J. vyplýva, že on pracoval ako požiarnik, pričom požiarna stanica je neďaleko
križovatky, na ktorej došlo k dopravnej nehode. Počuli silný náraz, a preto vyšli vonku, kde zistili, že
vozidlo Felícia bolo na múriku a druhé auto bol na druhej strane cesty v jednom smere ako Felícia. Oni
poskytli prvú pomoc s tým, že išli sa pozrieť aj na vodiča v druhom aute, ktorý tvrdil, že mu nič nie je a
že nepotrebuje pomoc. Oni však cítili z jeho dychu, že má vypité. Podľa jeho názoru mal viacej vypité.
Potom vyšiel z auta, tackal sa a chcel odísť. Pokiaľ sa tackal, mohlo to byť spôsobené aj otrasom. Potom
však sanitka zobrala aj jeho. On dopravnú nehodu priamo nevidel.
Vypočutý svedok D. D. uviedol, že on podvečer išiel z práce domov, pričom videl vychádzať vozidlo z
parkoviska spred nemocnice. Vozidlo sa pohlo veľmi agresívne a stále len pridávalo rýchlosť. Potom
počul tupý náraz a išiel sa pozrieť, čo sa stalo. Nepamätal sa na to, či v smere jazdy vodiča vozidla
Daewoo, boli odstavené nejaké vozidlá. Cesta, po ktorej jazdil žalovaný je cesta medzi ulicami, pričom
nie je veľmi široká a preto sa mu zdalo, že zase niekto chce dokázať, akým autom jazdí. On videl jazdu
vodiča vozidla Daewoo len na tom úseku, ako sa rozbiehal. On počul, že vodič vozidla Daewoo zaradil
do jednotky a potom preradil rýchlosť do dvojky a maximálne do trojky. Pokiaľ sa vodič pohýnal počul
ako škrípali kolesá. On prišiel na miesto nehody, kde videl, že motorové vozidlo Felícia bola na plote
na protiľahlej strane a druhé vozidlo v strede križovatky, asi v smere jazdy Daewoo, ovšem na to sa už
presne nepamätá. Vodič vozidla Daewoo vyšiel z auta, pričom bolo zjavné, že má dosť vypité. To zistil
z jeho motorického správania, pretože sa tackal a opieral sa o auto.
Vypočutý svedok D. C. uviedol, že on bol vyslaný z dopravného inšpektorátu k dopravnej nehode, ktorá
sa stala na križovatke ulíc Čajkovského a Fr. kráľa. Tam zdokumentoval dopravnú nehodu, polohu
vozidiel s tým, že v tom čase tam už bola záchranná služba. Na mieste samom zistil, že došlo k
zrážke dvoch vozidiel a že boli zranené dve osoby, ktoré boli prevezené do nemocnice. Takisto zisťoval
svedkov, ktorí videli dopravnú nehodu. Potom zdokumentoval stopy, a to konečné polohy vozidiel a
šmykové stopy. Nepamätal sa na to, že by zdokumentovaniu stôp bránili nejaké okolnosti. Stopy, ktoréboli zdokumentované, zodpovedajú skutočnej situácii. K zrážke vozidiel došlo za myslenou stredovou
čiarou v ľavej polovici ulice Čajkovského. Podľa jeho názoru na Ul. Čajkovského bolo potrebné jazdiť so
zvýšenou pozornosťou, pretože podľa jeho vedomostí bolo veľa dopravných nehôd, čo sa týka výjazdov
z vedľajších ciest a je tam aj zlá viditeľnosť, pretože sú tam zasadené stromy. On býval v Michalovciach
a touto cestou dochádzal do zamestnania, a preto vie posúdiť, že križovatka technicky nebola dobre
vyriešená. Pred križovatkou podľa jeho vedomostí bola v tom čase zasadená vŕba. Je zlá viditeľnosť aj
pokiaľ vodič vychádza z vedľajšej cesty, t.j. z Ul. Fr. kráľa, pretože sú tam postavené domy.
Zo správy od Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Michalovciach
vyplýva, že žalovaný M.. Š.N. U. za priestupok zo dňa 15. 2. 2000 bol riešený pod č.p.: ORP-1-346/
DI-1-2000, pričom za predmetný priestupok bol riešený podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 315/1996
pokutou 5.000.- Sk a zákazom viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, pričom rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 14. 7. 2000. Dňa 23. 1. 2001 bolo rozhodnutím upustené od zvyšku trestu
zákazu viesť motorové vozidlá.
Zo záveru doplneného znaleckého posudku Žilinskej univerzity vyplýva, že z analýzy nehodového deja,
ktorá bola spracovaná v doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 11/2003 vyplýva, že vozidlo Škoda, ktorého
vodič v predmetnej križovatke mal dať prednosť v jazde zľava po hlavnej ceste prichádzajúcemu vozidlu
Daewoo, začalo vchádzať do hlavnej cesty v čase cca 0,48 s pred zrážkou vozidiel. V tomto čase a pri
tejto polohe vozidla Škoda muselo byť vodičovi vozidla Daewoo z technického hľadiska vzhľadom na
rýchlosť pohybu vozidla Škoda už zrejmé, že vozidlo Škoda nezastaví pred vjazdom do koridoru pohybu
vozidla Daewoo. Charakteristická hodnota reakčného času vodiča bez ovplyvnenia alkoholu je cca 1,0
s. Je všeobecne známe, že ovplyvnenie alkoholom ako u vodiča vozidla Daewoo /1,79 promile alkoholu
v krvi/ môže mať negatívny vplyv na reakčnú dobu vodiča, t.j. túto reakčnú dobu môže predlžovať. Ak by
vodič vozidla Daewoo začal reagovať na vozidlo Škoda v čase, keď vozidlo Škoda začalo vchádzať do
hlavnej cesty, potom by do zrážky ostával čas cca 0,48 s. Teda k zrážke vozidiel došlo ešte počas trvania
reakčného času vodiča vozidla Daewoo /a to pri charakteristickej hodnote reakčného času 1,0 s, tak aj
pri prípadnom predlženom reakčnom čase pod vplyvom alkoholu v krvi/. Na samotný vznik a priebeh
dopravnej nehody nemala jazda žalovaného pod vplyvom alkoholu z technického hľadiska vplyv. Aj ak
by v čase, keď vozidlo Škoda vchádzalo do hlavnej cesty, nebol vodič vozidla Daewoo pod vplyvom
alkoholu, došlo by k zrážke vozidiel tak, ako tomu bolo počas nehodového deja.
Jazda vodiča vozidla Daewoo mierne za pomysleným stredom ul. Čajkovského pred vjazdom do
predmetnej križovatky nemala vplyv na vznik a priebeh nehodového deja, ani na technickú príčinu
predmetnej dopravnej nehody. Podľa spracovateľov doplnenia posudku techniku jazdy vodiča vozidla
Daewoo vzhľadom na polohopis miesta DN a stav povrchu cesty, nie je možné z technického hľadiska
považovaťzanesprávnuaneobvyklú.VodičKoníkmoholzabrániťdopravnejnehodeprijazdepripravom
okraji vozovky, ak by na začiatku svojej reakcie jazdil rýchlosťou cca do 49 km/hod. V takomto prípade
by ešte počas trvania reakčného času vodiča U. stihlo zrýchľujúceho vozidla Škoda prejsť popred
vozidlo Daewoo, t. j. opustiť koridor pohybu vozidla Daewoo. Jedine zastavenie pred miestom zrážky je
zabránením so stopercentnou pravdepodobnosťou.
Ako vyplýva z analýzy priebehu nehodového deja vozidlo Škoda začalo vchádzať na hlavnú cestu v čase
cca 0,48 s pred zrážkou vozidiel - práve v tomto čase už mohlo byť vodičovi vozidla Daewoo zrejmé,
že vozidlo Škoda nezastaví pred vjazdom do koridoru pohybu vozidla Daewoo. V tomto čase, t.j. cca
0,48 s pred zrážkou, sa nachádzalo vozidlo Daewoo vo vzdialenosti cca 10,26 m pred jeho polohou v
čase zrážky a cca 9,4 m vozidla Škoda. V čase, kedy sa vozidlo Daewoo nachádzalo cca 27,9 m od
vozidla Škoda, mal vodič vozidla Škoda možnosť vyhodnotiť situáciu na hlavnej ceste. V tom čase sa
nachádzalo vozidlo Škoda cca 4,0 m pred hlavnou cestou a malo okamžitú rýchlosť cca 19,1 km/hod.
Vozidlo Škoda z rýchlosti cca 19,1 km/hod. mohlo intenzívnym brzdením zastaviť na dráhe cca 1,9 m,
tedaeštepredvjazdomdohlavnejcesty.VodičvozidlaDaewoozrýchlostiapolohyvozidlaŠkodavčase,
keď bol s vozidlom Daewoo vzdialený cca 27,9 m od konca križovatky a cca 22,7 m od vozidla Škoda
ešte nemohol vedieť, že vodič vozidla Škoda nezastaví pred vjazdom do hlavnej cesty. Vzdialenosť
vozidla Daewoo cca 27,9 m od konca križovatky a cca 22,7 m od vozidla Škoda zodpovedá polohe
vozidla Daewoo, z ktorej by vodič tohto vozidla musel začať plynule spomaľovať, t.j. "nenáhlou" zmenou
rýchlosti, aby za križovatkou jazdil s vozidlom rýchlosťou 30 km/hod obmedzenou zvislým dopravným
značením za touto križovatkou.Na otázku, či žalovaný pri jazde primeranou rýchlosťou v mieste, z ktorého mal možnosť vyhodnotiť
situáciu a kedy mu mohlo byť zrejmé, že vozidlo Škoda nezastaví pred koridorom pohybu ním riadeného
vozidla Daewoo, z ktorej by mohol nenáhlym spôsobom znížiť rýchlosť jazdy ním riadeného vozidla,
plynulým spomalením natoľko, že vozidlá by sa minuli a k stretu vozidiel by nebolo došlo, znalec zotrval
na znaleckom posudku, z ktorého vyplýva, že vodič vozidla Škoda ohrozil vodiča vozidla Daewoo aj vo
vzťahu k rýchlosti, ktorá bola dovolená za križovatkou v smere jazdy vozidla Daewoo.
Ak by vodič vozidla Daewoo jazdil s vozidlom bližšie pri pravom okraji vozovky ako počas nehodového
deja, potom z dovolenej rýchlosti jazdy 60 km/hod. nemal možnosť zabrániť zrážke vozidiel. K časovému
zabráneniu dopravnej nehode by pri jazde vozidla Daewoo bližšie pri pravom okraji vozovky ako počas
nehodového deja došlo pri rýchlosti jazdy vozidla Daewoo do cca 49 km/hod., kedy by ešte počas trvania
reakčnéhočasuvodičaKoníkastihlozrýchľujúcevozidloŠkodaprejsťpopredvozidloDaewoo,t.j.opustiť
koridor pohybu vozidla Daewoo, vodič Koník ešte nemal možnosť brzdiť v dôsledku jeho reakcie na
vjazd vozidla Škoda do hlavnej cesty. Ak by sa "primeranú" rýchlosť jazdy vozidla Daewoo považovali
takú rýchlosť, z ktorej by jeho vodič obvyklým spôsobom, t.j. "nenáhlym" spôsobom znížil rýchlosť jazdy
vozidla na 30 km/hod. tak, aby v úseku s takto obmedzenou rýchlosťou jazdy za križovatkou jazdil
dovolenou rýchlosťou a zároveň by vodič vozidla Daewoo jazdil bližšie pri pravom okraji vozovky ako
počas nehodového deja, potom pri "nenáhlej" zmene rýchlosti vozidla Daewoo by ku zrážke vozidiel
nedošlo. Vozidlá by sa míňali s pozdĺžným odstupom len cca 4,1 m, čo pri ich rýchlosti v tomto okamihu
nie je možné z technického hľadiska za bezpečné - vznikla by teda kolízna situácia.
Zo záveru znaleckého posudku D.. G. V., znalca z odboru toxikológie vyplýva, že jazda pod alkoholu
v hladine 1,79 promile vyvolala agresivitu /vjazd do križovatky - zrýchľovanie, jazda mimo pravého
jazdného pruhu, zlá analýza a predpoklad možnej komplikácie a kolíznej dopravnej situácie/, po objavení
sa prekážky je možné neskoré rozpoznanie následkov účinku alkoholu na zrak - porucha farbocitu,
porucha videnia v počínajúcom šere, neskoré rozpoznanie prekážky na ceste, neskorá a nesprávna
reakcia na prekážku predlžením reakčného času. Z toho vyplývajúce nesprávna, neskorá, chaotická
reakcia na kolíznu dopravnú situáciu. Je predpoklad, že ak by jazdil bez vplyvu alkoholu, dodržiaval by
dopravné predpisy, čo sa týka rýchlosti jazdy, v križovatke by nepridával plyn, ale jazdil ohľaduplne, dbal
by zvýšene na možnosť kolíznej situácie, čím sa jeho reakčný čas mohol skrátiť a tak zabrániť dopravnej
nehode. Alkohol pôsobil jednoznačne negatívne pri vzniku dopravnej nehody a jej následkov. Jeho
reakcia v žiadnom prípade nebola včasná, ale jednoznačne neskorá, nesprávna a chaotická. Alkohol
jednoznačne predlžuje reakčný čas - ktorý je založený na vneme, analýze, syntéze a odpovedi. Alkohol
všetky tieto fázy činnosti predlžuje, porušuje sa analýza vyhodnotenia, je veľmi často pri uvedenej
hladine alkoholu chybová, skratová.
Zo záveru znaleckého posudku znalca E.. D.. Ľ. H. vyplýva, že priemerný reakčný čas triezveho človeka
je zhruba 1 sekunda, možno ustáliť záver, že predlženie reakčného času vplyvom požitia alkoholického
nápoja nemalo vplyv na možnosť odvrátenia zrážky vozidiel. Koncentráciou etanolu v krvi ľudského
jedinca vo výške 1,79 promile má na ľudský organizmus už jednoznačne závažný tlmivý účinok. Výrazné
tlmivé pôsobenie alkoholu na psychické, senzorické a motorické funkcie malo z hľadiska riadenia
motorového vozidla rozhodujúci vplyv najmä na negatívne ovplyvnenie senzorickej, vyhodnocovacej a
motorickej časti reflexného oblúka, čo sa prejavilo na výraznom predlžení reakčného času. Tlmivý účinok
etanolu pri takejto koncentrácii v ľudskom organizme mohol spôsobiť, že vodič motorového vozidla zn.
Daewoo si motorové vozidlo, ktoré mu do jazdnej dráhy vchádzalo, ani nemusel uvedomiť, nakoľko ho
vôbecnemuselanispozorovať.Koncentráciaetanolumánaľudskýorganizmusužjednoznačnezávažný
tlmivý účinok, ktorý možno pozorovať najmä na výraznom predlžení reakčnej schopnosti organizmu.
Priemerný ľudský jedinec nie je schopný v žiadnom prípade dosiahnuť reakčný čas v takej nízkej výške -
0,48 sekundy. Z toho vyplýva, že vodič motorového vozidla Daewoo dopravnej nehode zabrániť nevedel
ani v prípade, že by motorové vozidlo riadil v triezvom stave. Koncentrácia etanolu v krvi ľudského
jedinca vo výške 1,70 promile má už výrazne tlmivý účinok na ľudský organizmus. Táto skutočnosť má
za následok, že ak by aj vodič vozidla zn. Daewoo mal sklony k verbálnej či nonverbálnej agresivite,
tieto sklony by už pri tak vysokej koncentrácii etanolu boli už pravdepodobne utlmené. Ak vodič pri
riadení motorového vozidla dbá zvýšene na možnosť kolíznej situácie, t.j. predpokladá, že by kolízna
situácia mohla vzniknúť, skracuje tým senzorickú zložku reakčného času, čo môže mať za následok
skrátenie celkovej dĺžky reakčného času. Pri koncentrácii alkoholu v krvi vo výške 1,79 promile možno
zákonite predpokladať akúkoľvek reakciu ako neskorú, nemožno ju však automaticky predpokladať
ako nesprávnu či chaotickú. Posudzovanie vplyvu alkoholického ovplyvnenia na ľudského jedinca jejednoznačne doménou medicínskeho odboru súdneho lekárstva, pričom niektoré časti posudzovania sú
prienikové s medicínskym odborom psychiatria.
Súd na základe takto doplneného dokazovania rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 2. 7. 2012 tak,
že určil, že žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalobcovi za vzniknutú škodu.
Žalovaní ako aj vedľajší účastník podali proti tomuto rozsudku odvolanie a Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 6. 2. 2013 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov tohto uznesenia
vyplýva, že súd prvého stupňa pochybil, keď procesne relevantným spôsobom nevykonal listinné
dôkazy, vyžiadané súdom, resp. predložené účastníkmi konania /v zápisniciach nie je uvedené, že na
pojednávaní bol prečítaný alebo oboznámený doplnok č. 2 z 30. 9. 2011 k znaleckému posudku Žilinskej
univerzity, Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, znalecký posudok č. 2/2012 - vypracovaný D.. G. V.,
súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie a listinný dôkaz predložený žalovanými - znalecký
posudok zo dňa 19. 6. 2012 vypracovaný znalcom E.. D.. Ľ. H., E../, neposkytol účastníkom procesnú
možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k právnej stránke veci. Nariadil postupovať v konaní a
pri vykonávaní dôkazov v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. a vec prejednať takým procesným
postupom, aby účastníkom konania bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a O.s.p. zaručené
procesné práva, pričom sa bude účinne zaoberať aj námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi
žalovaných.
Súd po doplnení dokazovania v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach vo veci
znova rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Žalobca podanou žalobou sa domáhal náhrady škody v zmysle ust. § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
V zmysle ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
V zmysle ust. § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých
prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na
spôsobení vzniknutej škody.
V prípade stretu prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzok dopravných prostriedkov sa vzájomné
nároky ich prevádzateľov na náhradu škody, ktorá im vznikla následkom stretu, posudzujú podľa ust.
§ 431 OZ. Citované ustanovenie síce nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa ust. § 427
a nasl. OZ založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, avšak tento princíp nemožno použiť, ak
ide o zodpovednosť prevádzateľov voči sebe navzájom za škodu, ktorá im vznikla v dôsledku stretu
prevádzok a má sa vykonať vyporiadanie medzi nimi. Pri vzájomnom vyporiadaní medzi prevádzateľmi
sa ich podiel na spôsobenej škode určí podľa účasti, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej
škody. Zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode je splnený, pokiaľ s určitou okolnosťou na strane
niektoréhozprevádzateľovjespojenývznikškody.Objektívnumieruúčastinavzniknutejškodevyjadruje
aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie jednotlivých prevádzateľov, ktoré sa hodnotí v rámci
účasti prevádzateľa na vzniku škody. Pretože prevádzateľ zodpovedá za škodu objektívne, zodpovedá
aj za škodu, ktorú sám nezavinil, ak došlo k stretu napr. zavinením jeho vodiča. Po posúdení všetkých
okolností konkrétneho prípadu, každý z prevádzateľov potom nesie zodpovednosť za časť celkovej
škody úmerne svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody. Dopravná nehoda môže byť a často aj býva
výsledkom viacerých príčin alebo okolností na strane jednotlivých účastníkov dopravnej nehody. Pokiaľ
však jedna okolnosť bez druhej by k spôsobeniu škody neviedla, je odôvodnený záver, že na vzniku
škody sa podieľali obidve okolnosti. Príčinou vzniku škody je každé konanie alebo opomenutie, či iná
okolnosť, bez existencie ktorej by k škodnému následku nedošlo, pritom musí ísť o priamu príčinu. Za
tzv. technickú príčinu dopravnej nehody treba považovať tie okolnosti nehodového deja, ktoré vznikli v
rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré kolíznu situáciu buď vyvolali, alebo
túto znemožňovali odvrátiť.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 1. rade viedol motorové vozidlo zn. Daewoo Lanos
po Ul. Čajkovského v Michalovciach pod vplyvom alkoholických nápojov /s obsahom alkoholu najmenej
1,79 promile v krvi/ a nesprávnou technikou jazdy nedovolenou rýchlosťou a neprimeranou rýchlosťou- so zreteľom na obmedzenie maximálne povolenej rýchlosti zvislou dopravnou značkou v smere jeho
jazdy bezprostredne za miestom zrážky na 30 km/hod.. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že jazda
žalovaného bola nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy nielen vo vzťahu k dovolenej rýchlosti v obci,
ale aj vo vzťahu k dovolenej rýchlosti jazdy 30 km/hod. za predmetnou križovatkou, lebo za uvedenej
rýchlosti nemal technickú možnosť spomaliť vozidlo na dovolenú rýchlosť 30 km/hod. za križovatkou.
Je nepochybné aj to, že svojím vozidlom jazdil čiastočne v protismere, keďže ním riadené vozidlo
bezprostredne pred vjazdom do predmetnej križovatky čiastočne zasahovalo svojou ľavou stranou za
pomyslený stred vozovky, ktorá skutočnosť tiež bola nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy. Zo
znaleckého posudku ďalej vyplýva, že žalovaný mal možnosť zabrániť zrážke vozidiel z tzv. časového
hľadiska jazdou nižšou rýchlosťou /do cca 46 km/hod./, z ktorej by pri jeho reakcii na vchádzanie vozidla
Škoda na Ul. Čajkovského zrýchľujúce vozidlo Škoda stihlo prejsť popred vozidlo Daewoo a opustiť
koridor pohybu, čo opodstatňuje záver, že ak by žalovaný bol dodržal predpísanú rýchlosť jazdy a
výrazne ju neprekročil, v takom prípade by k dopravnej nehode, t.j. k priamej zrážke ním riadeného
vozidla Daewoo a vozidla Škoda riadeného žalobcom, a teda ani ku škode na zdraví žalobcu, nebolo
došlo. Okrem toho ako je už vyššie uvedené, žalovaný jazdil pod vplyvom alkoholu, čo mohlo spôsobiť
jeho nesprávne a pomalšie reakcie na situáciu pred dopravnou nehodou. Pokiaľ by žalovaný bol jazdil
primeranou a dovolenou rýchlosťou, mal by dlhší čas na reakciu na dopravnú situáciu na ceste. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem porušenia dopravnej povinnosti žalobcu /v podstatnej
miere/, podieľal sa na vzniku škody aj žalovaný, a jedinou príčinou dopravnej nehody nebolo výlučne
len porušenie právnej povinnosti, resp. nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý vojdením do križovatky
z vedľajšej cesty nedal prednosť v jazde vozidlu Daewoo jazdiaceho po hlavnej ceste. Žalobca však v
podstatnej miere zapríčinil dopravnú nehodu, a preto súd určil spoluzodpovednosť žalovaných v miere
20 %. Obaja znalci sa zhodli na tom, že vozidlo Škoda Felícia nezastavil pred križovatkou, ktorá bola
označená zvislým dopravným označením "Stoj, daj prednosť v jazde", ale plynulo vchádzal na hlavnú
cestu. Tým porušil dôležitú povinnosť uloženú mu právnymi predpismi o cestnej premávke.
Vzhľadom k tomu, že boli rozpory v znaleckých posudkoch predložených žalobcom a znaleckým
posudkom podaným v tomto konaní, súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a po podaní
doplnenia znaleckého posudku, súd rozhodol v zmysle záverov kontrolného znaleckého posudku
tak, ako je to už vyššie uvedené. Na námietky žalovaných uvedených v odvolaní proti rozsudku
je potrebné uviesť, že pokiaľ súd rozhodol odlišne, ako predchádzajúcimi rozhodnutiami, vychádzal
z doplneného znaleckého dokazovania, a to nariadením kontrolného znaleckého posudku Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vyvrátil závery znaleckého posudku M.. D. J.. Z
kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že aj žalovaný sa podieľal na vzniku dopravnej nehody, keď
nejazdil primeranou rýchlosťou a okrem toho jazdil pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ by bol jazdil primeranou
rýchlosťou mal by dlhší čas na reakciu na dopravnú situáciu na ceste.
Na ďalšie námietky žalovaných, že neboli odstránené rozpory medzi znaleckými posudkami D.. G. V. a
D.. Ľ. H., E.. je potrebné uviesť, že D.. G. V. vypracoval znalecký posudok z odboru toxikológie a potom
žalovaní predložili znalecký posudok vypracovaný znalcom E.. D.. Ľ. H., E.. Ústav súdneho lekárstva a
medicínskych expertíz, Jesseniova lekárska fakulta UK, Univerzitná nemocnica Martin. Súd podstatné
rozpory v týchto znaleckých posudkoch nevidel, pretože znalec D.. G. V., znalec z odboru toxikológie
vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že jazda pod vplyvom alkoholu po objavení sa prekážky je
možné neskoré rozpoznanie prekážky na ceste, spôsobí chaotickú reakciu na kolíznu dopravnú situáciu.
Pokiaľ by jazdil bez alkoholu, dodržiaval by dopravné predpisy, čo sa týka rýchlosti jazdy, v križovatke
by nepridával plyn, ale jazdil ohľaduplne. Alkohol jednoznačne negatívne pôsobil pri vzniku dopravnej
nehody a jej následkov a jednoznačne predlžuje reakčný čas. Aj znalec D.. Ľ. H. vo svojom znaleckom
posudku konštatuje, že koncentrácia etanolu v krvi ľudského jedinca má na ľudský organizmus závažný
tlmivý účinok. Výrazné tlmivé pôsobenie alkoholu na psychické, senzorické a motorické funkcie malo z
hľadiska riadenia motorového vozidla rozhodujúci vplyv najmä na negatívne ovplyvnenie senzorickej,
vyhodnocovacej a motorickej časti reflexného oblúka, čo sa prejavilo na výraznom predlžení reakčného
času. Teda obaja znalci sa zhodli na tom, že reakčná schopnosť vodiča pod vplyvom alkoholu sa
predlžuje. To, že aký bol reakčný čas žalovaného na dopravnú nehodu posúdili znalci z odboru cestnej
dopravy.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15.-tich dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že po
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.