Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/125/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305208752
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1305208752.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou
v právnej veci navrhovateľa: S. S., L.. XX.X.XXXX, bytom L. Č.. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený
advokátom JUDr. Štefanom Ševčovičom, so sídlom Herlianska č. 45, P.O.BOX 69, 820 05 Bratislava
25 proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad č. 4,
Bratislava a vedľajšom účastníkovi: G. Č., L.. XX.XX.XXXX, J. N. Č.. X, J. zastúpeného advokátkou

JUDr. Danou Martinkovou, so sídlom Záhradnícka č.64, Bratislava o mimoriadne zvýšenie náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia sumu 40 300,73 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 2 418,- Eur na účet tunajšieho súdu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania podaným dňa 1.6.2005 žiadal súd, aby odporcovi uložil
povinnosť titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
zaplatiť mu sumu 144 595,20 eur (4 356 075.- Sk). Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 7.6.2003 pri
dopravnej nehode utrpel ako spolujazdec ťažký úraz. Túto dopravnú nehodu spôsobil vodič osobného
motorovéhovozidlaR.J.-XXXN.G.Č.,L..XX.XX.XXXX,J.N.Č..X,J.,ktorýviedolvozidlomedziobcami

tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, prekročil povolenú rýchlosť v dôsledku čoho
sa motorové vozidlo mimo vozovky prevrátilo. Navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel zranenia, ktoré
spočívali v utrpenej polytraume, poranení mozgu-opuch mozgu, krvácanie medzi obidvoma mozgovými
polovicami, zlomenie III. až VIII. rebra vpravo s krvácaním do pravej pohrudničnej dutiny s prítomnosťou
voľného vzduchu v pravej pohrudničnej dutine, s prítomnosťou voľného vzduchu v podkoží na pravej
strane hrudníka s pohmoždením pravých pľúc, zlomenine pravej kľúčnej kosti s posunom, čo malo za
následok opakujúce sa operácie.

Navrhovateľ v dôsledku dopravnej nehody utrpel úraz, ktorého liečenie bolo bolestivé a ktoré zanechalo
následky, a ktorý prežíva fyzické a psychické útrapy. Pretrváva slabosť a nešikovnosť dolných končatín,
má pomalšie myslenie, zabúda, ťažko artikuluje, viazne mu reč a pociťuje celkovú slabosť. Podľa
jeho názoru sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a preto je namieste jeho požiadavka, aby súd
náhradu škody mimoriadne zvýšil v zmysle ust § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. zák v znení neskorších
predpisov.

Bolestnénásledkomutrpenéhoúrazuhodnotilošetrujúcilekárvlekárskomposudkuzodňa14.7.2004na
461,25 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom 1 000 bodov. Základná výška odškodnenia
tak predstavuje sumu 2 910,27 eur (87 675.- Sk) a túto žiadal zvýšiť 50 násobne, t.j. 145 513,84 eur (4383 750.- Sk), od ktorej je potrebné odrátať už poskytnuté plnenie 918,64 eur (27 675.- Sk). Navrhovateľ
tak žiadal priznať náhradu škody vo výške 144 595,20 eur (4 356 075.- Sk).
Počas konania navrhovateľ písomným podaním zo dňa 3.3.2007 návrh rozšíril a žiadal, aby súd uložil

odporcovi zaplatiť mu sumu 224 062,27 eur (6 750 100 .- Sk). Súd rozšírenie návrhu pripustil na
pojednávaní dňa 20.03.2007.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh voči odporcovi v zmysle § 15 Zák. č. 381/2001 podľa ktorého, je
poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej zodpovednosti, prípadne ako majiteľ a prevádzkovateľ
vozidla, pri prevádzke ktorého bola spôsobená škoda na zdraví navrhovateľovi na základe objektívnej
zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi tak v zmysle § 444 Občianskeho
zákonníka vznikol nárok na jednorázové odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktoré je upravené vyhl. č. 32/1965 Zb. zák.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.10.2005 zhodne ako navrhovateľ označil za pravdivú

skutočnosť, že navrhovateľ bol účastníkom dopravnej nehody a ako poškodený má právo na náhradu
škody. Nároky poškodeného sú pre taký prípad definované v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na
skutočnosť, že škodca bol povinne zmluvne poistený u odporcu, navrhovateľ si svoje nároky v zmysle
§ 15 ods.1 cit. Zákona uplatnil priamo u neho.

Odporca tak dňa 8.11.2004 a 18.8.2005 navrhovateľovi poukázal odškodné za bolesť a to 918,64 eur (27
675.- Sk) a 67,21 eur (2 025.- Sk) a dňa 18.7.2005 poukázal navrhovateľovi odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia sumu 2 389,96 eur (72 000.- Sk) teda celkovo sumu 3 375,82 eur (101 700.-
Sk).
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení namietal, že návrh navrhovateľa nie je odôvodnený, keďže

z neho nie je zrejmé v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. z čoho pozostáva odškodnenie za bolesť a z
čoho a za akých podmienok pozostáva odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoľko
vyhláška stanovuje osobitne zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Z uvedeného je potom
zrejmé, že aj zvýšením odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku
zvlášť. Navrhovateľ však dôvody nárokov nerozlíšil a ich zvýšenie požaduje bez ďalšieho vysvetlenia

rovnakým násobkom. Odporca uviedol, že mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženie spoločenského
uplatnenia prichádza do úvahy skutočne len vo výnimočných prípadoch, hodných osobitného zreteľa,
keď športové, kultúrne, či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo celkom mimoriadne a na
vysokej úrovni. Odporca nespochybnil základné bodové vyčíslenie v bolestnom a nespochybnil ani
posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko bolo vykonané v súlade s platnými predpismi.

V zásade však nesúhlasil s mimoriadnym zvýšením, pretože navrhovateľ doposiaľ nepreukázal už
spomínané dôvody hodné osobitného zreteľa. Jediným možným dôvodom zvýšenia odškodnenia, ktoré
navrhovateľuviedolaktoréhorelevantnosťjealemožnéposúdiťlennazákladepredloženiaprimeraných
dôkazov, je vek navrhovateľa v čase poškodenia zdravia, s ktorým je v zmysle § 3 ods.2 vyhl. možnosť
zvýšenia odškodnenia za sťaženia spoločenského uplatnenia spojená, najviac ale na dvojnásobne.

Navrhovateľ však toto u odporcu nežiadal a ani v návrhu nežiada. Navrhovateľ pri odôvodňovaní nároku
namimoriadnezvýšenienepredložilžiadnydôkaznamimoriadnezvýšeniebolestnéhospočívajúcenapr.
vo výnimočnosti, náročnosti a bolestivosti liečby a pri zvýšení odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia neoznačil dôkazy o výnimočnosti navrhovateľových aktivít pred úrazom. To, čo navrhovateľ
uviedolvosvojomnávrhusútakénásledky,ktorésúodškodňovanésumouzodpovedajúcouzákladnému

počtu bodov, ktorá už navrhovateľovi bola vyplatená.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom, oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu Nitra 1T 174 a trestným rozkazom 1T-174/03-147, posudkom o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia C.. M. zo dňa 14.07.2004 a 14.03.2005, jednotlivými lekárskymi správami,
rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 02.07.2004, kompletným spisovým materiálom odporcu

týkajúcim sa predmetnej poistnej udalosti Č.. XX/XXX/XXXXX, znaleckým posudkom znalca K.. C.. W.
Š., znalca z odvetvia zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 11.06.2006, živnostenským
listomnavrhovateľa,písomnýmpodanímnavrhovateľaanávrhunarozšíreniežalobyzodňa03.03.2007,
písomným vyjadrením odporcu z 19.03.2007, výsluchom svedka Jozefa Algayera na pojednávaní
21.11.2006 a znalca na pojednávaní dňa 19.10.2006 a zistil nasledovný skutkový stav:

Oboznámením sa s obsahom trestného spisu Okresného súdu Nitra 1T 174/03 súd zistil, že dňa
07.06.2003 asi o 02.30 hod. pred obcou Jelenec pri prejazde pravotočivou zákrutou spôsobil O. Č.,
bytom Bratislava, Gorkého 7 haváriu osobného motorového vozidla R. J. - XXXGH strieborná metalíza,
ktorého vlastníkom je firma MR DESIGN, s.r.o., v ktorej tento vodič bol konateľom, tak, že jazdil vsmere od obce Koliňany do obce Jelenec pod vplyvom alkoholu a pri prejdení vozidla pravotočivou
zákrutou ho vynieslo do protismeru až na krajnicu vozovky, v šmyku sa vrátil do svojho jazdného pruhu,
vyšiel z vozovky cez priekopu a vozidlo sa niekoľkokrát prevrátilo. V dôsledku toho došlo k zraneniu

navrhovateľa, ktorý utrpel zranenia a to opuch mozgu, pohmoždenie pľúc, zlomeniny rebier vpravo s
dobou liečenia asi dva mesiace. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojím schopnostiam a nejazdil rýchlosťou, aby bol schopný vozidlo zastaviť v dostatočnej vzdialenosti
a naviac viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom 45 min. po dopravnej nehode bol vodičovi
nameraný v dychu obsah alkoholu 0,41 promile. Poškodenie zdravia navrhovateľa bolo v trestnom

konaní posúdené ako ťažký úraz.
O. Č. bol právoplatne odsúdený za tento skutok trestným rozkazom č. 1T 174/03 - 147 zo dňa
28.01.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.02.2004, ktorým bol uznaný za vinného, pretože inému
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom porušil ustanovenie § 15 ods.1 a naviac porušil
ustanovenia § 4 ods.3 písm. b Zák. č. 315/96 Zb., za čo bol odsúdený v zmysle § 224 ods.2 trestného
zákona a bol mu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 roky. O. Č. v tomto konaní

žiadnym spôsobom nesporoval závery vykonaného dokazovania znaleckým dokazovaním znalcami v
odbore doprava cestná, odboru zdravotníctvo, odvetvie súdneho lekárstva a patologie a traumatológie.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že bol účastníkom dopravnej nehody, ako spolujazdec, avšak dátum
si už nepamätá. Po nehode bol v bezvedomí asi 3,4 dni. Najprv bol hospitalizovaný v Nitre a keď sa
prebralzbezvedomiabolprevezenýdoTrnavyanáslednedoGalanty.NeskôrasiporokumuvPetržalke

operovalirameno,nakoľkomalzlomenúkľúčnukosť.Navrhovateľpočassvojhovýsluchumalproblémys
artikuláciou, ťažko sa vyjadroval, jeho reakcie boli spomalené. Uviedol, že mal zlomené rebrá, krvácanie
do mozgu a ťažký otras mozgu. V lete roku 2005 sa podrobil poslednému lekárskemu zákroku. Od úrazu
navštevuje pravidelne psychiatra a neurológa, má problémy s rečou, ťažko rozpráva. Pri zmene počasia
pociťuje bolesti po celej pravej časti tela od chrbtice až po hrudnú kosť. Má problémy s písaním a má

problémy s chôdzou. Od úrazu má problém si zapamätať obsah predchádzajúcich rozhovorov.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že úraz sa mu stal vo veku 29 rokov, v tom čase mal známosť, tú však
ukončil, od úrazu nemal intímny styk, avšak nie z dôvodu fyziologického. Lekári doposiaľ nevedia určiť,
či sa jeho reč zlepší, nakoľko má problémy s artikuláciou. Pred úrazom rekreačne športoval, dnes je
akákoľvek športová aktivita vylúčená. Vzťah s partnerkou ukončil po vzájomnej dohode, pretože mal

vážnejšie problémy, na tele má jazvy. Pravá ruka nie je presná a občas ťažko ovládateľná. Bol uznaný
do invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti pracovať o 50%. Poberá dôchodok 102,07eur
(3.075,-Sk) mesačne, pracuje ako živnostník pomocou počítača. V roku 2003 absolvoval liečenie po
dobu asi 2 mesiace.
Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Ladislava Obergesella zo dňa

14.07.2004 súd zistil, že bolestné bolo vyčíslené na 461,25 boda a posudku zo dňa 14.03.2005 toho
istého lekára bolo dobodované odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1000
bodov.
Zo živnostenského listu vydaného Okresným úradom v Senci 17.01.2002 súd zistil, že navrhovateľ
podnikal v oblasti kresličských a konštruktérskych prác.

Zo znaleckého posudku č. 32/2003 MUDr. Šimona Konya, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
traumatológia, vypracovaného v konaní IT 174/03, vedenom na Okresnom súdu v Nitre mal súd
preukázané, že navrhovateľ utrpel polytraumu, 1.z. poranenie min. dvoch životne dôležitých organových
systémov a pridružený život ohrozujúci šok. Jednalo sa o poranenie hlavy a mozgu pravej hrudnej
steny so zakrvácaním do pravej pohruničnej dutiny, čo si vyžiadalo drenáž pravej pohruničnej dutiny

a aktívne odsávanie krvi a pohmloždenie pravých pľúc. Po úraze bol prevezený na traumatologickú
ambulanciu a následne pre podozrenie vnútrolebečného krvácania bol prevezený na CT vyšetrenie,
kde diagnostikovali opuch mozgu a drobné zakrvácanie medzi obidvomi polovicarni mozgu. Po CT
vyšetrení hrudníka diagnostikovali viacnásobné zlomenie rebier vpravo s deformáciou pravej polovice
hrudníka, viacnásobné ložiská pohmoždenín v pravom pľúcnom laloku s prítomnosťou krvi v pohruničnej

dutine a plášťový nevýrazný pneumotorax. Súčasne utrpel poranenie mozgu, jednalo sa o opuch mozgu,
krvácanie medzi obidvomi mozgovými polovicarni a ložisko pohmoždenia v strednom mozgu. Poranenie
stredného mozgu sa prejavilo poruchou reči a dvojitým videním, pri vyšetrení pretrvávala porucha reči
a porucha pamäti. Súčasne utrpel zlomeninu tretieho až ôsmeho rebra vpravo s krvácaním do pravej
pohrudničnej dutiny s prítomnosťou voľného vzduchu v pravej pohrudničnej dutine a s prítomnosťou

voľného vzduchu v podkoží na pravej strane hrudníka s pohmoždením pravých pľúc. Navrhovateľ
utrpel zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom, ktorá sa liečila konzervativně vzhľadom na závažné
poranenie pravej strany hrudníka.Znalec uviedol, že odporca z lekárskeho hľadiska utrpel ťažké poranenia mozgu s opuchom mozgového
tkaniva, pohmoždenie stredného mozgu s poruchou reči, poranenia pravej strany hrudníka zo
zlomeninami tretieho až ôsmeho rebra s krvácaním do pravej pohrudničnej dutiny a pohmoždenie

pravých pľúc s nevzdušnosťou dolného laloka. Pacientov stav si vyžaduje aj po prepustení ambulantné
sledovanie, nedoporučuje sa fyzická záťaž, behanie, dlhšie chôdze, pozeranie televízora. Navrhovateľ
počas liečby trpel bolesťami pri každom pohybe, pri dýchaní, kašlaní, pri stolici. V závere uviedol, že pri
poranení mozgu, kde sa z lekárskeho hľadiska jedná o poranenie ťažké sa nedajú vylúčiť trvalé následky
a ktoré sa môžu objaviť aj o niekoľko rokov po úraze.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Patricka Fialu, PhDr., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
súdneho lekárstva a patológie, č. 41/03 ktorý vykonával v trestnej veci vedenej pred OS Nitra č.k.1T
174/03 mal súd preukázané, že vodič Č.Á. E. čase dopravnej nehody konkrétne o 02,30 hod. dňa
07.06.2003 mal v krvi koncentráciu 0,55 promile alkoholu, čo zodpovedá zisteniu, že pred nehodou požil
5,5 dl bieleho vína oproti jeho tvrdeniu 4 dl vína. V čase spáchania skutku nebol spôsobilý bezpečne
riadiť motorové vozidlo a bezpečne sa zúčastňovať cestnej premávky.

Zo znaleckého posudku znalca Ing Kamila Lacku-Bartoša v odbore cestná premávka č. 68/2003 súd
zistil, že vodič Č. nesprávnym prvkom v technike jazdy z technického hľadiska a to vyššou rýchlosťou
( 109km/h) ako povolená rýchlosť v danom úseku a jazdou pod vplyvom alkoholu spôsobil nehodu a
týmto vyvrátil jeho výpoveď v trestnom konaní o spôsobe jeho jazdy pred a v čase dopravnej nehody.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Igora Škodáčka súd zistil, že navrhovateľ po úraze nebol schopný

sústavnejpráce,vsúčasnejdobemápotiažesjemnoumotorikoupravejhornejkončatiny,máproblémys
rečou v podobe dysartie a má dvojité videnie, zhoršili sa mu poznávacie a abstraktné schopnosti, najmä
v pamäťovej zložke, kedy zabúda, pomalšie rozmýšľa, býva psychicky unavený, podráždený, fyzicky
málo výkonný so zúžením sexuálneho žitia, pretrváva nešikovnosť dolnej končatiny. Zhoršila sa mu
kvalita života, zjavný je postkomočný syndróm, sploštila sa mu emotivita, výrazne sa zhoršili pamäťové

funkcie, je výbušnejší v afektoch. Pri akútnej reakcie na stres v podobe prechodného depresívneho
prežívania sa pri závadných zmenách v oblastiach stredného a bazálneho mozgu rozvinula neurologická
symptomatika v poruche funkcií zmyslov a pohybového aparátu úzko previazaná s rozvojom tzv.
organického psychosyndrómu - zmenami v mozgu, ktoré vyústili do organickej zmeny osobnosti a táto
porucha má progresívny chorakter. V dôsledku tohoto ochorenia je navrhovateľ invalidizovaný, nemôže

realizovaťpredchádzajúcispôsobživotaapretosaajzhoršilajehokvalita.Prognózautohtotypuporuchy
vyliečeniu bez následkov v súčasnosti nie je možná, vekom sa môže stav zhoršovať. Znalec neskôr
priznal zmenu kvalifikácie diagnozy na postkontúzne poškodenie mozgu, ktorá v konečnom dôsledku
potvrdzuje organickú poruchu osobnosti. Znalec uviedol, že perspektíva týkajúca sa zdravotného
stavu navrhovateľa bude s určitosťou do budúcna mať zhoršujúcu sa tendenciu a už vôbec nemožno

predpokladať zlepšenie zdravotného stavu, ten sa bude zhoršovať aj v dôsledku veku.
Z výsluchu svedka I. S., otca navrhovateľa súd zistil, že jeho syn pred dopravnou nehodou žil normálnym
životommladéhočloveka,avšakpoúrazesazmenilajehoduševnástránka.Začalbyťpodráždený,ťažko
sa vyjadruje, má zníženú pohyblivosť dolnej končatiny a pohyblivosť pravej ruky. Jeho zdravotný stav
sa zhoršuje najmä v pamäťovej oblasti, zabúda, alebo si nepamätá a má problémy s ústnym prejavom.

Právnyzástupcanavrhovateľapovykonanomdokazovanížiadalsúd,abypoodpočítaníužposkytnutého
plnenia vychádzal pri bolestnom zo základeného počtu bodov vo výške 495 bodov pri hodnote jedného
bodu 60,- Sk vo výške 29 700.- Sk, ktoré žiadal zvýšiť 50 násobne, čo predstavuje pri už poskytnutom
plnení sumu 1 422 100.- Sk a pri sťažení spoločenského uplatnenia z bodovej hodnoty 1800 bodov pri
základe odškodnenia 108 000,- Sk, ktoré žiadal zvýšiť 50- násobne na sumu 5 328 000.- Sk zníženú

už o poskytnuté plnenie.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom 19C 125/2005-170 dňa 22.03.2007, ktorým uložil odporcovi povinosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 569 300,-Sk a trovy konania. Pri rozhodovaní rozhodol podľa ust. § 429,
§ 444 OZ a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. keď mal na základe vykonaného dokazovania preukázané,
že navrhovateľ utrpel úraz s trvalými následkami. Mal za to, že kvalita jeho života je degradovaná na

bolestivé stavy dolnej končatiny s jej obmedzenou pohyblivosťou so všetkými negatívnymi dôsledkami
na pracovný, súkromný rodinný a spoločenský život, naviac trpí psychickými poruchami, ktoré môžu
negatívne vplývať na schopnosť založiť si vlastnú rodinu a zodpovedne v nej plniť svoje rodičovské
a manželské povinnosti, pričom sa nedá vylúčiť nemennosť tohoto statusu. Zistená porucha má
deštruktívny vplyv na celú osobnosť navrhovateľa. V rámci voľnej úvahy zvýšenie priznaného nároku

považoval za primerané vzhľadom na vykonané dokazovanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že súd prvého
stupňa navrhovateľovi priznal časť požadovanej sumy, ked' sa stotožnil s jeho tvrdeniami. Mal za to, že
vykonané dokazovanie takýto záver súdu prvého stupňa neodôvodňuje, keď neexistovali medicínskedôvody pre zvýšenie odškodnenia za B podľa § 7 ods.3 vyhl.č. 32/1965 Zb. a nebolo preukázané,
že liečba utrpených zranení sa nejakým spôsobom vymykala z bežného rámca zisteného poškodenia
zdravia. Poukázal na to, že navrhovateľ v návrhu konkrétne dôvody na zvýšenie odškodnenia za bolesť

neuvádzal, nekonkretizoval ani vytrpené bolesti, ani v konaní neprodukoval dôkazy na preukázanie
takých mimoriadnych okolností odôvodňujúcich prijatie záveru, že odškodnenie za bolesť nie je možné
vyjadriť len bodovým hodnotením podľa posudku a tiež, že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú konkrétne
dôvody viažuce sa k tomuto zvýšeniu. Zastával názor, že rovnako dostatočne nepresvedčivé je aj
rozhodnutie v časti priznania sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože tvrdenie cit. "následky môžu

nepriaznivo vplývať ... " je všeobecné. Výrazná zmena v pracovnom živote navrhovateľa nebola
preukázaná, keď napriek priznanému čiastočnému invalidnému dôchodku naďalej podniká v rovnakej
oblasti ako pred nehodou, navrhovateľ v konaní nepreukázal objektívne výrazné obmedzenie, či až
vylúčenie z uplatnenia sa v rodinnom živote, súd uvažuje len o možných vplyvoch a z vykonaného
dokazovania nevyplýva, žeby sa navrhovateľ nemohol z dôvodu zdravotného stavu venovať športovaniu
v predúrazovom rozsahu i po nehode. Vzhľadom k uvedenému žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť.
Krajský súd uznesením 3Co 324/07-200 zo dňa 26.112009 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pre takýto záver ako rozhodol a a odôvodnil súd
prvého stupňa chýbajú konkrétne dôvody. V časti bolestného, keď sa liečba navrhovateľa nevymykala

z bežného rámca liečenia a aj v časti priznania mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo všeobecné a nevyplýva z neho v čom konkrétne
sú objektívne obmedzené možnosti navrhovateľa uplatniť sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pre správne určenie výšky
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený
predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po
vzniku škodlivej udalosti. Iba porovnaním týchto predpokladov možno vyvodiť záver, či a do akej miery
boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti .

Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom
navrhovateľa, svedkov T. T. S. R. S., znaleckým dokazovaním a posudkami znalcov MUDr. Pavla
Černáka, MUDr. Ivana Nováka, lekárskymi správami ošetrujúcich neurológov a psychiatrov neurológov
v období od 23.07.2008 do 31.03.2010 (č.l.218 až 228), a v roku 2012 ( č.l.379 až 383), rozhodnutím

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 28.05.2008 č. 2/05/11218/08/Ka, rozhodnutím o
pozastavení prevádzkovej činnosti vydaného Obvodným úradom v Senci zo dňa 25.02.2008, výsluchom
O. Č. ako vedľajšieho účastníka konania, oboznámil sa s obsahom predbežnej správy detektívnej
spoločnosti priloženej k podaniu vedľajšieho účastníka č.l. 494 písm C/ až CH/, oboznámil sa so
znaleckými posudkami znalcov MUDr. Nikitu Bobrova ( z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie:

súdne lekárstvo), MUDr. Radoslava Morochoviča, (z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: úrazová
chirurgia) a Ing. Jána Mandelíka (znalca z odboru: cestná doprava, o.i. odvetvie nehody v cestnej
doprave) a ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľ v dôsledku dopravnej nehody dňa 07.06.2003 utrpel úraz, ktorého liečenie bolo bolestivé

a ktoré zanechalo následky na jeho živote a prežíva fyzické a psychické útrapy. Návrhom sa domáhal
priznania zvýšenia náhrady škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Navrhovateľ svojim písomným podaním zo dňa 15.11.2010 znížil svoj návrh na zaplatenie v celkovej
výške na 151 672,97 eur, pričom návrh špecifikoval nasledovne:

za odškodnenie bolestného požadoval sumu 28 589,92 eur
- základný počet bodov 495 pri hodnote 1 bodu 60.- Sk vo výške 29 700.- Sk ( aj vyplatená)
- požadované zvýšenie 30 násobné vo výške 891 00.-Sk znížené o vyplatené bolestné 29 700.- Sk t.j.
vo výške 861 300,- Sk = 28 589,92 eur

za odškodnenie SSÚ žiadal priznať sumu 123 083,05 eur- základný počet bodov 1 800 pri hodnote 1 bodu 60.- Sk vo výške 108 000.- Sk Sk ( pri vyplatenej
náhrade 72 000.-Sk)
- požadované zvýšenie 35 násobné vo výške 3 780 000 znížené o vyplatené SSÚ 72 000.- Sk t.j. vo

výške 3 780 000,- Sk = 123 083,05 eur

vo zvyšku t.j. 72 389,30 eur zobral návrh späť a konanie žiadal zastaviť v tejto časti.

Uznesením 19C125/2005-248 zo dňa 03.02.2011 za súhlasu odporcu so späťvzatím súd v zmysle §

96 O.s.p. konanie zastavil.

Navrhovateľ ustálil výšku základného bodového ohodnotenia bolestného na 461,25 bodov a po
pribudnutí bodového ohodnotenia bolestného a jeho úprave na základe posudku MUDr. Ševcecha z
18.08.2005 ( č.l. 123) ustálil vyššie o 22,5 bodu. Toto vzhľadom na bolestivý spôsob liečby bolo zvýšené
o 50 % na 33,75 bodu a tak vyčíslil bodové ohodnotenie bolestného na 495 bodov. ( pol.č. 224 - v

plnej výške130 bodov, pol. č. 226 prirovnaná k ťažkému otrasu mozgu priznaná 3 t.j. 82,5 bodov, pol.
č. 81 priznaná vo výške 3 t.j.,45 bodov, pol.č. 83 priznaná vo výške 3 t.j.,90 bodov, pol.č.134c priznaná
nesprávne vo výške 3 t.j., 26,25 bodov, pol.č.87 priznaná vo výške 3 t.j., 22,5 bodov, ktoré neskôr boli
upravené a doplnené položkami 134d a 115).
Sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil vo výške 1800 bodov ( pol.č. 250 - 200 bodov, pol. č. 251

- 1100 bodov, pol. č. 252 - 300 bodov a pol. č. 307 - 200 bodov).

Navrhovateľ ustálil výšku základného bodového ohodnotenia bolestného na 495 bodov a takto ustálenú
výšku bolestného odporca nespochybnil.

Navrhovateľ ustálil výšku základného bodového ohodnotenia SSÚ na 1800 bodov, avšak takto ustálenú
výšku SSÚ odporca spochybnil a namietal. Na pojednávaní dňa 03.02.2011 ( č.l. 244) akceptoval výšku
1 700 bodov pričom rozporoval položky 250 a 252, ktoré sa prekrývajú s položkou 251. Podľa jeho
názorubyvýškazákladnéhopočtubodovmalabyť1300.Vtejtočastinavrholvykonaťkontrolnéznalecké
dokazovanie.

Zotrval však na svojich prednesoch, že v prípade navrhovateľa sa nejedná o prípad hodný osobitného
zreteľa a nie je dôvod na mimoriadne zvýšenie za bolestné a SSÚ.

Z výpovede navrhovateľa pred súdom na pojednávaní 03.02.2011 a 08.04.2014 súd zistil, že ukončil

podnikanie a asi od roku 2008 je zamestnaný s príjmom cca 500 eur netto. Jeho pracovná činnosť
spočíva zakreslené projekty vytlačiť a dať ich do výroby. Do práce ho vozí autom známy, ktorý mu túto
prácu aj našiel, nakoľko by pre zdravotné problémy nemohol používať hromadnú dopravu. Z práce, aj
keď je sedavá, prichádza unavený a nemá síl venovať sa niečomu inému. Pred úrazom sa stretával s
kamarátmi, avšak tieto kontakty prerušil. Pracoval ako záchranár nakoľko si urobil plavčícky kurz.

Pred súdom uviedol, že po nastúpení do vozidla bol pripútaný bezpečnostným pásom, ale chcel zobrať
niečo zo zadného sedadla, tak na tú chvíľu sa odpútal a potom došlo k nehode. Je pravdou, že keď si
opäť sadol na svoje sedadlo mal čas sa opäť pripútať avšak už to nestihol. K záznamu z detektívnej
kancelárie predloženej vedľajším účastníkom v konaní uviedol, že alkohol nepožíva, táto informácia nie
je pravdivá, reštaurácie nenavštevuje a takéto miesta nevyhľadáva. Alkohol nemôže požívať aj z toho

dôvodu, že užíva lieky. Ku svojmu tvrdeniu uvedenom o požití alkoholu v roku 2004 u MUDr. Haršanyovej
uviedol, že toto sa týkalo obdobia pred nehodou. Je pravdou, že pred nehodou nemal stále zamestnanie,
pracoval brigádnicky aj v zahraničí. S priateľmi sa stretne iba občas a aj vtedy alkohol nepožíva.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 28.05.2008 č. 2/05/11218/08/Ka
(č.l.229), ktorým bol navrhovateľ ako občan s 50% mierou funkčnej poruchy sa považovaný za občana
s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vydaný preukaz občana ZŤP.

Z výpovede svedka T. T. súd zistil, že navrhovateľ je jeho priateľ. Pred nehodou sa stretávali s priateľmi,
spoločne športovali ( futbal, plávanie, bicyklovanie), avšak iba navrhovateľ sa pripravoval na senecký
triatlon ( jeho prvý). Po nehode sa ich stretnutia výrazne obmedzili na jeden až dvakrát do mesiaca, ale
už nie pri športe. Uviedol, že navrhovateľ pred nehodou nemal vážnu známosť mal kamarátky, avšakteraz známosť nemá. Po úraze navrhovateľ nemá žiadne aktivity, nemá možnosť s ním chodiť na brigády
ako pred tým, nakoľko zdravotný stav mu to nedovoľuje. Ich stretnutia sú skôr sporadické.

Z výpovede R. S., matky navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ pred úrazom viedol život zdravého
mladého človeka. V dôsledku dopravnej nehody nie je schopný samostatnej existencie príp. vedenia
samostatnej domácnosti. Je zábudlivý aj v najmenších povinnostiach, jeho pohyby sú nekoordinované,
ťažko sa pohybuje, hygienu vykonáva ľavou rukou. Pred nehodou vážnu známosť nemal, žiadnu
partnerku rodičom nepredstavil. Nie je schopný žiadnej fyzickej aktivity.

Súd z kontrolného znaleckého posudku znalca MUDr. Pavla Černáka č. 2/2012 ku kontrolnému posudku
znalca MUDr. Igora Škodáčka vyplýva, že navrhovateľ utrpel ťažký polytraumatický úraz s poškodením
mozgu kontúzneho charakteru, s edémom mozgu a následným postihnutím hybnosti pravej hornej
končatiny. Znalec zistil známky organického postihnutia osobnosti postkontúznej etiológie, dysatrickú
reč, stále prítomné frustné zmeny v pohyblivosti, celkove znížené, spomalené psychomotorické tempo.

Vyskytujú sa všetky relevantné znaky v oblasti emotivity, apatická nálada, emočná labilita ( lakrimozita),
sú prítomné poruchy v myslení, spomalená dynamika, expresivita emočných prejavov, redukovanie
pojmotvorby, poruchy mnestických fukcií, vyčerpanosť, znížená frustračná tolerancia, deteriorácia
intelektu, a osobnosti premobidne primerane a priemerne diferencovanej bez známok psychickej
alterácie. Kvalita života navrhovateľa je po úraze výrazne zhoršená aj napriek jeho kompeznačným

vôľovým úsiliam. Diagnostický záver je jasný - organická porucha osobnosti a postkomočný syndróm.
Ochorenie má trvalý charakter a v súčasnosti pretrváva výrazné reziduum už bez tendencie k
zlepšovaniu.

U navrhovateľa je potrebné vziať do úvahy aké ťažké zmeny nastali v jeho živote 9 rokov po nehode (v

čase vyšetrenia), má výrazne redukované možnosti uspokojovania sociálnych, kultúrnych a športových
potrieb, pre problémy s rečou, sústredenosťou, vyčerpateľnosťou a labilitou nechodí do spoločnosti,
nemá šancu nadviazať vzťah a založiť si rodinu. Sú prítomné trvalé zmeny v motorike pravých končatín,
nápadná je dysartia, spomalenie psychosomatického tempa, v bežnom kontakte sú badateľné ťažkosti
s koncentráciou či labilná emotivita, čo vo všetkých oblastiach života znevýhodňuje navrhovateľa.

Znalec uviedol, že spochybňovanie týchto zmien a bagatelizovanie ich dopadu na kvalitu života je
neopodstatnené až cynické.
Pred úrazom u navrhovateľa išlo o harmonickú osobnosť v súlade so zdravým zameraním osobnosti.
Po úraze je zrejmý obraz ťažkej organickej poruchy osobnosti, t,j, sú prítomné trvalé zmeny vo všetkých
typických funkciách ako dôsledok ťažkého mozgového poškodenia. Možno hovoriť o prepade kvality

života, naráža na limity dané trvalými zmenami osobnosti a prakticky nie je schopný viesť kvalitný
život pretože tomu bráni vyčerpanosť, nesústredenosť, poruchy reči a motoriky. Tieto zmeny sú trvalé
a nezvratné a v budúcnosti bude odkázaný na sociálne služby. Stupeň postihnutia je veľmi vysoký,
poškodenie mozgu bolo veľmi výrazné. Znalec vo svojom posudku uviedol, že položky 250 a 251 sú plne
opodstatnené navzájom sa nevylučujúce. Pri položke č. 250 sa stotožnil s predchádzajúcim znaleckým

dokazovaním, nakoľko pre diagnózu postkomočný syndrom sú kritériá splnené a túto ohodnotil ako
adekvátnu v hodnote 100 bodov teda v polovici. V položke č. 251 navrhovateľ spĺňa kritériá tak ako
je uvedené vyššie a znalec túto ohodnotil v hornej hranici t.j. 1200 bodov. a položku č. 252 navrhol
nepriznať.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ivana Nováka v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia - traumatológia č. 1/2013, ktorého úlohou za účelom zistenia okolností hodných osobitného
zreteľa na zvýšenie bolestného v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bolo zistenie
aké bolestivé útrapy počas liečenia zranení navrhovateľ pociťoval, určil intenzitu útrap a dĺžku liečenia
posúdením podľa § 2 vyhlášky č.32/65 Zb. súd zistil, že u navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody v

prvých dňoch dominovala bolesť zlomeniny rebier, čoho dôsledkom bolo krvácanie do pleurálnej dutiny
s prítomnosťou vzduchu v podkoží pri poškodených pľúcach, čo je enormne bolestivý stav, a bolesť
bola zvyšovaná potrebou drenáže pravej strany hrudníka. Zlomenina kľúčnej kosti ako aj pohmoždenie
brušnej dutiny boli bolestivé a po operácii pseudoarthrózy sa bolesti predlžili o 2 týždne. Navrhovateľ
okrem veľmi silnej bolesti v oblasti zlomených rebier a pravej kľúčnej kosti trpel výraznou dušnosťou,

určite silnými bolesťami hlavy a dezorientáciou, ako aj výrazným diskomfortom. V dôsledku diagnózy
difúzneho axonálneho poranenia mozgu vedúceho k závažným dôsledkom z hľadiska neurologického a
psychiatrického možno predpokladať, že navrhovateľ trpel bolesťami veľkej intenzity, ktorá odznievala
niekoľko dní a zmiernená bolo až v priebehu niekoľkých týždňov. Bolesti po traume hrudníka pri dýchanía bolesť hlavy patria medzi silné bolesti a sú sprevádzané závratmi, nútením na zvracanie a celkovou
nevoľnosťou. Liečba navrhovateľa však nebola z hľadiska možnosti jej bodového vyjadrenia výnimočná
a tiež nebola predĺžená.

Znalec MUDr. Ivan Novák na pojednávaní dňa 07.03.2013 uviedol, že u navrhovateľa pri dotazníku
bolesti s 10 stupňami sa mohla jeho bolesť pohybovať okolo stupňa 8, teda bolesť v hornej hranici
tabuľky. Naviac ak bol v bezvedomí bolesť si vôbec neuvedomoval a vnímal ju menej. Znalec na
otázku súdu o spôsobe prepravy navrhovateľa z miesta nehody vodičom Č. spolu s ďalšou osobou

do nemocnice v Nitre a v neznámom časovom horizonte pripustil, že neodbornou manipuláciou pri
poškodení mozgu v spojení s prerušením dýchania môže dôjsť k znásobeniu škôd na mozgu.

Návrhom na vstup O. Č. do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu doručeného súdu
06.03.2013, sa domáhal tento vstupu do konania s odôvodnením, že má záujem na spore z dôvodu, že
odporca si voči nemu bude uplatňovať náhradu škody, ktorá môže byť súdom navrhovateľovi priznaná.

Vedľajší účastník namietal vo svojom písomnom podaní zo dňa 09.04.2013 č.l. 393 to, že súd pri
rozhodovaní nezohľadňoval spoluzavinenie navrhovateľa v dôsledku nepripútania sa počas jazdy
bezpečnostným pásom, nezaoberal sa dôvodmi hodnými osobitého zreteľa v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka, ako ku škode došlo a neprihliadol na pomery osobné a majetkové vodiča s prihliadnutím

na pomery navrhovateľa. Súd pri rozhodovaní o odôvodnenosti nároku navrhovateľa mal za účelom
hodnotenia kvality života navrhovateľa pred a po dopravnej nehode vykonať dokazovanie výsluchom
širšieho okruhu osôb z prostredia navrhovateľa. Vedľajší účastník zároveň predložil súdu znalecký
posudok znalcov a to MUDr. Nikitu Bobrova ( z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: súdne
lekárstvo), MUDr. Radoslava Morochoviča, (z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: úrazová

chirurgia) a Ing. Jána Mandelíka (znalca z odboru: cestná doprava, o. i. odvetvie nehody v cestnej
doprave) a navrhol ich výsluch v konaní pred súdom. Písomným podaním navrhol vykonať dôkaz ku
skutočnostiam zisteným detektívnou spoločnosťou Abred s.r.o., vykonať dokazovanie k pracovnému
zaradeniu navrhovateľa v súčasnom zamestnaní ako aj k zamestnaniam pred úrazom.

Súd výsluchom O. Č. ako vedľajšieho účastníka konania zistil, že s navrhovateľom sa pred nehodou
priatelil asi 5 rokov. Voľný čas trávili v spoločnosti ostatných kamarátov. Navrhovateľ sa podľa jeho
názoru nevenoval výnimočne žiadnemu športu, bol prchkej povahy, agresívny a neznášanlivý. Po
nehode sa začal z partie vytrácať sretol sa s ním asi 30 krát, naposledy v roku 2008 alebo 2009. O tomto
súdnom konaní nevedel iba sprostredkovane. Pred nehodou upozornil navrhovateľa, aby sa pripútal

pretože, keď ho vozieval nikdy sa pripútať nechcel. Po úraze navrhovateľa navštevoval, chcel byť pri
jeho liečení nápomocný, avšak neskôr na žiadosť navrhovateľovho otca kontakt prerušil. Na otázku
právneho zástupcu navrhovateľa neskôr uviedol, že navrhovateľa navštívil celkovo iba 3 krát ( 2 krát v
nemocnici a raz na liečení). Nepoprel tiež , že ho vtedy žiadal o uzavretie dohody o zmiery ( č.l. 493)
dňa 02.08.2003, čo sa však nestalo ( nehoda zo dňa 07.06.2003).

Zo znaleckého posudku č. 9/2013 (č.l. 419) znalcov MUDr. Nikitu Bobrova ( z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie: súdne lekárstvo), MUDr. Radoslava Morochoviča, (z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie: úrazová chirurgia) a Ing. Jána Mandelíka (znalca z odboru: cestná doprava, o.i.
odvetvie nehody v cestnej doprave), na ktorý súd prihliadal ako listinný dôkaz a tak aj z neho vychádzal

zistil, že znalci v tomto posudku vypracovaného po 10 rokoch od dopravnej nehody bez ohľadu na
doposiaľ vykonané dokazovanie v konaní pred súdom upriamili pozornosť predovšetkým na otázku
spoluzavinenia poškodeného z dôvodu jeho nepoužitia bezpečnostných pásov v čase dopravnej nehody
a vzniku škody na zdraví skutočne vzniknutej a vzniknutej hypoteticky v prípade, ak by poškodený
pripútaný bol. Táto otázka má však vplyv pri postupe v rozhodovaní súdu v zmysle § 415 a § 441 Obč.

zák.

Z obsahu predbežnej správy detektívnej spoločnosti priloženej k podaniu vedľajšieho účastníka č.l.
494 písm C/ až CH/ a jej doplneniu na č.l. 519 súd zistil, že pri zisťovaní detektívnou spoločnosťou
mal navrhovateľ v období pred nehodou požívať alkohol, ba dokonca drogy, pracoval príležitostne

resp. často menil zamestnávateľa, ako spolujazdec počas jazdy sa nikdy nepripútaval bezpečnostným
pásom. V správe ( obdobie od 23.03.2013 cca do 06.11.2013 ) boli následne uvedené sprostredkované
zistenia, že navštevuje pohostinstvá, kde požíva alkohol, vyhľadáva údajne ľudí pochybnej povesti na
jazerách, dokonca údajne vyvolával v reštauračných zariadeniach konflikty (rok 2008). Pri osobnomanonymnom stretnutí pracovníka detektívnej spoločnosti s navrhovateľom dňa 28.03.2013 je v správe
uvedené, že navrhovateľ pôsobil bezstarostným dojmom, komunikoval pomalšie, ale zreteľne. Chôdzu
mal prirodzenú, primeranú jeho veku.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon
upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len

"kancelária").
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené,
preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského
zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového

zabezpečeniaadôchodkystarobnéhodôchodkovéhosporenia,akpoistenýjepovinnýichnahradiťtýmto
subjektom.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak

ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody

priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka za škodu rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ
motorového vozidla, motorového plavidla , ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.Oba druhy, resp. formy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy, tzn., že ide o nároky
nemajetkovej povahy, ktoré slúžia na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na

vyrovnanie (kompenzáciu) prežitých utrpení, strasti a obmedzení v živote, pričom ide o nároky rýdzo
osobnej povahy, ktoré smrťou poškodeného zanikajú, aj keď už boli súdom priznané a zároveň o nároky,
ktoré sa odškodňujú jednorázovo, tzn. že sa nepriznávajú vo forme opakujúcich sa dávok.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,

v platnom znení do 31.07.2004, kedy nadobudla účinnosť vyhláška č. 437/2004 Z.z., odškodnenie za
bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za
bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods.1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie

na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh ( ďalej len následky ).
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk, z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.
Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov, účinného od 01.08.2004, na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená

pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Základom sú v uvedenej vyhláške stanovené sadzby s bodovacím systémom, pričom počty bodov, z
ktorých sa pri odškodnení vychádza, stanoví lekár v lekárskom posudku v zmysle zásad pre hodnotenie

toho - ktorého odškodnenia, a to zvlášť pre bolesť a zvlášť pre sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
sú obsiahnuté v jej prílohe.

Uvedená vyhláška teda zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť
a zvlášť podmienky pre odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom rovnako zvlášť

stanovuje aj zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Platí, že priznanie nároku na náhradu
za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na náhradu SSU a naopak a rovnako platí, že aj zvýšenie
odškodnenia u oboch druhoch nárokov v zmysle § 7 ods. 3 treba posudzovať jednotlivo a zvlášť, a to
tak čo do jeho základu, ako aj výšky.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne a s prihliadnutím na všetko, čo za
konania vyšlo najavo, ako aj osvojenia si právne významných skutočností, ktoré medzi účastníkmi
konania neboli sporné, títo zo zhodných prednesov súdu uviedli, že pokiaľ ide o uplatnený
nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy titulom zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia voči odporcovi, podanie samotného návrhu voči odporcovi je dôvodné,

pretože odporca bol poisťovateľom spoločnosti MR Design s,r,o, (č.l.51), v ktorej bol v čase nehody
vodič Č. konateľom a teda jeho vecná pasívna legitimácia vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy náhradu škody uhrádza poisťovateľpoškodenému, pretože navrhovateľ ako poškodený je oprávnený v zmysle tohto zákona uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi , avšak zároveň je povinný tento nárok preukázať.

Medziúčastníkmikonanianebolospornéspoukazomnazákladnépredpokladyzodpovednostizaškodu,
že v dôsledku porušenia povinnosti na strane vodiča Čisárika (neprispôsobenie rýchlosti jazdy a jazdy
pod vplyvom alkoholu) na strane navrhovateľa ako účastníka dopravnej nehody došlo ku vzniku škody
na zdraví a k závažnému poškodeniu zdravia. Ku vzniku škody na zdraví navrhovateľa došlo podľa
znaleckých posudkov v konaní 1T 84/2003v dôsledku zavineného správania vedľajšieho účastníka teda

v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Vedľajší účastník vodič Č. bol
v konaní Okresného súdu v Nitre 1T 374/2003Z za tento skutok právoplatne odsúdený. Zo znaleckého
posudku znalca MUDr. Patrika Fialu, PhDr., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdneho lekárstva a
patológie, č. 41/03 ktorý vykonával v trestnej veci vedenej pred OS Nitra č.k.1T 174/03 mal preukázané,
ževodičČ.včasedopravnejnehodykonkrétneo02,30hod.dňa07.06.2003mal vkrvikoncentráciu0,55
promile alkoholu, čo zodpovedá zisteniu, že pred nehodou požil 5,5 dl bieleho vína oproti jeho tvrdeniu

4 dl vína. V čase spáchania skutku nebol spôsobilý bezpečne riadiť motorové vozidlo a bezpečne sa
zúčastňovať cestnej premávky. Zo znaleckého posudku znalca Ing Kamila Lacku-Bartoša v odbore
cestná premávka č. 68/2003 súd zistil, že vodič Č. nesprávnym prvkom v technike jazdy z technického
hľadiska a to vyššou rýchlosťou ( 109km/h) ako povolená rýchlosť v danom úseku a jazdou pod vplyvom
alkoholu spôsobil nehodu a týmto vyvrátil jeho výpoveď v trestnom konaní o spôsobe jeho jazdy pred

a v čase dopravnej nehody. (výskyt zvieraťa na vozovke). Zo znaleckého posudku č. 32/2003 MUDr.
Šimona Konya, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, vypracovaného v konaní IT
174/03, vedenom na Okresnom súdu v Nitre mal súd preukázané, že navrhovateľ utrpel polytraumu,
1.z. poranenie min. dvoch životne dôležitých organových systémov a pridružený život ohrozujúci šok.
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví (nie za bolesti

budúce) jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, pričom za bolesti sa považuje i sťaženie
zdravotnej pohody, závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stav únavy, závraty
alebo iné fyzické útrapy a starosti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe Vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré ohodnotenie vykonáva lekár určením počtu
bodov podľa sadzieb danej vyhlášky, pričom toto odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe

poškodenia na zdraví i priebehu liečenia.

Znalec MUDr. Ivan Novák konštatoval, že liečba navrhovateľa síce nebola z hľadiska možnosti jej
bodového vyjadrenia výnimočná a tiež nebola predĺžená, avšak vyplynulo, že u navrhovateľa v dôsledku
dopravnej nehody v prvých dňoch dominovala bolesť zlomeniny rebier čoho dôsledkom bolo krvácanie

do pleurálnej dutiny s prítomnosťou vzduchu v podkoží pri poškodených pľúcach, čo je enormne
bolestivý stav, a bolesť bola zvyšovaná potrebou drenáže pravej strany hrudníka. Zlomenina kľúčnej
kosti ako aj pohmoždenie brušnej dutiny boli bolestivé a po operácii pseudoarthrózy sa predlžili o 2
týždne. Navrhovateľ okrem veľmi silnej bolesti v oblasti zlomených rebier a pravej kľúčnej kosti trpel
výraznou dušnosťou, určite silnými bolesťami hlavy a dezorientáciou ako aj výrazným diskomfortom.

V dôsledku diagnózy difúzneho axonálneho poranenia mozgu vedúceho k závažným dôsledkom z
hľadiska neurologického a psychiatrického možno predpokladať, že navrhovateľ trpel bolesťami veľkej
intenzity, ktorá odznievala niekoľko dní a zmiernená bolo a v priebehu niekoľkých týždňov. Bolesti po
traume hrudníka pri dýchaní a bolesť hlavy patrí medzi silné bolesti a je sprevádzaná závratmi, nútením
na zvracanie a celkovou nevoľnosťou. Znalec uviedol, že u navrhovateľa pri dotazníku bolesti s 10

stupňami sa mohla jeho bolesť pohybovať okolo stupňa 8, teda bolesť v hornej hranici tabuľky. Naviac,
ak bol v bezvedomí, bolesť si vôbec neuvedomoval a vnímal ju menej. Znalec na otázku súdu o spôsobe
prepravy z miesta nehody vodičom Č. spolu s ďalšou osobou do nemocnice v Nitre a v neznámom
časovom horizonte uviedol, znalec pripustil, že pri poškodení mozgu v spojení s prerušením dýchania
môže dôjsť k znásobeniu škôd na mozgu.

Na základe vyššie uvedeného potom nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu vo svojom vyjadrení na č.l.
389 (faxové podanie), kedy uviedol, že ak bol navrhovateľ po nehode v stave zníženého vedomia a „toto
možno vzhľadom k vnímaniu bolesti považovať skôr za benefit“ toto jeho vyjadrenie súd nepovažoval
za vhodné.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd ustálil výšku základného bodového ohodnotenia
bolestného na 495 bodov na základe posudkov posudkových lekárov a ktorú ustálenú výšku bolestného
odporca nespochybnil.Podľa prílohy vyhlášky - Zásad pre hodnotenie bod I ods. 6, lekár môže ohodnotenie odškodnenia za
bolesť zvýšiť až o polovicu, ak v hodnotenom prípade ide o okolnosti tam uvedené (napr. došlo k infekcii
rany, bolestivejšiemu spôsobu liečby a pod.), pričom túto skutočnosť aj s uvedením dôvodu zvýšenia

musívposudkuuviesť.Aktotoodškodnenienedosahujecitovanouvyhláškouvzneníplatnomaúčinnom
v čase spôsobenej zistenej ujmy na zdraví, maximálne určenú hranicu, ak sa uplatňuje mimoriadne
zvýšenie tejto náhrady odškodnenia podľa § 7 ods. 3, tzn. ak sa tvrdí, že ide o prípad hodný osobitného
zreteľa,ajpresúdtuplatí,žedôvodyumožňujúcetotovýnimočnézvýšeniebolestnéhomožnousudzovať
z okolností v uvedených v bode I ods. 6 citovanej vyhlášky, ak ani zvýšenie odškodnenia bolestného

lekárom na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmierenie následkov, z čoho teda
vyplýva, že zvyšovanie bolestného nad rámec určený lekárom, prichádza do úvahy len v ojedinelých
prípadoch napr. pri zvlášť mučivých stavoch alebo vytrpenej bolesti.

Pri zvýšení odškodnenia za bolesť lekárom na dvojnásobok základnej sadzby v zmysle prílohy A I bod
7 citovanej vyhlášky, ide výlučne o medicínsku otázku a o rozhodnutie, ktoré citovaná vyhláška zveruje

plne do právomoci lekára, na rozdiel od prípadu podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, kde rozhodovanie
o tom, či sa v konkrétnom prípade jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, umožňujúci výnimočné
zvýšenie bolestného je otázkou právnou a zverenou výlučne do právomoci súdu.

Z lekárskych posudkov MUDr. Obergesela, ktorý ustálil výšku základného bodového ohodnotenia

bolestného na 461,25 bodov a po pribudnutí bodového ohodnotenia bolestného a jeho úprave na
základe posudku MUDr. Ševcecha z 18.08.2005 ( č.l. 123) ustálil vyššie o 22,5 bodu. Toto vzhľadom na
bolestivý spôsob liečby bolo zvýšené o 50 % na 33,75 bodu a tak vyčíslil bodové ohodnotenie bolestného
na 495 bodov. ( pol.č. 224 - v plnej výške 130 bodov, pol. č. 226 prirovnaná k ťažkému otrasu mozgu
priznaná 3 t.j. 82,5 bodov, pol. č. 81 priznaná vo výške 3 t.j., 45 bodov, pol.č. 83 priznaná vo výške 3

t.j., 90 bodov, pol.č.134c priznaná nesprávne vo výške 3 t.j., 26,25 bodov, pol.č.87 priznaná vo výške
3 t.j., 22,5 bodov, ktoré neskôr boli upravené a doplnené položkami 134d a 115) a teda vyplynulo, že
neboli dané dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie bolestného na dvojnásobok prislúchajúce lekárom
a teda nie je ani možné výnimočné zvýšenie bolestného, ktoré je otázkou právnou a zverenou výlučne
do právomoci súdu.

V časti mimoriadneho zvýšenia za bolesť súd vychádzal zo základného bodového ohodnotenia 495
bodov pri hodnote jedného bodu 60.- Sk t.j. vo výške 29 700.- Sk. Navrhovateľ požadoval jeho 30-
násobné zvýšenie. Súd po vykonanom dokazovaní poukazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie svojho

rozhodnutia dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo v
žiadanej výške nemožno priznať.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví ma preukázateľne

nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, pričom pri tomto odškodnení sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku, postup pri
vydávaní ktorých posudkov je upravený rovnako v prílohe citovanej vyhlášky, podľa ktorej lekár
podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia

základným počtom bodov podľa ustanovených sadzieb uvedených v prílohe vyhlášky, pričom pokiaľ
je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliada lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh
vzniknutých zmien, ďalej hodnotí do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe
obsiahnuté.

Sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné rozumieť teda vylúčenie, či obmedzene účasti
poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote
a jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby budúceho
životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania a pod., pričom súd musí vždy skúmať, aké
predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví.

Pri tomto odškodňovaní sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené
v lekárskom posudku, pričom súd sa musí zaoberať aj otázkou, či v konkrétnej veci nie je odôvodnené
zvýšenie náhrady za SSU v zmysle ust. § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, a to až na dvojnásobok sumyzodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenej v lekárskom posudku, a to podľa predpokladov, ktoré
poškodený vo veku v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré
sú v dôsledku poškodenia jeho zdravia obmedzené alebo stratené.

Posúdenietohtozvýšeniazákladnejsumypodľa§6,rovnakoakopodľaust.§7ods.3citovanejvyhlášky,
tedamimoriadnezvýšenie,jeotázkouprávnouatotozvýšenienemôžuvykonaťpodľa§6ods.2vyhlášky
účastníci zodpovednostného vzťahu, pričom podľa § 7 ods. 3 tejto vyhlášky tak môže urobiť len súd,
tzn. že len súd je oprávnený posúdiť či a v akom rozsahu ide o výnimočnosť hodnú osobitného zreteľa

odôvodňujúcu zvýšenie odškodnenia i nad najvyššie sadzby stanovené vyhláškou, a to bez akéhokoľvek
obmedzenia, tzn. na základe voľnej úvahy súdu, a to tak, aby toto mimoriadne zvýšenie zodpovedalo
hľadisku snahy o dosiahnutie spravodlivej a korektnej náhrady vo forme satisfakcie, a to i z hľadiska
možnosti riešenia ešte výnimočnejších prípadov v budúcnosti v súdnej praxi.

Súd z kontrolného znaleckého posudku znalca MUDr. Pavla Černáka č. 2/2012 ku kontrolnému
posudku znalca MUDr. Igora Škodáčka bolo preukázané, že navrhovateľ utrpel ťažký polytraumatický
úraz s poškodením mozgu kontúzneho charakteru, s edémom mozgu a následným postihnutím
hybnosti pravej hornej končatiny. Kvalita života navrhovateľa je po úraze výrazne zhoršená aj napriek
jeho kompeznačným vôľovým úsiliam. Diagnostický záver je jasný - organická porucha osobnosti a

postkomočný syndróm. Ochorenie má trvalý charakter a v súčasnosti pretrváva výrazné reziduum už
bez tendencie k zlepšovaniu.
U navrhovateľa je potrebné vziať do úvahy aké ťažké zmeny nastali v jeho živote 9 rokov po nehode (v
čase vyšetrenia) má výrazne redukované možnosti uspokojovania sociálnych, kultúrnych a športových
potrieb, pre problémy s rečou, sústredenosťou, vyčerpanosťou a labilitou, nechodí do spoločnosti, nemá

šancu nadviazať vzťah a založiť si rodinu. Sú prítomné trvalé zmeny v motorike pravých končatín,
nápadná je dysartia, spomalenie psychosomatickéhé tempa, v bežnom kontakte sú badateľné ťažkosti
s koncentráciou či labilná emotivita čo vo všetkých oblastiach života znevýhodňuje navrhovateľa.
Znalec uviedol, že spochybňovanie týchto zmien a bagatelizovanie ich dopadu na kvalitu života je
neopodstatnené až cynické. Pred úrazom u navrhovateľa išlo o harmonickú osobnosť v súlade so

zdravím zameraním osobnosti. Po úraze je zrejmý obraz ťažkej organickej poruchy osobnosti, t,j, sú
prítomné trvalé zmeny vo všetkých typických funkciách ako dôsledok ťažkého mozgového poškodenia.
Možno hovoriť o prepade kvality života, naráža na limity dané trvalými zmenami osobnosti a prakticky
nie je schopný viesť kvalitný život, pretože tomu bráni vyčerpanosť, nesústredenosť, poruchy reči a
motoriky. Tieto zmeny sú trvalé a nezvratné a v budúcnosti bude odkázaný na sociálne služby. Stupeň

postihnutia je veľmi vysoký, poškodenie mozgu bolo veľmi výrazné.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil výšku základného bodového ohodnotenia SSÚ na
1500 bodov s poukazom na kontrolný znalecký posudok znalca MUDr. Pavla Černáka č. 2/2012 ku
kontrolnému posudku znalca MUDr. Igora Škodáčka z ktorého vyplýva, že navrhovateľ utrpel ťažký

polytraumatický úraz s poškodením mozgu kontúzneho charakteru, s edémom mozgu a následným
postihnutím hybnosti pravej hornej končatiny. Diagnostický záver je jasný - organická porucha osobnosti
a postkomočný syndróm. Ochorenie má trvalý charakter a v súčasnosti pretrváva výrazné reziduum
už bez tendencie k zlepšovaniu. Znalec vo svojom posudku uviedol že položky č.250 a č.251 sú plne
opadstatnené navzájom sa nevylučujúce. Pri položke č. 250 sa stotožnil s predchádzajúcim znaleckým

dokazovaním nakoľko pre diagnozu postkomočný syndrom sú kritériá splnené a túto ohodnotil ako
adekvátne v hodnote 100 bodov teda v polovici. V položke č. 251 navrhovateľ spĺňa kritériá tak ako
je uvedené vyššie a znalec túto ohodnotil v hornej hranici t.j. 1200 bodov a položku č. 252 navrhol
nepriznať. Položku č. 307 vo výške 200 bodov odporca akceptoval popri znaleckom dokazovaní.

U navrhovateľa sa v celej svojej podstate zmenil život a v budúcnosti bude odkázaný na pomoc druhých
osôb, nakoľko nie je schopný už dnes samostatne sa o seba postarať. Tieto skutočnosti vyplynuli
nielen zo znaleckého dokazovania, ale aj z výpovede svedkov T. a matky R. S.. Treba prihliadnuť
predovšetkým na vek navrhovateľa, keď k poškodeniu zdravia došlo vo veku 29 rokov a už dnes je
zrejmé, že v budúcnosti si nebude môcť založiť vlastnú rodinu a viesť plnohodnotný manželský život.

Jeho uplatnenie v zamestnaní aj po uznaní invalidity je obmedzené a to aj napriek poukazovaniu
zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka na priebeh zamestnaní pred nehodou. Ani závery správ
detektívnej spoločnosti nemôžu negatívne ovplyvniť rozhodovanie súdu o mimoriadnom zvýšení a to
jednakzdôvoduzdravotnéhopostihnutianavrhovateľapreukázanéhoznaleckýmdokazovanímazmenyjeho správania (zmeny a jeho prejavy v správaní v dôsledku poškodenia zdravia) kedy sa jeho prejav
pre osobu bez odborných znalostí môže javiť v konkrétnom momente ako normálny. („Pri osobnom
anonymnom stretnutí pracovníka detektívnej spoločnosti s navrhovateľom dňa 28.03.2013 je v správe

uvedené, že navrhovateľ pôsobil bezstarostným dojmom, komunikoval pomalšie, ale zreteľne. Chôdzu
mal prirodzenú, primeranú jeho veku“.) Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že aj požívanie alkoholu pri
užívaní liekov by pre neho malo katastrofálne následky. Táto skutočnosť však v konaní pred súdom
žiadnym spôsobom nebola preukázaná, nakoľko ani jeden zo znalcov a ošetrujúcich lekárov vo svojich
zisteniach a vyšetreniach nekonštatoval a neuviedol, že navrhovateľ po úraze v dôsledku dopravnej

nehody požíva alkohol, hoci táto okolnosť by musela byť zrejmá pri lekárskych vyšetreniach alebo
znaleckom dokazovaní. Z tohoto dôvodu súd upustil od vykonania dôkazu výsluchom ošetrujúceho
lekára - psychiatra MUDr. Stanislava Pivarčiho.

Na základe zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a judikatúry súdov SR súd
dospel k záveru, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel úraz s trvalými následkami. V dôsledku toho

je odkázaný na pomoc iných osôb. Navrhovateľovi bola posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
zistená 50% miera funkčnej poruchy a je považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Kvalita jeho života je zdegradovaná so všetkými negatívnymi dôsledkami primeranej možnosti jeho
uplatnenia v pracovnom, súkromnom, rodinnom a spoločenskom živote. Súd preto dospel k záveru, že
sa jedná o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa.

Pokiaľ ide o námietku odporcu a vedľajšieho účastníka o neprimeranosti požadovaného zvýšenia
náhrady za SSU je potrebné uviesť, že podľa zákona je daná možnosť súdu, aby v prípadoch hodných
osobitného zreteľa zvýšil náhradu SSU najviac o 50%. Pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ nie
je v právnych predpisoch definovaný a dôvody nie sú ani taxatívne ani demonštratívne uvedené. Ide

o neurčitý pojem, ktorý bližšie nie je obsahovo vymedzený. Jeho obsah a rozsah sa môže meniť v
závislosti od okolnosti konkrétneho prípadu a rozhodnutia súdu o aplikácii tohto právneho výrazu, ktorý
sa kvalitatívne a kvantitatívne premietne ako výsledok cieľavedomej a vyčerpávajúcej úvahy súdu. Vždy
je úlohou súdu na základe vykonaného dokazovania zistiť, či boli splnené podmienky na priznanie
tejto náhrady odškodnenia, avšak dôvody musia byť však tak závažné, aby bola nimi opodstatnená

výnimočnosť takého postupu.

Súdpoukazujúcnasvojeodôvodneniepotomvčastimimoriadnehozvýšeniazasťaženiespoločenského
uplatnenia vychádzal zo základného bodového ohodnotenia 1 500 bodov pri hodnote jedného bodu 60.-
Sk t.j. vo výške 90 000.- Sk. Navrhovateľ požadoval jeho 35-násobné zvýšenie. Súd po vykonanom

dokazovaní poukazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie svojho rozhodnutia dospel k záveru, že s
prihliadnutím na všetky skutočnosti ktoré za konania vyšli najavo v žiadanej výške taktiež nemožno
priznať. Súd navrhovateľovi priznal 25 násobné zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia čo
predstavuje výšku 1 350 000.- Sk a po odpočítaní už poskytnutého plnenia odporcom 72 000.- Sk potom
výška priznaného nároku predstavuje sumu 1 278 000.- Sk t.j. 42 421,82 eur.

Podľa ust. § 415 Obč.zák sa jedná o generálnu prevenciu, z ktorej vyplýva, že pri jej nesplnení koná
účastník občianskoprávneho vzťahu protiprávne a teda zodpovedá za škodu.

Je potrebné prisvedčiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, že odporca resp. vedľajší účastník sa môže

zbaviť svojej zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného.
V takomto prípade zavinenie poškodeného vystupuje ako dôvod na zníženie rozsahu zodpovednosti
za škodu aj na základe princípov objektívnej zodpovednosti. / R 80/1970, R 28/1973/. Súd je však
vždy v konaní na náhradu škody povinný skúmať ex offo = z úradnej povinnosti, či sú dané dôvody pre
obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného./ R 22/1979/.

Existenciu zavinenia resp. spoluzavinenia navrhovateľa súd z vykonaného dokazovania mal
preukázanú.

V spojení s ustanovením § 441 Občianskeho zákonníka o zavinení poškodeného súd mal v konaní

preukázané výpoveďou navrhovateľa a to aj v trestnom konaní, že počas jazdy nebol pripútaný
bezpečnostným pásom resp. že počas jazdy si tento odopol. Odporca a vedľajší účastník preto
navrhovali aj z tohoto dôvodu návrh navrhovateľa zamietnuť s odôvodnením, že porušil ustanovenie § 5
ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že akoosoba sediaca na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným pásom, nebola týmto pásom
riadne pripútaná v dobe, keď došlo k poškodeniu jeho zdravia.

Súdprihliadalnatútookolnosťprirozhodovaníospoluzavinenípoškodenéhoariadilsavčasedopravnej
nehodyplatnýmaúčinnýmzák.č.315/1996Zb.,ktorývustanovení§3ods.1ukladalúčastníkomcestnej
premávky povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. V zmysle § 5
ods.3 cit. zák. osoba sediaca na sedadle povinne vybaveným bezpečnostným pásom je povinná byť
počas jazdy týmto pásom riadne pripútaná a v zmysle § 42 ods.1 cit. zákona vodič nesmel pripustiť

o.i. podľa svojich možností porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, teda aj pripútanie
spolujazdca.

Až novelou zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v § 8 ods. 1 vychádzajúc z nariadenia vlády SR č.
554/2006 Z.z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení bola
každému účastníkovi cestnej premávky výslovne uložená povinnosť toto zariadenie použiť a súčasne

však už povinnosť vodičovi pôvodne v zmysle § 42 ods. 1 už uložená nie je.

Súd však v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka na túto okolnosť pri rozhodovaní o výške škody
prihliadal a vyčíslenú náhradu o sumu 2 121,09 eur znížil v časti priznaného odškodného sťaženia
spoločenského uplatnenia predstavujúcu 5 %. Prihliadol predovšetkým na okolnosti vzniku dopravnej

nehody,keďvodič-vedľajšíúčastníkpredjazdoupožilalkoholaprijazdeprekročilpovolenúrýchlosť,ale
prihliadol aj na skutočnosť, že nemožno vylúčiť či manipulácia so zraneným navrhovateľom pri prevoze
do nemocnice nemohla privodiť ešte väčšie poškodenie jeho zdravia. Vedľajší účastník až v tomto
konaní s odstupom 11 rokov od dopravnej nehody aktívnym dokazovaním prostredníctvom znalcov
poukazoval na spoluzavinenie navrhovateľa, pričom v trestnom konaní bol v tomto smere pasívny, ba

dokoncavosvojejvýpovedinepripútaniesanavrhovateľabezpečnostnýmpásomneuviedol.Súdajpreto
navrhované dokazovanie výsluchom znalcov zamietol. Možno prisvedčiť navrhovateľovi, že vedľajší
účastník predloženými dôkazmi ako je znalecký posudok a správa detektívnej spoločnosti v kontexte s
jeho výpoveďou pred súdom ako aj predloženou Dohodou o zmieri už zo dňa 02.08.2003 (teda necelé
dva mesiace po dopravnej nehode) sleduje len svoj záujem na znížení náhrady škody.

Súd sa zaoberal zároveň v zmysle uplatnenia moderačného práva súdu v zmysle § 450 Občianskeho
zákonníka o možnosti náhradu škody znížiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa pričom však
poukazuje jednak na zistený skutkový stav veci a vyššie uvedené odôvodnenie k okolnostiam nehody.
Vedľajší účastník súdu nepredložil dôkaz o svojich osobných a majetkových pomeroch, ktoré by

odôvodňovali zníženie škody. Zníženie by tak bolo v rozpore so zmyslom tzv. moderačného práva súdu,
ktorým je zmiernenie vplyvu zodpovednosti na škodu tam, kde by uloženie povinnosti v plnom rozsahu
predstavovalo s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdosť. Tu súd poukazuje na konanie škodcu
v trestnom a civilnom konaní.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

O náhrade trov celého konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. nakoľko rozhodnutie záviselo
od úvahy súdu, avšak úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal pre absenciu jeho
návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v konaní podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).