Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/514/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206030
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415206030.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO
CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: N. F., M.. XX.XX.XXXX,
I.. Q.J. XXXX/XX, XXX XX Q., pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 950,20405,29 Eur

s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jana Virličová, Exekútorský
úrad Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 5309/15, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1556/2015-53 zo dňa 18.05.2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1556/2015-53 zo dňa
18.05.2016, p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (predtým prvého stupňa) zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/1213/0625 zo dňa 10.07.2014.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný titul nespĺňa podmienky vykonateľnosti pre závadu
v jeho doručení povinnému. Poukázal na skutočnosť, že zo spisu rozhodcovského súdu, s ktorým sa
oboznámil vyplýva, že rozhodnutie predložené exekučnému súdu ako exekučný titul, bolo povinnému
doručované na adresu trvalého bydliska I. Q.J. XXXX/XX, Q., odkiaľ sa zásielka vrátila s oznamom
„adresát neznámy“. Rozhodcovský súd neskúmal inú adresu povinného a na rozhodcovskom rozsudku
vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na základe vrátenia neprevzatej zásielky.

3. Lustráciou v registri obyvateľov mal exekučný súd preukázané, že povinný mal v čase doručovania
rozhodcovského rozsudku adresu trvalého pobytu I. Q. XXXX/XX, Q.. Nakoľko sa zásielka vrátila s
oznamom „adresát neznámy“ mal rozhodcovský súd podľa § 25 ods. 1 ZoRK zisťovať inú adresu
povinného lustráciou v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že pre doručenie rozhodcovského rozsudku neboli splnené podmienky podľa § 25 ods. 4 ZoRK,
v spojení s § 47 ods. 2 OSP, z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok nenadobudol vykonateľnosť a nie

je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu.
4. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,d/, e/,f/ OSP a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovel, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Oprávnený v rozsiahlom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie prekročil zákonné

limity pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín,
ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej mál za to,že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom
uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej

inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný
súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Ďalej
odvolateľ uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa
§ 45 ods. 1 , zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka
ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú
doložku. Odvolateľ poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza

k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že ako právny
nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského
zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej
ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je

klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Oprávnený uviedol, že exekučný
súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p.. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie by prebehlo na „štátnom súde“,

súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný
poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Poukázal ďalej na to,

že ak by prvostupňový súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie
je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamym normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora,

nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky
v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania -
bezprostredne záväzná. Exekučný súd svojim postupom neprimerane zvýhodnil povinnú na základe
jej postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov.
5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie
(§ 44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania
uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu

rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie
boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom
postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku
(ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody
na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám
účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je sporspĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli
ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015 doručením návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/1213/0625 zo dňa 10.07.2014, s vyznačenou právoplatnosťou dňom
28.08.2014 a vykonateľnosťou 01.09.2014. Záväzkový vzťah účastníkov bol založený Zmluvou o úvere

uzavretou dňa 30.11.2009 medzi Poštovou bankou, a.s., ako právnym predchodcom oprávneného a
povinným. Oprávnený nadobudol exekučne vymáhanú pohľadávku postúpením.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi,
ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa konštatuje, že exekučný súd je
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný podľa § 44 ods. 2
EP skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon

exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku jedným zo základných oprávnení a povinností
exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly
vrátane rozhodcovských rozsudkov a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup
exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia
je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti.

11. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o
rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej,
ako aj po materiálnej stránke; ide o predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti.
Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou
na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre

účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto
rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV.
ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).
12. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu, teda vzhľadom
na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa

zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje,
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, že
súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju
zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná.
13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania uvádza, že oprávnený v dôvodoch rozsiahleho odvolania

neuviedol žiadne odvolacie námietky, ani nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, z ktorých napadnuté
rozhodnutie vychádza a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor keď zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nevykonateľnosti exekučného
titulu, nakoľko nebol doručený povinnému do vlastných rúk v zmysle § 25 ods. 4 ZoRK.

14.Odvolacísúdzobsahuodvolaniaoprávnenéhozistil,žepodstatnéprávneúvahyaprávnyzáversúdu
prvej inštancie, na ktorých rozhodnutie spočíva, oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil.
Odvolacie námietky oprávneného, týkajúce sa nemožnosti prieskumu rozhodcovského konania a
platnosti rozhodcovskej doložky preto nijako nesúvisia s odôvodnením napadnutého uznesenia a v
ňom uvedenými podstatnými úvahami, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Nakoľko teda

odvolacie námietky nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia a nespochybňujú správnosť rozhodnutia v
podstatných úvahách súdu, na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi (§ 380 CSP) rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP, tak že úspešnému povinnému nepriznal ich náhradu nakoľko mu žiadne nevznikli.

16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).