Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218216
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413218216.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a
členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnému: Q. Š., B.. XX.XX.XXXX (G..Č.. XXXXXX/XXXX), J.V. XXXX/XX,

XXX XX X., štátny občan SR, teraz hlásený pobyt bezdomovca X.-J., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn.
EX 18828/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.205,01 Eur s príslušenstvom, trov
konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k.
16Er/5207/2013-43 zo dňa 08.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/5207/2013-43, zo dňa

08.06.2015, p o t v r d z u j e .

Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava a to s odkazom na ustanovenia
§ 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - ďalej len „EP“), § 45 ods. 1
písm. a), b), c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObZ“) a § 266 ods.

5, § 369 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia v prvom rade dospel exekučný
súd k záveru, že rozhodcovský súd disponoval právomocou prejednať spor medzi oprávneným a
povinným, nakoľko jeho právomoc bola založená osobitnou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 03.12.2010,
pričom túto skutočnosť má exekučný súd preukázanú z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu
sp. zn. SR 08525/11. Ďalej sa súd prvej inštancie venoval posudzovaniu, či vzťah medzi oprávneným

a povinným je spotrebiteľským vzťahom a či nárok oprávneného je nárokom zo zmluvy o úvere, ako
spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že právny vzťah vzniknutý
na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko záväzok vzniknutý zo zmluvy o
úvere nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu
spotrebiteľského a to na základe účelu uzatvorenia zmluvy zo strany povinného. Obdobný záver
konštatoval aj rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. S vyššie uvedenými závermi

sa súd prvej inštancie nestotožnil s tým, že je potrebné prihliadať na princíp ochrany spotrebiteľa,
ktorý v spotrebiteľských veciach má prednosť pred princípom „vigilantibus iura scripta sunt“ (uznesenieNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012). Z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že
jeho predmetom podnikania je okrem iných činností aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, na
základe čoho sa oprávnený považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 ObZ. Ustanovenie § 52

ods. 4 ObZ obsahuje všeobecnú definíciu spotrebiteľa a na základe nej sa za spotrebiteľa považuje
každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy s dodávateľom (§ 52 ods. 3 ObZ) nekoná v rámci
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie vyslovil v napadnutom rozhodnutí
názor, že ak povinný zaškrtol v zmluve o úvere zo dňa 03.12.2010 kolonku, že berie finančné prostriedky
navýkonzamestnanianeznamenáto,žeideoosobu,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že je povinný považovať povinného za
spotrebiteľa a zmluvu o úvere zo dňa 03.12.2010 za spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 ObZ) a v
nadväznosti na to súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovský súd nepriznal oprávnenému plnenie,
ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda či exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Za právom nedovolené plnenie a za rozpor exekučného titulu so zákonom v takomto

prípade možno považovať rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie, ktoré vyplýva z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, spôsobujúcej nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa, pričom neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, ako to vyplýva z ustanovenia § 53
ods. 5 ObZ. Zmluvná podmienka, ktorá je v rozpore so zákonom (s ustanoveniami o spotrebiteľských
zmluvách), je v rámci slovenského právneho poriadku postihnutá absolútnou neplatnosťou (§ 39 ObZ)

a na absolútnu neplatnosť prihliada súd vrátane rozhodovania v exekučnom konaní ex offo. Aj v
prípade zmluvy o úvere, ako absolútneho obchodného záväzkového právneho vzťahu (§ 261 ods. 6
písm. d) Obchodného zákonníka) je povinnosťou súdu vrátane rozhodcovského súdu, prihliadať na
právnu úpravu o spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prejednávanej veci
rozhodcovský súd odignoroval zákonnú povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54

ods. 2 ObZ a taktiež z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka. Rozhodcovský súd uzavrel, že
ak nejde o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah,
pričom je zrejmé, že uvedenou zmluvou o úvere vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Pri posudzovaní,
či ide alebo nejde o spotrebiteľský právny vzťah, posúdil súd prvej inštancie dojednanie v bode
16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru („zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1

Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“)
ako dojednanie, ktoré je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 ObZ, nakoľko vylúčením aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, došlo k zhoršeniu
postavenia povinného ako spotrebiteľa. Taktiež samotné ustanovenie § 266 ods. 5 Obchodného
zákonníka ukladá povinnosť použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, vrátane výkladu o

spotrebiteľských zmluvách obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ako aj listiny, ktoré oprávnený doložil
k návrhu na vykonanie exekúcie (zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka) a
dospel k záveru, že predmetným rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie, ktoré
je právom nedovolené a ktoré spôsobuje rozpor exekučného titulu so zákonom, pričom ide zároveň

o plnenie, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,
konkrétne neprimerane vysoké plnenie, ktoré musí povinný ako spotrebiteľ zaplatiť ako sankciu spojenú
s nesplatením poskytnutého úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodcovským súdom priznané
plneniejevrozpores§53ods.4písm.k)ObZ,podľaktoréhojeneprijateľnoupodmienkoutápodmienka,
ktorá požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Maximálna výška sankcií je stanovená v § 3a Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., pričom predmetným rozhodcovským rozsudkom priznané
sankcie sú nepochybne vyššie ako je ich maximálna výška. Oprávneným požadovaný „zmenkový úrok“
a „zákonný úrok“ ako sankcia za omeškanie povinného je v neprimerane vysokej sume. Taktiež povinný
nebol v zmluve o úvere upozornený na možnosť uplatnenia takto vysokých sankcií a výška oprávneným

uplatnenej a rozhodcovským súdom priznanej sankcie nebola žiadnym spôsobom dohodnutá. Jediná
sankcia spojená s omeškaním spotrebiteľa je uvedená v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru (ďalej len „VPPÚ) a ňou je záväzok dlžníka (spotrebiteľa) vo výške určenej v § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, pričom ku dňu vzniku omeškania povinného bol ročný úrok z omeškania vo
výške 9,25 % ročne, ktorý je o viac ako 10,5 % krát nižší, než ročná sankcia pre povinného spojená

s jeho omeškaním, ktorú priznal oprávnenému rozhodcovský súd a ktorú žiada oprávnený vymôcť
prostredníctvom súdneho exekútora (zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne +
zákonný zmenkový úrok vo výške 6 % ročne, t. j. spolu 97,25 % ročne). Ďalej súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z textu predloženej zmenky, spísanej v Bratislave dňa03.12.2010, vyplýva bezpodmienečný príkaz povinného po predložení zmenky zaplatiť oprávnenému
sumu 1.205,01 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.04.2011, s uvedením miesta platenia
(POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava), bez protestu s uvedením údaju zročnosti (v

lehote 4 rokov od vystavenia). Súd prvej inštancie aj samotnú Dohodu o vyplnení zmenky v zmysle
bodu 13 VPPÚ vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho nemohlo vzniknúť
oprávnenému, na základe tejto podmienky právo vyplývajúce zo zmenky. Neprijateľnosť zabezpečenia
úveru vo forme zmenky nie je síce výslovne uvedená vo výpočte neprijateľných zmluvných podmienok
uvedených v § 53 ods. 4 ObZ, ale tento výpočet nie je taxatívny a za neprijateľnú možno považovať aj

inú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Takouto
podmienkou je aj dohoda o vyplnení zmenky, nakoľko sa ňou zhoršuje postavenie spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany a sťažuje sa možnosť ochrany jeho práv z dôvodu abstraktnosti zmenkového
práva. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predmetným
rozhodcovským rozsudkom bol povinný v postavení spotrebiteľa (pri súčasnej nemožnosti posúdenia
vzťahu medzi oprávneným a povinným ako zmenkovo-právneho vzťahu) zaviazaný na plnenie, ktoré je

právom (ustanoveniami Občianskeho zákonníka) nedovolené, čo predstavuje rozpor exekučného titulu
ako celku so zákonom (§ 44 ods. 2 EP).

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podľa § 205 ods.
2 písm. c), f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), dôvodiac nesprávnosťou právneho

posúdenia veci súdom prvej inštancie a nedostatočným zistením skutkového stavu. Odvolateľ mal za
to, že konajúci súd síce správne určil právnu normu, avšak túto nesprávne aplikoval, keďže prekročil
právomoc preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon o
rozhodcovskom konaní. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titulzformálnejamateriálnejstránky.Formálnyprieskumsavzmysle§34zákonač.244/2002Z.z.ZoRK

obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje splnenie
hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi),
bez možnosti preskúmania samotného rozhodcovského konania. Postupom súdu a jeho výkladom §
45 ZoRK v predmetnej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukázal

na to, že s povinnými v zmysle § 3 ZoRK uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V predmetnej veci bola
uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. 2 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského
súdu. Exekučný titul bol preto vydaný oprávneným orgánom v súlade s ustanoveniami ZoRK. Odvolateľ

ďalej namietal nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie o neprijateľnej zmluvnej podmienke
podľa § 53 ods. 4 písm. r) ObZ ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
pred štátnym súdom. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§
44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania
uplatneného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, tak v zmysle § 374 ods.
4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu

sudcom súdu prvej inštancie, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a
rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zostali zachované aj po 01.07.2016.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.06.2017 s tým, že jej

bol odcudzený občiansky preukaz, na ktorý bol poskytnutý úver neznámej osobe (viď č. l. 64 + prílohy
č. l. 65-74).

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a
toto je potrebné potvrdiť.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
právne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom spisu a po

preskúmaní odvolania, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a súčasne odvolací súd
uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky spôsobilé spochybniť
podstatné úvahy, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, a na ktorých súd prvej inštancie založil
svoj právny názor, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

9. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava dňa 11.04.2013, pod sp. zn. SR 08525/11,
ohľadne záväzku majúceho pôvod v spotrebiteľskej zmluve, keďže záväzkový vzťah oprávneného a
povinného bol založený zmluvou úvere uzavretou dňa 03.12.2010, ktorá vzhľadom na svoj obsah a
postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej.

10. Podľa § 243d ods. 1 EP - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015 -
exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vydaného pred
1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu

na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

11. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015), na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov), a ktoré neboli ukončené k 01.01.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z
hľadiskaskúmaniaplatnostirozhodcovskejdoložkyvprejednávanejprávnejvecisútakrozhodnéprávne
predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.

12. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o
rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej,
ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada
z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom

vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt
nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to
má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M
Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV.ÚS 78/2011 zo 17.03.2011).

13. Podľa ustálenej judikatúry bol exekučný súd v zmysle § 45 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2014
(ktoré znenie sa vzťahuje aj na prejednávanú vec), oprávnený podrobiť rozhodcovský rozsudok
prieskumu jeho súladu so zákonom.

14. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku

prekročil svoju zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná.

15. Ako odvolací súd už uviedol, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na ktorých
rozhodnutie spočíva, oprávnený v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.

16. Na zdôraznenie správnosti záverov napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že skutočnosť, že na základe predmetnej zmluvy o úvere boli peňažné prostriedky oprávneným
poskytnuté povinnému na účel „zamestnanie“, síce vylučuje aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na daný prípad, avšaknevylučuje aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich spotrebiteľské
zmluvy v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, ktoré v napadnutom rozhodnutí
aplikoval na daný prípad súd prvej inštancie.

17. Nakoľko odvolacie námietky oprávneného v časti, v ktorej oprávnený namieta nemožnosť
preskúmania rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) nie sú dôvodné a v časti, v ktorej súdu prvej
inštancie vytýka nesprávnosť posúdenia rozhodcovskej zmluvy, nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia
a nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu,

na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP)
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy
konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).