Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10T/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010327
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814010327.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a

prísediacich U. X. a U. X. v trestnej veci proti obžalovanému F. S. stíhanému pre zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného F. S., A.. XX.XX.XXXX Q. Q. A. S., S. W. X.
XXX, F. W. Q., D. XXX, E.. Q. A. S.
pre skutok právne posudzovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistený deň, v polovici mesiaca október 2013 v čase okolo 21,30 hod. v obci X., E.. Q.
A. S. pri obytnom dome č. XXX ponúkol T. Č., ktorá tlačila na invalidnom vozíku poškodenú P. Ď., A..
XX.XX.XXXX postihnutú osifikáciou kostí, vzhľadom k tomu je neschopná akéhokoľvek pohybu a je
odkázanánacudziupomocapostihnutúkataraktou-sivýmzákalomočí,čoznamená,žejeodnarodenia
slepá, že P. Ď. odprevadí domov, s čím obidve súhlasili a tak obvinený odtlačil invalidný vozík s P. Ď.
do garáže, ktorá sa nachádza vedľa hore uvedeného obytného domu, P. Ď. vyložil z invalidného vozíka
na zadné sedadlo jeho vozidla zn. Škoda Favorit, bielej farby, Q.-XXX Y., sadol si vedľa nej, potom si

ju zobral na ruky a využijúc jej bezbrannosť vyplývajúcu z jej zdravotného stavu, začal ju bozkávať, dal
jej dole nohavice a spodnú bielizeň, pričom ho poškodená opakovane žiadala, aby to nerobil, plakala
a bála sa ho, lebo bol podľa nej pod vplyvom alkoholu a vzhľadom na svoj zdravotný stav sa nemohla
brániť, načo jej F. S. povedal, nech je ticho a položil ju tak, že bola k nemu obrátená zadkom a pokúsil
sa do nej vniknúť svojim pohlavným údom, čo sa mu nepodarilo, potom ju obrátil na chrbát, roztiahol jej
nohy, vnikol do nej pohlavným údom a vykonal s ňou súlož,
spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú P. Ď., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXX, E.. Q. A. S. s

nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodenej P. Ď., svedkov X. U., T. Č., X.
U., P.. O. X. Y. O.. P. M., P.. D., znaleckými posudkami na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného a
poškodenej, spisom Okresného súdu sp. zn. 7C/445/2014, lekárskou správou P.. D., správou Okresnéhoriaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, zápisnicou o trestnom oznámení, zoznamom vlastnených
vozidiel obžalovaného, listinami ohľadom hodnotenia obžalovaného a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase spáchania skutku v X. ani
nebol, auto dal do zberne, na tom aute ani nechodil. Potvrdil, že sa s poškodenou pozná od malička, sú
susedia, poškodená spievala v skupine, pomáhal jej, tlačil vozík, no k znásilneniu nedošlo. Ďalej uviedol,
že ho zobrali policajti a povedali mu, že keď sa prizná, všetko bude v poriadku, že jednoducho z toho
nič nebude, v zápisnici z polície bolo niečo iné ako vypovedal a podpísal ju len preto, že mu povedali, že

všetko bude v poriadku, súhlasil s tým a podpísal to. Zápisnicu o svojej výpovedi nečítal, jednoducho keď
mu povedali, že to bude dobré, tak ju podpísal. Čítanie a písanie normálne ovláda. Nevedel si vysvetliť,
prečo poškodená povedal práve na neho, že ju znásilnil. Nikdy jej nenaznačil, žeby mal o ňu záujem, jej
mama mu však od malička hovorila, že ho chcela. Uviedol tiež, že žije s družkou vo Q. asi päť rokov a
do X. chodieva, keď ho zavolá mama a to buď autom s bratom alebo autobusom. Auto, Škoda Favorit
bielej farby predal do zberných surovín niekedy cez prázdniny roku 2014. Jednoznačne uviedol, že s

poškodenou nemal nikdy pohlavný styk, ani v mesiaci október 2013 ani inokedy.

Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní pritom obžalovaný vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý mu bolo
vznesené obvinenie. Popísal skutočnosti tak ako boli uvedené aj v uznesení o vznesení obvinenia a
následne aj v obžalobe, s tým, že keď poškodenú, s ktorou bol kamarát, niekedy v polovici mesiaca

október2013zbadalakojutlačínavozíkuT.Č.,taktejtopovedal,žejuodprevadídomov,pričompredtým
vypil asi pol litra tvrdého alkoholu, a napadlo ho, ž bude mať s poškodenou sex. Poškodenej povedal,
že sa s ňou chce rozprávať a odtlačil ju aj s invalidným vozíkom do garáže, ktorá patrila jeho mame a
on mal kľúče. Tam mal poškodenú vyzliecť, pričom poškodenú mu povedala, že to nechce, no on jej
povedal, nech bude ticho, potom ju otočil tak, že bola k nemu otočená zadkom a pokúsil sa do nej vniknúť

pohlavným údom, no v polohe zozadu do nej nemohol vojsť, tak ju otočil na chrbát, roztiahol jej nohy
a následne s ňou vykonal súlož. Poškodená počas toho plakala, viackrát mu povedala, že to nechce,
ale on ju nepočúval. Pomohol jej s oblečením, povedal, nech nikomu nič nepovie, potom vytlačil vozík
s poškodenou a keď stretli X. U., tak jej dal vozík s poškodenou a odišiel. Uviedol tiež, že poškodená
mu opakovane povedala, že to nechce a plakala, no on na to nedbal a povedal, nech bude ticho, že

využil toho, že je telesne postihnutá a slepá a vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola schopná odolať
tomu čo s ňou chcel urobiť.

Svedkyňa - poškodená P. Ď. uviedla, bola na návšteve u svojho brata, kde pre ňu prišla jej švagriná
T. Č., kde na návšteve bola od druhej poobede do ôsmej večer, teda švagriná ju mala odviesť na

vozíčku. Keď došli k bytovke, tej ktorá je oproti tej, v ktorej bývajú, tak obžalovaný ju videl pri okne,
napriek svojmu zrakovému postihnutiu to vedela, lebo počula jeho hlas cez okno. Cestou domov streli
iba obžalovaného. Ten jej povedal, aby počkala, že chce jej telefónne číslo, vtedy tam ešte bola T. Č.,
ktorá ju tlačila na vozíčku. Chcela mu dať číslo, na čo T. Č. povedala, či ju obžalovaný odvezie domov,
lebo ona sa ponáhľala k decku, s čím obžalovaný súhlasil a T. Č. odišla domov. Chvíľu sa rozprávali, na

čo jej obžalovaný povedal, že prídu kamaráti z Q., napovedal jej ich mená, len že prídu dvaja, ktorí ju
chcú pozrieť, tak čakala, no neprišli. Potom obžalovaný nič nepovedal, ale išli do garáže s invalidným
vozíkom, garáž patril obžalovanému a jeho rodine. Uviedla, že do garáže nemohli prejsť, lebo tam bolo
strašne veľa vecí, všelijaké šrúby a iné veci, ktoré patria asi do auta. V garáži bolo auto, obžalovaný ju
zobral na ruky, začal ju bozkávať, zobral ju na ruky z invalidného vozíka, keď sa bozkávali, stál s ňou

v garáži, potom ju naložil do auta, položil ju tak, že ju posadil na sedadlo vodiča, keďže tam bol volant.
Keď ešte bola na jeho rukách, vyzliekol jej nohavice, chcel s ňou mať zozadu pohlavný styk. keď mu
povedala, čo to robí, tak jej obžalovaný povedal, aby bola ticho. Potom ju položil na zadné sedadlo, do
rovnej polohy po ležiačky, potom do nej dal pohlavný orgán, ona povedala, že čo sa deje, bola v šoku,
nič nemohla hovoriť, bola zo všetkého na dne aj s psychikou aj s fyzikou, obžalovaný hovoril, aby sa

nebála, ona mu dávala na najavo, že nemá záujem na pohlavný styk, obžalovaný jej vlastne nepovedal,
že ide toto s ňou robiť, len jej povedal, že majú prísť nejakí kamaráti z Q.. K obžalovanému uviedla, že
sa poznajú od malička, mali dobrý, normálny, kamarátsky vzťah. Keď obžalovaný začal bozkávať nič
necítila, iba bola zo všetkého zmätená, predtým sa s iným mužom nebozkávala, pohlavný styk mala
predtým veľmi dávno, iba raz, s jedným chlapcom keď mala asi 15, 16 rokov, viackrát pohlavný styk

s nikým nemala. Odvtedy do skutku, ako ani po skutku s nikým iným styk nemala, ani predtým, ani
potom. Uviedla tiež, že keď do nej dal obžalovaný pohlavný orgán, bolo jej veľmi zle, bola veľmi zmätená,
obžalovanému dala najavo, že je jej zle tak, že on to musel na nej vidieť, lebo bola veľmi ticho, inak
najavo mu to nedala, obžalovaný styk ukončil normálne, obliekol ju a položil na vozík, následne išli poprisusede O., kde bola jej neter X.H. U., ktorá ju s vozíkom odtlačila domov a obžalovaný potom odišiel,
keď prišla domov, nikto na nej nič nevidel, ale rovno si išla ľahnúť, potom začala plakať, v izbe bola
sama, nikomu nič nepovedala, lebo bola z toho zmätená. Jej príbuzní sa to dozvedeli tak, že mala bolesti

chrbta, ktoré považovala spočiatku za normálne, no keď neustúpili, išla k lekárovi predpísať lieky, potom
začali aj bolesti žalúdka a vracanie, takže príbuzní sa to dozvedeli asi o tri mesiace, trestné oznámenie
dali,keďbolaštyrimesiaceadvatýždnetehotná,pričomjejlekárnapohotovostipovedal,žetovyzerána
tehotenstvo. Tehotenský test jej robila sestra X. U., a jej povedala, čo sa stalo s obžalovaným, no najprv
bola asi 10 minút po teste úplne zmätená a až potom to sestre povedala. Poškodená opätovne na výzvu

na odstránenie rozporov s jej výpoveďou z prípravného konania uviedla, že jej styk s obžalovaným nebol
dobrovoľný, že k obžalovanému nemá citový vzťah, nikdy ho neľúbila, iba boli kamaráti. Obžalovanému
dala najavo, že pohlavný styk s ním vykonáva nedobrovoľne tak, že potom, čo sa to stalo a položil ju na
vozíček, plakala, ešte predtým, keď boli v garáži, bola nervózna, že načo toľko čakajú, aj počas toho bola
nervózna a obžalovaný to od nej musel cítiť, že je nervózna. K svojmu postihnutiu uviedla, že nechodí
a nevidí, nohy má nevládne, ale rukami hýbať môže, no pri styku sa brániť nemohla, rukami síce hýbať

môže, ale bola zošokovaná a zmätená, nijak obžalovaného rukami neodstrkovala a ani sa nebránila, len
mu povedala, že čo to robí, načo jej obžalovaný odpovedal, nič, len ticho. Predtým mala pohlavný styk
iba jediný raz, vtedy keď žila u otca, preto jej sestra nemohla vedieť, že už nie je panna a ona to na polícii
uviedla, teda že bola panna, lebo bola v šoku a zmätená. Aj vo svojej výpovedi učinenej po skončení
konania o určenie otcovstva k jej maloletému synovi W., kde bolo otcovstvo obžalovaného vylúčené

uviedla, že v období od októbra do novembra 2013 nemala pohlavný styk s iným mužom, nemala styk s
nikým iba s obžalovaným. Svedkyňa tiež uviedla, že spieva v skupine, majú veľa vystúpení, odvtedy čo
sa stalo s F., od októbra 2013 nemala žiadne vystúpenie. Na záver uviedla, že v súčasnosti žije u svojho
bratranca, od sestry X. odišla pre nezhody, no jej maloletý syn zostal v jej starostlivosti.

Svedkyňa X. U., sestra poškodenej uviedla, že o tehotenstve poškodenej sa dozvedela asi týždeň
predtým ako podali trestné oznámenie a to tak, že poškodená mala bolesti brucha, kde pri ošetrení im
lekár povedal, že to vyzerá na tehotenstvo. Keď sa to dozvedela, bola šokovaná, nevedela o tom, žeby
poškodená mala vzťah s nejakým mužom, poškodená bola nútená povedať, čo sa stalo a povedala, že ju
obžalovaný znásilnil, bála sa to však povedať, žeby jej nikto neuveril. Chceli sa s obžalovaným dohodnúť

vtomzmysle,abyuznalotcovstvoaničztohonemuselobyť,nemuselbyísťdobasy.Obžalovanýodieťa
nemá záujem. K samotnej poškodenej uviedla, že táto je tichej povahy, nemá vo zvyku ani kričať ani sa
s nikým fyzicky naťahovať. Má vykrivené nohy, chodiť nie je schopná vôbec, iba ležať alebo sedieť, ruky
má zdravé, dokáže nimi riadne hýbať všetkými smermi, narodila sa ako slepá, nevidí vôbec. V ten deň
bola na návšteve u ich brata U. Ď., kde ju priviezla švagriná T. Č.. určite vtedy nepila alkohol, lebo brala

antibiotiká, aj ináč pije len príležitostne. K švagrovcom Č. chodila na návštevu aj dvakrát do týždňa.

Svedkyňa T. Č., švagriná poškodenej, ktorej je obžalovaný bratranec, uviedla, že nevie o tom, žeby
poškodená mala nejaký vzťah s mužom, raz jej poškodená zatelefonovala a povedala jej, že je tehotná a
otcom má byť obžalovaný, povedala jej to, keď bola asi v štvrtom mesiaci tehotenstva. V polovici októbra

2013 bola u nich na návšteve, žiaden alkohol nepila, povedala im, aby ju okolo pol jedenástej večer
odniesli domov. Z návštevy ju odprevádzala ona, pričom keď išli okolo bytovky, kde býva obžalovaný,
zakričal z okna, či mu dá telefónne číslo, obžalovaný bol vtedy na balkóne bytu, kde žil so svojou
družkou a deťmi, potom už býval vo Q.. Obžalovaný jej povedal, nech ide domov, že on poškodenú
odvezie. Bolo okolo pol jedenástej, bola tma a ona poškodenú nechala s obžalovaným a odišla preč,

pričom nezisťovala, či poškodená došla domov v poriadku. Vtedy sa to stalo prvýkrát, že obžalovaný
odprevádzal poškodenú, nebol opitý. Poškodená súhlasila, aby ju obžalovaný odprevadil, inokedy
predtým, keď sa stretli na ulici, tak sa porozprávali, no nestávalo sa to často. O garáži, kde malo dôjsť
ku skutku uviedla, že ten garáž pozná, ale dnu nikdy nebola, dvere sa zamykali, nevedela uviesť, či tam
poškodená niekedy bola.

Svedkyňa X. U., neter poškodenej, uviedla, že sa spolu s poškodenou rozprávajú, hovoria si všetko. V
októbri 2013 bola vonku, bolo okolo jedenásť hodín večer, keď zbadala P. na vozíku a spýtala sa jej,
či chce ísť domov, keď ju videla, bola poškodená sama, ale videla od nej odchádzať nejakého muža,
nevie kto to bol, no poškodená jej potom povedala, že to bol F. S.. Odviedla ju domov a poškodená

išla hneď spať. Poškodená nebola pod vplyvom alkoholu. Poškodená jej povedala, že boli spolu s F. S.
v garáži, že tam boli sami dvaja, že čakali nejakých priateľov. No nič viac jej nepovedala. Poškodená
bola rozrušená, čo usúdila z toho, že s ňou nechcela hovoriť, ináč si na nej nevšimla nič. O tom, že je
poškodená tehotná sa dozvedela vtedy, keď poškodená bola asi vo štvrtom mesiaci tehotenstva, presnýdátum si nepamätala, no uviedla, že mama na ňu kričala a potom poškodená povedala, že obžalovaný
ju znásilnil a tak otehotnela.

Rozpor s výpoveďou z prípravného konania, kde mala uviesť, že si na poškodenej nič nevšimla, lebo
bola tma a že jej poškodená ešte mala povedať, že ju obžalovaný mal znásilniť na zadnom sedadle
auta, svedkyňa nevedela vysvetliť, uviedla, že až asi pred troma mesiacmi sa dozvedela a poškodená
jej popísala ako k znásilneniu malo dôjsť.

K spôsobu vedenia výsluchu a obsahu výpovede obžalovaného v prípravnom konaní boli vypočutí
vyšetrovateľ D. X. a starší referent odboru kriminálnej polície Vranov nad Topľou P. M., ktorí obaja
zhodne vypovedali, že výsluch obžalovaného ako obvineného bol vedený v súlade s Trestným
poriadkom, obžalovaný bol riadne poučený, ku skutku sa priznal a opísal všetky okolností prípadu tak
ako vypovedala poškodená, obvinený vypovedal spontánne, bol riadne poučený a o práve vypovedať
ale aj odoprieť vypovedať, o práve zvoliť si obhajcu a žiadať o ustanovenie, ak na to nemá dostatočné

finančné prostriedky. Zápisnica mu bola prečítaná a obžalovaný jej obsah potvrdil podpisom, nebol na
neho kladený žiaden fyzický ani psychický nátlak, obžalovanému nebolo prezentované nič v tom zmysle,
že ak prizná, že nebude obvinený a odsúdený.

Ku skutočnostiam ohľadom tehotenstva poškodenej a času oplodňujúcej súlože bola ako svedok

vypočutá P.. B. D., gynekologička, ktorá opísala metódy použité na určenie času oplodňujúcej súlože u
poškodenej s tým, že pri týchto metódach, ktoré sa štandardne používajú, je prípustná odchýlka spolu
v rozmedzí dvoch týždňov.

Znalecký posudok č. 12/2014 podali znalci po vyšetrení duševného stavu obžalovaného, kde

konštatovali, že obžalovaný v čase spáchanie trestného činu a bezprostredne predtým netrpel duševnou
chorobou ( psychózou ) ani inou duševnou poruchou a netrpel ani poruchou sexuálnej preferencie.
Taktiež konštatovali, že v čase podania posudku obžalovaný netrpel duševnou chorobou ( psychózou )
ani inou duševnou poruchou a netrpí ani sexuálnou preferenciou ( napr. patologickou sexuálnou
agresivitou, agresívnym ( útočným ) sadizmom a pod. ), že mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho

konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať, že chápe význam trestného konania. Taktiež
znalci konštatovali, že pobyt obžalovaného nie z psychiatrického aspektu nebezpečný z hľadiska
všeobecného záujmu a ochranné liečenie nenavrhovali - nie je medicínsky indikované.

Zo záverov znaleckého posudku č. 52/2015 týkajúceho sa vyšetrenia duševného stavu poškodenej

P. Ď. vyplýva, že poškodená nie je mentálne retardovaná, s adekvátnym kontaktom s realitou
a pomerene dobrou intelektovou výbavou, že znalci podstatne zníženú schopnosť vnímať alebo
vypovedať od októbra 2013, kedy malo dôjsť ku skutku až do súčasnosti znalci nezistili, osobnosť
poškodenej popísali ako dobre diferencovanú, temperamentovo nevyhranenú, priemerne intelektovo
vybavenú, introvertovane ladenú, vyrovnanú, stabilnej štruktúry, tichej povahy, prispôsobivej, bez

závažnýchodchýlokodnormy,sadekvátnymkontaktomsrealitou,bezznámokdisharmonickéhovývoja,
bez známok organického poškodenia v zmysle toxickej depravácie, deteriorácie či postpsychotickej
dezintegrácie. Z ďalších záverov vyplýva, že znalci nezistili tendenciu k fantazírovaniu, skresľovaniu
skutočnosti či vedomému klamaniu, ani sklony k fabulácii, klamaniu alebo skresľovaniu prežitých
okolností a že dôveryhodnosť poškodenej možno predpokladať aj v prípade udalostí ohľadom skutku

obžaloby.

Pri výsluchu znalec P.. O. P. uviedol, že klamstvo je činnosť vedomá a cielená a svedkyňa - poškodená
P. Ď. vzhľadom k svojej intelektovej výbave dokáže vykonávať takúto činnosť. Taktiež uviedol, že za
určitých okolností klamstvo ako činnosť môže vykonávať každý človek, pritom otázkou je, ako ten ktorý

človek intelektovo spracúva danú situáciu a či dokáže predvídať situáciu, ktorá je predmetom klamstva a
primerane na ňu kognitívne reagovať. Vo všeobecnosti možno očakávať, že čím je nižší intelekt jedinca,
ktorý by sa mal pohybovať v pásme mentálnej retardácie z pohľadu schopnosti uvedomovať si klamstvo,
tak v stupni stredne ťažkom až ťažkom, tak čím je intelekt človeka nižší, tým je pravdepodobnosť, že
klame, menšia.

Zo znaleckého posudku č. 15/2016 z odboru genetika, odvetvie analýza DNA a genetika človeka, ktorý
bol podaný v konaní sp. zn. 7C/445/2014, kde sa viedlo na základe návrhu poškodenej konanie o určenie
otcovstva maloletého W. Ď., A.. XX.X.XXXX vyplýva, že po porovnaní vzoriek DNA pravdepodobnéhootca F. S. - obžalovaného a narodeného dieťaťa W. Ď., nar. 14.6.2014 bola nájdená nezhoda v ôsmich
zo šestnástich sledovaných genetických markerov, na základe ktorých výsledkov je otcovstvo F. S. -
obžalovaného k W. Ď. jednoznačne vylúčené.

V zápisnici z pojednávania zo dňa 11.11.2015 vo veci sp. zn. 7C/445/2014 poškodená ako navrhovateľka
na otázku súdu, či v rozhodnom období pre počatie dieťaťa mala intímny styk aj s nejakou inou osobou
uviedla, že nie iba s obžalovaným.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 21.2.2014 vyplýva, že toto podala poškodená v uvedený deň
a zápisnica bola spisovaná od 11.40 hod. do 12.30 hod., pričom poškodená ako oznamovateľka uviedla
a popísala okolností skutku tak ako neskôr v zápisnici o výsluchu ako poškodenej.

Z lekárskej správy vystavenej P.. B. D., gynekologičkou vyplýva, že poškodená bola dňa 21.2.2014
privezená na vyšetrenie príslušníkmi OR PZ pre podozrenie zo znásilnenia, konštatovala u poškodenej

P. Ď. tehotenstvo s tým, že k otehotneniu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou na prelome októbra
a novembra 2013.

Zo zoznamu vlastnených vozidiel vyplýva, že obžalovaný bol vlastníkom motorového vozidla Škoda
favorit 136L bielej farby.

Okresné riaditeľstvo PZ vo Vranove nad Topľou súdu oznámilo, že v období od 1.1.2013 do 31.12.2013
neeviduje žiadne podanie S. F., bytom Q., D. XXX.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol súdne trestaný, v registri priestupkov má do času

spáchaniaskutkuzaznamenanédvapriestupkynaúsekuporušeniapravidielcestnejpremávky.Zmiesta
bydliska trvalého bydliska je hodnotený všeobecne s tým, že žije u svojej družky v obci Q., ktorá obec
však oznámila, že bližšie informácie o obžalovanom im nie sú známe.

Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že obžalovaný F. S. popiera spáchanie skutku, aj keď v

prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku priznal, no v zápisnicu je uvedené niečo iné ako vypovedal,
pričom mu povedali, že to bude dobré, tak to podpísal. Z výpovede poškodenej P. Ď. vyplýva, že s
obžalovaným pohlavný styk nechcela mať, pričom mu to dala najavo a bola z toho zmätená. Obžalovaný
jej povedal, že idú do garáže počkať kamarátov z Q., neočakávala takúto situáciu, je nevidiaca, má
nevládne nohy, rukami síce hýbať môže, ale bola zošokovaná a zmätená. Poukázala na to, že ak

sa ktokoľvek vžije sa do situácie poškodenej, ktorá v dobrej viere s obžalovaným, ktorého pozná
dlho, išla čakať kamarátov, na čo ju nahovoril obžalovaný, no on hlúpo zneužil situáciu poškodenej,
jej zdravotné postihnutie a jej bezbrannosť reagovať a brániť sa jeho konaniu, že obžalovaný s ňou
narábal ako s nejakou hračkou. Zo záverov z vyšetrenia duševného stavu poškodenej pritom vyplýva, že
poškodená nie je mentálne retardovaná, má dobrú intelektovú výbavu, znalci nezistili u nej tendencie k

fantazírovaniu či skresľovaniu skutočností. Poškodená vzhľadom na svoj telesný hendikep je odkázaná
na pomoc inej osoby a počas svojho života nebola konfrontovaná s takýmto typom správania aký
zažila u obžalovaného, neočakávala takéto správanie. Poškodená má len veľmi obmedzené možnosti
sa agresívnemu alebo násilnému spôsobu správania sa zo strany okolia účinne brániť. Svedkyňa T. Č.,
u ktorej poškodená mala byť na návšteve, potvrdila, že poškodenú zanechala obžalovanému. Svedkyni

X. U., ktorá sa o poškodenú, ktorá je zdravotne postihnutá, starala sa mala poškodená priznať, že
bola znásilnená obžalovaným. Svedkyňa X. U. v nočných hodinách mala stretnúť na ulici P. Ď., vidiac
pritom odchádzať od nej nejakého muža, kde to mal byť obžalovaný, ako jej to uviedla poškodená ako
aj to, že boli s obžalovaným v garáži, zdala sa jej rozrušená a ako by s ňou nechcela hovoriť. Ďalej
poukázala na to, že záver znaleckého dokazovania o vylúčení otcovstva obžalovaného k maloletému

synovipoškodenejW.,neznamená,žezostranyobžalovanéhodošlokpohlavnémustykuspoškodenou,
o ktorý ona nemala záujem. V tejto trestnej veci sa prejednáva trestný čin znásilnenia a nie určenie
otcovstva či určenie výživného. Na záver uviedla, že má za to, že obžalovaný spáchal trestný čin tak
ako mu je kladené obžalobou za vinu, navrhla ho uznať vinným z tohoto zločinu a uložiť trest odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby.

Obhajcaobžalovanéhovzáverečnejrečiuviedol,žepovypracovaníznaleckéhoposudku,ktorýmetódou
DNA vylúčil obžalovaného z otcovstva mal. dieťaťa, predpokladal, že prokuratúra ustúpi od obžaloby
voči obžalovanému. Keďže sa tak nestalo, navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. V ďalšompoukázal na to, že je nespornou skutočnosťou, že poškodená urobila oznámenie o trestnom čine až
s odstupom niekoľkých mesiacov, keď zistila, že je tehotná. Oznámenie bolo urobené len na podnet a
za účinnej pomoci jej rodiny. Jediným dôkazom, na základe ktorého má byť uznaný obžalovaný vinným

je jeho ,,priznanie v prípravnom konaní“. Jeho priznanie nezodpovedá realite, lebo nemôže byť otcom
dieťaťa, ktoré malo byť splodené pri pohlavnom styku v októbri 2013 proti vôli poškodenej. Ak by tvrdil
opak, poprel by všetky vedecké poznatky týkajúce sa metódy použitia DNA. K otázke vierohodnosti
výpovede poškodenej uviedol, že súhlasí s prokurátorkou uvedeným, že poškodená je nadpriemerne
intelektovo vybavené, no platí však aj to, že dobre klamať vie len ten, ktorý je nadpriemerne mentálne

vybavený. Poškodená klamala, keď do určitého času tvrdila, že v živote s nikým nemala pohlavný styk,
na súde vypovedala ináč. Pretože pred súdom nebol vyprodukovaný dôkaz, ktorý by obžalovaného
usvedčoval zo žalovaného zločinu, navrhol ho spod obžaloby oslobodiť a to z dôvodu, že skutok sa
nestal alebo že nebolo preukázané, že ho spáchal obžalovaný.

Podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného

zákona trestného činu znásilnenia sa dopustí, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti
ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, ak spácha taký čin na chránenej osobe.

Chránenou osobou sa rozumie chorá osoba ( § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona ).

Podľa § 127 ods. 6 Trestného zákona chorou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v
čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je
dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá
ťažkej ujme na zdraví.

Objektom trestného činu znásilnenia je právo ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote.
Predmetom útoku je osoba ženského pohlavia, pričom nezáleží na spôsobe života ženy, na jej povesti,
ani na tom, či ide o ženu pohlavne nedotknutú, môže ísť aj o ženu, s ktorou mal páchateľ v minulosti
pohlavný styk, prípadne s ňou žije v manželstve alebo druh.

Za násilie sa považuje použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia
vážnemienenéhoodporuženyadosiahnutiesúložeprotijejvôli,pričomzasúložtrebapokladaťspojenie
pohlavných orgánov muža a ženy.

Donútením ženy k súloži sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy alebo podľahnutie ženy
pri zistení beznádejnosti odporu, so zreteľom na to, že jej páchateľ za použitia násilia alebo hrozby
bezprostredného násilia nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť.

O zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa žena bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v

ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopná prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk s
páchateľom, prípade v ktorom nie je schopná klásť odpor proti jeho konaniu, ktorým stavom je napr. ak
sa žena pre svoju fyzickú neschopnosť nemôže brániť.

Tak ako to súdu ukladá ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd vyhodnotil dôkazy podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

V zmysle ust. § 278 ods. 2 Trestného poriadku, súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

vykonané.

K výpovedi obžalovaného potom súd uvádza, že tento na hlavnom pojednávaní jednoznačne poprel
spáchanie skutku, rovnako poprel, že by mal kedykoľvek pohlavný styk s poškodenou. K svojmu
priznaniu ku skutku uvedenému v obžalobe v prípravnom konaní uviedol, že sa priznal na polícii len

preto, lebo mu policajti povedali, že všetko bude v poriadku. Zápisnicu nečítal, jednoducho ju podpísal,
nevypovedal tak, no oni ( policajti ) písali tak ako povedala poškodená.Zostáva už len v rovine dohadov, akým spôsobom a čo obžalovaný skutočne na polícii vypovedal či už
v procesnom postavení svedka alebo obvineného, napriek tomu, že vyšetrovateľ, ktorý vykonal prvotné
úkony a výsluchy obvineného a poškodenej, ako aj prijal trestné oznámenie a viedol výsluch obvineného

ešte v procesnom postavení svedka, uviedol, že obžalovaný vypovedal sám, spontánne, že bol riadne
poučený o svojich právach a že skutok popísal tak ako vypovedala poškodená a rovnako sa k spôsobu
a vykonaniu a obsahu výsluchu vyjadril aj policajt prítomný pri výsluchu obvineného.

No podľa názoru súdu v tejto súvislosti nie je bez povšimnutia časová os vykonávania jednotlivých

úkonov. Poškodená sama uviedla, že trestné oznámenie podala až potom, čo zistila, že je tehotná,
podľa zápisnice to bolo dňa 21.4.2014 , pričom zápisnica bola spísaná podľa uvedenia na zápisnici
od 11.40 hod. do 12.30 hod.. Ihneď po skončení tohto úkonu bol vykonaný výsluch obžalovaného ako
svedka, v čase od 12.30 do 12.45 hod., no zo zápisnice nie je zrejmé, ako sa obžalovaný dostavil na
políciu a na základe čoho, pričom bol vypočúvaný ihneď po podaní oznámenia poškodenou. Následne
bol vykonaný výsluch poškodenej v čase od 13.00 do13.30 hod., pričom zo zápisnice je zrejmé, že

už bola vypočúvaná v trestnej veci obvineného F. S., kde výslovne je v zápisnici ohľadom pomeru
poškodenej k obvinenému uvedené, že nie je s obvineným F. S. v žiadnom príbuzenskom pomere. A
opäť ihneď po ukončení výsluchu poškodenej bol vykonaný výsluch obžalovaného ako obvineného a
to od 13.30 do 14.30 hod.. Z tejto krátkej časovej osi potom logicky vyplýva, že uznesenie o vznesení
obvinenia mohlo a muselo byť vyšetrovateľom vyhotovené v čase od 12.45 hod. do 13.00 hod. a to berúc

v neposlednom rade do úvahy ešte aj čas vyšetrenia poškodenej v daný deň u gynekológa okolo 10.30
hod. Je nepochybné, že samotná časová os vykonania jednotlivých úkonov prípravného konania nijako
nepotvrdzuje ani nevyvracia prípadné spáchanie či nespáchanie skutku obžalovaným, bezpochyby aj
takto vykonané úkony v prípade ich vykonania v súlade so zákonom sú potom podkladom pre ďalší
postup a rozhodovanie nielen orgánov činných v trestnom konaní ale aj súdu, no v danom konkrétnom

prípade nastupujú aj ďalšie okolností, ktorými sa bude súd zaoberať nižšie, ktoré potom skutočnosti
uvedené v zápisnici o výsluchu obžalovaného ako aj tvrdenú zákonnosť zo strany polície spochybňujú.
Preto súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy priznanie obžalovaného v prípravnom konaní a svoje
rozhodnutie oprel o jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní.

Čo sa týka vyhodnotenia výpovede poškodenej P. Ď. ako jedného z dôkazov jednotlivo ako aj v súhrne s
ostatnými dôkazmi, o ktorú prokurátor obžalobu oprel, ktorá výpoveď mala obžalovaného zo spáchanie
za vinu kladeného mu zločinu usvedčiť, súd musí konštatovať, že výpovedi poškodenej neuveril.

Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodená s obžalovaným sa poznali od malička, sama

poškodená uviedla, že mali normálny, kamarátsky vzťah. Je síce pravdou, že aj na hlavnom pojednávaní
popísala skutok znásilnenia, no napriek tomu niektoré skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedla,
vyznievajú rozpoluplne, nedôveryhodne a zmätočne.

Za najpodstatnejšiu skutočnosť súd považoval tú, že poškodená uviedla, že mimo jedného chlapca, s

ktorým mala pohlavný styk ešte vo veku 15-16 rokov, nemala nikdy predtým ( teda pred skutkom ) ani
potom ( po skutku ) pohlavný styk so žiadnym iným mužom, pričom zotrvala na svojej výpovedi aj po
podaní znaleckého posudku v konaní o určenie otcovstva, kde znalec v znaleckom posudku z odboru
genetika,analýzaDNA,genetikačlovekavzávereznaleckéhoposudkuuviedol,ženazákladevýsledkov
analýzy DNA obžalovaného ako pravdepodobného otca a maloletého W. Ď., A.. XX.X.XXXX je otcovstvo

obžalovaného k maloletému W. jednoznačne vylúčené.

Súd nespochybňuje, že následkom znásilnenia nemusí, a ani v tomto prípade nemuselo byť nevyhnutne
tehotenstvo ženy, no v kontexte výpovede poškodenej, že s nikým iným pohlavný styk nemala
a súčasného vylúčenia otcovstva obžalovaného k maloletému dieťaťu narodenému z poškodenej

analýzou DNA, potom súd jej výpovedi a usvedčeniu obžalovaného neuveril, keďže znalci konštatovali,
že poškodená nie je mentálne retardovaná, ako je to uvedené v uznesení Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 11P/51/2009, kde v súvislosti s ustanovením opatrovníka poškodenej súd v odôvodnení
uznesenia uviedol, že poškodená je mentálne retardovaná, naopak prijali už uvedený záver, že nie je
mentálne retardovaná, ale jedná sa o osobu s adekvátnym kontaktom s realitou a pomerne dobrou

intelektovou výbavou, teda musela si byť vedomá, že konanie, ktorého sa voči nej dopustil páchateľ
bolo konaním protiprávnym a keď potom jej sestra tvrdila, že poškodená to neoznámila, lebo sa bála,
že jej neuveria, tak potom len samotné zistené tehotenstvo bolo tým, čo primälo poškodenú k tomu, že
oznámila znásilnenie rodine aj polícii, v dôsledku čoho táto obava opadla.Na strane druhej musí súd poukázať aj na to, že trestné oznámenie podala až v čase, keď bola tehotná,
sama uviedla, že po pozitívnom výsledku jej tehotenského testu bola zošokovaná a až potom povedala

sestre, čo sa stalo s obžalovaným. Rovnako neter poškodenej, svedkyňa X. U. uviedla, že o tehotenstve
poškodenej sa dozvedela, keď mama ( svedkyňa X. U. a sestra poškodenej ) na ňu kričala a potom
poškodená povedala, že ju obžalovaný znásilnil. Pri znaleckom vyšetrení uviedla - „nikomu som tým
nechcela ublížiť, ale ublížila som jednej osobe a to sestre, ktorá za to nemôže, narobila som jej problémy,
musí sa o nás starať“, teda nedošlo potom k tomu, že poškodená, z obavy pred reakciou okolia, rodiny,

uvedomujúc si vzhľadom na svoje postihnutie, že sa o dieťa nebude môcť postarať a bude odkázaná na
pomoc iných, si vytvorila akoby akúsi obranu a ospravedlnenie svojho konania - pohlavného styku, o
ktorom v konečnom dôsledku mohla sama rozhodovať, nielen pred ostatnými ale aj pred sebou samou
a to verziu v podobe znásilnenia, následkom ktorého sa stalo jej vtedy zistené tehotenstvo.

Taktiež súd poukazuje na ďalšie skutočnosti uvedené vo výpovedi poškodenej, ktoré vzhľadom na svoj

hendikep a postihnutie - poškodená je od narodenia nevidiaca, mohla len ťažko vnímať a následne
uvádzať a to skutočnosti jednak ohľadom kamarátov, keď poškodená na jednej strane uvádza, že boli
to aj jej kamaráti, na ktorých mala s obžalovaným čakať, no súčasne uvádza, že obžalovaný jej ich
mená nepovedal, ako aj ohľadom garáže, v ktorej malo dôjsť ku skutku, keď uviedla, že išli spolu s
obžalovaným s invalidným vozíkom do garáže, ktorá patrila obžalovanému a jeho rodine a že v garáži

bolo veľa vecí, ktoré patria asi do auta.

Ako už súd uviedol s odkazom na závery znaleckého posudku, v prípade poškodenej sa jedná o osobu
s pomerne dobrou intelektovou výbavou. Vyššie uvedené potom v kontexte s vyjadrením znalca, že
každá osoba je schopná klamať, aj keď v záveroch znaleckého posudku znalci nezistili u poškodenej

tendenciu k vedomému klamaniu, podľa názoru súdu nevylučuje, aby tomuto ohľadom predmetného
skutku tak bolo, keď znalec uviedol, že vzhľadom k intelektovej výbave poškodenej poškodená dokáže
vykonávať takúto činnosť.

Z výpovede svedkyne T. Č. vyplýva len tá skutočnosť, že mala zanechať poškodenú s invalidným

vozíkom niekedy v polovici mesiaca október 2013 potom čo ju odprevádzal z návštevy obžalovanému,
pričom svedkyňa nebadala, žeby bol obžalovaný opitý, ktorú skutočnosť mal pritom tento uviesť vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní, kde podľa výpovede zachytenej v zápisnici mal vypiť asi pol litra alkoholu,
čo by už pri takom množstve bolo s najväčšou pravdepodobnosťou badať nielen vizuálne ale aj čuchom.
Poškodená vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že z obžalovaného v čase skutku cítila

alkohol, no pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní už túto skutočnosť neuviedla. Svedkyňa X. U.
videla od poškodenej odchádzať nejakého muža a len poškodená jej mala uviesť, že to bol obžalovaný
a tiež jej mala len poškodená uviesť, že boli spolu v garáži, kde čakali nejakých priateľov. Niet žiadneho
iného svedka, ktorý by potvrdil skutočnosti tak ako sú obžalovanému kladené za vinu a ani z jedného
ďalších vykonaných dôkazov takaáto skutočnosť nevyplýva.

Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

O uplatnenom nároku na náhradu škody súd rozhodol postupom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku

a poškodenú P. Ď. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, ževýrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.