Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Eugen Palášthy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206206
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414206206.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.EugenaPalášthyhoačlenovsenátu
JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova
25 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti
povinnému: L. A., U.. XX.XX.XXXX, W. XXX/X, R., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

RudolfomKrutým,sosídlomExekútorskéhoúraduZáhradnícka60,Bratislava,podsp.zn.EX4503/14,o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 300,- eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/2385/2014-43 zo dňa
25.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/2385/2014-43 zo dňa
25.5.2016, p o t v r d z u j e .

Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava a to s odkazom na ustanovenia §

38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 5, § 369 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
v prvom rade dospel exekučný súd k záveru, že rozhodcovský súd disponoval právomocou prejednať
spor medzi oprávneným a povinným, nakoľko jeho právomoc bola založená osobitnou rozhodcovskou

zmluvou zo dňa 10.2.2011, pričom túto skutočnosť má exekučný súd preukázanú z obsahu pripojeného
rozhodcovského spisu sp. zn. SR 00944/12. Ďalej sa súd prvej inštancie venoval posudzovaniu, či vzťah
medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom a či nárok oprávneného je nárokom zo
zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že
právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko záväzok
vzniknutý zo zmluvy o úvere nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými predpismi na jeho

posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského a to na základe účelu uzatvorenia zmluvy zo strany povinného.
Obdobný záver konštatoval aj rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. S vyššie
uvedenými závermi sa súd prvej inštancie nestotožnil s tým, že je potrebné prihliadať na princíp
ochrany spotrebiteľa, ktorý v spotrebiteľských veciach má prednosť pred princípom „vigilantibus iura
scripta sunt“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012). Z výpisu z obchodného registra
oprávneného vyplýva, že jeho predmetom podnikania je okrem iných činností aj poskytovanie úverov

z vlastných zdrojov, na základe čoho sa oprávnený považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje všeobecnúdefiníciu spotrebiteľa a na základe nej sa za spotrebiteľa považuje každá fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní zmluvy s dodávateľom (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) nekoná v rámci obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie vyslovil v napadnutom rozhodnutí názor, že ak

povinný zaškrtol v zmluve o úvere zo dňa 10.2.2011 kolonku, že berie finančné prostriedky na výkon
povolania neznamená to, že ide o osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na uvedené
skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že je povinný považovať povinného za spotrebiteľa a
zmluvu o úvere zo dňa 10.2.2011 za spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a

v nadväznosti na to súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovský súd nepriznal oprávnenému plnenie,
ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda či exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom. Za právom nedovolené plnenie a za rozpor exekučného titulu so zákonom
v takomto prípade možno považovať rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie, ktoré vyplýva z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, spôsobujúcej nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, ako to vyplýva z

ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka, ktorá je v rozpore so zákonom
(s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách) je v rámci slovenského právneho poriadku postihnutá
absolútnou neplatnosťou (§ 39 Občianskeho zákonníka) a na absolútnu neplatnosť prihliada súd vrátane
rozhodovania v exekučnom konaní ex offo. Aj v prípade zmluvy o úvere ako absolútneho obchodného
záväzkového právneho vzťahu (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) je povinnosťou

súdu vrátane rozhodcovského súdu, prihliadať na právnu úpravu o spotrebiteľských zmluvách. Podľa
názoru súdu prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodcovský súd odignoroval zákonnú povinnosť,
vyplývajúcu mu z ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a taktiež z ustanovenia
§ 266 ods. 5 Obchodného zákonníka. Rozhodcovský súd uzavrel, že ak nejde o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, pričom je zrejmé, že uvedenou

zmluvouoúverevznikolspotrebiteľskýprávnyvzťah.Priposudzovaní,čiidealebonejdeospotrebiteľský
právny vzťah, posúdil súd prvej inštancie dojednanie v bode 16 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru („zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“) ako dojednanie, ktoré je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko vylúčením aplikácie ustanovení Občianskeho

zákonníka vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, došlo k zhoršeniu postavenia povinného
ako spotrebiteľa. Taktiež samotné ustanovenie § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ukladá povinnosť
použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, vrátane výkladu o spotrebiteľských zmluvách
obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie preskúmal návrh na
vykonanieexekúcie,exekučnýtitul,akoajlistiny,ktoréoprávnenýdoložilknávrhunavykonanieexekúcie

(zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka) a dospel k záveru, že predmetným
rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie, ktoré je právom nedovolené a ktoré
spôsobuje rozpor exekučného titulu so zákonom, pričom ide zároveň o plnenie, ktoré je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, konkrétne neprimerane vysoké
plnenie, ktoré musí povinný ako spotrebiteľ zaplatiť ako sankciu spojenú s nesplatením poskytnutého

úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodcovským súdom priznané plnenie je v rozpore s §
53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou tá podmienka,
ktorá požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Maximálna výška sankcií je stanovená v § 3a Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., pričom predmetným rozhodcovským rozsudkom priznané

sankcie sú nepochybne vyššie, ako je ich maximálna výška. Oprávneným požadovaný „zmenkový úrok“
a „zákonný úrok“ ako sankcia za omeškanie povinného je v neprimerane vysokej sume. Taktiež povinný
nebol v zmluve o úvere upozornený na možnosť uplatnenia takto vysokých sankcií a výška oprávneným
uplatnenej a rozhodcovským súdom priznanej sankcie nebola žiadnym spôsobom dohodnutá. Jediná
sankcia spojená s omeškaním spotrebiteľa je uvedená v bode 6 všeobecných podmienok poskytnutia

úveru a ňou je záväzok dlžníka (spotrebiteľa) vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
pričom ku dňu vzniku omeškania povinného bol ročný úrok z omeškania vo výške 9% ročne, ktorý
je nižší, než ročná sankcia pre povinného spojená s jeho omeškaním, ktorú priznal oprávnenému
rozhodcovský súd a ktorú žiada oprávnený vymôcť prostredníctvom súdneho exekútora (zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne + zákonný zmenkový úrok vo výške 6% ročne, t.j. spolu 97,25% ročne). Ďalej

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z textu predloženej zmenky
spísanej v Bratislave dňa 10.2.2011, vyplýva bezpodmienečný príkaz povinného po predložení zmenky
zaplatiť oprávnenému sumu 300,- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.10.2011, s uvedením
miesta platenia (POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava) bez protestu s uvedenímúdaju zročnosti (v lehote 4 rokov od vystavenia). Súd prvej inštancie aj samotnú dohodu o vyplnení
zmenky v zmysle bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho nemohlo vzniknúť oprávnenému na základe tejto podmienky

právo vyplývajúce zo zmenky. Neprijateľnosť zabezpečenia úveru vo forme zmenky nie je síce výslovne
uvedená vo výpočte neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, ale tento výpočet nie je taxatívny a za neprijateľnú možno považovať aj inú podmienku,
ktorá spôsobuje nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Takouto podmienkou je aj
dohoda o vyplnení zmenky, nakoľko sa ňou zhoršuje postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany

asťažujesamožnosťochranyjehoprávzdôvoduabstraktnostizmenkovéhopráva.Súdprvejinštanciev
závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predmetným rozhodcovským rozsudkom
bol povinný v postavení spotrebiteľa (pri súčasnej nemožnosti posúdenia vzťahu medzi oprávneným
a povinným ako zmenkovo-právneho vzťahu) zaviazaný na plnenie, ktoré je právom (ustanoveniami
Občianskeho zákonníka) nedovolené, čo predstavuje rozpor exekučného titulu ako celku so zákonom
(§ 44 ods. 2 EP).

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podľa § 205 ods. 2 písm.
c), f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), dôvodiac nesprávnosťou právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie a nedostatočným zistením skutkového stavu. Odvolateľ mal za to, že
konajúci súd síce správne určil právnu normu, avšak túto nesprávne aplikoval, keďže prekročil právomoc
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom

konaní. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“) obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí exekučného titulu. Materiálny
prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a
súlad s dobrými mravmi), bez možnosti preskúmania samotného rozhodcovského konania. Postupom

súdu a jeho výkladom § 45 ZoRK v predmetnej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený poukázal na to, že s povinnými v zmysle § 3 ZoRK uzatvára rozhodcovskú zmluvu
formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.

V predmetnej veci bola uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. 2 zakladá právomoc
stáleho rozhodcovského súdu. Exekučný titul bol preto vydaný oprávneným orgánom v súlade s
ustanoveniami ZoRK. Odvolateľ ďalej namietal nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie
o neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ohľadom
znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§
44 ods. 2 Exekučný poriadok - ďalej len „EP“) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil
vyhovieť. Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP, tak v zmysle § 374

ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu
súdu sudcom súdu prvej inštancie, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať
a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") zostali zachované aj po 1.7.2016.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a
toto je potrebné potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
právne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom spisu a po
preskúmaní odvolania, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a súčasne odvolací súd
uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky spôsobilé spochybniťpodstatné úvahy, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj
právny názor, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
9. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava dňa 10.5.2012 pod sp. zn. SR 00944/12 ohľadne
záväzku majúceho pôvod v spotrebiteľskej zmluve, keďže záväzkový vzťah oprávneného a povinného
bol založený Zmluvou úvere, uzavretou dňa 10.2.2011, ktorá vzhľadom na svoj obsah a postavenie
zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej.
10. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia, k úpravám

účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie, na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
(zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania

zaväzovať.
11. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z
hľadiskaskúmaniaplatnostirozhodcovskejdoložkyvprejednávanejprávnejvecisútakrozhodnéprávne
predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.
12. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o
rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej,

ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada
z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom
vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt
nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to
má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M

Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV.ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).
13. Podľa ustálenej judikatúry bol exekučný súd v zmysle § 45 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2014
(ktoré znenie sa vzťahuje aj na prejednávanú vec), oprávnený podrobiť rozhodcovský rozsudok
prieskumu jeho súladu so zákonom.

14. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku
prekročil svoju zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná.
15. Ako odvolací súd už uviedol, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na ktorých
rozhodnutie spočíva, oprávnený v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.
16. Na zdôraznenie správnosti záverov napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné

uviesť, že skutočnosť, že na základe predmetnej zmluvy o úvere boli peňažné prostriedky oprávneným
poskytnuté povinnému na účel „povolanie“, síce vylučuje aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na daný prípad, avšak
nevylučuje aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské
zmluvy v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, ktoré v napadnutom rozhodnutí

aplikoval na daný prípad súd prvej inštancie.
17. Nakoľko odvolacie námietky oprávneného v časti, v ktorej oprávnený namieta nemožnosť
preskúmania rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) nie sú dôvodné a v časti, v ktorej súdu prvej
inštancie vytýka nesprávnosť posúdenia rozhodcovskej zmluvy nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia
a nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu,

na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP)
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy
konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.