Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 9, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10P/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213565
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715213565.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky B. V.,
rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y., O. X. XXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Martinou
Mészáros Bariakovou, advokátkou, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, IČO: 42307155, proti
manželovi Y. U. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y., O. X. XXX/XX, štátny občan USA a Švajčiarskej
konfederácie, zastúpený Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960

01 Zvolen, IČO: 50492934, za účasti maloletej R. N. V., nar. X.X.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov B. V., predtým F., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a Y. U. V., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa 30.05.2005 v meste F., štát M. X. F. Š. R., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika vo zväzku OM/42, ročník XXXX, na strane XX , pod
por.č.XX, r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:
MaloletáR.N.V.,nar.XX.XX.XXXX sa načasporozvode zveruje doosobnejstarostlivosti
otca Y. U. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, v bežných veciach.
Matka B. V., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej R. N. V., nar. XX.XX.XXXX
v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, a to tak, že výživné splatné na mesiac
dopredu je matka povinná poukazovať k rukám otca maloletej, vždy do 15-teho dňa mesiaca, na ktorý
sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk matky s maloletou sa n e u p r a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

IV. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu vo výške 31,40 €, ktoré je povinná
zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen, a to do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Trovy konania spojené s pribratím tlmočníka z anglického jazyka z n á š a štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.9.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky zo dňa 16.9.2015, v ktorom žiadala,
aby súd rozviedol jej manželstvo s jej manželom a aby maloletú R. na čas po rozvode zveril do jej

výchovy. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 500,- €
mesačne. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.Svoj návrh zdôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po polročnej známosti, ale od začiatku nebolo šťastné
z dôvodu manželových alkoholických scén. Po narodení maloletej dcéry manžel jej nebol nápomocný
pri starostlivosti a výchove o ňu. Rovnako plnohodnotne ona zabezpečovala aj chod domácnosti a

údržbu záhrady. Naopak manžel väčšinu času trávil pri počítači, pri hrách a pozeraní filmov. Posledné
4 roky dochádzalo najprv k slovným a následne aj fyzickým útokom voči jej osobe zo strany manžela.
Ku konfliktom medzi nimi dochádzalo aj kvôli financiám, z dôvodu, že manžel ich míňal v značnom
rozsahu. Z jedného incidentu bola spísaná zápisnica o domácom násilí a bolo vedené trestné stíhanie
za nedovolené ozbrojovanie. Podľa názoru navrhovateľky manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre

výchovu maloletej dcére, ktorá je vystavovaná neustálym stresovým situáciám, preto rozvod nebude ani
proti jej záujmom, keďže maloletú chce vychovávať v pokojnom prostredí. K príjmom manžela uviedla,
že tento je vo výške 3.000,- €, ona je SZČO s mesačným príjmom 900,- €.

2. Dňa 30.12.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie druhého manžela k podanému návrhu
zo dňa 30.12.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že so skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou

nesúhlasí, tieto nie sú pravdivé. Ich manželstvo bolo veľmi dobré až do času, kedy navrhovateľka
nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým žije v jednej domácnosti. Poprel, že by fyzicky manželku
napádal, naopak uviedol, že fyzicky zaútočila na neho, ale aj na dcéru. Uviedol, že posledný rok sa
navrhovateľka riadne nestarala o domácnosť a čas trávila s priateľom. Tvrdil, že jemu manželka vulgárne
nadávala, maloletú bila po zadku, ťahala ju za vlasy, jemu sa vyhrážala, že ho dá vyhostiť. Uviedol,

že navrhovateľka pracuje v E. na dvojtýždňové turnusy a nemôže riadne zabezpečiť starostlivosť o
maloletú, ktorá je navyše v jej prítomnosti bojazlivá, nervózna a vystresovaná, čo môže ohroziť jej ďalší
duševný vývoj. Od 22.decembra 2015 je navrhovateľka aj s dcérou u jej priateľa. Svoj príjem odhadol
asi na 1.000,- € mesačne, z toho časť je z nájmu domu vo Švajčiarsku a časť je od jeho rodiny. Na
záver vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, maloletú dcéru navrhol zveriť do jeho osobnej starostlivosti

a navrhovateľku zaviazať platiť výživné na maloletú v sume 120,- € mesačne. Styk navrhovateľky s
maloletou dcérou nežiadal upraviť.

3. Dňa 2.12.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie druhého manžela, ktorý prostredníctvom
svojho právneho zástupcu oznámil, že predložil súdu vyúčtovanie dane za rok 2015, kde čistý príjem je

označený pod položkou 268 vo výške 22.000,- CHF v prepočtu 20.444,- € a tiež vyúčtovanie dane za
rok 2014, kde čistý príjem je označený pod položkou 268 12.200,- CHF v prepočte 11.338,49 €. Zároveň
predložil súdu daňové priznanie k DPH právnickej osoby EUROTRADING POST s.r.o. za obdobie od
1.1.2014 do 1.1.2015 s nulovým príjmom.

4. Súd nariadil v tejto veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vec meritórne prejednal a následne na
pojednávaní dňa 9.8.2017 aj rozhodol.

5. Súd na predmetných pojednávaniach vykonal výsluch účastníkov konania, výsluch znalca, oboznámil
sa s prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a tiež s prednesom kolízneho opatrovníka

maloletej, zistil názor maloletého dieťaťa a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci konania
resp. ktoré si vyžiadal z úradnej moci súd a to: rodný list maloletej R. N. V. zo dňa 24.1.2007 z č.l.7,
sobášny list zo dňa 7.9.2005 z č.l.8 vrátane ich originálov v prílohovej obálke na č.l.9, správu ÚPSVaR
Zvolen zo dňa 22.12.2015 z č.l.36, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 23.12.2015 z
č.l.37, správu Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva zo dňa 29.12.2015 z č.l.42,

správu Mestského úradu Detva z č.l.43, správu OO PZ Detva z č.l.44, správu z prešetrenia rodinných
pomerov ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva z č.l.52-53, príkaz na úhradu VÚB a.s. z č.l.71, výpisy z
účtu VÚB a.s. z č.l.72-81, znalecký psychologický posudok č.41/2016 znalca Mgr. Františka Nociara
zo dňa 29.9.2016 z č.l.105-128, správu Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva
z č.l.151, správu zo psychoterapie PhDr. Sopková z č.l.155-156, daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby EUROTRADING POST s.r.o. z č.l.163-167, správu Nemocnica Zvolen a.s. zo dňa
6.12.2016 z č.l.172-173 vrátane potvrdenia o príjme a pracovný posudok z č.l.174, rukou písaný list zo
dňa 26.11.2016 bez podpisu z č.l.175, vyjadrenie K..M. zo Základnej školy Detva z č.l.191, polročné
hodnotenie žiačky triednou učiteľkou U.. V. z č.l.192 a oboznámil sa s obsahom pripojených spisov
Okresného súdu Zvolen 5T/51/2016, 5P/9/2016, 14P/20/2016, 11P/25/2015, 5P/428/2015, pričom zistil

tento skutkový stav.
Z rodného listu zo dňa 24.1.2007 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XX je zapísané narodenie dieťaťa R. N. V., dátum narodeniaX.X.XXXX, miesto narodenia K.. Ako otec je uvedený Y. U. V., nar. XX.X.XXXX a ako matka B. V., rod.
B., nar. XX.X.XXXX.
Zo sobášneho listu zo dňa 7.9.2005 súd zistil, že v knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva

vnútra SR - osobitná matrika vo zväzku OM/42, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XX je zapísané
uzavretie manželstva medzi ženíchom Y. U. V., nar. XX.X.XXXX a B. F., rod. B., nar. XX.X.XXXX ako
nevestoudňa30.5.2005vmesteF.,štátM.,F.Š.R..Ďalejjeuvedenédohodasnúbencovoichpriezvisku
a priezvisku ich detí V..
Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva zo dňa 29.12.2015 súd zistil, že

účastníci konania nepodali za zdaňovacie obdobie roku 2014 daňové priznanie k dani z príjmov FO.
Zo správy OO PZ Detva zo dňa 31.12.2015 súd zistil, že na tamojšom oddelení realizovali k poškodenej
B. V. trestnú vec pod ČVS: ORP-880/DT-ZV-215, pričom spis bol postúpený na prejednanie priestupku
na Okresný úrad Detva, s tým, že sa malo jednať o prejednanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu. Na tamojšom OO PZ sa vedie aj priestupkové konanie pod ORPZ-ZV-OPP6-234/2015-
P voči Y. U. V. voči priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, s tým, že spis ešte nebol ukončený.

Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 25.1.2016 súd
okrem iného zistil, že vykonali šetrenie v domácnosti druhého manžela - otca maloletej s tým, že bol
prítomný aj MUDr. Shabáni, kvôli tlmočeniu. V danom čase v spoločnej domácnosti s ním žila aj maloletá
R., keďže jej matka 3.1.2016 ho požiadala, aby sa o ňu postaral z dôvodu, že odcestovala za prácou
do E.. Jedná sa o rodinný dom, ktorý majú účastníci v spoločnom vlastníctve, na prízemí je kuchyňa,

obývacia izba a hygienické zariadenia a na poschodí pracovňa, spálňa, detská izba a hygienické
zariadenie.Detskáizbajevybavenáprepotrebymaloletéhodieťaťa,nachádzasatamsamostatnélôžko,
skriňa, pre uloženie oblečenie skriňa s policami, na ktorých sú hračky a písací stôl. V čase šetrenia
bola čistota a hygiena domácnosti na požadovanej úrovni. Domácnosť je kompletne vybavená funkčným
nábytkom. Konštatovali, že otec má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie

starostlivosti o maloleté dieťa. Otec maloletej vo Švajčiarsku vlastní nehnuteľnosti - reštauráciu, garáž
a byt, pričom z ich prenájmu má príjmy. Po úhrade výdavkov v zahraničí (hypotéka vo Švajčiarsku) mu
zostane príjem približne 2.000,- €, s ktorým disponuje na Slovensku. Ako výdavky uviedol poplatok za
elektrinu 64,- €, plyn 82,- €, voda 60,- € a úhrada zdravotného poistenia 56,- €, všetko mesačne. Maloletá
R. je žiačkou 3.ročníka I. Základnej školy v Detve, kde jej otec uhrádza poplatok za stravu cca 20,- €

mesačne + školský klub 7,- €, maloletá má doučovanie z nemčiny 10,- € mesačne, s domácimi úlohami
jej chodí pomáhať učiteľka do domácnosti 60-100,- € mesačne, ktorú jej otec zabezpečil, pretože jej
nedokáže pomôcť so všetkými predmetmi. Otec maloletej uviedol, že i keď dovtedy sa o dcéru starali
striedavo, nesúhlasí ďalej so striedavou starostlivosťou kvôli dcére, ktorá to zle znáša a trvá jej niekoľko
dní, kým si zvykne na novú situáciu. Matka maloletej v danom čase bývala v mestskej časti Y. - F. v

rodinnom dome bez popisného čísla, keďže ešte neprešiel kolaudáciou. Tento je vo vlastníctve priateľa
matky maloletej L. U., nar. X.X.XXXX. Rodinný dom je obývateľný, nie je dokončená len vonkajšia
fasáda, dom je v interiéri plne dokončený, chýbajú niektoré časti nábytku, ktorý majú dodať. Zatiaľ je
kompletne zariadená kuchyňa: linka, stôl so stoličkami, chladnička, sporák, na prízemí je obývacia izba
a hygienické zariadenie, na poschodí je spálňa, ktorá bola plne zariadená, detská izba, hosťovská izba

a hygienické zariadenie, v detskej izbe chýbal nábytok, ktorý je objednaný. Maloletej na nočný spánok
slúži provizórne matrac. V čase šetrenia bola čistota a hygiena na požadovanej úrovni. Na základe
zistených skutočností konštatovali, že matka má v domácnosti vytvorené základné bytové podmienky
pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Matka uviedla, že pracuje v E. ako opatrovateľka v
dvojtýždňových turnusoch s príjmom 980,- €. Výživné na maloletú dcéru si navzájom rodičia nehradia,

keďže si ju striedajú v dvojtýždňových intervaloch. Bola by aj naďalej ochotná dohodnúť sa na striedavej
osobnej starostlivosti vzhľadom na jej pracovný turnus. Z rozhovoru s maloletou vyplynulo, že rodičia sa
začali hádať asi od jej 8 rokov, uviedla, že obidvaja sa o ňu dobre starajú, u maminy ale nemá kamarátky,
u otca sa jej páči, lebo tam bola stále. Vyjadrila sa, že by nechcela, aby rodičia odišli od seba, nevedela
povedať názor s kým by chcela zostať resp. či sa jej páči situácia striedania u rodičov. Uviedla len, že

je to „veľmi ťažké“.
Z výpisov z účtu na meno B. V. vedeného vo VÚB a.s. z roku 2015 súd zistil, že nimi navrhovateľka
preukazovala výšky splátok úverov, ako i sumy, ktoré by mali predstavovať príjem druhého manžela a
tiež príjmy jej samotnej.
Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva zo dňa 21.11.2016 súd zistil,

že navrhovateľka ako daňový subjekt nepodala daňové priznanie k dani z príjmov FO za zdaňovacie
obdobie 2015.
Zo správy zo psychoterapie maloletej R. podanej PhDr. Máriou Sopkovou, klinickou psychologičkou
súd zistil, že v závere uviedla, že domovom pre maloletú je miesto, ktoré obývajú s otcom, u matkysa cíti odcudzene, tá si u nej necitlivo vyžaduje poslušnosť, otec je láskavejší a vyhovuje maloletej v
jej splniteľných túžbach ako obľúbené jedlo, pes. V prípade, že sa nevezme do úvahy želanie dieťaťa
žiť s otcom, môže to nepriaznivo ovplyvniť jeho emocionálny vývin osobnosti a nevylúčila rozvoj ťažkej

depresie a suicidiálne konanie.
Zo správy Nemocnice Zvolen a.s., IČO: 45594929 súd zistil, že navrhovateľka je u nich zamestnaná
od 1.11.2016 ako sestra na internom oddelení v nepretržitej prevádzke. Jej pracovnú morálku hodnotili
ako vzorovú, je pracovitá, zodpovedná, iniciatívna, ochotná pomáhať, čo je pri výkone jej povolania
nevyhnutné, všetky zverené úlohy si plní presne a bez chýb. Z potvrdenia o príjme vyplynulo, že v

mesiaci november 2016 mala čistý mesačný príjem vo výške 597,73 €.
S rukou písaného listu zo dňa 26.11.2016, ktorý nie je podpísaný súd zistil, že bol adresovaný sudkyni,
s tým, že ho mala napísať maloletá R., v ktorom chcela vysvetliť s kým chce byť a vyjadrila svoje postoje
k mame i k otcovi.
Z vyjadrenia K. M., učiteľky anglického jazyka na Základnej škole v Detve súd zistil, že otca maloletej
označila ako aktívneho rodiča a priateľa ich školy, ktorého pomoc a spoluprácu využívajú v záujmovom

útvare Zábavná angličtina. Deti motivuje k učeniu cudzieho jazyka, pomohol niekoľkokrát pri organizácii
cudzojazyčných súťaží, podieľa sa na príprave tradičných amerických jedál.
Z polročného hodnotenia žiačky maloletej R. triednou učiteľkou U.. V. súd zistil, že s výnimkou
slovenského jazyka a matematiky, kde bola hodnotená známkou 2, v ostatných predmetoch bola
hodnotená známkou 1.

Zo znaleckého psychologického posudku č.41/2016 Mgr. Františka Nociara, znalca z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých zo dňa 29.9.2016 súd zistil, že v
závere tohto znaleckého posudku znalec okrem iného konštatoval, že v emočnej oblasti sa u dieťaťa
prejavujú narušenia v zmysle neurotizácie. Dieťa intenzívne vníma situáciu napätia medzi rodičmi,
zmenenú rodinnú atmosféru a problémy vyplývajúce z neschopnosti rodičov viesť vecnú komunikáciu

a preto komunikujú konfliktným spôsobom formou výčitiek, osobných útokov a znevažovania jeden
druhého.Dieťajekonfrontovanépasívnealeboaktívnevyjadrenýmipostojmialebovýrokmizameraného
na druhého rodiča, zo zistených informácií predpokladal, že sa tak deje najmä na strane otca. Dieťa
vníma, že dôvodom je ono, čo ho výrazne zneisťuje a narúša jeho pocit istoty a bezpečia vo vzťahu s
matkou, či otcom. Tieto faktory výrazne narušujú emočný a citový vývin dieťaťa a môžu mať na jeho

osobnosť trvalý negatívny vplyv. Ohľadne osobnosti otca dieťaťa okrem iného uviedol, že vystupuje
so známkami snahy o dominanciu, často prechádza do direktivity, prejavujú sa známky egocentrizmu,
presvedčenia, ku ktorým dospel považuje za objektívnu pravdu a ako takú ju aj obhajuje. Skôr sa
orientuje na vytváranie vízií a plánov, než na ich praktickú realizáciu. V rozhovore sa prevažne venuje
len témam jedla a hmotných vecí, ostatným potrebám dieťaťa sa venuje len povrchne. Nemá rád odpor,

či nesúhlas druhej strany, len s obtiažami dokáže aktívne počúvať a pripustiť argumentáciu druhej
strany. K osobnosti matky uviedol, že nemá tendenciu byť dominantná vo vzťahoch a interakciách,
v kontakte s dominantnejšou osobou sa stiahne a má tendenciu sa prispôsobiť, prípadne volí len
pasívny odpor. Hodnotový systém a systém životných priorít je dostatočne ukotvený, v popredí je
potreba plnohodnotného rodinného života primeraného sebauplatnenia, orientácia na sociálne pravidlá.

V sebaobraze sa preukazuje nižšia miera sebavedomia a sebahodnotenia. Vzťah dieťaťa s otcom
charakterizoval ako dobre vytvorený, dostatočne emočne a citovo sýtený. Otca rešpektuje ako autoritu,
cíti sa pri ňom isto a bezpečne, konanie a správanie otca vníma ako ústretové, hoci vzhľadom k veku
nedokáže objektívne vyhodnotiť, či je to pre ňu aj prospešné. Vzťah dieťaťa s matkou je rovnako
dobre vytvorený, emočne a citovo sýtený. Napriek tomu, že je kontakt s matkou obmedzený pre jej

neprítomnosť počas práce v zahraničí, vzťah vykazuje dostatočnú mieru dôvernosti. V ich vzťahu sa
ale odzrkadľuje súčasná situáciu, s tým, že osobná neprítomnosť matky a rozdelenie pozornosti medzi
nového partnera a dcéru táto vníma a je s tým konfrontovaná. Otec dieťaťa sa snaží vytárať pre
ňu vhodné prostredie, presadzuje v ňom ale vlastný pohľad. V prístupe k dcére je hyperprotektívny,
akúkoľvek jej ujmu vníma ako vlastnú. Otec nemá spracovaný rozpad vzťahu s manželkou, voči ktorej

je kritický a nepriateľský a až paranoidne nastavený a v tomto nastavení nedokáže plnohodnotne
akceptovať prirodzený vzťah dieťaťa a matky. Uviedol reakciu otca, keď dieťa reagovalo napätím a
plačom na konfliktnú komunikáciu rodičov, kedy ako východisko jej ponúkol tablet, namiesto toho
aby jej venoval pozornosť a komunikoval s ňou. To znalec vyhodnotil ako nebezpečné z dôvodu,
aby sa u dieťaťa nezafixovali nesprávne postupy riešenia záťažových situácií. Otec preferuje najmä

materiálne zabezpečenie dieťaťa, čo je dominantné pre jeho životný štýl a týmto hodnotám učí aj
dieťa. V zabezpečení praktickej starostlivosti o dieťa nie sú u otca zistené nedostatky, ktoré by mu
bránili podieľať sa na starostlivosti. U matky tiež neboli zrejmé prekážky, ktoré by matku vylučovali zo
starostlivosti o dieťa, ktoré mu je schopná poskytnúť plnohodnotnú výchovu a starostlivosť, s tým, žeprimerane reflektuje jeho potreby a záujmy a snaží sa jej vytvárať primerané podmienky pre zdravý
rozvoj a vývin. Z psychologického hľadiska by bolo pre maloletú prospešné a v jej záujme, aby sa na
jej výchove naďalej podieľali obidvaja rodičia, je však zrejmé, že matka dieťaťa je osobnostne lepšie

pripravená na poskytovanie starostlivosti o dieťa a tiež dokáže primeranejšie zabezpečiť a viesť výchovu
tak, aby to bolo pre dieťa prospešné z pohľadu jeho dlhodobého primeraného psychického vývinu.
Znalec navrhol upraviť starostlivosť o dieťa formou striedavej starostlivosti rodičov v dvojtýždňových
intervaloch pre prípad, že by matka zostala trvalo vo svojom bydlisku, považoval za vhodné riešenie
zveriť maloletú do starostlivosti matky a ponechať dostatočný priestor pre styk dieťaťa s otcom, čím

by sa zabezpečila dostatočná stabilita výchovného prostredia, keďže rodičia sa výrazne odlišujú vo
výchovných prístupoch, hodnotách a životných prioritách. Tiež je prekážkou, že rodičia nedokážu
vecne komunikovať o potrebách a záležitostiach dieťaťa, čo narúša spoluprácu potrebnú pri striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov.
Z výsluchu súdneho znalca na pojednávaní súd zistil, že tento v celom rozsahu zotrval na svojich
záveroch uvedených v predmetnom znaleckom posudku.

Pri zisťovaní názoru maloletej R. N. V. súd na pojednávaní okrem iného zistil, že (január 2017) má 10
rokov a s maminou sa nestretáva, pretože k nej nechce chodiť. Nepamätala si, kedy naposledy bola s
maminou, nechce chodiť striedavo k mamine a k ocinovi, pretože ju to nebaví a chce byť iba s ocinom.
Keď bola menšia, tak na ňu kričala, aj keď urobila niečo zlé, tak jej dala facku alebo po zadku alebo ju
zakvákala. Kým ešte bývali spolu, tak bolo to všetko normálne, s maminou vychádzali dobre, iba niekedy

sa pohádali. Vtedy sa o ňu starali obaja rovnako, teraz sa stará o ňu iba ocino. Predtým chodila aj dlhšie
k mame, ale už nechce, lebo ona môže mať ešte iné dieťa, čo by ale nebol jej súrodenec, keďže by
to nebolo vlastné. Vyjadrila sa, že je na maminu nahnevaná, lebo odišla za iným pánom a potom sa
pohádala s ockom a tiež na neho kričala. Uviedla, že jej mamina vôbec nechýba, ocko o nej rozpráva
pekne, ale ona o ňom nie. Ona tiež nemá čo pekné na mamu povedať, lebo ona nie je normálna. Predtým

keď bola menšia, tak bola normálna, ale teraz vôbec.
Z prednesu kolízneho opatrovníka maloletej súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali
podanej písomnej správy zo šetrenia rodinných pomerov. Navrhli zveriť maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov s poukazom na fakt, že v tom čase matka pracovala v E. v dvojtýždenných
turnusoch. Pre prípad, že by sa rodičia maloletej nevedeli dohodnúť ohľadne zverenia maloletej

do osobnej starostlivosti rodičov, navrhli nariadiť znalecké dokazovanie. Následne po vykonanom
znaleckom dokazovaní a zistení názoru maloletej na pojednávaní kolízny opatrovník maloletej sa
priklonil k návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania s poukazom na to, že názor maloletej od
vykonaného znaleckého dokazovania sa zmenil a je diametrálne odlišný, pričom nie sú ani oni schopní
posúdiť, či je dieťa ovplyvňované otcom. Na poslednom pojednávaní kolízny opatrovník maloletej

prostredníctvom poverenej zamestnankyne uviedol, že otázku rozvodu ponechávajú na zvážení súdu
a pre prípad, že by súd manželstvo rozviedol, navrhli schváliť rodičovskú dohodu v časti zverenia
maloletej do osobnej starostlivosti otca, keď poukázali na názor maloletého dieťaťa, ktorý bol v
priebehu konania zisťovaný a tiež vyjadrili súhlas s tým, aby styk matky s maloletou nebol upravený
súdnym rozhodnutím. Ohľadne výšky výživného nesúhlasili s navrhnutou výškou a výživné navrhli určiť

primerane veku a potrebám maloletej. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, akú aktivitu vyvinuli
oni ohľadne zabezpečenia kontaktu matky s maloletou, kolízny opatrovník uviedol, že v septembri 2016
sa uskutočnilo stretnutie s navrhovateľkou a bolo jej odporučené, aby formou neodkladného opatrenia
požiadala o úpravu styku vo vzťahu k druhému manželovi, z ich strany žiadna intervencia vykonaná
ale nebola.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že nad rámec toho čo uviedla v
podanom písomnom návrhu sa vyjadrila, že v manželstve to bolo v poriadku, len kým neprejavovala
vlastný názor, ale keď sa začala presadzovať, tak vznikali medzi nimi konflikty. Názor manžela bol taký,
že on prináša do domácnosti peniaze a ona teda je povinná všetko robiť. Konflikty vznikali aj vo vzťahu
k starostlivosti o dcéru pri jej výchove, keď napr. na ňu zvýšila hlas. Potvrdila, že od 5.12.2015 sa

odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojmu priateľovi L. U. do Y., čo bolo východisko z núdze. K
výdavkom na maloletú uviedla, že oblečenie a obuv cca 70-80,- €, výdavky súvisiace so školou 50,- €,
2-krát mesačne plaváreň 7,- €. Otec maloletej jej zakupuje drahé darčeky ako mobil v hodnote 400,- €
resp. počítač v hodnote cca 600,- €. Uviedla, že s dcérou majú dobrý vzťah, ale že otec ju citovo vydiera,
napr. že keď bude žiť u nej, tak on sa odsťahuje do Š. alebo H. a ona ho už neuvidí. Uviedla, že sa o

domácnosť prestala starať až v októbri 2015 a vtedy sa aj začala intímne stretávať s priateľom. Ďalej
uviedla, že striedavá starostlivosť v podstate fungovala s maloletou do polovičky júla 2016, kedy začala
dcéra odmietať chodiť k nej, mala rôzne výhovorky, neskôr ona zistila, že jej aj klamala. V auguste bola
potom u nej asi len 3-krát. S septembri sa dohodli, že prvé 2-3 týždne keď je to náročné v škole, budeväčšinu času u nej, s čím dcéra súhlasila, ale keď už prišla po ňu, tak sa jej manžel vysmial, že nikam
nepôjde, čo odôvodnil tým, že sa musí starať o psa, ktorého jej kúpil. Odvtedy jej už dcéra iba sporadicky
dvíhala telefóny a kontakt sa obmedzil na úplné minimum a z toho dôvodu sa ona obrátila na ÚPSVaR

Detva, aby ich informovala o tejto situácii. S dcérou sa potom stretla až na Vianoce, asi na 5 minút pri
dverách, keď jej doniesla darčeky. Keď za ňou bola viackrát v škole, aby nadviazali nejaký kontakt, tak
jej učiteľka povedala, že si neželá, aby tam za ňou chodila, lebo sa bojí, že sa o tom dozvie manžel
a bude kričať. Spochybnila starostlivosť otca o maloletú aj ohľadne stravovania, obliekania a trávenia
voľného času.

Z výsluchu druhého manžela na pojednávaní súd okrem iného zistil, že nad rámec toho čo uviedol v
písomnom vyjadrení sa vyjadril, že muža s ktorým v súčasnosti jeho manželka žije pôvodne vydávala
za svojho bratranca a chodil aj k ním do domácnosti. Tvrdil, že má navrhovateľka problém s agresivitou,
pričom správanie navrhovateľky sa zmenilo radikálne odkedy sa spoznala s tým pánom U.. Uviedol, že
malej zakazuje navštevovať starých rodičov, bratrancov, sesternice. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú,
uviedol, že on je vyučený kuchár a vie navariť čokoľvek. Tiež čo sa týka komunikácie v škole, riaditeľka

hovorí nemecky a ďalší 5 učitelia v škole hovoria aj anglicky, takže podľa neho je schopný vychovávať
dcéru na 100 %, keďže navyše on pracuje z domu. Pokiaľ ide o jeho príjmy, uviedol, že má 1.000,- €
mesačne z príjmov vo Š. a ešte má príjmy, ktoré mu poskytujú rodičia, jedná sa o peniaze z fondov.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržali podaného návrhu a nad rámec toho k veci uviedli, že rozporujú príjem druhého

manžela, pretože podľa ich vedomostí príjmy z prenájmu nehnuteľností vo Š. sú cca vo výške 3.000,- €.
Pôvodne trvali na výlučnej osobnej starostlivosti o maloletú. Po zistení názoru maloletej na pojednávaní,
vzhľadom na prezentovaný odmietavý postoj k matke, žiadali ozrejmiť dôvody zmeny postoja maloletej
k matke formou ďalšieho znaleckého dokazovania. Prípadne navrhli striedavú osobnú starostlivosť.
Z prednesu právneho zástupcu druhého manžela na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa

v celom rozsahu pridržali podaného písomného vyjadrenia a nad rámec toho k veci uviedli, že ani
po vykonanom znaleckom dokazovaní nevyjadrili súhlas so zverením maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti, ktorú si vyskúšali pred letom 2016, avšak podľa ich názoru nefungovala a dieťa bolo
traumatizované, s tým, že matka obmedzovala kontakt otca s dieťaťom, nedovolila jej telefonovať otcovi
a vzhľadom na postoj dieťaťa trvali na jej zverení do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Vo vzťahu ku

kolíznemu opatrovníkovi uviedli, že aj oni očakávali, že im tento poskytne nejakú interakciu vo vzťahu
navzájom medzi účastníkmi konania, s tým, že podľa ich názoru bol úrad nečinný vo vzťahu k obidvom
účastníkom konania.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.5P/9/2016 súd okrem iného zistil, že dňa 14.1.2016
bol podaný na tunajšom súde návrh matky B. V., nar. XX.X.XXXX na úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva vo vzťahu k maloletej R. N.G. V., nar.
X.X.XXXX. V rámci tohto konania bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený
tunajšiemu súdu dňa 30.9.2016 ohľadne zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jej rodičov. O
tomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 6.10.2016 sp.zn.5P/9/2016-60, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2016 a ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol. Dňa 5.1.2017 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletej na nariadenie
neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku s maloletou R.. O tomto návrhu bolo rozhodnuté
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24.1.2017 sp.zn.5P/9/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15.2.2017 a ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky B. V. s maloletou R. na
každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. V prevyšujúcej

časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.14P/20/2016 súd okrem iného zistil, že v tomto
konaní bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.8.2016 sp.zn.14P/20/2016-8, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2016 a ktorým súd zamietol návrh otca Y. U. V. na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 24.8.2016 a ktorým žiadal, aby súd

nariadil odovzdať maloletú R. N. do starostlivosti otca a uložil povinnosť matke prispievať na jej výživu
sumou 70,- € mesačne do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod
sp.zn.10P/23/2015.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.11P/25/2015 súd okrem iného zistil, že v tomto
konaní bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.12.2015 sp.zn.11P/25/2015-6, ktorým

súdpredbežnýmopatrenímnariadilotcovimaloletejY.U.V.,abymaloletúR.N.odovzdaldostarostlivosti
navrhovateľky B. V.. Na základe odvolania otca rozhodol vo veci nadriadený súd - Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 3.2.2016 sp.zn.12CoP/5/2016-76, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa14.3.2016 uznesenie Okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.5P/428/2015 súd okrem iného zistil, že súd v

tomto konaní rozhodol uznesením zo dňa 16.12.2015 sp.zn.5P/428/2015-7, ktorým zamietol návrh
otca Y. U. V. zo dňa 7.12.2015 na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletej R. N.
do jeho osobnej starostlivosti. Na základe odvolania otca vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 9.2.2016 sp.zn.15CoP/2/2016-22, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
25.4.2016 uznesenie Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd

Zvolen uznesením zo dňa 22.3.2016 sp.zn.5P/428/2015-42 návrh na nariadenie predbežného opatrenia
opätovne zamietol, s tým, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2016.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.5T/51/2016 súd okrem iného zistil, že súd v tomto
konaní rozhodol rozsudkom zo dňa 18.5.2016 č.k.5T/51/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.5.2016aktorýmsúdschválildohoduovineatresteuzavretúdňa12.4.2016voZvolenezaprítomnosti
prokurátorky OP Zvolen JUDr. Jany Žlnkovej, obhajcu JUDr. Lukáša Brázdila a obvineného Y. U. V., na

základe ktorej tento obvinený je vinný, že od presne nezistenej doby do 00.05 hod. dňa 29.8.2015 v
meste Y. v priestoroch rodinného domu bez povolenia držal strelnú zbraň tam špecifikovanú, ktorú si pre
vlastnú potrebu zadovážil, hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu, teda sebe zadovážil a držal strelnú
zbraň bez povolenia, čím spáchal zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 2 Tr.zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý mu

bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Zároveň bol obvinenému
uložený trest prepadnutia predmetnej strelnej zbrane, ktorej vlastníkom sa stal štát.

6. Podľa § 22 ods. 1 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„zákon o MPS“), zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého

sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie
manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o MPS, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu
obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa § 24a veta prvá zákona o MPS, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu,

v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o MPS, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom,
o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov
daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 39 ods. 4 zákona o MPS, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti

manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti
rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak
a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo
b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne
podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa § 48 ods. 1 zákona o MPS, slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných
predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku l, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 2 písm. c) zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
c) 91,06 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom manželstvo
uzatvorili dňa 30.5.2005. Účastníci konania sú rodičmi maloletého dieťaťa a to R. N. V., nar. X.X.XXXX.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a
trvalo rozvrátené, a že manželstvo už neplní svoj účel, tak ako to predpokladá Zákon o rodine, a tiež od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti súd vyvodil z toho,
že v čase rozhodovania súdu manželia už viac ako 1,5 roka nežili v spoločnej domácnosti a ani žiadnym
iným spôsobom neviedli spolu rodinný, ani manželský život s tým, že aj vzájomná komunikácia medzi
nimi je na minimálnej úrovni resp. vyústi do hádky. Ani jeden z manželov neprejavil záujem manželské
spolužitie obnoviť a odstrániť príčiny, ktoré viedli k rozvratu ich manželstva. Príčiny rozvratu manželstva

videl súd najmä v tom, že počas vzájomného spolužitia sa zrejme ukázala rozdielnosť pováh, resp.
názorov účastníkov na fungovanie rodiny a riešenie problémov, ktoré vznikajú pri každom spolužití.
Tieto problémy v manželstve viedli k tomu, že navrhovateľka nadviazala mimomanželský vzťah s iným
mužom počas trvania manželstva, ku ktorému sa aj odsťahovala zo spoločnej domácnosti, čím nezhody
manželov vyvrcholili. Súd prihliadol pri svojom rozhodovaní aj na záujem maloletej Alexandry, ktorá

musela byť účastná, či už priamych hádok účastníkov konania, prípadne minimálne musela pociťovať
napätie vo vzťahu obidvoch rodičov a z toho vyplývajúce konflikty, pričom zlepšenie nenastalo ani v
medziobdobí po odchode matky maloletej zo spoločnej domácnosti, skôr naopak, čo súd považoval za
stresujúcifaktormajúcinegatívnyvplyvnazdravieaosobnostnývývojmaloletej,čovplnejmierepotvrdili
aj závery z vykonaného znaleckého dokazovania. Pokiaľ obaja rodičia maloletej budú rešpektovať jej

právo na zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi a obaja rodičia budú aj napr. v spolupráci s odborníkmi -
psychológom pracovať na tom, aby zmiernili dôsledky rozvodu na maloletú a tiež budú aktívne pracovať
na obnove vzťahu maloletej s matkou, bude podľa názoru súdu, model síce neúplnej, ale v zásade
fungujúcej rodiny, viac na prospech maloletej ako zotrvávanie v nefunkčnej rodine. Vzhľadom k vyššie
uvedenému súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy v manželstve

účastníkov sú dlhodobého charakteru, postoj obidvoch manželov bol jednoznačný v tom, že nemali
záujem toto manželské spolužitie obnoviť a podľa názoru súdu nie je reálna šanca, aby tieto problémy
vyriešili sami, len tým, že by účastníci zotrvali v manželstve.
Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére na čas po rozvode, pôvodne každý
z rodičov navrhol zveriť maloletú do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, v priebehu konania matka

maloletejvyjadrilasúhlasajsozverenímmaloletejdostriedavejosobnejstarostlivosti,avšaknásledneuž
potom čo bolo nariadené v konaní ďalšie znalecké dokazovanie (od ktorého súd potom upustil) oznámila
navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode
ohľadom zverenia maloletej Alexandry do osobnej starostlivosti otca.Na poslednom pojednávaní obaja rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne výkonu rodičovských práv
apovinnostíkmaloletej,atotakvotázkezvereniamaloletejdoosobnejstarostlivostiotca,akoajohľadne
výšky vyživovacej povinnosti matky voči maloletej a tiež ohľadne úpravy styku matky s maloletou, ktorú

súd formou rozsudku schválil, keď súd vyhodnotil, že táto nie je v rozpore so záujmom maloletej.
Súd totiž prihliadol vo vzťahu k otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca k jej aktuálnemu
názoru, ktorý prezentovala aj priamo na pojednávaní, keď by podľa názoru súdu bolo v súčasnosti
kontraproduktívne, zveriť maloletú do výlučnej osobnej starostlivosti matky a zároveň by bola otázna
schopnosť rodičov zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť k maloletej s poukazom na vyhrotené

vzťahy medzi nimi.
Súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti výšky vyživovacej povinnosti matky voči maloletej, a to napriek
nesúhlasu kolízneho opatrovníka maloletej s touto výškou výživného, keďže podľa názoru súdu je
zrejmé, že príjmy otca maloletej sú nadštandardné a to aj v prípade, že by súd vychádzal iba z tvrdení
otca maloletej, že jeho príjem je cca 2.000,- € mesačne (keď súd vzhľadom na zverenie maloletej do jeho
osobnej starostlivosti nevykonával podrobnejšie dokazovanie ohľadne výšky jeho príjmu) a súd má za to,

že otec maloletej zo svojich príjmov je schopný v plnom rozsahu zabezpečiť všetky materiálne potreby
maloletej a to nielen v nevyhnutnom resp. bežnom rozsahu, ale jednoznačne aj nad rámec toho. Súd
pritom zastáva názor, že prvotne je potrebné rešpektovať dohodu rodičov ohľadne výšky výživného. Súd
mávtakomtoprípadezasiahnuťarozhodnúťvrozporesichvzájomnoudohodouibavprípade,žebymal
za to, že by výživné vo výške dohodnutej rodičmi maloletého dieťaťa nepostačovalo na úhradu všetkých

jeho životných potrieb, ktoré majú byť prostredníctvom výživného uspokojované. Keďže však súd v tejto
konkrétnej veci k takýmto zisteniam nedospel, schválil aj rodičovskú dohodu v tejto časti. Na okraj súd
uvádza, že kolízny opatrovník maloletej v priebehu celého konania nikdy neavizoval, že by starostlivosť
o maloletú po materiálnej stránke nebola dostatočne zabezpečená a teda, že by akýmkoľvek spôsobom
zdôvodnili potrebu vyššieho výživného, ktoré by mala uhrádzať matka vo vzťahu k maloletej (i keď

súd nespochybňuje fakt, že by zo zisteného príjmu matky maloletej cca 600,- € mesačne mohlo byť
výživné určené vo vyššej výške) a navyše ani nijako podrobnejšie nešpecifikovali aká by mala byť výška
výživného pre maloletú tak, aby to podľa nich zodpovedalo potrebám maloletej, keď túto svoju námietku
obmedzili na vyhlásenie, že výživné navrhujú určiť primerane veku a potrebám maloletej.
Napokon súd schválil aj rodičovskú dohodu ohľadne úpravy styku matky s maloletou, keď tento obe

strany žiadali neupravovať, a to v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
Súd má ale pritom za to, že práve ohľadne tejto záležitosti bude ďalej úlohou kolízneho opatrovníka
maloletej sledovať pomery medzi účastníkmi konania vo vzťahu k maloletej a v prípade, že zistia, že
vzájomný kontakt a vzťah matky s maloletou dcérou nie je zachovaný na požadovanej úrovni z dôvodov
na strane maloletej resp. preferenčného rodiča - otca maloletej, hoci by o styk matka mala záujem,

mali by využiť všetky dostupné zákonné prostriedky, vrátane podnetu na súd, aby bola táto otázka
ďalej riešená, nakoľko aj zo záverov z vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že maloletá by mala mať zabezpečený dostatočný priestor na to, aby bolo rešpektované jej právo na
udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, navyše
s prihliadnutím na to, že sa jedná o dcéru a je potrebné zabezpečiť, aby sa mohla identifikovať so svojou

ženskou rolou, a rovnako sú tieto práva dieťaťa zakotvené i v samotnom Zákone o rodine. Súd túto
ingerenciu kolízneho opatrovníka zdôrazňuje aj s poukazom na fakt, že navrhovateľka - matka maloletej
v priebehu konania príslušný ÚPSVaR upozornila na fakt, že je jej bránené v styku s maloletou a tento
sa nevykonával cca pol roka.

8. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti nahradiť trovy
konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
Podľa § 52 C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. O trovách konania štátu súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

mimosporového poriadku tak, že zaviazal navrhovateľku na ich úhradu vo výške 31,40 € s poukazom
na uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 13.3.2017 sp.zn.10P/23/2015-204, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.4.2017 a ktorým súd priznal znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi znalečné vo
výške 66,40 € za účasť na pojednávaniach dňa 12.12.2016 a 18.1.2017, na ktoré súd predvolalznalca za účelom jeho výsluchu o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku vypracovanom v
prejednávanej veci. Súd pritom upravil učtáreň Okresného súdu Zvolen, aby znalcovi priznané znalečné
poukázala po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že v rozsahu 35,- € bolo vyplatené

znalcovi z preddavku na znalecké dokazovanie zložené druhým manželom a vo zvyšnej časti 31,40 €
bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Súd totiž vychádzal z toho, že znalecké dokazovanie
navrhli obaja účastníci konania a znalecké dokazovanie bolo vykonané s cieľom objektívne posúdiť
skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi konania sporné, a na ktoré bolo potrebné odborné znalosti.

10. Podľa 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), každý má právo konať pred súdom
v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
Podľa § 155 ods. 3 veta prvá C.s.p., trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.
Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 2.12.2015 sp.zn.10P/23/2015-16, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 30.12.2015 súd pribral do konania tlmočníčku z anglického jazyka Mgr. Katarínu
Šimkovú pre druhého manžela na tlmočenie súdnych pojednávaní, prípadne na vykonanie ďalších
tlmočníckych úkonov, ktoré si vyžiada priebeh konania, nakoľko druhý manžel prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podaním zo dňa 26.11.2015, doručeným súdu toho istého dňa, oznámil, že žiada
do konania pribrať tlmočníka z anglického jazyka. O trovách konania spojených s pribratím tlmočníka

preto súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku tak, že
tieto znáša štát.

Poučenie:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú oprávnení podať, voči výroku, ktorým bola súdom schválená
rodičovská dohoda, odvolanie.

Proti ostatným výrokom tohto rozsudku, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa aj proti výroku rozsudku,
ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda, možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa
jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch
vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 63 CMP),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému

alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.