Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/83/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010328
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8711010328.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. septembra 2017, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Zuzany Levockej a PhDr. Daniely Slivkovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
H. D. K. A. D. Z. Á. F. , nar. XX. X. XXXX Y. J., bytom J., R.
XXXX/XX, L. G., živnostník,

j e v i n n ý , že

ad1/
dňa 24. 9. 2008 v čase okolo 20.30 hod. prišiel do zariadenia Pub Legenda, na ul. Uherovej v Poprade,
kde pri barovom pulte službukonajúcemu čašníkovi C. B., nar. X. X. XXXX, povedal: „Ty si mal sedieť a
tak poď von!“, čo C. B. odmietol, kde vo verbálnom útoku pokračoval slovami „ja s tebou dnes skončím,

zabijem ťa, počkaj desať minút a uvidíš!“, kde po týchto vyhrážkach zo zariadenia odišiel preč, čím u
poškodeného C. B., X.. X. X. XXXX, bytom J., N.. Š. Č.. XXXX/X vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie,

ad2/
v období od začiatku januára 2010 do 10. 2. 2010 potom, čo sa E. D., t. č. D., X.. XX. X. XXXX, rozhodla
s obvineným ukončiť vzťah, začal sa jej osobne, telefonicky a prostredníctvom SMS správ vyhrážať, aby

sa k nemu vrátila a to tak, že

jej hovoril, že keď sa k nemu nevráti, tak ostane na svete sama, že sa postará o to, že príde o svojho
syna a rodinu, pričom
- dňa 12. 1. 2010 jej poslal SMS správu s textom „ok opýtam sa ťa jednu vec máš rada svojho malého?
Asi nie ... Nikdy som neublížil decku čo už ...“
potom, čo zistil, že E. D., t. č. D. má nového priateľa, tak jej dňa 15. 1. 2010 poslal SMS správu so

znením, že zabije ju aj jej priateľa, ale najskôr mu ešte vypáli dom aj s rodinou, pričom toho istého dňa
okolo 23.00 hod. v Poprade, na ul. G., keď bola na diskotéke v Internet Café, jej odkázal, aby prišla
von, lebo ináč príde dnu a ju nasilu vytiahne von, na základe čoho E. D., t. č. D. vyšla na chodu, kde
ju chytil rukou za pravé rameno a proti jej vôli ju nasilu ťahal von z objektu strediska Výkrik, kde počas
toho mu hovorila, že s ním nechce ísť, aby ju pustil a neskôr aj kričala, aby jej dal pokoj a pustil ju, načo
nereagoval a stále ju nasilu ťahal k vchodu do bytovky, kde býva, pričom pri vchode, keď s ním nechcela

ísť dnu, tak jej dal tri facky dlaňou pravej ruky na ľavé líce a povedal jej, že ju dobrovoľne nepustí, v
dôsledku čoho mu povedala, že s ním domov pôjde,
- dňa 9. 2. 2010 okolo polnoci prišiel do kaviarne Tatra Time Café, ktorá sa nachádza Pod Lesom vo
Vysokých Tatrách, v ktorej v tom čase bola E. D., t. č. D. a povedal jej, aby si zobrala svoje veci, že ide s
ním a keď mu povedala, že nikam nejde, povedal jej, či má vypáliť bar, následne ju chytil za bundu a ťahal
z kaviarne von aj napriek tomu, že sa tomu bránila a kričala, aby ju pustil, že s ním nechce ísť, nasilu ju
vyviedol von a ťahal ju k osobnému motorovému vozidlu zn. VW Passat bielej farby, ktoré viedol J. X., t.

č. nebohý a pri aute sa jej opýtal, či si sadne dobrovoľne alebo ju má do auta posadiť nasilu, pričom juodviezli do Popradu k trvalému bydlisku obvineného na ul. G. Č.. XX, pričom počas jazdy sa jej vyhrážal,
že keď s ním nepôjde pred bytovku, tak ju zabije a zakope na Kvetnici, a po príchode pred bytovku na
G. Č.. XX Y. J. ju obžalovaný násilím vytiahol z auta a držiac jej pravú ruku pod ramenným kĺbom ju

ťahal pred vchod do paneláku, kde býval a chcel, aby s ním šla do bytu, pričom keď mu povedala, že
nejde, udrel ju pravou rukou po líci,
- v období od 15. 1. 2010 do 9. 2. 2010 v presne nezistených dňoch sa obž. H. D. trikrát telefonicky
vyhrážal K. Č., X.. XX. X. XXXX, trvalo bytom R. L., N.. J. XX/XX, že ak neprestane chodiť s E. D., t.
č. D. B. J., tak ho zabije,

t e d a

ad1/
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal z osobitného
motívu - pomsty,

ad2/
iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel,

č í m s á c h a l

ad1/
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 140 písm. b/ Trestného zákona,

ad2/
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 7, § 39 ods. 1 Trestného

zákona , čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov a 13 (trinásť) dni.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Poprad č. 4T/151/2008 zo dňa 11. marca 2010, právoplatného 11. marca 2010, ktorým mu bol podľa §

323 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka a na
výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu

z a r a ď u j e do ústavu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 20.06.2011 súd vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 18.06.2013 tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Trestného
poriadku z dôvodov, že skutky pre ktoré bol trestne stíhaný, nie sú trestnými činmi. Na základe odvolania

prokurátora bol v konaní Krajského súdu Prešov č. 5To/4/2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
dňa 20.05.2014 a vec bola vrátená Okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.V zmysle obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu súd vykonal dokazovanie, odstránil procesné
pochybenia a po vyhodnotení dôkazov samostatne a vo vzájomných súvislostiach dospel k názoru, že
skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba sú trestnými činmi a spáchal ich obžalovaný.

Obžalovaný i po doplnení dokazovania zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach a tieto ničím
nedoplnil.

Znalecké dokazovanie bolo vykonané vo vzťahu k poškodenej E. D., predtým D. a to znalcami z odvetvia

psychiatrie i klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých.

K skutku zo dňa 24.09.2008 uvedenému v bode 1/ obžalovaný priznal stretnutie s poškodeným C. B. v
bare PUB Legenda v Poprade na ul. Uherovej, kde poškodený pracoval ako čašník. Tieto skutočnosti
mu boli známe a to uvedeného zariadenia chodil aj predtým s kamarátmi a v uvedený večer tam
prišiel za účelom dať si ešte pohárik alkoholu po predchádzajúcom stretnutí s priateľkou a konzumácie

alkoholu. V bare ihneď nadviazal kontakt s poškodeným B., ktorý tam v uvedený večer pracoval a
chcel mu odovzdať správu, že v trestnej veci vedenej proti nemu, kde bol poškodený vypočúvaný ako
svedok v predchádzajúci deň ma súde dňa 23.09.2008, tak on bol v uvedenom konaní odsúdený na
nepodmienečný trest, ktorý skutok spáchal práve vo vzťahu k poškodenému B. pri konflikte v inom
zariadení. Tvrdil, že poškodeného vyzval, aby s nim išiel porozprávať vonku zo zariadenia, čo poškodený

odmietol. Tento rozhovor bol v bare pri pulte a keďže v zariadení bolo hlučno a bolo tam dosť veľa hostí,
tak on sa zdržal asi 5 minút, alkohol už nepožadoval a všimol si, že pri pulte stála aj čašníčka B. asi na
vzdialenosť 5 metrov, no poškodenému sa nevyhrážal a ani nebolo vidieť, aby mal strach. Bar opustil
dobrovoľne a pri následných stretnutiach s poškodeným sa pozdravili, ich vzťah bol normálny a minulosť
nerozoberali. Zhodne vypovedal i na hlavnom pojednávaní, ale dodal, že v čase príchodu do baru on

nebol pod vplyvom alkoholu.

Kuskutkukvalifikovanémuakopokračovacízločinvydieraniapodľa§189ods.1Trestnéhozákonatvrdil,
že s poškodenou E. D. sa spoznal 06.12.2009, ich vzťah nikdy neskončil, i keď poškodená sa občas
vyjadrila, že ona už skončila s nim tento vzťah a dôkazom jeho tvrdenia je fakt, že dňa 07.01.2012 s

E. D. uzavreli manželstvo.

S K. Č. nadviazal kontakt až potom, čo zistil, že on má vzťah s E. D., ktorá mu tento vzťah popierala a
tak rozhovorom s Č. si chcel overiť pravdivosť týchto informácií. Popieral akékoľvek vyhrážky a nútenie
niekoho v záujme dosiahnutia ukončenia vzťahu medzi D. a Č.. K zaslaniu SMS správ uviedol, že nič

zle tým nemyslel urobiť. Stretnutie s poškodenou dňa 15.01.2010 v internet café bolo tak, že poškodená
prišla vonku s nim spolu, išla dobrovoľne, bez akéhokoľvek násilia a spolu išli až do bytu k nim, kde
poškodená aj prenocovala. V tom čase bola v byte jeho matka a taktiež aj jeho 9 ročná sestra. V
čase narušených vzťahov s poškodenou mu táto telefonicky oznámila dňa 09.02.2010 vo večerných
hodinách, že je v zariadení Tatra Time café vo Vysokých Tatrách - Pod lesom a keď zistil, že je tam s

kamarátmi, tak v nočnej dobe išiel za ňou, kde ho doviezol kamarát, pretože on pri chôdzi používal barle,
vypil tam iba jeden pohárik alkoholu, zdržal sa asi 10 minút a s poškodenou išli spolu pred činžiak v
Poprade, kde býval, pričom žiadne násilie vo vzťahu k nej nepoužil. Potom išli posedieť do baru Admirál
v Poprade, kde pili čaj, zdržali sa asi 15 minút a počas sedenia poškodená napísala SMS Č., následne
s nim telefonovala, aby prišiel pre ňu pred činžiak. Obaja čakali pred činžiakom a keď Č. prišiel vozidlom

taxi služby, ktoré riadil, tak na miesto prišli aj dve hliadky polície, poškodená odchádzala s Č., on na
požiadanie policajtov predložil občiansky preukaz a následne išiel do bytu. Počas spoločného večera
poškodená používala pri telefonovaní jeho mobilný telefón a on v ten večer vôbec nevolal s Č.. Tvrdil,
že počas nepretržitého vzťahu s poškodenou od 06.12.2009 táto u nich nocovala viackrát, udržiavali
intímny vzťah, poškodená mu pomáhala pri chôdzi, doprevádzala ho na plánovanú hospitalizáciu v

januári 2010, následne boli spolu na chate v Tatranskej Štrbe. Podľa neho bolo podanie trestného
oznámenia poškodenou vyvolané Č., ktorý si chcel udržať vzťah s poškodenou, na to použil poškodenú,
ktorú nahovoril, aby toto oznámenie podala na polícii a taktiež aj sám podal trestné oznámenie. Ani
jeho vzatie do väzby neodradilo poškodenú od ich ďalšieho vzťahu, táto s nim naďalej komunikovala
písomne, aj osobnými návštevami vo väzbe v Košiciach, vyjadrovala ľútosť nad svojim konaním, pretože

takýto následok neočakávala.

K skutku v bode 1/ je v spise dôkaz a to zápisnica o trestnom oznámení z 24.09.2008 a k skutku v bode
2/ zo dňa 23.01.2010 a 09. 02.2010. Z dôkazov vyplýva, že poškodený C. B. podal trestné oznámeniesúvisiace s konaním obžalovaného už jednu hodinu po osobnom kontakte s obžalovaným a ďalej
vyplýva, že obžalovaný prišiel do baru výlučne za účelom pomstiť sa poškodenému za jeho výpoveď
proti obžalovanému v inej trestnej veci. Práve v tejto zápisnici je najpodrobnejšie popísané konanie

obžalovaného, jeho motív a sú označení svedkovia a tieto dôkazy v ďalšom konaní boli vykonané po
vznesení obvinenia.

Poškodený C. B. potvrdil, že s obžalovaným mal v minulosti konflikt, kde obžalovaný hodil do neho
popolník a za toto konanie bol obžalovaný odsúdený, pričom on bol vypovedať dňa 23.09.2008 ako

svedok - poškodený na súde. Už nasledujúci deň vo večerných hodinách obžalovaný prišiel za ním do
baru, bol pod vplyvom alkoholu a vytýkal mu, že ho dal do basy a preto ho vyzýval, aby s nim išiel
vonku. Túto výzvu on odmietol zo strachu, pretože zo strany obžalovaného cítil pomstu. Pri komunikácii
obžalovaný použil aj vyhrážky zbitím a zabitím a následne odchádzal. Toto konanie obžalovaného u
neho vzbudilo strach a tak zavolal hliadku polície, podal im vysvetlenie, bol spísať zápisnicu o trestnom
oznámení, vrátil sa na pracovisko a po ukončení práce požiadal hliadku polície o odvoz domov zo

strachu, že ho obžalovaný môže nikde čakať.

Rozhovor obžalovaného s poškodeným pri pulte vnímala aj svedkyňa B. a taktiež aj svedok K., no
pri plnení svojich pracovných povinností celý obsah rozhovoru nepočuli. Potvrdil , že v bare bol hluk,
ale vyhrážky obžalovaného na adresu poškodeného sa dozvedeli pri rozhovore s poškodeným a vtedy

zistili, že konflikt medzi nimi už bol v minulosti. Výpovede týchto dvoch svedkov sú zhodné s výpoveďou
poškodeného a taktiež aj s časťou tvrdenia obžalovaného, keď popísal miesto, dobu komunikácie a
samotnú atmosféru v bare. Výpovede svedkov sú zhodné v podstatných bodoch, i keď určité detaily
boli rozdielne, čo mohlo byť spôsobené uplynutím času a takého momenty neboli pre ich osobný život
dôležitými.

Strach poškodeného o život a zdravie po komunikácii s obžalovaným potvrdil aj H. B., ktorý sedel v
bare a po odchode obžalovaného mu poškodený oznámil, že obžalovaný sa mu vyhrážal zbitím a bolo
na ňom vidieť, že je prestrašený a tak požiadal svedka, aby zistil vonku, či ho obžalovaný nečaká.
Tento strach u poškodeného pretrvával niekoľko dní. Táto výpoveď svedka bola prečítaná z dôvodu

nemožnosti zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní.

Ku skutku v bode 2/ bola vypočúvaná svedkyňa - poškodená E. D. na hlavnom pojednávaní dňa
17.07.2012 v čase, keď obžalovaný už bol jej manželom. Po zákonnom poučení prehlásila, že chce
vypovedať. Táto jej výpoveď potvrdzuje vznik vzťahu s obžalovaným, ktorý vydržal asi iba jeden mesiac,

pretože ona nadviazala vzťah s Č. a s obžalovaným už iba si posielali SMS a telefonovali, no z ich
obsahu zistila, že obžalovaný je smutný, mal záujem udržať si vzťah s ňou, pozval ju na kávu, no ona
odmietla jeho ponuky. Obžalovaný počas trvania ich vzťahu ju neobmedzoval, nekričal na ňu, nemala
zlé skúseností, nepoužil fyzickú silu a ani po ukončení vzťahu sa jej nevyhrážal, nenútil ju k ničomu,
obsah SMS z 12.01.2010 nevyvolával u nej žiaden strach, no po oznámení tohto obsahu Č. ju práve

on nahováral na podanie trestného oznámenia, pretože obžalovaného poznal ako nebezpečného, ktorý
môže ublížiť jej, ale taktiež aj dieťaťu a práve on ju ovplyvnil pri podaní dvoch trestných oznámení.
Tvrdila, že ani ďalšie SMS v nej nevzbudzovali strach a pokiaľ boli použité cudzie slová a prekladom
zistila, že je tam použitý výraz zabiť, tak tento text vnímala ako text pesničky. Dôvodom nahovárania Č.
podľa poškodenej bola jeho žiarlivosť a obava, že ona sa vráti k obžalovanému. V prípravnom konaní

poškodená uviedla, že od vzniku vzťahu s obžalovaným bola ním obmedzovaná príkazmi, určovaním
okruhu osôb, s ktorými sa môže kontaktovať a takýto vzťah ukončila v januári 2010, pretože nemala o
neho záujem, no obžalovaný jej telefonoval, posielal SMS, vyjadroval záujem o ňu a ona na tieto podnety
nereagovala. Keď SMS začal používa s vyhrážkami, ublížením na zdraví dieťaťu, tak mu zo strachu
pred vyhrážkami prisľúbila telefonicky, že sa k nemu vráti, on sa tým ukľudnil, ale asi po troch dňoch

15.01.2010 už telefonoval, pozýval ju k sebe, načo ona používala rôzne výhovorky a tak obžalovaný
začal už používať vyhrážky, že pokiaľ nechce prísť dobrovoľne, tak prídu a zoberú ju k nemu kamaráti. V
tom čase sa dozvedel, že ona už má vzťah s Č. a tak použil vyhrážky a zabitím ako aj podpálením domu
sa vyhrážal prostredníctvom SMS aj Č.. Večer 15.01.2010 prišiel za ňou na diskotéku v Poprade - Výkrik
a prostredníctvom výhražného odkazu cez G. F. ju vylákal vonku, ťahal ju k bytovke, kde býval. Na jej

verbálny nesúhlas on nereagoval a keď odmietla s nim ísť do bytu, použil údery do tváre. Po hrozbe
ďalšieho násilia a použití fyzickej sily mu prisľúbila, že pôjde do bytu. Okrem uvedeného konania sa
obžalovaný vyhrážal aj Č.. Keď pokračoval vo výhražných SMS, tak sa rozhodla podať dňa 23.01.2010
trestné oznámenie. Z jeho obsahu vyplývajú násilné konania obžalovaného, ktoré podrobne uviedlavo svojej výpovedi aj dňa 10.02.2010. Tejto výpovedi svedkyne predchádzalo trestné oznámenie dňa
09.02.2010 v súvislosti s konaním obžalovaného v bare vo Vysokých Tatrách - Pod lesom a s následným
konaním pred činžiakom v noci 09.02.2010. Tieto udalosti poškodená podrobne popísala vo výpovedi

10.02.2010 a z tejto vyplývajú použité rôzne formy vyhrážok fyzickej sily a to nielen adresovaných
poškodenej,aleajČ.avovzťahukzariadeniu,kdesanachádzali,savuvedenúnocstretolspoškodenou
a odtiaľ ju odviezol do Popradu.

Pokiaľ poškodená zmenila svoju výpoveď dňa 10.03.2010 a tvrdila, že nič nie je pravda, čo uvádzala vo

výpovedi 10.02.2010, tak k tomu je potrebné uviesť, že táto zmena bola vyvolaná aj vplyvom udalostí,
keď obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode 10.02.2010 po podaní trestného oznámenia
poškodenou aj Č. a následne vzatý do väzby.

V uvedenom čase došlo aj k ukončeniu vzťahu poškodenej s Č. a jej opätovnému záujmu o
obžalovaného, čo vyplýva z jej výpovede dňa 24.08.2010. Podrobný popis udalosti poškodenou

súvisiacich s jednotlivými konaniami obžalovaného a uvádzanie detailov, ktoré boli potvrdzované aj
ďalšími dôkazmi sú presvedčivým súborom dôkazov o tom, že jednotlivé konania obžalovaného sa stali
tak ako ich popísala poškodená vo výpovedi bezprostredne po udalosti dňa 10.02.2010.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.07.2012 sa poškodený Č. k podstatným veciam týkajúcich sa vnímania

konania obžalovaného vyjadroval vyhýbavo, potvrdil, že s poškodenou D. mal vzťah po dobu asi jedného
mesiaca a ukončil ho z dôvodu, že ona mala ešte iného chlapa. V čase trvania ich vzťahu, ktorý časovo
nevedel upresniť, mal raz telefonát, buď od D., alebo obžalovaného, ktorého dovtedy vôbec nepoznal,
no neskôr vo výpovedi upresnil, že mu volala D., aby zavolal hliadku polície a prišiel do časti Popradu
zv. Výkrik. On predpokladal, že sa tam niečo deje a preto požiadal hliadku polície, aby s nim tam išli.

Pri činžiaku zbadal obžalovaného a D., obžalovaný potreboval oporu iného a to buď zo zdravotných
dôvodov alebo opitosti, zastavil autom na vzdialenosť asi 30 metrov, D. pribehla k nemu a odchádzali
preč a policajti išli k obžalovanému. Detaily o držaní obžalovaným za rameno poškodenej, ktoré uvádzal
v prípravnom konaní už nepotvrdil, odôvodňujúc odstupom času. Z ďalšej časti výpovede vyplýva, že
uvedené udalosti sa odohrali v noci 09.02.2010. V čase jeho vzťahu s poškodenou čítal SMS, ktoré jej

boli posielané a z ich obsahu bolo zrejmé, že ide o vyhrážky a to jej a jej synovi. Vyhrážky zabitím buď
čítal z SMS alebo mu o nich hovorila poškodená. Tvrdil, že jemu sa vyhrážal iba zbitím a nepamätá, či
sa vyhrážal aj zabitím. Tvrdil, že poškodenú presviedčal na podanie trestného oznámenia o skutočnej
udalosti, ktorá sa v túto noc odohrala, pretože mal obavy, aby sa jej nič nestalo. O udalostiach v uvedenú
noc v bare vo Vysokých Tatrách nevedel nič uviesť.

V prípravnom konaní tento poškodený vypovedal aj pri konfrontácii potvrdil, že vedel o vyhrážkach
poškodenej aj jej dieťaťu, následne sa obžalovaný telefonicky vyhrážal aj jemu a to len z dôvodu
ukončenia vzťahu poškodenej s obžalovaným a nadviazania vzťahu s nim. Intenzita vyhrážok bola tak
silná,žetietovyvolalistrachopoškodenú,nielenuneho,aleajupoškodenej.Onásilnomkonanívnočnej

dobe dňa 09.02.2010 svedok podrobne nevedel popísať udalosti v bare vo Vysokých Tatrách, tieto
mal sprostredkované od poškodenej, ale udalosti pred činžiakom v Poprade osobne vnímal, no vtedy
obžalovaný iba držal poškodenú za rameno. Pri konfrontácii vyvrátil tvrdenie poškodenej o nahováraní
napodanietrestnéhooznámenianazákladenepravdivýchudalostívzáujmezbaveniasaobžalovaného.

Z dôkazov vyplýva, že obžalovaný rôznymi spôsobmi a prostriedkami sa snažil udržať vzťah s
poškodenouavyhrážkyadresovanéČ.apoškodenejboliprostriedkomnadosiahnutieobnoveniavzťahu
poškodenej s obžalovaným a na ukončenie jej vzťahu s Č..

Svedok R. D., ktorý prišiel do baru vo Vysokých Tatrách spolu s poškodenou a výpoveď ktorého bola

prečítaná, tvrdil o situácii v tomto bare rozporné údaje, sám svoju výpoveď spochybňoval, keď v konaní
obžalovaného videl prvky násilia a to ťahania poškodenej za ruku k východu tak, že ona po podlahe
sa šmýkala, pričom obžalovaný mal použiť aj vyhrážky podpálením baru, toto však nikto z prítomných
nepotvrdil a v ďalšej časti výpovede sám svedok uviedol, že v bare bolo hlučno, on nezaregistroval celý
rozhovor obžalovaného a poškodenej, nevedel s ktorým barom bola spájaná vyhrážka podpálenia a ani

v akej súvislosti a ďalej tvrdil, že poškodená nechcela ísť s obžalovaným, ale potom, čo ju obžalovaný
pustil, tak poškodená sa vrátila v bare k pultu, zobrala si svoju kabelku a voľne odchádzala vonku.

Podľa svedkyne G. F. bol tento svedok zaľúbený do poškodenej a kupoval jej aj vecné dary.Svedok H. S. bol spolumajiteľom baru, kde sa v uvedený večer nachádzali, potvrdil príchod poškodenej
s iným mužom, následný príchod obžalovaného, rozhovor medzi ním a poškodenou, z ktorého bolo

možné pochopiť, že majú medzi sebou narušený vzťah, no asi po 10 minútach odchádzali obaja z baru,
poškodená sa nebránila odchodu a svedok žiadne násilie nevidel.

Svedok J. X. odviezol obžalovaného k baru, pretože pri chôdzi používal barle a krátko po odchode
svedka z Vysokých Tatier mu už obžalovaný telefonoval, aby sa vrátil späť a keď prišiel k baru, tak

vychádzal obžalovaný so ženou, ktorú svedok už poznal, pretože predtým ju viezol k obžalovanému
na chatu do Tatranskej Štrby. V uvedenú noc ich oboch odviezol do Popradu pred činžiak, kde býval
obžalovaný. Počas jazdy z ich rozhovoru svedok vycítil, že obžalovanému sa nepáčilo, že poškodená
bola v tomto zariadení. Po tom, čo obaja z vozidla vystúpili a svedok išiel preč, nevedel priebeh ďalšieho
konania.

O vzťahu obžalovaného a poškodenej vedel aj jeho brat Ľ. D.. Poškodená s nim komunikovala cez
telefón aj SMS a to po zadržaní obžalovaného. Svedok tvrdil, že poškodená sa pri tejto komunikácii
vyjadrila, že všetko, čo uviedla na polícii, je vymyslené, nepravdivé, chcela, aby jej poradil, čo má robiť,
pretože mala strach z nekonkretizovanej osoby, no určite nie z obžalovaného. Toto tvrdenie svedka nie
je podporené žiadnym dôkazom a z jeho obsahu vyplýva snaha svedka pomôcť svojmu bratovi.

Svedkyňa G. F. vedela o vzťahu obžalovaného a poškodenej, no obsah SMS a telefonátov jej bol známy
z rozprávania poškodenej a boli jej známe aj problémy v tomto vzťahu, pričom poznala obžalovaného
ako agresívneho, žiarlivého muža, prchkej povahy, ktorý mal poškodenú veľmi rád a spolu s ňou sa
stretával aj s jej kamarátmi. Táto svedkyňa poznala poškodenú ako ľahko ovplyvniteľnú, no žiadna z

nich obsah telefonátov a SMS na začiatku komunikácie nepovažovala za vážne. Podanie oznámenia na
polícii poškodenou bolo vo veľkej miere ovplyvnené pôsobením zo strany Č., ktorý poznal obžalovaného
ako agresívneho a mal strach o konkurenciu, preto sa ho chcel zbaviť a pri strachu o poškodenú aj jej
dieťa, ovplyvňoval poškodenú a táto jeho tlaku podľahla. Svedkyňa vedela, že v tomto čase po ukončení
vzťahu poškodenej s Č., keď tento sa jej vyhýbal, už svedkyňa vypovedala o udalostiach ináč.

Svedkyňa vypovedala iba v prípravnom konaní, keďže dlhodobo sa zdržiava v cudzine a z jej výpovede
vyplýva, že obžalovaný v minulosti aj tejto svedkyni zaslal SMS výhražného obsahu, no u nej to
nevzbudzovalo pocit ohrozenia jej osoby. Poškodená bola podať trestné oznámenie v prítomnosti tejto
svedkyneavtedysvedkyňaukázalaajSMS,ktorújejobžalovanýzaslal.PodľasvedkynezasielanieSMS

a telefonáty boli zo strany obžalovaného prostriedkom na dosiahnutie jeho záujmu, aby mal poškodenú
iba pre seba.

Telefonická komunikácia zabezpečená pre potreby trestného konania svedčí o nočnej komunikácii
medzi obžalovaným, poškodenou a poškodeným Č. a o závažnosti vzniknutej situácii, najmä po

príchode obžalovaného a poškodenej v nočnej dobe 09.02.2010 pred činžiak, keď poškodená sa
prostredníctvom neho dožadovala prítomnosti hliadky PZ. Následné vysvetlenie situácie poškodenej v
prítomnosti hliadky o násilnom konaní obžalovaného bolo svojim obsahom a detailmi zhodné s obsahom
trestného oznámenia podaného bezprostredne po tejto situácii a taktiež vo výpovedi poškodenej zo dňa
10.02.2010. Tieto zhodné popísania udalosti potvrdila samotná poškodená.

V priebehu konania boli zadovážené aj ďalšie výpisy uskutočnenej telekomunikačnej činnosti. Z
výpovedí bolo preukázané, ktoré konkrétne telefónne čísla boli používané najčastejšie pri rozhovoroch
obžalovaného a poškodenej a tým bola preukázaná aj intenzita a dĺžka rozhovorov v jednotlivých
časových obdobiach. Okrem týchto telefónov pravidelne používaných pri komunikácii poškodená

používala aj iné telefónne číslo, z ktorého komunikovala aj s Č. a to i v nočnej dobe a po udalostiach z
noci 09.02.2010. Taktiež telefonáty medzi obžalovaným a poškodeným Č., najmä čo do množstva, ale aj
množstva SMS, práve v období od podania prvého trestného oznámenia poškodenou dňa 23.01.2010
až po podanie ďalšieho trestného oznámenia 09.02.2010 svedčí o tom, že dôvodom týchto komunikácií
bola snaha obžalovaného riešiť ich vzťah s poškodenou a v rámci týchto kontaktov aj formou vyslovenia

vyhrážok o použití násilia. Komunikácia medzi obžalovaným, Č. a D. bola dôkazom riešenia jediného
problému a to ich vzťahu s poškodenou.Z lekárskej správy Psychiatrickej ambulancie MUDr. G. H. bolo zistené, že obžalovaný bol v ambulancii
vyšetrený dňa 03.03.2009 pre depresívnu poruchu správania, pretože v súvislosti s úrazom zle zvládal
zdravotný stav, bol agresívny, nervózny, vznetlivý, výbušný a nastavená liečba mala u neho pozitívnu

odozvu s prejasnením depresie a ústupom úzkosti. V januári 2010 však obžalovaný túto liečbu svojvoľne
ukončil, pretože nemal pocit na pravidelné užívanie liekov.

Zo znaleckého posudku na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný netrpel v čase spáchania skutkov
žiadnou duševnou chorobou. Ku každému z prejednávaných trestných činov boli vypracované

samostatné znalecké posudky, keďže boli vedené dve samostatné konania, ktoré až následne boli
spojené do spoločného konania. Z posudkov vyplýva, že osobnosť obžalovaného bola emočne
nestabilná, nezdržanlivá so sklonom konať impulzívne a bez zváženia možných následkov pri
nedostatočnej sebakontrole. V čase prvého skutku dňa 24.09.2008 mohol v plnej miere rozpoznať
nebezpečenstvo konania, nedopustil sa ho pod vplyvom duševnej choroby, ovládacia schopnosť
bola zmenšená v nepodstatnej miere iba pod vplyvom alkoholu a emočne nestabilnej osobnosti.

Obžalovaný bol schopný v plnej miere vnímať zmysel trestného konania a v uvedenom čase jeho
pobyt na slobode mohol byť pre spoločnosť potenciálne nebezpečný. V súvislosti s ďalším skutkom
znalci uviedli, že ide o zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá sa prejavuje neschopnosťou prispôsobiť
sa pravidlám sťaženou kontrolou emócií, tendenciou ku konfliktom, k sklonom k výbuchu hnevu,
sťaženou schopnosťou kontrolovať explozívne správanie, nestálou náladou, neschopnosťou poučiť

sa z predchádzajúcich negatívnych skúseností, nezodpovednosťou a nerešpektovaním sociálnych
noriem, so snahou pútať na seba pozornosť, egocentrizmus a afektívnu labilitu. Obvinený chápe
základné spoločenské normy a na zmenšenej schopnosti ovládať svoje konanie sa podieľali anomálne
charakterové vlastnosti vyššie uvedené, no rozpoznávacia schopnosť nebola znížená. Viacročné
užívanie alkoholu potencovalo anomálne charakterové črty a preto znalci navrhli uloženie ochranného

psychiatrického liečenia ambulantného z dôvodu prítomnosti sťaženej kontroly emócií, tendencie ku
konfliktom, k výbuchu hnevu, neschopnosťou kontrolovať explozívne správanie s predpokladom, že
tieto charakteristické vlastnosti budú pretrvávať a môže sa dopúšťať trestnej činnosti, čím môže byť
potenciálne nebezpečným pre spoločnosť. Uvedené znalecké posudky boli vypracované k jednotlivým
skutkom v období mesiacov marec a apríl 2010 a to znalcami z odvetvia psychiatrie aj psychológie.

V čase konania po zrušení prvostupňového rozhodnutia súd požiadal o skúmanie osoby obžalovaného
uvedenýmiznalcamiajvobdobíroku2016,kedysúdvykonávalúkonyvzmyslerozhodnutiaodvolacieho
súdu.Zoznaleckéhoposudkuzodňa11.03.2016znalciuviedlikosobeobžalovaného,žeideoanomálne
štruktúrovanú osobnosť, kde naďalej bola zistená snaha pútať na seba pozornosť, egocentrizmus a

afektívna labilita. Požitie alkoholu potencuje anomálne charakterové črty, ktoré u neho pretrvávajú,
no je zrejmá väčšia osobnostná zrelosť v porovnaní s jeho vyšetrením v marci 2010 a taktiež
úplná abstinencia v trvaní dvoch až troch rokov, ktorú sám obžalovaný proklamoval, vedie k lepšej
schopnosti ovládať svoje správanie a korigovať negatívne osobnostné črty. Pozitívny vplyv na neho
má aj vytvorenie trvalého partnerského vzťahu a zaradenie sa do práce. Viacročné užívanie alkoholu a

to už od veku 15 rokov malo negatívny vplyv na obžalovaného, neboli však týmto vyšetrením zistené
známky prítomnosti závislosti na alkohole. Pobyt obžalovaného znalci v čase posledného vyšetrenia
nepovažovali za nebezpečný pre spoločnosť a vzhľadom na väčšiu osobnostnú zrelosť, ale aj úplnú
abstinenciu už nenavrhli uloženie ochranného liečenia. Z pohľadu psychológa bolo zistené, že osobnosť
je disharmonicky štruktúrovaná so sklonom k náladovosti, explozivite, jeho správanie je situačne

determinované, ovplyvnené okolnosťami, zaujíma nereálne postoje voči právam a povinnostiam iných
ľudí, v partnerskom vzťahu veľa očakáva, zjavne došlo k vyzretiu osobnosti, čo sa prejavilo aj vyššou
zodpovednosťou. Vplyvom vyššieho veku, stabilného partnerského vzťahu, ale aj trvalej abstinencie,
došlo k zlepšeniu racionálnej kontroly, impulzov, správanie je oveľa pokojnejšie, výbušnosť zmiernená
a vzťah k povinnostiam oveľa zodpovednejší. Obžalovaný v spoločnosti akejkoľvek autority sa snaží

prispôsobiť svoje správanie a racionálna kontrola jeho správania je veľmi silná, agresívne popudy sa
snaží držať pod kontrolou. V situáciách, keď cíti prevahu, je nátlakovitý, agresivita sa prejavuje najmä vo
verbálnejúrovni.Abstinenciaprispievaklepšejracionálnejkontrole,zníženiukonfliktovostianátlakovosti
v správaní.

V zmysle obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu súd vykonal znalecké dokazovanie aj vo vzťahu k
poškodenej D.. Znalci z odvetvia psychiatrie nezistili prítomnosť duševnej choroby, poškodená nemá
porušené vnímanie, jej myslenie je v kontakte s realitou, je schopná pamätať si a reprodukovať
udalosti. Pamäťové schopnosti, ani intelekt nevykazujú známky hrubého poškodenia. U poškodenej ideo anomálne štruktúrovanú osobnosť, zmiešanú poruchu osobnosti, emočne nestabilnú s hystrionskými
rysmi, ktorá sa prejavuje sťaženou kontrolou emócii, zameranosťou na seba, snahou pútať na seba
pozornosť, zvýšenou sugestibilitou a ovplyvniteľnosťou, náchylnosťou k angažovaniu sa v nestálych

vzťahoch, sklonom k robeniu scén, nadmernou snahou vyhnúť sa opustenosti a nejasnou predstavou o
svojich cieľoch a vnútorných preferenciách. Z hľadiska psychologického znalkyňa zistila u poškodenej
tendenciu k zveličovaniu, ale nie k vymýšľaniu udalosti, ktoré sa nestali. O prežitých okolnostiach
hovorí opatrne, so zjavnou cenzúrou, čo je spôsobené snahou neuškodiť obžalovanému, bagatelizovať
závažnosť jeho konania, najmä v čase, keď už s nim je v manželstve a snahou vyhnúť sa trestnému

stíhaniu za krivú výpoveď. Poškodená nepoprela, že by sa udalosti uvedené v jej prvej výpovedi nestali,
ale iba snažila sa ich bagatelizovať, najmä z pohľadu závažnosti konania obžalovaného. Je zvýšene
sugestibilná a jej výpovede mohli byť ovplyvnené nahováraním iných osôb. Má tendenciu k zveličovaniu,
ale nie k vymýšľaniu udalosti. Jej myslenie je neusporiadané, mentálne brzdy sú slabšie, do popredia
sa dostávajú fantazijné produkcie. Môže teda povedať aj to, čo nezažila. V záujme potvrdenia svojich
tvrdení sa môže uchýliť aj ku klamstvu. Ide o nezrelú osobnosť, zameranú na seba, ťažko chápe hľadisko

iných a je takmer neschopná decentrácie. Jej intelektové schopnosti sú podpriemerné, intelektuálne
ambície plytké.

Trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa
dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým

spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spácha z osobitného motívu, čo v tomto
prípade je z dôvodu pomsty.

Zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto iného násilím, hrozbou násilia
alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.

Dôkazmi mal súd preukázané, že konanie obžalovaného bolo úmyselné a to u oboch skutkov.
Obžalovaný chcel porušiť záujem chránený uvedenými ustanoveniami.

V prvom skutku obžalovaný porušil právo poškodeného, aby v rámci medziľudských vzťahov nebol

vystavovaný vyhrážkam závažného charakteru, ktoré predniesol pri komunikácii s poškodeným.
Uvedené vyhrážky, jeho konanie za konkrétnych okolností boli vyslovené v súvislosti s odsúdením
obžalovaného v inej trestnej veci, kde poškodený vypovedal taktiež ako svedok - poškodený. Vyhrážky
zabitím a ich zrealizovanie v krátkom čase po komunikácii dôvodne vyvolali u poškodeného strach, ktorý
odmietol ísť s obžalovaným vonku a následne požiadal brata, aby po odchode obžalovaného išiel pozrieť

vonku,zavolalhliadkupolície,podaltrestnéoznámenie,požiadalhliadkuoodvozdomovastrachbolona
ňom vidieť aj pri jeho správaní v nasledujúcich dňoch po skutku, čo potvrdil jeho brat. Uvedené vyhrážky
boli vážne mienené z hľadiska ich vyslovenia a u poškodeného spôsobili strach o život a zdravie. Tohto
konania sa obžalovaný dopustil výlučne v súvislosti s predchádzajúcou výpoveďou poškodeného v inom
trestnom konaní a teda zo strany obžalovaného išlo o pomstu.

V druhom skutku obžalovaný zasiahol do práva poškodených pre slobodné rozhodovanie. Oboch
poškodených nútil k ukončeniu ich vzťahu v záujme zachovať si vzťah s poškodenou, t. č. D., ktorá
prestala mať záujem o vzťah s nim, ihneď nadviazala vzťah s poškodeným Č. a toto sa snažil obžalovaný
prerušiť. Na získanie si poškodenej „ pre seba“ použil nielen násilie priamou fyzickou silou, ale aj hrozbu

inej ťažkej ujmy a to ublížením obom poškodeným, dieťaťu poškodenej, ale aj podpálením domu, či baru.
V konaní obžalovaného boli preukázané prvky nútenia iného ku konaniu, opomenutiu, ale aj trpeniu a
tieto vyplývajú priamo z jednotlivých dielčich konaní, kde je uvedený spôsob spáchania týchto skutkov
vo vzťahu k obom poškodeným.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Doposiaľ bol 7 krát súdne trestaný, najčastejšie
pre skutky s použitím násilia a to už od veku krátko po nadobudnutí trestnej zodpovednosti. Vo výkone
trestu odňatia slobody bol viackrát. V priebehu trestného stíhania v tejto trestnej veci uzavrel manželstvo
s poškodenou D., vo vzťahu ku ktorej predtým spáchal zločin súvisiaci so zabezpečením si priazne
poškodenej a získania vzťahu s ňou. Po uzavretí manželstva si spolu zabezpečili bývanie, ona je riadne

zamestnaná, obžalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť a jeho negatívne správania v priebehu tohto
konania neboli zaznamenané. Od spáchania tejto trestnej činnosti podľa znalcov, ale aj osobného
postoja obžalovaného pri jednotlivých úkonoch bolo zaznamenané vyzretie jeho osobnosti, vytvoril si
stabilný partnerský vzťah, uvedomil si negatívny vplyv alkoholu v minulosti na jeho konanie, na jehozdravotný stav, ale aj na následky úrazu, naplnilo sa jeho prianie mať svoju životnú partnerku v osobe
poškodenej, o ktorú bojoval aj prostriedkami, ktoré neboli v súlade s právnymi predpismi.

Súd je toho názoru, že účel trestu u neho splní trest uvedený vo výroku a to pri zohľadnení uplynutia
času od spáchania skutkov, okolnosti vyššie uvedených a bude zabezpečená aj ochrana spoločnosti.
Výchovný vplyv na obžalovaného malo aj toto trestné konanie, doba trvania väzby a výkon trestu
v inej trestnej veci č. 4T/151/2008 Okresného súdu Poprad za trestnú činnosť spáchanú v období
medzi skutkami, ktoré sú prejednávané v tomto konaní. Súd uložil súhrnný trest podľa § 42 ods. 1

Trestného zákona, pretože prejednávané skutky spáchal pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku
vo veci vyššie uvedenej a vzal v úvahu aj dobu konania, čo nebolo zavinené obžalovaným a je toho
názoru, že pri použití ustanovenia čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát a vzhľadom na článok 154 ods. 1 Ústavy SR medzinárodné
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší

rozsah ústavných práv a slobôd, čo je uvedené v ustanovení článku 6 citovaného Dohovoru. Podľa
názoru súdu bolo potrebné zohľadniť jednotlivé zásady ukladania trestov, prihliadnuť na spôsobený
následok, motív konania, závažnosť konania a uloženie trestu by bolo neprimerane prísne a trest by
bol nespravodlivým a teda v rozpore s článkom 6 ods. 1 citovaného Dohovoru, ktorý obžalovanému
garantuje právo na spravodlivé prejednanie jeho trestnej veci, ktoré zahŕňa aj právo na uloženie

spravodlivého trestu, keďže hodnotenie spravodlivosti zahŕňa aj spravodlivé prejednanie trestnej veci
vrátane spravodlivého rozhodnutia, ktoré sa týka uloženého druhu a výmery trestu. Vzhľadom na
spomínané zásady pre ukladanie trestov a rešpektovanie práva obžalovaného na spravodlivý proces
súd dospel k záveru, že v prípade použitia ustanovení § 38 ods. 4 Trestného zákona, keďže priťažujúce
okolnosti boli v prevahe, nakoľko poľahčujúca okolnosť nebola žiadna a taktiež uloženie trestu v zmysle

ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona by bolo neprimerane prísne a na nápravu obžalovaného ako
aj na ochranu spoločnosti uložený trest uvedený vo výroku súd považuje za primeraný. Pri ukladaní
trestu súd zohľadnil aj ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona vzhľadom na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolnosti. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona a vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré vyplývajú z celého obsahu odôvodnenia rozsudku,

najmä závažnosť konania, motív konania a následok, súd má za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnostipostačujeajtrestkratšiehotrvaniaatentotrestnebudemaťnegatívnyvplyvnarozvíjajúcesa
rodinné prostredie novovytvoreného manželského zväzku medzi obžalovaným a poškodeným a dovŕši
výchovný účel u obžalovaného. V uvedenej trestnej veci nešlo o bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Boli
preukázané okolnosti, ktoré sú znakom skutkových podstát trestných činov, z ktorých súd uznal vinu, ale

ich význam a intenzita naplnenia výraznejšie v tejto trestnej veci vybočujú z obvyklých prípadov takýchto
trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší postup pri ukladaní trestu.

V súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona súd rozhodol o zrušení výroku o treste vo vzťahu
k predchádzajúcemu odsúdeniu vo veci 4T/151/2008.

Na výkon trestu ho súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných 10
rokoch pred spáchaním tejto trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú
činnosť.
ad1/

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal z osobitného
motívu - pomsty,

ad2/
iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.