Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206875
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116206875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: W. I., C.. XX.X.XXXX, S.

M., B. Č. XX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov
163/66, p r o t i žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:
31340890, zastúpený: AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

U r č u j e , že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.7.2015 je bezúročný a

bez poplatkov.

U r č u j e, že zmluvné podmienky uvedené v čl. VIII. Záverečných ustanovení obchodných podmienok
pre spotrebiteľské úvery účinných od 13.6.2015 tvoriacich prílohu k zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX z 24.7.2015 v znení:
„Bod 8.1: Dlžník a spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi banke akékoľvek
zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na

schopnosť dlžníka a/alebo spoludlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere“
„Bod8.4:Dlžníkaspoludlžníkjepovinnýoznámiťbankevšetkyokolnosti,ktorémôžunegatívneovplyvniť
jeho schopnosť plniť záväzky zo zmluvy o úvere, najmä to, že bolo začaté súdne rozhodcovské,
konkurzné, exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník a spoludlžník zodpovedá za
škodu, ktorá vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti“ s ú n e p r i j a t e ľ n ý m i z m l
u v n ý m i p o d m i e n k a m i.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 515,38 Eur, ktoré pozostávajú z

trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 4.4.2016 sa domáhal určenia, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere -
dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX z 24.7.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Tento nárok odôvodnil tým,
že splatnosť úveru bola dohodnutá 20.7.2020. V zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ (správne
l/) zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v rozlíšení splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto podľa
§ 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona je úver bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca sa zároveň domáhal aj vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v čl. 8
Záverečných ustanovení Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery účinných od 13.6.2015
priložených k vyššie uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere v bodoch 8.1 a 8.4 v znení ako
je to uvedené aj vo výroku rozsudku. Tento nárok právne zdôvodnil ustanoveniami §§ 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, 2 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Považoval za neprijateľné takéto
zaťaženie spotrebiteľa, ktoré vedie k jeho neistote, môže zakladať svojvoľné posúdenie veriteľom,
čo už mal spotrebiteľ banke oznámiť, formulácia je nejasná a neúplná a môže viesť k výkladu v

neprospech spotrebiteľa, čím spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
dodávateľa (správne spotrebiteľa). V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústredného inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0215/99/2014 zo dňa 11.3.2014 pri posudzovaní podobnej
zmluvnej podmienky, hoci inej banky, ktorý dospel k záveru o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky.

Žalovanýsožalobounesúhlasil.Vyslovilnázoroabsenciinaliehavostiprávnehozáujmupodľa§80písm.
c/ O.s.p. na tejto určovacej žalobe, pretože žalobca nepreukázal neistotu svojho právneho postavenia a
príčinnú súvislosť medzi určením neplatnosti zmluvného dojednania a jeho povinnosťou uhradiť záväzok
z platnej a účinnej úverovej zmluvy. Zdôraznil, že žalobca neuhradil ani jednu splátku. Keďže k uzavretiu
zmluvy už došlo, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. pre žalobcu žiadny
zmysel.Žalovanýuviedol,žepredmetnáúverovázmluvamávšetkypotrebnénáležitostivrátanetej,ktorá

je upravená v § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. Poukázal na prebiehajúce konanie na Súdnom
dvore EÚ pod sp.zn. C-42/15 na návrh Okresného súdu Dunajská streda, pričom Slovenská republika
a Európska komisia vyslovili názor, že amortizačná tabuľka (obsahujúca presný termín splatnosti a
rozčlenenie splátky) nemusí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vydáva sa spotrebiteľovi
len na jeho žiadosť. Preto ponechal na zváženie súdu možnosť prerušenia tohto súdneho konania do

spomínaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

Žalovaný nesúhlasil ani s vyslovením neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré považoval za súladné
so zákonnou úpravou - § 27 ods. 10 a § 93a zákona č. 483/2001 Z.z., z ktorých vyplýva, že banka má
právovyžiadaťsivšetkypodkladytýkajúcesabonityklienta.Napadnutézmluvnépodmienkyneobsahujú

žiadnu osobitnú sankciu okrem zákonnej zodpovednosti za škodu a preto daná povinnosť žalobcu
nemôže byť považovaná za znevýhodnenie spotrebiteľa.

Žalobca k vyjadreniu žalovaného zdôraznil, že pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa
nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, súd ma povinnosť o neprijateľnej zmluvnej

podmienke rozhodnúť ex offo. K určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uviedol, že je
preúverovaný a nevyhnutne musí vedieť ktorému subjektu a koľko finančných prostriedkov v skutočnosti
dlhuje, aby mohol pristúpiť k reštrukturalizácii svojich dlhov tak, aby ich splatil. Má preto naliehavý právny
záujem vedieť, či žalovanému dlhuje len istinu, ktorú mu poskytol alebo inú sumu.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, vyjadreniami ich právnych zástupcov,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.7.2015, obchodnými podmienkami žalobcu pre
spotrebiteľské úvery ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 24.7.2015 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička pod č.

XXXXXXXXXX.Toutozmluvoužalovanýakoveriteľposkytolžalobcoviakodlžníkoviúvervovýške2.000
Eur, ktorý sa žalobca zaviazal uhradiť 60 mesačnými splátkami po 55,30 Eur. Táto splátka pozostáva
zo sumy 52 Eur predstavujúcej úroky a istinu úveru a sumy 3,30 Eur ako náklady spojené s poistením
schopnosti splácať úver. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,90 %, uvedené je RPMN
vo výške 20,70%, priemerná hodnota RPMN 13,83%. Odplata za poskytnutie úveru je uvedená vo výške

20,88 % a najvyššia prípustná výška odplaty 27,66%. Celková čiastka úveru predstavovala 3.091,17
Eur. Stanovený je aj dátum prvej splátky 20.8.2015 a konečná splatnosť úveru dňa 20.7.2020. V bode
3 zmluvy sú konkretizované jednotlivé poplatky a z bodu 4.6 vyplýva, že právne vzťahy neupravené
zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvora
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere.

V Obchodných podmienkach žalobcu pre spotrebiteľské úvery, ktoré sú účinné od 13.6.2015 v časti VIII.
označenej ako „záverečné ustanovenia“ sú uvedené nasledujúce zmluvné podmienky pod bodom 8.1
a bodom 8.4:

8.1: Dlžník a spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi banke akékoľvek zmeny, ktoré
boli rozhodné pre poskytnutie úveru vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť
dlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.8.4: Dlžník a spoludlžník je povinný oznámiť banke všetky okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho
schopnosť plniť záväzky zo zmluvy o úvere, najmä to, že bolo začaté súdne rozhodcovské, konkurzné,
exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník a spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá

banke vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (opäť v znení v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.4.2015 do 29.9.2015) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v

hotovosti.

Podľa § 2 ods. písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
Medzi nimi pod písm.
k/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradenie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až l/, s/, z/ a aa/.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je daný aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, u ktorého
predstavuje nebezpečenstvo budúceho porušenia práva. Jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy,
ktorá odvráti prípadné spory medzi účastníkmi.

V danom prípade majú účastníci rôzne predstavy o výške pohľadávky z úverovej zmluvy. Žalobca úver
ešte nesplatil a preto má naliehavý právny záujem na určenie skutočnosti, ktorá má význam na ustálenie
skutočnej výšky dlhu, aby sa predišlo ďalšiemu sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovaného, ak by žalobca plnil síce podľa úverovej zmluvy, ale bez právneho dôvodu. Žalobca má preto
naliehavý právny záujem na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Súd sa následne zaoberal tým, či predmetná úverová zmluva má všetky potrebné náležitosti podľa § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Nestotožnil sa pritom s názorom žalobcu o nutnosti rozlíšenia splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže z formulácie daného zákonného ustanovenia nevyplýva nutnosť
rozlíšeniasplátkyanapokontentonázorsiosvojilaajSlovenskárepublika,Európskakomisiaanajnovšie

aj Generálna advokátka Eleanor Sharpston vo svojom návrhu zo dňa 9.6.2016 v už spomínanom konaní
na Súdnom dvore EÚ C -42/15.

Rozlíšenie splátky na istinu, úrok a iné náklady obsahuje tzv. amortizačná tabuľka, ktorá je upravená v
§ 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 tak, že uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich

úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípade i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere.

V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľ právo vyžiadať si kedykoľvek bezplatne
počas trvania zmluvy uzavretej na dobu určitú túto amortizačnú tabuľku (§ 9 ods. 2 písm. m/ zákona č.
129/2010 Z.z.). Preto aj generálna advokátka vo veci C-42/15 na otázku, či amortizačná tabuľka musí

byť súčasťou zmluvy o úvere odpovedala záporne (bod 59).

Napriek záveru súdu o tom, že v predmetnej zmluve bola zachovaná jej povinná náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a to pre nesplnenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona a to neuvedením

predpokladov použitých na výpočet RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len
„RPMN“) je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré
musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti
úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom
vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré

sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba,
napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
nepostačuje. Žalovaný síce žiadal o odročenie pojednávania tvrdiac, že tieto predpoklady by mali byť
uvedené vo VOP žalovaného, súd však tomuto návrhu nevyhovel. V spotrebiteľských veciach totiž

súd ex offo skúma, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti, ktorých absencia
spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takýto postup súdu vyplýva z ustanovenia §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa citovaného ustanovenia orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Pokiaľ teda žalobca podal túto žalobu, bolo na žalovanom, aby preukázal, že zmluva obsahuje všetky
povinné náležitosti bez ohľadu na to, na ktoré žalobca v žalobe poukázal. Navyše zákonodarca jasne
uviedol, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť uvedené v zmluve a teda nepostačuje, ak

sú uvedené len vo VOP, iba ak by v zmluve bol odkaz na konkrétne ustanovenie VOP, v ktorom tieto
predpoklady by boli uvedené (vyplýva to zo spomínaného návrhu generálnej advokátky vo veci C-42/15).
V tomto prípade však v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je žiadny odkaz ohľadom predpokladov na
výpočet RPMN na VOP a preto aj keby tieto predpoklady boli uvedené vo VOP, súd by musel aj tak
dospieť k záveru o absencii danej náležitosti zmluvy. Súd sa nestotožňuje ani s názorom o prekvapivom

rozhodnutí súdu, čo uviedol právny zástupca žalovaného na pojednávaní, za prekvapivý súd považuje
skôr tento názor žalovaného jednak vzhľadom na už spomínané ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. a predovšetkým preto, že súd vyzval právneho zástupcu žalovaného práve na preukázanie
spomínanej náležitosti zmluvy a preto názor o prekvapivom súdnom rozhodnutí nemôže obstáť.

Keďže žalovaný žiadal o prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, súd

vzhľadom na vyššie uvedený právny záver nepovažoval za potrebné tomuto návrhu vyhovieť a zbytočne
tak predlžiť súdne konanie.

Ohľadne nároku na vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok je potrebné uviesť, že pri tomto
druhu žalôb sa nevyžaduje pre ukazovanie naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.,

nakoľko oprávnenie na podanie takejto žaloby je dané priamo zákonom - § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Je bez akýchkoľvek pochýb, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 153 ods. 4 O. s. p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

V danom prípade napadnuté zmluvné podmienky jednoznačne nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nepredstavujú ani hlavný predmet zmluvy a ani netýkajú sa
primeranosti ceny. Keďže sú súčasťou obchodných podmienok žalovaného, ktoré sú vopred stanovené,
rozhodne nie sú individuálne vyjednané medzi účastníkmi. Úspešnosť žaloby tak závisela na posúdení

toho, či v nich ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
Sporné zmluvné podmienky podľa súdu nie sú formulované určito a zrozumiteľne, ostáva totiž len
na posúdení banky, ktoré zmeny ovplyvňujúce bonitu žalobcu považuje za relevantné, ktoré by mal
žalobca oznámiť. Navyše samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená,
že žalobca by sa nedokázal s ňou vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd postráda praktický

význam splnenia tejto povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už daný záväzok žalobcu vyplývajúci zo
zmluvy.Nemožnosúhlasiťstým,žebyspornézmluvnépodmienkybolivsúladesozákonomč.483/2001
Z.z. o bankách, uvedený zákon vo vzťahu k fyzickej osobe, čo nepochybne je aj spotrebiteľ, žiadne
podobné povinnosti neukladá. Preverovanie bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, čo upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 1 alebo

§ 11 ods. 2.

Nemá teda žiadne právne a ani faktické opodstatnenie preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí
úverovej zmluvy a ponechať aktivitu na spotrebiteľa a ešte s neurčitými podmienkami, keď nie je
konkretizované, čo spotrebiteľ by mal hlásiť. Problém je teda v tom, že napadnuté zmluvné podmienky

upravujú povinnosť pre spotrebiteľa nie dostatočne určito, čo by znamenalo, že bolo by len na posúdení
banky, čo podľa jej názoru mal jej spotrebiteľ nahlásiť. Argumentácia, že záujmom banky pri dodržaní
týchto zmluvných podmienok je pomôcť klientovi a v prípade jeho finančných problémov dohodnúť si iný
splátkovýkalendár,jepochybná.Zobsahutýchtozmluvnýchustanoveníjasnevyplýva,žeichúčelomniejepomocklientovi,alepráveopačnezdôrazňujejehozáväzoknanáhraduškodyvprípadeichporušenia.
Tieto ustanovenia teda slúžia výlučne záujmom banky. Právny zástupca žalovaného praktický vyznám
daných zmluvných podmienok vysvetlil aj tým, že ak by klient oznámil súdne a exekučné konanie, mohla

by banka svoju pohľadávku prihlásiť do dražby. V tomto prípade však súd nevidí dôvod pre oznámenie
súdnych, či iných konaní, pretože tie nemajú súvislosť s tým, či banka prihlási svoju pohľadávku do
dražby a ak len to malo byť účelom zmluvných podmienok, žalovaný ich mal naformulovať inak. Súd
sa preto stotožnil s názorom žalobcu o tom, že tieto zmluvné podmienky predstavujú hrubý nepomer
v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a preto žalobe vyhovel

aj v tejto časti.

Úspešnému žalobcovi bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná aj náhrada trov konania
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia.

Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 515,38 Eur v zmysle § 10 ods.

1, ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 vyhlášky, § 13 ods. 3 vyhlášky
v znení účinnom od 1.7.2013.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak

a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo
c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

V danom prípade bola základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítaná z
tarifnej odmeny vo veci s najvyššou hodnotou, t.j. vo výške 66,00 Eur (v roku 2016) zvýšenej o jednu
tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny v druhej veci o sumu 22,00 Eur, t.j. 1/3 zo 66,00 Eur.
Súd priznal tarifnú odmenu vo výške 352,00 Eur za štyri úkony právnej služby tak, ako si ich uplatnil

právny zástupca žalobcu:

- prevzatie a prípravu zastúpenia 88,00 Eur (66,00 Eur + 22,00 Eur)
- žaloba 88,00 Eur (66,00 Eur + 22,00 Eur)
- vyjadrenie zo dňa 13.6.2016 88,00 Eur (66,00 Eur + 22,00 Eur)

- účasť na pojednávaní dňa 29.6.2016 88,00 Eur (66,00 Eur + 22,00 Eur)

Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 34,32 Eur, t.j. 4 x 8,58 Eur za
rok 2016.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom

advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.V súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky a zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov, má právny zástupca žalobcu nárok na náhradu cestovných výdavkov za cestu osobným
motorovým vozidlom zn. ŠKODA Yeti na pojednávanie dňa 29.6.2016 na trase Svidník - Prešov - Svidník

pri celkovej vzdialenosti 112 km (2 x 76 km), priemernej spotrebe 6,27 l / 100 km, cene PHM vo výške
1,089 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 28,15 Eur (základná náhrada 112 km x 0,183
Eur/km=20,50EuranáhradazaspotrebovanéPHM112kmx6,27l/100kmx1,089Eur/l= 7,65Eur).
Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu si uplatnil iba sumu 14,56 Eur, táto mu aj bola priznaná.

Zároveň má právny zástupca žalobcu nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na uvedené
pojednávanie dňa 29.6.2016 podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky, a to vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, pričom 1/60-ina výpočtového základu v roku 2016
je vo výške 14,30 Eur.

Právny zástupca má tak nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie dňa

29.6.2016 a späť za 4 začaté polhodiny á 14,30 Eur vo výške 57,20 Eur, z ktorej si uplatnil iba sumu
28,60 Eur, ktorá mu aj bola priznaná.

Postupom podľa § 18 ods. 3 vyhl. súd zvýšil odmenu právneho zástupcu za zastupovanie žalobcu o 20
% daň z pridanej hodnoty vo výške 85,90 Eur (t.j. zo základu dane vo výške 429,48 Eur, teda zo sumy

352,00 Eur + 34,32 Eur + 14,56 Eur + 28,60 Eur).

Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 515,38 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže žalobcu, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, v zmysle vyššie
citovaného ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.