Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/6/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110217025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8110217025.9

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: F. K., B. A. XXX, XXX
XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66,
Svidník, p r o t i žalovaným: 1. Slovenská republika- Ministerstvo Spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné námestie č. 13, 2. POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?slingova 4, 811 09

Bratislava, IČO: 36 864 421, v konaní o náhradu škody pre porušenie komunitárneho práva EÚ, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. X C. X/XXXX - XXX I. L. XX. H. XXXX súd zamietol žalobu
žalobkyne a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Súd mal za to, že žaloba žalobkyne je v
celom rozsahu nedôvodná a bola podaná predčasne. Súd poukázal na to, že žalobkyňa nevyužila
všetky dostupné právne prostriedky, ktoré jej poskytuje právny poriadok na uplatnenie svojich práv. Tieto
možnosti nevyužil ani jej právny zástupca. Súd mal za to, že neboli splnené podmienky na postup podľa

Zákona č. 514/2003 Zbierky zákona o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. XX C. X/XXXX - XXX I. L. XX. P. XXXX bol zrušený
rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že
argumentácia súdu 1. stupňa o nepriznaní nároku z dôvodu, že sa žalobkyňa mala v exekúcii
brániť, neobstojí. Na jednej strane vystupoval exekučný súd s odborným personálnym aparátom

prevažne právnického vzdelania a na druhej strane žalobkyňa ako starobná dôchodkyňa so základným
vzdelaním.ExekučnýsúdmalpritompovinnosťexekúciuvykonávanúvrozporesprávomEurópskejúnie
zastaviť.Zúženiezodpovednostizaexekúciunažalobkyňuvyznievazjavnenepresvedčivo.Vkonečnom
dôsledku, žalobkyni nepomohol ani jej návrh na zastavenie exekúcie, pretože exekúcia nie je zastavená.
Žalobkyňa v čase postihnutia majetku v exekúcii nebola zastúpená Občianskym združením, no aj keby
bola, nijako to neznamená zánik povinnosti súdu exekúciu vedenú v rozpore s právom Európskej únie

zastaviť. Úlohou súdu 1. stupňa bude vo svetle judikatúry Súdneho dvora a dôvodov tohto uznesenia,
ustáliť rozsah exekúcie vykonanej v rozpore s právom Európskej únie, vrátane plnení z neprijateľných
podmienok, ak nevyjdú najavo reálne zákonné prekážky pre priznanie náhrady škody, tak žalobe v
časti korešpondujúcej zaexekvovanému majetku v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora vyhovieť.
Prvostupňový súd tiež rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

3. Súd viazaný právnym názorom Krajského súdu ako odvolacieho súdu postupom podľa § 391 ods. 2
CSP vec znova prejednal a vykonal dokazovanie žalobou zo dňa X. X. XXXX, výsluchom žalobkyne,výzvou na predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa XX. L. XXXX, vyjadrením zo dňa X. Q.
XXXX, pripojenými exekučnými spismi sp.zn. XX M. XXXX/XXXX T. X M. XXXX/XXXX, Smernicou rady
Európskej únie číslo XX/XX - M. I. L. X. X. XXXX, Rozsudkom Súdneho dvora spisová značka C. - XXX/

XX I. L. XX. X. XXXX, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Zmluvami o úvere zo dňa X. X. XXXX T. XX. Q. XXXX veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
poskytol žalobkyni úver vo výške 7.000 Slovenských korún a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.680 Slovenských korún, celkovo zaplatiť čiastku 13.680

Slovenských korún v dvanástich mesačných splátkach po 1.140,- Slovenských korún. Poskytnutý úver
mala žalobkyňa splácať v dohodnutých mesačných splátkach a lehotách. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
neplnila svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorenej úverovej zmluvy riadne a včas, v súlade s jej znením
a v súlade so splátkovým kalendárom dohodnutým na jej základe, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
sa domáhala práva na vydanie rozsudku v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom a to na základe
žalôb doručených mu dňa X. F. XXXX T. XX. T. XXXX.

5. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Q. XXXXX/XX I. L. X. T. XXXX, súd zaviazal
žalobkyňu zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., titulom nesplácania poskytnutého úveru na
základe úverovej zmluvy zo dňa XX. Q. XXXX sumu vo výške 23.320 Slovenských korún spolu s 0,25%
úrokomzomeškaniadennezosumy13.680SlovenskýchkorúnodXX.L.XXXXdozaplateniaanahradiť

trovy konania v sume 6.611 Slovenských korún a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX. T. XXXX a vykonateľnosť dňa X. F. XXXX.

6. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Q. Č.Q. XXXXX/XX I. L. XX. F. XXXX súd zaviazal
žalobkyňu zaplatiť žalobcovi titulom nesplácania úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa X. X. XXXX

sumu 19.002 Slovenských korún spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 7.980 Slovenských
korún od X. X. XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 5.454 Slovenských korún, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa X. X. XXXX a
vykonateľnosť dňa X. X. XXXX.

7. Vzhľadom na to, že tieto rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu nadobudli právoplatnosť a stali sa
vykonateľnými, podala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., dňa XX. H.B. XXXX a dňa XX. H. XXXX na
Okresný súd v Prešove žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisová značka XX M. XXXX/XXXX súd zistil tieto

skutočnosti:

Dňa XX.XX.XXXX požiadal súdny exekútor P.. J. A. súd o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.
Zároveň k návrhu predložil Zápisnicu spísanú pred súdnym exekútorom zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Q. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX

vydal súd poverenie č. XXXXXXXXXX X. P.. J. A.O. na vykonanie exekúcie. Dňa XX.XX.XXXX
doručila žalobkyňa súdu návrh na odklad exekúcie, ako aj návrh na zastavenie exekúcie. Okresný
súd Prešov uznesením č.k. XX M. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol návrh žalobkyne na
odklad exekúcie, ako aj na zastavenie exekúcie. Voči uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dňa
XX.XX.XXXX odvolanie. Zároveň dňa XX.XX.XXXX doručila námietky proti trovám exekúcie, ako aj

námietku zaujatosti súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. XX M. XXXX/XXXX
- XX I. L. XX.XX.XXXX súd odložil výkon exekúcie až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na
zastavenie exekúcie. Na základe odvolania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. X C. XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a
nepriznal povinnej náhradu trov odvolacieho konania. Ďalej z pripojeného spisu tunajšieho súdu bolo

súdom zistené, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. XX M. XXXX/XXXX - XX I. L. XX.XX.XXXX
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu a o trovách exekúcie rozhodol, že bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Voči uvedenému uzneseniu
podala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. odvolanie, písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, o ktorom
toho času ešte nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.

9. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisová značka 2 Er 3011/2008 súd zistil tieto
skutočnosti:Dňa XX.XX.XXXX bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. K návrhu bola predložená Zápisnica spísaná pred súdnym
exekútorom JUDr. J. A. dňa XX.XX.XXXX, ako aj Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

Q. XXXXX/XX I. L. XX.XX.XXXX. Súdu bola predložená Zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX a
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dňa XX.XX.XXXX vydal súd poverenie č. XXXXXXXXXX
pre súdneho exekútora JUDr. J. A. na vykonanie exekúcie. Dňa XX.XX.XXXX súdny exekútor predložil
súdu na rozhodnutie námietky proti exekúcii a žiadal súd pokračovať v konaní. Žalobkyňa podala
dňa XX.XX.XXXX námietky proti exekúciám, ako aj námietku zaujatosti súdneho exekútora. O týchto

námietkach doposiaľ nebolo súdom prvého stupňa rozhodnuté.

10. Žalobkyňa v písomnom podaní, súdu doručenom dňa XX. P. XXXX žiadala, aby súd pripustil do
konaniažalovanéhov2.radeatospoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,zároveňpožiadalasúd,abypripustil
zmenu petitu.

11. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. X C. X/XXXX - XXX I. L. XX. G. XXXX súd pripustil
do konania vstup spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako žalovaného v 2. rade, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX. T. XXXX. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k.
X C. X/XXXX - XXX I. L. X. X. XXXX súd pripustil zmenu žaloby v tom znení, že žalovaná v 2. rade
je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 2.000 Eur a nahradiť žalobkyni trovy konania, tieto

na účet právneho zástupcu žalobkyne a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, eventuálne,
žalovaná v 1. rade je povinná vydať žalobkyni 2.000 Eur a nahradiť žalobkyni trovy konania, tieto na účet
právneho zástupcu žalobkyne, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa XX. X. XXXX.

12. Výzvou na predbežné prerokovanie náhrady škody adresovanej žalovanému v 1. rade dňa XX. L.
XXXX, žalobkyňa žiadala od žalovaného v 1. rade náhradu škody vo výške 2.035 Eur. Mala za to, že
rozhodcovská doložka je neplatná a exekúcia sa vôbec nemala povoliť, respektíve sa mala zastaviť aj
bez návrhu. Úrok v zmluve považovala za neprijateľnú podmienku, mala za to, že došlo k porušeniu
komunitárneho práva, a preto si od žalovaného v 1. rade uplatnila náhradu škody vo výške 2.000 Eur.

13. Súd v konaní vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že úver od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., si
zobrala z dôvodu, že potrebovala finančné prostriedky na rekonštrukciu svojho rodinného domu. V
čase uzatvárania zmlúv o úvere poberala starobný dôchodok, spočiatku vo výške 290 až 300 Eur,
neskôr vo výške 340 Eur. Prvú zmluvu uzatvorila v auguste XXXX, pričom spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o., jej poskytla úver vo výške 7.000 Slovenských korún. Ten jej nestačil, preto v septembri 2007
sa obrátila opätovne na tohto veriteľa, ktorý jej poskytol ďalší úver vo výške 7.000 Slovenských
korún. Zo starobného dôchodku, ktorý predstavuje jej jediný príjem, uhrádza plyn, elektrinu, vodu,
náklady na odpad, všetko čo je potrebné uhradiť. Úver spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., splácala v
mesačných splátkach vo výške 80 Eur. Prestala ho splácať z dôvodu, čo jej bol zrazený dôchodok a už

predmetné mesačné splátky nemala z čoho splácať. V domácnosti s ňou žije manžel, ktorý je starobným
dôchodcom. Má dve dcéry, z toho jedná zarába sumu 97 Eur mesačne a druhá pracuje v zahraničí.
V čase, keď jej prišli papiere zo Stáleho rozhodcovského súdu, obrátila sa na združenie na ochranu
spotrebiteľa HOOS. Všetky papiere im odniesla do kancelárie. Na ich základe podali žalobu, kde si
uplatňuje náhradu škody vo výške 2.000 Eur. V tom čase nemala peniaze, ani na lieky. Bola chorá. Trpí

na cukrovku. Výšku náhrady škody nevie presne vyčísliť, určila ju len odhadom.

14. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, považoval ju za nedôvodnú a podanú predčasne.
Pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, žalobkyňa v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom nevyužila
žiadne právne prostriedky, ktoré jej umožňoval právny poriadok. Začala konať až vtedy, keď jej

neprišiel starobný dôchodok. Žalobu o náhradu škody pre porušenie komunitárneho práva podala
predčasne, nakoľko exekučné konania nie sú doposiaľ právoplatne skončené a mohli by byť zastavené.
V tomto prípade nie sú splnené žiadne podmienky pre postup podľa Zákona č. 514/2003 Zbierky
zákona o zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu. Rovnako žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa
si uplatňuje náhradu škody, ktorej vznik odôvodňuje nezákonnou exekúciou nad rámec poskytnutej

pôžičky. Podľa názoru žalobkyne táto škoda vznikla práve v dôsledku porušenia komunitárneho práva,
pričom žalobkyňa opomína svoju nečinnosť, opomína právne možnosti na nápravu daného stavu.
Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že nedošlo k porušeniu zásady ekvivalencie a zásady efektivity,
nakoľko žalobkyňa mala niekoľko právnych prostriedkov nápravy, ktoré nevyužila a podľa názoružalovaného v 1. rade štát nemôže nahrádzať konanie účastníka a svojou nečinnosťou nahrádzať
konanie, ktoré má smerovať práve k náprave nastoleného stavu, s ktorým účastník konania nesúhlasí.
Žalobkyňa bola v konaní pred rozhodcovským súdom nečinná, preto rozhodnutie rozhodcovského

súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd následne vydal poverenie na vykonanie
exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý žalobkyňa mohla žiadať o
zrušenie žalobou v zákonom stanovenej lehote. Rovnako po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
bola žalobkyňa následne oprávnená odvrátiť stav výkonu rozhodnutia podaním námietok voči uzneseniu
o začatí exekúcie, čím by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú,

minimálne v časti, a tým by žalobkyňa predišla samotnej exekúcii. Žalovaný v 1. rade poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X C. XXX/XXXX, v ktorom je konštatované,
že pokiaľ žalobca nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie je
daný predpoklad zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu. V písomnom podaní zo dňa XX. F. XXXX
žalovaný v 1. rade uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva z dôvodu, že neexistuje zákonný titul, či už
v podobe nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, na základe ktorého by

sa mohla žalobkyňa domôcť úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Absentujú tu zákonné
predpoklady a to vznik škody, ako aj príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a zákonným titulom.

15. V písomnom podaní zo dňa XX. F. XXXX žalovaný v 2. rade žiadal žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietnuť, ako nedôvodnú. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli uzatvorené v roku XXXX

a až od X. X. XXXX zákonodarca uviedol, že zmluvné podmienky požadujúce od spotrebiteľa, ktorý
nesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokésumy,akosankciezaomeškaniesúneprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ako aj to, že zmluvné podmienky vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dovtedy
tieto zmluvné podmienky neboli jasne charakterizované, ako neprijateľné zmluvné podmienky. Išlo by

teda o retroaktívne posudzovanie otázky vzniku právnych vzťahov, kde sa už nesmie spätne zasahovať
do otázok spojených so vznikom právneho úkonu, t. j. aj s otázkou jeho platnosti. V tejto veci bol
vydaný právoplatný rozhodcovský rozsudok. Žalovaný v 2. rade mal za to, že podľa § 35 Zákona
číslo 244/2002 Zbierky zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom v roku XXXX je výrok právoplatného rozsudku záväzný
pre účastníkov a pre všetky orgány a len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova. Súdny dvor Európskej únie uviedol v bode 30 rozsudku C - XXX/XX I. L. XX. X. XXXX, že až
v rozsudku zo X. X. XXXX Panón GSM ( C - 243/08 bod 32 ) uviedol jasne, že vnútroštátny súd je
povinný ex offo preskúmať otázku nekalej povahy zmluvnej podmienky hneď potom, ako je oboznámený

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. V bode 34 tohto rozsudku Súdny dvor
Európskej únie uviedol, že rozhodnutia, ktorými Okresný súd Prešov vyhovel návrhu na vykonanie
exekúcie boli vydané 15. a 16. decembra XXXX a v bode 35 Súdny dvor Európskej únie uviedol, že
sa preto nezdá potrebné preskúmať, či skutočnosť, že exekučné konanie nebolo skončené, osoba,
proti ktorej sa vedie toto exekučné konanie bola absolútne nečinná, a po tretie, osoba, proti ktorej

sa vedie toto exekučné konanie nevyužila všetky prostriedky nápravy, ktoré má dostupné v danom
právnom prostriedku, ako napríklad žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je relevantná pre vznik
zodpovednostidotknutéhočlenskéhoštátuzaškoduspôsobenújednotlivcom,zdôvoduporušeniapráva
Európskej únie rozhodnutiami Okresného súdu Prešov o udelení poverenia na výkon exekúcie z XX. T.
XX. L. XXXX. Keďže z rozsudku Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že Slovenská republika sa vo vzťahu k

povereniam na výkon exekúcie z XX. T. XX. L. XXXX nemohla dopustiť dostatočne závažného porušenia
práva Európskej únie, vzniká potom otázka, pre aký nedostatok by na základe takéhoto poverenie
na výkon exekúcie, ktorým nedošlo dostatočne k závažnému porušeniu práva EÚ, došlo k nútenému
splneniu v prospech žalovanej v 2. rade, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie.
V danom prípade tu existuje právoplatne priznaný nárok na plnenie, ktorý prešiel testom materiálnej

vykonateľnosti tým, že Okresný súd Prešov udelil poverenie na výkon exekúcie príslušnému súdnemu
exekútorovi.

16. V písomnom podaní zo dňa XX. F. XXXX žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. Mal za to, že žalobkyňa už pri podávaní žaloby mala vedomosť o skutkových

okolnostiach a z tohto dôvodu mal za to, že jej uplynula subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobu žalobkyne, tak žiadal v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú.17. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. X C. X/XXXX - XXX I. L. XX. F. XXXX, súd predložil vec
podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej
únii Súdnemu dvoru Európskej únie na zodpovedanie prejudiciálnych otázok v tomto znení:

1.) Či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcií vedenej na základe
rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky, v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ?

2.) Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu, v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový stav veci, môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

3.) V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva
konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na
absolútnu nečinnosť žalobkyne, a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy
umožnených právom členského štátu?

4.) Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

5.) Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou

škody?

Týmto uznesením súd prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o položených
prejudiciálnych otázkach. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX. T. XXXX.

18. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie číslo C. - XXX/XX I. L. XX. X. XXXX , ktorý bol súdu
doručený dňa X. X. XXXX vyplývajú tieto skutočnosti:

Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu porušenia práva Únie
rozhodnutím vnútroštátneho súdu môže vzniknúť iba vtedy, ak toto rozhodnutie vydáva súd tohto

členského štátu, rozhodujúci v poslednom stupni, čo v prípade sporu vo veci samej prináleží overiť
vnútroštátnemu súdu. Ak ide o tento prípad rozhodnutí tohto vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v
poslednom stupni, môže založiť dostatočne závažné porušenie práva Únie umožňujúce vznik uvedenej
zodpovednosti len vtedy, ak uvedený súd zjavne porušil uplatniteľné právo, alebo ak k tomuto porušeniu
došlo napriek existencii riadne ustálenej judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti. Nemožno sa

domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred rozsudkom zo dňa X. P. XXXX, Panon GSM ( C - XXX/
XX ), v rámci exekučného konania o rozhodcovskom rozsudku, ktorým sa vyhovelo žalobe o zaplatenie
pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorá sa má považovať za nekalú v zmysle Smernice rady
XX/XX EHS z X. T. XXXX o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, nepreskúmal ex offo
nekalý charakter tejto podmienky, hoci disponoval právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na

tento účel, zjavne nerešpektoval judikatúru súdneho dvora v tejto oblasti, a preto sa dopustil dostatočne
závažného porušenia práva Únie. Pravidlá o náhrade škody spôsobenej porušením práva Únie, ako
sú pravidlá týkajúce sa ohodnotenia takej škody alebo vzťahu medzi žalobou o náhradu tejto škody a
ostatných, prípadne dostupnými prostriedkami nápravy, upravuje právny poriadok každého členského
štátu pri rešpektovaní zásad ekvivalencie a efektivity.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení ďalších predpisov ( ďalej len Zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon

upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.Podľa § 2 psím. a), b) Zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci
a)
nezákonným rozhodnutím,
b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)
nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.a)Zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 ,
koná v mene štátu
a)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1.
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2.

škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.
škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 až 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a postup alebo výsledok postupu

vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky
. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutiavydaného disciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom
konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutiaÚstavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného

zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy

prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa osobitného predpisu. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§455ods.1,2Občianskehozákonníka,zabezdôvodnéobohateniesanepovažuje,akboloprijaté

plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné
obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie
peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

20. Doplnením dokazovania v zmysle záverov Krajského súdu ako odvolacieho súdu, súd po opätovnom

preskúmaní žaloby žalobkyne mal za to, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná.

21. Pri svojom rozhodovaní sa súd riadil týmito úvahami:

22. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, voči ktorému žalobkyňa žiadala, aby ho súd zaviazal zaplatiť

a nahradiť jej škodu vo výške 2.000 Eur, titulom náhrady škody pre porušenie komunitárneho práva
Európskej únie, k tomu súd uvádza nasledujúce:

23. Zodpovednosť členských štátov za porušenie komunitárneho práva je objektívna a absolútna. Preto,
aby sme mohli hovoriť o zodpovednosti členských štátov za porušenie komunitárneho práva je potrebné

splnenie základných predpokladov, ktorými sú podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora ( Kubler
C - 224/01 zo dňa XX. Q. XXXX, rozsudok C - XXX/XX zo dňa XX. X. XXXX ), najmä dostatočne
závažné porušenie komunitárneho práva. Porušená komunitárna norma musí zakladať práva pre fyzické
alebo právnické osoby, alebo povinnosť pre členský štát, ktorú je možné dostatočným spôsobom určiť.
Musí existovať existencia škody, priama príčinná súvislosť medzi porušením komunitárneho práva

a spôsobenou škodou. Dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva je potrebné v súlade s
judikatúrou súdneho dvora posudzovať na základe viacerých znakov a to hodnotiť stupeň jasnosti a
presnosti porušeného ustanovenia, rozsah voľnej úvahy, ktorú porušené ustanovenie ponecháva na
vnútroštátne orgány, úmyselné alebo neúmyselné porušenie komunitárneho práva alebo spôsobenie
škody, ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný omyl, splnenie alebo nesplnenie povinnosti predložiť

prejudiciálnu otázku súdnemu dvoru a postoj komunitárnych orgánov ku konkrétnemu porušeniu
komunitárneho práva.24. Súdny dvor považuje za dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, prijatie rozhodnutia,
ktoré jasne odporuje judikatúre súdneho dvora, pričom za jasné protirečenie možno považovať najmä
také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré bude v rozpore s judikatúrou súdneho dvora, ktorá zaviedla

základne zásady komunitárneho práva. Zodpovednosť členského štátu vzniká len vo výnimočných
prípadoch, ak vnútroštátny súd poruší platné komunitárne právo a to jasným spôsobom.

25. Zákon č. 514/2003 Zbierky zákona, upravuje všeobecné podmienky, ktoré musia byť splnené na to,
aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1. Nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup.

2. Vznik škody, respektíve nemajetkovej ujmy.

3. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou, respektíve nemajetkovou ujmou.

26. Na to, aby štát zodpovedal musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, pričom nárok na
náhradu škody, respektíve na náhradu nemajetkovej ujmy musí byť uplatnený riadne a včas. Splnenie
týchto podmienok musí byť bezpečne preukázané, nestačí len pravdepodobný záver o splnení niektorej

z nich. Dôkazné bremeno leží na žalobcovi.

27.SúdnydvorEurópskejúnievosvojomRozsudkuCXXX/XXI.L.X.X.XXXX jednoznačnekonštatoval
a vyjadril svoje stanovisko, podľa ktorého „ nemožno sa domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred
rozsudkom zo dňa X. P. XXXX, X.T. U. C. - XXX/XX, v rámci exekučného konania o rozhodcovskom

rozsudku, ktorým sa vyhovelo žalobe o zaplatenie pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorá
sa má považovať za nekalú, v zmysle smernice 93/13, nepreskúmal ex offo nekalý charakter tejto
podmienky, hoci disponoval právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, zjavne
nerešpektoval judikatúru súdneho dvora v tejto oblasti, a preto sa dopustil dostatočne závažného
porušenia práva Únie.“

28. Z uvedeného vyplýva, že pravidlá týkajúce sa ohodnotenia škody spôsobenej v dôsledku porušenia
práva Únie, určuje vnútroštátne právo každého členského štátu, pričom vnútroštátne právne úpravy,
ktoré tieto pravidla stanovujú musia dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity. To isté platí vo vzťahu
medzi žalobou o náhradu takej škody a ostatnými prostriedkami nápravy, ktoré sú prípadne upravené

v právnom poriadku dotknutého členského štátu, akými je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Závery Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sú sami osebe dôvodom na
zamietnutie tejto žaloby.

29. Súd však považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa žiada škodu vo výške 2.000 Eur, ktorá

jej mala vzniknúť v dôsledku exekúcie vykonanej na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky.
Žalobkyňa v žalobe dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne nevymedzila v čom konkrétne má byť
porušenie povinnosti exekučným súdom a rovnako nešpecifikovala z čoho pozostáva uplatnená výška
škody 2.000 Eur, titulom porušenia komunitárneho práva Európskej únie. Podľa názoru súdu mala
žalobkyňa zrejme na mysli nesprávny úradný postup exekučného súdu, t.j. Okresného súdu Prešov v

konaniach vedených pod spisovými značkami XX M. XXXX/XXXX T. X M. XXX/XXXX. Poverenia na
vykonanie exekúcie, čo súd zistil z pripojených exekučných spisov, boli vydané XX. T. XX. L. XXXX,
teda pred prijatím samotného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Panon GSM C - - XXX/
XX I. L. X. P. XXXX. Podľa názoru súdu tak exekučný súd neporušil jednak Úniové právo, ako ani
právo Vnútroštátne, keďže povinnosť zaoberať sa skúmaním neprijateľných zmluvných podmienok, či

rozhodcovskej doložky, ako aj prípadným zastavením exekúcie mu zo zákona v čase, kedy rozhodoval o
procesných návrhoch žalobkyne nevyplývala. Súd považuje za potrebné uviesť, že prijatím vnútroštátnej
úpravy účinnej od X. P. XXXX sa zmenilo rozhodovanie exekučného súdu o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Uvedený zákon,
tak významným spôsobom zvýšil požiadavky na rozhodcovské konanie. Uvedená povinnosť bola do

slovenského právneho poriadku zakotvená až v decembri XXXX. Preto, ak exekučný súd v roku 2008
postupoval, nemožno jeho postup hodnotiť ako postup v rozpore so zákonom. Podľa názoru súdu, tak
v tomto prípade neprichádza do úvahy aplikácia Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákona o nesprávnom
úradnom postupe. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie, žalobkyňa považuje za nezákonné rozhodnutiepoverenie na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 6 ods. 1 Zákona číslo
514/2003 Zbierky zákona, podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

30. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. D.. Ú. XX/XX - XX I. L. X.
X. XXXX podľa ktorého:

Ak tento zákon hovorí o nezákonnom rozhodnutí, musí ísť o taký individuálno-právny, aplikačný akt,
ktorý má priame právne účinky pre poškodeného. Poverenie na vykonanie exekúcie však takéto
účinky vykazuje len voči osobe súdneho exekútora. Ide totiž o procesný úkon exekučného súdu
adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého môže súdny exekútor začať vykonávať exekúciu.
Po udelení poverenia môže súdny exekútor upovedomiť povinného o začatí exekúcie, a tým mu zakázať

nakladanie s majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Z uvedeného je zrejmé, že poverenie na vykonanie
exekúcie nevykazuje priame právne účinky voči osobe povinného, preto nakoniec povinný voči nemu
ani nemôže využiť opravné prostriedky. Až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom
súdneho exekútora, ktorým vznikajú priame právne účinky voči povinnému, a preto môže povinný proti
upovedomeniu podať námietky. Aj v okolnostiach posudzovaného prípadu, tak škodu sťažovateľke bolo

spôsobilé vyvolať svojou nezákonnosťou upovedomenie o začatí exekúcie, nie nezákonne poverenie
na vykonanie exekúcie.

31. Súd je toho názoru, že ak žalobkyňa definuje poverenie na vykonanie exekúcie, ako nezákonné
rozhodnutie, to nespadá pod režim § 6 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákona. Podľa názoru súdu, tak

v tomto prípade neprichádza do úvahy zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie.

32. Z dôvodu, že u žalobkyne súd nezistil ani nezákonné rozhodnutie, ani nesprávny úradný postup,
žalobu žalobkyne voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

33. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, súd rovnako považoval žalobu voči nemu v celom rozsahu za
nedôvodnú.

34. V písomnom podaní zo dňa XX. P. XXXX (č.l. 225 súdneho spisu) v súvislosti s uznesením z čísla
listu 232 zo dňa XX. G. XXXX súd pripustil do konania vstup žalovaného v 2. rade a to spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o.

35. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa XX. F. XXXX, doplnenom na pojednávaní dňa
XX.F.XXXX,vústnompredneseprávnejzástupkynežalovanéhov2.radevzniesolnámietkupremlčania
uplatneného nároku, ktorú súd v celom rozsahu považoval za dôvodnú.

36. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov, odo dňa keď k nemu došlo.

37. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsiahlu judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej
republiky, čo sa týka subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

38. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto sa
na jeho úkor obohatil. Nie je rozhodujúce, že sa oprávnený, o tom môže dozvedieť pri vynaložení
potrebnej starostlivosti. Z hľadiska posudzovania behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade

skutočne dozvedel o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho
získal. Inak povedané, pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby, k uplatneniu práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. K
tomu dochádza vtedy, keď oprávnený zistí také skutkové okolnosti, ktoré mu umožňujú uplatniť jehoprávo žalobou na súde ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka XX H. XXX/
XXXX I. L. XX. F. XXXX ).

39. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného nepostačuje preto, že mal možnosť sa potrebné
skutočnosti dozvedieť skôr. Je však treba vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený
dozvie ako náhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia
a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o

vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať
žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, to znamená kedy nadobudol vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, že už skôr mal možnosť
sa dozvedieť skutočnosti, na ich základe mohol vytvoriť úsudok vzniku bezdôvodného obohatenia a o
jeho výške. ( Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 30 C. XXXX/XXXX I. L.
XX. X. XXXX ).

40. Nie je možné, aby súd posúdil nárok žalobkyne ako premlčaný, len čo by stanovil konkrétny dátum
odkedy premlčacia doba začala plynúť, len v tom prípade je možné posúdiť, kedy táto premlčacia doba
skutočne uplynula. Súd musí prijať jasný skutkový záver o tom, kedy začala premlčacia doba plynúť a
na základe nej dospieť k právnemu záveru, či žalovaný návrh premlčaný je alebo nie je. ( Rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka XX C. XXX/XXXX I. L. XX. F. XXXX ).

41. Pri posudzovaní začiatku behu subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je nutné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie iba predpokladanej vedomosti oprávneného
o tom, kedy došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Túto vedomosť

ustanovuje § 107 Občianskeho zákonníka a nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale iba skutkové
okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. (Rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky spisová značka XX C. XXXX/XXXX I. L. XX. X. XXXX ).

42. Žaloba žalobkyne bola súdu doručená dňa X. X. XXXX. V písomnom podaní zo dňa XX. P. XXXX

( číslo listu 225 súdneho spisu ), žalobkyňa rozšírila svoju žalobu o žalovaného v 2. rade titulom
bezdôvodného obohatenia. Súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným v 2. rade v
celom rozsahu za dôvodnú. Podľa názoru súdu žalobkyňa už pri podávaní žaloby mala vedomosť
o skutkových okolnostiach prípadu. V žalobe jednoznačne konštatovala, že úver je poskytnutý bez
úrokov a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch. Poukazovala na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve. Suma, ktorú
vyčíslila 2.000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia sa opiera o tie isté skutkové okolností, ako
žaloba žalobkyne o náhradu škody vo výške 2.000 Eur, ktorú podala na súd dňa X. X. XXXX, t. j.
o výkone exekúcie počas dvanástich mesiacov odpísaním z bankového účtu žalobkyne, v dobe od
decembra XXXX až do P. XXXX. Už v tomto čase podľa názoru súdu žalobkyňa mala vedomosť, čo

vyplýva aj z pripojených exekučných spisov, že exekúcie postihnutím jej účtu zrážkou z dôchodku
prebehli v prospech žalovaného v 2. rade. Podľa názoru súdu od XX. X. XXXX, t. j. deň nasledujúci
po doručení žaloby na súd, začala plynúť pre žalobkyňu dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá
uplynula dňa XX. X. XXXX. S poukazom na to, že žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa XX. X. XXXX
rozšírila svoj žalobný návrh o žalovaného v 2. rade titulom bezdôvodného obohatenia, t. j. po uplynutí

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, súd vznesenú námietku premlčania považoval v celom rozsahu
za dôvodnú, a preto žalobu žalobkyne voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

43. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnil skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo na spravodlivý
proces. ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. Z. XXXXsp. I.. X C. XXX/XXXX ).

44. Z dôvodu, že vznesenú námietku premlčania tak ako už bolo vyššie konštatované, považoval súd
v celom rozsahu za dôvodnú, ďalšou právnou argumentáciou žalovaného v 2. rade sa už nezaoberal,
nepovažoval ju za relevantnú pre toto konanie.45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Súd uvádza, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnom prípade viesť k nežiaducim účinkom a
tvrdostiam. Zákon preto určuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k

zmierneniu dôsledkov právnou normou upravujúcich platenie náhrady trov konania. Predpokladom
použitia tohto ustanovenia sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania,
inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Dôvod hodný osobitného
zreteľa sa môže týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné prihliadať na
majetkové, zárobkové pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá.

Do úvahy tiež treba brať i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu žaloby na súde a na postup účastníkov v
tomto konaní ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky X F. C. X/XXXX I. L. XX. X. XXXX ).

47. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, postupom podľa § 255 CSP nemá nárok na náhradu trov
konania. Súd úspešným žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania aplikujúc zákonné

ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku.

48. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval súd charakter tohto súdneho sporu. Žalobkyňa sa v
tomto konaní v pozícii spotrebiteľky obrátila na združenie HOOS, ktoré má poskytovať ochranu a pomoc
pri uplatňovaní práv spotrebiteľov zo spotrebiteľských zmlúv na súde. Samotná žalobkyňa podľa názoru

súdu s poukazom na jej postoj v súdnom konaní, účasť na pojednávaniach nemala vôbec vedomosť, čo
je predmetom tohto súdneho sporu. Súd by považoval za nespravodlivé, ak samotná žalobkyňa, ktorá sa
s dôverou obrátila na združenie a neskôr na právneho zástupcu, mala niesť zodpovednosť za výsledok
sporu v podobe náhrady trov konania. V neposlednom rade súd poukazuje na prednes žalobkyne na
pojednávaní dňa XX. F. XXXX, na jej nepriaznivý zdravotný stav, keď je cukrovkárka, pichá si 5-krát

denne inzulín, trpí vysokým krvným tlakom, cholesterolom, a preto súd mal za to, že nie je na mieste
zaviazaťjunahradiťtrovykonaniažalovaným.Akbyjusúdzaviazalknáhradetrovkonania,podľanázoru
súdu by to pre ňu bolo likvidačné. Súd považuje za potrebné uviesť, že majetková sféra žalovaného
v 1. rade, ako ústredného orgánu štátnej správy nebude nepriznaním náhrady trov konania dotknutá.
Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, ten je podnikateľský subjekt a rovnako súd má za to, že nepriznaním

náhrady trov konania nebude ohrozená jeho majetková sféra.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.