Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/405/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209404
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812209404.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc.JUDr. Branislav Fridrich, PhD, advokát a konateľ, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom
vBratislave,Župnénámestie13,onáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanížalobkyne

proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. januára 2013 č.k. 4C/157/2012-19 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 14. januára
2013 č.k. 4C/157/2012-19 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava súdny
poplatok za námietky zaujatosti vo výške 4.884 € (66 € x 74 spojených vecí) v lehote do 3 dní po

právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala proti žalovanej Slovenskej republike žalobu o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd uznesením z 9. októbra 2012, č.k.
4C/157/2012-8 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 4C/157/2012, 4C/161/2012,
4C/164/2012, 4C/165/2012, 4C/173/2012, 4C/180/2012, 4C/181/2012, 4C/221/2012, 4C/233/2012,

4C/234/2012, 4C/237/2012, 4C/239/2012, 4C/242/2012, 4C/245/2012, 4C/256/2012, 4C/258/2012,
4C/261/2012, 4C/263/2012, 4C/264/2012, 4C/266/2012, 4C/277/2012, 4C/278/2012, 4C/279/2012,
4C/280/2012, 4C/285/2012, 4C/289/2012, 4C/290/2012, 4C/304/2012, 4C/313/2012, 4C/316/2012,
4C/320/2012, 4C/324/2012, 4C/331/2012, 4C/335/2012, 4C/339/2012, 4C/349/2012, 4C/368/2012,
4C/387/2012, 4C/390/2012, 4C/392/2012, 4C/397/2012, 4C/408/2012, 4C/411/2012, 4C/413/2012,
4C/416/2012, 4C/420/2012, 4C/424/2012, 4C/429/2012, 4C/434/2012, 4C/435/2012, 4C/446/2012,

4C/448/2012, 4C/455/2012, 4C/457/2012, 4C/465/2012, 4C/467/2012, 4C/468/2012, 4C/475/2012,
4C/487/2012, 4C/489/2012, 4C/498/2012, 4C/504/2012, 4C/505/2012, 4C/506/2012, 4C/508/2012,
4C/514/2012, 4C/524/2012, 4C/527/2012, 4C/529/2012, 4C/530/2012, 4C/533/2012, 4C/534/2012,
4C/539/2012,4C/543/2012stým,ževďalšomkonanísabudúviesťpodspisovouznačkou4C/157/2012.
Žalobkyňa v každej veci vyššie uvedenej vzniesla námietku zaujatosti súdu a navrhla vylúčiť všetkých
sudcov Okresného súdu Rožňava. Žiadala prikázať vec inému súdu z dôvodu, že všetci sudcovia

okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí vzhľadom na ich pomer k veci, a k
účastníkom konania. Pretože na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 4C/157/2012 bolo spojených 74
vecí, pričom v každej veci žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti, okresný súd vyrúbil súdny poplatok
za každú námietku zaujatosti po 66 € (74 spojených vecí x 66 €) spolu v sume 4.884 €. Súdny poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania (v jednej veci) je reprezentovaný sumou 66 €
podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zák. č. 71/1992 Zb.).Uznesením Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 19. októbra 2012 č.k. 3NcC/34/2012-16 sudkyňa JUDr. Iveta Farkašovskánebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.
4C/157/2012.

Okresný súd poukázal na to, že rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. marca
2011 sp. zn. II.ÚS 124/2011 bol vyslovený názor, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania
o súdnom poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje (aj) na súdny poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu (a to v každej zo spojených vecí osobitne), podala žalobkyňa v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedla, že nepodala námietku zaujatosti podľa §
15a ods. 1 O.s.p. Spoplatňovanie fiktívneho návrhu považovala za bezpredmetné. Podanie žalobkyne,
ktoré okresný súd posúdil ako námietku zaujatosti a podrobil ju spoplatneniu, neobsahuje obligatórne
náležitosti predpísané ustanovením § 15a ods. 3 O.s.p. pre námietku zaujatosti. Po obsahovej stránke
nemohol súd posúdiť podanie žalobkyne a vyhodnotiť ho ako námietku zaujatosti. Žalobkyňa v úvode

svojej žaloby uviedla skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd
nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania veci vylúčení, lebo majú pomer k
veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Okresný súd mal preto postupovať
zákonným spôsobom a podľa § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský
súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vec musí byť prikázaná inému

súdu preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Uviedla,
že ak by aj súd mal zato, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa
položky 17a zákona č. 71/1992 Zb. (správne malo byť podľa „Sadzobníka súdnych poplatkov“, ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) tvrdila, že žalobkyni nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky.
Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie,
či návrhy na vylúčenie sudcov. V zmysle ostatne citovaného ustanovenia žalobkyňa v konaní súdne
poplatky neplatí.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že žalobkyňa podala včas
odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

postupom.

Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním námietky
zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu.

Pretože v predmetnej veci sa konanie začalo 27.9.2012 (teda do 30.9.2012), je potrebné poplatkovú
povinnosť posudzovať podľa zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.9.2012.

Totiž zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, bolo s účinnosťou od 1.10.2012 vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona
č. 71/1992 Zb. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.10.2012, uvedeným v § 18ca
zákonač.71/1992Zb.,zúkonovnavrhnutýchalebozakonaniazačatédo30.9.2012savyberajúpoplatky
podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že z hľadiska obsahového ide v podanej žalobe
aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Rožňava, o ktorej rozhodol Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.10.2012, č.k. 3NcC/34/2012-16. Za správny považuje odvolací
súd aj postup okresného súdu, keď vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti podľa § 5 ods. 1písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.9.2012. Súdny poplatok vyrubil okresný súd v
správnej výške vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade je spojených na spoločné konanie 74
vecí, pričom žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti v každej z nich. Teda podľa pol. 17a Sadzobníka

súdnych poplatkov v každej zo spojených vecí je súdny poplatok v sume 66 €, teda spolu 4.884 € (66 €
+74 veci). V každej zo spojených vecí ide o samostatnú žalobu. Správne preto postupoval súd prvého
stupňa, ak vyrubil súdny poplatok za všetky vznesené námietky zaujatosti v tomto spoločnom konaní
tak, ako je to vyššie uvedené.

Odvolací súd považuje za nepatričné tvrdenie žalobkyne, že súd konal aj napriek tomu, že nebola
podaná námietka zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p.

K tejto námietke odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v predmetnej veci z obsahu spisov
vyplýva, že žalobkyňa podala všetky návrhy na začatie konania (žaloby) 27.9.2012 a vychádzajúc z ich
obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) možno ustáliť, že žalobkyňa nimi uplatnila nárok na náhradu majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a navrhla tiež prikázať vec inému súdu, z
dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Rožňava sú z prejednávania a rozhodovania týchto vecí vylúčení
so zreteľom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Ide teda o návrhy (žaloby) ako procesnoprávny
úkon účastníka konania, ktorými žalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci z právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania (žalobkyňou a žalovanou), ale súčasne (vzniesla) uplatnila aj námietku zaujatosti.

V takomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah medzi účastníkmi
konania, ale vzniká vzťah osobitný finančno - právny (poplatkový) medzi poplatníkom a štátom, v ktorom
návrh na začatie konania podľa § 79 ods. 1 O.s.p. nie je potrebný. Pre vznik tohto vzťahu je relevantné
samotné uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka konania, pričom takáto námietka môže

byť uplatnená buď samostatným podaním (v konaní, ktoré je už začaté) alebo môže tvoriť aj súčasť
iného podania (tak ako v predmetných veciach bola uplatnená v návrhu na začatie konania - v žalobe).
Prikázanie veci v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy len vtedy, ak súd nemôže vo veci
konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností musí byť vec prikázaná inému súdu. Nutná
delegácia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda „viazaná“ na ustanovenie § 14 ods. 1

O.s.p., z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Takáto námietka (a s ňou spojená nutná delegácia) nemôže byť predmetom
samostatného súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo veci už začalo na návrh (ako sa to
stalo aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť, či majú relevantný vzťah k veci, k
účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Bez konkrétnej veci, nemôžu byť ani účastníci konania,

ani ich zástupcovia.

Možno ešte uviesť, že občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych
otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, o námietke
zaujatosti, o trovách konania, o svedočnom a podobne). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom

samostatnom (súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie
o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom
je podaný jediný návrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti
vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny
poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby).

Námietka žalobkyne, že podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. nie je jej možné uložiť povinnosť
platiť súdne poplatky, lebo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je od poplatkov oslobodené, nie je
opodstatnená.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za
vznesenie námietky podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti (za)platiť tento
súdny poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. Uvedený názor zaujal aj

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 30.3.2011 sp.zn. II. ÚS 124/2011. V tomto smere je
vzácne jednotná rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď uznesenia zo dňa
14.3.2013 sp.zn. 3Cdo 31/2013, zo dňa 11.3.2013 sp.zn. 3Cdo 102/2013, zo dňa 25.7.2013 sp.zn. 6Cdo
150/2013, zo dňa 30.10.2013 sp.zn. 6Cdo 305/2013, zo dňa 4.11.2013 sp.zn. 3Cdo 296/2013, zo dňa20.11.2013 sp.zn. 4Cdo 289/2013, zo dňa 9.10.2013 sp.zn. 6Cdo 299/2013, zo dňa 5.12.2013 sp.zn.
3Cdo 225/2013, zo dňa 17.12.2013 sp.zn. 6 Cdo 417/2013 etc).

Z vyššie uvedených dôvodov, osobitne s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky sú ďalšie odvolacie námietky
žalobkyne v preskúmavanej veci nedôvodné.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd

napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.