Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414201280
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8414201280.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci maloletého

V. B., D.. XX.X.XXXX, N. X. O., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov, otca M. B., D.. XX.X.XXXX, N. G. S. XX, právne zastúpený JUDr.
Janou Murárovou, advokátkou, Advokátska kancelária Poprad, Ul. 1. Mája 220/19 a matky L.. Z. Z.,
D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX, Z. N. , právne zastúpená JUDr. Borisom Bednárom, advokátom, Štefánikova
873/9, Poprad, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a návrhu matky na zvýšenie
výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudokOkresnéhosúduKežmarokzodňa8.12.2011podčíslomkonania5P291/2011-37,

pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého V. B., D.. XX.X.XXXX tak:

II. Z v y š u j e výživné počnúc dňom 1. septembra 2015 zo sumy 200,00 € na sumu 320,00 €
mesačne, z toho bežné výživné zo sumy 83,00 € na sumu 170,00 € mesačne, ktoré je otec maloletého
dieťaťa p o v i n n ý platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a
výživne na tvorbu úspor zo sumy 117,00 € na sumu 150,00 € mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa
p o v i n n ý poukazovať na osobný účet maloletého dieťaťa vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

IV. Bežné dlžné výživne za obdobie od 1. septembra 2015 do 28. februára 2017 vo výške 1.566,00 €
súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v 130,00 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom marec 2017 až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok k rukám matky maloletého
dieťaťa.

V. Dlžné výživné na tvorbu úspor n e u r č u j e.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa v priebehu konania podala v predmetnej veci písomný návrh, v ktorom
žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého V. B., ktoré bolo naposledy upravené
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod číslom konania 5P/291/2011-37 z dňa 8.11.2011, navrhla
zvýšiť výživné zo sumy 83,00 eur na sumu 300,00 eur mesačne titulom bežného výživného a výživné

na tvorbu úspor zvýšiť zo sumy 117,00 eur na sumu 300,00 eur mesačne. V dôvodoch písomného
podania uviedla, že od posledného rozhodnutia sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, zvýšili
sa výdavky na dieťa a taktiež sa zmenili príjmové pomery na strane otca dieťaťa a doteraz stanovené
výživné je nepostačujúce.2. Okresný súd Kežmarok rozsudkom z dňa 30.11.2015 pod číslom konania 5P/56/2014-222 zmenil
rozsudok Okresného súdu Kežmarok z dňa 8.12.2011 pod číslom konania 5P/291/2011-37, pokiaľ ním

bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého V. tak, že zvýšil výživné počnúc dňom 1.9.2015 zo sumy
200,00 eur na sumu 250,00 eur mesačne, z toho bežné výživné zo sumy 83,00 eur na sumu 150,00
eur, ktoré zaviazal otca maloletého dieťaťa platiť k rukám matky a výživné na tvorbu úspor zo sumy
117,00 eur mesačne na sumu 100,00 eur mesačne, ktoré zaviazal otca maloletého dieťaťa poukazovať
na osobitný účet maloletého dieťaťa. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Zároveň vyčíslil

dlžné výživné vo výške 184,00 eur, ktoré zaviazal otca dieťaťa zaplatiť matke v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, žiadala, aby Krajský súd v Prešove zrušil
predmetný rozsudok a vrátil Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove uznesením z dňa 30.8.2016 pod číslom konania 21CoP/11/2016-260 zrušil
rozsudok vo výroku I., II., III. a V. a v rozsahu zrušenia vrátil súd Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie
konanie. Krajský súd v Prešove konštatoval, že v prejednávanej veci súd nepostupoval dôsledne pri
zisťovaní skutkového stavu. Uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil, nevykonal dôkazy, ktoré
bolo potrebné vykonať za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vecí, čo bolo dôvodom pre

zrušenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Uložil Okresnému súdu Kežmarok, aby v predmetnej veci dôsledne zistil všetky príjmy otca
s tým, že otec je povinný predložiť a preukázať súdu dôkazy pre zhodnotenie jeho príjmových ako aj
majetkovýchpomerov.Zistiť,čireálnedošlokpoklesujehopríjmoch.Abysúdustálilvýškupríjmovmatky,
jej majetkové pomery, prešetrí pomery na strane maloletého a následne opätovne vo veci rozhodne.

5. Okresný súd Kežmarok na základe uloženia povinnosti Krajským súdom v Prešove v predmetnej
právnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu Kežmarok pod
spisovou značkou 5P/291/2011 a obsahom spisu na základe čoho dospel k tomuto záveru.

6. Posledné rozhodnutie o výživnom na maloletého V. B. bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok z dňa 8.12.2011 pod číslom konania 5P/291/2011-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
18.1.2012.Predmetnýmrozsudkomsúdschválilrodičovskúdohoduuzavretúrodičmimaloletéhodieťaťa
so súhlasom opatrovníka ustanoveného maloletému dieťaťu pre toto konanie. Zveril maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti matky a otec maloletého dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu počnúc dňom

1.1.2012 mesačne sumou 83,00 eur k rukám matky maloletého dieťaťa titulom bežného výživného a
sumou 117,00 eur mesačne na osobitný účet maloletého Adama, ktorý zriadi matka maloletého dieťaťa
titulom tvorby úspor. Súčasťou rodičovskej dohody bol aj upravený styk otca s maloletým dieťaťom.
Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd vychádzal, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu.
Rodičia v spoločnej domácnosti nebývali. Dieťa v čase rozhodovania malo X F. V. X O., bolo v celodennej

starostlivosti matky, ktorá bola na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok
a prídavky na dve maloleté deti. Matka okrem vyživovacej povinnosti k maloletému V. mala ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z predchádzajúceho vzťahu. Matka spolu s maloletými
deťmi bývala v rodinnom dome svojej matky. Zvýšené náklady na maloletého V. nemala, dieťa bolo
zdravé. Otec dieťaťa mal vyživovaciu povinnosť len k maloletému V., býval v rodinnom dome v Krížovej

Vsi a pracoval vo funkcii Z. P. G. S.. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd nemal zistený príjem
otca a jeho majetkové pomery. Príjem otca dieťaťa za obdobie roku 2011 súd mal zistený až v konaní,
ktoré sa vedie o návrhu matky na zvýšenie výživného pod spisovou značkou 5P/56/2014. Z pripojeného
mzdového listu zaslaného P. G. S. na čl. 94 súd zistil, že čistá mzda otca maloletého dieťaťa za uvedené
obdobie predstavovala sumu XX.XXX,XX eur, priemerná mesačná čistá mzda za uvedené obdobie bola

X.XXX,XX eur.

7. Z výpovede matky, ňou predložených listinných dôkazov o nákladoch na maloleté dieťa, nákladov
spojených s bývaním, ako aj vyžiadanými listinnými dôkazmi o jej príjme súd zistil. Matka na pojednávaní
dňa 30.11.2015 spresnila svoj návrh na zvýšenie výživného, výživné žiadala zvýšiť od 13.5.2014 zo

sumy 200 eur mesačne na sumu 600 eur mesačne, z toho na bežné výživné na sumu 300 eur mesačne
a na tvorbu úspor na sumu 300 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila, že v čase posledného rozhodnutia
o výživnom určeného rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z dňa 8.12.20011 pod číslom konania
5P/291/2011-37 bolo bežné výživné vo výške 83 eur mesačne a na tvorbu úspor 117 eur mesačne,spolu 200 eur mesačne. Dieťa malo dva roky, matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský
príspevok a prídavky na dve nezaopatrené deti. Uviedla, že výživné žiada zvýšiť od 13.5.2014 z dôvodu,
že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky, čiže dosť dlhá doba kedy nastala zmena

pomerov u dieťaťa spojená s jeho prirodzeným rastom, čo predstavuje aj zvýšené náklady. Matka
špecifikovala zmenu pomerov, ktoré nastali u maloletého dieťaťa s doloženými listinnými dôkazmi o
nákladov, ktoré má s tým spojené. Maloletý V. v čase žiadania zvýšenia výživného matkou a to v máji
2014 navštevoval materskú škôlku, kde náklady na stravu a školné mesačne boli 35 eur. V septembri
2014 chodil do predškolského zariadenia pri materskej škôlke, kde matka uhrádzala len stravné. Dieťa

začalo navštevovať M. Š. S. G., kde mesačný poplatok predstavoval sumu 36,50 eur a náklady spojené
so zakúpením učebných pomôcok na začiatku roka vo výške 74 eur. Dieťa v septembri 2015 nastúpilo
do prvého ročníka R. Š. S. Z. N., kde bolo nevyhnutné zakúpiť dieťaťu pomôcky do školy, školskú tašku,
peračník, potreby na výtvarnú výchovu, pomôcky na telesnú výchovu, písacie potreby v celkovej sume
cca 273,94 eur. Dieťa sa stravovalo v školskej jedálni, kde mesačne preddavkovo sa uhrádzala suma 22
eur.MaloletýV.navštevovalR.X.Š.S.Z.N.,výtvarnýodbor,kdemesačnýpoplatokbolvovýške5,60eur

a folklórny súbor O. A. R. X. Š. S. G. s mesačným poplatkom 4,50 eur. Dieťa v septembri 2016 nastúpilo
do druhého ročníka R. Š. S. Z. N.. Na začiatku školského roka matka uhradila rodičovský príspevok
vo výške asi 10 eur, z tohto rodičovského príspevku sa uhrádzajú v priebehu roka rôzne kultúrne
a športové podujatia. Na začiatku školského roka bolo potrebné zakúpiť dieťaťu školské pomôcky a
školsképotreby,ktorématkadokupujevpriebehuceléhoškolskéhorokapodľapotriebdieťaťa.Vdruhom

ročníku základnej školy dieťa sa nestravuje v školskej jedálni, V. v školskom roku 2016/2017 prestal
navštevovať tanečný krúžok O. S. G., navštevuje výtvarný odbor pri Základnej umeleckej škole, kde
polročne matka uhrádza školné v sume 20 eur a poplatok 5 eur na zakúpenie materiálu. Dieťa pokračuje
v štúdiu na jazykovej škole, kde mesačný poplatok je 36,50 eur a na začiatku školského roka sa uhrádza
suma 77 eur na zakúpenie učebných pomôcok a školských potrieb. Tu matka poukázala, že má zvýšené

náklady spojené s doprovodom dieťaťa do jazykovej školy, ktorá je v G., kde dieťa chodí jedenkrát
týždenne a to s cestovaním z miesta bydliska do miesta návštevy školy. Matka poukázala, že u dieťaťa
sa zvýšili náklady spojené s jeho prirodzeným rastom na ošatenie, obutie a stravu. Dieťa je zdravé.
Matka má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému V. aj vyživovaciu povinnosť k synovi U., ktorý je
študentom Z. Š. S. A., výživné na dieťa bolo určené vo výške 119 eur mesačne. Matka spolu s deťmi

býva v rodičovskom dome spolu s matkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou, ktorá pracuje ešte ako F. O.
Š.. Na náklady spojené s bývaním prispieva matke, ktorá je vlastníčkou domu. Matka ohľadom svojich
zárobkových príjmov uviedla, že od 1.1.2013 začala pracovať ako živnostníčka v oblasti ekonomických,
podnikateľských a organizačných poradcov. Súd si vyžiadal daňové priznania z Daňového úradu Prešov,
kontaktné miesto Kežmarok, z ktorých mal zistené, že v roku 2013 základ dane predstavoval sumu

X.XXX,XX eur, v roku 2014 sumu X.XXX,XX eur a v roku 2015 sumu X.XXX,XX eur. Matka uviedla, že
okrem príjmu z podnikateľskej činnosti iný príjem nemá. Matka maloletého dieťa je nemajetná, osobné
motorové vozidlo, ktoré používa na svoju živnostenskú činnosť má v prenájme.

8. Z výpovede otca, ním predložených listinných dôkazov o nákladoch spojených s bývaním, ako aj

vyžiadanýmilistinnýmidôkazmiojehopríjmeamajetkovýchpomerovsúdzistil.Otecdieťaťanesúhlasils
návrhommatkynazvýšenievýživnéhoatonaňoupožadovanúvýšku600eurmesačne.Uviedol,žejeho
zárobkové ani majetkové pomery mu neumožňujú matkou požadovanej výške platiť výživné. Nesúhlasil
ani s konštatovaním matky, že u dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov už od mája 2014, uviedol, že
k zmene pomerov u dieťaťa došlo nástupom dieťaťa do prvého ročníka základnej školy a to v septembri

2015. Žiadal, aby súd pri rozhodovaní o zmene výšky výživného prihliadal na zníženie jeho zárobkových
možností od posledného rozhodnutia o výživnom, kde jeho príjem sa znížil, ako aj na skutočnosť, že
dieťa v priebehu týždňa je s otcom tri dni počas, ktorých sa aj on podieľa na nákladoch na dieťa. U
otca sa osobné pomery nezmenili, vyživovaciu povinnosť má len k maloletému V.. Býva v rodinnom
dome, ktorý pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek, v jednej býva so svojou matkou a v

druhej bytovej jednotke jeho brat s priateľkou. Uviedol, že zálohové platby za elektrinu uhrádza jeho
matka mesačne vo výške 40 eur, jeho brat, ktorý užíva elektrické spotrebiče jej prispieva na úhradu
pomernou časťou. Ďalšie náklady predstavujú zálohové platby na plyn a na spotrebu vody, pretože jeho
matka je starobnou dôchodkyňou vo veku 75 rokov tieto náklady uhrádza otec maloletého dieťaťa. Otec
dieťaťa predložil súdu výpisy z listu vlastníctva ohľadom svojich majetkových pomerov. Súd zistil, že

je podielovým spoluvlastníkom na rodinnom dome v G. S. a vlastníkom v celosti pozemkov, trvalých
trávnatých porastov a ornej pôdy, všetko v katastrálnom území G. S.. Uviedol, že pozemky, ktorých
je vlastníkom užíva pre vlastnú potrebu, neprenajíma ich, nemá z nich príjem. Ohľadom hnuteľného
majetku je vlastníkom osobného motorového vozidla Volkswagen Touran, rok výroby 2005 a osobnéhoautomobilu Ford Transit, rok výroby 2002. Tu poukázal, že ide o vozidlo v zlom technickom stave,
nepojazdné. Dal žiadosť o jeho vyradenie z evidencie motorových vozidiel. Príjem otca maloletého
dieťaťa súd zisťoval vyžiadaním opisu mzdových listov od zamestnávateľa otca P. Ú. G. S., na návrh

matky aj zo Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad a z A. Z. G.. Pri porovnaní potvrdení o príjme zaslaným
súdu P. Ú. G. S. V. Ú. A. Z. G., s príjmami otca registrovanými v informačnom systéme Sociálnej
poisťovnesúdkonštatuje,ženebolizistenérozdiely.Vroku2015čistámzdaotcamaloletéhodieťaťa,ako
Z. P. G. S. bola XX.XXX.XX eur, priemerná mesačná mzda X.XXX,XX eur, v tom istom roku čistý zárobok
poslanca A. Z. G. otec dieťaťa mal vo výške X.XXX,XX eur, priemerný mesačný zárobok predstavoval

sumu XXX,XX eur. V roku 2015 príjem otca zo závislej pracovnej činnosti bol vo výške X.XXX,XX eur.
V roku 2016 čistá mzda otca maloletého dieťaťa ako starostu P. G. S. bola od január do novembra
XX.XXX,XX eur, priemerná mesačná mzda X.XXX,XX eur, v tom istom roku čistý zárobok poslanca Z.S.
G. A. otec dieťaťa mal vo výške X.XXX,XX eur, priemerný mesačný zárobok predstavoval sumu XXX,XX
eur. V roku 2016 príjem otca zo závislej pracovnej činnosti bol vo výške X.XXX,XX eur.

9. Procesný opatrovník ustanovený maloletému dieťaťu pre toto konanie navrhol, aby súd vyhovel
návrhu matky v celom rozsahu.

10. Predmetom tohto konania je návrh matky na zmenu výšky výživného na maloletého V. B..

11. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia vyplýva, že súdom určené výživné musí
zodpovedať odôvodneným potrebám oprávneného dieťaťa a zároveň možnostiam a schopnostiam
povinného rodiča. Súd v predmetnej veci mal za preukázané, že zmena pomerov nastala u maloletého
V. a to tým, že dieťa v septembri 2015 nastúpilo do prvého ročníka základnej školy, čím u dieťaťa sa

zvýšili náklady na výživu. Maloletý V. v čase posledného rozhodnutia mal dva roky a osem mesiacov,
bol v celodennej starostlivosti matky. V septembri 2015 nastúpil na základnú školu. V prvom rade tu
došlo k zmene pomerov spojených s jeho prirodzeným rastom na ošatenie, obutie a stravu. K ďalším
zvýšeným nákladom došlo v spojení s nástupom do prvého ročníka a to so zakúpením školských potrieb,
školských pomôcok a to či už na začiatku školského roka alebo v priebehu. Okrem nákladov spojených s

návštevou školy, matke sa zvýšili náklady spojené s mimoškolskými aktivitami dieťaťa, dieťa navštevuje
M. Š. S. G., v prvom ročníku výtvarný krúžok a tanečný krúžok pri R. X. Š. S. G., v druhom ročníku
základnej školy výtvarný krúžok, s čím má matka nevyhnutné spojené výdavky. Otec dieťaťa v čase
posledného rozhodnutia mal príjem z funkcie Z. P. P. Ú. S. G. S., kde jeho priemerná mesačná čistámzda v roku 2011 predstavovala sumu X.XXX,XX eur. Dňa 9.12.2013 bol zvolený za A. A. Z. G., kde
mu vznikol nárok na odmenu poslanca zastupiteľstva. V roku 2014 mal príjem z funkcie Z. P. V. A. A.
Z. G. vo výške X.XXX,XX eur. V roku 2015 bol jeho príjem z oboch funkcií vo výške X.XXX,XX eur

a v roku 2016 vo výške X.XXX,XX eur. Súd mal zato, že i keď od posledného rozhodnutia nedošlo k
nepomernému zvýšeniu príjmu otca, jeho dosiahnutý príjem zo závislej pracovnej činnosti odôvodňuje
zvýšením výživného v takom rozsahu, ako súd rozhodol v predmetnej veci. Súd mal zato, že zvýšenie
výživného na maloletého V. zo sumy 83 eur na sumu 170 eur mesačne je v súlade s odôvodnenými
potrebami maloletého dieťaťa, prihliadnuc na náklady matky na dieťa a potreby dieťaťa vzhľadom k

jeho veku. Súd mal zato, že príjem otca dieťaťa odôvodňuje prispievať okrem bežného výživného aj na
tvorbu úspor maloletého dieťaťa v zmysle ustanovení § 63 ods. 3 ZoR. Súd túto povinnosť uložil už v
rozsudku Okresného súdu Kežmarok z dňa 8.12.2011 pod číslom konania 5P/291/2011-37, predmetným
rozsudkom súd zaviazal otca prispievať na výživné titulom tvorby úspor sumu 117 eur mesačne. V čase
rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného súd mal zato s poukazom na uvedený § 63 ods. 3
ZoR, že je v schopnostiach otca dieťaťa prispievať zvýšeným výživným na tvorbu úspor v sume 150 eur

mesačne,takakotojeuvedenévovýrokovejčastirozsudku.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnosti
súd v prevyšujúcej časti návrh matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné od 13.5.2014 do 31.8.2015, ako aj
návrhom na zvýšenie výživného na bežné výživné na sumu 300 eur mesačne a tvorbu úspor na 300
eur mesačne zamietol.

18. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z výpovedi oboch rodičov, ktorí na pojednávaní dňa
14.2.2017 uviedli. Otec k dňu vyhlásenia rozsudku na výživu maloletého V. prispieval mesačne sumou
83 eur a dlh na výživnom nemal. Súd zvýšil bežné výživné od 1.9.2015 na maloletého V. o sumu 87
eur mesačne. Dlh na výživnom súd počítal za obdobie od 1.9.2015 do 28.2.2017 čo predstavuje 18
mesiacov.Tojest18mesiacovkrátrozdielmedziotcomplatenýmvýživnýmasúdomzvýšenýmvýživným

predstavuje sumu 87 eur, preto dlh na výživnom za vyššie uvedené obdobie je spolu 1.566 eur, ktoré
súd povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 130 eur. Dlžné výživné na
tvorbu úspor súd neurčil z dôvodu, že bolo preukázané, že na vkladnej knižke je nasporená suma k
dňu vyhlásenia rozsudku XX.XXX,XX eur, čo oproti súdom stanovenému zvýšenému výživnému od
septembra 2015 mesačne na sumu 150 eur je vyššia o sumu X.XXX,XX eur.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku s tým, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne. (§ 59 ods. 1 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.