Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204369
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204369.2

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu Q. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom 1. Z. XXX/X, XXX XX K. R., občan SR, zastúpený S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. XX, XXX XX K. R. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 824
96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 1 046,48 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 046,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 62,50 eur na účet Okresného
súdu Stará Ľubovňa, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.8.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy vo výške 830 eur, súčasne žiadal určiť, že úver

poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2011 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
Žalobu odôvodnili tým, že dňa 9.12.2011 uzatvorili so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1 500 eur. Má za to, že v zmluve sú použité nekalé
obchodné praktiky a zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Návrh podmienok zmluvy
nemohol ovplyvniť. V zmluve je neprimeraná výška úroku, predpokladaná výška RPMN je 70,01 %,

odplata za poskytnutú službu 215,75 eur za ktorú nedostal primeranú službu, úver bol preplatený o 830
eur.

2C/182/2014
- 2 -

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.1.2015 uviedol, že nárok uplatnený žalobcom
považuje za nedôvodný a v celom rozsahu ho neuznáva.
V prvom rade poukázal na skutočnosť, kedy žalobca bez akejkoľvek zmienky o predzmluvných vzťahoch

(prípadne iných svojich žiadostiach o poskytnutie úveru od žalovaného) tvrdí, že mala byť zneužitá
jeho finančná tieseň a že uzavrel pre neho nevýhodné zmluvy. Sám žalobca požiadal o poskytnutieúveru, pričom pred uzavretím samotnej zmluvy o revolvingovom úvere mu bol poskytnutý zákonom
stanovený formulár Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. Podpisom potvrdil,
že bol informovaný o uvedených podmienkach a s nimi súhlasil. Tvrdenie o finančnej tiesni žalobcu

žalovaný považuje za právne nedôvodné. Finančná tieseň nie je právne relevantným dôvodom
na vyvodzovanie neplatnosti zmluvného vzťahu. Pred uzavretím zmluvného vzťahu žalovaný si
vyžiadal od žalobcu prehľad jeho záväzkov a až na základe toho pristúpil k schváleniu žiadosti
a uzavretiu zmluvného vzťahu. Uzavretie zmluvy aj zo strany žalobcu je dobrovoľné a samotné
tvrdenie či konštatovanie postavenia „spotrebiteľa“ nie je právne relevantným dôvodom na zbavenie

zodpovednosti žalobcu vyplývajúce z uzatvárania zmluvných vzťahov. Žalobca si predsa podmienok,
za ktorých bol ochotný vstúpiť do zmluvného vzťahu bol vedomý, tieto akceptoval a opakovane žiadal
o poskytnutie peňažných prostriedkov. Tvrdenie, že návrh podmienok zmluvy nemohol ovplyvniť ho
žiadnym spôsobom nezbavuje zmluvnej zodpovednosti.
Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu o neprimeranom úroku považuje žalovaný za nedôvodné, nakoľko
posudzovanie výšky odplaty sa riadilo ustanovením § 53 ods. 6 Obč. zák. pričom finančným trhom

sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií s týmito nástrojmi a medzi
týmito subjektmi. Z hľadiska určenia toho, ktorý údaj je relevantný pre posudzovanie zákonnosti výšky
odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. je nesporné, že je ním práve údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov. Výška priemernej RPMN za rovnaký úver, ako bol poskytnutý žalobcovi bola 45,66 %. Túto
hodnotu, ktorú je možné považovať za obvyklú odplatu na finančnom trhu, odplata dohodnutá v zmluve

neprekračuje podstatným spôsobom.
Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Pojednávania sa žalovaný a jeho právny zástupca nezúčastnili, právny zástupca žalovaného svoju
neúčasť ako aj neúčasť žalovaného ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s

§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomností.

Uznesením na pojednávaní dňa 5.2.2015 súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 046,48 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu na podanej žalobe trval, uviedol, že zmluva, ktorá bola
uzavretá medzi účastníkmi dňa 9.12.2011 je bezúročná a bez poplatkov, keďže 5 násobne prevyšuje
úrokovú mieru úverov v danom období. V zmluve je dohodnutá

2C/182/2014
- 3 -

ročná úroková sadzba 70,01 % avšak v tom období sa úroková sadzba pohybovala vo výške cca 15 %

ročne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nebol poskytnutý úver 1 500 eur, v skutočnosti bola
žalobcovi vyplatená suma 1 284,25 eur, sumu 215,75 eur si žalovaný stiahol ako odplatu za poskytnutie
služby. Na predmetný úver žalobca zaplatil prostredníctvom zamestnávateľa za obdobie od 1.1.2012 do
februára2014sumu2009,25eur,okremtohodňa27.5.2014 sumu80,37eur,dňa6.6.2014sumu153,72
eur, dňa 20.10.2014 sumu 50 eur a dňa 27.11.2014 sumu 50 eur. Podľa ich prepočtov na úver zaplatil

sumu 2 343,34 eur, podľa prepočtov žalovaného sumu 2 330,73 eur, súhlasí so sumou evidovanou
žalovaným, nerozporuje ju. Žalobca žiada zaplatiť rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou a tým,
čo žalovanému zaplatil čo predstavuje 1 046,48 eur.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodnil skutočnosťou, že žalobca je vyliečený gembler,
okrem zmluvy, ktorá je predmetom tohto súdneho konania má so žalovaným uzatvorené ďalšie 4

zmluvy. Žalovaný napriek tomu, že poznal jeho bonitu, poskytoval mu úver opakovane čím porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval, zdôraznil, že iné východisko v situácií v akej bol v čase
uzatvorenia revolvingovej zmluvy nevidel, keďže banky mu odmietli poskytnúť úver, alebo pôžičku na

rozdiel od nebankových subjektov. Žalovaný v čase keď uzatvoril napadanú zmluvu vedel, že má s ním
uzatvorené ďalšie zmluvy.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov -
Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2011, oznámením veriteľa
o schválení úveru, hodnotením dlžníka, platobnou históriou, úrokovými mierami úverov za rok 2011,

dohodou o zrážkach zo mzdy z 25.8.2010 zmluva č. XXXXXXXXXX, dohodou o zrážkach zo mzdy z
25.8.2010 zmluva č. XXXXXXXXXX, výpisom z účtu žalobcu, potvrdenie O. E. o výške zrážky zo mzdy
na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere dňa 9.12.2011. Na základe tejto zmluvy

žalovaný poskytol žalobcovi úverový limit vo výške 1 500,- eur s počtom splátok 42, splatnými 16.
dňa v mesiaci, s mesačnou splátkou vrátane úrokov 80,37 eur, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. úver+ úroky za celú dobu čerpania úveru (3 375,54 eur), RPMN za úver 68,56 %, ročnou
úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, priemernou RPMN za úver 45,66 %, poskytnutou čiastkou revolvingu
790,84 eur, celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 928,88 eur, predpokladanou
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 %, ročnou

úrokovou sadzbou úrokov z omeškania 9,25 %.
Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere a je rozdelené vertikálne na 6
časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške,
opačná strana obsahuje predtlač textu písaného veľmi drobným písmom v ktorom je odkaz na úpravu

obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, dohoda o poskytnutí služby. V spodnej časti tlačiva je priestor
pre podpis dlžníka, spoludlžníka 1, 2, miesto a dátum podpisu.

2C/182/2014
- 4 -

Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, na ktoré odkazuje zmluva nie sú zo strany
žalovaného verifikovaná.
V rovnaký deň k zmluve č. XXXXXXXXXX účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú zmluvu.

Z hodnotenia dlžníka (čl.3 spisu) vyplýva, že zmluva č. XXXXXXXXXX bola v poradí treťou zmluvou
uzavretou medzi účastníkmi konania.
Zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 25.8.2010 a v rovnaký deň bola uzavretá zmluva č.
XXXXXXXXXX.

Ako vyplýva z obsahu tejto zmluvy žalovanému bola poskytnutá čiastka vo výške 1 500,- eur avšak
skutočne mu bola vyplatená sumy 1 284,25 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných
splátkach po 80,37 eur pričom sa zaviazal splatiť celkovú čiastku 3 375,54 eur, ročná úroková sadzba
úveru bola dojednaná vo výške 70,01 %.

Podľa internetových zistení na webovom sídle Národnej banky
Slovenska , priemerné úroky zo spotrebiteľských úverov
obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v decembri 2011 bola úroková miera
úverov s fixáciou od 1-5 rokov v rozpätí od 10,87 % - 15,5 % a ročná percentuálna miera nákladov

16,80 % (čl. 41-41a spisu).

Z karty klienta - platobnej histórie (čl. 31 spisu) vyplýva, že žalobca uhrádzal poskytnutý úver
pravidelne, celkovo splatil sumu 2 430,73 eur.
Podľa dokladov predložených žalobcom uhradil celkom sumu 2 343,34 eur, podľa dokladov žalovaného,

ktoré boli doručené žalobcovi na úvere uhradil sumu 2 330,73 eur, pričom žalobca súhlasil s ustálením
tejto sumy ako sumy, ktorú uhradil na predmetnom úvere žalovanému.

Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu z 7.1.2015 vyplýva, že žalobcovi boli realizované v prospech
žalovaného zrážky zo mzdy, pričom v období od 01/2012 do 02/2014 v prospech zmluvy č.

XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2011 bola poukázaná čiastka 2009,25 eur, v prospech zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012 v období od 05/2013 do 02/2014 suma 803,70 eur, v prospech
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.6.2012 v období od 08/2013 do 02/2014 suma 616,40 eur a v
prospech zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.6.2013 v období od 08/2013 do 02/2014 suma 369,84 eur.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne posúdenie:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Obč. zák. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
2C/182/2014
- 5 -

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.6Obč.zák.akpredmetomspotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2C/182/2014

- 6 -Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak

to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

Systém ochrany zavedený Smernice Rady 4. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ktorá bola implementovaná do
Slovenskéhoprávnehoporiadku vychádzazmyšlienky,žespotrebiteľsavporovnaníspredajcomalebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti (rozsudok Banco Espanol de Crédito).

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( k 9.12.2011) ďalej len ZoSÚ
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä

dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
2C/182/2014
- 7 -

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 046,48 eur, ktorá
predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou žalobcovi zo strany žalovaného t.j. 1 284,25
eur a sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému t.j. 2 330,73 eur.
Je nepochybné, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedený typ zmluvy
je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež

nepochybné, že žalobca v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako
spotrebiteľa, kým žalovaný pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a
povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru.

V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ) , ktorý je
úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené
týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a
nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná
poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v

spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné
zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj
zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu
zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
2C/182/2014

- 8 -

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý

má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania
boli údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy.
Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych inštitúcií
poskytujúcich úvery a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

V zmluve o revolvingovom úvere chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet

a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov - v zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej
splátky vrátane úrokov a poplatkov bez špecifikácie koľko činí mesačná istina, úrok a iné poplatky ( §
9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).
Absenciu týchto údajov zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

Zatakéhotostavusúddospelkzáveru,žespotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,
teda žalobca bol povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorú skutočne od žalovaného obdŕžal.

Ďalej súd uvádza, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné

dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov.K tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú
súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov .

Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z
hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.
V revolvingovej zmluve bola stanovená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21 % ročne.

Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy, právny
poriadok výslovne neupravuje v akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti
nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, pretože tu platí
ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák. S poukazom na toto ustanovenie je súd toho názoru, že určená
úroková sadzba úveru vo výške 70,01 a úroková

2C/182/2014
- 9 -

sadzba revolvingu vo výške 76,21 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom na súdom

zistené rozpätie priemerných úrokových mier v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
( 10,87 % - 15,5 % p.a. ), žalovaným poskytnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a revolvingu
76,21 % je jednoznačný úžernícky úmysel veriteľa a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné
ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu dobrým mravom, takéto prevýšenie v danom prípade až viac
ako 5 násobne je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú
vrozporesdobrýmimravmi. Požiadavkananeprimeranézmluvnéúrokymôžezaistýchokolnostívsebe
obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná

pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3
ods. 1 Obč. zák. je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na
rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade
alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odplatu za užívanie poskytnutej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mini „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke
úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú

najmú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
Úrok 5 násobne vyšší podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch.

Judikatúra súdov nikde nespochybnila, že neprimerané úroky nie sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok

(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/09 z 31.07.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012,
KS Prešov sp. zn. 3 Co 67/2012 z 24.10.2012).
Podľa právneho názoru vysloveného KS Prešov sp. zn. 6Co/138/2012 z 07.05.2013 cena plnenia
(vrátané úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Obč. zák.) s odkazom na rozsudok súdneho dovar C 484/08-Caja de Ahorros y Monte de

Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios.

Účastníkmi konania dojednaná úroková sadzba 70,01 % ročne podľa názoru súdu neobstojí pri
posudzovaní súladu jej výšky so zákonným znením ustanovenia § 53 ods. 6 Obč. zák. účinného od
01.06.2010, ale ani s poukazom na znenie ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 238/2008

Z.z., ktorým sa ustanovovala výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru, a ktoré bolo
zrušené k 11.6.2010.Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že pri poskytnutej sume úveru 1 500 eur je celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť suma 3 375,54 eur (čo je cca 225 %) a pri
2C/182/2014

- 10 -

poskytnutom revolvingu 790,84 eur je celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť suma 1 928,88 eur (čo je
243 %) , takéto dojednané odmeny sú vyššie ako samotná istina. Takúto zmluvnú odmenu súd považuje

za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednaná odmena je vyššia ako samotná istina.

Súd považuje dojednanú zmluvnú odmenu ako zmluvnú podmienku za neprijateľnú aj z dôvodu jej
neurčitosti. Odmena by mala korešpondovať nejakému predmetu plnenia. V zmluve o revolvingovom
úvereanivzmluvnýchdojednaniachnieješpecifikovanézčoho,resp.začopredmetnázmluvnáodmena
má byť veriteľovi plnená. Dá sa len predpokladať, že táto odmena je za uzavretie zmluvy, teda asi za

napísanie, resp. za posúdenie bonity záujemcom o úvere, ale možno ju aj vysvetľovať ako odmenu za
poskytnutie úveru. V prípade, že by mal súd chápať, že dojednaná zmluvná odmena je odmenou za
poskytnutie úveru, ide podľa názoru súdu o duplicitnú odmenu, nakoľko odmena za poskytnutie úveru
je obsiahnutá, resp. zahrnutá v úrokovej sadzbe za poskytnutý úver.
Zaneprijateľnúsapovažujeajzmluvnápodmienkavyjadrujúcafinančnýzáväzokspotrebiteľazaplnenie,

ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch). Podľa názoru súdu pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané ) vo vlastnom záujme dodávateľa.

Okrem zjavne neprimeranej ceny úveru sprevádzali predmetný úverový vzťah neštandardné okolnosti.
Predmetný úver, ktorý zobral žalobca u žalovaného bol v poradí tretí. Po poskytnutí tohto úveru boli
žalobcovi poskytnuté ďalšie tri úvery (dňa 27.12.2012 a dva dňa 17.6.2013). Z úverov od žalovaného je
zrejmý takzvaný aspekt „úveru na úver“. Lavínu úverov malo spustiť ochorenie žalobcu (gemblérstvo).
Podľa prehľadu úverov žalobcu u žalovaného , dojednávanie úverov bolo v krátkom období (dva úvery

dojednané v jeden deň 24.8.2010 následne 9.12.2009). Nešlo o úvery vo vysokých sumách, avšak za
vysokú cenu. Ak sa drobné úvery za vysokú cenu poskytujú tomu istému spotrebiteľovi po sebe, niet
z hľadiska možného negatívneho sociálneho dopadu na sociálnu sféru dlžníka dôvod rozlišovať medzi
objemovo väčším úverom a viacerými drobnými úvermi.

Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no v
skutočnosti, ak je spotrebiteľ vo finančnej tiesni a berie úver, aj keď nemá na jeho splatenie a spolieha
sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“, tak takýto postup
veriteľajebezdobrejstarostlivostiaobojstranneideonezodpovednýpostup. Kýmzostranyspotrebiteľa
ide o prirodzený postup v zmysle „potrebujem, dávajú a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide

o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho
úkonu.

Veriteľ musí počítať s vyvodením dôsledkov zo strany súdu súvisiacich s podcenením bonity
dlžníka. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom poskytovali úvery do takej miery, že na dlhé

až viacročné obdobie sa spotrebitelia nezodpovednou úverovou praxou veriteľov zaverujú až do
nezvládnuteľných rozmerov. Opatrenia súdu sú v takýchto prípadoch plne kompatibilné s cieľmi
smernice o spotrebiteľských úveroch (bod 26 preambuly).

2C/182/2014

- 11 -

Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že v období od augusta 2013 do februára 2014 mu
vykonával zrážky zo mzdy na 4 úvery u žalovaného.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tvrdenie žalobcu o finančnej tiesni považuje za právne nedôvodné,
že finančná tieseň nie je právne relevantným dôvodom na vyvodenie neplatnosti zmluvného vzťahu.
K tomu súd uvádza, že bez ohľadu na povahu tiesne, a teda aj využitie finančnej tiesne dlžníka vspojení s neprimeranou hodnotou protiplnenia predstavuje podľa názoru súdu konanie v rozpore s
dobrými mravmi a na finančnom trhu pri požiadavke odbornej starostlivosti je takáto úverová politika
neakceptovateľná.

Keďže revolvingová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 9.12.2011
neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona. o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých
spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.)
ako aj obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky potom má žalovaný právo len na vrátenie skutočnej

sumy, ktorú vyplatil žalobcovi.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1 284,25 eur,
pričom od žalobcu prijal plnenie v sume 2 330,73 eur, plnenie nad sumu 1 284,25 eur predstavuje v
zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 ods.
1 Obč. zák. povinný žalobcovi vydať.

Na základe uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v časti vydanie bezdôvodného obohatenia,
zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (1 284,25 eur) a sumou
zaplatenou žalobcom (2 330,73 eur) t.j. sumy 1 046,48 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca okrem vydania bezdôvodného obohatenia žiadal určiť, že úver poskytnutý na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2011 uzavretý medzi účastníkmi konania je
bezúročný a bez poplatkov.
Naliehavý právny záujem na tomto určení žalobca odôvodnil skutočnosťou, že je vyliečený gemblér, v

súčasnosti má uzatvorených 8 obdobných úverových zmlúv pričom štyri u žalovaného.

Určovacia žaloba (§ 80 psím. c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli

porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 psím. b/ O.s.p.). Určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadované určenie nemá povahu
(len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V prípade
určovacej žaloby je žalobca povinný najprv preukázať splnenie podmienky jej procesnej prípustnosti v

zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a že vyriešenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. totiž
prioritne pri správnom právnom postupe súdu predchádza postupu súdu pri hodnotení vecnej stránky
prípad, teda pokiaľ sa splnenie procesnej prípustnosti

2C/182/2014

- 12-

v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nepreukáže, súd nemôže žalobe vyhovieť, pritom nie je povinný zaoberať
sa vecnou stránkou prípadu.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom
určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele sledované určovacím návrhom a konečným

zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektami a to, že žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu,
a teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie
práva a právneho vzťahu, resp. vzťah neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť
inak, len určovacím výrokom.

Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov
zvýšenej ochrany spotrebiteľa, danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K
naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup
na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tom nasvedčuje právna úpravu ukladajúca súdomzohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý
právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a
spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé

ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je
významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude mať za následok zmenu
práv a povinnosti alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahov a to za stavu, že v danom čase
nemôže uplatňovať svoje právo návrhom podľa § 80 písm. b/ O.s.p.

Vsúdenejvecižalobcaodôvodnilexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmuskutočnosťou,žejevyliečený
gemblér a okrem predmetnej úverovej zmluvy má uzavretých ešte 8 obdobných zmlúv.
Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery možno mať dôvodné pochybnosti o existencií naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určení, ktorého sa dožaduje. Otázku či predmetná úverová zmluva (číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2011) je bezúročná a bez poplatkov súd vyriešil ako otázku predbežnú
(prejudiciálnu) vo vzťahu k návrhu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak si môže súd

určovaciuotázkuposúdiťprejudiciálne,nemôžetotootázkupojaťdovýrokusvojhorozhodnutia. Žalobca
žaloval priamo plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 80 písm. b/ O.s.p.) potom už nemá
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.

Súd má za to, že žalobca na určení, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.2011 je bezúročný a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem, preto
v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

2C/182/2014
- 13 -

V prejednávanej veci žalobca mal úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia (1. uplatnený
nárok), žalovaný v časti určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov (2. Uplatnený nárok).
Keďže každý z účastníkov konania mal úspech v jednom uplatnenom nároku súd vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd rak rozhodne alebo

ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
S poukazom na tú skutočnosť, že žalobca bol v konaní oslobodená od zaplatenia poplatku a súd jeho
žalobe v časti vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel, súd zaviazal na úhradu súdneho poplatku
vo výške 62,50 eur podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

2C/182/2014
- 14 -

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.