Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by Mgr. Vladimír Gurka
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/216/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205582
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514205582.5
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Sberbank
Slovensko, a.s. Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, pr. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava proti žalovanému: I.. Z. U., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX/XXXX, XXX
XX G. U., pr. zast.: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o
odporovateľnosť právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 19.12.2012, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území R., okres G. U., zapísané na LV č. XXX, vedenom B. úradom G.
U., a to pozemky trvalé trávne porasty, parc. reg. „C“ č. 750 o výmere 4 332 m2, trvalé trávne porasty,
parc. reg. „C“ č. 784 o výmere 4 201 m2, trvalé trávne porasty, parc. reg. „C“ č. 1006 o výmere 516 m2
z J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX/XXXX, XXX XX G. U. na žalovaného ako obdarovaného,
ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený B. úradom G. U., katastrálnym
odborom, v konaní vednom pod č. V XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, a to
konkrétne toho, že darovacia zmluva, ktorou boli prevedené pozemky zapísané na LV č.
XXX v k.ú. R. z J. U. na žalovaného je voči žalobcovi neúčinná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
20.8.2009 uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou ST OMEGA s.r.o., Nám. Gen. Štefánika
3, Stará Ľubovňa zmluvu o úvere č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý kontokorentný
úver 1 300 000 eur. Uvedená zmluva bola modifikovaná dodatkom č. 1 zo dňa 4.11.2009, dodatkom č.
2 zo dňa 15.7.2010, dodatkom č. 3 zo dňa 16.3.2011, dodatkom č. 4 zo dňa 29.7.2011, dodatkom č.
5 zo dňa 28.10.2011, dodatkom č. 6 zo dňa 14.3.2012 a dodatkom č. 7 zo dňa 7.3.2013. Pohľadávka
žalobcu z predmetného úveru bola zabezpečená ručením J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX/
XXXX, G. U. na základe vyhlásenia ručiteľa č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.3.2012 v znení dodatku č. 1
zo dňa 7.3.2013. Na základe návrhu spol. ST OMEGA, s.r.o. Okresný súd Prešov uznesením 1R/6/2013
zo dňa 22.7.2013 povolil reštrukturalizáciu spol. ST OMEGA, s.r.o. Žalobca riadne a včas prihlásil svoje
pohľadávky. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 7.2.2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán,
v ktorom sa spol. ST OMEGA, s.r.o. zaviazala uhradiť žalobcovi prihlásenú pohľadávku v rozsahu 100%
zistenej istiny. Do 30.6.2014 mala spol. ST OMEGA, s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 30 002,81 eur (istina)
a 11 688,31 eur (úroky). Spol. ST OMEGA, s.r.o. splátku neuhradila v určenej lehote, ani do 30 dní
od doručenia výzvy žalobcu zo dňa 2.7.2014. V zmysle § 159 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len ZKR) sa reštrukturalizačný plán voči žalobcovi neúčinný. Ručiteľka J. U., zrejme motivovaná
hroziacim postihom zo strany žalobcu vymožením pohľadávky v exekučnom konaní a neúspešným
pokusom o reštrukturalizáciu previedla na svojho syna - žalovaného darovacou zmluvou nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX v k.ú. R., okres G. U.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 18.1.2013.Bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo k takému výraznému zmenšeniu
majetku ručiteľky, že žalobca sa objektívne nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej
pohľadávky, ktorá ku dňu začatia reštrukturalizácie predstavovala sumu 2 004 069,06 eur. Ručiteľka
dňa 20.3.2013 v notárskej zápisnici č. N 108/2013, Nz 9034/2013, NCRIs 9257/2013 spísanej JUDr.
Darinou Sčensnou uznala peňažnú pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXX XXX XXXX a súhlasila s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Časová nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť právnych
úkonov ručiteľky jednoznačne nasvedčujú tomu, že ručiteľka úmyselne nastolila špekulatívnu zmenu
právneho stavu, ktorý žalobcovi znemožňuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky z jej majetku. Išlo
pritom o vzťah blízkych osôb (matka a syn), pri ktorom sa úmysel ukrátiť veriteľa prezumuje. Zároveň
žiadal nariadiť predbežné opatrenie (návrh podávaný ešte za účinnosti O.s.p. - pozn. súdu), ktorým by
súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX v k.ú. R..
2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca zmluvu o úvere č. XXX XXX XXXX zo dňa 20.8.2009
a jej 7 dodatkov uzavretých postupne od 4.11.2009 do 7.3.2013, vyhlásenie ručiteľa č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.2.2012 a dodatok č. 1 k nemu zo dňa 7.3.2013, list vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX v k.ú.
R., výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 2.7.2014 a doručenku o jej doručení ST OMEGA, s.r.o.,
uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/6/2013 zo dňa 22.7.2013 a zo dňa 7.2.2014 a notársku
zápisnicu č. N 108/2013, Nz 9034/2013, NCRIs 9257/2013 zo dňa 20.3.2013.
3. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré uznesenie bolo na
základe odvolania žalobcu zmenené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co/23/2015-91 zo dňa
30.1.2015 tak, že odvolací súd uložil žalovanému, aby sa zdržal prevodu vlastníckeho práva, zriadenia
záložného práva a zaťaženia inými právami tretích osôb nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. R.
zapísaných na LV XXX a v prevyšujúcej časti napadnuté uznesenie potvrdil.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ju žiadal zamietnuť. Vyslovil názor, že napádaná darovacia zmluva
nie je odporovateľným právnym úkonom, pretože nie sú splnené základné podmienky odporovateľnosti,
pretože nielenže neexistoval a neexistuje úmysel J. U. ukrátiť žalobcu, ale nemožno hovoriť ani o
ukrátení žalobcu. Ručiteľka nemohla podpisom darovacej zmluvy mať úmysel ukrátiť žalobcu, pretože
v čase podpisu zmluvy neexistovali žiadne neuhradené pohľadávky voči ručiteľke a takéto neuhradené
pohľadávky žalobcu neexistovali ani takmer po 2,5 roku po podpise zmluvy. Spol. ST OMEGA, s.r.o.
mala v čase podpisu zmluvy uhradené všetky záväzky, k prvému neuhradenému záväzku došlo až dňa
30.6.2014. Nedostatok finančných prostriedkov bol spôsobený tým, že spoločnosti ST OMEGA, s.r.o.
nebol vrátený nadmerný odpočet DPH. Uvedené spôsobilo nepriaznivý, až krízový stav v uvedenej
spoločnosti, ktorý spoločnosť riešila reštrukturalizáciou. V čase podpisu darovacej zmluvy však uvedená
spoločnosť (teda ani jej konatelia a ručitelia) vôbec nemohli predpokladať vznik vyššie uvedených
skutočností. K darovaniu došlo v čase, keď nič nasvedčovalo tomu, že by mohlo dôjsť k neuhradeniu
pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sú nepravdivé tvrdenia žalobcu o motivácii ručiteľky
zbaviť sa majetku, či o koordinovanosti jej úkonov, alebo o nejakom spoločnom cieli. Ručiteľské
vyhlásenie zo dňa 14.3.2012 bolo pritom realizované až po uzavretí darovacej zmluvy dňa 18.1.2012,
podobne notárska zápisnica zo dňa 20.3.2013 bola spísaná viac ako rok po podpise darovacej zmluvy.
Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca má svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom,
čo takisto popiera možné úvahy o snahe ručiteľky ukrátiť žalobcu pri predmetnom darovaní. Obava
žalobcu z neuspokojenia pohľadávky pri takomto zabezpečení nie je dôvodná. Predmetom darovania
pritom bol zanedbateľný rodinný majetok (v hodnote odhadom cca 800 eur), čo ničím nenarušilo istotu
žalobcu vo veci uspokojenia jeho nároku. Tvrdenia žalobcu o výraznom zmenšení jeho majetku sú preto
nemiestne, podobne ako jeho tvrdenia o špekulatívnom konaní ručiteľky.
5. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného. K neexistencii ručiteľského vyhlásenia v čase darovania
uviedol, že žalobca má právo odporovať aj právnym úkonom ďalších osôb (ručiteľov), ktorí sú
zaviazané uspokojiť pohľadávku žalobcu (poukázal pritom na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn.
14Co/300/2011 zo dňa 25.10.2011 a odbornú literatúru). Ďalej poukázal na to, že k podpisu ručiteľského
vyhlásenia došlo dňa 16.3.2011 a tohto dňa J. U. uznala svoj záväzok aj v notárskej zápisnici N 46/2011,
NZ 9708/2011, NCRIs 9964/2011. Pri podpise dodatkov k úverovej zmluve č. 4 - 7 boli znova uznané
upravené záväzky. Tvrdenie žalovaného, že ručiteľka uznala svoj záväzok až 20.3.2013, je preto v
hrubom rozpore s realitou. Poukázal tiež na to, že k prevodu nehnuteľností došlo darovacou zmluvou
zo dňa 18.1.2013, nie 18.1.2012.K námietke, že ručiteľka nemala neuhradené pohľadávky v čase podpisu darovacej zmluvy uviedol, že
odporovať možno aj úkonu urobenému v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola splatná, dôležité pre
odporovateľnosť je, či je veriteľ skutočne veriteľom a či dlžník urobil ukracujúci úkon. Nie je podstatné,
či ide o splatnú alebo ešte nesplatnú pohľadávku, pohľadávka musí byť vymáhateľná aspoň v dobe
rozhodovania súdu. Zároveň chronologicky popísal priebeh reštrukturalizácie spol. ST OMEGA, s.r.o.
a prihlásenie svojej pohľadávky do reštrukturalizácie, z čoho možno bez ďalšieho abstrahovať úmysel
ručiteľky. K zanedbateľnej hodnote predmetu darovania dodal, že odporovať možno aj úkonu, ak došlo k
zmenšeniu časti majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho
nároku. Subjektívny a ničím nepodložený názor o zanedbateľnej hodnote nehnuteľností nemôže byť
relevantným dôvodom na zamietnutie žaloby.
K údajnej neexistencii úmyslu ručiteľky ukrátiť žalobcu poukázal na prezumpciu úmyslu medzi blízkymi
osobami. Ďalej uviedol, že preukázanie iba toho, že žalovaná osoba o úmysle dlžníka ukrátiť
veriteľa nevedela alebo nemusela vedieť absolútne nepostačuje na kvalifikované preukázanie náležitej
starostlivosti pri poznávaní úmyslu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaný
je vysokoškolsky vzdelaná osoba, spol. ST OMEGA, s.r.o. má v regióne dominantné postavenie vo
veľkoobchode s potravinami, nie je teda reálne obhájiteľné, že by sa žalovaný domnieval, že na takéto
fungovanie nie je potrebné úverové financovanie. Práve náležitá starostlivosť pred uzavretím zmluvy
predstavujeobligatórnupodmienkuprevyvráteniedomnienkyoexistenciijehovedomostioukracujúcom
úmysle dlžníka.
K dostatočnému zabezpečeniu pohľadávky žalobcu záložným právom k nehnuteľnostiam uviedol, že
v danom prípade ide o odporovateľnosť vo vzťahu veriteľ - ručiteľ; nadväzovanie a poukazovanie na
existenciu iných zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k hlavnej pohľadávke je preto irelevantné.
Ďalej uviedol, že veriteľ musí mať plnohodnotnú možnosť uspokojiť sa tak zo záložného práva,
ako aj z ručenia samostatne (R 11/2001). Ručiteľ sa preto po ručiteľskom vyhlásení nemôže
nekontrolovane a svojvoľne zbavovať majetku z dôvodu, že hlavná pohľadávka je údajne dostatočne
zabezpečená. Pohľadávka žalobcu voči ručiteľke je nezabezpečenou pohľadávkou a pre účely
posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju prísne oddeliť od zabezpečenej pohľadávky žalobcu voči
spol. ST OMEGA, s.r.o.
6. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu uviedol svoj právny rozbor odporovateľnosti právneho úkonu,
pričom zdôraznil, že predpokladom odporovateľnosti je, že blízka osoba vedela alebo musela vedieť
o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Ďalej citoval z časti úverovej zmluvy týkajúcej sa zabezpečenia
pohľadávky žalobcu a popísal priebeh uzatvárania dodatkov, z čoho vyvodil, že pohľadávka veriteľa
ešte nebola vymáhateľná v čase podpisu darovacej zmluvy vzhľadom na dátum splatnosti pohľadávky
voči spol. ST OMEGA, s.r.o. dohodnutej dodatkom č. 7 (20.3.2014), t.j. nebola splnená podmienka
v zmysle § 42a OZ. Namietal tiež, že v žalobe odkazuje žalobca na vyhlásenie ručiteľky zo dňa
14.3.2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 7.3.2013, ale v replike odkazuje na ručiteľské vyhlásenie zo
dňa 16.3.2011, ktoré sa však týkalo iba dodatku č. 3 k zmluve o úvere. Ďalej uviedol, že finančná
situácia spol. ST OMEGA, s.r.o. bola do mája 2013 dobrá, problém nastal po vydaní Rozhodcovského
nálezu vydaného rozhodcami FOSDA International so sídlom v Londýne, na základe ktorého mala
ST OMEGA, s.r.o. uhradiť spoločnosti Scanwel Commodities S.A., Place Blaise - Cendrars 5, 2000
Neuchatel, Švajčiarsko sumu 480 787,30 eur s prísl. a trovy rozhodcovského konania. Na základe
tohto rozhodnutia bolo voči spol. ST OMEGA, s.r.o. vedené aj exekučné konanie na Okresnom súde
Stará Ľubovňa sp. zn. 1Er/138/2013. Dňa 27.5.2013 bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie,
proti ktorému boli v zákonnej lehote vznesené námietky. O dobrom finančnom stave spol. ST Omega
svedčia predložené výkazy ziskov a strát za roky 2010-2012, ktoré žalovaný predložil ako dôkazy. Ďalej
popísal uzatváranie jednotlivých dodatkov k úverovej zmluve, pričom svoje záväzky voči žalobcovi spol.
ST OMEGA, s.r.o. riadne a včas plnila. Zabezpečenie nehnuteľnosťami bolo poskytnuté vo výške zhruba
o 40% vyššej, ako bola výška úveru. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že existencia pohľadávky
musí byť daná až v čase meritórneho vydania rozhodnutia súdu a v tomto smere poukázal na komentár
od JUDr. Feketeho k OZ k pojmu vymáhateľnosť (strana 324 a nasl.). Zdôraznil, že žalobca v čase
podpisu darovacej zmluve nedisponoval žiadnym exekučným titulom, teda nie sú splnené podmienky
pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Takisto zdôraznil, že J. U. v čase podpisu darovacej zmluvy
nebola ani ručiteľkou, keďže ručiteľský záväzok podpísala až dňa 20.3.2013 podpísaním notárskej
zápisnice. K svojmu vyjadreniu pripojil aj znalecké posudky Ing. Hudíkovej č. 23/2009 a 25/2009, ktorými
boli ocenené nehnuteľnosti vo vlastníctve ST. OMEGA, s.r.o. a ktoré boli predmetom záložného práva
v prospech žalobcu.7.Napreukázaniesvojichtvrdeníksvojmuvyjadreniupripojilžalovanýnotárskuzápisnicuč.N108/2013,
Nz 9034/2013, NCRIs 9257/2013 zo dňa 20.3.2013, výkazy ziskov a strát za roky 2010-2012 a znalecké
posudky Ing. Hudíkovej č. 23/2009 a 25/2009. Zároveň navrhol vykonať dôkaz exekučným spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/138/2013.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na žalobe a svojich doterajších vyjadreniach. Poukázal
ďalej na skutočnosť, že na Okresnom súde Vranov nad Topľou sa vedie konanie o odporovateľnosť
právneho úkonu, kde druhý konateľ spol. ST OMEGA, s.r.o., pán G., previedol darovacou zmluvou
zo dňa 19.12.2012 určité nehnuteľnosti na svoju dcéru. Darovacia zmluva je z toho istého dňa,
ako aj v tomto konaní. Právny zástupca žalobcu krátkou cestou predložil súdu informatívny výpis
z LV č. XXX pre k.ú. S., okres D. nad U.. Právny zástupca žalovaného potvrdil pravdivosť tejto
informácie s tým, že v tomto konaní bola žaloba zamietnutá. Ďalej uviedol, že žalobca sa domáha
odporovateľnosti len k časti nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy vzhľadom na to, že
prípadná vymáhateľnosť nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného je nepochybne vyššia, ako
pri podielovom spoluvlastníctve lesných pozemkov.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní takisto trval na ich vyjadreniach v konaní. Poukázal
ďalejnacenuprevádzanýchnehnuteľností,keďpodľaúdajovzwebovejstránkywww.mzdovecentrum.sk
cena za 1 m2 trvalých trávnych porastov v obci R. predstavuje 0,0345
eura, teda celková hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. R. činí 312,19 eur. Trval na
tom, že neexistoval úmysel ručiteľky ukrátiť žalobcu, a to aj s poukazom na cenu týchto nehnuteľností.
V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 1Cdo 2088/2000 zo dňa 26.6.2001.
10. Žalovaný vo výsluchu na pojednávaní uviedol, že J. U. je jeho mama. Ako lekár nemá čas na
skúmanie vecí, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom ani nemá ekonomické či právnické vzdelanie.
Uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o finančných problémoch spol. ST OMEGA, s.r.o., mal skôr
vedomosť o dobrej finančnej kondícii tejto spoločnosti. Mama bližšie darovanie nezdôvodňovala, ale
považoval to za prirodzené, keďže tieto nehnuteľnosti predtým vlastnil jeho dedo, mamin otec a potom
jeho mama. Poukázal tiež na to, že mama pozemky v jej vlastníctve rozdelila na 3 časti, z ktorých jednu
darovala jemu, jednu sestre a jednu si ponechala.
11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného a svedka - J. U., listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu k žalobe ako sú uvedené
vyššie v bodoch 2 a 7 tohto rozsudku, spisom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1Er/138/2013,
rozhodnutím Správy katastra G. U. č. V XXXX/XXXX zo dňa 18.1.2013, darovacou zmluvou zo dňa
19.12.2012, listami vlastníctva č. XXX pre k.ú. S., okres D. nad U., ďalej LV č. XXX, XXX a XXX v k.ú.
S., LV č. XXX, XXX, XXX v k.ú. X., LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX
v k.ú. R. a zistil tento skutkový stav:
12. Dňa 20.8.2009 bola uzavretá úverová zmluva č. XXX XXX XXXX medzi právnym predchodcom
žalobcu, spol. VOLKSBANK Slovensko, a.s. a ST OMEGA s.r.o, na základe ktorej bol dlžníkovi
poskytnutý kontokorentný úver vo výške 1 300 000 eur. V období od 4.11.2009 do 7.3.2013 bolo
uzavretých 7 dodatkov k úverovej zmluve, ktorou sa menila jednak výška úverového rámca a prípadné
ďalšie zmluvné podmienky. Uvedený úver bol v zmysle zmluvy o úvere, ako aj všetkých uzavretých
dodatkov okrem iného zabezpečený aj dohodou o ručení s J. U., konateľkou spol. ST OMEGA, s.r.o. Dňa
20.3.2013 bola na Notárskom úrade JUDr. Dariny Ščensnej v Starej Ľubovni spísaná notárska zápisnica
N 108/2013, NZ 9034/2013, NCRIs 9257/2013, do ktorej spol. ST OMEGA, s.r.o. a dvaja ručitelia, z
ktorých jedným bola J. U., potvrdili dohodu o poskytnutí peňažných prostriedkov do výšky úverového
rámca vo výške 2 200 000 eur a v ktorej ručitelia súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v
prípade nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z vyhlásenia ručiteľa č. 431 0205 405 zo dňa 14.3.2012 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 7.3.2013, teda s tým, aby táto notárska zápisnica bola exekučným titulom v
zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Dňa 1.2.2013 bol vydaný rozhodcovský nález č. 4284 rozhodcami FOSDA International so sídlom v
Londýne (ďalej len „rozhodcovský nález“), na základe ktorého mala ST OMEGA, s.r.o. ako kupujúci
uhradiť spoločnosti Scanwel Commodities S.A., Place Blaise - Cendrars 5, 2000 Neuchatel, Švajčiarsko
ako predávajúcemu sumy spolu vo výške 391 617,90 eur s prísl., sumu 89 169,40 USD s prísl. a
trovy rozhodcovského konania. Na základe tohto rozhodcovského nálezu bola začaté exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1Er/138/2013, v ktorom bolo poverenie udelenésúdnemu exekútorovi dňa 15.5.2013, upovedomenie o začatí exekúcii bolo vydané dňa 22.5.2013 a
doručené spol. ST OMEGA, s.r.o. dňa 27.5.2013. Menovaná spoločnosť podala námietky proti exekúcii,
trovám exekúcie a trovám oprávneného v exekučnom konaní. Exekučné konanie bolo zastavené zo
zákona z dôvodu vyhlásenia reštrukturalizácie na spol. ST OMEGA, s.r.o.
Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1R/6/2013 zo dňa 22.7.2013 povolil reštrukturalizáciu
spol. ST OMEGA, s.r.o. Žalobca riadne prihlásil svoje pohľadávky. Podľa súdom potvrdeného
reštrukturalizačného plánu mala spol. ST OMEGA, s.r.o. uhradiť žalobcovi 100% zistenej istiny, pričom
do 30.6.2014 mala spol. ST OMEGA, s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 30 002,81 eur na istinu a sumu
11 688,31 eur na úroky. Žalobca výzvou zo dňa 2.7.2014 vyzval spol. ST OMEGA, s.r.o. na zaplatenie
uvedenej splátky, v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Výzva bola prevzatá dňa 25.7.2014, požadovaná
splátka uhradená nebola. Ručiteľka J. U. previedla na syna, t.j. žalovaného darovacou zmluvou zo
dňa 19.12.2012 nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, ktoré sú predmetom tohto sporu. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňa 18.1.2013. Okrem toho previedla aj pozemky v k.ú. S. na dcéru
a časť pozemkov v k.ú. X. si nechala. Rovnaký deň, t.j. dňa 19.12.2012, previedol svoj spoluvlastnícky
podiel k pozemkom na LV č. XXX v k.ú. S. aj druhý konateľ spol. ST OMEGA, s.r.o. a zároveň ručiteľ z
uvedeného úveru, p. G., a to na dcéru. Tieto skutočnosti ani neboli sporné.
13. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
14. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
15. Žalobcasažaloboudomáhalodporovateľnostiprávnehoúkonu.Odporovateľnosťzakladáveriteľovo
právo domáhať sa na súde právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorým sa ukracuje uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu pôsobí len voči veriteľovi
na základe právoplatného rozhodnutia súdu, pričom má účinky ex tunc (t.j. pôsobí od začiatku).
Jeho zmyslom a hlavným účelom je zabrániť dlžníkovi, aby nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj
majetok ukrátil vymáhateľné pohľadávky veriteľa. Podmienkami na úspešné odporovanie je i) existencia
právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, ii) platnosť odporovateľného právneho úkonu,
iii) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, iv) ukrátenie veriteľa a v) úmysel ukrátiť veriteľa.
16. Hlavnou obranou žalovaného boli tvrdenia, že nie sú splnené podmienky na odporovateľnosť
právneho úkonu vzhľadom na to, že u ručiteľky neexistoval úmysel ukrátiť žalobcu s poukazom
na hodnotu prevádzaných nehnuteľností, na zábezpeku zo strany spol. ST OMEGA, s.r.o., dátum
ručiteľského vyhlásenia a moment vzniku finančných problémov spol. ST OMEGA, s.r.o. a že v čase
podpisu neexistovalo vymáhateľné rozhodnutie voči ručiteľke. Keďže v danom prípade je nepochybné,
že došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, ktorým došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky, súd
mal preukázané prvé dve podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu. Súd sa preto zaoberal
splnením aj ďalších podmienok pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu, ktoré
žalovaný namietal.
17. Existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Pohľadávka veriteľa musí existovať aspoň vo
forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu. Pre úspešnosť
odporovacej žaloby zákon vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa dospela do štádia vymáhateľnosti.
Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia
(exekúcie), t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,
podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Právny úkon dlžníka je podľa ustálenej
judikatúry súdov odporovateľný (ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 42a ods. 2 OZ)
nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase, keď bol urobený, ale i v prípade,
ak bol urobený skôr, ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Odporovacej
žalobe potom možno vyhovieť vtedy, ak bola pohľadávka žalujúceho veriteľa vymáhateľná v časerozhodovania súdu (porovnaj Rc 27/2000). V danom prípade je zrejmé, že už pri podpise úverovej
zmluvy bola pohľadávka žalobcu zabezpečená okrem iného zmluvou o ručení s J. U. (v dodatkoch
označenou aj ako vyhlásenie ručiteľa) a notárskou zápisnicou o uznaní záväzku so súhlasom s jej
vykonateľnosťou. Pri podpise každého dodatku k úverovej zmluve toto zabezpečenie ostávalo, iba sa
prispôsobilo zmeneným podmienkam, najmä výške úverového rámca. Je teda zrejmé, že pohľadávka
žalobcu tak voči hlavnému dlžníkovi, ako aj voči ručiteľom existovala už od podpisu úverovej zmluvy
a následne dodatkov k nej. Aj keď žalovaný tvrdil vo svojich vyjadreniach opak, tieto jeho tvrdenia
nezodpovedajú zneniu úverovej zmluvy a jej dodatkov. V súčasnosti je pritom pohľadávka voči hlavnému
dlžníkovi, ako aj voči ručiteľke vymáhateľná, a to minimálne na základe notárskej zápisnice N 108/2013,
Nz 9034/2013, NCRIs 9257/2013 zo dňa 20.3.2013. Súd preto mal preukázané splnenie tejto podmienky
vychádzajúc aj z pomerne ustálenej judikatúry súdov v tejto otázke (porovnaj napr. rozhodnutia KS v
Bratislave sp. zn. 6Co/412/2009, NS SR sp. zn 4Cdo/198/2010 zo dňa 27.2.2012, či NS ČR sp. zn. 21
Cdo 1912/2000 zo dňa 23.5.2001). tento názor pritom vyplýva ja komentára JUDr. Feketeho, na ktorý
odkazoval žalovaný vo svojom vyjadrení. Námietky žalovaného v tomto smere preto súd považoval za
bezpredmetné.
18. Ukrátenie veriteľa. Ukrátením veriteľa je také zmenšenie (zníženie) dlžníkovho majetku, že tento
nestačil na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v
rozhodnejdobe,aleto,žetentomajetokbolodporovateľnýmprávnymúkonomzmenšený.Zvykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že darovacou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky. Aj keď
výška pohľadávky žalobcu je podstatne vyššia ako cena prevádzaných nehnuteľností a pohľadávka
žalobcu je zabezpečená aj u hlavného dlžníka, žalobca ako veriteľ musí mať možnosť uspokojiť svoju
pohľadávku aj z ručenia, preto sa ručiteľ nemôže svojvoľne zbavovať svojho majetku. Súd preto aj túto
podmienku považoval za splnenú.
19. Úmysel ručiteľky ukrátiť žalobcu. Nedostatok tejto podmienky žalovaný odvodzoval s poukazom
na hodnotu prevádzaných nehnuteľností, na zábezpeku zo strany spol. ST OMEGA, s.r.o., dátum
ručiteľského vyhlásenia, moment vzniku finančných problémov spol. ST OMEGA, s.r.o. a neexistenciu
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v čase podpisu darovacej zmluvy. V prvom rade je potrebné k tejto
podmienke uviesť, že úmysel ukrátiť veriteľa právnym úkonom medzi blízkymi osobami, čo v danom
prípade bolo naplnené, sa prezumuje zo zákona, teda vychádza sa z toho, že takýto úmysel tu bol a
osoba, ktorá mala z právneho úkonu prospech (t.j. v danom prípade žalovaný) musí preukázať, že o
dlžníkovom úmysle skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť,
napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu. Vynaloženie
náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu
a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa
o tomto úmysel dozvedela). Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny
aleboprávnyzáväzok(porovnajrozhodnutieNSČRz23.5.2001,sp.zn.21Cdo1912/2000).Zvýpovedí
žalovaného, ako aj jeho matky nevyplynulo, že by žalovaný pred darovaním nehnuteľností vynaložil
náležitú starostlivosť na zistenie, či v danom prípade nejde o odporovateľný právny úkon, resp. či jeho
matka nemá v úmysle ukrátiť žalobcu. Ako vyplýva z výpovede žalovaného, matka darovanie bližšie
neodôvodnila, ale žalovaný bližšie dôvody nezisťoval. Ani skutočnosť, že nemá vzdelanie v príslušnom
odvetví,honezbavujetejtopovinnosti,pretoženavynaloženienáležitejstarostlivostišpeciálnevzdelanie
ani nepotrebuje. Za tohto stavu súd nemal preukázanú náležitú starostlivosť zo strany žalovaného pri
zisťovaní prípadného úmyslu svojej matky ukrátiť veriteľa, t.j. žalobcu, a teda ani nemal vyvrátenú
prezumpciu úmyslu ručiteľky ukrátiť žalobcu.
20. K argumentom žalovaného týkajúcich sa nesplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu,
najmä pokiaľ ide o neexistujúci úmysel ručiteľky súd poznamenáva, že vzhľadom na už uvedené
skutočnosti tieto súd nepovažuje za relevantné. Je pravdou, že cena prevádzaných nehnuteľností je
podstatne nižšia oproti výške pohľadávky žalobcu, ako aj, že ručiteľka darovala určité pozemky aj
dcére a niektoré pozemky si ručiteľka ponechala, na druhej strane je však nepochybné, že došlo k
zmenšeniumajetkuručiteľky,pričomvychádzajúczrozsahujejvlastníctvapreddarovanímapodarovaní
je možné konštatovať, že majetok ručiteľky sa znížil v značnej miere. V tomto smere súd považuje za
bezpredmetné, v akej výške je pohľadávka žalobcu zabezpečená u hlavného dlžníka, teda u spol. ST
OMEGA, s.r.o., pretože v danom prípade ide o odporovateľnosť medzi veriteľom a ručiteľom a nie je
možné akceptovať výklad vychádzajúci z toho, že ak je pohľadávka veriteľa zabezpečená u hlavnéhodlžníka, ručiteľ sa môže svojvoľne, resp. v podstatnom rozsahu zbavovať svojho majetku, najmä v
prípade, že ručiteľov majetok nedosahuje výšku zabezpečenej pohľadávky a tento ručiteľ právnym
úkonom ešte zníži, naviac bezodplatným právnym úkonom. Súd pritom vychádza aj z judikatúry súdov
týkajúcej sa výkladu, voči komu sa veriteľ môže domáhať odporovateľnosti právnych úkonov, v zmysle
ktorej pod dlžníkom veriteľa je potrebné v zmysle § 42a ods. 1 OZ rozumieť nielen osobu, ktorá je
zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh (iný záväzok), ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu
akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa (Rc 52/2000)
a že veriteľ je za podmienok uvedených v § 42a OZ oprávnený odporovať nielen právne úkony, ktoré
urobil dlžník, ale aj právne úkony ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej
povinnosti zaviazané zákonom uspokojiť pohľadávku veriteľa (rozhodnutie NS ČR z 26. 4. 2002, sp. zn.
21 Cdo 1123/2001).
21. Žalovaný vo svojich vyjadreniach vyvodzoval neexistenciu úmyslu ručiteľky ukrátiť žalobcu aj z
toho, že finančné problémy spol. ST OMEGA, s.r.o. nastali až v polovici roka 2014 z dôvodu nevrátenia
nadmerného odpočtu DPH spoločnosti ST OMEGA, s.r.o. (viď prvé vyjadrenie žalovaného), resp.
koncom mája 2013 po začatí exekúcii na základe rozhodcovského nálezu z Londýna. Ohľadne druhého
dôvodu sa na pojednávaní vyjadrila aj svedkyňa - konateľka spol. ST OMEGA, s.r.o. a zároveň ručiteľka
pri úverovej zmluve, ktorá tvrdila, že o rozhodcovskom konaní nevedeli a dozvedeli sa o ňom až po
zablokovaní účtov exekútorom koncom mája 2013. Ručiteľka teda nemohla predpokladať finančné
problémy hlavného dlžníka. Tieto argumenty súd považuje za bezpredmetné už len z dôvodu, že súd
nemal vyvrátenú prezumpciu úmyslu ukrátiť veriteľa právnym úkonom medzi blízkymi osobami (viď bod
19 tohto rozsudku). Odhliadnuc od tejto skutočnosti však uvedené tvrdenia žalovaného súd považuje za
účelové a neuveril. Je zrejmé, že dátumy začiatku finančných problémov spol. ST OMEGA, s.r.o. sa vo
vyjadreniach líšia, a dosť podstatne (podľa tvrdení v prvom vyjadrení nastali prvé neuhradené záväzky,
a teda aj finančné problémy, dňa 30.6.2014, podľa druhého vyjadrenia po začatí exekúcie, teda koncom
mája 2013). Už táto skutočnosť naznačuje, že žalovaný „skúšal“ rôzne dôvody, ako vyvrátiť prezumpciu
úmyslu ručiteľky. Ak pritom bola na spol. ST OMEGA, s.r.o. vyhlásená reštrukturalizácia uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 22.7.2013, je zrejmé, že finančné problémy spol. ST OMEGA, s.r.o.
museli nastať už skôr (a určite nie až 30.6.2014), pretože vychádzajúc aj z podmienok povolenia
reštrukturalizácie a lehôt upravených v zákone o konkurze a reštrukturalizácii (dlžník musí byť v úpadku
alebo mu musí hrozí úpadok; dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený; platobne
neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac
ako jednému veriteľovi; pred povolením reštrukturalizácie musí správca vo vypracovanom posudku nie
staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučiť; súd má rozhodnutie 15 dní od podania návrhu) je
zrejmé, že od zistenia, že dlžníkovi hrozí úpadok alebo že je v úpadku, do povolenia reštrukturalizácie
môže prejsť aj približne 2,5 mesiaca. Vychádzajúc z výkazu ziskov a strát spol. ST OMEGA, s.r.o. je
pritom zrejmé, že koncom roka 2012 bol výsledok hospodárenia podstatne nižší, ako za 2 roky predtým,
čo tiež nasvedčuje tomu, že konatelia menovanej spoločnosti mohli mať minimálne určité indície o
vznikajúcich finančných problémoch. Takisto súd neuveril tvrdeniam svedkyne o tom, že nevedeli o
rozhodcovskom konaní vedenom v Londýne, keďže v samotných námietkach proti exekúcii vedenej
na základe rozhodcovského nálezu tvrdí menovaná spoločnosť, že namietala pred rozhodcovským
súdom jeho právomoc konať a rozhodnúť vo veci, čo potvrdzuje, že o konaní vedeli a vyjadrili sa v
ňom. K nálezu rozhodcovského súdu súd ešte poznamenáva, že išlo o spor z obchodného vzťahu
dohodnutého ešte v roku 2011, o ktorom spol. ST OMEGA, s.r.o. nepochybne vedela a časť z neho
aj zaplatila, pričom spor bol hlavne o výšku doplatkov za dodaný tovar vzhľadom na uplatňované
reklamácie. Menovaná spoločnosť teda musela počítať aj s alternatívou, že nejakú časť pohľadávky
uplatnenej v rozhodcovskom konaní bude musieť zaplatiť, pričom od vzniku obchodného vzťahu do
vydania rozhodcovského nálezu prešlo asi 1,5 roka, teda mala dostatok času na vytvorenie si určitej
rezervy pre tento prípad. Vychádzajúc pritom z nákladov na zaobstaranie predaného tovaru v roku 2012
uvádzaných vo výkazu ziskov a strát (cez 10 000 000 eur) a sumy, ktorú mala spol. ST OMEGA, s.r.o.
zaplatiť na základe rozhodcovského nálezu (po prepočte cca 470 000 eur na istine + príslušenstvo a
trovy rozhodcovského konania) sa javí, že aj keď išlo o vyššiu sumu, nešlo o sumu zvlášť neobvyklú,
za ktorú by menovaná spoločnosť neobjednávala tovar.
22. Podobne vo svojich vyjadreniach žalovaný uvádzal dátum uzavretia darovacej zmluvy o rok skôr,
ako k jej podpisu reálne došlo a z takto chybne uvádzaného dátumu poukazoval určité lehoty, vzhľadom
na ktoré vyvodzoval nedostatok úmyslu ukrátiť veriteľa (s poukazom na dobu od uzavretia darovacej
zmluvy po prvé problémy spol. ST OMEGA, s.r.o., či do ručiteľského vyhlásenia, čím chcel preukázať,že ručiteľka vzhľadom na značný časový odstup nemohla vedieť o budúcich problémoch spoločnosti),
podobne sa snažil navodiť dojem, že k ručeniu, či uznaniu dlhu zo strany ručiteľov došlo až po uzavretí
darovacej zmluvy, aj keď z obsahu zmluvy o úvere a dodatkov k nej je zrejmé, že k ručiteľskému
vyhláseniu došlo už pri podpise zmluvy o úvere. Tieto „nepresnosti“, ako aj vyššie popísané rozpory
vo vyjadreniach žalovaného a vypočutej svedkyne, nasvedčujú tomu, že argumentácia žalovaného
bola účelovo prispôsobovaná potrebe žalovaného. Podobne je neprehliadnuteľná skutočnosť, že druhý
konateľ spol. ST OMEGA, s.r.o., p. G., previedol v rovnaký deň takisto darovacou zmluvou určité
nehnuteľnosti na svoju dcéru. Takáto zhoda náhod sa javí vysoko nepravdepodobná a skôr nasvedčuje
tomu, že konatelia spol. ST OMEGA, s.r.o. mali vedomosť alebo aspoň náznaky o určitých problémoch
a snažili sa zbaviť majetku, ktorý by mohol byť z dôvodu ručenia postihnuteľný.
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel. Na
záver súd považuje za potrebné uviesť, že účinky odporovateľnosti, teda neúčinnosti právneho
úkonu, sa vzťahujú iba na žalobcu. Žalovaný aj naďalej ostáva majiteľom nehnuteľností, ktorých
sa odporovateľnosť dotkla. Žalobca teda má možnosť domáhať sa uspokojenia aj z tohto majetku
žalovaného, avšak k tomuto reálne nemusí vôbec dôjsť, najmä ak by sa dokázal uspokojiť z majetku
hlavného dlžníka.
24. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na plnú náhradu
trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.